Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 23, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/106/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4011899826
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hušeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4011899826.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Márie Hušekovej a sudcov JUDr. Jarmily

Pogranovej a JUDr. Vladimíra Novotného, v právnej veci navrhovateľky: U. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom
U., Y.. P. XXX/XX, občan SR, proti odporcovi: T. Y., nar. XX.X. XXXX, bytom U., L. G. XXX/XX, občan
SR, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu v Topoľčanoch č. k. 5C/48/1994-484 zo dňa 15. decembra 2005 v spojení s doplňujúcim
rozsudkom č. k. 5C/48/1994-548 zo dňa 18. januára 2007, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom m e n í a
zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov vyporiadava takto:

I. Do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikazuje veci:

1. sedacia súprava .................................................................
2. luster v obývačke .............................................................
3. rohová lavica, stôl, 2 stoličky ...........................................
4. chladnička C 275 ..............................................................

5. vešiaková skrinka .............................................................
6. automatická práčka TATRAMAT ...................................
7. spálňa MIMOZA ..............................................................
8. obývacia stena JASNÁ .....................................................
9. perinák ..............................................................................
10. písací stolík .......................................................................
11. váľandy 2 ks ......................................................................
12. luster v detskej izbe ...........................................................

13. stojanová lampa .................................................................
14. záclony 4 ks .......................................................................
15. závesy 4 ks .........................................................................
16. rozťahovacie kreslo PLUS .................................................
17. všeobecná hodnota členského podielu v bytovom družstve prináležiaca
k 3-izbovému bytu s príslušenstvom
č. XX v U., ul. Y.. P. č. XXX/XX .............

II. Do výlučného vlastníctva odporcu prikazuje veci:

1. farebný televízor ROYAL ..........................................................
2. videorekordér TOSHIBA ............................................................
3. rádiomagnetofón JVC .................................................................III. Titulom finančného vyporiadania súd u k l a d á navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporcovi
2.789,18,- Eur do 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok vo výške 445,-
Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet súdu prvého stupňa náhradu trov štátu v sume
136,26 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

VI. Ž i a d e n z účastníkov nemá právo na náhradu trov celého tohto a dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňaurčilhnuteľnéanehnuteľnévecipatriacedobezpodielového
spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM). BSM účastníkov vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva
navrhovateľky prikázal hnuteľné veci a to sedaciu súpravu, luster v obývačke, rohovú lavicu, stôl, dve

stoličky, chladničku C 275, vešiakovú skrinku, automatickú práčku Tatramat, spálňu Mimózu, obývaciu
stenu Jasná, perinák, písací stolík, váľandy 2 ks, luster v detskej izbe, stojanovú lampu, záclony 4 ks,
závesy 4 ks, rozťahovacie kreslo Plus a všeobecnú hodnotu členského podielu k trojizbovému bytu č. XX
v U., na ul. Y.. P. č. 82X/XX, v celkovej hodnote 550.035,-Sk. Do výlučného vlastníctva odporcu prikázal
veci a to: farebný televízor Royal, videorekordér Toshiba, rádiomagnetofón JVC a garáž v U. na ul. G.

súp. č. XXXX zapísanú na Krajskom úrade v Trenčíne v Správe katastra Partizánske pre kat. úz. U. na
LV č. XXXX, postavenú na parc. č. 2433/6 o výmere 20 m2, súp. č. 1375 v celkovej hodnote 187.345,-Sk.
Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok vo výške 14.748,-Sk a
náhradu trov štátu vo výške 4.105,-Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol
súd s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania. Doplňujúcim rozsudkom súd prvého stupňa následne doplnil výrok rozsudku súdu prvého
stupňa tak, že súd navrhovateľke neuložil povinnosť zaplatiť odporcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu
181.345,-Sk. Svoje rozhodnutie zdôvodnil súd prvého stupňa poukazom na vykonané dokazovanie a
ustanovenia § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 150 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa vychádzal
zo skutočnosti, že manželstvo účastníkov trvalo od 30. januára 1976 do 14. januára 1994. V konaní

vedenom na Okresnom súde v Topoľčanoch pod sp. zn. 10C 49/94 bolo v roku 1995 rozhodnuté o
zrušení spoločného nájmu účastníkov k bytu v U. na ulici Y.. P. č. XXX/XX s tým, že ďalšou nájomníčkou
tohto bytu sa stala navrhovateľka U. Y. a odporca T. Y. bol povinný sa z bytu vysťahovať po zabezpečení
náhradného bytu. Rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch č. k. 8C 38/97-28 zo dňa 18.11.1997
právoplatným 29.1.1998 súd určil, že povinnosť odporcu vysťahovať sa z bytu uložená rozsudkom 10C

49/94 v spojení s rozsudkom Krajského súdu 20Co 381/94 nie je viazaná na pridelenie náhradného bytu
alebo poskytnutie náhradného ubytovania. Súd prvého stupňa teda určil, že do BSM patrí i všeobecná
hodnota členského podielu k trojizbovému bytu č. XX v U. na ul. Y.. P. č. XXX/XX v hodnote 529.755,-Sk.
Ďalej určil, že do BSM patrí i garáž v U. na G. ul. č. XXXX, keď mal súd za to, že v čase výstavby tejto
garáže boli účastníci manželmi, BSM zrušené nemali a prostriedky, ktoré na výstavbu použili, boli aj z

BSM účastníkov. Vychádzajúc potom z týchto vecí spolu s hnuteľnými vecami, mal súd za to, že do BSM
patrí hodnota 737.380,-Sk, z čoho polovica je 368.690,-Sk, a teda každý z účastníkov by mal dostať
veci v tejto hodnote. Súd vyporiadanie spoločného majetku vykonal tak, že do výlučného vlastníctva
navrhovateľky prikázal veci hnuteľné pod bodom 1 až 16 a hodnotu členského podielu k družstevnému
bytu pod bodom 20, ktoré navrhovateľka po rozvode manželstva užíva v celkovej hodnote 550.035,-Sk.

