Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 7, 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 3T/54/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916010221
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kurečko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7916010221.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudca JUDr. Martin Kurečko na hlavnom pojednávaní konanom dňa

7.7.2016 v Trebišove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
ml. T. U. C. P. Á. W. , nar. XX.XX.XXXX v Košiciach, trvale bytom W., W. XXX/X,
študent SOŠ O., W. XX, W.,

je vinný, že

- dňa 14.2.2016 v čase okolo 18.00 hod. bez použitia násilia vošiel na dvor obývaného rodinného
domu svojej starej matky V. L., ktorý sa nachádza na ul. Hlavnej 293/114 v obci W., vyliezol na strechu
rodinného domu, prešiel k prednej časti k pootvorenému neuzamknutému oknu povahy, cez ktoré vošiel
na povalu, následne prišiel k poklopu povaly, ktorý otvoril a po drevených schodoch zišiel do interiéru
kúpeľne, ktorou prešiel do kuchyne a cez chodbu vošiel do dennej izby svojho strýka T. L., odkiaľ zo
skrine spod ovčieho meruna odcudzil úspory V. L., a to bankovky o nominálnych hodnotách 100 € a 50
€, celkovo vo výške 1.200 €, kde pri odchode príchodovou cestou bol na drevených schodoch vedúcich

na povalu prichytený poškodenou V. L., čím takto spôsobil pre poškodenú V. L. škodu vo výške 1.200 €,

t e d a

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,
- neoprávnene vnikol do obydlia iného,

čím spáchal

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej
slobody podľa § 194 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 41 ods. 1, § 194 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona (§ 37 písm. h/ Tr.
zákona), § 117 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej V. L. D. Š. W.
Á. G. C. P. Q. Y. , nar. XX.XX.XXXX v Lemešanoch, okr. Prešov, bytom W., V. Č.. XXX/XXX, spôsobenú
škodu vo výške 1.200 € (jedentisícdvesto eur).

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného ml. T. U., poškodenej V. L.,
svedkov J. U. H. T. L. ako aj listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil skutkový stav tak, ako je uvedený
vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný ml. T. U. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a ďalej vypovedal, že v predmetný

večer šiel k poškodenej V. L., aby jej odniesol kosti pre psa, pričom si všimol, že poškodená nemala
zo svojej schránky vybraté letáky, ktoré inak zvykla vyberať, a preto jej zaklopal na okno, aby jej letáky
odovzdal. V dome videl svietiť televíziu a keďže mu poškodená neotvárala a on mal obavu, či sa jej
niečo nestalo, tak vošiel do domu cez povalu, a to tak, že cez plot vyliezol na strechu prístavby a odtiaľ
sa dostal cez okno na povalu. Tam zišiel na schody, kde sa potom stretol s poškodenou. K poškodenej

takto nosil kosti každú nedeľu, ale zvykol ich len nechať psovi a hneď ísť preč, keďže na dvor poškodenej
mohol chodiť len v sprievode svojej matky. S poškodenou sa pri nosení kostí nikdy nestretával, pretože
tá zvykla byť vtedy stále v dome a on šiel vždy hneď preč. Do jej domu nikdy predtým takýmto spôsobom
nevstúpil.

Poškodená V. L., stará matka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný vošiel do
jej domu cez povalu v čase, keď bola doma sama a jej syn T. L., s ktorým žije v spoločnej domácnosti,
bol v práci. Obžalovaného našla v dome skrčeného za závesom na schodoch, ktoré vedú na povalu, keď
predtým v dome počula nejaké buchnutie pri pozeraní televízie v spálni. Keď sa obžalovaného následne
opýtala, že čo tam hľadá, tak obžalovaný jej povedal, že sa na ňu prišiel pozrieť, že jej búchal na dvere

