Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, August 3, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/362/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200120
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:5017200120.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov

senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a JUDr. Jeannette Hajdinovej, v právnej veci žalobkyne: H.. Z. I.,
bytom ul. S. XXXX/X, XXX XX G., zastúpená: JUDr. Mgr. Štefan Búcha, advokát, nám. M.R.Štefánika
1, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky, Námestie slobody 6, P.O.Box 100, 810 05 Bratislava, za účasti: V. B., S. XXXX/X, XXX XX G.,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 03486/2016/B625-SV/77943 zo dňa 04.01.2016,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnymi orgánmi
1. Mesto Žilina ako stavebný úrad vykonal dňa 10.10.2013 štátny stavebný dohľad na pozemku ďalšieho
účastníka V. B., pri ktorom bolo zistené, že stavebné úpravy sa realizujú bez stavebného povolenia alebo
ohlásenia stavebnému úradu.
2. Ďalší účastník dňa 05.02.2014 podal žiadosť o dodatočné povolenie stavby: Zateplenie fasády
rodinného domu, úpravy exteriéru rodinného domu Krátka 1647/3, Žilina na pozemku registra „C“ parc.

č. XXXX/X, XXXX/XX v kat. ú. Žilina, ktorú niekoľkokrát doplnil (23.05.2014, 24.10.2014 a 05.11.2014).
3. Stavebný úrad oznámil dňa 28.05.2014 začatie konania o dodatočnom povolení stavby účastníkom
konania a dotknutým orgánom.
4. V konaní o dodatočnom povolení stavby uplatnila dňa žalobkyňa námietku, že stavba zasahuje atikou
a múrikom do pozemkov vo vlastníctve, tvrdila, že stavebník postavil betónový plot zasahujúci do jej
pozemku a žiadala uvedenie do pôvodného stavu.
5. Dňa 08.04.2015 vydal stavebný úrad rozhodnutie „o odkázaní na súd a prerušenie konania“

č. 3070/2014-16033/2015-OS-DRA. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v konaní o dodatočnom
povolení stavby uplatnila žalobkyňa námietku, ktorá vyplýva z práv k pozemkom a stavbám a o
ktorej môže rozhodnúť len súd. Preto správny orgán odkázal podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona
namietajúcu žalobkyňu na súd a konanie o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a ods. 3 stavebného
zákona v spojení s § 29 ods. 1 správneho poriadku prerušil do doby právoplatnosti rozhodnutia súdu
vo veci samej.
6. Dňa 05.05.2015 doručila žalobkyňa Okresnej prokuratúre Žilina podnet na podanie protestu

prokurátora v zmysle § 27 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov proti
rozhodnutiu opísanom v ods. 5 odôvodnenia rozsudku z dôvodu, že podľa žalobkyne bolo rozhodnutie
bolo v rozpore s § 3 ods. 1, 2, 4, 5, § 14, § 32, § 46 a § 47 správneho poriadku a s § 137 ods. 1, 2, 3
stavebného zákona, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.7. Dňa 07.07.2015 doručila Okresná prokuratúra Žilina Mestskému úradu Žilina protest prokurátora
č. Pd 133/15/5511 zo dňa 03.07.2015 proti rozhodnutiu č.s. 3070/2014- 16033/2015-OS-DRA zo dňa
08.04.2015 v zmysle § 22 ods. 1 písm. c/ a § 27 zák. č. 153/2001 Z.z.. V odôvodnení protestu prokurátora

poukazujúc na § 88a ods. 1, 2, 3, § 137 ods. 1, 2, 3 a § 140 stavebného zákona a § 3 ods. 1, 2, 5, § 29
ods. 1, § 46, § 47 ods. 2 správneho poriadku uviedol, že stavebný úrad vydal rozhodnutie o odkázaní
na súd s poukazom na § 137 stavebného zákona, avšak výrok rozhodnutia je neurčitý a nepresný, že
stavebný úrad síce odkázal účastníka konania podľa povahy námietky na súd, avšak neurčil lehotu na
predloženie dôkazu, že na súde bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci a že pokiaľ by vyzvaný

účastník konania nepredložil v určenej lehote dôkaz o podaní návrhu na rozhodnutie v spornej veci na
súd, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci.
8. Stavebný úrad z dôvodu, že nemienil vyhovieť protestu prokurátora v plnom rozsahu, predložil protest
prokurátora dňa 20.07.2015 odvolaciemu orgánu Okresnému úradu Žilina.
9. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky vydal rozhodnutie č. OU- ZA-
OVBP2-2015/031078/PAV zo dňa 19.08.2015, ktorým rozhodol tak, že podanému protestu Okresného

