Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 7, 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 4T/18/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716010182
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hric

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8716010182.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. novembra 2019, v senáte zloženom z

predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hrica a prísediacich Zuzany Levockej a Marty Alžbetkinovej, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku súd

o s l o b o d z u j e

o b ž a l o v a n é h o :

Y. Q. Á. L. A. B. H. Y., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX Q. F. - X. X., trvalo
bytom Obec A. D., U.. X. Č.. XX, okres F., t. č. bytom
u B. Č., Š. XXX, A. D., okres F.,
zamestnaného manažéra v spoločnosti Norbert Frank -
EUROINF TATRY - Salaš u Franka, Stará Ľubovňa,

spod obžaloby Okresného prokurátora Poprad č. 2 Pv 771/2012/7706 zo dňa 25.02.2016, pre skutok, že

po tom, ako v období mesiacov september až október 2009 boli vykonané na základe ústnej dohody
medzi Ing. T. X., bytom P. XXXX/XX, F. a občanom H. D., stavebné práce na pozemku menovanej
na parcele č. XXXX/XX, k. ú. A. D., E. F., pričom sa jednalo hlavne o zemné a odvodňovacie práce,
kde na základe vzájomnej ústnej dohody bola hodnota diela postupne stanovená na sumu 20.000,--eur,
ktorú Ing. X. po dokončení prác koncom októbra 2009 uhradila v hotovosti H. D., kde Y. Q. ju následne
v mene vtedajšieho konateľa zastupujúceho spoločnosť VL GROUP s. r. o., Kežmarská 30, Poprad,
dňa 30.03.2010 vyzval, aby uhradila spoločnosti VL GROUP s. r. o. doplatok do sumy 91.283,--eur

bez DPH, na ktorú sumu boli vyčíslené vykonané zemné práce, kde Ing. X. túto sumu odmietla uhradiť,
nakoľko s uvedenou spoločnosťou nemala žiaden zmluvný vzťah na vykonanie uvedených prác, kde
Y. Q. ako nový konateľ spoločnosti VL GROUP s. r. o. podal dňa 30.06.2010 na Okresnom súde v
Poprade žalobu v snahe podvodom získať sumu 354.369,22 eur, na ktorú v súdnom konaní vyčíslila
firma vykonané zemné práce, kde ako súčasť podania bola doložená objednávka zo dňa 01.09.2009,
podľa ktorej si mala Ing. X. objednať vykonanie stavebných prác firmou VL GROUP s. r. o. na parcele č.
334/30, k. ú. Nová Lesná, okres Poprad, kde sa jednalo hlavne o zemné a odvodňovacie práce, pričom

túto objednávku menovaná nepodpísala a jej podpis na objednávke bol sfalšovaný, čim týmto konaním
mal byť súd uvádzaný do omylu za účelom dosiahnutia finančnej výhody veľkého rozsahu ku škode
Ing. T. X.,

č í m mal spáchať

obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona v štádiu pokusu

podľa § 14 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona,pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby zo dňa 25.02.2016 súd vykonal dokazovanie, dôkazy vyhodnotil samostatne a aj

vo vzájomných súvislostiach. Po ich vyhodnotení dospel k záveru, že skutok sa stal, no tento nie je
trestným činom.

Obžalovaný spáchanie stíhaného skutku v celom rozsahu poprel. Pripustil, že všetky práce v spoločnosti
VL Group s. r. o. Poprad riadil on, nakoľko mal s tým skúseností a konateľ spoločnosti H. D. týmto
prácam nerozumel, nakoľko predtým pracoval ako taxikár. Práce na pozemku boli vykonávané na

základe ústnej objednávky prednesenej priamo na pozemku, kde bola vlastníčka X. aj M., ktorý bol
jej priateľom a v ďalšej časti realizácie prác boli v kontakte s nim a to najmä D., ale taktiež aj obaja
kontaktovali D.. Podľa jeho názoru obaja vystupovali ako jedna osoba. K stavbe nebola projektová
dokumentácia a preto nebolo možné určiť rozsah stavebných prác v mokrom a extrémne ťažkom
teréne a preto začínali drenážovaním okolo už zabetónovaných základov, ktoré predtým zhotovila iná

firma. Spevňovacie práce základov, zlikvidovanie rybníka, spevnenie podlažia rybníka, vybudovanie
špeciálnych stien lomovým kameňom, zhotovenie kanalizácie, vybudovanie prístupovej komunikácie,
boli nevyhnutnosťou na záchranu pozemku pred odplavením prívalovou vodou. Stavba bola ohrozená
aj svahom zasahujúcim do pozemku a preto tento svah bol upravovaný, zošikmený a v ďalšej časti
prác mal byť vybudovaný oporný múr. Činnosť stavebného dozoru vykonával on a práce riadil na

základe vlastných skúseností a po takmer každodennom konzultovaní so X. alebo M.. Na výkone prác
sa osobne zúčastňoval on aj konateľ D., ich zamestnanci a aj ďalší živnostníci. Stavebný denník nebol
vedený, harmonogram prác bol zadávaný a ním odporúčaný a ústne boli tieto práce odsúhlasované
X. a M.. Fakturácia vykonaných prác nebola urobená, pretože rozsah prác a cena asi 70.000,--eur
boli na začiatku ústne dohodnuté a záloha nebola prevzatá. Následne on požiadal o vyplatenie zálohy