Do výlučného vlastníctva odporcu prikázal hnuteľné veci pod bodom 17 až 19 a nehnuteľnosť - garáž,
pod bodom 21, v celkovej hodnote 187.345,-Sk. Odporcovi by potom z titulu finančného vyporiadania
mala navrhovateľka doplatiť 181.345,-Sk, avšak súd prihliadol na skutočnosť, že matka navrhovateľke
darovala sumu 21.000,-Sk na zaplatenie časti anuity členského podielu v SBD a 20.000,-Sk jej darovala
na výstavbu garáže a súd nezahrnul do BSM hnuteľné veci, ktoré za finančné prostriedky z pôžičky od

sestry a jej manžela v sume 55.000,-Sk kúpila navrhovateľka, a ktoré tvoria jej výlučné vlastníctvo. Aj
po započítaní sumy 41.000,-Sk, ktorú darovala matka navrhovateľke, by mala navrhovateľka zaplatiť na
vyrovnanie podielu odporcu sumu 140.345,-Sk, avšak súd navrhovateľku na toto zaplatenie nezaviazal,
nakoľko odporca vyrovnanie podielu nežiadal, a takéto vyporiadanie by bolo aj v rozpore s dobrými
mravmi, keď súd prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľka sa zaslúžila o nadobudnutie a udržaniespoločných vecí, starala sa o rodinu vo väčšej miere ako odporca a tiež vzal zreteľ na starostlivosť
navrhovateľky o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Uvedený rozsudok v spojení s doplňujúcim rozsudkom napadla odvolaním navrhovateľka. Okrem iných
procesných námietok vytýkala súdu prvého stupňa, že rozsudok bol vynesený potom, čo dňa 15.12.2005
podalainámietkuzaujatostivočikonajúcejsudkyni.Skutkovopoukazovalanaviacerookolností.Uviedla,
že pôžičku od W. vo výške 55.000,-Sk si zobrala v čase, keď už s odporcom spoločne nehospodárili,
túto splatila po rozvode manželstva, teda po zániku BSM, a že z tejto pôžičky financovala veci uvedené

pod položkou 17 až 21 uvedené v návrhu. Poukázala na to, že parc. č. 2433/6 o výmere 20 m2 v
kat. úz. U., teda pozemok pod stavbou garáže, ako i garáž samotná je jej výlučným vlastníctvom, keď
pozemok si kúpila od Mesta U. po rozvode manželstva, teda po zániku BSM a preto tento pozemok
nemoholbyťpredmetomoceňovaniak14.1.1994.Nehnuteľnostiuvedenénalistochvlastníctvač.XXXX,
XXXX, XXXX sú jej výlučným vlastníctvom a odporca na ne nárok nemá. Odporca si od 1.6.1990 neplnil
vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. Odporuje potom logike, že na výstavbu garáže boli použité

aj prostriedky patriace do BSM. Na garáž dala prostriedky, ktoré získala darom od matky, a preto garáž
nie je predmetom BSM. Stavebné povolenie vydané 19.6.1990 nebolo odporcovi doručené, a preto ho
ani nemohol preukázať súdu. Na stavebnom povolení je odborom výstavby uvedená oprava stavebníka
výlučne na jej meno. V rozhodnutí Mestského úradu U. zo dňa 17.6.1993 sa uvádza, že na základe
kolaudačného rozhodnutia vydaného Obvodným úradom životného prostredia U. zo dňa 6.5.1993 určuje

pre stavbu v kat. úz. U., ako stavebníka navrhovateľku, teda i toto rozhodnutie je na jej meno. Pokiaľ
sa týka členského podielu v bytovom družstve, na vyrovnanie tohto členského podielu získala peniaze
darom od matky. Od roku 1988 s odporcom spoločne nehospodárili. Tento sa z bytu vysťahoval dňa
13.1.1994. 14.9.1995 po zániku BSM uzatvorila kúpnu zmluvu o prevode bytu. Rozsudkom Okresného
súdu v Topoľčanoch č. k. 8C 38/97-28 zo dňa 18.11.1997 súd určil, že povinnosť odporcu sa z bytu

vysťahovať uložená rozsudkom 10C 49/94 nie je viazaná na pridelenie náhradného bytu. Z týchto
dôvodov zahrnutie členského podielu k družstevnému bytu a garáže do BSM je v rozpore s dobrými
mravmi a takéto rozhodnutie nemá oporu v právnom poriadku. Pokiaľ súd prvého stupňa použil na
oceneniebytuznaleckýposudoktýkajúcisaoceneniabytuM.B.anagarážznaleckýposudoktýkajúcisa
ocenenia garáže V. G., takýto dôkaz súd použiť nemohol. Z vecí patriacich do BSM mal súd vychádzať

len zo znaleckého posudku č. 003/95 v sume 48.080,-Sk, z čoho veci uvedené v zmene návrhu ako i
v rozsudku veci pod položkou 1 až 16 mal súd prikázať navrhovateľke vo výške 20.280,-Sk, veci pod
položkou 17 až 19 prikázať odporcovi vo výške 26.800,-Sk a odporca mal byť zaviazaný k zaplateniu
nedoplatku na nájomnom vo výške 6.645,-Sk a rozdielu 3.260,-Sk z vecí patriacich do BSM. Odporca
mal byť zaviazaný zaplatiť navrhovateľke 9.725,-Sk, t. j. ako 6.645,-Sk nedoplatok na nájomnom a

3.260,-Sk ako rozdiel v hodnote vecí prisúdených navrhovateľke a odporcovi. Navrhovateľka následne
viackrát dopĺňala svoje odvolanie, kde okrem iného opätovne predkladala stavebné povolenie zo dňa
19.6.1990 na garáž, kolaudačné rozhodnutie zo dňa 6.5.1993 na garáž, rozhodnutie Mestského úradu v
Partizánskom zo dňa 17.6.1993 o určení súpisného čísla pre spomínanú garáž, kúpnu zmluvu týkajúcu
sa kúpy parc. č. XXXX/X, 20 m2 zo dňa 16.3.1994 uzatvorenú medzi Mestom U., a navrhovateľkou. V

