Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, July 27, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/57/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122010002
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Homzová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7122010002.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Homzovej a sudcov

JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Jaroslava Chleboviča, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre
obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s použitím § 139 ods. 1 písm.
c/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného, prokurátora, poškodeného a opatrovníka proti rozsudku Okresného
súdu Košice I zo dňa 2.5.2022 sp. zn. 4Tk/1/2022, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. júla 2022,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. f), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody
pre maloletého poškodeného C. D. a poškodenú B. D..

Podľa § 322 ods.3 Tr. por., § 287 ods.1 Tr. por. obžalovaný A. B., nar. X.X.XXXX v
Levoči je povinný zaplatiť poškodenej B. D., nar. XX.XX.XXXX v E. F. G., bytom H. XX, B. náhradu
škody - nákladov spojených s pohrebom vo výške 1.287,- eur a nemajetkovú ujmu vo výške 15.575,-
eur a poškodenému maloletému C. D., nar. XX.XX.XXXX v E. F. G., trvale bytom B., H. XXX/XX náhradu
škody - nemajetkovej ujmy vo výške 100.000,- eur.

Podľa § 288 ods.2 Tr. por. súd poškodeného maloletého C. D., zastúpeného opatrovníkom B. D., bytom
H. XX, B. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B. a prokurátora vo vzťahu k výroku o treste.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Košice I uznal obžalovaného A. B. vinným z obzvlášť závažného
zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s použitím § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.

na tom skutkovom základe, že

dňa 12. júla 2021 v čase asi o 15.50 hod. v obci Markušovce, v obývačke bytu nachádzajúcom sa v
bytovom dome na ulici H. I. XXX/XX, pod vplyvom alkoholu, v úmysle usmrtiť svoju družku J. D., nar.
XX.XX.XXXX, ju kuchynským nožom s celkovou dĺžkou 33 cm a dĺžkou čepele 20,5 cm bodol jedenkrát
do oblasti krku, čím jej spôsobil bodnorezné poranenie krku s poranením pravej krčnej žily (kompletné
preťatie) a bodné poranenie pravých pľúc, čo u nej viedlo ku krvácaniu do pohrudnicovej dutiny i navonok

s tým, že J. D. uvedeným zraneniam približne do piatich minút od ich vzniku priamo na mieste podľahla.

Za to mu uložil:Podľa § 145 ods. 2, § 38 ods. 2, § 39 ods. 4 per analogiam Trestného zákona trest odňatia slobody v
trvaní 17 rokov a 8 mesiacov (sedemnásť rokov a osem mesiacov).

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 48 ods. 4, ods. 5 Trestného zákona
okresný súd obžalovaného pre účely výkonu trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona obžalovanému okresný súd uložil ochranné liečenie

protialkoholické ústavnou formou.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 78 ods. 1 Trestného zákona uložil obžalovanému
ochranný dohľad v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona okresný súd obžalovanému uložil trest prepadnutia

veci - kuchynského noža značky K. L..

Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona rozhodol, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaného zaplatiť poškodenej B. D., nar.

XX.XX.XXXX v E. F. G., trvale bytom H. XX, B., náhradu škody - nákladov spojených s pohrebom vo
výške 1.287 EUR .

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaného zaviazal zaplatiť poškodenému mal. C. D., nar. XX.XX.XXXX
v E. F. G., trvale bytom B., H. XXX/XX, náhradu škody - nemajetkovej ujmy vo výške 31.150 EUR.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. okresný súd poškodených B. D., nar. XX.XX.XXXX v E. F. G., trvale bytom
H. XX, B., a mal. C. D., nar. XX.XX.XXXX v E. F. G., trvale bytom B., H. XXX/XX, so zvyškom nároku
na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku
podal odvolanie okresný prokurátor voči výroku o treste, spôsobe výkonu trestu odňatia slobody
a náhrade škody, opatrovník maloletého poškodeného voči výroku o náhrade škody – nemajetkovej ujmy
a poškodená voči výroku o náhrade škody.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že trest odňatia slobody v trvaní 17 rokov
a 8 mesiacov, ktoré súd v napadnutom rozsudku uložil za stíhaný skutok, aplikujúc § 39 ods. 2 písm.
d/ , ods. 4 Tr. zák. per analogiam, považuje za mierny a nezodpovedajúci najmä následku činu, ako aj
osobe obžalovaného, jeho pomerom a možnostiam jeho nápravy.

Konanie obžalovaného viedlo ku nenapraviteľnému následku v podobe smrti poškodenej družky J. D.,
pričom s prihliadnutím na vykonané dokazovanie (najmä výpovede svedkov pošk. B. D., manželov B.)
možno konštatovať, že konanie obžalovaného bolo v podstate akýmsi zavŕšením jeho dlhoročného
nepriaznivého a nežiaduceho konania voči zomrelej družke pošk. J. D., ktoré samotní svedkovia
označovali až „týraním“. Išlo o opakovane nimi zaznamenané psychické a fyzické násilie, často krát

poznačené krutosťou, ako v prípade viacnásobného „vypaľovania“ očných viečok cigaretou, či takmer
neľudským zaobchádzaním v podobe vymočenia sa na zomrelú poškodenú pred ich vlastným synom.

Je zrejmé, že samotná okolnosť vyhlásenia viny, ktorá po jeho prijatí umožňuje postup súdu v rámci
mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby (§ 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák.),

nemôže byť vnímaná a posudzovaná len formálne, ale musí byť súdom vyhodnotená komplexne, v
spojitosti s ďalšími okolnosťami týkajúcimi sa samotného trestného činu (spôsob konania a následok) a
osoby obžalovaného (pomery a možnosti jeho nápravy).