prokurátora v Žiline č. Pd 133/15/5511 zo dňa 03.07.2015, podľa § 26 ods. 6 zákona č. 153/2001
Z.z. vyhovel a rozhodnutie mesta Žilina č.: 3070/2014- 16033/2015-OS-DRA zo dňa 08.04.2015, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 20.04.2015 zrušil a prvostupňovému orgánu nariadil opätovne konať
a rozhodnúť zákonným spôsobom. Okresný úrad Žilina sa v rozhodnutí zaoberal aj problematikou
týkajúcou sa konania o dodatočnom povolení stavby a uviedol, že vzhľadom na všetky vyššie uvedené

skutkovéaprávneokolnostivyhovelnávrhuokresnéhoprokurátoranazrušenievydanéhoprávoplatného
rozhodnutia mesta Žilina, avšak nie z dôvodov navrhovaných okresným prokurátorom, ale z dôvodov
preukazujúcich porušenie procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení Správneho poriadku.
10. Proti rozhodnutiu Okresného úradu Žilina č. OU-ZA-OVBP2-2015/031078/PAV zo dňa 19.08.2015
podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom uviedla, že Okresný úrad Žilina v napadnutom rozhodnutí zrušil

rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 08.04.2015 v nesúlade s podaným protestom prokurátora a nad
jeho rámec.
11. O odvolaní rozhodol žalovaný dňa 04.01.2016 žalobou napadnutým rozhodnutím č. 03486/2016/
B625-SV/77943, ktorým odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Žilina,
odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2015/031078/PAV zo dňa 19.08.2015.

12. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že v prípade posudzovaných stavebných úprav
na rodinnom dome stavebníka (mimo zásahu do vlastníckych práv žalobkyne) sa nejednalo o
občianskoprávnu námietku, ktorá by mala charakter predbežnej otázky, od posúdenia ktorej by
malo závisieť rozhodnutie stavebného úradu. V danom prípade občianskoprávnou námietkou nie je
stavebnotechnické riešenie konkrétnych nepovolených stavebných úprav, ale zásah časťou týchto

stavebných úprav do vlastníckych práv žalobkyne. Žalovaný uviedol, že v odvolaní podanom proti
rozhodnutiu okresného úradu nie je možné napadnúť samotné rozhodnutie vydané v správnom konaní
o základnej veci. Odvolanie sa pripúšťa len v otázke, či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo
vyhovieť. Okresný úrad sa v konaní o proteste prokurátora stotožnil s právnym názorom okresného
prokurátora v tom, že stavebný úrad konal v rozpore s § 47 ods. 2 Správneho poriadku, keď výrok

rozhodnutia o prerušení konania formuloval nepresne, nejasne a neurčito. Pritom vychádzal z návrhov
a dôvodov protestu okresného prokurátora a námietok žalobkyne voči uvedenej nepovolenej stavbe
týkajúcej sa zásahu do jej vlastníckych práv, pričom dospel k záveru, že návrh okresného prokurátora
na zrušenie napadnutého rozhodnutia stavebného úradu bol dôvodný.
II. Žaloba a písomné podania žalobkyne

13. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 21.03.2016 domáhala, aby
súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 03486/2016/B625-SV/77943 zo dňa 04.01.2016 a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Rozhodnutia orgánov verejnej správy boli v rozpore s čl. 2 ods. 2, čl. 20 Ústavy
Slovenskej republiky, s § 3 ods. 1, 2, 4, 5, § 32 ods. 1, 2, § 46, § 47 ods. 2, 3, § 69 ods. 2 správneho
poriadku, v nesúlade s § 137 ods. 3 stavebného zákona a s § 22 ods. 1 písm. c/, §27 zákona č. 153/2001

Z.z.
14. Žalobkyňa v žalobe a vo svojich písomných podaniach poukázala na to, že protestu prokurátora
Okresný úrad Žilina nevyhovel v celom rozsahu, ale ho zrušil z dôvodov, ktoré neboli uvedené v
proteste prokurátora, t.j. nad rámec a v rozpore s protestom prokurátora, čo nie je prípustné. Zároveň
preto, že rozhodnutie zo dňa 08.04.2015, ktoré vydal stavebný úrad bolo právoplatné. Prokurátor v

proteste namietal, že cit.: „Stavebný úrad vydal rozhodnutie o odkázaní na súd s poukazom na ust.
§137 Stavebného zákona, avšak výrok rozhodnutia je neurčitý a nepresný. Stavebný úrad síce odkázal
účastníka podľa povahy námietky na súd avšak neurčil lehotu na predloženie dôkazu, že na súde bol
podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Pokiaľ by vyzvaný účastník konania nepredložil v určitejlehote dôkaz o podaní návrhu na rozhodnutie v spornej veci na súd, môže si stavebný úrad urobiť úsudok
o námietke sám a rozhodnúť vo veci.“ Túto skutočnosť potvrdzuje Okresný úrad Žilina v rozhodnutí
zo dňa 19.08.2015 cit.: „OU Žilina - OVBP vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutkové a právne

