Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 9, 2022

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9C/20/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719202591
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Kollárová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2022:8719202591.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová v právnej veci žalobkyne: O. I., nar.

XX.XX.XXXX, bytom U. X, XXX XX M., štátny občan SR, právne zastúpená: JUDr. Martin Bašista,
advokát, Štefánikova 8, 058 01 Poprad proti žalovanému: I. T., nar. XX.XX.XXXX, S. B. XXXX/X, XXX XX
M., štátny občan SR, právne zastúpený: Mgr. Marcel Lesňák, advokát, Murgašova 87/6, 058 01 Poprad
o vydanie veci s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške

náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.05.2019 domáhala uloženia povinnosti
žalovanému vydať jej veci a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnila nasledujúcimi skutočnosťami.
Nakoľko viac krát žiadala žalovaného o vydanie jej vecí, avšak on na jej výzvy nereagoval, týmto podáva
žalobu na žalovaného za spreneverenie resp. odcudzenie vecí, ktoré mala u neho v úschove na dobu
neurčitú a to konkrétne: šijací/vyšívací stroj zn. Veritas v hodnote 480,- eur, elektrickú nafukovaciu

dvojlôžkovú posteľ v hodnote 180,- eur, vianočné ozdoby v hodnote 30,- eur, vianočný umelý stromček
v hodnote 90,- eur, dámsky kožený kabát v hodnote 880,- eur, knihy a darčekové predmety približne
v hodnote 500,- eur.
V júni 2015 kúpil žalovaný od jej mamy X. I. na ulici B.K. XXXX/X M., bl. O., byt. Pri sťahovaní, keď mu
byt uvoľnili, sa so žalovaným ústne dohodli, že si ponechá niektoré veci v pivnici, nakoľko mu to nerobilo
žiaden problém a mohli si veci ponechať na dobu neurčitú. Keďže šla pracovať do zahraničia, vrátila sa
po dvanástich mesiacoch, snažila sa so žalovaným opakovane spojiť a to osobne aj telefonicky. Taktiež

poprosila susedov, aby sa s ním snažili spojiť, no všetky pokusy boli neúspešné. Dokonca sa s ním
snažila spojiť aj v jeho zamestnaní /M., M./, kde ju opakovane na vrátnici vypoklonkovali s tým, že tam
nikdy nie je. Až napokon jej manžel s jej dcérou ho vo večerných hodinách navštívili v jeho byte na ulici
B., kde im otvoril. Keď sa ale predstavili a povedali kvôli čomu prišli, tak im povedal, že on im žiadne
veci nedá, nebude sa s nimi o tom ani baviť a buchol s dverami. Z jeho správania jasne vyplýva. že jej
veci nechce vrátiť ani uhradiť.

3. Žalobkyňa v podaní zo dňa 31.07.2019 nazvanom Doplnenie žaloby, úprava žalobného petitu uviedla,
že nakoľko z dôvodu odstupu času nevie bližšie špecifikovať položky: vianočné ozdoby v hodnote 30,-
eur, vianočný umelý stromček v hodnote 90,- eur, knihy a darčekové predmety približne v hodnote 500,-
eur, netrvá na vydaní týchto vecí. Uvádza, že šijací/vyšívací stroj zn. Veritas jej bol zakúpený a darovanýsvokrou W. I., asi pred 6-7 rokmi. Rovnako k ďalšej položke - a to k elektrickej nafukovanej dvojlôžkovej
posteli uvádza, že táto bola kúpená a jej darovaná asi pred 5-6 rokmi jej matkou X. I.Š.. Zároveň upravuje
pôvodný petit žaloby v tom zmysle, že hodnotu položky dámsky kožený kabát 880,- eur upravuje na

380,- eur z dôvodu pisárskej chyby. Uvádza, že tento kabát jej bol šitý na mieru v Liptovskom Mikuláši na
požiadavku manžela - W. I., cca pred 4-5 rokmi. V ostatnom poukazuje na dôvody uvedené v pôvodnej
žalobe a žiada, aby súd vyniesol tento rozsudok:
„Žalovaný je povinný vydať žalobkyni šijací/vyšívací stroj zn. Veritas v hodnote 480,- eur, elektrickú
nafukovaciu dvojlôžkovú posteľ sivej farby v hodnote 180,- eur a dámsky kožený kabát v hodnote 380,-

eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“
V prípade, ak uvedené položky - zverené hodnoty žalovaný nemá, nemôže vydať, odpredal, daroval
scudzil tretím osobám, čím došlo k nezákonnému obohateniu žalovaného sa na jej úkor o tento majetok
resp. finančné čiastky uvedených hodnôt, žiada o alternatívne rozhodnutie, a to vydanie tohto rozsudku:
„Žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni finančnú náhradu za šijací/vyšívací stroj zn. Veritas vo výške
480,- eur, finančnú náhradu za elektrickú nafukovaciu dvojlôžkovú posteľ sivej farby vo výške 180,- eur,

finančnú náhradu za dámsky kožený kabát vo výške 380,- eur, na meno a adresu žalobkyne, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.“

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 13.11.2019 uviedol, že byt kúpil od pani I.L. na
ulici B. XXXX/X, M., žiadnu dohodu nikdy nemal so žalobkyňou, o žiadnych jej veciach nevie. Žiadne jej

veci nespreneveril ani neodcudzil. Týmto žiada žalobu zamietnuť.