ďalších doplnkoch svojho odvolania opakovane zdôrazňovala, že byt aj garáž patria do jej výlučného
vlastníctva, že sa súd nevysporiadal s pôžičkou od manželov W. vo výške 55.000,-Sk. Vyčíslovala
náklady za služby spojené s bývaním od 1.1.1988 do 14.1.1993 vo výške 68.960,-Sk ako aj náklady na
opravu bytu a garáže po zániku BSM vo výške 41.197,-Sk.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP na
nariadenom odvolacom pojednávaní dňa 29.11.2007, na ktorom odvolací súd opätovne vykonal
dokazovanie oboznámením listu odporcu MsNV Partizánske zo dňa 23.3.1990, listu odporcu mzdovej
učtárni Baňa Nováky zo dňa 9.1.1991 a navrhovateľkou predložených rozhodnutí týkajúcich sa výstavby
garáže, t. j. stavebného povolenia, kolaudačného rozhodnutia, rozhodnutia o pridelení súpisného čísla,

ako aj kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi mestom U. a navrhovateľkou dňa 16.3.1994, a dospel k záveru,
že v súlade s ustanovením § 220 OSP je potrebné toto rozhodnutie zmeniť. Zmeňujúci rozsudok č. k.
8Co/60/2009-599 zo dňa 29.11.2007 (právoplatný dňa 28.1.2008) napadla navrhovateľka dovolaním, na
základektoréhovovecikonalarozhodovalNajvyššísúdSlovenskejrepubliky,ktorýsvojímuznesenímč.
k. 3Cdo/56/2008-672 zo dňa 19. januára 2009 (právoplatné 29.1.2009) uvedený rozsudok odvolacieho

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, čím sa vec opätovne dostala do štádia odvolacieho
konania. Dovolací súd vyčítal odvolaciemu súdu procesné vady konania a nesprávne právne posúdenie
veci spočívajúce v tom, že pre odlišné (opačné) skutkové závery ohľadom daru sumy 21.000,-Kčs
matkounavrhovateľkynazaplateniečlenskéhopodieluvbytovomdružstvesinezadovážil(zopakovanímdokazovania) rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov (skutkové závery) a že pre určenie
ceny (hodnoty) členského podielu v bytovom družstve voľnou úvahou (súdu) nemal k dispozícii základné
zistenia umožňujúce určité kvantitatívne posúdenie súvislostí, keďže vzťah ponuky a dopytu nie je

ustálený a 3-ročný časový odstup medzi zistením ceny a rozhodnutím o vyporiadaní neumožňoval (už)
vecne správne rozhodnutie súdu.
Nazákladeuvedenéhoodvolacísúdpokračujúcvodvolacomkonanívecznovaprejednalnanariadenom
odvolacom pojednávaní dňa 18.2.2010 a aj po ďalšom doplnení dokazovania (výsluchmi účastníkov a
oboznámením listín - hlavne Darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 9.10.2008)

dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa ust. § 220 OSP zmeniť
z dôvodu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. V poradí druhý
zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu č. k. 8Co/39/2009 zo dňa 18.2.2010 /právoplatný dňa 27.2.2010/
napadla dovolaním navrhovateľka, na základe ktorého dovolania vo veci konal a rozhodoval Najvyšší
súd Slovenskej republiky, ktorý svojím uznesením č. k. 3Cdo 88/2010 zo dňa 30. marca 2011 uvedený
rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, čím sa vec opätovne dostala do

štádia odvolacieho konania. Dovolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení pokiaľ sa jednalo o dovolacie
dôvody dôvodil tým, že v konaní pred odvolacím súdom nedošlo k procesnej vade konania v zmysle
§ 237 OSP zakladajúcej zmätočnosť. Ďalej dôvodil pokiaľ ide o dovolacie dôvody, ktoré posudzoval
dovolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v bodoch označených 1. až 10., že pokiaľ ide o dovolacie
dôvody posudzované v bodoch 9. a 10., z nich vyplýva, že navrhovateľka sčasti opodstatnene namietala

existenciu dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ OSP a so zreteľom na to rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V bode 9. vytkol odvolaciemu súdu, že v napadnutom rozsudku iba za účelové a ničím nepreukázané
označil skutkové tvrdenia navrhovateľky, že za trvania manželstva získala pôžičkou sumu 55.000-Sk,

ktorú použila na obstaranie hnuteľných vecí, keď toto konštatovanie odvolacieho súdu vyvodil odvolací
súd /bez náležitého vysvetlenia a zatiaľ javiac sa ako predčasne, nepodložene/ z toho, že zmluvu o
pôžičke mala navrhovateľka údajne uzavrieť až v čase, keď už s odporcom spolu nehospodárili a pokiaľ
v tomto období za požičané peniaze zakúpila nejaké veci, mala sa domáhať ich vylúčenia z BSM.
„Pokiaľ však v zásade s rozdelením hnuteľných vecí súhlasila a domáhala sa iba finančného vyrovnania,

išlo zrejme o dodatočné účelové riešenie zo strany navrhovateľky“. Dovolací súd v tomto poukázal na
skutočnosť, že z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka už v konaní na súde prvého stupňa tvrdila, že
jej manželia L. W. a T. W. za trvania manželstva v roku 1991 požičali 55.000-Sk a na preukázanie tohto
tvrdenia do spisu založila aj písomné vyhlásenia zúčastnených osôb /viď. č.l. 183 až 185 spisu, resp.
392 až 394 spisu/, obsahovo rovnako sa menovaní vyjadrili v rámci ich svedeckých výpovedí. Totožné

skutkové tvrdenie vyplýva aj z výpovede svedka L. Y. na č.l. 47 spisu, keď uvedená argumentácia
navrhovateľky nebola v konaní ojedinelá -opakovala ju aj na inom pojednávaní pred súdom prvého
stupňa /č.l. 370 spisu/, na ktorom navyše vyslovila svoj právny názor /a obsahovo podľa všetkého tiež
požiadavku/, že veci nadobudnuté za pôžičkou obstarané peňažné prostriedky nepatria do BSM. Nešlo
teda len o samo tvrdenie navrhovateľky, ale o jej tvrdenie zhodné s výpoveďami svedkov, ku ktorému

predložila navyše aj listinné dôkazy.