okolnosti vyhovel návrhu okresného prokurátora na zrušenie vydaného právoplatného rozhodnutia
mesta Žilina, avšak nie z dôvodov navrhovaných okresným prokurátorom, ale z dôvodov preukazujúcich
porušeniaprocesnoprávnychahmotnoprávnychustanoveníSprávnehoporiadku",akoajrozhodnutiezo
dňa 08.04.2015. Okresný úrad Žilina protestu prokurátora nevyhovel z dôvodov v proteste prokurátora
(nebola stanovená lehota na podanie návrhu na súd) v celom rozsahu, ale z iných dôvodov, ktoré sú

v rozpore s protestom prokurátora. S právnym názorom stavebného úradu sa stotožnil aj žalovaný v
napadnutom rozhodnutí zo dňa 04.01.2016.
15. Žalobkyňa namietal, že tak Okresného úradu Žilina a žalovaný nepostupovali podľa § 26 ods. 3, 4,
5, § 27 ods. 1 písm. a/ § 26 ods. 5 zákona č. 153/2001 Z. z. Odvolací orgán musí konanie o proteste
prokurátoraskončiťrozhodnutímpodľa§46a§47Správnehoporiadkuamádvemožnosti-buďprotestu
prokurátora svojím rozhodnutím vyhovie alebo nevyhovie. Ak odvolací orgán protestu prokurátora

vyhovie a na nápravu nestačí len zrušenie nezákonného rozhodnutia, správny orgán nahradí zrušené
rozhodnutie vybavujúc tak protest prokurátora - novým rozhodnutím. Ak odvolací orgán nerozhodne o
proteste v lehote ustanovenej v § 26 ods. 5 zákona č. 153/2001 Z.z. (t. j. bude nečinný), podľa § 27
ods. 3 zákona č. 153/2001 Z.z. na účely zákona č. 99/1963Zb. sa má zo zákona za to, že správny
orgán protestu nevyhovel. Uvedená právna domnienka má zo zákona tie isté účinky ako nadobudnutie

právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorým sa protestu prokurátora nevyhovelo a oprávňuje
prokurátora podať na súd žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia v zmysle § 35 ods. 1
písm. b/, § 249 ods. 3, § 250b ods. 5 O.s.p.
16. Žalobkyňa uviedol, že aj pre toto konanie sú aktuálne dôvody, ktoré uviedol v odvolaní zo dňa
23.09.2015 a dodal, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí zo dňa 04.01.2016

cit., že „Stavebný úrad nezistil rozpor s verejným záujmom ani vo vzťahu k stavebným úpravám vo
vnútri rod. domu stavebníka a na vonkajšej fasáde smerom do ulice Krátka. Z projektovej dokumentácie
a posúdenia polohy stavebnej úpravy balkóna v znaleckom posudku vypracovanom Ing. Matejom
Sýkorom, znalcom z odboru geodézie a kartografie vyplýva, že kolmý priemet obvodu nosnej oceľovej
konštrukcie balkóna nezasahuje do pozemku parc. č. XXXX/XX, ako namietala odvolateľka", čo vyvracia

„Znalecký posudok 1/2015, doplnok č. 1 zo dňa 09.03.2016.
III. Vyjadrenie žalovaného
17. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným krajskému súdu dňa 06.06.2016,
žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.
18. Podľa žalovaného žalobkyňa rozhodnutiami napadnutými v žalobe dotknutá na svojich právach

v zmysle ustanovenia § 247 O.s.p. Uvedené ustanovenie treba nevyhnutne vykladať v spojitosti s
čl. 46 ods. 2 ústavy, podľa ktorého ten, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím
orgánu verejnej správy, sa môže obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak
zákon neustanoví inak (viď rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/10/2014 zo dňa 25.02.2015).
Žalobkyňa podala podnet na prokuratúru, na základe ktorého bol vydaný protest prokurátora, ktorému

bolo vyhovené rozhodnutím Okresným úradom Žilina tak, že rozhodnutie stavebného úradu bolo
zrušené. Žalobkyňa nepreukázal, že napadnutým rozhodnutím alebo postupom žalovaného bola
ukrátená na svojich právach, nakoľko zrušenie rozhodnutia stavebného úradu chcela svojim konaním
dosiahnuť.
19. Okresný prokurátor na podnet žalobcu preskúmal zákonnosť postupu stavebného úradu v

predmetnej veci, pričom konštatoval porušenie zákona pri vydávaní predmetného rozhodnutia
stavebného úradu najmä v tom, že výrok rozhodnutia s poukazom na ustanovenie § 88a a § 137
Stavebného zákona a § 3, § 46 a § 47 Správneho poriadku je neurčitý a nepresný, a pokiaľ stavebný úrad
odkázal účastníčku konania podľa povahy námietky na súd, mal určiť lehotu na predloženie dôkazu, že
na súde bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Okresný prokurátor vyslovil názor, že v takom

prípade pokiaľ by vyzvaný účastník nepredložil v určenej lehote dôkaz o podaní návrhu na rozhodnutie
v spornej veci na súd, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci.
20. Okresný úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní návrhov a dôvodov
protestu,akoajnapadnutéhorozhodnutiastavebnéhoúraduč.3070/2014-16033/2015-OS-DRAzodňa
08.04.2015 s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi, predovšetkým so stavebným

