Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Tos/76/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119010376
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7119010376.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého, sudcov
JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Ing. Milana Husťáka v trestnej veci odsúdeného S. G. pre zločin vydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu
Košice I zo dňa 20. 5. 2021 sp. zn. 4Nt/10/2019, na neverejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa
28. septembra 2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť odsúdeného S. G..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 4Nt/10/2019 zo dňa 20. 5. 2021 podľa § 399 ods. 2 Tr. por.
zamietol návrh odsúdeného S. G. o povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom
súde Košice I pod sp. zn. 4T/53/2014, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil sťažnosť odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí dňa 20.
5. 2021. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že odôvodnenie zamietavého stanoviska okresného
súdu považuje za svojvoľné, nerešpektujúce elementárne fakty spočívajúce v dátumoch vyhlásenia,
resp. právoplatnosti rozhodnutia súdov. Uvedené stanovisko opiera o tieto fakty : rozsudok sp. zn.
4T/53/2014 bol vyhlásený 16. 6. 2015, rozsudok sp. zn. 5T/91/2014 nadobudol právoplatnosť 15. 10.
2014, rozsudok sp. zn. 0T/30/2015 nadobudol právoplatnosť dňa 9. 7. 2015. Z toho vyplýva, že rozsudok

Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T/30/2015 nadobudol právoplatnosť 9. 7. 2015, teda logicky sa stal
známym až týmto dňom, teda automaticky nemohol byť, resp. nebol známy Okresnému súdu Košice
I pri vyhlasovaní rozsudku sp. zn. 4T/53/2014 dňa 16. 6. 2015, čo v konečnom dôsledku znamená,
že spĺňa prvú podmienku uvedenú v § 394 ods. 1 Tr. por. a má za to, že rozsudky sp. zn. 5T/91/2014
a 0T/30/2015 majú byť absorbované (pohltené) podľa § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. rozsudkom sp. zn.
4T/53/2014. Teda oba navrhované rozsudky spĺňajú ostatné uvedené podmienky v § 394 ods. 1 Tr. por.

Súhlasí s tvrdením okresného súdu, že rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T/91/2014 nespĺňa
všetky podmienky uvedené v § 394 ods. 1 Tr. por. a preto žiada, aby krajský súd svoje rozhodovanie
obmedzil len čo sa týka ohľadne navrhovanej skutočnosti v podobe rozsudku Okresného súdu Prešov
sp. zn. 0T/30/2015.

Na základe uvedených skutočností navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a okresnému

súdu uložil vo veci opätovne konať a rozhodnúť.

Krajský súd ako nadriadený orgán podľa § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto
výroku napadnutého uznesenia a zistil nasledovné.

Zo spisového materiálu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 16. 6. 2015 sp. zn.
4T/53/2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30. 11. 2015 sp. zn. 8To/97/2015bol uznaný vinným zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. za čo mu
bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a súčasne bol zrušený výrok o treste, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce uložený trestným rozkazom Okresného

súdu Košice I sp. zn. 0T/209/2014 zo dňa 29. 12. 2014, právoplatného dňa 29. 12. 2014, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili odklad. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30. 11. 2015.

Odsúdený vo svojej sťažnosti vymedzil rozsah prieskumnej právomoci nadriadeného súdu tak, aby
krajský súd preskúmal splnenie podmienok obnovy konania v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. len vo vzťahu

k rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T/30/2015. Vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu uvádza, že
uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9. 7. 2015, teda logicky sa stal známym až týmto dňom
a preto automaticky nemohol byť, resp. nebol známy Okresnému súdu Košice I pri vyhlásení rozsudku
sp. zn. 4T/53/2014 dňa 16. 6. 2015, čo v konečnom dôsledku znamená, že ide o novú skutočnosť, ktorá
nebola súdu skôr známou, ktorá vedie k záveru, že v rámci súhrnného trestu, ukladaného rozsudkom
Okresného súdu Košice I. sp. zn. 4 T/53/2014, mal byť zrušený výrok o treste aj v tomto rozsudku

Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T/30/2015.

S uvedenom argumentáciou odsúdeného nemožno súhlasiť z dvoch dôvodov. Predovšetkým Okresný
súd Košice I v konaní 4T/53/2014 vedel o trestnom stíhaní v tom čase obžalovaného S. G. pred
Okresným súdom Prešov sp. zn. 0T/30/2015, nakoľko tento bol vo väzbe v tejto prešovskej veci a na

jeho eskortu na hlavné pojednávanie musel predseda senátu Okresného súdu Košice I žiadať súhlas
od prešovského sudcu. V čase vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Košice sp. zn. 4T53/2014 dňa
16.6.2015 už rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T/30/2015 bol vyhlásený (30.4.2015), ale
ešte nebol právoplatný. Právoplatnosť nadobudol až 9.7.2015 a až od tejto právoplatnosti mohol byť
jeho výrok o treste rušený nasledujúcim súhrnným trestom. Uvedený rozsudok bol známy v pôvodnom

konaní, nakoľko v tom čase, keď rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T/30/2015 nadobudol
právoplatnosť v trestnej veci Okresného súdu Košice I sp. zn. 4T/53/2014 práve prebiehalo odvolacie
konanie na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 8T 97/2015, pričom krajskému súdu v tomto konaní
bolo zrejmé toto odsúdenie sťažovateľa v konaní pred Okresným súdom Prešov sp. zn. 0T/30/2015, o
čom svedčí odpoveď na lustráciu v ZVJS zo dňa 22.10.2015 na č. l. 415, na ktorej je toto odsúdenie