asi 50.000,--eur po vykonaní časti prác z obáv pred možnými problémami a tak M. mu vyplatil sumu
20.000,--eur v hotovosti pri dohodnutom stretnutí v prítomnosti D.. Špecifikácia zaplatených prác a
materiálov nebola spracovaná, doklad o prevzatí tejto zálohy mal M. a aj on a tento doklad dal do
účtovníctva spoločnosti. Nákup materiálu zabezpečovala spoločnosť podľa technologického postupu a
stavebníci mali o tom informácie. Mali možnosť fyzicky vidieť na pozemku materiál, ktorý sa zakúpil

a mechanizmy, ktoré tam pracovali. Práce boli vykonávané vlastnými mechanizmami aj prenajatým
bagrom, za ktorý spoločnosť platila nájom 3.500,--eur mesačne a práce boli vykonávané po dobu
dva a pol až troch mesiacov. Doklady od zakúpeného materiálu boli zaevidované v účtovníctve, ale
účtovníctvo bolo následne v súvislosti s poruchou vodovodného potrubia zaplavené a znehodnotené a
preto bolo vyhodené. práce neboli ďalej vykonávané, pretože bolo potrebné poskytnúť ďalšiu finančnú

úhradu po vykonaní časti prác a keďže táto nebola poskytnutá, tak práce ostali nedokončené, nakoľko
mal informácie, že X. nezaplatila za vykonané práce ani predchádzajúcej spoločnosti, ktorú on nevedel
identifikovať.

Súpis vykonaných prác a dodaného materiálu nebol vypracovaný, pretože nikto to nepožadoval.

V súvislosti s uplatnením nároku v civilnom konaní tvrdil, že podpísanú písomnú objednávku, ktorú
asi podpísal D. ako konateľ a ostatné doklady potrebné pre súdne konanie predkladal on právnemu
zástupcovi, ale nevie, kto tieto doklady fyzicky zabezpečoval. Pred podaním žaloby v civilnom konaní
žiadal úhradu pri viacerých telefonických rozhovoroch s majiteľkou pozemku.

Výpisom z obchodného registra je preukázané, že v čase keď mala byť ústna objednávka prednesená
priamo na pozemku na výkon nevyhnutných prác, bol konateľom spoločnosti H. D.. Túto funkciu
on vykonával od 24.04.2009 do 03.05.2010. Predtým bol konateľom spoločnosti VL Group s. r. o.
obžalovaný a to od 14.03.2008 do 23.04.2009. Od 04.05.2010 bol konateľom spoločnosti P. P.. Od

31.08.2010 je evidovaný konateľ spoločnosti Y. Q..

Vlastníčka pozemku vo svojej výpovedi ako svedkyňa potvrdila, že na pozemku boli už zhotovené
piloty, základové pásy a a betónová deka na výstavbu domu a mokrý pozemok bolo potrebné odvodniť
drenážnym systémom. Cez známu osobu sa dozvedela a bola jej odporúčaná činnosť H. D.. Na

jednanie s týmto konateľom spoločnosti sa podujal jej známy Dr. M. začiatkom septembra 2009 a takdohodli vykonanie požadovaných prác - oddrenážovanie základov za 150.000,--Sk na základe ústnej
objednávky. Počas výkonu prác D. zabezpečil prítomnosť obžalovaného na spoločný výkon prác, čo
ona zobrala na vedomie. Dohodli vyznačenie hraníc pozemku a zriadenie predprípravy železobetónovej

steny vo výške dvoch tvárnic, t. j. asi vo výške 40 cm a v dĺžke asi 30 metrov. V priebehu výkonu
prác dohodli aj ďalšie práce a to odvodnenie ďalšej časti pozemku, zhotovenie prístupovej cesty ku
garáži a vyhotovenie múrika pre budúci plot zo strany od bytovky. Cena prác následne bola dohodnutá
na 20.000,--eur, vrátane pôvodne dohodnutej sumy 150.000,--Sk v septembri 2009. Sumu 20.000,--
eur poskytla M. asi koncom októbra 2009 a tento ju odovzdal pri stretnutí s D. a obžalovaným a

podľa jeho vyjadrenia peniaze mal prevziať obžalovaný. Týmto zaplatením považovala celú akciu za
ukončenú v októbri 2009. Za výkon týchto prác nebola vystavená žiadna faktúra a ani súpis prác a nebol
vedený stavebný denník. Až začiatkom apríla 2010 jej bola doručená výzva a takáto bola doručená aj
M. od spoločnosti VL Group a touto bol každý z nich vyzvaný na zaplatenie 50.000,--eur a pripojený
bol aj krycí list. Požadovaná suma mala byť doplatkom k sume 70.000,--eur po zaplatení pôvodných
20.000,--eur. Toto vyčíslenie svedkyňa nevedela špecifikovať. Z obsahu písomností vyplývala hrozba,

že pokiaľ požadovaná sume nebude zaplatená, tak bude súdnou cestou vymáhaná suma 334.000,--
eur. Pri výkone dohodnutých prác boli vykonané aj zásahy, zárezy do susedného pozemku v kopci
a boli vytvorené dve terasy na susednom pozemku, ktoré ona ani M. nemali dôvod požadovať a ani
odsúhlasiť. Svojim písomným nesúhlasom s obsahom výzvy označila svoj postoj k tejto výzve a zaslala
ju spoločnosti s tým, že žiadne práce u tejto spoločnosti ona ani M. neobjednávali.