V tomto prípade bolo s prihliadnutím na uvedené žiaduce vyhodnotiť nielen samotný skutok a spôsobený

nenapraviteľný následok, ale aj osobu obžalovaného, a to najmä v kontexte jeho správania vo vzťahu
ku zomrelej poškodenej v období pred samotným činom.Preukázané zavrhnutiahodné konanie obžalovaného spôsobujúce obžalovanej dlhodobé utrpenie
dôvodilo neaplikovanie postupu podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per analogiam (hoci na to
boli formálne splnené podmienky), ale naopak uloženie primeraného trestu v trestnej sadzbe upravenej

v osobitnej časti Trestného zákona.

Ako už prokurátor konštatoval v záverečnej reči (a súd sa s tým v napadnutom rozsudku stotožnil),
samotné vyhlásenie viny bolo zo strany obžalovaného len akýmsi formálnym deklarovaním jeho postoja
k veci, pretože nebol z jeho strany prejavený náznak ľútosti, ktorý by sa prejavil v úprimnom oľutovaní

svojho činu. Preto na strane obžalovaného absentuje aj možnosť zohľadnenia poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písm. l/ Tr. zák.

Významným faktorom v prípade osoby obžalovaného, majúci vplyv na uloženie trestu, sú závery
znaleckého posudku znalkyne z odboru Psychológia PhDr. Antónie Solárovej PhD. (č. 79/2021),
prezentovane na hlavnom pojednávaní dňa 02.05.2022 (strana 7-8 zápisnice). Z týchto je zrejmé, že

emočná labilita obžalovaného spôsobuje prejav sklonov ku násilnému a agresívnemu konaniu, pričom
jeho sebaovládanie je enormne narušené, a to aj v stave za triezva (v stave toxicity je narušenie
zosilnené). Agresivita je súčasť osobnosti obžalovaného s tým, že osobnosť nie je schopná dostatočnej
sebakontroly svojho správania, vrátane prípadného agresívneho správania. U obžalovaného boli
znalkyňou zistené negatívne faktory prognózy resocializácie v oblasti sociálnej a oblasti osobnostnej.

Má za to, že uvedené skutočnosti dôvodia v prípade obžalovaného uloženie prísnejšieho trestu (a to
bez použitia mimoriadneho zníženia trestu) v trestnej sadzbe upravenej v § 145 ods. 2 Tr. zák.

Takýto trest bude zákonným a spravodlivým potrestaním obžalovaného za nenapraviteľný následok na

živote zomrelej poškodenej, ktorý zároveň odzrkadlí osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho
nápravy.

Má za to, že zaradenie obžalovaného na výkon trestu do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia
nezodpovedá zákonnej úprave ustanovenia § 48 Tr. zák.

Súd pri zaradení obžalovaného do ÚVTOS aplikoval ustanovenia § 48 ods. 4, 5 Tr. zák., ktoré však
odkazujú na ustanovenia odsekov 2 a 3 posledne označeného paragrafu.

Platí však všeobecný limit v zmysle § 48 ods. 4 Tr. zák. (ustanovenie § 48 ods. 5 Tr. zák. obmedzenie

týmto limitom nevylučuje, keďže odkazuje len na odseky 2 a 3), podľa ktorého nemožno do ÚVTOS
s minimálnym a stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa okrem iného, ktorý spáchal obzvlášť
závažný zločin a bol mu uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov.

V prípade uloženia trestu odňatia slobody nad pätnásť rokov v tejto veci bolo potrebné rozhodnúť

o nariadení výkonu trestu do ÚVTOS s maximálnym stupňom stráženia.

Uloženie povinnosti v zmysle § 287 ods. 1 Tr. por. spočívajúcej v zaviazaní obžalovaného nahradiť pošk.
mal. C. D. škodu predstavujúcu nemajetkovú ujmu v sume 31.150 Eur oprel súd o aplikáciu právnej
úprav v zákone č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov, a to ustanovenie § 2 ods. 1 písm. d/ bod

1. v spojení s § 12 ods. 2 zákona o obetiach.

O uvedené ustanovenia súd súčasne oprel aj výrok rozsudku, ktorým pošk. B. D. (matku zomrelej
poškodenej) s celým svojím uplatneným nárokom na náhradu škody spočívajúcu v nemajetkovej ujme
odkázal na civilný proces.

Má za to, že súd označeným spôsobom nepostupoval v súlade so zákonom a ustálenou rozhodovacou
činnosťou súdov.

V prvom rade je nepochybné, že uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní (tzv. adhézne

konanie! zo strany poškodeného, ktorá má pôvod v spôsobení nemajetkovej ujmy, nie je žiadnym
spôsobom „naviazané“ na právnu úpravu mechanizmov v zmysle zákona o obetiach.Posledne označený zákon upravuje odškodňovanie obetí trestných činov, a to podmienky, spôsob
a formu odškodňovania (§10 a nasl. zákona o obetiach! a rovnako postavenie a pôsobnosť
rozhodovacieho orgánu, ktorým je ministerstvo spravodlivosti (§15 ods. 1 a nasl.) pričom súčasne

v prípade priznaného odškodnenia obeti násilného trestného činu, ak bola trestným činom spôsobená
smrť, určuje jeho maximálnu výšku v sume päťdesiatnásobku minimálnej mzdy (§12 ods. 2).

Z úpravy zákona o obetiach je zrejmé, že sa jedná o osobitný proces ( ktorý v zásade nesúvisí
s priznaním nárokov poškodeným v trestnom konaní), pretože nastupuje až potom, ako ak v trestnom

konaní nadobudol právoplatnosť rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým sa páchateľ uznáva vinným
zo spáchania trestného činu, ktorým bola obeti násilného trestného činu spôsobená ujma na zdraví,
alebo rozsudok, ktorým bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, pretože nie je trestnej zodpovedný
pre nedostatok veku alebo nepríčetnosť a ujma na zdraví nebola obeti násilného trestného činu plne
uhradená inak (§11 ods. 1 zákona o obetiach).