5. Žalobkyňa v písomných vyjadreniach doručených súdu dňa 26.11.2019 a dňa 16.08.2021 k
vyjadreniam žalovaného uviedla, že žalovaný vedome klame a jeho úmyslom je obohatiť sa na jej úkor.
NakoľkojedcéroupaniI.,jetojejmatka,zdôrazňuje,žejelogické,žepriodcestovaníjejosobyzaprácou

do zahraničia a zároveň pri sťahovaní nemala uvedené veci kde uskladniť a preto k tejto ústnej dohode
so žalovaným došlo. Žalovaný svoje tvrdenie ničím nepodložil, pretože klame a dovoľuje si zavádzať
súd. Predkladá súdu kópiu výučného listu v odbore pánsky krajčír ako dôkaz, že sa vyučila ako krajčírka,
preto aj vlastnila a mala uložený šijací stroj v matkinej pivnici.

6. Žalovaný vo vyjadreniach doručených súdu dňa 02.01.2020 a 29.07.2021 trval na svojom vyjadrení
doručenom súdu dňa 13.11.2019 a nad rámec tohto vyjadrenia uviedol, že žalobkyňa nepreukázala
uzavretie ústnej dohody ohľadom uskladnenia ňou uvádzaných hnuteľných vecí, vlastnícke právo k
týmto veciam a ich reálnu hodnotu. Žalovaný nedisponuje ani nikdy nedisponoval hnuteľnými vecami,
ktorésúpredmetomžaloby.Zpodanejžalobytaktiežnemožnozistiť,akýmspôsobomžalobkyňadospela

k určeniu hodnoty hnuteľných vecí, ktoré uvádza. Žiadna zo žalobkyňou požadovaných vecí sa v pivnici
prislúchajúcej k bytu v čase jeho nadobudnutia do vlastníctva nenachádzala. Hodnota vecí nebola
žiadnym relevantným a hodnoverným spôsobom žalobkyňou objektívne preukázaná, neopísala ich
takým spôsobom, aby boli jasne a určite identifikovateľné. Zároveň nepreukázala svoje vlastnícke právo
k týmto veciam. Ako vyplýva z obsahu priloženej kúpnej zmluvy (predovšetkým Článok 9 Odovzdanie

nehnuteľnosti, bod 1 predmetnej kúpnej zmluvy) a preberacieho protokolu, žiadne hnuteľné veci sa v
predmetnej nehnuteľnosti ani v jej príslušenstve nenachádzali. Pokiaľ sa žalobkyňa domáha vydania
vecí, ktoré sa údajne mali nachádzať v pivnici, mala by tak učiniť vo vzťahu k predávajúcej, keďže táto
nimi disponovala. Má za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a preto navrhuje žalobu v celom
rozsahu zamietnuť.

Ďalej vo vyjadrení doručenom súdu dňa 29.07.2021 vo vzťahu k požadovanému vyplateniu finančnej
čiastky uviedol, že žalobkyňa bez akýchkoľvek pochybností nepreukázala, že došlo k zakúpeniu
predmetných hnuteľných vecí jej osobou a zároveň, že na kúpu týchto hnuteľných vecí boli použité jej
finančné prostriedky. Žalobkyňa kúpu predmetných hnuteľných vecí nepreukázala, či už vystavenými
faktúrami, respektíve pokladničnými dokladmi alebo inými listinnými dôkazmi. Aktívna legitimácia patrí

vlastníkovi veci. Pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na
to žiaden právom aprobovaný dôvod. Žalovaný týmto vznáša námietku nedostatku aktívnej legitimácie
na strane žalobkyne, keďže sa jej nepodarilo jednoznačne preukázať, aby ňou požadované veci boli v
jej vlastníctve. Rovnako nie je známe, na základe čoho určila žalobkyňa hodnotu ňou požadovaných
vecí, keďže ani neuvádza presný termín zakúpenia týchto vecí a uvádza len približný čas. Takéto

určenie hodnoty vecí je vágne, svojvoľné a neurčité a nemôže slúžiť ako podklad pre rozhodnutie
súdu. Uvedené platí aj o samotnej nedostatočnej identifikácií hnuteľných vecí. Taktiež žalovaný vznáša
námietku pasívnej legitimácie na jeho strane, keďže z podaní vyplýva, že ňou požadovanými vecami v
čase predaja a odovzdania bytu disponovala jej matka X. I., ktorá bola vlastníčkou bytu a žalovanémubol odovzdaný byt bez týchto požadovaných hnuteľných vecí, preto by sa mala vydania vecí vydania
vecí domáhať od svojej matky, ktorá ich mala v držbe a manipulovala s nimi. Žalovaný týmto rovnako z
opatrnosti vznáša aj námietku premlčania nároku žalobkyne, keďže svojho údajného práva sa domáha

až žalobou podanou dňa 25.11.2019, pričom k odovzdaniu bytu došlo 31.05.2015.

7. Na pojednávaní dňa 11.11.2021 súd pripustil zmenu žaloby v nasledujúcom znení:
„Žalovaný je povinný vydať žalobkyni šijací/vyšívací stroj zn. Veritas v hodnote 480,- eur, elektrickú
nafukovaciu dvojlôžkovú posteľ sivej farby v hodnote 180,- eur a dámsky kožený kabát v hodnote 380,-

eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
alternatívne
Žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni finančnú náhradu za šijací/vyšívací stroj zn. Veritas vo výške
480,- eur, finančnú náhradu za elektrickú nafukovaciu dvojlôžkovú posteľ sivej farby vo výške 180,- eur,
finančnú náhradu za dámsky kožený kabát vo výške 380,- eur, na meno a adresu žalobkyne, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.“

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, prednesom právnych zástupcov
sporových strán, výsluchom svedkov Y. S.Á., A. B., W. M., M. M. a oboznámením s listinnými dôkazmi
založenými v spise.

9. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že po náhlej smrti brata v máji 2015 sa mama rozhodla, že predá
byt. Ona u nej dočasne bývala, pretože opatrovala o 2 poschodia vyššie suseda, ktorý už nežije, bol
ťažko chorý. To bola jej práca. Pamätá si, že to určite bola nedeľa, keď sa dočasne sťahovali z tohto
bytu na ulicu U., S. I. s tým, že vôbec si veci z pivnice nevyberala. Na ulici U., kam šli, to bol tiež 1-
izbový byt, tam šli do nájmu, ale pán, ktorý tam pred nimi býval, v kumbálku mal dlhodobo nejaké veci,

ktoré nevypratal. Čiže oni veci, ktoré sťahovali z bytu od mamy, dali v krabiciach do tohto bytu, pričom
ten kumbál bol zamknutý, nemali od neho kľúče, preto sa ústne dohodli so žalovaným, či si môže veci
uložené v maminej pivnici tam ďalej nechať, tam sa nič nepohlo. Lebo vedela, že má tam mašinu, ten
kabát uložený, lebo mala obavu, keďže manžel bol gembler, preto si ich uložila u mamy. Šijací stroj
používala, lebo u nej dočasne bývala. Je vyučená krajčírka. Pri poslednej várke, keď už z bytu brali veci,

sa jeho kamaráti už tak tískali do toho bytu, sa pýtala žalovaného, či si tam môže tie veci nechať. On
povedal, že samozrejme, že nie je žiadny problém, že on si tam dá maximálne bicykel. Žalovanému
verila. Potom nečakane išla za lepšou prácou do zahraničia. Predtým ako išla do zahraničia, vhodila
lístok do schránky žalovaného, už tam mal menovku, že odchádza a chcela by si tie veci vziať a vypratať
pivnicu. To bolo v októbri 2015. Keď už bola v zahraničí v Českej republike, napísala cez sociálnu sieť p.

B., ktorá bola susedou jej mamy, aj teraz stále býva o poschodie vyššie, aby šla za ním na X. poschodie,
nech mu zaklope. Zaklopala mu, neotváral. Potom jej telefonovala alebo písala, už nepamätá presne,
že neotvára a že skúsi za ním ísť ráno alebo neskôr. Potom ako išla druhýkrát, našla ho doma. Že mu
povedala, že príde na sviatky domov a príde si pre všetky veci. Otvoril dvere a vyjadril sa, že on žiadne
veci nemá a že všetko vyhodil. Ju to veľmi rozčúlilo, aj vzhľadom k tomu, že bola ešte v zlom citovom

rozpoložení vo vzťahu k bratovmu úmrtiu. Táto komunikácia medzi p. B., žalovaným a ňou prebiehala
ešte do konca roku 2015, presné dátumy už neregistruje. Na Vianoce domov neprišla, až na Veľkú
noc a šla za ním do M., kde pracoval, lebo jej bol dlžný 50,- eur ešte za skriňu v kuchyni, ktorú chcel,
aby mu tam nechala. Prišla na vrátnicu, SBS-kár ho privolal. Dal jej 50,- eur do ruky, že zabudol a
ona povedala, že si príde pre veci. Neozýval sa, nebýval tam už, resp. nevie, či tam býval, ale dvere

neotváral, nereagoval na zvonček, telefónne číslo naňho nemala. Raz ho stretla pred predajňou OBI a
v zlosti naňho zakričala kvôli tým veciam, ani sa neotočil, nereagoval. Potom nevedela čo ďalej, tak sa
obrátila na dcéru aj na bývalého manžela, teda dcéra mu povedala. Aj keď sú 16 rokov rozvedení, ale
išli ho navštíviť. Žalovaný im otvoril dvere a vyjadril sa, že on žiadne veci nemá, že veci vyhodil a zavrel
dvere. Potom poprosila bývalého manžela, aby to nechal tak, aby nemal z toho nejaké problémy. Záleží

jej na týchto veciach. Veď sa mohol kľudne s ňou dohodnúť. Ona si veci váži. Ten šijací stroj mala od
nebohej svokry. Kabát dostala od bývalého manžela, ten sa chcel s ňou nejako pomeriť v tom čase, tak
ho nechal pri dcére, aby jej ho odovzdala. A takisto nafukovacia posteľ, ktorú dostala od svojej mamy,
pretože chodí po prenájmoch, tak aby nemusela sťahovať nábytky.
Na otázku, aby vysvetlila, prečo k žalobe pripojila listinný dôkaz založený na č. l. 3-podací lístok a

nedoručenú zásielku založenú na č. l. 4, resp. čo bolo jej obsahom, žalobkyňa uviedla, že sa k tomu
vyjadriť nevie. Na podacom lístku nie je jej písmo, na nedoručenej zásielke je jej písmo.
V odpovediach na ďalšie otázky žalobkyňa uviedla nasledovné.To, že predmetné hnuteľné veci sa nachádzajú v pivnici žalovaného, videli A. B., Y. S.. Tá jej pomáhala
skladať tú posteľ do čierneho igelitu, aby sa dala dať pod regál v pivnici, jej dcéra W. I., mama X. I..
Tá nafukovacia posteľ bola nová, kúpila ju jej mama, na tri splátky z dôchodku a spal na nej dvakrát 9-

ročný syn nebohého brata u mamy. Na otázku, prečo zverila v podstate cudziemu človeku veci na dobu
neurčitú, pričom vo výpovedi tvrdí, že sa mali sťahovať na ulicu U. v M. do nájmu, ale aj tak následne
odišla do zahraničia uvádza, že bola to jedna maličká izba, ešte menšia ako mala mama v bloku O..
Brali si rozkladací gauč, na ktorom ona spala a mama si zobrala posteľ do svojej izby. Tak nafukovaciu
posteľ nebrala. Lebo vedela, že sú tam len dočasne. A mama išla potom do F., do mestského bytu v

čase, keď bola žalobkyňa v Čechách. Dcéra jej pomáhala sťahovať. A prečo ich nechala? Lebo mu
verila, vyrastala na sídlisku W., on tiež vyrastal na W., trochu si ho z detstva pamätala, aj sa o tom bavili
trochu. Štyrikrát sa ho pýtala, či si môže tie veci nechať v pivnici, on s tým súhlasil, zaliečal sa. Navrhol
jej aj tykanie, to odmietla.

10. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že v celom rozsahu trvajú na skutočnostiach,

ktoré uviedli v žalobe, resp. v doplnení žaloby ako aj na ich podaniach v predmetnom konaní. Žalobkyňa
si na základe ústnej dohody ponechala u žalovaného v pivničných priestoroch hnuteľné veci, ktoré
popisuje v žalobe, pretože išla pracovať do zahraničia. Po príchode na Slovensko sa žalobkyňa viackrát
snažila so žalovaným spojiť, aby si predmetné veci mohla od žalovaného prevziať, avšak neúspešne.
Žalobkyňa tým pádom nemala inú možnosť, ako sa domáhať svojho vlastníckeho práva k hnuteľným

veciam cestou súdu, keďže žalovaný jej odmietol ich dobrovoľne vydať.

11. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že byt kúpil od pani I. v roku 2015. Kúpil ho spôsobom takým,
že pani I. mala dlh v spoločnosti Quatro, ktorý dlh on spoločnosti Quatro vyplatil, keďže mal peniaze v
hotovosti, 25.000,- eur, ostatné dofinancoval úverom cez VÚB banku. So žalobkyňou sa videl dvakrát v

živote a to vtedy, keď si bol byt obhliadnuť a druhý krát, keď došlo ku sťahovaniu. V tom období býval v
nájme v O. O., penzión Q.. Byt kúpil, podpísali preberací protokol, navštívili banku, kde bol byt vyplatený
v plnej výške podľa kúpnopredajnej zmluvy a do bytu sa hneď v ten deň aj sťahoval, keďže mal veci
nachystané. Ešte nedisponoval nábytkami, mal iba osobné veci v páru taškách. Nasťahoval sa teda
31.05.2015. Do pivničných priestorov si okamžite umiestnil lyže, lyžiarky. Lyží aj lyžiarok má viac druhov,

lebo sa venuje zjazdovému lyžovaniu. Na margo výpovede žalobkyne chce uviesť, že žalobkyňa mu
navrhovala tykanie, lebo je staršia. On nikdy nebýval na sídlisku W., je západniar. Býval 45 rokov na
sídlisku H.. Takže so žalobkyňou sa v živote nemohol stretnúť na W.. Nechodil tam, nemal tam rodinu
ani kamarátov. Čo sa týka návštevy jej exmanžela, ani sa mu poriadne nepredstavil, ani dcéru nepoznal,
nevedel o koho sa jedná, nelegitimovali sa mu. Pán sa mu prišiel jasne vyhrážať, žalovaný nevedel, o

čo sa mu vyhráža, nohu dal do dverí, to je pravda, čo ho obťažovalo. Povedal, že zavolá políciu. Bolo
tesne pred 22.00 hod, chcel ísť už spať, keďže ráno vstáva do práce o 05.30 hod.. Na margo toho, ako
prišla žalobkyňa za ním na firmu, to je pravda, prišla si vyžobrať, že nemá ani na chlieb, na nákup ani na
zaplatenie taxíku, ktorým prišla. Dal jej tých 50,- eur, ktoré si musel požičať z podnikovej kasy, pretože
pri sebe 50,- eur v hotovosti nemal. Ústnu dohodu so žalobkyňou nemal žiadnu, ani ju nikdy predtým

nevidel. Len akurát ju videl pri obhliadke bytu prvýkrát.
V odpovedi na otázky žalovaný uviedol nasledovné. V pivnici sa po tom, ako sa nasťahoval do bytu,
nachádzali skrinky, poličky. Nič viac. Tie skrinky a poličky boli súčasťou pivnice, boli zabudované. Žiadne
iné veci tam neboli. Ani nemal o tom vedomosť, že by sa tam mali nachádzať. Takýto byt so spoločnými
priestormi, ak by sa v nich nachádzali veci od iných osôb, by nekúpil.

12. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že považujú celú žalobu aj v znení jej
následného doplnenia za nedôvodnú. Sú toho názoru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, resp.
tvrdenie ohľadom vlastníctva k týmto veciam, ktoré požaduje, o čom svedčí korekcia žaloby a jej úprava,
kde požaduje už oveľa menšie množstvo týchto vecí. Podľa ich názoru medzi žalobkyňou a žalovaným

nedošlo k uzatvoreniu dohody o úschove týchto vecí, žalovaný nemal žiadny dôvod na ich úschovu, už
vôbec nie na dobu neurčitú. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala hodnotu vecí, ktoré požaduje,
nepredložila akýkoľvek dôkaz o ich obstaraní, či už kúpou, darovaním príp. iným nadobúdacím titulom.
Sú toho názoru, že táto žaloba je čisto účelová, za účelom obohatenia sa na úkor žalovaného a navrhujú
žalobu zamietnuť.

