Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 11, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/141/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7104897709
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7104897709.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti povinnému A. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom U. F. XXX/XX L.,
zastúpeného C.. D. N., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Košice - okolie, vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorský úrad Košice, Moyzesova 34, Košice, pod č.k. EX

513/2004, o vymoženie 671,51 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Košice I, č. k. 29Er/652/2004-14 zo dňa 27.06.2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a o
trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.

V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného

exekútorovi dňa 11.03.2004 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5802 003622*, vydaného Okresným
súdom Košice I dňa 30.03.2004, bol exekúciou poverený súdny exekútor Ing. JUDr. Karol Mihál.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 22 ods. 1, 2, § 23, § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka a § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a uviedol, že exekučným titulom je Notárska

zápisnica spísaná JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom so sídlom v Partizánskom, Generála Svobodu
1069/4, zo dňa 13.12.2003, sp.zn. N 552682003, NZ 120409/2003. Ďalej uviedol, že v predmetnej
notárskej zápisnici sa osvedčuje vyhlásenie Mgr. Bruna Žlnaya, ktorý na základe substitučnej plnej moci
zo dňa 02.01.2003 zastupuje Mgr. Tomáša Kušníra advokáta splnomocneného povinným, o uznaní
záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Na základe zmluvy o úvere č.
XXXXXXX uzavretej dňa 16.09.2003, oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 398,32 Eur, pričom

povinný sa zaviazal tento úver vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 273,18 Eur. Súčasťou predtlačenej
zmluvy o úvere bolo aj splnomocnenie, podpisom ktorého povinný splnomocnil tam uvedeného advokáta
Mgr. Tomáša Kušníra, okrem iného aj na spísanie notárske zápisnice ako exekučného titulu, teda aby
v mene povinného uznal záväzok z tejto zmluvy o úvere a uznal jeho záväzok uhradiť všetky náklady
súvisiace so spísaním notárskej zápisnice tak, aby sa notárska zápisnica stala exekučným titulom. Na
jeho základe sa uznal dlh za povinného voči oprávnenému vo výške 803,69 Eur spolu s úrokom s

omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 671,51 Eur od 19.10.2003 do zaplatenia.Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom prípustné
prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje. Advokát je povinný
chrániť práva a oprávnené záujmy zastupovaného, ktoré nesmú byť vo vzájomnom rozpore. Ak Mgr.

Tomáš Kušnír bol advokátom povinného a mal hájiť záujmy, konal v rozpore so zákonom a povinnosťami
advokáta, keď uznaním dlhu spísaného v notárskej zápisnici konal jednoznačne v rozpore so záujmami
povinného, ako svojho klienta a taktiež bez splnomocnenia, resp. nad jeho rámec určil povinnému aj
lehotu na splnenie do 22.12.2003 a povinnosť zaplatiť všetky náklady spojené so spísaním notárskej
zápisnice. Povinný teda splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu

výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný vopred vzdal svojho práva uznať prípadný záväzok,
ktorý vznikne, či nevznikne v budúcnosti. Spôsob akým bol advokát ustanovený a na vykonanie
akých úkonov bol splnomocnený, jednoznačne dokazuje, že prejav vôle povinného bol obmedzený
oprávneným, ktorý ako silnejšia strana vopred naformuloval obsah zmluvy tak, že povinný nemal
akúkoľvek možnosť zmeniť právneho zástupcu, ktorého určil oprávnený, ani možnosť zmeniť rozsah
jeho splnomocnenia. Povinný mohol iba prijať alebo odmietnuť zmluvu o úvere ako celok.

Nad rámec uvedeného súd prvého stupňa zároveň poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 12.03.2010, sp.zn. 14CoE/49/2010, citovaného v uznesení Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 09.09.2010, č.k. II. ÚS 358/2010-13, v ktorom uviedol, že spísaná notárska zápisnice,
aj v hypotetickom prípade platane udeleného plnomocenstva, by nebola spôsobilým exekučným titulom.

V zmluve o úvere sa totižto zmluvné strany dohodli, že zmluvný vzťah sa bude spravovať ustanoveniami
Obchodného zákonníka. V tomto smere ide o nezákonnosť uplatneného nároku oprávneného aj z
dôvodu, že predmetná notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom, je v rozpore s ustanovením § 323
ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože ako je zo znenia tohto zákonného ustanovenia zrejmé, písomne
možno uznať len určitý záväzok. V čase spísania zmluvy o úvere, v ktorej bolo udelené plnomocenstvo,

ktorým sa mal v budúcnosti uznať záväzok z úveru, ešte nemohlo byť účastníkom známe právo, ktorého
sa vyhlásenie dlžníka malo dotýkať. Ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola
známa ani jeho výška, povinný nemohol realizovať svoje právo dlh uznať a logicky potom nemohol
platne ani splnomocniť právneho zástupcu na výkon takéhoto práva.