V bode 10. dovolací súd okrem iného uviedol, že navrhovateľka odvolaciemu súdu vytýkala, že bez
vykonania dokazovania dospel k skutkovému záveru, že „odporca sa riadne staral o rodinu “, keď mala
za to, že v skutočnosti o rodinu nedbal, neplnil ani vyživovaciu povinnosť, dopustil sa manželskej nevery,

fyzického a psychického násilia a podieľa sa na zhoršení jej zdravotného stavu. Dovolací súd uviedol,
že odvolací súd sa skutkovými okolnosťami významnými z hľadiska úrovne starostlivosti odporcu o
rodinu a domácnosť a miery zásluhovosti o obstaranie a udržanie majetku zaoberal a tieto okolnosti
posudzoval z aspektu § 150 OZ pri riešení otázky, či možno mať /aj napriek navrhovateľkou udávaným
skutočnostiam/zato,žepodielyobochmanželovsúrovnaké,keďodvolacízadôležitúpovažovalcelkovú

dĺžku manželstva účastníkov konania /18 rokov/ a skutočnosť, že „finančne problematické„ bolo len za
posledné roky. Dovolací súd uviedol, že sa s konečnými závermi odvolacieho súdu celkom nestotožnil,
dôvodiac, že právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní dňa 29.11.2007 /č.l. 596 spisu/ tlmočila
stanovisko odporcu, ktorý sám „v zásade uznáva, že sa nepodieľal takou mierou na majetku účastníkov
ako navrhovateľka“, s poukazom aj na ktorú skutočnosť odvolací súd dôvodil tak, že navrhovateľka sa

vo väčšej miere podieľala na nadobudnutí majetku v BSM, zároveň ale odvolací súd konštatoval, že
miera pričinenia jednotlivých manželov na tomto nadobudnutí nebola výrazne nepomerná. Dovolací súd
sa stotožnil s názorom odvolacieho súdu, že skutkové zistenia vyplývajúce v danom prípade zo spisu
nenasvedčujú tomu, že by väčšia miera pričinenia navrhovateľky o nadobudnutie majetku v BSM malaviesť k záveru, že odporcovi nepatrí žiadne finančné vyrovnanie, avšak na druhej strane pripomenul
dovolací súd, že ustanovenie § 150 OZ za relevantnú nepovažuje len výrazne nepomernú odlišnosť
pričinenia manželov na obstaraní a udržaní majetku v BSM. Dovolací súd ďalej uviedol, že pokiaľ

odporca pripustil, že navrhovateľka sa väčšou mierou podieľala na nadobudnutí majetku v BSM, mal
podľa všetkého aj on sám na mysli takú mieru, ktorá je pri aplikácii § 150 OZ právne relevantná /v
opačnom prípade by odlišnosť tejto miery nepripustil/. Poukázal na to, že právna zástupkyňa odporcu
na odvolacom pojednávaní dňa 4.2.2010 /č.l. 711 spisu/ výslovne uviedla, že „odporca nepožaduje
vyporiadanie BSM rovným dielom“ /t.j. aj sám za dôvodný považuje odklon od zásady vyjadrenej v § 150

veta prvá OZ/. Z uvedených vyjadrení navrhovateľky, opodstatnenosť ktorých potvrdil aj odporca /jeho
právna zástupkyňa/ je preto v danej veci potrebné vyvodiť existenciu dôvodu, so zreteľom na ktorý treba
pri vyporiadaní vychádzať z toho, že podiely manželov nie sú rovnaké. Dovolací súd poukázal na to,
že zo spisu však naďalej vyplývajú odlišné skutkové tvrdenia účastníkov konania o čase, kedy prestali
viesť spoločnú domácnosť, resp. kedy prestal odporca prispievať na úhradu spoločných nákladov,
rozpornosť týchto tvrdení nebola dokazovaním plne odstránená, keď navrhovateľka tvrdila, že odporca

neprispieval na domácnosť od roku 1988, odporca uvádzal rok 1993, pritom ale v oznámení vtedajšiemu
zamestnávateľovi už v roku 1991 sám uvádzal, že na domácnosť ničím neprispieva /č.l. 391 spisu/.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd pokračujúc v odvolacom konaní vec znova prejednal na
nariadenom odvolacom pojednávaní dňa 23.2.2012 a aj po ďalšom doplnení dokazovania (výsluchmi

účastníkov a oboznámením listín - najmä návrhu, rozsudku na č.l. 484 spisu, odvolaním navrhovateľky,
rozsudkom odvolacieho súdu na č.l. 733 spisu, rozsudkom Najvyššieho súdu SR 3Cdo 88/2010, spisom
OkresnéhosúduTopoľčanysp.zn.9C/109/93znehonajmärozsudkomnač.l.22,rozhodnutímSociálnej
poisťovne ústredie Bratislava zo dňa 8.12.2011, príjmovým pokladničným dokladom Správy káblových
rozvodov, s. r.o. Partizánske zo dňa 30.1.2012, výpisom zo sporožírového účtu navrhovateľky za

mesiac december 2011) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa
ustanovenia § 220 OSP zmeniť z dôvodu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho
zrušenie, keď v zmysle § 243d ods.1 OSP je pre odvolací súd právny názor dovolacieho súdu, ktorý
rozhodoval o dovolaní, záväzný pri posudzovaní otázok hmotného práva v danej veci za daného nižšie
uvedeného zisteného skutkového základu.

Manželstvo účastníkov trvalo v čase od 30. januára 1976 do 14. januára 1994. V novembri roku 1979
bol účastníkom pridelený družstevný byt, ktorý sa stal predmetom konania po rozvode účastníkov a
podľa tohto rozsudku sa ďalšou členkou družstva a výlučnou nájomníčkou bytu stala navrhovateľka s
povinnosťou zabezpečiť odporcovi náhradný byt. V septembri r. 1995 navrhovateľka nadobudla byt do

svojho vlastníctva na základe kúpnej zmluvy. Rozsudkom z januára 1998 bolo rozhodnuté, že povinnosť
odporcu vypratať tento byt nie je viazaná na bytovú náhradu. Darovacou zmluvou zo dňa 9.10.2008
navrhovateľka tento byt (a rovnako tak aj garáž) vlastnícky previedla na dcéru L.. I. Y..