zákonom, správnym poriadkom a zákonom č. 153/2001 Z.z. dospel k záveru, že návrh okresného
prokurátora na zrušenie napadnutého rozhodnutia stavebného úradu bol odôvodnený, nakoľko pri
jeho vydávaní bol porušený zákon, keďže dôvody prerušenia konania tak, ako ich uviedol stavebný
úrad v rozhodnutí, nie sú v súlade so zákonom. Následne žalovaný na základe odvolania žalobcuproti rozhodnutiu Okresného úradu Žilina preskúmal v súlade s ustanovením § 59 ods. 1 Správneho
poriadku odvolaním napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Žilina spolu so spisovým materiálom
týkajúcim sa veci z hľadiska, či Okresný úrad Žilina mal alebo nemal protestu okresného prokurátora

vyhovieť, porovnal jeho výrokovú aj dôvodovú časť so všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä
s príslušnými ustanoveniami Stavebného zákona, vyhlášky č. 453/2000 Z.z. a Správneho poriadku,
vyhodnotil dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia Okresného úradu Žilina, ako aj dôvody uvedené
v odvolaní a v rozhodnutí žalovaný dospel k záveru, že uvedené rozhodnutie, ktorým bolo zrušené
rozhodnutia stavebného úradu a vyhovené tak protestu prokurátora, zodpovedá v celom rozsahu

zákonu.
21. K námietke žalobkyne, že protestu prokurátora nebolo vyhovené v celom rozsahu z dôvodov v
ňom uvedených, ale rozhodnutie bolo zrušené z dôvodov, ktoré neboli v proteste prokurátora uvedené
a boli tak nad rámec protestu, žalovaný uviedol, že konanie o proteste prokurátora, podľa § 69
správneho poriadku, je osobitným konaním, predmetom ktorého je preskúmavanie zákonnosti postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy. Dôvody na základe ktorých stavebný úrad postúpil protest svojmu

nadriadenému orgánu, spočívali najmä v obsahu protestu prokurátora. Odôvodnenie, ktoré uviedol
prokurátor vo svojom proteste bolo formulované všeobecne, pričom boli uvedené len znenia ustanovení
stavebného zákona a správneho poriadku, ktoré mali byť porušené. V danom proteste tak absentovalo
náležité vysvetlenie, ako sa mal stavebný úrad dopustiť porušenia uvedených zákonných ustanovení.
Podľa názoru žalovaného postupoval stavebný úrad správne, keď v súlade so zákonom postúpil vec

nadriadenému správnemu orgánu, ktorým bol Okresný úrad Žilina. Žalovaný mal za to, že zákon č.
153/2001 Z.z. a správny poriadok nevylučujú, pokiaľ odvolací orgán pri preskúmavaní napadnutého
rozhodnutia zistí aj iné pochybenia daného rozhodnutia, že sú tu aj ďalšie dôvody takto podanému
protestu prokurátora vyhovieť a rozhodnutie pre jeho nezákonnosť zrušiť, čo Okresný úrad Žilina
nakoniec aj urobil.

22. K námietke žalobkyne, že žalovaný sa stotožnil s právnym názorom okresného úradu vyslovenom v
odôvodnení rozhodnutia Okresného úradu Žilina týkajúceho sa skutočnosti, „že stavebný úrad správne
vyhodnotil, že v danom konkrétnom prípade odkázania na súd sa lehota na podanie návrhu neuvádza”,
žalovaný tak konštatuje, že Okresný úrad Žilina sa v konaní o proteste prokurátora správne stotožnil
s právnym názorom okresného prokurátora vysloveným v proteste v tom, že pri vydávaní protestom

napadnutého rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 08.04.2015 bol porušený zákon, a preto aj správne
dospel k záveru, že bolo potrebné rozhodnutie stavebného úradu zrušiť s tým, že stavebný úrad bude
vo veci opätovne konať a rozhodne zákonným spôsobom. Skutočnosť, že s takto vyslovený názorom
sa stotožnil aj žalovaný v rozhodnutí ministerstva však neznamená, že v rozhodnutí stavebného úradu
mala byť uvedená lehota na podanie žaloby na súd, tak ako sa mylne domnieva žalobca vo svojej

žalobe. Uvedený fakt, že k zrušeniu rozhodnutia došlo aj z iných dôvodov preukazujúcich porušenie
hmotnoprávnych a procesnoprávnych ustanovení Správneho poriadku, Stavebného zákona a zákona
č. 153/2001 Z.z., nie je podľa nášho názoru neprípustný. Uvedenú námietku žalobkyne preto považoval
za irelevantnú.
23. K ostatným námietkam žalobkyne voči stavebným úpravám vo vnútri rodinného domu stavebníka a

na vonkajšej fasáde smerom do ulice Krátka žalovaný uviedol, že v žalobe proti rozhodnutiu žalovaného
nie je možné napadnúť samotné rozhodnutie vydané v správnom konaní o základnej veci. Predmetom
preskúmavacieho konania v danej veci je zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov vydaných na
základe vyhovenia protestu prokurátora (viď rozhodnutie Najvyšší súd SR sp. zn. 6 Sžo 17/2008 zo dňa
21.01.2009).