Proti tomuto rozhodnutiu v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo
alternatívne, aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku prerušil a
Súdnemu dvoru ES na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky
v znení:

1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?

2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Oprávnený v odvolaní tiež žiadal, aby súd konanie vo veci prerušil a predložil Ústavnému súdu SR návrh

na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 vety prvej a druhej exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1
vety prvej Ústavy SR, či je v súlade s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých
subjektov práva v právny poriadok možné opakované uskutočňovanie revízneho postupu podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku bez akejkoľvek časovej limitácie.

Oprávnený namietal, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom
odňal možnosť účastníkovi konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne
posúdil. Oprávnený uviedol, že súd prvého stupňa v danom prípade posudzoval vec, o ktorej už raz
právoplatne rozhodol, a to udelením poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

S poukazom na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uviedol, že poveriť exekútora vykonaním
exekúcie môže súd iba v prípade, že nezistí rozpor žiadostí o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie
exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Zdôraznil, že notár pri spisovaní notárskej zápisnice, ako
exekučného titulu, ani súdny exekútor, ani súd prvého stupňa nezistili rozpor exekučného titulu sozákonom a vo veci bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Poukázal na
úlohu notára pri spisovaní notárskej zápisnice (§ 36 Notárskeho poriadku) a tvrdil, že pokiaľ povinný
nenapadol Notárskym poriadkom stanoveným postupom úkon vykonaný notárom, nie je možné zvrátiť

účinky notárskej zápisnice v konaní pred exekučným súdom a ak notár neodmietne vykonať úkon,
zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi.

Mal za to, že ak je notárska zápisnica exekučným titulom, musí s týmto titulom exekučný súd nakladať
rovnakoakosrozsudkomvšeobecnéhosúduaniejeoprávnenýrušiťalebomeniťobsahnotárskejlistiny,

ktorá je exekučným titulom, inak by porušil zásadu rovnosti a uplatnil by rozdielny procesný postup v
prípade, ak oprávnený uplatňuje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a
iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti
notára. V tejto súvislosti navrhol, aby všeobecný súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p.
prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia
§ 44 ods. 2 vety prvej a druhej Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky

pre rozpor s princípom právnej istoty.

Oprávnený tvrdil, že exekučný súd porušil princíp legality, rovnosť účastníkov konania, právo na
spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania a založil a odôvodnil svoje rozhodnutie
na normatívnej úprave - Smernica rady 93/13/EHS, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa

práva, a preto sa ňou exekučný súd podľa názoru oprávneného nemohol riadiť, resp. nemohol z
jej aplikácie vyvodzovať určujúce závery formujúce konečné rozhodnutie. Oprávnený namietal, že
ako účastník konania nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne
rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení, nemal
možnosť sa k nim vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Exekučný

súd pritom v napadnutom uznesení viackrát konštatoval skutočnosti, akoby vykonával dokazovanie,
dokazovanie však nevykonal a k záverom dospel len na základe domnienok, bez reálne zisteného
skutočného stavu, čím odňal oprávnenému ako účastníkovi možnosť konať pred súdom.

Namietal tiež správnosť záveru súdu prvého stupňa vo vzťahu k plnomocenstvu, ktoré udelil v zmluve

o úvere povinný ako dlžník zástupcovi na spísanie notárskej zápisnice, keď uvedené plnomocenstvo
považoval za neprijateľnú podmienku podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ a pre rozpor so zákonom
považovaltotoplnomocenstvozaneplatné.Uviedol,žepovinnýmohol kedykoľvektotoplnomocenstvov
zmysle ustanovenia § 33b ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka kedykoľvek odvolať, čo však neurobil.
Mal za to, že plnomocenstvo nemožno považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1

Občianskeho zákonníka, lebo nejde o zmluvné ustanovenie, ale ide o jednostranný úkon adresovaný
tretím osobám, ktorým sa osvedčuje existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na účet
zastúpeného. Oprávnený tvrdil, že plnomocenstvo uvedené v zmluve o úvere je dostatočne určité a
zrozumiteľné a splnomocený zástupca neprekročil rozsah svojich právomoci, lebo urobil úkon len v
rozsahu splnomocnenia, t.j. uznal dlh vo forme notárskej zápisnice. Namietal nepreskúmateľnosť záveru

súdu prvého stupňa pre nedostatok dôvodov a skutkových zistení, keď svoje rozhodnutie založil na
konštatovaní, že záujmy zástupcu sú v rozpore so zákonom. Za správny nepovažoval ani záver súdu
prvého stupňa, že notárska zápisnica, ak by mala byť spôsobilým exekučným titulom, musí byť spísaná
nielen povinným, ale aj oprávneným. Takáto povinnosť nevyplýva z právnej úpravy a nezodpovedá ani
súdnej praxi a judikatúre (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Co 7/2007, nález Ústavného súdu