Navrhovateľka tvrdila v priebehu konania a aj v odvolaní, že na zaplatenie členského podielu k

trojizbovému družstevnému bytu jej poskytla 21.000,-Kčs matka ako dar. Ako už bolo uvedené,
spomínaný družstevný byt bol účastníkom pridelený v novembri 1979. V tom období mali účastníci jedno
maloleté dieťa a následne v rokoch 1982 a 1983 sa im narodili ďalšie dve deti. Navrhovateľka samotná
uvádzala v priebehu konania, ako aj rozvodového konania, že k narušeniu vzťahov medzi účastníkmi
došlovroku1988,kedypodľanejtiežprestaliviesťspoločnúdomácnosť.Rovnakonavrhovateľkatvrdila,

že garáž - jej výstavbu financovala výlučne zo sumy 20.000,-Kčs daru od jej matky.

Na rozdiel od súdu prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru, že garáž v U. na G. ulici súp. č.
XXXX, ktorú tento súd zahrnul do BSM, do BSM účastníkov nepatrí. Je pravdou a je treba prisvedčiť
navrhovateľke, že parc. č. XXXX/X vo výmere 20 m2 kúpila navrhovateľka a ona bola zapísaná aj ako

vlastníčka nadstavby garáže. Vychádzajúc z listinných dôkazov doložených v spise a to súhlasu odporcu
na zmenu majiteľa garáže zo dňa 23.3.1990, jeho žiadosť o úľavu na dani zo dňa 9.1.1991 adresovanú
jeho zamestnávateľovi, kde uviedol, že neprispieva ani na stravu, ani na byt, keď s manželkou zatiaľ
rozvedení nie sú a vychádzajúc tiež aj z ďalších dokladov vydaných v rámci stavebného konania
ohľadom garáže, kde ako stavebníčka figurovala navrhovateľka, dospel odvolací súd k záveru, že

garáž netvorí predmet BSM účastníkov. Ako už je uvedené vyššie, v priebehu tohto konania bola táto
nehnuteľnosť zapísaná na LV na navrhovateľku v celosti a odporca nepreukazoval žiadnym dôkazným
prostriedkom, že garáž skutočne tvorí BSM účastníkov. Vychádzajúc potom zo skutočnosti, že už v
roku 1989 prebiehalo konanie o určenie výživného na maloleté deti a teda došlo k určitému narušeniuvzťahov medzi účastníkmi a následne došlo v roku 1990 k výstavbe garáže, dospel odvolací súd k
záveru, že garáž do BSM účastníkov nepatrí. Odvolací súd považoval za navrhovateľkou preukázané
to, že finančné prostriedky na stavbu garáže získala darom od svojej matky do jej výlučného vlastníctva

(20.000,-Kčs), pričom aj odporca (na pojednávaní dňa 29.11.2007 - č. l. 597) uviedol, že výstavba
garáže stála okolo 16-17-tisíc Kčs. Garáž tak získala navrhovateľka do svojho výlučného vlastníctva jej
výstavbou financovanou výlučne z jej finančných prostriedkov získaných výlučne ňou darom od matky.
Navrhovateľka žiadala zohľadniť v konaní ňou vynaložené náklady na byt a garáž, hoci zároveň tvrdila,
žetietodoBSMúčastníkovnepatria,keďichnadobudlavýlučneonazpeňazízískanýchdaromodmatky.

Pokiaľ sa týka hnuteľných vecí, v týchto žiadny zásadný rozpor medzi účastníkmi nebol. Navrhovateľka
však v konaní namietala, že z peňažnej pôžičky od manželov W. v roku 1991 vo výške 55.000-Sk /
z ktorej bola len ona ako dlžník zaviazaná za trvania manželstva a ktorú sama splatila po rozvode
manželstvaúčastníkov/,zakúpilaitiehnuteľnéveci,ktorésúdvkonečnomdôsledkutitulomvyporiadania
BSM účastníkov prisúdil do výlučného vlastníctva odporcu. V návrhu na začatie konania na č.l. 1,2 spisu

označila zakúpené veci z tejto osobnej peňažnej pôžičky ako predmet BSM pod položkami 17. až 21.,
všetky zakúpené v roku 1991, pričom pod položkou 17. označila obývaciu stenu Tajga, pod položkou 18.
3ks skríň s nadstavcami, pod položkou 19. 6 kusov kobercov z umelého plyšu, pod položkou 20. drevený
luster zo spálne, pod položkou 21. označila investície do bytu v roku 1991 v hodnote 17.200- Sk /žalúzie,
telefón, koženkové dvere, obklady kuchyne, kúpeľne, WC, výmena drezu, vodovodných batérií, vane,

maľovanie/ a teda mala za to, že z hľadiska finančného musí súd prihliadnuť i na túto skutočnosť.
Následne na pojednávaní dňa 31.10.2005 /č.l. 371 spis/ uviedla, že do BSM nepatria veci získané za
predmetnú poskytnutú pôžičku 55.000-Sk, ktorú si osobne zobrala na zariadenie a na opravu bytu.

Na odvolacom pojednávaní dňa 23.2.2012 uviedla, že z predmetnej pôžičky vložila sumu 17.200-Sk ako

investíciu do bytu a túto žiada tiež pri vyporiadaní zohľadniť.