24. Žalovaný poukázal na to, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo skutkového stavu,
ktorý bol rozhodujúci v čase vydania rozhodnutia. V zmysle prvej vety ustanovenia § 250i ods. 1 O.s.p.,
pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je aj pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase
vydania napadnutého rozhodnutia. Preto považoval za irelevantnú skutočnosť, ktorú uviedla žalobkyňa
v predmetnej žalobe, týkajúcu a odvolávajúcu sa na „doplnok č. 1 znaleckého posudku 1/2015“ zo dňa

09.03.2016, ktorý bol jednoznačne vyhotovený po vydaní rozhodnutia ministerstva.
25. K námietke, že rozhodnutie žalovaného nie je v súlade s ust. § 47 ods. 2 a 3 Správneho poriadku,
žalovaný uviedol, že výrok napadnutého rozhodnutia žalovaného obsahuje všetky zákonom prepísané
náležitosti podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, a to rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje

náležitosti prepísané zákonom v ustanovení § 47 ods. 3 správneho poriadku. Žalobkyňa vo svojej žalobe
neuviedla žiadne dôvody na základe ktorých považuje rozhodnutie ministerstva v rozpore s citovanými
ustanoveniami Správneho poriadku § 47 ods. 2 a 3, iba uviedla dané ustanovenia zákona s ich presnou
citáciou. Predmetnú námietku žalobkyne považoval žalovaný preto za zmätočnú a zavádzajúcu. Podľajeho názoru orgány verejnej oboch stupňov v danej veci postupovali v intenciách citovaných právnych
noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov, vo veci zistili skutočný stav,
a preto ich právny názor bol skutkovo a právne správny.

IV. Pribratie účastníka administratívneho konania
26. Správny súd uznesením č.k. 5S/111/2017-87 zo dňa 07.02.2018 rozhodol o pribratí do konania
účastníka administratívneho konania Petra Valka podľa § 32 ods. 3 písm. a/ SSP, ktorý sa k žalobe
písomne vyjadril dňa 07.05.2018. Vo vyjadrení k žalobe opísal celú problematiku rekonštrukcie jeho

domu.

V. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR

27. Krajský súd v Bratislave vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 5S/111/2017-121 zo dňa 22.01.2019,
ktorým zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie Okresného úradu Žilina,

ktoré mu predchádzalo a vec vrátil tomuto orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

28. Žalovaný proti rozsudku podaním doručeným krajskému súdu dňa 04.04.2019 podal kasačnú
sťažnosť.

29. Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 10Sžk/35/2019 zo dňa 18.11.2021 zrušil rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/111/2017-121 zo dňa 22.01.2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že

„Podľa § 137 ods. 1 až 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný

zákon) v znení účinnom v čase rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, Občiansko-právne a
iné námietky, (1) Stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o
dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv
k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich
orgánov štátnej správy. (2) Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku

1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho
umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo
iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší. (3)
Stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom
orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný,

môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci. (4) V konaní, pri ktorom
stavebný úrad nariaďuje vo verejnom záujme opatrenia podľa tohto zákona, a ak hrozí nebezpečenstvo
z omeškania, urobí si sám úsudok o námietke, pri ktorej nedošlo k dohode, a vo veci rozhodne.

Podľa § 69 ods. 1 až 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení účinnom

v čase vydania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, Konanie o proteste prokurátora, (1) Ak
sa protest prokurátora podal na správnom orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, môže tento orgán sám svoje
rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, zrušiť alebo nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu.
(2) Ak takto správny orgán plne nevyhovie protestu sám, je povinný predložiť ho spolu so spisovým
materiálomvlehoteurčenejvproteste,aaklehotaniejeurčená,do30dnínarozhodnutienadriadenému

správnemu orgánu najbližšie vyššieho stupňa (§ 58); ak ide o ústredný orgán štátnej správy, predloží
protest svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61
ods. 2). (3) Rozhodnutie o proteste prokurátora sa doručí prokurátorovi a účastníkom konania. (4) Proti
rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať (podať rozklad).