Vyššie uvedená maximálna výška odškodnenia obete trestného činu (päťdesiatnásobok minimálnej
mzdy) avšak v žiadnom prípade nepredstavuje limit, ktorým je súd viazaný v rámci rozhodovania
o náhrade škody, ktorá spočíva v tzv. nemajetkovej ujme. Uvedený „strop“ je výlučne limitom pre konanie
o odškodnení, o ktorom rozhoduje rozhodovací orgán, ktorým je ministerstvo spravodlivosti (§15 ods.
1 a nasl. zákona o obetiach).

Na podklade uvedeného je teda zrejmé, že súd nebol pri rozhodovaní o nároku pošk. mal. C. D. viazaný
limitom v zmysle § 12 ods. 2 zákona o obetiach a súčasne nebola daná prekážka priznania náhrady
škody (nemajetkovej ujmy) matke zomrelej pošk. B. D., pretože argument súdu odkazujúc na § 2 ods.
1 písm. d/ bod. 1 v spojení s § 12 ods. 2 zákona o obetiach pre vyššie uvedené dôvody neobstojí .

Má za to, že preukázané okolnosti prípadu situácie, do ktorej sa konaním obžalovaného pošk. mal. C.
D. a pošk. B. D. dostali, umožňovali súdu, aby o ich nárokoch (či už v celom rozsahu alebo aspoň
v primeranej časti) rozhodol okresný súd priamo rozsudkom.

Na záver prokurátor uviedol, že odkázanie poškodených s ich uplatnenými nárokmi v časti resp. v celku)
na civilný proces znamená, že pošk. mal. C. D. a pošk. B. D. si budú musieť v civilnom konaní opätovne
uplatňovať svoje nároky, teda poškodená bude opätovne musieť „prechádzať" okolnosťami stíhaného
činu, čo v jej pozícii bude znamenať len sťaženie a prehlbovanie utrpenia, ktoré im bolo konaním
obžalovaného spôsobené. Je preto možné konštatovať obavu z tzv. druhotnej viktimizácie poškodenej

definovanej v ustanovení § 2 ods. 1 písm. f/ zákona o obetiach.

Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil výrok o treste a výrok o škode, a postupom
podľa § 322 ods. 2 Tr. por. rozhodol v neprospech obžalovaného rozsudkom o zákonnom treste za jeho
protiprávne konanie a zaradení na jeho výkon do ÚVTOS s maximálnym stupňom stráženia (v ostatnom

rozsahu výrok o liečbe a uložení ochranného dohľadu prebral z napadnutého rozsudku v nezmenenej
podobe) a súčasne priznal poškodeným nárok na náhradu škody spočívajúci v nemajetkovej ujme
v primeranom a spravodlivom rozsahu.

Poškodený ml. C. D. v písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že v predmetnom konaní pred súdom

bolo preukázané, že mal veľmi pozitívny vzťah so svojou matkou, ktorá sa o neho príkladne starala,
vychovávala ho a bol odkázaný výživou na svoju matku, ktorá mu túto riadne poskytovala, pričom
trestným činom obžalovaného bolo v jeho nízkom veku (v ôsmom roku jeho života) nereparovateľným
spôsobom zasiahnuté jeho právo na ochranu jeho osobnosti, konkrétne právo na súkromie, ktorého
prejavom je právom mať, udržovať a rozvíjať interpersonálne väzby so svojou matkou.

Vykonaným dokazovaním v predmetnom konaní pred súdom bolo preukázané, že intenzita takého
zásahu do jeho práva je najvyššou možnou vzhľadom na význam úlohy matky v jeho živote, ďalej
vzhľadom na okolnosti za ktorých k porušeniu jeho práva došlo, teda vzhľadom na skutočnosť, že matka
bola zavraždená, a to naviac otcom, a vzhľadom na nereparovateľnosť uvedeného zásahu do práva na

ochranu jeho osobnosti, následkom ktorého je nereparovateľná deštrukcia rodinných interpersonálnych
väzieb s jej milovanou matkou, keď obžalovaný svojím skutkom navždy vytrhol zo života jeho milovanú
matku, osobu jemu najbližšiu a najmilšiu, ktorá ho už nikdy neobjíme, s ktorou sa už nikdy neporozpráva,neporadí,neprežiješťastnéchvíle,uktorejužnikdynenájdeoporu,pretožematkaužvdôsledkukonania
obžalovaného neexistuje.

Okresný súd sa pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú mu má obžalovaný poskytnúť,
nesprávne riadil len § 12 ods. 2 zák. č. 274/2017 Z.z., o obetiach trestných činov v rozhodnom
znení, napriek tomu, že právna úprava o odškodňovaní obetí násilných trestných činov podľa zák. č.
274/2017 Z.z., o obetiach trestných činov v rozhodnom znení plní len subsidiárnu úlohu vo vzťahu
k právnej úprave § 11 a násl. zák. č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v rozhodnom znení, aby sa

obetiam násilných trestných činov dostalo aspoň čiastočné odškodnenie. To viedlo k nesprávnemu
výroku, ktorý poškodený v zastúpení opatrovníkom odvolaním napadol. Právna úprava zák. č. 274/2017
Z.z., o obetiach trestných činov v rozhodnom znení, je rozhodujúca pre administratívne konanie, v
ktorom odškodnenie poskytuje iný subjekt odlišný od páchateľa trestnej činnosti, a taká právna úprava
nevylučuje priamo voči páchateľovi vyšší než takým zákonom upravený nárok poškodeného, čo vyplýva
aj z výkladu znenia § 21 ods. 1 zák. č. 274/2017 Z.z., o obetiach trestných činov a z § 11 a násl. zák.

č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v rozhodnom znení.

Nesprávnosť výroku, ktorým ho okresný súd odkázal so zvyškom nároku na civilné konanie možno
usudzovať aj z judikatúry vyšších súdnych autorít, keď napr. vo veci žaloby o náhradu nemajetkovej
ujmy spôsobenej usmrtením matky maloletých detí pri dopravnej nehode Krajský súd v Trenčíne

rozsudkom so sp. zn. 6Co/81O/2014 potvrdil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom s č. k.
7C/151/2008-294 vo výrokoch , v ktorých každému maloletému dieťaťu matky usmrtenej pri dopravnej
nehode priznal náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch po 100.000,- eur.