Na krycom liste bolo uvedené meno Ing. O., túto osobu ona nepoznala a po zistení a skontaktovaní
sa s touto osobou požadovala vysvetlenie k obsahu uvedeného listu a k vyjadreniu zhody s hodnotou
a realizáciou vykonaných prác. Podľa nej pri rozhovore Ing. O. tvrdil, že ho niekto oslovil, ale nebol to
D. a ani Q., tieto osoby ona nepoznala a uvedený človek mal pozvať na pozemok Ing. O. a požiadať

ho o vystavenie predbežného rozpočtu prác, ktoré sa v budúcnosti majú urobiť a vraj pri tomto výpočte
mu vyšla suma 334.000,--eur, predbežný rozpočet Ing. O. zrejmé niekomu zaslal. Ním vypočítaná suma
mala zahŕňať presuny hmôt, stavebné práce, múriky, drenáže, vysypanie hrubým kameňom, odvoz
zeminy, odloženie sute a hĺbenie pod vodou. Ing. O. mal jej pri ďalšom stretnutí tvrdiť, že prvá strana
krycieho listu je upravovaná dopísaním mena Y. Q. a zmeneným písmom bolo napísané jeho meno.

Svedkyňa potvrdila, že počas realizácie prác v septembri a v októbri 2009 bola veľmi často na pozemku,
kontrolu a upresnenie prác robila buď ona, alebo M. alebo to robili spolu. M. dohodol ešte ďalšie práce a
to výkop studne, ale z dôvodu zlého počasia to už nebolo zrealizované. Práce na pozemku ukončila ona
spolu s D. a to, čo malo byť urobené, tak bolo dokončené a za to aj zaplatila. Pred začatím prác neboli

hranice pozemku vykolíkované a k výkonu prác odovzdala D. aj obžalovanému geometrický plán.

Svedok Dr. F. M. bol poverený majiteľkou pozemku zabezpečovať stavebné práce a vykonávať nad
činnosťou dozor, kde už asi dva roky pred činnosťou D. a obžalovaného boli zhotovené základy a spodná
deka, ktorú zhotovil iný subjekt. Potvrdil, že s D. dohodol úpravu terénu a drenáže a pri výkone týchto

prác sa osobne podieľali tak D. ako aj obžalovaný. Počas jeho niekoľko dňovej neprítomnosti na stavbe
bola vykonaná úprava terénu, na svahu boli vytvorené dve terasy i keď tento svah nebol majetkom X..

TentosvedoknarozdielodX.tvrdil,žezmluvaodielonavykonanieúpravyterénubolanasumu40.000,--
Sk s tým, že následne budú vykonávané ďalšie práce a to oporný múr, studňa, drenáže, múr od bytovky

a za tieto práce bude zaplatená suma 20.000,--eur. Na rozdiel od uvedenej svedkyne svedok M. ďalej
tvrdil,žedohodnutéprácenebolocelkommožnévykonávaťpodľadohodyatozdôvodupríchodumrazov
a keďže obžalovaný potreboval spolu s D.S. peniaze, tak svedok im vyplatil sumu 20.000,--eur, v ktorej
bola zahrnutá aj suma 40.000,--Sk a boli zaplatené aj práce, ktoré budú až v budúcnosti vykonané. Asi
o týždeň neskôr ho pozval D. na stretnutie a predložil mu rozpočet k budúcej faktúre na sumu vyššiu

než 300.000,--eur a boli tam zahrnuté aj položky, ktoré neboli reálne a on s týmto rozpočtom nesúhlasil,
pretože tento bol mimo jeho zadania. D. sa bránil tým, že rozpočet vypracoval obžalovaný. Podľa svedka
bol vypracovaný aj súpis prác, ktorý podpísal obžalovaný a suma 20.000,--eur bola z peňazí nielen
majiteľky pozemku, ale aj tohto svedka, kým svedkyňa tvrdila, že súpis prác nebol vôbec vypracovaný.

Výkon stavebných prác potvrdili aj svedkovia. G. C. pracovala v spoločnosti VL Group v čase, keď
jej nadriadeným bol obžalovaný. V rámci svojej pracovnej činnosti prijímala faktúry, vybavovala poštu,
objednávky, telefonáty a pripravovala podklady pre účtovníctvo. S poškodenou sa zoznámila až na jej
stavbe, keď bola odniesť nejaké papiere a obžalovaný tam osobne pracoval. V sídle ich spoločnostibola poškodená asi dvakrát a to raz doniesla písomnú objednávku na vykonanie a realizáciu nejakých
stavebných prác a túto objednávku ona založila do šanónov. Pri ďalšej návšteve poškodenej v sídle
spoločnosti táto komunikovala iba s obžalovaným a s D. bez jej prítomnosti. K vystaveniu faktúry za

vykonané práce sa nevedela vyjadriť. Počas svojej činnosti v spoločnosti po dobu jeden až jeden a pol
roka si spomenula na jednu zákazku, keď im bol doručený súpis prác a na ňom bol podpísaný Ing. O..
K celkovému počtu zákaziek sa nevedela vyjadriť. Na túto jedinú zákazku si pamätala z tohto dôvodu,
že v súvislosti s touto zákazkou bola i na samotnom stavenisku.