13. Svedkyňa A. B. pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že so žalobkyňou je kamarátka, žalovaného
bližšie nepozná. K veci samej uviedla, že žalovaného pozná od tej doby, že sa sťahoval do bytovky,
kde ona býva a to do bytu, kde bývala mama žalobkyne. S mamou žalobkyne sa pozná dlhšie. Jejtelefonovala žalobkyňa, že má ísť sa pýtať žalovaného, či tam má veci, že sa vracia z Čiech, že si po
ne príde. A žalovaný jej povedal, že žiadne veci tu nie sú. Povedal, že ich zahodil preč, že tam nie sú.
Predtým než sa sťahovali, ich videla, že tam boli, v jej mamy pivnici a to šijací stroj, kabát a nafukovacia

posteľ. Ona tieto veci videla v pivnici v čase, keď sa odsťahovávali žalobkyňa a jej mama. Len vie, že
celkovo potom za tu prítomným žalovaným bola trikrát, kde raz tam nebol v byte, druhý raz bolo to, čo
teraz hovorila a tretí raz bola za ním kvôli skrini špajzovej, že mal dať žalobkyni za ňu 50,- eur, ale on
povedal, že nech príde za ním žalobkyňa. Že teda keď príde z Čiech, nech príde za ním. Na dátumy
ani roky si nepamätá.

V odpovediach na otázky svedkyňa uviedla nasledovné. Keď sa žalovaný sťahoval, vtedy ho videla
prvýkrát. Presný dátum si nepamätá. V ten deň sa v pivnici nejaké hnuteľné veci nachádzali. Vtedy, keď
sa sťahovali, v ten deň jej ukázala, čo sa tam v pivnici nachádza. Bolo tam aj viac vecí. Ale tie 3 veci, čo
uviedla, tam boli a okrem toho ešte v krabiciach už zabalené veci na sťahovanie. Šijací stroj videla na
vlastné oči, dvojlôžková sivá nafukovacia posteľ a bordový kabát dlhý. Veci boli žalobkyne, ale pivnica
bola jej mamy. Počula, čo povedal žalovaný vo vestibule, keď sa žalobkyňa sťahovala. Žalobkyňa sa ho

pýtala, či môže mať tie veci v tej pivnici a on povedal, že áno, kľudne, že jemu to tam nezavadzia. V
minulosti ju žalobkyňa nejakým spôsobom neopatrovala. Vie uviesť, kde sa nachádza pivnica žalobkyne.
Pivnica sa nachádza na prízemí, vstupuje sa tam klasicky od výťahu. Dalo sa prejsť z obidvoch strán.
Čo sa týka vybavenia tej pivnice, boli tam regály, na regáli šijací stroj, tá nafukovacia posteľ už nevie či
bola na regáli alebo pod regálom a ten kabát nevie či visel a v krabiciach naukladané veci. Žalobkyňa jej

tie veci ukazovala preto, lebo nemala kde tie veci dať. Svedkyňa jej navrhla, aby ich dala do jej pivnice,
ale ona povedala, že ich už má v maminej pivnici a že ich nechá tam, nemala ich kde inde dať. Svedkyňa
chodila k nim, oni k nej, ona chodievala aj k nim do pivnice, aj kompóty si dávali. Ešte si pamätá, že jej
ukazovala, že aha, koľko tu má O. plno vecí. Šijací stroj to už povedala, ako bol uložený a bol zabalený v
priesvitnom sáčku. Aj tá posteľ a kabát tam visel. Čo sa týka pošty, ktorá chodila pre žalobkyňu, žalovaný

jej žiadnu poštu neodovzdával. Nebola ani žiadna reč o pošte. Len bola za ním osobne trikrát, tak ako už
uviedla vo výpovedi. Pri tej dohode o uschovaní veci boli vo vestibule žalobkyňa, jej mama, svedkyňa,
ona sa s nimi lúčila. Bol tam aj domovník, ale ten bol vo svojej miestnosti. Ona v tom čase aj vestibul
zametala, preto vedela, že ten domovník tam v tej miestnosti je. Ohľadom toho uschovania vecí toto
vyslovene žalobkyňa povedala, že tam zostáva šijací stroj, posteľ, kabát, tak ako už uviedla, že toto

tam necháva. Pokiaľ ide o žalovaného, ako už uviedla, on vyslovene povedal, že mu to nevadí, že tam
tie veci v pivnici zostávajú. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či má svedkyňa problémy so
sluchom, svedkyňa uvádza najskôr, že má problémy so sluchom, potom však vysvetlila, že to myslela
tak, že nepočula, keďže sú na ústach respirátory.
V odpovedi na ďalšie otázky uviedla, že priamo pri preberaní bytu nebola. Na druhý deň potom bola u

nej na kávu a sa o tom rozprávali. Nepamätá si, kedy jej tie veci ukazovala, nepamätá si ani, aké ročné
obdobie bolo, ale vie, že nebol sneh.

14. Svedkyňa Y. S. pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa je jej bývalá suseda, v žiadnom
inom vzťahu s ňou nie je, žalovaný je tiež bývalý sused. K veci samej uviedla, že vie, že to bolo v máji