V predmetnej trestnej veci vedenej Okresným súdom Košice I pod spisovou značkou 4Tk/1/2022 pritom

došlo k usmrteniu jeho matky násilným úmyselným trestným činom jeho otca v dobe, keď mal len 8
rokov. Okolnosti usmrtenia matky sú podstatne závažnejšie a traumatizujúcejšie a nemajetková ujma
tak nepochybne intenzívnejšia než vo veci rozhodnutej vyššie príkladom uvedenou judikatúrou.

V predmetnej trestnej veci bolo vykonané extenzívne dokazovanie aj pre rozhodnutie o povinnosti

obžalovaného na náhradu nemajetkovej ujmy voči nemu, preto napadnutý výrok, ktorým bol odkázaný
so zvyškom svojho nároku na civilné konanie nemožno legitimovať ani tvrdením, že pre iné rozhodnutie
by bolo potrebné ďalšie dokazovanie, presahujúce potreby trestného konania. S ohľadom na rozsah
vykonaného dokazovania vo vzťahu k povinnosti obžalovaného na náhradu nemajetkovej ujmy a tiež
vzhľadom na skutočnosti zistené takým dokazovaním, je výrok, ktorým ho okresný súd odkázal so

zvyškom jeho nároku na civilné konanie nesprávnym a v rozpore s § 288 ods. 1,2 Trestného poriadku.

S ohľadom na uvedené poškodený navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Košice
Isp.zn.4Tk/1/2022vovýroku,ktorýmbolodkázanýsozvyšnoučasťousvojhonárokunacivilnékonanie,
a aby sám uložil obžalovanému povinnosť nahradiť mu aj zvyšnú časť uplatneného nároku na náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch.

V zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, pričom uviedol, že má
za to, že konajúci súd pochybil, keď nekonštatoval žiadnu poľahčujúci okolnosť v zmysle § 36 Tr. zák.
Poľahčujúca okolnosť je daná v zmysle § 36 písm. a/ Tr. zák., podľa ktorého „poľahčujúcou okolnosťou je

to, že páchateľ spáchal trestný čin v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení.“ Skutok, za spáchanie
ktorého bol uznaný vinným sa stal po udalosti, ktorú silno vnútorne prežíval a ktorou bola smrť otca,
teda osoby, ktorá ho v detstve fyzicky a psychicky týrala. Samotná znalkyňa PhDr. Antónia Solárová,
PhD. v jeho prípade konštatovala veľmi významný negatívny faktor prežitej traumatizácie v detskom
veku, najmä zo strany jeho otca. Smrť otca ho psychicky rozladila a rozrušila, v dôsledku čoho začal vo

zvýšenej miere požívať alkohol, čo zohralo kľúčovú úlohu v súvislosti so spáchaním skutku. Smrť otca
ma psychicky rozladila a rozrušila, v dôsledku čoho som začal vo zvýšenej miere požívať alkohol, čo
zohralo kľúčovú úlohu v súvislosti so spáchaním skutku. Poukázal na rozporuplnosť rozsudku, v ktorom
súd konštatuje, že nie je daná žiadna poľahčujúca ani priťažujúca okolnosť, no na druhej strane súd
konštatuje, že pri ukladaní trestu prihliadal na okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu skutku, okrem

iného aj na pohreb zosnulého otca a ťažké detstvo, ktoré mal pod výchovou otca. Ak súd konštatoval túto
okolnosť, ktorá predchádzala spáchaniu skutku a prihliadal na ňu pri ukladaní trestu, nie je mu zrejmé,
prečo nevyhodnotil túto skutočnosť ako poľahčujúcu okolnosť.Nestotožňuje sa s názorom súdu, že jeho vyhlásenie o vine a oľutovanie skutku, učinené na začiatku
hlavného pojednávania, bolo len formálne a nesvedčí o jeho ľútosti nad spáchaným trestným činom.
Neskôr v odôvodnení rozsudku však súd konštatuje, istú mieru jeho sebareflexie vo vzťahu ku

spáchanému skutku. Má za to, že vyhlásenie o vine, ktoré urobil na začiatku hlavného pojednávania,
nebolo len formálnym, ale aj úprimným vyjadrením jeho ľútosti nad spáchaným trestným činom. Dáva do
pozornosti, že vyhlásenie o jeho vine urobil bez akejkoľvek garancie nižšieho trestu , teda z jeho strany
nemohol ísť o žiadnu zištnosť či vypočítavosť. Jeho vyhlásenie o vine bolo učinené po vnútornom prijatí
vlastnej zodpovednosti za spáchaný skutok, ktorého následky žiaľ nemožno odvrátiť. Jeho konanie bolo

v stave opitosti ťažkého stupňa ( konštatované znalcom), rovnako tak išlo o jeho prvý trestný čin (do toho
času bol bezúhonný), čo sú preukázateľné atribúty v prospech toho, že prejavená ľútosť nie len formálne
konštatovanie z jeho strany. Išlo o tragickú chybu, ktorú vo svojom živote spravil, a ktorej následky bude
musieť znášať do konca života. Preto nerozumie súdu prvého stupňa , z akého dôvodu jeho oľutovanie
považuje za formálne nespĺňajúce charakter poľahčujúcej okolnosti. Na základe uvedeného má za to,
že súdom mala byť konštatovaná poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák.

Súd mal konštatovať ako poľahčujúcu okolnosť aj to, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny
život. Predchádzajúce odsúdenie mu bolo zahladené a zároveň mu nebolo preukázané spáchanie
akéhokoľvek priestupku.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má za to, že materiálne sú dané poľahčujúce okolnosti podľa§
36 písm. a/, j/, l/ Tr. zák. Podľa jeho názoru konajúci súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav a vec
nesprávne posúdil, keď nekonštatoval žiadnu poľahčujúcu okolnosť v jeho trestnej veci aj napriek ich
materiálnej existencii.