Na tomto stavenisku vykonával stavebné práce rôzneho druhu a aj ako bagrista F. O., ktorý bol
zamestnancom spoločnosti, práce riadil obžalovaný, svedok videl na stavbe poškodenú aj M., no
častejšie tam chodil M.. Svedok potvrdil, že v čase jeho prác na stavbe už predtým bola zhotovená
betónová platňa, ktorá bola v bažine, jeden roh bolo potrebné podkopať a podbetónovať, pretože platňa
sadala do bažiny.

Svedok A. X. pracoval na stavbe ako brigádnik pre obžalovaného a on videl D. na stavbe asi dvakrát. Pri
výkone prác sa podieľal na úprave svahu, pri zhotovení oporného múra a do bažiny boli navážané skaly.
Svah sa v teréne zosúval a tak obžalovaným ho upravoval veľkým bagrom a z ďalšej strany pozemku bol
zhotovený oporný múr do výšky dva až tri metre. Na pozemok chodila kontrolovať činnosť poškodená
aj M..

Zemné práce vykonával aj P. D., ktorý mal pracovnú zmluvu s obžalovaným ako fyzickou osobou.
Výkopové práce vykonával ručne, bol pri drenáži, pri úprave makadámu, vykladaní materiálu na
pozemok, pri úprave svahu a jeho vyrovnaní. Pracoval tam asi jeden mesiac, M. videl iba raz a
poškodenú on nepoznal. Meno D. je mu neznáme.

Vodič nákladného vozidla Ľ. W. pracoval v spoločnosti BEZSUPU a na tejto stavbe na požiadavku
obžalovaného dovážal kameň z lomu a to dosť dlho a vozilo sa veľa kameňa. Týmto kameňom sa
zasýpali bažiny a z pozemku sa vyvážalo blato a zemina. Práce boli vykonávané podľa pokynov
obžalovaného, vykonávali ich dve vozidlá a on nevie, kto bol vlastníkom pozemku. Mená X., M. a D.

sú mu neznáme.

Zhodne vypovedal k druhu a množstvu prác a materiálu na tomto pozemku aj ďalší vodič vozidla F. O..
Tento uviedol, že vyvážaný materiál bol nahradený drenážnym systémom, hrubým štrkom a bola tam
uložená aj izolácia - plachta proti zamakaniu na odvodňovanom pozemku. Na stavbe pracoval viac dní

a k presnému množstvu materiálu dovezeného, či odvezeného sa nevedel vyjadriť.

Svedok H. D. sa k detailom na realizovaní stavebných prác vo výpovedi na hlavnom pojednávaní už
nevedel podrobne vyjadriť z dôvodu odstupu času. Uviedol, že M. ho požiadal, aby tento pozemok dal
do normálneho stavu. Na pozemku pracovalo viac mechanizmov aj ľudí a on tvrdil, že pracovali tam

asi trištvrte roka s prestávkami. Rozsah požadovaných prác vymedzoval M. a ďalšie práce pribúdali
počas výkonu zadaných prác, pretože terén bol bažinatý a bol pod vodou. Pri činnosti sa začal svah
zosúvať a obžalovaný odôvodňoval potrebu zásahu do svahu z bezpečnostných dôvodov, pretože takýto
zásah si vyžadovala situácia a to aj za podmienok, že zásah nebol odsúhlasený v rámci dohodnutého
rozsahu prác. Z dôvodu nedorozumení pri financovaní došlo k ukončeniu ich činnosti. Svedok potvrdil,

že používané mechanizmy patrili spoločnosti VL Group, no nevedel presne uviesť, či tieto práce na
pozemku vykonávali ako fyzické osoby, alebo ako stavebná firma. Peniaze, ktoré boli zaplatené, boli
odovzdané asi do firmy a pravdepodobne mzdy zamestnancov ako aj náklady za používanie strojov
hradila spoločnosť. Presne to nevedel uviesť, pretože už dlhú dobu pracuje v cudzine.

Z výpovede svedka ďalej vyplýva, že v súvislosti s výkonom drenážnych prác došlo k odvodneniu
pozemku a keď zemina vyschla, tak sa začal svah zosúvať.

Svedok Ing. Ľ. O. potvrdil na hlavnom pojednávaní, že na požiadanie neznámej osoby v čase, keď ešte
obžalovaného nepoznal, bol na pozemku a podľa ústneho vyjadrenia tejto osoby o tom, čo sa bude robiť

a bez predloženia projektu mal ústne označené práce preniesť do finančného rozpočtu a to do stavu,
čo by sa malo na pozemku ešte vykonať. Stav, aký bol dovtedy na pozemku vykonaný, ho nezaujímal.
Vypracovaný rozpočet podľa neho asi ani nepodpísal a krycí list, ktorý bol pripojený k rozpočtu a ktorýmu bol poskytnutý k nahliadnutiu, označil ako písomnosť, ktorá nebola ním vypracovaná, podpis nie je
jeho a je tam uvedené iné meno osoby, ktorá ho mala vypracovať.