Odvolací súd mal za preukázané tvrdenie navrhovateľky v konaní o tom, že len jej osobne bola za trvania
manželstva poskytnutá predmetná peňažná pôžička dňa 15.3.1991 manželmi W. vo výške 55.000-
Sk, mal tiež za preukázané, že z nej boli zakúpené v roku 1991 hnuteľné veci /investície do bytu/

označené v pôvodnom návrhu /na č. l. 1,2 spisu/ ako položky 17. až 21., že navrhovateľka výlučne
sama predmetnú pôžičku splatila po rozvode manželstva. Z obsahu spisu vyplýva, že z vôle účastníkov
konania sa nestali predmetom vyporiadania BSM hnuteľné veci uvedené podo položkou 17. až 20. v
návrhu na č.l. 1,2 spisu, keďže ani jeden z účastníkov nezotrval na ich vyporiadaní. V konaní bolo
nesporne preukázané, že z predmetnej pôžičky suma 17.200-Sk bola použitá v roku 1991 na kúpu

hnuteľných vecí do bytu a na maľovanie bytu /ako položka 21. v návrhu na č.l. 1, 2 spisu/, ktorá
predstavovala investíciu do bytu, ohľadne ktorého bytu je predmetom vyporiadania BSM účastníkov
všeobecná hodnota členského podielu, viažúca sa k tomuto bytu, ktorá všeobecná hodnota členského
podielu patrí do BSM a je predmetom vyporiadania BSM aj v danej právnej veci. Odvolací súd mal
za nesporne preukázané poskytnutie predmetnej peňažnej pôžičky navrhovateľke, účel jej použitia,

splatenie pôžičky len navrhovateľkou po rozvode manželstva účastníkov konania a to jednak čestnými
prehláseniami T. a L. W. na č.l. 184, 185 spisu, výsluchom svedkov T. a L. W. na pojednávaní dňa
9.6.1994, ako aj výsluchom L. Y. /č.l. 47 spisu/. Tvrdenia odporcu o neexistencii predmetnej peňažnej
pôžičky a o zakúpení obývacej steny Tajga v roku 1991 z peňažnej pôžičky, ktorú mal účastníkom
poskytnúť A. U. /č.l. 17 spisu/ bolo čiastočne vyvrátené samotným čestným prehlásením A. Prievalského

na č.l. 50 spisu, zo dňa 10.6.1994 ktorý prehlásil, že nikdy žiadnemu z účastníkov konania nepožičal
peniaze. V kontexte vyššie uvedených dôkazov sa potom obrana a tvrdenia odporcu v tomto smere javia
byť nepravdivými a účelovými v konaní.

Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že hnuteľné veci/investícia do bytu/

nadobudnuté z pôžičky, pokiaľ ide o položku 21. uvedenú v návrhu na č.l. 1,2 spisu patria do BSM,
ako súčasť všeobecnej hodnoty členského podielu, majúc za to, že keďže za trvania manželstva v
danom prípade vznikol dlh, z ktorého bola zaviazaná len navrhovateľka ako dlžníčka a keďže z takto
získaných peňazí bolo použité na zakúpenie hnuteľných veci /investícií do bytu/ tak, ako sú uvedené
pod položkou 21. návrhu na č. l. 1,2, spisu, t.j. za ne za trvania manželstva v roku 1991 bola získaná

určitá majetková hodnota v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom - spoločný
majetok účastníkov, potom i táto hodnota za splnenia ostatných podmienok v § 143 OZ, existujúca ku
dňu zániku BSM, patrí do BSM. K záväzku navrhovateľky, ktorá peňažnú pôžičku za trvania manželstva
zaobstarala, sama ju bola povinná vrátiť a túto aj sama po rozvode manželstva účastníkov uhradila,pričom nesporne tieto peniaze vynaložila na spoločný majetok v roku 1991 zo svojho pokiaľ ide o položku
21. návrhu na č.l. 1,2, spisu, je potom potrebné prihliadnuť pri vyporiadaní, keďže o to navrhovateľka
požiadala, aby nedošlo k ukráteniu navrhovateľky v prospech odporcu. Takto nadobudnuté hnuteľné

veci označené pod položkou 21. návrhu na č.l. 1, 2 spisu potom patria do BSM. Hnuteľné veci označené
v pôvodnom návrhu na č.l. 1,2 spisu pod položkami 17. až 20. účastníci konania v priebehu konania
ostatne neoznačili za predmet BSM, nežiadali o ich vyporiadanie, tieto sa potom nestali predmetom
vyporiadania BSM v danej právnej veci a potom zjavne navrhovateľka z tohto dôvodu nepožadovala pri
vyporiadaníprihliadnuťnačasťňousplatenejpôžičkypripadajúcounatietohnuteľnéveci,tedanadsumu

17.200-Sk.Vzhľadom na vyjadrenie navrhovateľky na poslednom pojednávaní, že žiada pri vyporiadaní
prihliadnuť na sumu 17.200-Sk /položku označenú pod bodom 21.návrhu na č.l. 1,2/ odvolací súd mal za
to,žejepotomdôvodnéprihliadnuťprivyporiadanínatútosumuvynaloženúzatrvaniamanželstvavroku
1991 na kúpu hnuteľných vecí /investíciu do bytu/, teda za túto sumu bola získaná majetková hodnota
v súvislosti s hospodárskym a spotrebným spoločenstvom účastníkov za trvania manželstva- spoločný
majetok účastníkov, ohľadne ktorého bytu je predmetom vyporiadania BSM účastníkov všeobecná

hodnota členského podielu, viažúca sa k tomuto bytu. Týmto prihliadnutím potom nedôjde k ukráteniu
navrhovateľky v prospech odporcu, pričom nebolo možné pri stanovení výšky náhrady vychádzať z inej
sumy, keďže nedošlo k zníženiu všeobecnej /trhovej/ hodnoty členského podielu predmetného bytu s
poukazom na znalecký posudok I.. C. Q. č. 119/2004 a s poukazom na odvolacím súdom ustálenú
najnižšiu možnú hodnotu členského podielu na základe vyjadrení oboch účastníkov konania, keď potom

ani k prípadnému zvýšeniu hodnoty členského podielu nemožno prihliadnuť.

Odvolací súd potom na základe vykonaného dokazovania mal za to, že účastníci ku dňu zániku BSM
vlastnili hnuteľné veci tak, ako ich označil súd prvého stupňa, ako aj všeobecnú hodnotu členského
podielu k družstevnému bytu. Uvedené hnuteľné veci mali celkove spolu hodnotu 47.080,-Sk - 1.562,77

Eur a z hnuteľných vecí boli navrhovateľke prikázané veci v hodnote 20.280,-Sk - 673,17 Eur, odporcovi
v hodnote 26.800,-Sk - 889,60 Eur.

