Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 28, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoCsp/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121227900
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:6121227900.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a sudcov
JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: Silverside, a. s., so sídlom
Bratislava, Plynárenská 7/B, IČO: 50 052 560, zastúpený VIVID LEGAL, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Plynárenská 7/A, IČO: 36 807 915, proti žalovanej: Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. U., Z. XXX/XXX, o
zaplatenie 5.161,33 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Levice

č. k. 16Csp/57/2021-306 zo dňa 20. októbra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.453,47 eura, zmluvné úroky vo výške 2.322,41
eura, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 13 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 2.082,38 eura od 05.01.2021 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
22,82 eura od 21.04.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 57,44 eura od

21.05.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 58,46 eura od 21.06.2018 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 59,50 eura od 21.07.2018 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 60,56 eura od 21.08.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 61,64 eura od 21.09.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 62,73 eura od 21.10.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
63,85 eura od 21.11.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 64,98 eura od

21.12.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 66,14 eura od 21.01.2019 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 67,31 eura od 21.02.2019 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 68,51 eura od 21.03.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 69,73 eura od 21.04.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 70,97 eura od 21.05.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
72,23 eura od 21.06.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 73,51 eura od
21.07.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 74,82 eura od 21.08.2019 do

zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 76,15 eura od 21.09.2019 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 77,50 eura od 21.10.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 78,88 eura od 21.11.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 80,28 eura od 21.12.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
81,71 eura od 21.01.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 83,16 eura od
21.02.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 84,64 eura od 21.03.2020 do

zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 86,14 eura od 21.04.2020 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 87,67 eura od 21.05.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 89,23 eura od 21.06.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 90,82 eura od 21.07.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
92,43 eura od 21.08.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 94,08 eura od
21.09.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 95,75 eura od 21.10.2020 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 97,45 eura od 21.11.2020 do zaplatenia, a to

všetko v mesačných splátkach po 100 eur splatných vždy do posledného kalendárneho dňa toho ktoréhomesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s
plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia, vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví označeným rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu vo výške 4.453,47 eura, zmluvné úroky vo výške 2.322,41 eura, zmluvnú pokutu vo výške 707,86

eura, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 13 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 2.082,38 eura od 05.01.2021 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
656,22 eura od 05.01.2021 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 22,82 eura od
21.04.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 57,44 eura od 21.05.2018 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 58,46 eura od 21.06.2018 do zaplatenia, úrok

z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 59,50 eura od 21.07.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 60,56 eura od 21.08.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 61,64 eura od 21.09.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
62,73 eura od 21.10.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 63,85 eura od
21.11.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 64,98 eura od 21.12.2018 do

zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 66,14 eura od 21.01.2019 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 67,31 eura od 21.02.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 68,51 eura od 21.03.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 69,73 eura od 21.04.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
70,97 eura od 21.05.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 72,23 eura od

21.06.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 73,51 eura od 21.07.2019 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 74,82 eura od 21.08.2019 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 76,15 eura od 21.09.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 77,50 eura od 21.10.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 78,88 eura od 21.11.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

80,28 eura od 21.12.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 81,71 eura od
21.01.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 83,16 eura od 21.02.2020 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 84,64 eura od 21.03.2020 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 86,14 eura od 21.04.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 87,67 eura od 21.05.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške

5 % ročne zo sumy 89,23 eura od 21.06.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 90,82 eura od 21.07.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
92,43 eura od 21.08.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 94,08 eura od
21.09.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 95,75 eura od 21.10.2020
do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 97,45 eura od 21.11.2020 do zaplatenia,

a to všetko v mesačných splátkach po 100 eur splatných vždy do posledného kalendárneho dňa toho
ktoréhomesiaca,počnúcprávoplatnosťoutohtorozsudkuaždoúplnéhovyrovnaniastým,žeomeškanie
s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vo zvyšnej časti žalobu
zamietol a žalobcovi v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej
v rozsahu 100%. Rozhodnutie práve odôvodnil § 497 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka,

§ 52 ods. 1, 2, 3, 4 , § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k), § 53 ods. 5, 6, § 565, § 53 ods. 9, § 544
ods. 1, § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 7 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, §
11 ods. 1, 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 1a ods. 1, 4 , §
3, § 1a ods. 4 , § 3, § 3a ods. 1, 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka.