Svedok následne bol požiadaný a to asi dva roky pred výsluchom, ktorý bol vykonaný v novembri 2017,
o vypracovanie rozpočtu prác na pozemku, ktoré už boli dovtedy vykonané. Na požiadanie poškodenej
bol pozrieť stav na pozemku a do rozpočtu zahrnul to, čo na pozemku videl a vyšla mu suma asi 20.000,--
eur. Pri vykonávaní meraní na pozemku za prítomnosti poškodenej vychádzal z údajov, ktoré mu uviedla
poškodená.

V súvislosti s touto výpoveďou predložila poškodená súdu krycí list rozpočtu z 20.08.2013, ktorý je
označený ak „skutočne vykonané práce na stavbe X.“a je tam uvedená suma 15.266,31 eur, no nie je
uvedený jeho zhotoviteľ a po nahliadnutí do jeho obsahu svedok Ing. Ľ. O. uviedol s neistotou, že je
možné, že toto vypracoval on, ale či tu boli použité ceny tak ako boli použité v pôvodnom rozpočte alebo
podľa aktuálneho stavu, tak to by musel porovnať s pôvodným rozpočtom.

Na hlavnom pojednávaní súd v rámci dokazovania mal k dispozícii i spis Okresného súdu Poprad č.
21C/105/2010, kde bolo vedené konanie o zaplatenie sumy 354.369,22 eur s prísl. a kde navrhovateľ
VL Group s. r. o. Poprad návrhom zo dňa 30.06.2010 požadoval od poškodenej túto sumu v súvislosti
s realizáciou stavebných prác na jej pozemku. Po vykonaní dokazovania bol v uvedenej veci vyhlásený

rozsudok dňa 09.02.2017, ktorým bola žaloba zamietnutá a rozsudok nadobudol právoplatnosť
04.04.2017. Podkladom pre vydanie uvedeného rozsudku boli aj dôkazy, ktoré sú súčasťou trestného
spisu a to najmä objednávka z 01.09.2009, krycí list z 10.01.2010 na sumu 374.369,22 eur, výzva
k úhrade z 30.03.2010, vyjadrenie nesúhlasu poškodenej z 10.04.2010 s obsahom výzvy, výpis z
obchodného registra spoločnosti VL Group s. r. o.

Už v prípravnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok a doplnenie k nemu a to k osobe
obžalovaného znalcami z odvetvia psychiatrie. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplýva, že v
čase vypracovania znaleckého posudku v marci 2015 znalci dospeli k záveru, že v čase spáchania
skutku v júni 2010 obžalovaný netrpel žiadnou duševnou chorobou ani poruchou v zmysle psychózy.

Bola u neho zistená závislosť od viacerých psychoaktívnych látok s preferenciou drog zo skupiny
opioidov a benzodiazepínov, ktorá bola prítomná aj v čase spáchania skutku. Bol zistený viacročný
škodlivý konzum viacerých psychoaktívnych látok s rozvinutou somatopsychickou závislosťou u emočne
nestabilnej osobnosti s neschopnosťou samostatnej abstinencie, s opakovanými akútnymi intoxikáciami,
s poruchami správania, s abstinenčnými stavmi, s výskytom úzkostne - depresívnych prejavov, s

poruchami spánku. Obvinený v uvedenom čase chápal zmysel trestného konania, nebola zistená
porucha vnímania ani pamäťových funkcií, mohol rozpoznať nebezpečenstvo a protiprávnosť svojho
konania pre spoločnosť s voje konanie mohol ovládať. Pokiaľ skutok spáchal pod vplyvom návykových
látok, tak jeho rozpoznávacia a ovládacia schopnosť boli zmenšené len pod vplyvom návykovej
látky a to nepodstatne. Vzhľadom na zistenú závislosť od viacerých psychoaktívnych látok ochranné

protitoxikomanické liečenie ústavnou formou by v uvedenom čase bolo vhodné, avšak pre negatívny
postoj obvineného k liečbe ho znalci neodporučili uložiť, pretože by nesplnilo svoj účel. U obvineného
nebola zistená závislosť na alkohole. Následne bolo vypracované doplnenie znaleckého posudku so
stavom v auguste 2015 a znalci uviedli, že ošetrujúci lekár v psychiatrickej ambulancii MUDr. P. uviedol v
zdravotnej dokumentácii diagnostický záver od februára 2010 a to reakciu na závažný stres a adaptačné

poruchy a uvedená úzkostná porucha vznikla u neho ako reakcia na negatívne životné udalosti (úmrtie
družky). Príznaky po vymiznutí stresu alebo okolností, ktoré ho sprevádzali, spravidla v krátkej dobe
odznejú spontánne i bez liečby. Adaptačná porucha z forenzného hľadiska vo vzťahu k skutku nemá
žiadny význam. Podľa ďalších údajov bol obvinený od decembra 2008 ambulantne psychiatricky liečený
pre Epizódu ťažkej depresie bez psychotických príznakov pri závislosti na opiátoch. Uvedená epizóda