aj na okno, ale keďže mu neotvárala, tak vošiel do domu cez povalu z obavy, či sa jej niečo nestalo.
Keď sa ho ale opýtala, prečo za ňou nešiel hneď do spálne presvedčiť sa, či sa jej ozaj niečo nestalo,
ale zakrádal sa cez povalu, tak jej na to neodpovedal. Obžalovanému potom povedala, aby hneď odišiel
a odomkla mu dvere, na čo obžalovaný cez dvere odišiel. Nakoľko obžalovaný prišiel ako zlodej cez
povalu, napadlo ju, že má doma peniaze, ktoré si odkladá na pohreb, a to v synovej izbe v skrini pod

zabaleným ovčím merunom. Ešte v ten večer prehľadala skriňu, ale peniaze, celkom 1.200 Eur, tam
nenašla. Svoje peniaze predtým naposledy videla v ten deň ráno, keď k svojim úsporám ešte niečo
dokladala. Do domu, v ktorom býva so svojim synom, vedú len jedny vstupné dvere, ktoré zvykne stále
zamykať a aj vtedy boli dvere určite zamknuté a pozatvárané boli aj všetky okná. Keďže doma medzitým
nemali žiadnu návštevu, peniaze jej tak mohol zobrať jedine obžalovaný. O tom, čo sa stalo, svojmu

synovi nepovedala hneď, lebo sa obávala, aby niečo obžalovanému nespravil.

Z výpovede poškodenej ďalej vyplynulo, že je pravdou, že obžalovaný občas nosil kosti pre jej psa a
že ich zvykol nechať psovi pred domom, pretože chodiť do domu má obžalovaný zakázané, keďže už
v minulosti kradol z domu peniaze jej synovi T. L.. Z tohto dôvodu má preto obžalovaný výslovný zákaz

vojsť do domu a prísť môže iba v sprievode svojej matky, ale ani vtedy vojsť do domu nesmie a matku
musí čakať vonku na dvore. Poštu z jej poštovej schránky na bránke však obžalovaný nikdy nevyberá,
pretože poštu si vždy vyberá sama alebo jej poštu donesie poštárka rovno ku dverám do domu.

Svedkyňa Y. U., matka obžalovaného, na hlavom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní využila svoje

zákonné právo a k veci nevypovedala.

Z výpovede svedka T. L., syna poškodenej V. L., súd zistil, že menovaný vedel o úsporách svojej matky
a bolo mu známe aj to, koľko peňazí má odložené, lebo v ten deň v dopoludňajších hodinách k svojim
úsporám dokladala nejaké peniaze a sama mu aj vtedy povedala, že je tam už na jej pohreb 1.200 Eur.

V ten deň bol doma do 15-tej hodiny a následne odišiel do práce, z ktorej sa vrátil až večer, keď jeho
matka už spala. Po určitom čase potom sám zistil, že matka už úspory v skrini nemá a preto sa jej na to
hneď spýtal. Až vtedy mu matka povedala, že peniaze nemá od 14.2.2016 a rozpovedala mu, že v ten
deň ráno ešte úspory mala a že večer prichytila obžalovaného na drevenom rebríku vedúceho z povaly
do interiéru domu. V ich domácnosti pri tom mizli peniaze aj v minulosti, a to až do doby, kým obžalovaný

nedostal zákaz vstupovať do domu. V minulosti mu obžalovaný odcudzil celkovo 8.500 Eur a naposledyv septembri 2015 matke spod vankúša 60 Eur. Obžalovaný mal preto výslovný zákaz vojsť do domu,
pričom cez povalu do domu ani predtým nikdy nevstupoval. Obžalovaný má navyše určite vedomosť o
tom, kedy chodí do práce a kedy je tak jeho matka sama doma.

Svedok taktiež potvrdil, že obžalovaný ich poštovú schránku nikdy nevyberá a že v dobe, odkedy zmizli
peniaze, po čas, kedy sa to dozvedel, nemali v dome žiadnu návštevu. On z peňazí svojej matky nikdy
nebral, keďže vie, že matka si peniaze odkladá na pohreb, práve naopak, matke zvykne aj kupovať
nejaké veci, ak niečo potrebuje.