Taktiež má za to že nebolo náležite preukázané, aby v minulosti bol fyzicky alebo psychicky atakoval
poškodenú J. D.. Preukázanie tejto skutočnosti obžaloba oprela o výpoveď matky poškodenej. Má
za to že ňou vykresľovaná intenzita údajných fyzických a psychických atakov bola hrubo skreslená,
s cieľom uviesť obraz o jeho osobe do negatívneho svetla. Uvedené je však pochopiteľné s ohľadom na
skutočnosť, že je matkou poškodenej J. D.. Rovnako sú pochybné aj výpovede svedkov – susedov B.,

ktorí ho vykreslili ako tyrana, no za tie roky nijako voči nemu nezakročili. Raz ho opisujú ako sobou, ktorá
im pomáhala a potom ako tyrana. Uvedené podľa jeho názoru svedčí o nedôveryhodnosti ich výpovedí.

Rovnako namieta, že súd sa nevysporiadal s otázkou možnej zmenšenej príčetnosti. V konaní
bolo preukázané, že skutok spáchal v stave ťažkej opitosti. Znalkyňa MUDr. Kornélia Fabišíková

konštatovala, že jeho rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti boli v čase spáchania skutku zmenšené.
Otázka príčetnosti resp. nepríčetnosti je otázkou právnou, ktorú musí vyhodnotiť samotný súd a nie
znalec. Má za to že súd sa vôbec otázkou zmenšenej príčetnosti nezaoberal aj napriek tomu, že
z dokazovania vyplynulo, že v čase spáchania skutku bol v stave ťažkej opitosti.

Aplikujúc právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v Stanovisku trestnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.06.2017, sp. zn.: Tpj 55/2016, ktoré bolo publikované
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 44/2017, podľa
ktorého per analogiam možno páchateľovi znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm.
d), ods. 4 Trestného zákona o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby aj

v prípade učineného vyhlásenia o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por.

V nadväznosti na predchádzajúci bod poukázal na
Rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 10.10.2013, sp. zn.: 3Ton9/2013,kde súd za obzvlášť
závažný zločin § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c),

d), e) Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 14 rokov

Rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 30.01. 2020, sp. zn.: 33Tk/1/2019 kde súd schválil dohodu o
vine a treste a páchateľom za obzvlášť závažný zločin § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov

Rozsudok Okresného súdu Bratislava l zo dňa 23. 09. 2019, sp. zn.: 6Tk/l/2019 kde súd schválil dohodu
o vine a treste a páchateľovi za obzvlášť závažný zločin § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 14 rokovRozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 17. 07. 2018, sp. zn.: 3Tk/l/2018 kde súd za obzvlášť závažný
zločin § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného
zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov.

S poukazom na rozhodnutia uvedené v predchádzajúcom bode, kde súd za rovnaký trestný čin uložil
nižšie tresty ako jemu, má za to, že trest je vysoký, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že mu bolo uložené
ochranné liečenie.

Vo svetle vyššie uvedených skutočností a síce, že:
prevažuje pomer poľahčujúcich okolností (súdom prvej inštancie neakceptované), ktoré sú materiálne
dané;

skutok spáchal v opitosti, čo môže odôvodňovať záver o zmenšenej príčetnosti v čase spáchania skutku;
nebolo relevantnými a vierohodnými dôkazmi preukázané, že sa zle správal voči poškodenej J. D.;

bolo mu uložené ochranné liečenie;

Má za to, že súd mal aplikovať per analogiam ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona
a uložiť mi trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom, t.j. trest odňatia
slobody vo výmere 13 rokov a 4 mesiace.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol odvolaciemu súdu, aby zrušil Rozsudok Okresného
súdu Košice l zo dňa 02.05.2022, sp. zn.: 4Tk/1/2022 vo výroku o treste a uložil mu trest odňatia slobody
vo výmere 13 rokov a 4 mesiace.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal. K osobe uviedol,
že s nebohou žil v spoločnej domácnosti asi desať rokov, zarábal si brigádami, murárskymi prácami
a pomocnými prácami, často užíval alkohol spolu s nebohou. Spolu s nebohou mali mal. syna.
Obžalovaný popísal v akej rodine on vyrastal, že ho vychovávala stará matka, lebo rodičia nadmerne
požívali alkohol. Tri dni pred spáchaním skutku bol pohreb otca obžalovaného a po štyri dni pred

spáchaním skutku obžalovaný nepretržite konzumoval alkohol.

Svedkyňa poškodená B. D., matka nebohej vypovedala o tom, ako jej dcéra nedokončila školu, išla
za obžalovaným, otehotnela a narodil sa im syn C.. Obžalovaný ju bil, vulgárne sa ku nej choval, bola
svedkom ako sa na ňu vymočil a viečko jej vypálil cigaretou.

Výpoveď matky nebohej potvrdili svedkovia - susedia a to L. B. a B. B.. Títo potvrdili aj to, že keď
obžalovaný nemal vypité, vedel sa chovať normálne.

Svedok C. C. vypovedal, že často býval u obžalovaného a poškodenej J. D., títo väčšinou pili a hádali

sa , on sa do toho nemiešal.

Zo záverov znaleckého posudku č. 12/2021 zo dňa 26.8.2021 vypracovaného znalkyňou MUDr. Silvia
Farkašová Iannaccone z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo, vyplynulo, že
koncentrácia etylalkoholu v tele obžalovaného dňa 12.7.2021 v čase okolo 15:50 hod. mohla dosahovať

hodnotu 2,78 až 3,65 g/kg, pričom uvedenú koncentráciu alkoholu možno hodnotiť ako ťažký stupeň
opitosti.