z hľadiska forenzného vo vzťahu k skutku nemá žiadny význam. I v uvedenom čase vypracovania
doplnenia znaleckého posudku znalci uviedli, že obvinený plne chápe zmysel trestného konania aj s
ohľadom na uvedenú epizódu. Z hľadiska psychiatrického podľa znalcov pobyt obvineného na slobode
nie je pre spoločnosť nebezpečný. Pri vyšetrení znalci zistili okrem polymorfnej toxikománie aj emočne
nestabilnú osobnosť s poruchami sociálnej adaptácie. Táto negatívna osobnostná odchýlka je trvalá, no

obvinený má možnosť si v priebehu života vypracovať formy prispôsobenia sa sociálnym normám, (v
prípade ich nedodržania je si vedomý následkov) i formy obrany proti vlastným nedostatkom. Trvalú
osobnostnú štruktúru nie je možné ovplyvniť ani zmeniť liečením. Ochranné psychiatrické liečenie nie
je potrebné.Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je nepochybne preukázané, že žalovaný
skutok sa stal. Súd mal preukázané, že na základe požiadavky Ing. X. a jej priateľa Dr. M. došlo ku

kontaktu s H. D., ktorý bol v tom čase (v septembri 2009) konateľom spoločnosti VL Group s. r. o.
Poprad, ale požiadavka na vykonanie stavebných prác označovaná ako ústna objednávka smerovala
k osobe D. ako k fyzickej osobe, ktorý po začatí prác pribral na výkon týchto prác obžalovaného, čo
vlastníčka pozemku a jej priateľ zobrali na vedomie a obžalovaný sa podieľal na výkone týchto prác,
pri spoločnom výkone prác používali aj mechanizmy a časť pracovníkov spoločnosti, kde predtým bol

konateľom obžalovaný a v čase výkonu prác bol D.. Tieto práce organizoval obžalovaný, ktorý údajne
využíval svoje skúseností, práce zadávali, riadili a kontrolovali M. i X. a po výkone časti prác bola
vyplatená suma 20.000,--eur M. z prostriedkov odovzdaných pri stretnutí s obžalovaným aj D.. Okrem
vykonaných prác, za ktoré bola zaplatená uvedená suma, bol zo strany M. záujem aj o ďalšie práce
a tovybudovanie studne a oporného múru, čo nebolo realizované pre nepriaznivé počasie. Rozsah
požadovaných prác na začiatku vzniku vzťahu nebol presne špecifikovaný, tento sa v priebehu výkonu

rozširoval, o čom svedčí tvrdenie svedkov aj obžalovaného a to najmä tvrdenie o pôvodne dohodnutých
prácach pri odvodňovaní pozemku v cene asi 40.000,--Sk, následne boli požadované a vykonané práce
pri predpríprave výstavby oporného múru, prístupovej cesty na pozemok v cene 150.000,--Sk a po
vykonaní ďalších prác už bola odsúhlasená aj vyplatená suma 20.000,--eur koncom októbra 2009 a
to bez najmenších výhrad, či nespokojnosti ktorejkoľvek zo zúčastnených strán. Vzťahy k používaným

mechanizmom, či pracovníkom boli záležitosťou D., ktorý bol konateľom spoločnosti. Táto spoločnosť
nebola v žiadnom zmluvnom vzťahu s Ing. X. a vôbec nie s Dr. M.. Konateľ spoločnosti H. D. podpísal
dňa 30.03.2010 výzvu, ktorou požadoval od Ing. X. doplatenie sumy 71.283,--eur za zrealizované práce
na jej pozemku a to k už vyplatenej zálohe 20.000,--eur. Z obsahu podania vyplýva, že k výkonu prác bol
vyhotovený súpis prác, ktorému predchádzala „vystavená objednávka“ na zrealizované práce a pokiaľ

požadovanú sumu predstavujúcu 1/3 z realizovaných prác, t. j. 91.283,--eur nezaplatí do 14 pracovných
dní, tak spoločnosť bude od nej vymáhať za zrealizované práce v plnej výške sumu 374.369,22 eur
bez DPH.

Súd poukazuje na to, že takto vyčíslené sumy sú nezrozumiteľné, nešpecifikované a nezodpovedajú

rozumnej logike.

Po písomnom vyjadrení nesúhlasu s obsahom výzvy zo strany Ing. X. došlo k doručeniu písomného
podania na Okresnú prokuratúru Poprad dňa 27.04.2010, ktoré podpísal obžalovaný aj H. D. a ktoré
označili ako „návrh na zahájenie trestného stíhania“.

Z obsahu podania vyplýva, že pisatelia sa dožadovali začatia trestného stíhania proti objednávateľom
stavebnýchprácIng.X.aDr.M.pretrestnýčinpodvoduaúmyselnéhozavedeniadoomyluanesplatenia
si svojho záväzku.

Opodstatnenosť nároku pisatelia odvodzujú od ústnej dohody o výkone stavebných prác, ktoré boli
zrealizované na základe požiadaviek zadávateľov a podľa nich dôvodnosť je daná krycím listom súpisu
vykonaných prác.

