Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 27, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/31/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120010228
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Chlebovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7120010228.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Chleboviča a sudcov
JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Mareka Dudíka, v trestnej veci obžalovaného F. I., pre zločin lúpeže
formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Tr. zák., na verejnom
zasadnutí konanom dňa 27. októbra 2021 v Košiciach, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Košice I zo dňa 26.11.2020, sp. zn. 7T/8/2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného C. L. za vinného zo zločinu lúpeže podľa §
188 ods. 1, 2 písm. c), písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm.
a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

vD.dňa20.10.2019najprvpredprevádzkouzmrzlinyO.nauliciŠ.potom,čosasinouosobouvysmieval
maloletému B.. D.., nar. XX.XX.XXXX mu iná osoba v čase okolo 19:40 hod. priložila hrot vreckového
vyskakovacieho nožíka značky JKR INOX ku krku v oblasti niekde pod hrtan a mával s ním v oblasti
tela maloletého, čím u neho vyvolal strach a obavu o svoje bezpečie. Následne sa obžalovaný spolu s
maloletým a jeho kamarátom Z. P. presunuli do desiatich minút na lavičku pred Obchodné centrum W. na
uliciE.F.Č..X,kdeobžalovanýC.L.Á.X.výhražnýmtónomvyzvalmaloletého,abysivyzulsvojetopánky

čiernej farby č. 42, značky VANS, ktoré maloletý z obavy a strachu vyzul a vydal ich obžalovanému C.
L.Á.X., ktorý si ich následne obul, na čo iná osoba zareagovala slovami adresovanými k obžalovanému
C. L. „hej dobré sú" a z miesta spoločne odišli majúc vedomosť o tom, že maloletý ostal bosý a v strachu,
čím týmto konaním spôsobili matke maloletého J. D. škodu v sume 62,95 eur.

Za to okresný súd uložil obžalovanému C. L. podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1, § 39 ods. 2

písm. d), ods. 4 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaradil do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Košice I sp. zn.
10T/51/2019 zo dňa 17.9.2019, právoplatný dňa 28.1.2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Zároveň, podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodil obžalovaného F. I. spod obžaloby prokurátorky Okresnej
prokuratúry Košice I sp. zn. 2Pv 374/19 zo dňa 12.2.2020 pre skutok, ktorý mal spáchať tak, že

v D.Š. dňa 20.10.2019 najprv pred prevádzkou zmrzliny O. na ulici Š.po tom, čo sa spoločne vysmieval maloletému B.. D.., nar. XX.XX.XXXX mu obžalovaný F. I. v čase
okolo 19:40 h priložil hrot vreckového vyskakovacieho nožíka značky JKR INOX ku krku v oblasti niekde
pod hrtan a mával s ním v oblasti tela maloletého, čím u neho vyvolal strach a obavu o svoje bezpečie.

Následne sa obžalovaní spolu s maloletým a jeho kamarátom Z. P. presunuli do desiatich minút na
lavičku pred Obchodné centrum W. na ulici E. F. č. X, kde obžalovaný C. L. výhražným tónom vyzval
maloletého, aby si vyzul svoje topánky čiernej farby č. 42, značky VANS, ktoré maloletý z obavy a strachu
vyzul a vydal ich obžalovanému C. L.X., ktorý si ich následne obul, na čo obžalovaný F. I. zareagoval
slovami adresovanými k obžalovanému C. L. „hej dobré sú“ a z miesta spoločne odišli majúc vedomosť

o tom, že maloletý ostal bosý a v strachu, čím týmto konaním spôsobili matke maloletého J. D. škodu
v sume 62,95 €,

v ktorom vidí zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138
písm. a) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v celom rozsahu,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 1, ods. 3 Tr. por. súd poškodenú J. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, D. - I.
s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom
prostriedku podal odvolanie okresný prokurátor vo vzťahu k oslobodzujúcemu výroku, ktorým oslobodil
obžalovaného F. I. spod obžaloby. V písomných dôvodoch uviedol, že v konaní bolo objektivizované, že
obžalovaní slovne atakovali poškodeného od počiatku, zvlášť keď obžalovaný F. I. neočakávane priložil
nôž k hrtanu poškodeného a priamo ho tým ohrozil. Obžalovaní sa po celý čas správali útočne, pričom

obžalovaný F. I. aktívne nijako nezabránil obžalovanému C. L., aby zobral topánky poškodenému. Je
toho názoru, že úmysel obžalovaného F. I. smeroval k rovnakému úmyslu, ktorý mal obžalovaný C. L..
Už len tá skutočnosť, že poškodený po skutku zavolal svoju matku, aby u nej vyhľadal pomoc, svedčí
o bezmocnosti a strachu poškodeného. Podľa názoru odvolateľa obžalovaný F. I. prejavil konkludentný
súhlas s obžalovaným C. L., čo možno považovať ako dohodu o spolupáchateľstve. Navrhol zrušiť

napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je

dôvodné.

Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané len voči oslobodzujúcemu výroku týkajúceho sa
obžalovaného F. I., vo vzťahu k obžalovanému C. L. rozsudok nadobudol právoplatnosť.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolnostíprípadujednotlivo,ivichsúhrne,nezávisléodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Rozsudok okresný súd odôvodnil v zmysle intenciách § 168 ods. 1 Tr. por. a v rozsudku stručne vyložil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie a

náležite zistil skutkový stav veci.

Obžalovaný C. L. (toho času už odsúdený) urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd uznesením prijal a
následne mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov, pre výkon ktorého
bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň bol zrušený výrok

o treste trestného rozkazu Okresného súdu Košice I sp. zn. 10T/51/2019 zo dňa 17.9.2019.

Obžalovaný F. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vystúpil spolu s už odsúdeným C. L. z
autobusu na E. F., kde sa stretli s poškodeným a ďalšími chlapcami a išli na zmrzlinu. Poškodený kúpilodsúdenému C. L. aj zmrzlinu. Je pravdou, že odsúdený C. L. a Z. P.Š. sa vysmievali z poškodeného
ako je oblečený, ale bolo to v rámci srandy. Poškodený vytiahol nožík a on sa ho spýtal, že na čo ho
má, a či mu ho požičia. S týmto nožom sa pohrával, avšak nepriložil mu ho ku krku a následne išli všetci

spoločne k W., kde si sadli na lavičku. Následne sa začal hrať s telefónom a po čase videl ako odsúdený
C. L. sa pýtal ostatných, či sú mu dobré topánky poškodeného. Mal ich už na nohe. Potom už odišli preč.

Z výpovede toho času už odsúdeného C. L. vo vzťahu k spoluobžalovanému F. I. z hlavného
pojednávania zo dňa 10.6.2020 vyplýva, že obžalovaný F. I. si robil z poškodeného srandu a nič od neho

nepožadoval. To, že vezme topánky poškodenému ho napadlo iba tak a hneď to aj zrealizoval. O svojom
úmysle vziať topánky poškodenému nikomu nepovedal.

Z prečítanej zápisnice poškodeného B. D. je zrejmé, že išiel v uvedený deň s kamarátom C. K. a Z.
P. na zmrzlinu a pridali sa k ním aj obaja obžalovaní. Obaja mali naňho narážky, že je divne oblečený.
Obžalovaný F. I. sa ho spýtal, či má nožík, odpovedal, že ho má a podal mu ho. Obžalovaný mu potom na

okamih priložil hrot nožíka ku krku, nič nepovedal, a potom sa ďalej bavili a šli smerom k W.. Odsúdený
C. L. mu potom povedal, že sa má vyzuť, najprv jednu potom aj druhú topánku a povedal mu, že bude
patriť k ním a zajtra mu prinesie 500,- eur a podobné veci. Nepamätá sa, či mu niečo obžalovaný F. I.
hovoril, keď mu priložil nožík ku krku. V tom čase odsúdený C. L. sedel od neho asi na 2 - 3 metre ďalej.
Potom čo mu priložil nôž ku krku, asi 10 minút sa presunuli k F.T. W.Q., kde sedeli ďalších najmenej 5

minút, a potom si odsúdený C. L. vypýtal a zobral mu topánky.

Zo zápisnice o výpovedi svedka Z. P. je zrejmé, že šiel na zmrzlinu spoločne s poškodeným a C. K., kde
sa k ním pridal obžalovaný F. I. a už odsúdený C. L.. Obžalovaný F. I. si vypýtal od poškodeného nôž,
aby mu ho dal, a tento sa celý čas s nožom hral, vyhadzoval ho, a v rámci toho mu ho priložil ku krku.

Potom šli spolu pred W., kde odsúdený C. L. si vypýtal topánky od poškodeného, ktoré si aj nechal.

Svedkyňa J. D. - matka poškodeného nebola prítomná pri skutku. O tom, čo sa stalo, sa dozvedela z
telefonického rozhovoru so synom.

Zo zápisnice o výpovedi svedka C. K. je zrejmé, že obaja obžalovaní vystúpili z autobusu, pridali sa k
nemu, k P. a poškodenému. Keď vyšiel z W. videl ako odsúdený C. L. povedal poškodenému, aby sa
vyzul, zobral si jeho topánky, a potom odišli preč.