Čo sa týka členského podielu v bytovom družstve, tento ako majetková hodnota získaná za trvania
manželstva účastníkov do ich BSM nesporne patrí a to bez ohľadu, ako účastníci získali finančné

prostriedky na jeho nadobudnutie. U bytov totiž platila osobitná úprava ust. § 175 ods. 2 OZ (v znení
platnom v čase jeho nadobudnutia), podľa ktorej ak vznikne (čo i) len jednému z manželov za trvania
manželstva právo na pridelenie družstevného bytu, vznikne s právom spoločného užívania i spoločné
členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a
nerozdielne. Použitie výlučných prostriedkov niektorým z manželov na zaplatenie členského podielu v

bytovom družstve preto nemá vplyv na to, že členský podiel patrí do BSM a výška výlučných prostriedkov
použitých na jeho získanie sa zohľadní pri vyporiadaní BSM. Odvolací súd mal pritom za preukázané,
že finančné prostriedky použité na zaplatenie 3.000,-Kčs (dňa 22.11.1978) i 17.801,20 Kčs (dňa
8.12.1978) bytovému družstvu boli práve tie peniaze, ktoré darom od svojej matky v rozsahu 21.000,-
Kčs do svojho výlučného vlastníctva nadobudla navrhovateľka. Pri uzavretí manželstva dňa 30.1.1976,

základnej vojenskej službe odporcu od októbra 1975 do septembra 1977 a príjmoch účastníkov bolo
nepravdepodobné a nepreukázané, že by disponovali vlastnými (spoločnými) peniazmi (úsporami) v
platenej výške. Členský podiel v bytovom družstve má svoju zostatkovú i všeobecnú hodnotu (cenu),
pričom pri vyporiadaní BSM sa vychádza z jeho všeobecnej ceny (hodnoty členského podielu na trhu)
a nie z jeho zostatkovej hodnoty, ktorá je významná len pre vzťah člena bytového družstva a družstvo.

Všeobecnú cenu (hodnotu) členského podielu k predmetnému bytu odvolací súd ustálil vzhľadom k
vyjadreniam účastníkov úvahou súdu na sumu 400.000,-Sk - 13.277,57 Eur (a preto ďalšie doplnenie
dokazovania nevykonával), keď takúto jeho cenu nespochybnila ani navrhovateľka (po túto sumu boli ich
vyjadrenia zhodné a nesporné) a keď prihliadol aj k tomu, že v roku 1995 už neexistoval (navrhovateľka
byt odkúpila 14.9.1995) a jeho cena v tom čase bola oveľa nižšia (aká by bola v súčasnosti), keď tiež

časť anuity (12.852,-Sk) zaplatila navrhovateľka po zániku BSM a v čase, keď sa odporca na nákladoch
spojených s bytom nepodieľal. Iné veci a pohľadávky už si účastníci vzájomne neuplatňovali, preto ich
ani odvolací súd neriešil.

Odvolací súd sa následne zaoberal tým, či sú splnené zákonné podmienky pre to, aby podiely oboch

účastníkov na majetku patriacom do BSM neboli rovnaké a či je potom možné odporcovi i nepriznať
z titulu vyporiadania BSM akékoľvek finančné vyporiadanie - vyplatenie navrhovateľkou. Odporca síce
pripustil (na pojednávaní dňa 29.11.2007), že na nadobudnutí majetku v BSM sa nepodieľal v rovnakom
rozsahu ako navrhovateľka (pripustil teda väčší podiel na jeho nadobudnutí navrhovateľkou). Právnazástupkyňa odporcu /na pojednávaní dňa 4.2.2010 na č.l. 711 spisu/ uviedla, že odporca nepožaduje
vyporiadanie rovným dielom, avšak odporca nesúhlasil s tým, že mu na vyplatenie rozdielov nič
neprináleží. Preskúmavajúc právny záver súdu prvého stupňa o tom, že navrhovateľka nemá povinnosť

zaplatiť odporcovi na vyrovnanie jeho podielu žiadnu sumu (resp. sumu 181.345,-Sk konštatovaného
rozdielu),dospelodvolacísúdkzáveru,žetentoniejesprávnyaopodstatnenýoznačenýmiokolnosťami.

Odvolací súd mal za to, že v danej veci treba pri vyporiadaní vychádzať z toho, že podiely manželov
nie sú rovnaké, pričom je potrebné prihliadať jednak na vyjadrenie odporcu v konaní, ktorý považoval

za dôvodný odklon od zásady vyjadrenej v § 150 OZ z dôvodu, že navrhovateľka sa vo väčšej miere
podieľala na nadobudnutí majetku v BSM, jednak aj na to, že manželstvo účastníkov trvalo skoro 18
rokov /30.1.1976-14.1.1994/ a finančne problematické bolo od roku 1988, pričom dovtedy odporca
riadne pracoval a finančne zabezpečoval rodinu (i počas 3 materských dovoleniek navrhovateľky).
Odvolací súd po doplnení dokazovania výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa listinnými
dôkazmi, keď účastníci konania zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach ohľadne času, kedy prestali

viesť spoločnú domácnosť, /resp. kedy odporca prestal prispievať na spoločnú domácnosť, odkedy sa
nepodieľal na nadobudnutí a udržaní spoločných vecí, na starostlivosti o rodinu a deti, na obstarávaní
potrieb spoločnej domácnosti/ dospel k záveru, že účastníci konania prestali v tomto smere /vyššie
uvedenom/ viesť spoločnú domácnosť v roku 1988. Táto právne relevantná skutočnosť, tvrdená
navrhovateľkou v konaní, bola v konaní preukázaná jednak prehlásením odporcu zo dňa 9.1.1991

pre vtedajšieho zamestnávateľa, že od 1. 2.1988 platí výživné na tri maloleté deti podľa rozsudku 6Nc
501/88, že s manželkou nie je rozvedený, ale on vôbec neprispieva ani na stravu, ani na byt, ani na
iné výlohy, ktoré tomu patria, jednak obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn.
6Nc/501/88, z ktorého vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 14.1.1988 domáhala zverenia
maloletých detí do svojej výchovy a určenia výživného zo strany odporcu od 1.11.1987, dôvodiac tým, že