SR sp. zn. I ÚS 5/2000). V závere odvolania poukázal na to, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie
exekúciezaneprípustnú,pretožeexekúciabolazačatázákonnýmspôsobom,nazákladevykonateľného
a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a je platným, právoplatným a vykonateľným, pričom
exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na výkon exekúcie. Oprávnený odvolaním napadol
aj výrok uznesenia, ktorým mu súd prvého stupňa uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy

exekúcie vo výške 6.890,24 eura za zriadenie exekučného záložného práva na 173 nehnuteľností.
Konanie súdneho exekútora považoval za nehospodárne a nezmyselné a tieto úkony nepovažoval za
účelné, pretože nemuseli byť v súvislosti s výkonom exekúcie nevyhnutne vykonané. Zdôraznil, že na
takýto neúčelný postup exekútora oprávnený nedal súhlas, ktorý sa zo zákona vyžaduje.

Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo súdnemu exekútorovi
doručené na vyjadrenie dňa 20.9.2012 a povinnému na vyjadrenie dňa 21.9.2012.Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti
jeho rozhodnutiu zákonný sudca v zmysle § 374 ods. 4 O. s. p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť,
preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože
nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie
a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia
a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v
podrobnostiach poukazuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolaniu uvádza nasledovné.

Oprávnený podal odvolanie proti výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým vyhlásil exekúciu

za neprípustnú a exekúciu zastavil, lebo zastával názor, že notárska zápisnica, ktorá je v tomto
konaní exekučným titulom, je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie a exekučný súd
preskúmavaním jej náležitostí prekročil právomoc zverenú mu zákonom.

Z obsahu exekučného spisu odvolací súd zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 16.09.2003 zmluvu

o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver
v sume 398,33 Eur a povinný sa zaviazal úver vrátiť zvýšený o poplatok 273,19 Eur, teda celkom
671,53 Eur. Súčasťou zmluvy je aj splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra
na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j., aby v jeho mene uznal záväzok z tohto úveru
tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Na základe tohto splnomocnenia

advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom splnomocnený advokátsky koncipient uznal za povinného záväzok
z tohto úveru pred notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom v notárskej zápisnici sp. zn. N 5526/2003, NZ
120409/2003 a súhlasil, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych

zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila.

Citované zákonné ustanovenie určuje náležitosti notárskej zápisnice (okrem tých, ktoré musí mať podľa

notárskeho poriadku), aby bola exekučným titulom. Predovšetkým musí notárska zápisnica obsahovať
právny záväzok, označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet (plnenie, ktoré má
povinný poskytnúť, teda suma, ktorú je dlžný oprávnenému), čas plnenia, a aby bola exekučným
titulom, musí obsahovať aj vyhlásenie povinnej osoby, že súhlasí s jej vykonateľnosťou. Pre platnosť
notárskej zápisnice, v ktorej dlžník uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou, nie je

potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto notárskej zápisnice nespôsobuje jej
neplatnosť,akotouviedolsúdprvéhostupňa.Uznaniedlhuasúhlasdlžníkasvykonateľnosťounotárskej
zápisnice sú totiž jednostranné právne úkony, preto pri spisovaní notárskej zápisnice o uznaní dlhu
a súhlase s vykonateľnosťou je nevyhnutná prítomnosť dlžníka osobne alebo prostredníctvom riadne
splnomocneného zástupcu. V danej veci povinného pri spisovaní notárskej zápisnice zastupoval Mgr.

Tomáš Kušnír na základe plnomocenstva udeleného mu povinným v zmluve o úvere.

Právny názor oprávneného, že notárska zápisnica má rovnaké účinky, ako rozsudok všeobecného
súdu, nie je správny. Notárska zápisnica, pokiaľ obsahuje formálne náležitosti stanovené Notárskym
poriadkom a súhlas dlžníka s jej vykonateľnosťou v exekúcii, nie je rozhodnutím, ako to vyplýva z

ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája.
Notárska zápisnica má povahu verejnej listiny (§ 3 ods. 4 Notárskeho poriadku) a nemá preto účinky
právnej moci ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ako majú napríklad rozhodnutia súdu
vydané v občianskom súdnom konaní (§ 159 O. s. p.). Z uvedeného vyplýva, že notárska zápisnicaso súhlasom povinnej osoby s jej vykonateľnosťou má len formálny charakter, lebo obsahuje také
náležitosti, ktoré sú potrebné pre to, aby bola ako titul pre súdny výkon rozhodnutia vykonateľná. Notár
spíše notársku zápisnicu na základe prehlásenia povinnej osoby, ktorým súhlasí s jej vykonateľnosťou

bez toho, aby bol oprávnený (a povinný) skúmať jej podklad v hmotnom práve (napríklad, či zmluva, z
ktorej plnenie je predmetom notárskej zápisnice, bola účastníkmi skutočne uzavretá, či plnenie, na ktoré
sa povinný zaviazal, zodpovedá hmotnému právu, či povinný splnomocnil advokáta na zastupovanie v
súlade s hmotným právom a pod.).