Pri ďalších úkonoch súvisiacich s uplatňovaním nároku z výkonu stavebných prác a to už pri podaní

návrhu na vydanie platobného rozkazu dňa 30.06.2010 ako dôkaz pripojila spoločnosť písomnú
objednávku stavebných prác z 01.09.2009 i keď dovtedy tvrdili obžalovaný aj D., že práce boli
vykonávané na základe ústnej objednávky. Krycí list pripojený k návrhu mal byť vyhotovený pre
odberateľa Ing. X. a za dodávateľa VL Group s. r. o. bol vyhotovený Ing. U. O. (neznámou osobou)
a obžalovaným dňa 10.01.2010 a tento mali podpísať Ing. O. ako projektant, rozpočtár, cenár a za

dodávateľa, zhotoviteľa podpísal obžalovaný i keď v uvedenom čase bol konateľom H. D. a žiadne
splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti nie je preukázané. V čase podania návrhu na civilné
konanie bol konateľom spoločnosti P. P. a nie obžalovaný.

Z dôkazov vyplýva, že pri realizácii stavebných prác boli vykonávané aj ďalšie práce pri vývoze bahna a

zeminyzpozemku,pridovozehrubéhokameňaaprizásahudocudziehopozemkuatojehosvahovaním
a zhotovením terás na cudzom pozemku bez vedomia a požiadaviek Ing. X. a Dr. M., ktorí po celú dobu
popierali akýkoľvek zmluvný vzťah so spoločnosťou VL Group a žiaden hodnoverný dôkaz o takomto
zmluvnom vzťahu nebol predložený a tak Ing. X. dôvodne odmietala nároky uplatňované spoločnosťou.Jej obrana viedla až k podaniu trestného oznámenia dňa 30.06.2012 na obžalovaného za sfalšovanie
listín ako podkladov pre uplatnenie finančného nároku, ktorý nikdy nevznikol.

Účastníci potvrdili, že za vykonané práce neboli vystavené faktúry, nebol vedený súpis vykonaných
prác a z uvedeného vyplýva, že tieto práce ani neboli evidované v účtovníctve spoločnosti. V priebehu
konania nebol predložený žiaden dôkaz, aby bol vedený stavebný denník a Ing. X. vyvrátila, aby boli
odsúhlasované nejaké práce za spoločnosť, Všetky práce boli vykonávané fyzickými osobami i keď
práce vykonávali obžalovaný, D. a ďalšie osoby, ktoré boli v tomto konaní vypočuté.

Samotná výzva z 30.03.2010 vyvoláva veľké pochybnosti a tieto vyplývajú už zo samotného obsahu
textu. To isté platí pre ďalšie podania a to návrhu na trestné stíhanie a návrhu na vydanie platobného
rozkazu.

Podľa § 221 Trestného zákona, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie

niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,
dopustí sa trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona.

Podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje
k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopusti v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k

dokonaniu trestného činu.

V tejto súvislosti súd poukazuje na nesprávnosť uvedenú v obžalobe, kde je nesprávne uvedené
ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ktoré definuje pokus trestného činu, pretože v
ustanovení § 14 ods. 1 Trestného zákona nie sú uvedené písmená, ktoré by špecifikovali podrobnejšie

konanie ako pokus trestného činu.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom
alebo

b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Konanie páchateľa je možné posúdiť ako trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona len vtedy,
ak je preukázaná príčinná súvislosť medzi jeho klamlivým konaním, ktorým uviedol iného do omylu, resp.

využil niečí omyl alebo o takéto konanie sa pokúsil a následnou majetkovou dispozíciou uskutočnenou
v omyle a zároveň je preukázaná príčinná súvislosť medzi touto dispozíciou a škodu na majetku.
Konanie páchateľa, jeho následok, včítane príčinnej súvislosti medzi nimi musia byť súčasne kryté jeho
úmyselným zavinením a to minimálne vo forme nepriameho úmyslu v čase spáchania činu.

Takýto výklad a aplikácia ustanovení § 221 Trestného zákona plne zodpovedajú princípu subsidiality
trestnej represie, podstata ktorého spočíva v tom, že ide aj o povinnosti orgánov činných v trestnom
konaní a súdov uplatňovať prostriedky trestného práva veľmi citlivo, opatrne a zdržanlivo, len ako
krajný prostriedok v prípadoch, v ktorých iné, najmä súkromnoprávne prostriedky nie sú efektívne
alebo zlyhávajú. V zmysle obsahu uvedeného je potrebné dodať, že proti konaniu porušujúcemu

práva vyplývajúce z občianskoprávnych, resp. obchodnoprávnych predpisov treba zabezpečiť ochranu
súkromnoprávnymi prostriedkami, pri ich nedostatočnosti uplatniť aj správne sankcie a až následne
uplatniť ustanovenia trestného práva, ktoré nemôžu slúžiť ako prostriedok nahrádzajúci ochranu práv
a právnych záujmov jednotlivca v oblasti vzťahov súkromnoprávneho charakteru, v ktorých závisí
predovšetkým na aktivite jednotlivca, aby strážil svoje práva, ktorým má súdna moc poskytovať