od novembra 1987 neprispieva na výživu detí, pričom súd v danej veci rozsudkom č. k. 6Nc/501/88 -15
zo dňa 25.1.1988 zveril maloleté deti Y. do výchovy navrhovateľky a odporcu zaviazal prispievať na ich
výživu počnúc dňom 1.2.1988, jednak z pripojeného spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. E 772/97 z
obsahu ktorého vyplýva, že uznesením č.k. E 695/90 zo dňa 19.9.1990 bol nariadený výkon rozhodnutia
vo veci oprávnených, maloletých detí Y., L. a U. proti odporcovi podľa rozsudku č. k. 6Nc/501/88 -15

zo dňa 25.1.1988 na uspokojenie pohľadávky na výživné od 1.6.1990 do 31.8.1990 vo výške 3.800-
Kčs a do budúcnosti na čas od 1.9.1990 vo výške 1.900- Kčs, a uznesením č. k. E 695/90-4 zo dňa
16.2.1994 bol nariadený výkon rozhodnutia vo veci oprávnených, maloletých detí Y. na výživné titulom
rozsudku Okresného súdu Topoľčany č.k. 9C 109/93 zo dňa 16.12.1993, jednak obsahom pripojeného
spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9C/109/1993 a z neho najmä rozsudkom zo dňa 16.12.1993.

V tomto konaní o rozvod manželstva a a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom navrhovateľka v návrhu uviedla, že už predtým podala návrh na určenie výživného z dôvodu,
že asi pol roka jej odporca nedával peniaze a po určení výživného podala návrh na exekúciu v konaní
sp. zn. E 695/90, pričom od určenia výživného nežijú s odporcom v spoločnej domácnosti, hoci bývajú

spolu v jednom byte, pričom odporca neprispieval a neprispieva na nájomné, ani na inkaso, pričom z
dôvodov rozsudku č.k. 9C109/1993-22 zo dňa 16.12.1993 vyplýva, že k podstatnému zhoršeniu vzťahov
medzi účastníkmi došlo po 25.1.1988, kedy súd zveril maloleté deti do výchovy navrhovateľky a odporcu
zaviazal platiť výživné, kedy začali hospodáriť samostatne, pričom súd konštatoval ako jednu z príčin
rozvratu manželstva skutočnosť, že odporca neprispieval na domácnosť v patričnej miere.

Tvrdenie odporcu v tom smere, že viedli s navrhovateľkou spoločnú domácnosť až do apríla roku 1993
odvolací súd vyhodnotil ako účelovú, ničím nepreukázanú obranu odporcu v konaní.

Odvolací súd však ďalej dospel k záveru, že väčšia miera pričinenia sa na získaní a udržaní majetku

zo strany navrhovateľky s poukazom na vyššie uvedené dôvody nezbavuje navrhovateľku povinnosti k
finančnému vysporiadaniu s odporcom.

Za správne a spravodlivé, adekvátne vyššie preukázanému skutkovému stavu veci odvolací súd
považoval za potrebné nevychádzať z rovnosti podielov účastníkov na majetku patriacom do BSM,

preto určil podiely účastníkov v inom pomere a to tak, že navrhovateľke jej podiel zvýšil o 1/3-inu, so
započítaním prínosu navrhovateľky v sume 697,07 Eur (21.000,-Kčs) získaných darom od matky a v
sume 570,94 Eur /17.200-Sk/ získaných z pôžičky od manželov Hianikových.Celková hodnota majetku v BSM tak predstavovala sumu 14.840,34 Eur (447.080,-Sk), z čoho by v
prípade rovnosti podielov pre každého z účastníkov vychádzal polovičný podiel 7.420,17 Eur, avšak
vzhľadom na určenú zmenu podielu navrhovateľky zvýšením o jednu tretinu, podiel navrhovateľky činí

sumu 9.893,56 Eur, čím sa podiel odporcu znížil na sumu 4.946,78 Eur. Navrhovateľka získala hodnotu
13.950,74 Eur (13.277,57 Eur v členskom podiele a 673,17 Eur v hnuteľných veciach) a teda získala o
4.057,18 Eur vyššiu hodnotu oproti svojmu podielu, avšak po zohľadnení jej prínosu 1.268 Eur /697,07
Eur a 570,94 Eur(21.000,-Kčs - Sk a 17.200-Sk)/ jej na vyplatenie odporcu vychádza znížená suma
2.789,18 Eur. Navrhovateľku odvolací súd zaviazal zaplatiť odporcovi takto určenú sumu v lehote 90

dní, ktorú odvolací súd považoval za primeranú s poukazom na povahu danej právnej veci a teda i na
vyporiadanú hodnotu BSM, ako aj s poukazom na skutočnosť, že predmet BSM po zániku BSM bol a je
od januára 1994 v prevažujúcom rozsahu vo výlučnom užívaní navrhovateľky ako účastníčky konania,
i s poukazom na celkové pomery na strane oboch účastníkov konania.

Odvolací súd tiež rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť na účet súdu prvého stupňa 3 % súdny poplatok

vovýške 445,-Eurdo3 dnívychádzajúczmasyvyporiadavanéhoBSM14.840,34Eurazustanovenia§
2 ods. 1 písm. c/ ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. ako aj z položky č. 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov.
Podľa § 148 ods. 1 OSP uložil odporcovi tiež povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu v celkovej
výške 136,26 Eur (4.105,-Sk), ktoré trovy vznikli na znalečnom za podaný znalecký posudok I.. Q. vo
výške 3.953,-Sk a na svedočnom vyplatenom svedkovi U. A. vo výške 152,-Sk. Súd pri stanovovaní

týchto povinností odporcu vychádzal zo skutočností, že v tomto konaní bola navrhovateľka od platenia
súdnych poplatkov oslobodená a dôvod zníženia povinnosti odporcu nevzhliadol.

Nakoniec pri nemožnosti konštatovania jednoznačného úspechu u žiadneho z účastníkov konania
žiadnemu z nich ani nepriznal náhradu trov tohto i dovolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.