Znalkyňa MUDr. Silvia Farkašová Iannaccone sa v rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa
28.3.2022 odvolala na vyššie uvedený znalecký posudok. Ďalej uviedla, že vo všeobecnosti je možné

ťažký stupeň opitosti posúdiť nasledovne: dochádza k výraznému ovplyvneniu psychických, zmyslových
a motorických funkcii. Prejavuje sa závažnými poruchami pozornosti, vnímania orientácie a pamäte,
zjavným predlžením reakčného času na rôzne podnety, ale aj výrazným znížením sebakontroly,zdržanlivosti, ovládacej schopnosti s poruchami správania sa. U niektorých jedincov so zlostnými až
agresívnymi afektmi.

Zo znaleckého posudku č. 210/2021 zo dňa 5.8.2021 vypracovaného znalkyňou MUDr. Kornéliou
Fabišíkovou z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, vyplynulo, že u obžalovaného sa
aktuálne, ani v čase spáchania skutku nezistila prítomnosť žiadnej duševnej choroby, alebo poruchy v
zmyslepsychózy.Uobžalovanéhovšakbolzistenýchronickýalkoholizmussplnerozvinutouzávislosťou
na III. úrovni vývojovej fýzy podľa Jellinekovej klasifikácie s poruchami správania v zmysle agresivity

v stave opitosti. Rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti boli u obžalovaného v čase spáchania skutku
zmenšené pod vplyvom užitého alkoholu, nie však podstatne, preto bol schopný rozpoznať protiprávnosť
a nebezpečnosť svojho konania a svoje konanie mohol aj ovládať. Znalkyňa odporučila uloženie
ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou.

ZnalkyňaMUDr.KornéliaFabišíkovásavrámcivýsluchunahlavnompojednávanídňa2.5.2022odvolala

na vyššie uvedený znalecký posudok. Na otázku k zníženiu ovládacích a rozpoznávacích schopností
obžalovaného a ku koncentrácii alkoholu v krvi uviedla, že mala k dispozícii dychovú skúšku prevedenú
alkohol testerom niekoľko hodín po skutku. Táto skúška konkrétne bola prevedená v čase o 19.23 hod.,
kde skutok sa stal zhruba o 15.50 hod. a vychádzajúc z výsledku dychovej skúšky, pokiaľ by brala do
úvahy, že u obvineného prešlo zhruba 3,5 hodiny, v tento časový úsek mohlo sa jednať o opitosť ťažkého

stupňa, ale nemuselo. Je to úloha skôr pre znalca z oblasti toxikológie, ktorý vie presne vypočítať, v
akom stupni opitosti sa obžalovaný v čase skutku nachádzal. Nič to nemení na záveroch znaleckého
posudku, nakoľko znalkyňa nezistila patickú opitosť, iba jednoduchú opitosť, takže či sa nachádzal v
stave stredne ťažkej alebo ťažkej opitosti nemá vplyv na jeho ovládaciu a rozpoznávajúcu schopnosť v
tom zmysle, že sa nejednalo o vymiznutie alebo podstatné zníženie alebo zmenšenie týchto schopností.

Ďalej uviedla, že u obžalovaného zistila tretí stupeň chronického alkoholizmu zo štyroch v zmysle
klasifikácie podľa Jellineka, tejto tzv. rozhodujúcej fáze alkoholizmu, obžalovaný mal vysokú toleranciu,
takže je možné predpokladať, , že bol „trénovaný“. Jeho tolerancia bola veľmi vysoká. Sú v tomto štádiu
osoby, ktoré zvládnu 4 až 5 promile a ešte dôjdu na pohotovosť, kdežto u osoby, ktorá nekonzumujme

pravidelne alkoholické nápoje zhruba pri troch promile môže dôjsť k úmrtiu. Je to individuálne a u osôb v
treťom štádiu predpokladám ako konkrétne u obžalovaného, že bol zvyknutý na tento typ opitosti. Jeho
správanie je popísané na str. 7 znaleckého posudku v hornej časti textu, kde je zrejmé, že si uvedomoval,
že poškodená pravdepodobne už nežije. Ak by bol jeho stav veľmi vážny, tak by mu záchranári poskytli
odbornú pomoc, ak by na ňom bádali nejaké zdravotné komplikácie. Vplyvom dlhodobého nad konzumu

alkoholu došlo u obžalovaného k zhrubnutiu povahových rysov a v čase skutku došlo aj k vystupňovaniu
agresívnych prejavov pod vplyvom alkoholu, konformne so štruktúrou osobnosti.

Zo záverov znaleckého posudku č. 79/2021 zo dňa 30.11.2021 vypracovaného znalkyňou PhDr. Antónia
Solárová, PhD. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality,

vyplynulo, že z diferenciálne-diagnostického, forenzne psychologického hľadiska je preukázaná
patologicky štrukturovaná osobnosť obvineného (emočne nestabilná) v depravačnom trende pri
alkoholovej závislosti a s organickým psychosyndrómom. Z hľadiska afektivity je osobnosť extrémne
psychicky labilná, impulzívna, popudlivá s narušenou racionálnou kontrolou afektov a ich prejavov
navonok. Prítomná je v jej prežívaní výrazná anxieta, tenzia, dysfória ako osobnostné zložky jej

negatívnej afektivity, dominujúcim je jej depresívne prežívanie (t. č. i klinicky stredne ťažkého stupňa),
prežívanie celkovej životnej nespokojnosti a frustrácie, pesimizmu. Preukázané sú jej tendencie k
prenosovému vyjadreniu agresivity, ktorú sú vystupňovanou zložkou osobnosti (nie však jej jadrovou
črtou).

Zo záverov vyššie uvedeného znaleckého posudku taktiež vyplynulo, že podiel obete na viktimite
možno označiť z forenzne-psychologického hľadiska za vyšší, a to najmä vzhľadom k mnohoročnému
rizikovému spôsobu ich života s obvineným a jej predpokladaným alkoholizmom (až jej traumatizáciou
v tomto vzťahu). Vysoko pravdepodobne tak nebohú možno označiť za vyššie rizikovú ako aj parciálne
aktívne provokujúcu obeť.