2015, keď sa žalobkyňa sťahovala s mamkou do podnájmu. Žalobkyňa tam bývala dočasne u svojej
mamky, lebo sa zároveň starala o zosnulého suseda p. T.. Mala problémy, takže bývala u mamky a vie
toľko, že veci, ktoré mala svoje, si ukladala do pivnice. Párkrát sa stretli, lebo tam nosila svoje veci a
svedkyňa si zas chodila po svoje veci do pivnice, nejaké zaváraniny, fľašky a podobne. Raz sa stretli a
žalobkyňa jej povedala, že má uložené v pivnici šijací stroj, ktorý dostala od svokry, kožený dlhý bordový

kabát, ktorý dostala od svokry a nafukovaciu posteľ dvojlôžkovú, tú dostala od mamky. A že je rada, že
žalovaný jej dovolil si odložiť veci do pivnice, že súhlasil s tým, aby si tie veci tam mohla ešte nechať,
keď sa odsťahuje. Aj sa videli aj jej ich ukazovala. Majú pivnice blízko pri sebe, takže jej ukazovala, že
pozri, tu mám uložené tie veci a s tým, že bola rada, že jej žalovaný dovolil odložiť si tam tie veci.
V odpovedi na otázky svedkyňa uviedla nasledovné. Bola priamo v pivnici a videla tie veci. Konkrétne

v pivnici videla šijací stroj, ktorý mala v krabici na poličke, potom tam bola tá nafukovacia posteľ sivá, v
takých čiernych igelitoch to mala a ten dlhý kožený bordový kabát. Žalobkyňa povedala, že šijací stroj
dostala od svokry, posteľ dostala od mamky svojej a kožený kabát tiež dostala ako dar od nebohej svokry
p. I.. Čo si pamätá, oni predali ten byt a žalovaný sa tam nasťahoval hneď po ich odchode. Oni sa v
roku 2015 sťahovali. Pri preberaní bytu osobne nebola, veď nie je člen rodiny. So žalobkyňou sa pozná

35 rokov. O tom, že tam má uložené veci, jej žalobkyňa povedala tesne pred odchodom. Dva dni pred
odchodom si pamätá, že jej povedala: Pozri tu mám tie veci takto uložené a p. T. mi dovolil tie veci si
tam nechať. Tie veci naposledy fyzicky videla predtým, ako ich tam nosila a ešte jej ukázala-tu ich mám
a dovolil mi ich tu nechať. V máji išli odtiaľ preč, takže niekedy predtým tam tie veci nosila. Nepozeralapo zariadení pivnice, vie, že tam boli police a videla tie veci tam. Dôvod, prečo jej tie veci ukazovala, tak
ako už vypovedala, sťahovali sa, žalobkyňa chodila do pivnice, nosila veci, svedkyňa chodila do pivnice.
Pri tej príležitosti sa rozprávali a ukazovala jej veci.

15. Svedok M. M. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že so žalobkyňou nie je v žiadnom vzťahu,
žalovaný je jeho kamarát. K veci samej uviedol, že bol 31.05.2015 sťahovať žalovaného. Pomáhali
mu s jeho osobnými vecami, on a jeho brat. Pomáhali mu vynášať veci z parkoviska z auta do jeho
novozakúpeného jednoizbového bytu. Po vynášaní jeho osobných vecí do bytu vynášali veci z auta, lyže

a lyžiarky do pivničných priestorov danej bytovky. Keď doniesli osobné veci lyže a lyžiarky do pivničných
priestorov, v pivnici sa nenachádzalo nič okrem regálov a políc.
V odpovedi na otázky svedok uviedol, že so žalovaným je kamarát od roku 2013 alebo 2014. Vie, že
byt, do ktorého mu pomáhal sťahovať, sa nachádza na ulici B., ale nevie ako sa volá bytovka. Deň
sťahovania si pamätá. Pivnica sa nachádzala na prízemí, pri vstupe do vchodu na ľavej strane boli
schránky a napravo bol vstup do pivnice. Nachádzali sa tam vstavané police a regály. Žalovaný mu

nespomínal dohodu o úschove vecí, že by tam mali byť. Nepamätá si, že by mu žalovaný ukazoval
kúpnu zmluvu a preberací protokol.

16. Svedok W. M. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že k žalobkyni nie je v žiadnom vzťahu, nepozná
ju, žalovaný je kamarát. K veci samej svedok uviedol, že bol tam v deň, keď žalovaný preberal byt, bol

tam v byte a v pivnici s ním. Boli tam nejaké veci, ale nevie aké, boli tam nejaké lyže a veci žalovaného.
V odpovediach na otázky svedok uviedol nasledovné. V tej pivnici boli niekedy doobeda, bolo to niekedy
na jar. Konkrétny rok si už nepamätá, vie, že to bola nedeľa. Ten byt sa nachádza na ulici B. ako je
Š.. Hneď tam na kraji je jednovchodová bytovka. Nepamätá si, že by sa niečo v pivnici nachádzalo.
Žalovaný si tam doniesol nejaké lyže, nejaké tašky. Okrem lyží sa v pivnici nachádzali aj tašky, ktoré

on doniesol. Oni mu s tým pomáhali. Myslí tým seba a brata, ktorý bol teraz vypovedať. Osobne videl,
ako žalovaný tieto tašky nesie do pivnice. Žalovaný mu nespomínal akúkoľvek dohodou o uschovaní
veci s predchádzajúcou vlastníčkou alebo niekým iným, že by tam mali byť uskladnené. Čo sa týka
zariadenia pivnice, boli tam regále, zabudované, drevené. Žalovaný mu ukazoval kúpnu zmluvu a
preberací protokol. Ukazoval, lebo svedok bol vtedy na I. zamestnaný ako U.. Je možné, že túto zmluvu

spolu s preberacím protokolom videl aj jeho brat. Či vie opísať tú pivnicu, uviedol, že to bola klasická
latková pivnica z drevených latiek a bola napravo.