Zo znaleckého posudku MUDr. D. L., znalkyne z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria

vyplýva, že obžalovaný F. I. v čase spáchania skutku netrpel ani toho času netrpí na žiadnu duševnú
chorobu ani poruchu v zmysle psychózy. U obžalovaného sa jedná o nevyrovnaný vývin osobnosti
s poruchami správania s dissociálnymi rysmi, v anamnéze v období dospievania s ADHD. U týchto
jedincov je narušený výrazne proces socializácie, jedinci s hyperkinetickou poruchou nie sú schopní
poučiť sa z chýb, nie sú schopní vytvárať internalizované sebainštrukcie, ktoré by menili ich neprijateľné

správanie. Vývin osobnosti vzhľadom na vek obžalovaného nie je ešte ukončený. Aktuálne obžalovaný
chápe zmysel trestného konania a jeho pobyt na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný. Závislosť
na alkohole ani psychoaktívnych látkach nezistila.

Zo znaleckého posudku KEÚ PZ z výsledkov DNA analýzy vyplýva, že DNA profil zistený z biologického

materiálu zaisteného z predmetu č. 1- z čepele noža je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky
bukálneho výteru označenej „F. I.“.

Správne dospel okresný súd k záveru vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy, ako aj na ostatné listinné
dôkazy,ktorébolinahlavnompojednávanívykonanéprečítaním,ženebolodokázané,žeskutokspáchal

obžalovaný F. I..

Odvolací súd dodáva, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že obaja obžalovaní sa s poškodeným
a svedkami K., P. stretli v uvedený deň iba náhodou, keď vystúpili z autobusu, to znamená, že ich
stretnutie nebolo plánované a nemohli sa obaja obžalovaní dohodnúť, že olúpia spoločne poškodeného.

Jednoznačne bolo preukázané, že obžalovaný F. I. pri sebe nemal nôž, ale tento získal od samotného
poškodeného, s ktorým sa pohrával, v určitom okamihu mu ho priložil ku krku, avšak nič pritom
poškodenému nepovedal, ani od neho nič nežiadal. Po tomto následne zotrvali spoločne konzumovanímzmrzliny a prechodom k F. W. asi 20 minút. Pred F. W. potom odsúdený C. L. prikázal poškodenému,
aby sa vyzul, obul si jeho topánky, a potom obaja obžalovaní odišli preč.

Obhajoba obžalovaného F. I., že nevedel o úmysle už odsúdeného C. L. zobrať topánky poškodenému
nebola vyvrátená. Samotný odsúdený C. L. vypovedal, že obžalovaný F. I. o jeho úmysle nevedel, táto
myšlienka zobrať topánky poškodenému ho napadla v momente, a ihneď ju aj zrealizoval. Taktiež ani
výsluchom ostatných svedkov nebolo zistené, aby obžalovaný F. I. nejakým spôsobom participoval na
konaní odsúdeného C. L. spojeného s odobratím topánok poškodenému.

Pre uznanie viny je potrebné, aby bolo konanie obžalovanému jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností preukázané. Na uznanie viny nestačia iba indície, resp. dohady.

K dôvodom odvolateľa naviac odvolací súd dodáva, že konanie obžalovaného F. I. je v súlade
aj so závermi znaleckého posudku znalkyne MUDr. D. L., ktorá ho charakterizovala ako osobu s

hyperkinetickou poruchou ADHD, o čom svedčí jeho správanie sa a spôsob hrania sa s nožom, ktorý
získal od poškodeného, že si ho vyhadzoval, prehadzoval z ruky do ruky a následne ho aj priložil ku
krku poškodeného. Obžalovaný F. I. sa s už odsúdeným C. L. nemali možnosť dohodnúť, že olúpia
poškodeného. Ani samotná situácia nevyzerala tak hrozivo, keďže poškodený, ako aj jeho kamaráti,
zotrvali s obžalovaným F. I. a už odsúdeným C. L. aj pri konzumovaní zmrzliny a spoločne šli pred F.

W.. Mali možnosť, keďže mali mobilné telefóny v prípade pocitu ohrozenia buď zavolať pomoc alebo
jednoducho od obžalovaných odísť. Nebola zistená žiadna dohoda o spáchaní skutku, ani konkludentne
medziobomaobžalovanými.NiejemožnézkonaniaobžalovanéhoF.I.dospieťkzáveru,žemalrovnaký
úmysel ako odsúdený C. L.. Taktiež je logické, že poškodený, keď mu odsúdený C. L. zobral topánky
zavolal svojej matke a jej túto skutočnosť oznámil, lebo nemohol ísť domov bosí a matka mu priniesla

topánky.

V ďalšom odvolací súd poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa v
plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd nestotožnil s dôvodmi odvolateľa, ale v plnom
rozsahu sa stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku okresného súdu, preto odvolanie okresného
prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.