Znalkyňa PhDr. Antónia Solárová, PhD. sa v rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 2.5.2022
odvolala na vyššie uvedený znalecký posudok. Na otázku vzťah obžalovaného k synovi a k
nebohej uviedla, že to nebolo predmetom znaleckého skúmania. Počas rozhovoru sa snažil obvinenýprezentovať, teda celkovo tento vzťah z jeho pohľadu už v procese vyšetrovania, snažil skôr prezentovať
v lepšom svetle než tomu zodpovedá ostatný spisový materiál. Čo sa týka vzťahu obvineného k
nebohej znalkyňa uviedla v znaleckom posudku na str. 44 odpovede na otázku č. 8: Tento vzťah

možno objektívne charakterizovať ako skôr rozporuplný, dlhodobo narušenejší, konfliktný, sýtený jednak
negatívnou zložkou vzhľadom k alkoholizmu nebohej a jej zlyhávaniu v materskej role a zároveň zo
strany obvineného k sýteniu jeho pozitívnou efektivitou vzhľadom k ich vzájomnému partnerskému
vzťahu.

Znalkyňa k vplyvu detstva obžalovaného na jeho súčasný psychický stav uviedla, že vo všeobecnosti
na základe spisového materiálu a anamnestických údajov a toho, čo o svojom detstve udal obžalovaný
možnokonštatovaťveľmivýznamnýnegatívnyfaktorjehoprežitejtraumatizáciívdetskomvekuzostrany
jeho bazálnych, citových osôb teda rodičov, ktorí napokon viedli u obvineného napríklad ku získaniu
iba základného vzdelania, až k asociálnejšiemu spôsobu života včítane rozvinutia alkoholizmu, čo sa
napokon nesporne významne podieľalo na jeho rozvinutiu patologickej osobnostnej štruktúry. Vo vzťahu

osobnosti sú to významné faktory.

Znalkyňa konštatovala na základe toho, čo uviedol obvinený, že, či už zanedbávanie alebo týranie
obvineného zo strany jeho rodičov sa mohli vyskytovať. Nedá sa jednoznačne určiť, či bola naplnená
skutková podstata týrania v detstve obžalovaného. Ako dôvod alkoholizmu u obžalovaného, ako jeden

z významných faktorov mohla byť aj trauma z detstva. Vo všeobecnosti je však vyšším podielom skôr
dedičná záťaž, teda výskyt alkoholizmu u rodičov obvineného.

K vplyvu nebohej na správanie obžalovaného znalkyňa uviedla, že vo všeobecnosti akúkoľvek osobu,
ktorá by bola v pozícii poškodenej a bol by u nej preukázaný alkoholizmus, možno označiť ako za

čiastočne aktívne provokujúcu obeť. Čo sa týka dlhodobosti, tak ide o interval zrejme viac než šesť
mesiacov. V súvislosti s dobou trvania partnerského vzťahu obvineného s nebohou uvedené konanie u
nebohej vo všeobecnosti možno predpokladať. Opakovane zaznievali aj zo svedeckých výpovedí ako
aj z výpovedi obvineného ich vzájomnej témy, hádok, ktoré sa týkali predovšetkým žiarlivosti, konzumu
alkoholu, v prípade nedostatočnej starostlivosti o syna.

K prejavom agresivity a ich spúšťačom znalkyňa uviedla, že vo všeobecnosti osobnosť obvineného je
už na toľko patologicky deformovaná mnohoročným konzumom alkoholu, že už vysoko pravdepodobne
u obvineného bude táto osobnosť nezvratná aj vzhľadom k veku obvineného je jeho osobnostný vývin
už ukončený. Možno teda predpokladať, že jeho emočná labilita robí to, že sa u neho objavujú sklony k

násilnému a agresívnemu konaniu. Nejde tu o tzv. patologického jadrového agresora, ktorého osobnosť
jesúčasťoutzv.disociálnejaleboantisociálnejosobnosti,alevprípadeobvinenéhojeenormnenarušené
jeho sebaovládanie. Už i v stave za triezva za bežných každodenných podmienok, nie sú nutné nejaké
závažnejšie spúšťače. Avšak uvedená agresivita bude o to viac silnejšia v stave toxicky zmeneného
vedomia. Bežným jeho správaním sú regresné opozičné prejavy, snaha vždy oponovať, rýchlo zbrklé,

nadmerne uvoľnené výbušné konanie s vyššou potrebou sebapresadenia. To ho predisponuje jednak
k slovnej, ale aj fyzickej agresivite, bez ohľadu na to, aká je osoba alebo objekt jeho agresivity. Opäť
možno predpokladať, že jeho konanie bude o to silnejšie, pokiaľ pôjde o nejaký druh citovej väzby medzi
obvineným a druhou stranou. Agresivita je súčasť osobnosti obvineného, ktorá sa prejavuje bez ohľadu
na objekt prípadného konfliktu. Osobnosť nie je schopná dostatočnej sebakontroly svojho správania

i včítane prípadného agresívneho správania. Ako znalkyňa uviedla na str. 41 znaleckého posudku v
otázke č. 2 uvedené môže byť ešte čiastočne zvratného charakteru za podmienky efektívnej liečby a už
celoživotnej trvalej abstinencie u obvineného. Vtedy by sa patologické rysy osobnosti mohli v správaní
zoslabiť.