zachytené. Teda v pôvodnom konaní uvedená skutočnosť bola súdu známa, pričom nie je podstatné, či
Okresný súd Košice I v čase vyhlásenia rozsudku sp. zn. 4T/53/2014 dňa 16.6.2015 vedel o rozsudku
sp zn. 0T/30/2015, avšak je nepochybné o konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T/30/2015 tento
okresný súd vedel, ale podstatné je to, že krajský súd, ktorý rozhodoval o odvolaní obžalovaného G. o
tomto odsúdení vedel a pri svojom rozhodovaní na túto okolnosť teda prihliadal. Krajský súd vediac o

tomto odsúdení ho posúdil tak, že vo vzťahu k tomuto rozsudku a ním ukladanému trestu neprichádza
do úvahy súhrnný trest, pretože inak by reagoval na túto skutočnosť zrušením nezákonného výroku o
treste v rozsudku 4T/53/2014. Krajský súd však správne vyhodnotil daný stav a dospel k zákonnému
názoru, že ukladanie súhrnného trestu k tomuto odsúdeniu je neprípustné, pričom v ďalšom odseku
sťažnostný súd vysvetlí dôvod.

Preto nemožno tvrdiť, že odsúdenie sťažovateľa v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T/30/2015
je novou skutočnosť, ktorá nebola skôr známa súdu.

Druhým dôvodom, pre ktorý nemožno súhlasiť s názorom odsúdeného je, že vo vzťahu k rozsudku

Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T/30/2015 zo dňa 30.4.2015 by objektívne aj tak neprichádzalo do
úvahy ukladanie súhrnného trestu v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice I sp. zn. 4T/53/2014
a to z toho dôvodu, že v citovanom konaní (4T/53/2014) ide o skutok zo dňa 8.3.2014, pričom v konaní
sp. zn. 0T30/2015 ide o skutok zo dňa 4.3.2015, ktorý bol spáchaný po doručení trestného rozkazu
Okresného súdu Košice I sp zn. 0T/209/2014, právoplatný 29.12.2014. Nato, aby v konaní sp. zn.

4T/53/2014 mohol byť uložený súhrnný trest a zrušený aj výrok o treste v rozsudku 0T/30/2015, by musel
byť skutok prešovského súdu spáchaný pred trestným rozkazom sp. zn. 0 T/209/2014, teda pred dňom
29.12.2014.

Na základe uvedeného krajský súd konštatuje, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná, nakoľko ním

uvádzaný rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T/30/2015 a dané odsúdenie bolo súdu známe.
Preto okresný súd správne rozhodol, keď konštatoval, že v namietanom konaní skutočnosti, ktoré
uvádza odsúdený vo svojej žiadosti o povolenie obnovy konania boli súdu známe a teda nejde o nové
skutočnosti súdu skôr neznáme.Napriek tomu, že sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že chce aby súd svojej rozhodnutie obmedzil
a neprihliadal na rozsudok sp. zn. 5T/91/2014, krajský súd pre čistotu veci a aby sa do budúcna

predišlo zbytočným návrhom na obnovu konania uvádza, že rozsudok okresného súdu Košice II sp zn.
5T/91/2014 zo dňa 15.10.2014, právoplatný toho istého dňa, bol tiež známy súdu v pôvodnom konaní,
o čom svedčí odpis registra trestov zo dňa 15.6.2015, ktorý bol vykonaný na hlavnom pojednávaní
16.6.2015 a ku ktorému sa mal možnosť odsúdený vyjadriť. Teda ani toto nie je nová skutočnosť, ktorá
by nebola súdu známa v novom konaní.

Preskúmaním napadnutého uznesenia a sťažnostných dôvodov odsúdeného dospel nadriadený súd k
záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná, ním uvádzané skutočnosti nie sú spôsobilé spochybniť
napadnutývýrokaúvahyokresnéhosúdu.Okresnýsúdzistenéskutočnostiposúdilvsúladesozákonom
a dospel k jednoznačne správnemu názoru, že odsúdeným uvádzané skutočností nie sú nové, súdu
skôr neznáme a tak nie sú splnené podmienky obnovy konania v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ má odsúdený pocit, že trest uložený rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 4T/53/2014
zo dňa 16.6.2015 nie je správny, nápravy sa nemožno domáhať inštitútom obnovy konania, nakoľko
ako správne uviedol aj okresný súd, v zmysle rozhodnutia najvyššieho súdu (R 6/1997) v konaní o
povolení obnovy nie je možné preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní.

Toto konanie sa v zmysle ustanovenia § 278 ods. 1 Tr. por. obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky,
či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr
neznáme. Navyše treba poukázať aj na druhú právnu vetu tohto rozhodnutia, v zmysle ktorej za nové
skutočnosti alebo dôkazy v zmysle ustanovenia § 278 ods. 1 Tr. por. (teraz § 294 ods. 1 Tr. por.) nemožno
považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov a to aj vtedy, keď sa súd s

nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení vykonaných
dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr

neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by

bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky
obnovy konania podľa § 394 Tr. por.

Krajský súd vzhľadom na takto zistené skutočnosti sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím
okresného súdu, ktoré je vecne správne a zákonné. Poukazuje pritom na jednoznačné odôvodnenie
napadnutého uznesenia a konštatuje, že rovnako ako okresný súd nezistil v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por.
žiadne skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so
skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré

by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo
uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. Odsúdený nepredložil v zmysle § 394
ods. 1 Tr. por. žiadne dôkazy ani iné konkrétne, jasne definované skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé
odôvodniť iné rozhodnutie o treste odsúdeného.

Dôvody podania návrhu na povolenie obnovy konania tak v žiadnom prípade nespĺňajú predpoklady pre
povolenie obnovy konania v zmysle citovaného ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por.

Vzhľadom na tieto skutočnosti si krajský súd v celom rozsahu osvojil právne závery okresného súdu a
sťažnosť odsúdeného S. G. ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.