ochranu. Subsidiárny charakter trestného práva pri ochrane práv a oprávnených záujmov plynúcich zo
vzťahov súkromnoprávnych vychádza z toho, že súkromnoprávne vzťahy sú chránené predovšetkým
ustanoveniami civilného práva a teda strany takýchto vzťahov by mali svoje práva primárne chrániť
prostriedkami civilného práva a až v poslednom rade a v krajnom prípade, keď prostriedky civilného
práva nestačia, je na mieste použitie prostriedkov trestného práva. V civilnom práve platí základné

prevenčné pravidlo predchádzania škodám, spočívajúce v povinnosti počínať si tak, aby nedochádzalo
kuškodám,okreminéhoajnamajetku,ktorévyplývajúzpríslušnýchustanoveníObčianskehozákonníka
a ktoré platia aj pre oblasť obchodnoprávnych vzťahov. Všetci účastníci súkromnoprávnych vzťahov
a v tomto prípade tak obžalovaný ako aj poškodený sú povinní dodržať obvyklú mieru opatrnosti privstupovaní do takýchto vzťahov. V uvedenej veci je možné poukázať na to, že medzi účastníkmi išlo o
súkromnoprávny vzťah, pri ktorom boli konania súvisiace s výkonom práce a uplatňovaním nároku z toho
vyplývajúceho predmetom vzájomnej komunikácii medzi vykonávateľmi činností a medzi zadávateľmi

prác a vzájomný súlad pri odsúhlasovaní výkonu prác a rozsahu uplatňovania finančnej náhrady za
vykonané práce. Pokiaľ obžalovaný uplatňoval z uvedených vzťahov nárok ako konateľ spoločnosti,
pričom súd už vyššie poukázal, že v čase podávaní trestných oznámení, výzvy a návrhu na vydanie
platobného rozkazu nebol konateľom spoločnosti a nebol ani poverený zastupovaním tejto spoločnosti,
tak využíval prostriedky na uplatnenie finančnej náhrady, ktorá mu nepatrila. Uvedené prostriedky

mali súkromnoprávny charakter a ich účinnosť mohol posúdiť tak, že nedávajú záruku na úspešnosť
vymoženia finančnej náhrady, pretože inými prostriedkami nebolo preukázané, že tento nárok mu patrí.
Výsledkom toho je aj rozhodnutie súdu v civilnom konaní č. 21C/105/2010, kde bol návrh zamietnutý
a z odôvodnenia vyplýva, že prostriedkami, ktoré použil obžalovaný nebola preukázaná dôvodnosť a
opodstatnenosť nároku. Pokiaľ boli predkladané v uvedenom konaní dôkazy, o ktorých vedel, že sú
nepravdivé, tak musel o to viac predpokladať, že je menej pravdepodobná úspešnosť prostriedkov, ktoré

používal vrátane návrhu, ktorým si uplatňoval nárok v civilnom konaní. Takéto dôkazy, o ktorých bol
presvedčený, že sú nepravdivé, nemožno považovať za prostriedky, ktorými by sa snažil uviesť iného
do omylu a to najmä súd, ktorý mal rozhodovať o jeho návrhu, ani prostriedky, ktorými by využíval niečí
omyl a pokúsil sa na škodu cudzieho majetku seba alebo iného (spoločnosť, ktorú údajne zastupoval)
obohatiť a pokúsiť sa spôsobiť škodu inému subjektu - Ing. X..

Nemôže zostať bez povšimnutia preukázaný stav osobnosti obžalovaného najmä v období rokov 2008
až 2015, kedy mal byť spáchaný skutok, bolo vedené trestné konanie a bolo vykonané znalecké
skúmanie duševného stavu osoby obvineného. Práve v tomto období obžalovaný okrem výkonu prác
v súvislosti s uplatňovaným finančným nárokom, vzhľadom na rozsah a dôvodnosť vykonávaných

prác bez predchádzajúceho objednania, či zadania vypracovával množstvo písomností, ktoré súviseli
s uplatňovaným nárokom a pritom tieto písomností boli hodnotené v rámci dokazovania a ktoré svojim
obsahom vzbudzujú pochybnosti o stave ich autora v čase ich vyhotovovania. Tomu zodpovedá aj druh
a spôsob inej trestnej činnosti, ktorú mal v tomto období páchať a za ktorú bol aj odsúdený.

Týmto konaním uvedeným v obžalobe sa mal obžalovaný pokúsiť uviesť do omylu súd, ktorý mal
rozhodovať o jeho uplatnenom nároku na základe ním predložených dôkazov a zabezpečiť finančnú
výhodu, ktorá mala byť vo veľkom rozsahu ku škode Ing. X.. Súd dospel k záveru, že konanie, ktoré je
uvedené v obžalobe nie je trestným činom a ani pokusom o spáchanie trestného činu, pretože medzi
očakávaným následkom a konaním obžalovaného nie je príčinná súvislosť. V priebehu dokazovania

nebolo preukázané, že žalované konanie je trestným činom a ani pokusom o trestný čin a preto
obžalovaného podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od
jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd

v Prešove.