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie
konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný

sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak
splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s
ktorousakonalo,odsplnomocnencapožadovaťbuďsplneniezáväzku,alebonáhraduškodyspôsobenej
jeho konaním.

Podľa § 33a písm. a/ a b/ Občianskeho zákonníka, splnomocnenec je oprávnený udeliť plnomocenstvo
inej osobe, aby namiesto neho konala za splnomocniteľa, ak je výslovne oprávnený podľa
plnomocenstva udeliť plnomocenstvo inej osobe alebo ak je splnomocnencom právnická osoba.

Podľa § 12 ods. 1 a 2 zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii platného v čase udelenia plnomocenstva,

advokátskemu koncipientovi advokát sa v rámci svojho poverenia môže dať zastúpiť iným advokátom.
Pri jednotlivých úkonoch môže advokáta zastúpiť advokátsky koncipient alebo aj iný pracovník advokáta.

Podľa § 12 ods. 4 citovaného zákona zastupovanie podľa odsekov 1 a 2 nie je možné proti vôli klienta.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ustanovenie ďalšieho zástupcu, ktorý je splnomocnený
na konanie v mene a na účet pôvodného zastúpeného, možno subdelegovať iba vtedy, keď to
výslovne vyplýva z plnomocenstva, čo v danom prípade absentovalo. Ohľadne poverenia advokáta Mgr.
Tomáša Kušníra a ďalšej osoby Mgr. Bruna Žlnaya treba doplniť, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír bol
splnomocnený na konkrétny úkon podľa § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka a nie podľa zákona č.

132/1990 Zb. o advokácii (nejde o zmluvu o právnej pomoci) a v danom prípade nejde ani o procesné
plnomocenstvo (§ 25 O. s. p.) vzhľadom na v plnomocenstve splnomocňovacie ustanovenie, preto
v danom prípade nebolo možné aplikovať § 12 ods. 1 a 2 tohto zákona o zastúpení advokáta iným
advokátom alebo koncipientom.

Správne preto súd prvého stupňa exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z.
Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, pretože toto exekučné konanie nemá
spôsobilý exekučný titul a je tu iný dôvod, pre ktorý ju nemožno vykonať.

K námietke odvolateľa týkajúcej sa opätovného preskúmania podmienok exekučného konania odvolací

súd uvádza, že prihliadať na splnenie podmienok konania je úlohou súdu v každom štádiu konania,
a to z úradnej moci. V prípade, ak súdu prvého stupňa bol v priebehu exekúcie predložený návrh na
zmenu súdneho exekútora a súd pri rozhodovaní o tomto návrhu zistil, že vymáhaný nárok je v rozpore
so zákonom a exekúcia je nezákonná, v zmysle ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku bol
oprávnený exekúciu zastaviť aj bez návrhu. Nedostatok spôsobilosti notárskej zápisnice byť exekučným

titulomjetakzávažnýmnedostatkompodmienkyexekučnéhokonania,ktorývkonanínemožnoodstrániť
a pre ktorý musí byť konanie zastavené.

Vzhľadom na to, že pre rozhodnutie o odvolaní bolo podstatné posúdenie otázky spôsobilosti
exekučného titulu na vykonanie exekúcie, odvolací súd sa ďalšími odvolacími námietkami nezaoberal

a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o
zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil, pretože predmetná notárska
zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom.K návrhu oprávneného na prerušenie tohto exekučného konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/
Občianskeho súdneho poriadku a predloženie veci Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku
267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na rozhodnutie o prejudiciálnych otázok, odvolací súd udáva:

Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., súd konanie preruší, ak sa rozhodne, že požiada Súdny dvor
Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučného konania podľa osobitného predpisu sa

použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa vždy uznesením.

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.

V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p., na exekučné konanie možno aplikovať ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku len vtedy, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Exekučný poriadok v § 36 ods. 5 výslovne
vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie - okrem zákonom stanovených prípadov, napr. podľa
zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Preto podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. na exekučné

konanie nemožno aplikovať a teda nemožno exekučné konanie prerušiť tak, ako to žiada oprávnený.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol a
napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z.z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinnej od 1.05. 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.