K možnostiam nápravy obžalovaného, ako aj k liečbe alkoholizmu uviedla, že negatívne osobnostné
črty aj v prípade abstinencie ostanú. A v prípade úspešnej liečby je možné jeho iba správanie korigovať.
Pokiaľ liečba bude u obvineného úspešná, mohlo by dôjsť k jeho vyššiemu sebaovládaniu. Výpočtom
jednotlivých faktorov možno konštatovať, že v čase znaleckého vyšetrenia majú u obvineného prevahu
negatívne faktory prognózy resocializácie v oblasti sociálnej a to konkrétne: neprípustnosť sociálnej

bariéry pri návrate z výkonu trestu, trvalo enormne rozvrátené rodinné zázemie samotným skutkom,
nedostatočne kvalitné širšie rodinné zázemie, nízke vzdelanie obvineného, jeho chýbajúce pracovné
zaradenie, nízky socioekonomický status, až asociálnejší spôsob života alkoholizmom. Z oblasti
osobnostnej: vek obvineného, jeho agresivita ako zložka patologickej osobnosti, jeho podpriemernýintelekt a samotná závislosť na alkohole. Tieto majú prevahu nad prognosticky pozitívnymi faktormi,
kde z oblasti osobnostnej možno zaradiť: neprítomnosť závažnejšej psychologickej poruchy, doposiaľ
neliečenázávislosťnaalkohole.Nejdeopatologickéhoagresora.Ďalejzoblastisociálnej:jehočiastočne

fungujúce širšie rodinné zázemie vo vzťahu k súrodencom, občasné brigádnické práce ako zdroj príjmu
a v prospech prognózy je aj jeho delikventná anamnéza doposiaľ.

Okresný súd v odôvodnení rozsudku dal odpoveď na podstatné argumenty obžalovaného , ktoré uviedol
následne aj vo svojom odvolaní. Trest ktorý okresný súd obžalovanému uložil posúdil odvolací súd

ako zákonný a spravodlivý a stotožnil sa s tým, že v danom prípade bolo možné použiť analógiu
trestného zákona podľa § 39 ods. 4 ako pri dohode o vine a treste. Za žalovaný trestný čin zákonodarca
uvádza trestnú sadzbu od 20 do 25 rokov a pri znížení trestu odňatia slobody o jednu tretinu pod dolnú
hranicu podľa § 39 ods. 4 uložil okresný súd obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 17 rokov
a 8 mesiacov. Tento trest odvolací súd považoval za primeraný v rámci individuálnej ako aj generálnej
prevencie a pokiaľ obžalovaný žiadal uložiť trest miernejší a prokurátor na druhej strane trest prísnejší,

odvolací súd mal za to, že okresný súd uložil obžalovanému taký trest, že zvážil všetky okolnosti prípadu
a tento trest je spravodlivý a primeraný. Dôležité pri ukladaní trestu boli aj závery znalkyne z odboru
psychológia, keď vysvetlila, že v prípade obžalovaného nejde o patologického jadrového agresora
a v prípade celoživotnej trvalej abstinencie u obžalovaného by sa patologické rysy jeho osobnosti
mohli v správaní zoslabiť. Na základe vykonaného dokazovania k osobe obžalovaného trest, ktorý

uložil okresný súd odvolací súd považoval za zákonný a spravodlivý a preto odvolanie obžalovaného
a prokurátora, čo do trestu zamietol. Okresný súd v dôvodoch rozsudku dal odpoveď na to, prečo
nepriznal obžalovanému poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. a/ Tr.zák. - páchateľ spáchal trestný
čin v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení, § 36 písm. l/ Tr. zák. - priznal trestný čin a trestný čin
oľutoval a § 36 písm. j/ Tr. zák. - viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. S týmto odôvodnením

okresného súdu sa odvolací súd plne stotožnil.

Prokurátor v dôvodoch dovolania žiadal obžalovaného zaradiť na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, pričom vychádzal z ust. § 48 ods. 3 písm. b/ Tr.
zák. a to, že obžalovanému bol uložený trest ako páchateľovi obzvlášť závažného zločinu prevyšujúci

15 rokov.

Okresný súd zaradenie obžalovaného do výkonu trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia
odôvodnil s poukázaním na § 48 ods. 5 Tr. zák. Odvolací súd vzhľadom k tomu, že obžalovaný doposiaľ
nebol vo výkone trestu odňatia slobody a bol mu uložený trest s použitím analógie podľa § 39 ods. 4

Tr. zák., ako pri dohode o uznaní viny a prijatí trestu, prevzal úvahy okresného súdu pri rozhodnutí o
zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a
v tejto časti odvolanie prokurátora zamietol.

Prokurátor podal odvolanie v prospech poškodených čo do náhrady škody – nemajetkovej ujmy

u poškodenej B. D. a mal. C. D.. Odvolanie podala aj poškodená B. D., ktorá okrem náhrady
škody vynaložených nákladov na pohreb dcéry požadovala aj nemajetkovú ujmu v sume 15.575,- eur
(vychádzala zo zákona o obetiach trestných činov č. 274/2017 Zb. v znení neskorších predpisov.). Za
maloletého poškodeného C. D. ustanovený opatrovník riadne a včas uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy
v sume 200.000,- eur. Odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody pre mal.

poškodeného C. D. a poškodenú B. D..

Krajský súd pri určení peňažnej náhrady u poškodenej B. D., matky nebohej poškodenej a mal.
C. D. prihliadol na nenapraviteľný smrteľný následok vzniknutý v dôsledku protiprávneho konania
obžalovaného ako aj na dôsledky, ktoré smrť matky a dcéry vyvolala v samotných poškodených. V tejto

súvislosti treba uviesť, že účelom finančného zadosťučinenia nie je kompenzovať poškodeným stratu
matky a dcéry. účelom finančného zadosťučinenia je do istej miery kompenzovať emocionálne útrapy
poškodených smrťou matky a dcéry vyvolané. Preto krajský súd na tento účel považoval priznané sumy
za primerané.

Keďže rozsudok prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok, nebolo potrebné opakovať
to, čo podrobne rozviedol v rozsudku prvostupňový súd. Odvolací súd plniac si svoju revíznu povinnosť
zamietol odvolanie obžalovaného, prokurátora čo do výroku o treste a spôsobe výkonu trestu odňatiaslobody u obžalovaného. Vyhovel odvolaniu prokurátora, poškodenej B. D. a mal. C. D. zastúpeného
opatrovníkom čo do náhrady škody – nemajetkovej ujmy. Inak napadnutý rozsudok zostal nedotknutý.

Obžalovaný v rozsudkoch súdu prvého a druhého stupňa dostal odpovede na podstatné argumenty,
ktoré predniesol počas trestného konania a v dôvodoch odvolania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.