Zistený skutkový stav je objektivizovaný aj výpisom z listu vlastníctva, potvrdením o pobyte, súvisiacou
fotodokumentáciou a ostatnými listinnými dôkazmi.

Takto vykonaným dokazovaním bol bez dôvodných pochybností o vine obžalovaného zistený skutkový
stav v zmysle výroku rozsudku. Obžalovaný bol zo spáchania skutku spoľahlivo usvedčený výpoveďou

poškodenej V. L., ktorá podrobne a presvedčivo popísala okolnosti, za ktorých našla obžalovaného vo
svojom dome ako aj ďalšie skutočnosti súvisiace s odcudzenými peniazmi. Obžalovaný síce spáchanie
skutku popiera s tým, že do domu poškodenej vošiel z dôvodu, že mal o poškodenú obavy, či sa jej
niečo nestalo, jeho konanie však nasvedčuje presnému opaku a plne zodpovedá typickému správaniu
zlodeja, keďže do domu poškodenej vnikol nepozorovane v tme, zakrádajúc sa cez povalu, a v čase,

keď vedel, že poškodená je doma sama, pričom poškodená ho v dome našla skrčeného za závesom
na schodoch. Obžalovaným prezentovaný dôvod vojdenia do domu poškodenej tak vyznieva absolútne
nedôveryhodne a nepresvedčivo, čo platí rovnako aj vo vzťahu k jeho tvrdeniam, že na dom poškodenej
najskôr klopal z dôvodu, aby jej odovzdal letáky, ktoré predtým vybral z poštovej schránky, keďže
poškodená ako aj svedok T. L. zhodne potvrdili, že obžalovaný ich poštovú schránku nikdy nevyberá.

Obžalovaný si bol navyše plne vedomý toho, že má zákaz vstupovať do domu poškodenej a že bez
prítomnosti svojej matky má zakázané sa zdržiavať aj na dvore jej rodinného domu.
Z výpovedí poškodenej V. L. a svedka T. L. taktiež vyplynulo, že v predmetnej dobe nemali doma žiadnu
návštevu a že obžalovaný im odcudzil z domu peniaze už aj v minulosti, čo bolo dôvodom pre zakázanie
vstupu obžalovanému do ich rodinného domu. Obaja menovaní zároveň zhodne popísali aj presné

miesto, kde mala poškodená odcudzené peniaze schované, ako aj ich presnú sumu, pričom súd nezistil
žiadne dôvody, pre ktoré by mohol mať o hodnovernosti ich výpovedí akékoľvek pochybnosti.
Na druhej strane bola obrana obžalovaného súdom vyhodnotená ako účelová a nevierohodná,
vykonštruovaná obžalovaným s cieľom vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za svoje protiprávne
konanie.

Možno teda uzavrieť, že vykonanými dôkazmi bolo jednoznačne a bez pochybností preukázané, že to
bol práve obžalovaný, ktorý odcudzil poškodenej V. L. z jej domu finančné prostriedky vo výške 1.200
Eur a je vylúčené, že tak mohla urobiť iná osoba.
Konaním popísaným vo výrokovej časti tohto rozsudku tak obžalovaný naplnil všetky pojmové znaky
skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona ako aj prečinu porušovania domovej

slobody podľa § 194 Tr. zákona, ktoré spáchal v jednočinnom súbehu (t.j. jedným konaním). Subjektívna
stránka trestného činu je pri oboch trestných činoch daná priamym úmyslom podľa § 15 písm. a) Tr.
zákona.
Svojim konaním obžalovaný porušil záujem štátu na ochrane ústavou garantovanej nedotknuteľnosti
obydlia ako aj ochrane súkromného vlastníctva.