17. V záverečnej reči právny zástupca žalobkyne uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že žalobkyňa si u žalovaného ponechala v pivnici na základe ich spoločnej dohody hnuteľné veci, ktoré

jej umožnil mať u seba v úschove, kým bude v zahraničí. Majú za to, že tieto skutočnosti boli preukázané
ako výsluchom žalobkyne tak výsluchom svedkov p. S. a p. B., ktorá bola osobne pri odovzdávaní
predmetnej pivnice ako aj písomným svedectvom p. I., ktorej žalovaný sám potvrdil, že predmetné veci
nemá,resp.žeichvyhodil.Tvrdeniežalovaného,žepredmetnéveciuňhonikdyneboliuložené,považujú
za účelové, v snahe vyhnúť sa vydaniu vecí, resp. v prípade, že predmetné veci predal alebo vyhodil,

vyhnúť sa zaplateniu finančnej náhrady za veci, ktoré boli vo vlastníctve žalobkyne. Na základe týchto
skutočností navrhujú, aby súd zaviazal žalovaného k vydaniu predmetných hnuteľných vecí, ktoré boli
vo vlastníctve žalobkyne a ktoré uviedli v žalobnom petite, resp. v prípade, ak tieto veci žalovaný predal
alebo vyhodil, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu finančnej náhrady za predmetné hnuteľné veci
a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali.

18. V záverečnej reči žalobkyňa uviedla, že nemá k veci čo uviesť, pridržiava sa toho, čo uviedol jej
právny zástupca. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá. Uplatňuje si trovy konania tak ako
uviedol právny zástupca.

19. Na poslednom pojednávaní právny zástupca žalovaného poukázal na rozpory vo výpovediach
svedkýň navrhnutých žalobkyňou pokiaľ ide o popis vecí, výpoveď druhej svedkyne nepreukazuje, že
tieto veci sa tam mali nachádzať po nasťahovaní sa žalovaným. Taktiež skutočnosti uvedené prvou
svedkyňou neodôvodňujú záver, že hnuteľné veci, ktoré sú predmetom žaloby, tam mali byť uskladnené
na základe dohody medzi žalobkyňou a žalovaným. Považujú tieto výpovede za tendenčné a ich

vyhodnotenie ponechávajú na úvahu súdu. Čo sa týka písomného vyjadrenia - svedectva, ťažko sa k
tomu vyjadriť, keďže s ním boli konfrontovaní v dnešný deň a podľa ich názoru, ak má byť do úvahy
vzaté svedectvo W. I., mala by byť vypočutá pred súdom, aby bolo umožnené aj žalovanému resp. jehoprávnemu zástupcovi klásť otázky a konfrontovať túto svedkyňu so skutočnosťami uvedenými v žalobe
a ďalších vyjadreniach žalobkyne. Na tento dôkaz preto navrhujú neprihliadať.
Vzáverečnejrečiprávnyzástupcažalovanéhouviedol,ževplnejmieresapridržiavajúvšetkýchdoposiaľ

učinených vyjadrení spolu s námietkami, ktoré sú v nich uvedené. Po vykonaní dokazovania považujú
žalobu za nedôvodnú, rovnako aj uplatnený nárok. Podľa ich názoru bolo preukázané, že tieto veci sa
ku dňu prevzatia bytu žalovaným v pivnici nenachádzali. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, čo sa
týka preukázania vlastníctva týchto vecí, nepreukázala žiadny doklad o ich nadobudnutí, nepreukázala
ich hodnotu, ktorá je zjavne neprimeraná, ale čo je najpodstatnejšie, neuniesla dôkazné bremeno v tom,

že by sa tieto veci mali nachádzať v predmetnej pivnici aj po dni prevzatia bytu žalovaným. Z tohto
dôvodu navrhujú žalobu v celom rozsahu zamietnuť, požadujú náhradu trov konania vo výške 100 %.
Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemajú.

20. V záverečnej reči žalovaný uviedol, že žiadne veci, ktoré žalobkyňa žiada od neho, nikdy nevidel,
neboli tam, kde uvádza, teda v tej pivnici a týmto žiada o zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Ďalšie

návrhynadoplneniedokazovanianemá.Vostatnomsapridržiavatoho,čouviedoljehoprávnyzástupca,
aj pokiaľ ide o trovy konania.

21. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový a právny stav.

22. Kúpna zmluva o prevode vlastníctva bytu č. XX na X. poschodí bytového domu O., s. č. XXXX v M.
s príslušnými spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a pozemku
bola uzavretá medzi matkou žalobkyne pani X. I., nar. XX.XX.XXXX a žalovaným dňa 29.05.2015 (č.
l. 33).
Preberací protokol medzi odovzdávajúcim: pani X. I. a preberajúcim: žalovaným je zo dňa 31.05.2015

(č. l. 37); je v ňom uvedený stav meracích zariadení prislúchajúcich k bytu, v časti označenej ako
„Príslušenstvo a prípadne zistené vady pri preberaní“ nie je uvedené nič.

23. Podľa § 747 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvou o úschove vznikne zložiteľovi právo, aby
uschovávateľ hnuteľnú vec prevzatú od neho do úschovy riadne opatroval. Zmluvu o úschove možno

uzavrieť aj tak, že sa odovzdanie aj prevzatie veci zabezpečí mechanickými prostriedkami.

24. Podľa § 750 Občianskeho zákonníka, ak nie je dojednané a ani z okolností zrejmé, ako dlho má
byť vec v úschove, môže zložiteľ kedykoľvek žiadať vrátenie veci a uschovávateľ môže vec kedykoľvek
vrátiť.

25. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

26. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

27.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

28. Podľa § 102 Občianskeho zákonníka, pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo
právnickej osoby, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

29. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo

dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

30. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

31.Vecnoulegitimácioujestavvyplývajúcizhmotnéhopráva,kedyjedenúčastníkobčianskehosúdneho
konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne
legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti(je pasívne vecne legitimovaný). (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k.
III. ÚS 517/2011-9)
Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,

o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v

občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom

hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).
V danom prípade bolo teda v zmysle uvedeného povinnosťou žalobkyne preukázať aktívnu aj pasívnu
vecnú legitimáciu.
Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -

žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že

sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

32. V Civilnom sporovom konaní platí dôkazná povinnosť sporových strán, teda povinnosť označiť
dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na nich. Sporová strana,
ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe

takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj tú sporovú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti
svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie
nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú
zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania.

Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé
ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

33. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žalobného návrhu, je povinný uviesť
skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie

skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť
tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu
nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti
tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné
strany. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý

nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom
na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme. Každú zo sporových strán zaťažuje
povinnosťoznačiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení(tzv.dôkaznápovinnosť).Cieľomtejtodôkaznej
povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na danej
strane, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie tejto dôkaznej povinnosti prináša so sebou

také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou
vopačnomprocesnompostavenínežjestrana,ktoránesplnilaalebonedostatočnesplnilasvojudôkaznú
povinnosť.

34. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu uzavretia zmluvy o úschove ňou

tvrdených vecí v pivnici prislúchajúcej k predmetnému bytu (pivnica špecifikovaná v listinných dôkazoch
nie je, ale uvedená skutočnosť nebola sporná), v preberacom protokole nie je o tom uvedené nič,
žalobkyňa predložila len Vysvedčenie o záverečnej skúške v učebnom odbore krajčírka zo dňa 7. marca
1990. Skutočnosť, že žalobkyňa je vyučenou krajčírkou však nie je dôkazom preukazujúcim uloženiešijacieho stroja v pivnici u matky a prevzatie do úschovy žalovaným. Vypočuté svedkyne videli veci pred
sťahovaním, rozprávali sa o tom so žalobkyňou, svedkyňa B. uviedla, že videla aj viac vecí, ale tieto
neboli priamo pri odovzdávaní bytu a pivnice, tak isto ako dcéra žalobkyne, ktorej písomné podanie (bez

uvedenia dátumu, založené na č. l. 90) predložil právny zástupca žalobkyne na poslednom pojednávaní
(nejednásaoodpovedenaotázkyvzmysle§196odsek3Civilnéhosporovéhoporiadku,takžežalovaný
nemal možnosť svedkyni položiť otázky) a v ktorom je uvedené, že žalobkyňa jej tvrdila, že mala osobné
veci odložené po vzájomnej dohode so žalovaným. Svedok M. M. poprel, aby boli v pivnici iné veci
ako žalovaného, svedok W. M. uviedol, že tam boli nejaké veci, ale nevie aké, malo sa jednať o veci

žalovaného; výpovede svedkov sú teda rozporné.
Vo vzťahu k samotnému petitu (v prípade, ak by žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno) súd uvádza,
že žalobkyňa nepreukázala existenciu týchto vecí v čase rozhodovania súdu, preto by súd nemohol
rozhodnúť o ich vydaní, mohol by rozhodovať len o náhrade škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v
peniazoch (tu je potrebné poznamenať, že žalobkyňa ani v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno
- nepreukázala požadovanú cenu vecí, kedy nepredložila žiadny dôkaz o dátume ich zakúpenia,

darovania a podobne, teda nadobudnutia, ich cene v tom čase a aktuálnej zostatkovej cene).
V závere súd dodáva k vznesenej námietke premlčania, že v zmysle § 750 OZ, keďže nebolo dojednané
a ani z okolností zrejmé, ako dlho má byť vec v úschove, mohla žalobkyňa kedykoľvek žiadať vrátenie
veci a žalovaný ich mohol kedykoľvek vrátiť. Podľa vyjadrenia žalobkyne táto mala žalovanému vhodiť
lístok do schránky v októbri 2015, od ktorého času jej v zmysle § 102 OZ začala plynúť premlčacia

doba, keďže vtedy právo uplatnila. Vo vzťahu k prípadnému rozhodovaniu o vydaní vecí, kedy by platila
všeobecná trojročná premlčacia doba ako aj vo vzťahu k prípadnému rozhodovaniu o náhrade škody v
zmysle § 420 OZ, kde podľa § 106 OZ je subjektívna premlčacia doba 2 roky a objektívna premlčacia
doba 3 roky, by premlčacia doba uplynula najneskôr v októbri 2018 t. j. pred podaním žaloby; žaloba
bola podaná dňa 20.05.2019.

35. Podľa § 191 odsek 1, 2 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak.

36. Ďalšie dokazovanie súd vzhľadom na sporový charakter konania, v ktorom povinnosť preukázať
skutkové tvrdenia a označiť na ich preukázanie relevantné dôkazy zaťažuje výlučne sporové strany,
nevykonal (§ 185 Civilného sporového poriadku).

37. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť sú právnym inštitútom sporového konania. Realizuje sa
nimi prejednacia zásada, na ktorej je sporové konanie postavené. Skutkové zistenia súdu sú v zásade
limitované tým, čo strany tvrdia (formálna pravda) a súd nie je oprávnený vykonať dôkaz, ktorý strany
nenavrhli. Úspech v spore závisí od správnej a včasnej procesnej aktivity strany sporu.

38. S poukazom na vyššie uvedené právne a teoretické východiská súd uzatvára, že žalobkyňa
neuniesla svoje dôkazné bremeno, keď v konaní dostatočnými dôkazmi nepreukázala, že jej nárok v
rozsahu uplatnenom v žalobe je dôvodný.

39. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

41. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal úspešnému žalovanému voči žalobkyni
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený

podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).