Právo na spravodlivý proces zahŕňa právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo
na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé
prejednanie veci, do ktorého okrem iného patrí aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd
dospel k svojmu rozhodnutiu. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými

argumentmi účastníkov, vyjadrenie, ktoré bolo akceptované a malo rozhodujúci vplyv na výsledok sporu,
musí byť zdôvodnené jasne a nepochybne.Kasačný súd uvádza, že správny súd sa v napadnutom rozsudku nedostatočne vysporiadal s otázkou,
čo je predmetom súdneho prieskumu. Krajský súd uviedol svoje strohé odôvodnenie len v bode
52 napadnutého rozsudku: „ oba orgány verejnej správy vydali rozhodnutia v rozpore s protestom

prokurátora, ale ako to z nich vyplýva práve z iných dôvodov, ktoré však neboli predmetom protestu
prokurátora, práve naopak sa zhodli na tom, že do výrokovej časti rozhodnutia zo dňct 08.04.2015
nemala byť uvedená lehota na podanie žaloby. “

Krajský súd sa však nezaoberal jednak prípustnosťou podanej žaloby, pričom niet pochýb, že podaným

protestom prokurátora sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia stavebného úradu, a zároveň správny
súd ani nevykonal žiadne úvahy smerom k možnosti aplikácie § 69 Správneho poriadku účinného v čase
vydania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.

Z vyššie naznačeného vyplýva, že krajský súd bude musieť opätovne vykonať prieskum napadnutého
rozhodnutia vtom zmysle, či správna žalobca žalobcu obstojí vzhľadom k jeho tvrdeniu o porušení

jeho práv napadnutým rozhodnutím žalovaného, a zároveň sa jednoznačne vysporiadať s možnosťou
nápravy nezákonností v protestom napadnutom rozhodnutí z iných dôvodov, ako sú prokurátorom
formulované dôvody, ako sa aj vysporiadať s otázkou, čo v danom prípade môže byť predmetom
súdneho prieskumu a či žalobkyňa má vo veci odbornú legitimáciu.

Kasačný súd nad rámec uvedeného pre jasnosť a úplnosť veci uvádza, že v prípade, ak stavebný úrad
preruší konanie podľa § 137 ods. 3 stavebného zákona, je povinnosťou stavebného úradu uviesť aj
lehotu, v rámci ktorej bolo nutné predložiť dôkaz o tom, že je podaná civilná žaloba na príslušný okresný
súd. Vymedzenie lehoty, v rámci ktorej sa vyžaduje preukázanie aktivity účastníkov konania smerujúcej
k rozhodnutiu spornej veci civilným súdom alebo iným príslušným orgánom, je obligatórnou náležitosťou

rozhodnutia správneho orgánu o prerušení konania a odkázaní týchto osôb na súd alebo iný príslušný
orgán (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sžk/24/2017 zo dňa 10.04.2018).

Stanovenie uvedenej lehoty je podstatnou náležitosťou rozhodnutia o prerušení a odkázaní na súd a
nutnosť jej uvádzania je explicitne vymedzená v ustanovení § 137 ods. 3 stavebného zákona. V prípade

jej neurčenia sa stavebný úrad vystavuje riziku konštatovania prieťahov v konaní v podobe nezákonnej
nečinnosti.“

VI. Relevantné právne predpisy
30. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom

31. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené
alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy alebo

iným zásahom orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu
verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde

32.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

33. Podľa § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

34. Podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zákona č. 153/2001 Z.z., prokurátor je oprávnený podať protest proti
rozhodnutiu, ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

35. Podľa § 26 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z.z., ak orgán verejnej správy protestu prokurátora nevyhovie
alebo mu vyhovie iba čiastočne, je povinný do 30 dní od doručenia protestu predložiť protest spolu so
spisovým materiálom na rozhodnutie svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu alebo dozerajúcemu
orgánu určenému osobitným predpisom; ústredný orgán štátnej správy predloží protest prokurátora narozhodnutie vláde Slovenskej republiky. 34/ Podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona, ak vlastník stavby
požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s
verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

36. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka
stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými

predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,
stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b
a podkladov predložených v stavebnom konaní.

37. Podľa § 88a ods. 3 stavebného zákona, ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné
povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom

pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo
(§ 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí,
stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší (§ 137). Konanie o stavbe zostane
prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci.

38. Podľa § 137 ods. 1 stavebného zákona, stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona,
sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych
alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomocí stavebného úradu alebo
spolupôsobiacich orgánov štátnej moci.

39. Podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona, ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke
podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie
alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad
navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a
konanie preruší.

40. Podľa § 137 ods. 1 stavebného zákona stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona,
sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych
alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo
spolupôsobiacich orgánov štátnej správy.

41. Podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke
podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie
alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad
navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a

konanie preruší.

42. Podľa § 137 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz,
že na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie, v spornej veci. Ak návrh
nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť

vo veci.

43. Podľa § 137 ods. 4 stavebného zákona v konaní, pri ktorom stavebný úrad nariaďuje vo verejnom
záujme opatrenia podľa tohto zákona, a ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, urobí si sám úsudok o
námietke, pri ktorej nedošlo k dohode, a vo veci rozhodne.

44. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

45. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v súlade so zákonmi a inými

právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.46. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu

rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

47. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo

zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

48. Podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o
predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky
podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci

ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.

49. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

50. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

51. Podľa § 69 ods. 1, 2, 3, 4 Správneho poriadku, ak sa protest prokurátora podal na správnom orgáne,
ktorý rozhodnutie vydal, môže tento orgán sám svoje rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, zrušiť
alebo nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu. Ak takto správny orgán plne nevyhovie protestu
sám, je povinný predložiť ho spolu so spisovým materiálom v lehote určenej v proteste, a ak lehota nie

je určená, do 30 dní na rozhodnutie nadriadenému správnemu orgánu najbližšie vyššieho stupňa (§ 58);
ak ide o ústredný orgán štátnej správy, predloží protest svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe
návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). Rozhodnutie o proteste prokurátora sa doručí
prokurátorovi a účastníkom konania. Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania
odvolať (podať rozklad).

VII. Posúdenie veci správnym súdom
52. Správny súd opätovne posúdil rozhodnutia správnych orgánov i konanie, ktoré im predchádzalo v
intenciách žaloby a v súlade s usmernením vysloveným Najvyšším súdom SR v rozsudku opísanom v
ods. 29 odôvodnenia tohto rozsudku a dospel k záveru, že žalobu ako nedôvodnú je potrebné zamietnuť.

53. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

54. Podľa § 6 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

55. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobu sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

56. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov

pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi.57. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci súd dospel k

záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i
obsahové náležitosti a že ho vydal orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom
stanovenéhopostupu.Právomocapríslušnosťsúdovvsprávnomsúdnictvejeprimárnedanázákladným
zákonom štátu - Ústavou , ktorá v článku
142 ods. 1 ustanovuje kompetenciu súdov

preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo
iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Rovnako tak čl. 46 ods. 2 Ústavy SR
zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol
ukrátenýnasvojichprávachrozhodnutímorgánuverejnejsprávy,obrátiťsanasúdscieľompreskúmania
zákonnosti takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Ústava však zároveň splnomocňuje zákon
na úpravu preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je Správny

súdny poriadok.

58. Predmetom posúdenia zákonnosti správnym súdom bolo rozhodnutie žalovaného č. 03486/2016/
B625-SV/77943 zo dňa 04.01.2016, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a žalovaný potvrdil
rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2015/031078/

PAV zo dňa 19.08.2015, ktorým správny orgán vyhovel protestu Okresného prokurátora v Žiline č. Pd
133/15/5511 zo dňa 03.07.2015 a rozhodnutie mesta Žilina č. 3070/2014- 16033/2015-OS-DRA zo dňa
08.04.2015,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa20.04.2015zrušilasprávnemuorgánunariadilopätovne
konať a rozhodnúť zákonným spôsobom.

59. V správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá v praxi znamená, že súd preskúmava
napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom žalobcom. Nemôže teda preskúmať
rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzený. Zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z
akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z
ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych

predpisovhmotnéhoaleboprocesnéhopráva,ktorébolirozhodnutímalebopostupomsprávnehoorgánu
porušené.

60. V prípade aplikácie § 178 ods. 1 SSP na posudzovanie splnenia podmienok aktívnej legitimácie
však postačuje, aby osoba, ktorá podáva správnu žalobu bola účastníkom administratívneho konania a

aby o sebe tvrdila, že bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach a právom
chránených záujmoch.

61. Preto správny súd dospel k záveru, že na preskúmanie veci súdom nebola žalobkyňa povinná
preukazovať, že jej práva alebo právom chránené záujmy boli priamo dotknuté a v danom prípade nešlo

o situáciu, kedy by žaloba bola neprípustná z dôvodu naplnenia niektorej z podmienok uvedených v §
7 SSP, ale postačovalo tvrdenie žalobkyne, ktorá bola účastníčkou konania, že bola rozhodnutím na
právach ukrátená.

62. Jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. Záujmu na zachovaní

právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 Ústavy SR nezodpovedá taký stav,
ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad zákon
a tiež iným ako zákonom ustanoveným spôsobom. Princíp právnej istoty spočíva aj v tom, že všetky
subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa
platnýchprávnychpredpisov,žeichbudúsprávnevykladaťaaplikovať.Nezákonnýpostuparozhodnutie

žalovaného správneho orgánu narúšajú princíp právnej istoty a tým aj práva žalobcu.

63. Podmienkou preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby je aj to, že musí ísť
o také rozhodnutie, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach, nakoľko
v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická

osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu a
žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.64. Žalobná legitimácia v tomto zmysle je byť daná pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna sféra
žalobcu, t. j. keď sa jednostranný úkon správneho orgánu (štátnej autority), vzťahujúci sa ku konkrétnej
veci a konkrétnym adresátom, závažne a direktívne sa dotýka ich právnej sféry.

65. Ukrátenie žalobkyne na právach, t.j. porušenie alebo ohrozenie jej subjektívnych práv, sa môže udiať
buď priamo samotným rozhodnutím alebo tým, že správny orgán v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozhodnutia, porušil procesné práva žalobkyne. V každom prípade žalobkyňa musí tvrdiť
(čo aj vo svojej žalobe tvrdila), že bola ukrátená na svojich vlastných subjektívnych právach. Musí však

ísť o subjektívne práva žalobkyne, nie práva neurčité, všeobecné, verejné alebo o práva tretích osôb.