Obžalovaný je študentom SOŠ technickej v W., v školskom roku 2015/2016 navštevoval I. ročník, školou
je hodnotený kladne. Z miesta bydliska (obec W.) je jeho správanie charakterizované ako v rozpore so
zákonom s tým, že tieto rozpory boli opakovane riešené príslušným policajným oddelením. Obžalovaný
žije v spoločnej domácnosti v obecnom bytovom dome so svojou matkou, rodičia sú rozvedení. Od
mesiaca september 2012 je Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny O. vedený v evidencii detí s

poruchami správania z dôvodu spáchania priestupku proti majetku. Jeho zdravotný stav je dobrý.
Obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol, v registri priestupkov má tri záznamy, okrem iného aj za
priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 Priestupkového zákona, ktorého sa dopustil dňa 5.9.2015,
keď odcudzil finančnú hotovosť 60 Eur V. L..
Súčasťou spisového materiálu je aj uznesenie povereného príslušníka PZ zo dňa 23.9.2012 sp.zn. ČVS:

ORP-939/MI-TV-2012, ktorým bolo rozhodnuté o odložení veci - prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 3
písm. a) Tr. zákona - ktorého sa mal dopustiť obžalovaný (vtedy ešte ako maloletý) na tom skutkovom
základe, že od presne nezistenej doby letných mesiacov roku 2011 do konca mesiaca august roku 2012
v obci W. na ul. Hlavná č. 193/114 bez použitia násilia z rodinného domu zo skrine postupne odcudzilfinančné hotovosti vo výške 8.500 Eur, čím takto svojim konaním spôsobil škodu pre T. L. v celkovej
výške 8.500 Eur, nakoľko bolo trestné stíhanie neprípustné, keďže obžalovaný bol v tom čase osobou,
ktorá pre nedostatok veku nebola trestne zodpovedná.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery prihliadal súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, ako aj na osobu obžalovaného,
jeho osobné, rodinné a sociálne pomery a možnosť jeho nápravy. Zároveň súd prihliadol aj na vek
mladistvého obžalovaného, jeho rozumovú a mravnú vyspelosť ako aj na jeho zdravotný stav. Ako
priťažujúcu okolnosť zohľadnil súd pri ukladaní trestu skutočnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných

činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona). Poľahčujúce okolnosti u obžalovaného zistené neboli.
Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že pre splnenie účelu trestu v zmysle § 97 ods. 1 Tr. zákona
bude u obžalovaného postačujúce uloženie trestu odňatia slobody v dolnej polovici zákonom stanovenej
trestnej sadzby, upravenej podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona z dôvodu prevažujúcich priťažujúcich okolností
ako aj podľa § 117 ods. 1 Tr. zákona, keďže obžalovanému bol trest ukladaný ako mladistvému. Výkon
uloženého trestu bol zároveň podmienečne odložený na primeranú skúšobnú dobu, nakoľko vzhľadom

na osobu obžalovaného a povahu prejednávaného prípadu nepovažoval súd okamžitý výkon trestu za
nevyhnutný. Trest bol obžalovanému ukladaný v súlade s § 41 ods. 1 Tr. zákona ako trest úhrnný za
súbeh dvoch prečinov.
Takto uložený trest zodpovedá kritériám účelu trestu z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie,
možno ho považovať za primeraný povahe a závažnosti spáchaného činu a mal by dostatočne viesť

k prevýchove mladistvého obžalovaného a k jeho začleneniu do rodinného a sociálneho prostredia tak,
aby sa predchádzalo protiprávnym činom.
Z dôvodu, že obžalovaný spôsobil trestným činom poškodenej V. L. majetkovú škodu, ktorej výška
bola v trestnom konaní dostatočne preukázaná, nárok na náhradu škody bol poškodenou riadne a
včas uplatnený a súd u mladistvého obžalovaného nezistil žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu,

že obžalovaný nebol schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky, uložil obžalovanému
zároveň povinnosť spôsobenú škodu poškodenej V. L. nahradiť.
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,
- neoprávnene vnikol do obydlia iného,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku na Okresný súd Trebišov.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku.