Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 20, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 73S/30/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6021200306
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6021200306.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie

Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Vladimíra
Šalamúna, v právnej veci žalobcu: H.M.H. - Drevovýroba Kociha, s.r.o., Kociha 106, 980 52 Kociha,
IČO: 36 464 937, právne zastúpený AK Pekár s.r.o., so sídlom Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 47 233 940, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,
974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100843464/2021 zo dňa
17.05.2021 a č. 100843867/2021 zo dňa 17.05.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100843464/2021 zo dňa 17. mája

2021 z a m i e t a.

II. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100843867/2021 zo dňa 17. mája
2021 z a m i e t a.

III. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie vo veci sp. zn. 73S/30/2021
1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj len „orgán verejnej správy prvého stupňa“ alebo „správca

dane“) vykonal u žalobcu ako u platiteľa dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) daňovú kontrolu na
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2012. O výsledku daňovej kontroly
bol vyhotovený protokol č. 100675030/2017 zo dňa 21.04.2017 za zdaňovacie obdobia marec 2012,
máj 2012, jún 2012, júl 2012, august 2012, september 2012, október 2012 a november 2012. Protokol
spolu s výzvou č. 100676543/2017 zo dňa 21.04.2017 bol žalobcovi doručený dňa 25.04.2017. Žalobca
sa k protokolu z daňovej kontroly vyjadril písomne podaním zo dňa 10.05.2017 a predložil aj čestné
prehlásenia týkajúce sa prepravy.

2. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 100140645/2021 zo dňa 28.01.2021
určil žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“) rozdiel v sume nadmerného odpočtu 745,75 Eur
na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012. Správca dane znížil nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie
obdobie jún 2012 zo sumy 32 559,67 Eur na sumu 31 813,92 Eur.

3. Žalobca v zdaňovacom období jún 2012 deklaroval dodanie tovaru pre odberateľa v inom
členskom štáte MÁRTON HOLZ KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ KOTLÁTOLT, 1157 BUDAPEST,
NYÍRPALOTAÚT5.FSZ2,IČDPH:HU23767506(ďalejajlen„MÁRTONHOLZKft.“),nazákladefaktúry
č. Z20120097 zo dňa 27.06.2012. Predmetom dodania malo byť stavebné rezivo a prepravcom tovarumala byť spoločnosť PIPE TRANSZ Kft., 2255 Szentlorinckáta, Rózsa u. 12, IČ DPH: HU23074242
(ďalej aj len „PIPE TRANSZ Kft.“).

4. Správca dane dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienky oslobodenia od DPH v zmysle § 43
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon
o DPH“). Dodanie tovaru sa nepotvrdilo u maďarského odberateľa MÁRTON HOLZ Kft. a nepotvrdila
sa preprava tovaru k odberateľovi spoločnosťou PIPE TRANSZ Kft. Správca dane uviedol, že boli
zistené také skutočnosti, ktoré spochybnili deklarované dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi

v inom členskom štáte. Žalobca síce predložil listinné dôkazy, ktorými deklaroval, že k dodaniu tovaru
došlo tak, ako je v nich uvedené, avšak preverovaním sa tvrdenie daňového subjektu deklarované v
listinných dôkazoch nepotvrdilo, pretože nebolo preukázané, že tovar bol skutočne dodaný maďarskému
odberateľovi uvedenému na faktúre, ani tá skutočnosť, že maďarský odberateľ nadobudol právo
nakladať s tovarom ako s vlastným. Žalobca nepredložil také relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali
materiálnu podstatu veci, t. j. reálne odovzdanie tovaru tak, ako to bolo deklarované v predložených

listinných dôkazoch, čím nezvládol dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok oslobodenia
od dane v zmysle § 43 zákona o DPH.

5. Správca dane poukázal na to, že spoločnosť MÁRTON HOLZ Kft. je zmiznutý obchodník, spoločnosť
bola predaná, sídlo je fiktívne a terajší konateľ je bezdomovec, bolo zrušené daňové číslo, bývalý

konateľ je nekontaktný a spoločnosť nepredložila žiadne doklady preukazujúce nadobudnutie tovaru od
žalobcu. K preprave tovaru správca dane uviedol, že vozidlo s evidenčným číslom KSU 086 nemá mýtny
záznam o pohybe vozidla v smere z Kocihy do Maďarska, pričom uskutočnenie prepravy nepotvrdila ani
maďarská daňová správa. Na CMR doklade predloženom žalobcom je ako miesto vykládky uvedené
Vác, ďalej pečiatka prepravcu PIPE TRANSZ Kft., pričom na CMR doklade sa nenachádza žiadne

potvrdenie prijatia tovaru, teda pečiatka a podpis odberateľa. Správca dane zároveň zdôraznil, že
nikto zo spoločnosti žalobcu nebol nikdy u odberateľa, nepozná ho a nevie potvrdiť, kto konkrétne
prevzal tovar a kde bola realizovaná vykládka. Objednávky mali byť vykonané cez tretie osoby, pričom
žalobca nepredložil žiadne splnomocnenia splnomocňujúce tieto osoby na zastupovanie maďarských
spoločností,nebolipredloženéanižiadnepísomnéobjednávkyazatovarmalobyťzaplatenévhotovosti.

6. Proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. 100843464/2021 zo dňa 17.05.2021 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

7. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca považoval za rozhodujúce dôkazy pre

uplatnené oslobodenie plnenia od dane len predložené doklady, t. j. faktúry a doklady CMR a
výpovede svedkov. Žalobca zároveň v odvolaní nerozporoval skutočnosti zistené na základe žiadosti o
medzinárodnú výmenu informácii, ani zistenia správcu dane v elektronickom mýtnom systéme Národnej
diaľničnej spoločnosti, a. s., Bratislava.

8. Podľa žalovaného skutočnosti zistené na ústnych pojednávaniach preukazujú, že žalobca konal
na základe pokynov inej osoby (iných osôb), tovar pripravil na základe pokynov kontaktnej osoby
alebo vodiča, nedisponoval dokladmi, platil v hotovosti, odberateľa nepoznal, nedisponoval žiadnou
obchodnou dokumentáciou.

9. Žalobca všeobecne uviedol, že pred uskutočnením zdaniteľných obchodov si overil, či partneri sú
registrovaní pre IČ DPH a či je na nich vyhlásený konkurz alebo sú v likvidácii, čo vyplýva aj z výpovede
svedkyne U.. C. P. zo dňa 25.09.2018. Skutočnosť, že tovar nebol reklamovaný a bol zaplatený,
žalobca považoval za istotu, že skončil u maďarského odberateľa. Toto vyjadrenie podľa žalovaného
potvrdzovalo, že konateľ (konatelia) žalobcu nevykonával svoju funkciu tak, ako mu to ustanovuje

Obchodný zákonník. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 135a Obchodného zákonníka a na závery
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/97/2009.

10. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca nedisponoval bežnou obchodnou korešpondenciou ako
sú obchodné zmluvy, objednávky, bezhotovostné úhrady, zápisy z porád a pod. Nikto zo spoločnosti

žalobcu nebol nikdy u odberateľa, nepoznal ho a nevedel potvrdiť, kto konkrétne prevzal tovar a kde
bola realizovaná vykládka. Žalobca a aj svedkovia (zamestnanci) vyslovili len domnienky o tom, že tovar
skončil u odberateľa, pre ktorého boli vystavené faktúry. Dodávky boli vyfakturované pre maďarskéhoodberateľa, ktorého určil žalobcovi sprostredkovateľ (bez predloženia splnomocnenia na jednanie za
maďarskú spoločnosť) a žalobca komunikoval so šoférmi, faktúry uhrádzal v hotovosti šoférom.

11. Ďalej žalovaný poukázal na obsah výpovedí zamestnancov žalobcu U.. C. P., C. M. (vodič
vysokozdvižného vozíka) a V. U. (vodič vysokozdvižného vozíka), ako aj na obsah výpovede konateľa
žalobcu U. U. a vyhodnotil, že tieto výpovede sú všeobecné a nekonkrétne s tým, že nepreukazujú,
že fakturovaný tovar bol dodaný maďarskému odberateľovi, ale len to, že tovar bol vyvezený z píly.
Svedkovia s maďarským odberateľom nekomunikovali, nepoznali ho a nevedeli uviesť, kto prevzal

náklad dreva.

12. Pokiaľ žalobca k odvolaniu doložil čestné prehlásenia, k týmto žalovaný uviedol, že nie sú
relevantným dôkazom a že notár overuje len podpis osoby, ktorá čestné vyhlásenie pred ním podpisuje,
nie obsah vyhlásenia. Žalovaný ďalej poukázal na to, že z ústnych pojednávaní vyplynulo, že vodiči
nevyložili náklad skôr ako im bolo za tovar a prepravu zaplatené, ale v texte čestných prehlásení je

uvedené, že prepravcovia odkúpili tovar od daňového subjektu.

13. Pokiaľ ide o záznamy v mýtnom systéme, tak Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Bratislava
eviduje záznamy len o pohybe vozidiel, ale nie o predmete prepravovaného nákladu ani o dodávateľovi
a odberateľovi. Deklarovaná preprava nebola potvrdená. Pokiaľ bolo poukazované na zmätočnosť

rozhodnutia správcu dane vo vzťahu k informáciám získaným z mýtneho systému, tak aj túto odvolaciu
námietku žalovaný vyhodnotil ako neopodstatnenú. Uviedol, že na strane 3 napadnutého rozhodnutia
je uvedené, že Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Bratislava eviduje v elektronickom mýtnom systéme
pohyb motorových vozidiel vymedzených evidenčnými číslami. Na strane 4 napadnutého rozhodnutia
je uvedené, že konkrétne dňa 27.06.2012 neexistuje mýtny záznam o pohybe vozidla evidenčné číslo

KSU 086 po vymedzených úsekoch ciest SR v smere z Kocihy do Maďarska, hraničný prechod Kráľ
alebo Šiatorská Bukovinka.

14. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že fakturovaný tovar bol skutočne dodaný maďarskému
odberateľovi uvedenému na spornej faktúre. Maďarská osoba - odberateľ síce priznala intrakomunitárne

nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, ale z dôvodu nekontaktonosti maďarského odberateľa
maďarský správca dane nevedel identifikovať odosielateľa, od ktorého maďarský odberateľ priznal
nadobudnutie tovaru. Žalobca nepreukázal, že tovar nadobudla práve osoba uvedená na faktúre ako
odberateľ a nepreukázal uskutočnenie prepravy tovaru do iného členského štátu. Podľa žalovaného
žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z § 24 ods. 1 a § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku,

nepreukázal skutočnosti uvedené v daňovom priznaní, t. j. nepreukázal, že oslobodenie od dane si
uplantnil v súlade s § 43 ods. 1 zákona o DPH a nepodložil relevantnými dôkazmi tvrdenia o daní tovaru
maďarskému odberateľovi uvedenému na spornej faktúre a o preprave tohto tovaru zo SR do Maďarska.

Administratívne konanie vo veci sp. zn. 74S/29/2021

15. Daňový úrad Banská Bystrica vykonal u žalobcu ako u platiteľa dane z pridanej hodnoty daňovú
kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2012. O výsledku
daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 100675030/2017 zo dňa 21.04.2017 za zdaňovacie obdobia
marec 2012, máj 2012, jún 2012, júl 2012, august 2012, september 2012, október 2012 a november

2012. Protokol spolu s výzvou č. 100676543/2017 zo dňa 21.04.2017 bol žalobcovi doručený dňa
25.04.2017. Žalobca sa k protokolu z daňovej kontroly vyjadril písomne podaním zo dňa 10.05.2017 a
predložil aj čestné prehlásenia týkajúce sa prepravy.

16. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 100145429/2021 zo dňa

28.01.2021 určil žalobcovi podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku rozdiel v sume nadmerného odpočtu
775,35 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2012. Správca dane znížil nadmerný odpočet na
DPH za zdaňovacie obdobie október 2012 zo sumy 5 380,97 Eur na sumu 4 605,62 Eur.

17. Žalobca v zdaňovacom období október 2012 deklaroval dodanie tovaru pre odberateľa v inom

členskom štáte MÁRTON HOLZ Kft. na základe faktúry č. Z20120182 zo dňa 09.10.2012. Predmetom
dodania malo byť stavebné rezivo a prepravcom tovaru mala byť spoločnosť 19th- WOOD, s.r.o.,
Biskupická 4, 986 01 Fiľakovo, IČO: 44 908 431 (ďalej aj len „19th- WOOD, s.r.o.“).18. Správca dane aj v tomto prípade dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienky oslobodenia od
DPH v zmysle § 43 zákona zákona o DPH. Dodanie tovaru sa nepotvrdilo u maďarského odberateľa
MÁRTON HOLZ Kft. a nepotvrdila sa preprava tovaru k odberateľovi spoločnosťou 19th- WOOD, s.r.o.

19. Správca dane dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienky oslobodenia od DPH v zmysle § 43
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon
o DPH“). Dodanie tovaru sa nepotvrdilo u maďarského odberateľa MÁRTON HOLZ Kft. a nepotvrdila
sa preprava tovaru k odberateľovi spoločnosťou 19th-WOOD, s.r.o. Správca dane uviedol, že boli

zistené také skutočnosti, ktoré spochybnili deklarované dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi
v inom členskom štáte. Žalobca síce predložil listinné dôkazy, ktorými deklaroval, že k dodaniu tovaru
došlo tak, ako je v nich uvedené, avšak preverovaním sa tvrdenie daňového subjektu deklarované v
listinných dôkazoch nepotvrdilo, pretože nebolo preukázané, že tovar bol skutočne dodaný maďarskému
odberateľovi uvedenému na faktúre, ani tá skutočnosť, že maďarský odberateľ nadobudol právo
nakladať s tovarom ako s vlastným. Žalobca nepredložil také relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali

materiálnu podstatu veci, t. j. reálne odovzdanie tovaru tak, ako to bolo deklarované v predložených
listinných dôkazoch, čím nezvládol dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok oslobodenia
od dane v zmysle § 43 zákona o DPH.

20. K deklarovanému maďarskému odberateľovi správca dane taktiež uviedol, že je zmiznutým

obchodníkom, spoločnosť bola predaná, sídlo spoločnosti je fiktívne a terajší konateľ je bezdomovec.
Daňové číslo bolo zrušené, bývalý konateľ je nekontaktný a spoločnosť nepredložila žiadne doklady
preukazujúce nadobudnutie tovaru od žalobcu. Maďarský odberateľ v daňovom priznaní za prvý štvrťrok
2012 priznal intrakomunitárne nadobudnutia, ale maďarská finančná správa nepotvrdila dodanie od
žalobcu, nakoľko neboli predložené žiadne doklady. K preprave tovaru spoločnosťou 19th- WOOD, s.r.o.

nákladným motorovým vozidlom DAF evidenčné číslo LC 773BY správca dane uviedol, že v účtovníctve
prepravusanenachádzajúfaktúryzaprepravunatraseKocihaMiškolcvykonanú09.10.2012,anipánM.
I. - vodič nákladného vozidla v čestnom prehlásení nepotvrdil vykonanie jazdy pre spoločnosť MÁRTON
HOLZ Kft. Konateľ spoločnosti 19th- WOOD, s.r.o., na jednej strane potvrdil uskutočnenie prepravy pre
odberateľa MÁRTON HOLZ Kft., ale na druhej strane uviedol, že tovar bol dodaný do priestorov inej

spoločnostiaprevzatývmenespoločnostiinouosobou,čímspochybnilsvojetvrdenia.Nebolpredložený
žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval reálne uskutočnenie prepravy v zmysle predložených písomností.

21. Pokiaľ išlo o CMR doklad zo dňa 19.10.2012, správca dane poukázal na to, že ako miesto vykládky
je uvedené len Miskolc Maďarsko a na mieste vyhradenom pre odberateľa sa nachádza otlačok pečiatky

maďarskej spoločnosti MÁRTON HOLZ Kft. a nečitateľný podpis a pod ním napísané U. G.. Správca
dane zároveň zdôraznil, že nikto zo spoločnosti žalobcu nebol nikdy u odberateľa, nepozná ho a nevie
potvrdiť, kto konkrétne prevzal tovar a kde bola realizovaná vykládka. Objednávky mali byť vykonané
cez tretie osoby, pričom žalobca nepredložil žiadne splnomocnenia splnomocňujúce tieto osoby na
zastupovanie maďarských spoločností, neboli predložené ani žiadne písomné objednávky a za tovar

malo byť zaplatené v hotovosti.

22. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100843867/2021 zo dňa 17.05.2021 tak, že
prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

23. Aj v tomto prípade žalovaný uviedol, že žalobca považuje za rozhodujúce dôkazy pre uplatnené
oslobodenie plnenia od dane len predložené dôkazy, t. j. faktúry a doklady CMR a výpovede svedkov,
pričom nerozporuje skutočnosti zistené z odpovedí na MVI, ani zistenia správcu dane v elektronickom
mýtnom systéme Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., Bratislava.

24. Žalovaný uviedol, že skutočnosti zistené na ústnych pojednávaniach preukazujú, že žalobca konal
na základe pokynov inej osoby (iných osôb), tovar pripravil na základe pokynov kontaktnej osoby
alebo vodiča, nedisponoval dokladmi, platil v hotovosti, odberateľa nepoznal, nedisponoval žiadnou
obchodnou dokumentáciou.

25. Žalobca na výzvu správcu dane všeobecne uviedol, že pred uskutočnením zdaniteľných obchodov
si overil, či partneri sú registrovaní pre IČ DPH a či je na nich vyhlásený konkurz alebo sú v likvidácii,
čo vyplýva aj z výpovede svedkyne U.. C. P.. Skutočnosť, že tovar nebol reklamovaný a bol zaplatený,
považoval žalobca za istotu, že tovar skončil u maďarského odberateľa. Podľa správcu dane tietoskutočnosti potvrdzujú, že konateľ žalobcu nevykonával svoju funkciu tak, ako mu to ustanovuje
Obchodný zákonník, pričom v tejto súvislosti taktiež poukázal na ust. § 135a Obchodného zákonníka a
na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/97/2009.

26. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca nedisponoval bežnou obchodnou korešpondenciou ako
sú obchodné zmluvy, objednávky, bezhotovostné úhrady, zápisy z porád a pod. Nikto zo spoločnosti
žalobcu nikdy nebol u odberateľa, nepoznal ho a nevedel uviesť, kto konkrétne prevzal tovar a kde bola
realizovaná vykládka. Boli vyslovené len domnienky o tom, že tovar skončil u odberateľa, pre ktorého

boli vystavené faktúry. Dodávky boli vyfakturované pre maďarského odberateľa, ktorého žalobcovi určil
sprostredkovateľ (bez predloženia splnomocnenia na jednanie za maďarskú spoločnosť) a žalobca
komunikoval so šoférmi, faktúry uhrádzal v hotovosti šoférom.

27. Ďalej žalovaný poukázal na obsah výpovedí zamestnancov žalobcu U.. C. P., C. M. (vodič
vysokozdvižného vozíka) a V. U. (vodič vysokozdvižného vozíka), ako aj na obsah výpovede konateľa

žalobcu U. U. a vyhodnotil, že tieto výpovede sú všeobecné a nekonkrétne s tým, že nepreukazujú,
že fakturovaný tovar bol dodaný maďarskému odberateľovi, ale len to, že tovar bol vyvezený z píly.
Svedkovia s maďarským odberateľom nekomunikovali, nepoznali ho a nevedeli uviesť, kto prevzal
náklad dreva.

28. K žalobcom predloženým čestným prehláseniam žalovaný uviedol, že tieto nie sú relevantným
dôkazom a že notár overuje len podpis osoby, ktorá čestné vyhlásenie podpisuje, nie obsah vyhlásenia.
Žalovaný ďalej uviedol, že spochybňuje text uvedený na čestných prehláseniach, pretože z ústnych
pojednávaní vyplynulo, že vodiči nevyložili náklad skôr ako im bolo za tovar a prepravu zaplatené, ale
v texte čestných prehlásení je uvedené, že prepravcovia odkúpili tovar od žalobcu. Fotokópie čestných

prehlásení podľa žalovaného nemajú žiadnu dôkaznú silu.

29. Žalovaný neuznal odvolacie námietky o zmätočnosti rozhodnutia správcu dane vo vzťahu k
informáciám poskytnutým Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. Uviedol, že na strane 3 rozhodnutia
správcu dane bolo uvedené, že Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Bratislava eviduje v elektronickom

mýtnom systéme pohyb motorových vozidiel s vymedzenými evidenčnými číslami a na strane 5 bolo
konkrétne uvedené, že dňa 09.10.2012 neexistuje mýtny záznam o pohybe vozidla evidenčné číslo
LC-773BY po vymedzených úsekoch ciest SR v smere z Kocihy do Maďarska, hraničný prechod Kráľ
alebo Šiatorská Bukovinka.

30. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že fakturovaný tovar bol skutočne dodaný maďarskému
odberateľovi uvedenému na spornej faktúre. Maďarská osoba - odberateľ síce priznala intrakomunitárne
nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, ale z dôvodu nekontaktnosti maďarského odberateľa
maďarský správca dane nevedel identifikovať odosielateľa, od ktorého maďarský odberateľ priznal
nadobudnutie tovaru. Žalobca nepreukázal, že tovar nadobudla práve osoba uvedená na faktúre ako

odberateľ a nepreukázal uskutočnenie prepravy tovaru do iného členského štátu. Podľa žalovaného
žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z § 24 ods. 1 a § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku,
nepreukázal skutočnosti uvedené v daňovom priznaní, t. j. nepreukázal, že oslobodenie od dane si
uplatnil v súlade s § 43 ods. 1 zákona o DPH a nepodložil relevantnými dôkazmi tvrdenia o daní tovaru
maďarskému odberateľovi uvedenému na spornej faktúre a o preprave tohto tovaru zo SR do Maďarska.

Správne žaloby žalobcu - žalobné body

31. Správnymi žalobami, podanými v zákonných lehotách, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
vyššie uvedených rozhodnutí žalovaného, ako aj rozhodnutí správcu dane, týkajúcich sa zdaňovacích

období jún 2012 a október 2012, a žiadal, aby správny súd tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil správcovi
dane na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

32. Uznesením č.k. 73S/30/2021-73 zo dňa 27.05.2022 správny súd spojil na spoločné konanie veci
vedené pod sp. zn. 73S/30/2021 (správnou žalobou napadnuté rozhodnutia týkajúce sa zdaňovacieho

obdobia jún 2012) a sp. zn. 74S/29/2021 (správnou žalobou napadnuté rozhodnutia týkajúce sa
zdaňovacieho obdobia október 2012) s tým, že veci budú ďalej vedené v spoločnom konaní pod
spoločnou spisovou značkou 73S/30/2021. Správny súd aplikoval ust. § 65 ods. 1 Správneho súdneho
poriadku a v rámci hospodárnosti konania spojil veci, ktoré sa u neho začali na základe samostatnepodaných správnych žalôb na spoločné konanie, nakoľko veci spolu skutkovo súvisia a týkajú sa tých
istých účastníkov konania

33. Žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutia žalovaného vychádzajú z nesprávneho právneho
posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového
stavu je nepostačujúce pre riadne zistenie veci a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ
napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

34. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný v napadnutých rozhodnutiach konštatuje nepreukázanie
intrakomunitárneho dodania tovaru pre spoločnosť MÁRTON HOLZ Kft., s čím žalobca nesúhlasí,
nakoľko podľa neho preložil všetky doklady, ktoré od neho vyžaduje zákon o DPH a intrakomunitárne
dodanie tovaru vyplýva z výpovedí svedkov a ostatných dôkazov vykonaných v daňovej kontrole a vo
vyrubovacom konaní.

35. Ďalej žalobca poukázal na to, že pokiaľ za účelom uplatnenia práva na oslobodenie od DPH v
zmysle § 43 zákona o DPH predložil doklady vyžadované v zmysle § 43 ods. 5 tohto zákona, vyčerpal
svoje dôkazné bremeno a je na žalovanom a správcovi dane, aby preukázali, že tieto doklady sú
falošné, alebo že žalobca vedel alebo mal vedieť o podvodnom konaní maďarských odberateľov. V tejto
súvislosti poukázal na závery rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/48/2019 zo dňa

12.12.2019, konkrétne: „Pokiaľ žalovaný vyhodnotil žalobcom predložené dôkazy v zmysle § 43 ods.
5 písm. b) zákona o DPH ako formálne, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne posúdil, ak
konštatoval, že žalobca predloženými dokladmi stanovenými v § 43 ods. 5 zákona o DPH nepreukázal
splnenie podmienok pre oslobodenie od dane. Žalobca (okrem predložených faktúr) predložením CMR
- medzinárodných nákladných listov vyčerpal dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti o dodaní

tovaru uvedeného v prepravnom doklade odberateľovi uvedenému v tomto prepravnom doklade -
spoločnosti BULLIWOOD Kft., resp. RICSMONT Kft., t.j. o vyvezení tovaru do iného členského štátu,
a teda o splnení podmienok na oslobodenie od platenia DPH pri dodaní tovaru do iného členského
štátu. O splnení podmienok na oslobodenie od platenia DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného
členského štátu, teda v zmysle § 43 ods. 5 cit. zákona platí, že ak daňovník svoje dôkazné bremeno

vyčerpal, dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane. Správca dane v prípade, ak má na základe
iných zistených skutočností pochybnosti o splnení tejto podmienky, musí preukázať, že išlo o doklad
falošný (nestačí teda len spochybniť pravosť CMR) alebo vo svetle judikatúry SD EÚ musí správca dane
preukázať, že obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom žalobca vedel alebo musel
vedieť, resp. že ide o zneužitie práva. Preto nestačí prepravu tovaru od žalobcu do iného členského

štátu EÚ spochybniť na taký skutkový záver, ako to urobil žalovaný (i správca dane) a to, že žalobca
nepreukázal splnenie podmienok vyžadovaných zákonom pre uplatnenie si oslobodenia od dane pri
dodaní tovaru do iného členského štátu. Za takejto dôkaznej situácie správca dane musí vykonaným
dokazovaním vyvrátiť žalobcom predkladaný dôkaz o splnení zákonom stanovenej podmienky, alebo
preukázať jeho vedomosť o prípadnom podvode na strane jeho odberateľa, resp. odberateľov.“. Podľa

žalobcu žalovaný a správca dane tak nepostupovali, nakoľko nepreukázali, že doklady predložené
žalobcom sú falošné, alebo že sa žalobca zúčastnil na podvodnom obchode, o ktorom vedel, alebo
musel vedieť.

36. Žalobca ďalej namietal, že zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, že by ním predložené

doklady v zmysle § 43 ods. 5 zákona o DPH boli falošné. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by
žalobca mal alebo mal mať vedomosť o protiprávnom konaní maďarského odberateľa, ktorý v Maďarsku
nepriznal daň z nadobudnutého tovaru.

37. Žalovaným zistený skutkový stav je v rozpore s vykonaným dokazovaním, nakoľko intrakomunitárne

dodanie tovaru maďarskému odberateľovi potvrdilo nezávisle od seba niekoľko svedkov.

38. Žalobca namietal, že uskutočnenie intrakomunitárneho dodania je zrejmé aj z výpovede účtovníčky
žalobcuU..C.P.,zamestnancaC.M.(nakladaldrevonakamión),V.U.(vodičavysokozdvižnéhovozíka),
či konateľa U. U..

39. Podľa žalobcu uskutočnenie zdaniteľného obchodu je zrejmé aj z údajov poskytnutých Národnou
diaľničnou spoločnosťou, a.s.40. Ďalej žalobca poukazoval na to, že za dodaný tovar bolo vždy odoberateľom zaplatené, čo žalovaný
nespochybnil a je otázne, prečo by maďarská spoločnosť platila za dodanie tovaru, keby k jeho dodaniu
nedošlo.

41. Podľa žalobcu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu nepravdivosti
doložených dokladov podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH a ani nepreukázal vedomosť žalobcu o
protiprávnom konaní maďarského odberateľa.

42. Žalobca ďalej poukázal na to, že rozhodnutia žalovaného sú zmätočné a vnútorne rozporné, a
rovnako aj rozhodnutia správcu dane. Žalovaný spochybnil vykonanie prepravy motorovým vozidlom s
EČV KSU 086, pričom na strane 3 rozhodnutia správcu dane sa uvádza, že motorové vozidlá (medzi
nimi aj vozidlo s evidenčným číslom KSU 086) majú mýtny záznam a záznam o pohybe po vymedzených
úsekoch ciest, a preto sú závery žalovaného o nevykonaní prepravy uvedeným vozidlom zmätočné a
nepreskúmateľné.

43. Žalobca ďalej namietal, že argument žalovaného o neexistencii záznamov o prevádzke konkrétneho
motorového vozidla v elektronickom mýtnom systéme SR na území SR nedokazuje, že nedošlo k
uskutočneniu prepravy, ale len to, že prepravca, resp. vodič neumiestnil do vozidla alebo neuviedol do
prevádzky mýtnu palubnú jednotku (viď zákon č. 25/2007 Z. z.), prípadne jazdil po vybraných úsekoch

ciest tak, aby ho mýtny systém nezachytil, (viď výpoveď G. N. zo dňa 15.03.2017). Tieto skutočnosti
nemôžu byť v žiadnom prípade pričítané na ťarchu žalobcu.

44. Žalovaný nepostupoval v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, keď neexistenciu
mýtneho záznamu považuje za akýsi superdôkaz a všetky ostatné dôkazy svedčiace v prospech žalobcu

považuje za podružné a irelevantné.

45. Vo veci vedenej pod sp. zn. 74S/29/2021 žalobca ešte namietal, že skutkový stav zistený
žalovaným je v rozpore s administratívnymi spismi, nakoľko dôkazy vykonané počas daňovej kontroly
a vyrubovacieho konania vytvárajú ucelenú reťaz priamych a nepriamych dôkazov, ktoré preukazujú

splnenie podmienok na oslobodenie dodania tovaru od DPH v zmysle § 43 ods. 1 zákona o
DPH. Podľa žalobcu zmätočné a nedostatočné odôvodnenie napadnutých rozhodnutí spôsobuje ich
nepreskúmateľnosť a odôvodňuje ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcu vo veci sp. zn. 73S/30/2021

46. Vo vyjadrení k správnej žalobe vo veci vedenej pod sp. zn. 73S/30/2021 žalovaný uviedol, že
žalobcaabstrahuje odvýsledkovmedzinárodnejvýmenydaňovýchinformáciívnadväznostinavýsledky
vykonaného dokazovania. Ďalej uviedol, že v danom prípade nebola preukázaná preprava tovaru do
Maďarska, elektronický mýtny systém neeviduje žiadny záznam o pohybe nákladného motorového

vozidla evidenčné číslo KSU-086 a prípojného vozidla XYB-047 po vymedzených úsekoch ciest SR v
smere z Kocihy do Maďarska, hraničný prechod Kráľ alebo Šiatorská Bukovinka.

47. Sporné doklady žalovaný vyhodnotil ako nehodnoverné nie ako falošné. V odôvodnení rozhodnutia
žalovaný nevychádzal z toho, že žalobca sa zúčastnil na podvodnom obchode, o ktorom vedel alebo

musel vedieť. Žalovaný konštatoval, že žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť, ktorá mu vyplýva z
ustanovení Daňového poriadku a nesplnil ani podmienky oslobodenia od DPH vyplývajúce mu z §
43 ods. 1 zákona o DPH. Žalovaný konštatoval, že nebolo preukázané dodanie tovaru maďarskému
odberateľovi uvedenému na spornej faktúre a že nebola preukázaná ani preprava do Maďarska.

48. Mýtny záznam je záznam o pohybe vozidla na určitom úseku cesty; nepreukazuje predmet
prepravy. Na strane 5 napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol aj to, že konateľ T. B. síce potvrdil
uskutočnenie prepravy pre maďarského odberateľa, ale celý proces komunikácie a samotnej služby
prebehol len v rovine ústnej, bez akéhokoľvek dokumentu. Takáto forma obchodovania je pre účely
zákona nepreukázateľná, bez dôkazov; nepreukazuje ani dodanie tovaru maďarskému odberateľovi, ani

uskutočnenie prepravy tovaru maďarskému odberateľovi.49. Žalobca si uplatnil oslobodenie od DPH, preto bolo v jeho záujme, aby disponoval relevantnými a
hodnovernými dôkazmi, ktorými by nepochybne preukázal, že splnil všetky podmienky pre oslobodenie
od platenia dane uvedené v § 43 ods. 1 zákona o DPH.

50. Žalobca neuvádza konkrétne ako svedkovia potvrdili intrakomunitárne dodanie tovaru. Na strane 6
a 7 napadnutého rozhodnutia žalovaný vyhodnotil výpovede svedkov ako všeobecné a nekonkrétne.

51. Najvyšší súd SR v početných rozsudkoch uviedol záver, že formálnu deklaráciu dodania tovarov a

služieb dokladmi je nutné preukázať, t. j. predložené doklady musia mať povahu faktu. V danom prípade
však žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť.

52. Žalovaný zotrval na závere, že žalobou napadnuté rozhodnutie správcu dane a aj rozhodnutie
žalovaného nie je vydané v rozpore so zákonom a vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.
Na základe uvedeného navrhol, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe vo veci sp. zn. 74S/29/2021

53. Vo vyjadrení k správnej žalobe vo veci vedenej pod sp. zn. 74S/29/2021 žalovaný uviedol, že
sporné doklady vyhodnotil ako nehodnoverné, nie ako falošné. Ďalej uviedol, že v odôvodnení žalobou

napadnutéhorozhodnutianevychádzalztoho,žežalobcasazúčastnilnapodvodnomobchode,oktorom
vedel alebo musel vedieť. Žalovaný konštatoval, že žalobca si nesplnil dôkaznú povinnosť vyplývajúcu
mu z ustanovení Daňového poriadku a nesplnil ani podmienky oslobodenia od DPH vyplývajúce z §
43 ods. 1 zákona o DPH. Žalovaný konštatoval, že nebolo preukázané dodanie tovaru maďarskému
odberateľovi uvedenému na sporných faktúrach a že nebola preukázaná ani preprava do Maďarska.

54. Pokiaľ žalobca poukazoval na zmätočnosť a vnútornú rozpornosť napadnutého rozhodnutia v
súvislosti s prepravou, tak žalovaný v súvislosti s prepravou uvádza na strane 3 napadnutého
rozhodnutia vozidlo evidenčné číslo LC-773BY, nie vozidlo evidenčné číslo KSU-086, ako uvádza
žalobca v žalobe.

55. Žalovaný zotrval na tom, že pohyb hotovostných peňazí z ruky do ruky, cez vodiča na benzínovej
pumpe, je jednoznačným dôkazom o netransparentnosti realizovaného obchodu nielen v prípade, keď
si jedna strana (daňový subjekt) uplatňuje oslobodenie od dane, ale aj v každom inom prípade.

56. Ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku ukladá správcovi dane hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, pričom má prihliadať na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo. Ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku ukladá správcovi dane pri vedení dokazovania
dbať, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Z uvedených
zákonných dôvodov žalovaný vyhodnotil v kontexte zistených skutočností deklarované obchody ako

netransparentné.

57. Žalobca si uplatnil oslobodenie od DPH, preto bolo v jeho záujme, aby disponoval relevantnými a
hodnovernými dôkazmi, ktorými by nepochybne preukázal, že splnil všetky podmienky pre oslobodenie
od platenia dane uvedené v § 43 ods. 1 zákona o DPH.

58. Žalobca neuvádza konkrétne ako svedkovia potvrdili intrakomunitárne dodanie tovaru. Na strane 6
a 7 napadnutého rozhodnutia žalovaný vyhodnotil výpovede svedkov ako všeobecné a nekonkrétne.

59. V každom prípade je na ťarchu žalobcu prípadná skutočnosť, že prepravca neumiestnil vo vozidle

alebo neuviedol do prevádzky mýtnu palubnú dosku, prípadne jazdil po vybraných úsekoch ciest tak,
aby ho mýtny systém nezachytil, a to najmä pre to, že žalobca si uplatnil oslobodenie od dane, ktoré je
podmienené dodaním tovaru a prepravením tovaru. Z dikcie žaloby vyznieva, že žalobca mohol a mal
vedomosť o praktizovanom spôsobe prepravy konkrétneho prepravcu a konal neobozretne a rizikovo,
keď na základe takto vykonanej prepravy si uplatnil oslobodenie od dane.

60. Najvyšší súd SR v početných rozsudkoch uviedol záver, že formálnu deklaráciu dodania tovaru a
služieb dokladmi je nutné preukázať t. j. predložené doklady musia mať povahu faktu, v danom prípade
však žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť.61. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutia podľa žalovaného neboli vydané v rozpore so zákonom
a vychádzajú zo správneho právneho posúdenia veci, na základe čoho žalovaný navrhol, aby správny

súd správnu žalobu žalobcu zamietol.

Repliky žalobcu

62. V replikách žalobca uviedol, že v plnej miere zotrváva na podanej správnej žalobe. Uviedol, že

preukázal uskutočnenie obchodov jednak doložením požadovaných dokladov v zmysle zákona o DPH,
ako aj výpoveďami viacerých svedkov (P., M., U., U.). Žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno v otázke
uskutočnenia intrakomunitárneho dodania tovaru maďarskému odberateľovi.

63. Žalovaný poukazuje na to, že ani samotná existencia záznamu z mýtnej brány nepreukazuje dodanie
tovarumaďarskémuodberateľovi.Suvedenýmizávermižalovanéhonemožnosúhlasiť,nakoľkododanie

tovaru nebolo preukázané len záznamami z mýtnych brán, ale aj inými dôkazmi (napr. svedecké
výpovede, účtovné doklady), ktoré spolu vytvárajú ucelenú reťaz priamych a nepriamych dôkazov, z
ktorých vyplýva uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Žalovaný hodnotí jednotlivé dôkazy len izolovane
a nie aj vo vzájomných súvislostiach, teda v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov.

64. Žalovaný vo vyjadrení poukazuje na to, že účtovné doklady vzťahujúce sa na predmetný obchod
nevyhodnotil ako falošné, ale ako nehodnoverné, čím sa zrejme snaží vylúčiť možnosť aplikácie
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/48/2019 zo dňa 12.12.2019. Táto argumentácia
ale neobstojí, nakoľko v uvedenej veci išlo o skutkovo obdobné (do značnej miery totožné) prípady.
Okrem toho pojem „nehodnoverný“ a „falošný“ sú synonymá. Žalovaný tvrdí, že účtovné doklady

predložené žalobcom neodrážajú realitu (teda, že intrakomunitárne dodanie tovaru neprebehlo), je
preto bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že žalovaný založil svoje rozhodnutie na závere, že doklady
sú falošné. Pokiaľ však tvrdí, že doklady sú falošné, musí túto skutočnosť preukázať (viď rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/48/2019 zo dňa 12.12.2019).

65.Žalovanýasprávcadanenepreukázalianito,žežalobcasazúčastnilnadaňovompodvode,oktorom
vedel alebo musel vedieť, resp. že by neprijal opatrenia za účelom preverenia maďarských odberateľov.

66. Žalovaný nepriznaním nároku na oslobodenie od DPH postupoval v rozpore s ustálenou súdnou
praxou najvyšších súdnych autorít, najmä Súdneho dvora EÚ.

67. Vo veci vedenej pod sp. zn. 74S/29/2021 žalobca ešte v replike uviedol, že žalovaný ani vo vyjadrení
k správnej žalobe nespochybnil, že za tovar bolo maďarským odberateľom zaplatené. Poukazuje však
na údajnú netransparentnosť hotovostných platieb a aj touto skutočnosťou odôvodňuje nepriznanie
oslobodenia od DPH. Tieto závery sú však nesprávne a zmätočné. Daňové orgány sa pri zisťovaní

skutkového stavu mali zamerať na to, či takýto dôkaz (aspoň nepriamo) preukazuje uskutočnenie
zdaniteľného obchodu. Pokiaľ by tak učinili, nemohli by dospieť k zisteniam, v zmysle ktorých nebolo
inatrakomunitárnedodanietovarupreukázané,keďžeuvedenáskutočnosťminimálnenepriamododanie
tovaru potvrdzuje. Tieto pochybenia zakladajú dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného v zmysle §
191 ods. 1 písm. f) a g) SSP.

68. Žalovaný poukazoval na to, že za prípadné porušovanie právnych predpisov zo strany dopravcov
( nezapnutie mýtnych jednotiek, resp. ich neumiestnenie vo vozidle) má niesť zodpovednosť žalobca.
Žalobcovi nie je zrejmé, prečo by mal zodpovedať za konanie tretích osôb, ktoré nemohol predvídať ani
ovplyvniť. Žalovaný sa pri svojej argumentácii nezameriava na podstatu veci, keďže žalobca v podanej

správnej žalobe logicky poukázal na to, že neexistencia záznamov z mýtnych brán nepreukazuje
nedodanie tovaru, vzhľadom na spomínanú možnosť znefunkčnenia mýtnych jednotiek. Preto aj závery
žalovaného, ktoré sa opierajú práve o neexistenciu záznamov z mýtnych brán, sú pochybné a neúplné,
a to aj vzhľadom k tomu, že z množstva dôkazov (vyššie spomínané svedecké výpovede, ako aj účtovné
doklady) je zrejmé, že k dodaniu tovaru reálne došlo.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov69. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na
20.07.2022. Žalovaný sa pojednávania pred správnym súdom nezúčastnil, ospravedlnil svoju neúčasť
na pojednávaní a súhlasil, aby správny súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Právny

zástupca žalobcu sa na pojednávaní pred správnym súdom vyjadril v zhode s obsahom písomných
prednesov.

70. Správny súd preskúmal správnymi žalobami napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia
správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu z dôvodov správnych žalôb

(§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správne žaloby žalobcu sú nedôvodné, preto ich podľa § 190 SSP
zamietol.

71. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom

chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

72. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

73. Podľa § 134 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené

inak.
(2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,
b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,

c) ide o veci podľa § 192,
d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

74. Podľa § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH; (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný
alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou
osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak
a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte,
alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a

b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje
identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.
(5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,
b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým

podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,
c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná

dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,

alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, ad) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.

75. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku; (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca

dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

76. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 4 Daňového poriadku; (1) Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,

protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

77. Podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku; (5) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom
konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

(6) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú
maldaňovýsubjektpodľaosobitnýchpredpisovvykázaťalebonaktorúsiuplatnilnárokpodľaosobitných
predpisov.

78. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom

fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany
svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej
správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom.
Podľa Správneho súdneho poriadku žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí
byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané

rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu
v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho
konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci
skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá

oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho
spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu
administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti
správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu
predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods. 2

SSP. V prejednávanej veci správny súd vady preskúmavaných rozhodnutí a postupu daňových orgánov
v zmysle § 134 ods. 2 SSP nezistil.

79. Žalobca v úvode správnych žalôb všeobecne namietal, že napadnuté rozhodnutia žalovaného
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a

nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na riadne posúdenie veci a že
skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi
spismi alebo v nich nemá oporu. Ide o všeobecné vymedzenie dôvodov nezákonnosti preskúmavaných
rozhodnutí bez konkrétnej právnej a skutkovej argumentácie. Správny súd nie je oprávnený pritomto type správnych žalôb (všeobecná správna žaloba) všeobecne prednesené dôvody nezákonnosti
preskúmavaných rozhodnutí za žalobcu konkretizovať, ani za žalobcu dôvody nezákonnosti vyhľadávať.
Takto predneseným žalobným námietkam preto pre ich všeobecnú a nekonkrétnu povahu nemožno

priznať relevanciu.

80. Žalobca ďalej všeobecne uviedol, že nesúhlasí so záverom rozhodnutí, že nepreukázal
intrakomunitárne dodanie tovaru pre spoločnosť MÁRTON HOLZ Kft., nakoľko predložil všetky doklady,
ktoré od neho vyžaduje zákon o DPH a intrakomunitárne dodanie vyplýva aj z výpovedí svedkov

a ostatných dôkazov vykonaných v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní. Takto formulovaná
žalobná námietka je len všeobecným vyjadrením nesúhlasu so závermi preskúmavaných rozhodnutí.
Z preskúmavaných rozhodnutí je zrejmé, aké dôkazy boli vykonané, aké skutkové zistenia vyvodili
daňové orgány z vykonaných dôkazov, ako vyhodnotili vykonané dôkazy a na základe akých úvah
dospeli k záveru, že neboli splnené podmienky pre oslobodené dodanie tovaru do iného členského
štátu. Tieto závery žalobca takto prednesenou žalobnou námietkou konkrétne nerozporuje, pretože

žalobná námietka neobsahuje skutkovú a právnu argumentáciu, v ktorej by žalobca konkrétne namietal
nesprávnosť a nezákonnosť záverov daňových orgánov (aké dôkazy boli nesprávne vyhodnotené, z
akého dôkazu vyplýva iné zistenie ako vyvodili daňové orgány, ktorý z dôkazov a prečo bol nesprávne
vyhodnotený a pod.).

81. Z ust. § 43 zákona o DPH vyplýva, že platiteľ DPH (v tomto prípade žalobca) je povinný preukázať
dodanie tovaru do iného členského štátu nadobúdateľovi/odberateľovi, ktorým je osoba identifikovaná
pre daň v inom členskom štáte. Za týmto účelom je platiteľ DPH povinný predložiť faktúry a aj
doklady o tom, že tovar bol odoslaný alebo dodaný do iného členského štátu. Daňové orgány sú
oprávnené aj povinné overiť splnenie podmienok pre oslobodené dodanie, čo aj v tejto veci uskutočnili.

Daňové orgány preverili dodanie tovaru maďarskému odberateľovi žiadosťou o medzinárodnú výmenu
informácií a maďarskou daňovou správou bolo oznámené, že maďarský daňovník MÁRTON HOLZ Kft.,
je nekontaktný, nedostavil sa pred správcu dane, maďarský správca dane nemal k dispozícii žiadnu
dokumentáciu, spoločnosť už bola v procese likvidácie. Spoločnosť v daňovom priznaní za 1., 2. a 3.
štvrťrok 2012 priznala intrakomunitárne nadobudnutia, ale nepredložila žiadne doklady, teda nebolo

potvrdené, že by mohlo ísť o nadobudnutie tovaru od žalobcu. Bola preverená preprava u spoločnosti
19th- WOOOD, s.r.o. a u spoločnosti PIPE-TRANSZ Kft., pričom spoločnosť 19th-WOOD, s.r.o. nemala
faktúry ani iné doklady k deklarovaným prepravám, spoločnosť PIPE-TRANSZ Kft. bola nekontaktná,
maďarská daňová správa nepotvrdila uskutočnenie prepravy touto spoločnosťou. Z odpovede Národnej
diaľničnej spoločnosti, a.s., daňové orgány zistili, že v dňoch, ktoré mali zodpovedať dodaniu tovaru

deklarovanému odberateľovi podľa vystavených faktúr, nebol zaznamenaný pohyb vozidiel na trasách
deklarovaných v CMR dokladoch. CMR doklady neboli úplné - v kolónke identifikujúcej miesto, kde mal
byť tovar dodaný, je uvedené len : Vác (zdaňovacie obdobie jún 2012) a Miskolc, Maďarsko (zdaňovacie
obdobie október 2012), bez konkrétnej adresy, na ktorej mal byť tovar vyložený. CMR doklady tak
neobsahovali všetky požadované náležitosti, navyše na CMR doklade preukazujúcom dodanie tovaru

v mesiaci jún 2012 nie je ani potvrdenie prijatia tovaru odberateľom (CMR je bez podpisu, príp.
pečiatky). Nepreukázala sa ani spojitosť všeobecne uvedených miest dodania tovaru s deklarovaným
odberateľom. Žalobca nebol v priamom kontakte s deklarovaným odberateľom, nikoho zo spoločnosti
deklarovaného odberateľa nepoznal, s nikým za túto spoločnosť nejednal, spoľahol sa na osobu T. B.
(konateľ 19th-WOOD, s.r.o.), ktorý ale nemal splnomocnenie za spoločnosť deklarovaného dodávateľa

konať, dokonca konateľ žalobcu U. U. vypovedal, že si mysleli, že tovar vozia pre spoločnosť, ktorú
má pán B. v Maďarsku. Deklarovaný odberateľ nezasielal objednávky priamo žalobcovi, nerobil ani
úhrady priamo žalobcovi, zamestnanci žalobcu neuviedli žiadne konkrétne skutočnosti o deklarovanom
dodaní tovaru. Žalobca predkladal čestné vyhlásenia, ktoré sú v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní
nepoužiteľnými dôkazmi (viď. aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/40/2011) a ich obsah

sa ani nepreukázal (napr. vodič I. M. neuviedol dni, v ktorých mala byť preprava vykonaná a pod.). Z
uvedených dôvodov, najmä pre neúplnosť CMR dokladov, považuje preto správny súd prejednávanú vec
za vec odlišnú od veci, na ktorú poukazuje žalobca (sp. zn. 23S/48/2019). V prejednávanej veci daňové
orgány spochybnili doklady predložené žalobcom relevantným spôsobom. Podstatné pre spochybnenie
žalobcom deklarovaného dodania tovaru pritom je, že ani doklady o preprave - CMR nie sú vypísané

úplne, teda neobsahujú všetky požadované náležitosti a preprava deklarovaná na CMR dokladoch sa
nepotvrdila ani preverením v elektronickom mýtnom systéme.82. Daňové orgány konkrétne a podrobne vyhodnotili informácie poskytnuté maďarskou daňovou
správou o deklarovanom odberateľovi, ako aj čestné vyhlásenia a vyjadrenia, ktoré žalobca v konaní
predložil, a žalobca voči týmto záverom daňových orgánov, na základe ktorých dospeli k tomu, že neboli

splnené podmienky pre oslobodené dodanie tovaru, nič konkrétne nenamieta, teda neuvádza konkrétne
žalobné námietky so skutkovou a právnou argumentáciou, prečo by tieto závery nemohli obstáť.

83. Správca dane preveril žalobcom deklarované dodanie tovaru, vykonal dôkazy, uviedol aké
skutočnosti/zistenia vyvodil z vykonaného dokazovania, vyhodnotil ich jednotlivo a vo vzájomných

súvislostiach a uviedol k akým skutkovým zisteniam dospel - prečo sú spochybnené žalobcom
deklarované dodania tovaru na faktúrach a CMR dokladoch. Závery preskúmavaných rozhodnutí
považuje správny súd v medziach žalobných bodov prednesených v správnych žalobách za logické,
preskúmateľné a správne. Daňové orgány spochybnili žalobcom predložené dôkazy, preto sa dôkazná
povinnosť presunula na žalobcu. Žalobca opäť predložil dôkazy - čestné vyhlásenia a návrhy na
vykonanie výsluchov svedkov. Následne správca dane vykonal a vyhodnotil aj tieto dôkazy so záverom,

že ani týmto dôkazmi žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodené dodanie a nevyvrátil
pochybnosti správcu dane. Daňové orgány nezaložili svoje rozhodnutia na tom, že žalobca vedel alebo
mal vedieť o podvodnom konaní svojho odberateľa alebo že došlo k zneužitiu práva, preto dôkazné
bremeno daňové orgány nezaťažovalo.

84. Žalobca ďalej namietal, že dodanie tovaru bolo preukázané výpoveďami svedkov. Žalobca uviedol,
že uskutočnenie intrakomunitárneho dodania je zrejme z výpovede U.. C. P., C. M., V. U. a U. U.. Z
preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že daňové orgány tieto výpovede podrobne vyhodnotili a uviedli,
prečo ani výpoveďami týchto svedkov nebolo preukázané deklarované dodanie tovaru do Maďarska
deklarovanému maďarskému odberateľovi. Žalobca vyhodnotenie týchto výpovedí daňovými orgánmi

nenapáda konkrétnymi námietkami - neuvádza, prečo by vyhodnotenie výpovedí týchto svedkov
uvedené v preskúmavaných rozhodnutiach nemalo obstáť.

85. U.. C. P. bola vypočutá ako administratívna pracovníčka žalobcu a uviedla, že vystavovala faktúry,
zastupovala konateľa U. U. v čase jeho neprítomnosti pri zadávaní pokynov zamestnancom a aj pri

nakladaní tovaru, zahraniční odberatelia mali mať zástupcov, nakoľko v spoločnosti žalobcu nevedeli po
maďarsky, nevedela, či zástupcovia mali splnomocnenie, nevedela ani konkrétne uviesť odberateľov,
uviedla, že kamióny s tovarom opustili pílu a za tovar bolo zaplatené.

86. V. U. bol vypočutý ako zamestnanec žalobcu - vodič vysokozdvižného vozíka. Uviedol, že tovar bol

nakladaný na kamióny, ktoré sa vracali z Maďarska najviac poobede a večer do 18:00 hod., od pána
Maďara dostal papier, kde bolo napísané - vodič kamiónu, tovar, ktorý mal byť naložený a niekedy aj pre
koho je tovar určený. Uviedol, že v roku 2012 chodil najviac T. od L., iných prepravcov uviesť nevedel,
nič mu nehovoril názov spoločnosti 19th-WOOD, s.r.o., nevedel sa ani vyjadriť, či chodili maďarskí
prepravcovia, nevedel uviesť názvy odberateľských spoločností, ktorým mal byť tovar dodávaný v roku

2012, nevedel komu a kde mal byť nakladaný tovar dodaný.

87. C. M. bol vypočutý ako zamestnanec žalobcu - vodič vysokozdvižného vozíka, nakladanie hotových
výrobkov na kamióny a vyvážanie hotových výrobkov z výroby. Uviedol, že prišiel kamión, vedúci mu
dal papier, kde bolo napísané čo má byť naložené, ale nebol to dodací list, len papier s uvedením druhu

tovaru. Dodací list vypisoval vedúci aj skontroloval, čo bolo nakladané, nakladalo sa do 18:00 hod.
Vodiči povedali kde idú - Budapešť, Nyregyiháza, vodič boli väčšinou M., T. od L., ALKAT. Nespomenul
si konkrétne, či chodili aj kamióny z maďarských spoločností, pričom nevylúčil, že chodiť mohli. Jeho
povinnosťou bolo len naložiť kamión, ale nikdy nebol pri výkladke tovaru.

88. Z obsahu uvedených výpovedí zamestnancov žalobcu je zrejmé, že títo neuviedli žiadne konkrétne
skutočnosti o deklarovanom dodaní tovaru v mesiaci jún 2012 a október 2012, ich výpovede boli
nekonkrétne, keď len všeobecne popísali ako prebieha nakladanie tovaru v spoločnosti žalobcu, ale
nič konkrétne neuviedli ani o deklarovanom odberateľovi a ani o prepravných spoločnostiach, nevedeli
kde a komu mal byť v týchto zdaňovacích obdobiach tovar dodaný, nikdy sa nezúčastňovali vykladania

tovaru. Nie je preto zrejmé, z čoho žalobca vyvodzuje, že výpoveďami týchto svedkov bolo preukázané
deklarované dodanie tovaru pre deklarovaného odberateľa MÁRTON HOLZ Kft.89. Pokiaľ ide o výpoveď konateľa žalobcu U. U., predovšetkým je potrebné uviesť, že ide o osobu
priamo zainteresovanú na deklarovanom dodaní tovaru, preto nejde o svedeckú výpoveď v pravom
slova zmysle. U. U. uviedol, že odberateľov zabezpečil T. B. (konateľ 19th-WOOD, s.r.o.), predstavil

ho K. Y., ktorý tiež obchoduje s drevom, v Drevovýrobe si mysleli, že tovar potrebuje T. B. pre svoju
firmu v Maďarsku, tovar bol zaplatený v hotovosti, reklamácie zo strany deklarovaných odberateľov
neboli, len drobné rozdiely, v čase uskutočnenia obchodov nebolo žiadne podozrenie, že odberateľ
nemá sklad alebo sa mu tovar nedovezie, v roku 2012 bola bežná prax, že obchodníci sami chodili po
pílach a našli si dodávateľov. Ani z uvedenej výpovede konateľa žalobcu nevyplývajú žiadne skutočnosti

o konkrétnom deklarovanom dodaní tovaru v zdaňovacom období jún 2012 a október 2012, ktoré
by dosvedčovali deklarované dodanie tovaru. Žalobca nebol v priamom kontakte s deklarovaným
odberateľom, nepredložil zmluvy ani akúkoľvek inú formu komunikácie, nepredložil objednávky ani
doklady o úhradách za tovar, nepotvrdila sa deklarovaná preprava, samotný konateľ žalobcu uviedol,
že si mysleli, že tovar bol dodávaný pri firmu pána B. v Maďarsku, čo potvrdzuje, že žiadne
konkrétne informácie o deklarovanom odberateľovi nemal a nebol s ním v priamom kontakte. Závery

preskúmavaných rozhodnutí v rozsahu žalobcom prednesených žalobných námietok preto správny súd
považuje za správne.

90. T. B. - konateľ spoločnosti 19th- WOOD, s.r.o., ktorá mala realizovať prepravu v mesiaci október
2012, nevedel uviesť meno konateľa spoločnosti MARTÓN HOLZ Kft., ale podľa jeho vyjadrenia táto

spoločnosť mala mať rovnakého účtovníka ako spoločnosť RANKASZ-FA Kft. Maďarské spoločnosti
mali objednávať e-mailom, telefonicky, cez vodičov, tovar mal preberať vodič I. M., nakládka mala byť
v Kocihe a vykládka v Maďarsku. Autá mali ísť cez Kráľ alebo Šiatorskú Bukovinku. Vykládka mala byť
v Miškolci ako je uvedené na CMR, mali to byť predajné miesta alebo sklady, kde sa rezivo predávalo.
Vodič mal dostáť peniaze v hotovosti za tovar a prepravu. Spoločnosť 19th- WOOD, s.r.o. nemala faktúry

k deklarovanej preprave, ktorú mala vykonávať. Z obsahu výpovede osoby T. B. je preto zrejmé, že
neviedol žiadne konkrétne skutočnosti o deklarovanom dodaní tovaru, uviedol ako miesto vykladania
tovaru Miškolc a vôbec nespomenul mesto Vác, kde mal byť tiež tovar vykladaný.

91. K čestným prehláseniam osoby T. B. správca dane uviedol, že v týchto čestných vyhláseniach bolo

uvedené, že tovar bol odkúpený od spoločnosti žalobcu a na ústnom pojednávaní T. B. vyhlásenie zmenil
tak, že tovar nekúpil, len vykonal prepravu. Ďalej vyhodnotil, že tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že
prehlásenie nenapísal sám T. B., ale len podpísal pripravené vyhlásenie pre žalobcu, pretože keby mal
poznatky o deklarovanom obchode, takáto chyba by v osobnom vyjadrení nenastala. Daňové orgány
nepovažovali výpoveď osoby T. B. za irelevantnú z toho dôvodu, že nepredložil žiadnu dokumentáciu.

Jeho výpoveď aj čestné vyhlásenie vyhodnotili jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti s inými zistenými
skutočnosťami a žalobca toto vyhodnotenie - argumentáciu daňových orgánov nenapáda žiadnymi
konkrétnymi žalobnými námietkami. Žalobca neuvádza konkrétne námietky, prečo nemôžu obstáť
závery daňových orgánov o tom, že ani výpoveďou osoby T. B. nebolo preukázané dodanie tovaru a
prečo by mala byť výpoveď tejto osoby nesprávne vyhodnotená.

92. Žalobca ďalej uviedol, že uskutočnenie zdaniteľných obchodov je zrejmé aj z údajov poskytnutých
Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. Takto formulovaná žalobná námietka je bez skutkovej a právnej
argumentácie, ktorou by žalobca namietal vyhodnotenie odpovedí z Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s.
Daňové orgány uviedli, že z odpovede Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. vyplýva, že sa nepotvrdila

preprava vozidlom s evidenčným číslom LC 773BY a KSU 086 na úsekoch ciest cez hraničný priechod
Kráľ alebo Šiatorská Bukovinka, konkrétne vozidlá s uvedenými evidenčnými číslami nemajú mýtny
záznam po vymedzených úsekoch ciest v dotknutých obdobiach. Zo žalobnej námietky nie je zrejmé,
prečo by vyhodnotenie odpovedí od Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. - vyvodenie skutkových zistení
z odpovede (konkrétne z predloženého CD nosiča so záznamami) a ich vyhodnotenie vo vzťahu k

deklarovanému dodaniu tovaru nemalo obstáť.

93. Pokiaľ ide o úhradu kúpnej ceny za tovar, táto sama o sebe nepreukazuje reálne dodanie tovaru.
V prejednávanej veci podľa výpovedí zainteresovaných osôb mali byť platby za tovar realizované
prostredníctvom vodičov prepravnej spoločnosti v hotovosti a neboli predložené žiadne dôkazy o

úhradách. Ide len o výpovede viacerých osôb o tom, že platby za tovar mali v hotovosti prevziať
vodiči prepravnej spoločnosti a odovzdať ich žalobcovi. Realizovaný spôsob úhrady bol zo strany
daňových orgánov vyhodnotený a žalobca voči tomuto vyhodnoteniu neuvádza žiadne konkrétne
žalobné námietky, len poukazuje na to, že za tovar bolo zaplatené a je podľa neho otázne, prečo bymaďarská spoločnosť zaplatila, ak by k dodaniu tovaru nedošlo. Úhrada za tovar ale nebola preukázaná
žiadnymi listinnými dôkazmi, len všeobecnými a nekonkrétnymi výpoveďami zainteresovaných osôb.

94. Aj keď z údajov dostupných maďarskému správcovi dane vyplynulo, že spoločnosť MÁRTON HOLZ
Kft. priznala intrakomunitárne dodanie tovaru za 1., 2. a 3. štvrťrok 2012, táto skutočnosť sama o sebe
nepreukazuje deklarované dodanie tovaru žalobcom v zdaňovacom období jún 2012, nakoľko zo strany
deklarovaného maďarského odberateľa neboli predložené žiadne doklady, ktoré by preukazovali, že išlo
o dodanie tovaru žalobcovi. Tieto skutočnosti, týkajúce sa deklarovaného odberateľa, by sami o sebe

nestačili na spochybnenie žalobcom deklarovaného dodania tovaru, avšak deklarované dodanie tovaru
nebolo daňovými orgánmi spochybnené len na základe týchto skutočností, oznámených maďarskou
daňovou správou.

95. Žalobca namietal, že žalovaný mal spochybniť ním predložené dôkazy. Podľa správneho súdu k
ich spochybneniu zo strany žalovaného aj správcu dane došlo, toto spochybnenie bolo výsledkom

relevantne vykonaného dokazovania a spochybnenie žalobcom predložených dôkazov malo za
následok, že dôkazné bremeno sa presunulo opätovne na žalobcu, ktorý svoje dôkazné bremeno
neuniesol, pretože relevantné pochybnosti správcu dane, vyvodené z vykonaného dokazovania,
nevyvrátil. Rozhodnutia daňových orgánov nie sú založené na podvode alebo zneužití práva ale
na tom, že nebolo preukázané splnenie podmienok pre oslobodenie dane, preto dôkazné bremeno

nezaťažovalo daňové orgány ale prioritne žalobcu ako daňový subjekt.

96. Správny súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno zaťažuje predovšetkým daňový subjekt a
dokazovanie zo strany daňových orgánov slúži na následnú verifikáciu toho, či tvrdenia prednesené
daňovým subjektom v rámci preukazovania splnenia formálnych a materiálnych podmienok pre nárok

na odpočítanie dane sú pravdivé. Povinnosťou daňových orgánov tak nie je zisťovať ako sa tvrdené
obchodné transakcie stali. Daňové orgány len preverujú, či sa stali daňovým subjektom tvrdeným
spôsobom. Dôkazné bremeno správcu dane nie je absolútne. Ak správca dane spochybní vykonanými
dôkazmi tvrdenia daňového subjektu, dôkazné bremeno sa opäť presúva na daňový subjekt. Zásada
objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť

dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepotvrdia a nepreukážu tvrdenia daňového subjektu ohľadne
ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Je na správcovi
dane, vykonávajúcom dokazovanie, a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie
doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného
dokazovania vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení,

ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8Sžf/75/2014 zo dňa 29.02.2016).

97. Ak správca dane pri preverovaní predložených písomných podkladov spochybní vierohodnosť,
pravdivosť, alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, nespája sa to so vznikom jeho

dôkaznej povinnosti. V takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predloží alebo navrhne ďalšie
dôkazy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/93/2014 zo dňa 23.11.2016).

98. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím, keďže pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní,
dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/36/2016

zo dňa 13.06.2018).

99. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane nie sú ani zmätočné a vnútorne rozporné vo vzťahu k
skutočnostiam týkajúcim sa prepravy. Správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol, že Národná diaľničná
spoločnosť a.s. v odpovediach oznámila, že v elektronickom mýtnom systéme sú zaznamenané

motorové vozidlá - majú mýtny záznam (tie motorové vozidlá, ktorých pohyb žiadal správca dane
preveriť)azáznamopohybetýchtovozidielpovymedzenýchúsekochciestboluvedenýnapredloženom
CD nosiči. Správca dane teda reprodukoval odpoveď Národnej diaľničnej spoločnosti a.s., keď uviedol,
že v elektronickom mýtnom systéme sú zaznamenané motorové vozidlá, ktorými bola deklarovaná
preprava na CMR pre odberateľov do Maďarska. Z toho vyplýva, že Národná diaľničná spoločnosť

a.s. uviedla, že motorové vozidlá s evidenčnými číslami, ktoré na identifikáciu uviedol správca dane,
mali mýtny záznam v období roka 2012 a Národná diaľničná spoločnosť a.s. predložila CD nosič s
konkrétnymi záznamami, z ktorého správca dane zistil, že záznamy v dňoch, kedy bolo deklarované
dodanie tovaru, na CD nosiči neboli uvedené. Z toho správca dane a aj žalovaný vyvodili, že pri týchdeklarovaných dodaniach tovaru, pri ktorých daňové orgány neuznali preukázanie splnenia podmienok
pre oslobodené dodanie, nebola preprava preukázaná, teda že v konkrétne dotknuté dni na CD
nosiči neboli uvedené mýtne záznamy. Tieto závery daňových orgánov žalobca nenapáda konkrétnymi

žalobnými námietkami, neuvádza prečo by vyvodenie skutkových zistení z tohto dôkazu nemalo obstáť
(napríklad, že vyvodené skutkové zistenie nie je pravdivé, lebo mýtny záznam na CD nosiči je v deň
deklarovaného dodania tovaru uvedený a pod.).

100. Navyše je potrebné uviesť, že žalobca prednáša rovnakú žalobnú námietku, týkajúcu sa prepravy

vozidlom s evidenčným číslom KSU 086 v oboch správnych žalobách a opomína skutočnosť, že v
zdaňovacom období jún 2012 mala prepravu vykonať spoločnosť PIPE-TRANSZ Kft. motorovým
vozidlom s evidenčným číslom KSU 086, ale v zdaňovacom období október 2012 mala byť preprava
vykonaná spoločnosťou 19th-WOOD, s.r.o. motorovým vozidlom s evidenčným číslom LC 773BY.
Žalobca preto v správnej žalobe týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia október 2012 nesprávne uvádza
skutočnosti týkajúce sa prepravy motorovým vozidlom s evidenčným číslom KSU 086, ktoré v

preskúmavaných rozhodnutiach ani nie sú uvedené.

101. Žalobca poukazoval na to, že ak aj neexistuje záznam o prevádzke konkrétneho motorového
vozidla v elektronickom mýtnom systéme na území SR, tak to nedokazuje, že nedošlo k uskutočneniu
prepravy, ale je to len to, že prepravca, resp. vodič neumiestnil vo vozidle palubnú jednotku alebo

neuviedol do prevádzky túto mýtnu palubnú jednotku. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď G. N.
zo dňa 15.03.2017 a to, že vodič mohol jazdiť po vybraných úsekoch ciest tak, aby ho mýtny systém
nezachytil. Tieto žalobné námietky sú len nepodloženými hypotézami a nie sú ničím preukázané.
Správca dane deklarovanú prepravu spochybnil jednak tým, že CMR doklady neboli úplne vypísané
(nebola uvedená konkrétna adresa pri mieste dodania/vyloženia tovaru ale len názov mesta, na jednom

CMR doklade nebolo ani potvrdenie prevzatia tovaru) a deklarovaná preprava sa nepotvrdila ani výpismi
z elektronického mýtneho systému. Tieto zistené skutočnosti relevantným spôsobom deklarovanú
prepravu a tým aj deklarované dodanie tovaru spochybnili a žalobca toto spochybnenie správcu dane
neprelomil žiadnymi ďalšími dôkazmi. Osoba G. N. navyše nebola zainteresovaná ako prepravca pri
preverovaných deklarovaných plneniach v zdaňovacích obdobiach jún 2012 a október 2012.

102. Nemožno súhlasiť ani s názorom žalobcu, že výpis z mýtneho záznamu považujú daňové orgány
za akýsi super dôkaz a ostatné dôkazy, svedčiace v prospech žalobcu, považovali za podružné a
irelevantné. Žalobca deklaroval dodanie tovaru do Maďarska, na preukázanie prepravy predložil CMR
doklady,ktoréneobsahovalivšetkypožadovanénáležitosti.Zaúčelomprevereniadeklarovanejprepravy

správca dane požiadal Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. o predloženie výpisu z mýtnych záznamov,
ktoré by deklarovanú prepravu potvrdzovali. Tým, že z mýtnych záznamov na predloženom CD nosiči
správca dane nezistil konkrétny záznam v dňoch, ktoré sa viazali na deklarované dodanie tovaru
(preukazované predloženými faktúrami), spochybnil deklarovanú prepravu a aj deklarované dodanie
tovaru.Žalobcaneuvádza,ktoré„všetkyostatnédôkazy“mali svedčiťvjehoprospechaktorýmidôkazmi

by aj takéto spochybnenie deklarovanej prepravy správcom dane bolo vyvrátené, resp. akým dôkazom
by žalobca jednoznačne deklarovanú prepravu preukázal.

103. Žalobca ďalej všeobecne uviedol, že skutkový stav je v rozpore s administratívnymi spismi, nakoľko
dôkazy vykonané počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vytvárajú ucelenú reťaz priamych

a nepriamych dôkazov, ktoré preukazujú splnenie podmienok na oslobodenie dodania tovaru od DPH
v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH. Takáto námietka je všeobecná a nekonkrétna. Žalobca nevytýka
daňovým orgánom konkrétne vady vo vyhodnotení dôkazov jednotlivo ale aj vo vzájomnej súvislosti,
na základe ktorých potom dospeli k záveru, že neboli splnené podmienky pre oslobodenie dodania
od dane. Naopak, z vykonaných a vyhodnotených dôkazov nevyplýva, že by žalobca preukázal, že

tovar dodal do iného členského štátu osobe identifikovanej pre daň. Žalobca deklarovaného odberateľa
nepoznal, nepredložil zmluvy ani objednávky na tovar, nepredložil doklady o úhradách, spoľahol sa na
inú osobu a myslel si, že tovar je dodávaný pre jej spoločnosť v Maďarsku, nepreukázal jednoznačne,
že obchody dohodol cez splnomocneného sprostredkovateľa, CMR doklady neboli úplne vypísané
(nemali všetky náležitosti), deklarovaná preprava bola spochybnená výpismi z elektronického mýtneho

systému, zamestnanci žalobcu neuviedli žiadne konkrétne skutočnosti o deklarovanom dodaní tovaru,
deklarovaný odberateľ bol nekontaktný a nespolupracoval s maďarským správcom dane.104. V súvislosti s predložením a vyhodnotením CMR dokladov správny súd poukazuje aj na závery
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/7/2015 zo dňa 26.01.2017, v zmysle záverov ktorého
nestačí len predloženie faktúry a prepravného dokladu, ale je potrebné preukázať obsah skutočností

uvedených v týchto listinách s tým, že daňové orgány sú oprávnené a zároveň povinné preverovať
vierohodnosť a pravdivosť údajov uvedených v týchto predkladaných dôkazoch. Ďalej zo záverov tohto
rozhodnutia vyplýva, že ak vzniknú pochybnosti o prepravných dokladoch (napr. z dôvodu ich neúplného
vypísania alebo uvedenia rozporných údajov), správca dane je oprávnený nepovažovať tieto dôkazy
za relevantný dôkaz o deklarovanom dodaní tovaru a o uskutočnenej preprave a pristúpiť k overovaniu

dodania tovaru cestou podporných dôkazov, napríklad predložením objednávok, mailovej komunikácie
a podobne.

105. Správny súd v rozsahu a z dôvodov správnych žalôb nezistil, že by rozhodnutia boli zmätočné alebo
nedostatočne odôvodnené, čo vyplýva aj z prechádzajúcich bodov tohto rozhodnutia, preto vyhodnotil
aj poslednú žalobnú námietku žalobcu ako nedôvodnú.

106. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom neúspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na
náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.

107. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od

doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.