66. Z administratívneho spisu vyplýva a nebolo to sporné ani medzi účastníkmi konania, že žalobkyňa
napadla odvolaním rozhodnutie v prvom stupni konajúceho Okresného úradu Žilina č. OU-ZA-
OVBP2-2015/031078/PAV zo dňa 19.08.2015 nie z dôvodu, že nesúhlasí s výrokom tohto rozhodnutia
ale preto, že Okresný úrad Žilina v napadnutom rozhodnutí zrušil rozhodnutie stavebného úradu o

prerušení konania a odkázaní na súd v nesúlade s podaným protestom prokurátora a nad jeho rámec.

67.Vtejtosúvislostitrebapoukázaťnato,žejedinevýrokrozhodnutiasprávnehoorgánuzáväzneurčuje,
mení alebo odníma práva prípadne určuje povinnosti a odôvodnenie rozhodnutia má k výroku doplnkovú
funkciu, z ktorej neplynú pre účastníkov či ďalšie osoby žiadne práva alebo povinnosti.

68. Výrok rozhodnutia Okresného úradu Žilina č. OU-ZA-OVBP2-2015/031078/PAV zo dňa 19.08.2015
bol vydaný v zhode s tým, čoho sa žalobkyňa domáhala vo svojom podnete adresovanom
okresnej prokuratúre a tiež v zhode s návrhom uvedeným v proteste prokurátora. Žalobkyňa
sa domáhala zrušenia rozhodnutia stavebného úradu č. 3070/2014-16033/2015-OS-DRA zo dňa

08.04.201508.04.2015 o odkázaní na súd a prerušení konania, čo Okresný úrad Žilina okresný úrad
vyhovením protestu prokurátora aj vyhovel.

69. Žalobkyňou namietanú skutočnosť, že rozhodnutie Okresného úradu Žilina, ktoré bolo v súlade
s jej požiadavkou ohľadom výroku rozhodnutia, potvrdil žalovaný napriek vadám, ktoré však

spočívali v dôvodoch rozhodnutia, s ktorými sa žalobkyňa nestotožnila, považoval správny súd
za argumentáciu právne neopodstatnenú z hľadiska vyššie vysvetleného akcentu na nevyhnutnosť
porušenia subjektívnych práv žalobkyne.

70. Výhrady k odôvodneniu rozhodnutia, pokiaľ je výrok v prospech účastníka administratívneho konania

resp. sa výrokom vyhovelo jeho požiadavke (návrhu), nie je možné akceptovať ako dôvod zrušenia
rozhodnutia správneho orgánu, keďže nebol naplnený základný predpoklad, a síce že sa rozhodnutím
priamo zasiahlo práv a právom chránených záujmov účastníka. Polemizovať s dôvodmi rozhodnutia
správneho orgánu, resp. korigovať jeho úvahy s legitímnym cieľom dosiahnuť súlad so zákonom, je
legitímnou úlohou (v administratívnom konaní) orgánu nadriadeného, (v správnom súdnictve) správneho

súdu, prípadne (v oboch typoch konania) prokurátora v rozsahu jeho právomoci zverenej mu právnymi
predpismi (napr. zákonom č. 153/2001 Z.z.).

71. Rozhodne však z dôvodov uvedených v ods. 65 až 69 odôvodnenia rozsudku takéto oprávnenie
nemala žalobkyňa ako fyzická osoba účastník konania, ani keby tým dobromyseľne poukazovala na ňou

vnímanú nezákonnosť.

72. Za hodné zreteľa správny súd považuje dodať, že pokiaľ by vyhovel žalobe a zrušil by rozhodnutie
žalovaného a rozhodnutie Okresného úradu Žilina, znamenalo by to pre žalobkyňu nepriaznivý dôsledok
spočívajúci v tom, že by sa obnovilo rozhodnutie stavebného úradu č. 3070/2014-16033/2015-OS-

DRA zo dňa 08.04.2015 o odkázaní na súd a prerušenie konania, ktoré bolo žalobou napadnutými
rozhodnutiami zrušené. Tým pre žalobkyňu nastali účinky rozhodnutia stavebného úradu, s ktorým
nesúhlasila a ktoré cestou protestu prokurátora žiadala žalobkyňa zrušiť.

73. Správny súd na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel k záveru,

že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu v rámci
žalobných dôvodov (§ 182 SSP) žalobné dôvody neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, a
preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.74. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak,
že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože
žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a

žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu
trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať.

75. Ďalšiemu účastníkovi správny súd nepriznal náhradu trov konania, pretože od neho nežiadal
splnenie povinnosti, v dôsledku ktorej by mu vznikli v konaní pred správnym súdom trovy (§ 169 SSP).

76. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiac od jeho doručenia na Krajský
súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).