1.2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa
25.01.2021 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatenia sumy 4.453,47 eura, istiny, zmluvných
úrokov vo výške 2.322,41 eura, zmluvnej pokuty vo výške 707,86 eura, úroku z omeškania vo výške 5

% ročne zo sumy 2.451,42 eura od 05.01.2021 do zaplatenia, a úroku z omeškania vo výške 5 % ročnez jednotlivých omeškaných splátok, zmluvnej pokuty vyčíslenej ku dňu zosplatnenia úveru vo výške
656,22 eura od 05.01.2021 do zaplatenia, sumu vynaložených nákladov vo výške 13 eur ako aj náhrady
trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č: XXXXXXXXX

poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 5.000 eur so zmluvným úrokom 21,33 %, ktorý sa
žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach po 136,19 eura. Žalovaná sa dostala
so splácaním úveru do omeškania, preto upomienkami zo dňa 27.12.2017, 27.11.2017 a 27.12.2017
ju vyzval na zaplatenie dlžnej mesačnej splátky úveru a úhrady nákladov za vystavenie upomienok v
zmysle Sadzobníka poplatkov; súčasne upozornil žalovanú, že si uplatňuje zmluvné a zákonné nároky

spojené s omeškaním, t. j. zmluvnú pokutu a úrok z omeškania. Uviedol ďalej, že výzvou „Posledná
výzva“ zo dňa 24.01.2018 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej mesačnej splátky úveru a súčasne ju
okrem iného upozornil, že ak dlžná suma akejkoľvek mesačnej splátky nebude uhradená a s jej úhradou
bude žalovaná v omeškaní so splácaním viac ako 3 mesiace, môže pristúpiť k zosplatneniu celého dlhu
zo zmluvy. Nakoľko bola žalovaná v omeškaní so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, v
zmysle článku IX. bod 3. zmluvy vyhlásil dňa 16.12.2020 okamžitú splatnosť všetkých splátok, ktoré sa

podľaZmluvymalistaťsplatnýmivbudúcnosti,vdôsledkučohomá právonazaplateniezmluvnejpokuty
vo výške 10 % p. a. z dlžnej sumy zosplatneného úveru od prvého dňa omeškania (článok IX. Zmluvy),
právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % p. a. z dlžnej sumy zosplatneného
úveru od prvého dňa omeškania (článok II. Zmluvy) a právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania
vo výške 5 % p. a. zo sumy zmluvnej pokuty, ktorá bola vyčíslená ku dňu zosplatnenia úveru od prvého

dňa omeškania.

1.3. Žalovaná nárok žalobcu v celom rozsahu neuznávala čo do dôvodu a výšky. Namietala, že
uplatňovaný nárok žalobcu je neurčitý, nezrozumiteľný, nešpecifikovaný a nedokázaný, keď žalobca
si nesplnil povinnosť tvrdenia o výške reálnych vzájomných finančných plnení. Chcela mať vyriešenú

otázku, či zmluva má neprijateľné zmluvné podmienky a teda akú sumu je, resp. bola povinná
za poskytnutý úver uhradiť. Argumentovala tiež, že následkom nesplnenia povinnosti s odbornou
starostlivosťou posúdiť schopnosť dlžníka splácať úver je strata práva požadovať splatenie úveru
jednorazovo v zmysle § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Namietala tiež, že žalobca
nepreukázal výšku požičanej čiastky v sume 5.000 eur, vzniesla tiež námietku premlčania a poukázala

na poplatky za upomienky, ktorých účtovanie veriteľom považovala za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

1.4. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.
Je nesporné, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník dňa 28.04.2017 uzatvorili zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 5.000 eur. Túto zmluvu súd

posudzoval ako Zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, ale zároveň ako spotrebiteľskú
aj podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetný zmluvný vzťah súd posúdil aj v
zmysle ustanovení Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1.5.Posudzujúcvznesenúnámietkupremlčaniasúd prioritneskúmal, čižalobcaplatnezosplatnil úveru.

Tvrdenie žalovanej, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010
Z. z., keďže neposúdil s odbornou starostlivosťou jej schopnosť splácať poskytnutý úver, a preto nebol
oprávnený vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru nepovažoval za dôvodné. Žalobca
preukázal listinnými dôkazmi, že bonitu žalovanej riadne overil jednak na základe žiadosti o poskytnutie
spotrebiteľského úveru, v rámci ktorej bola povinná veriteľovi poskytnúť úplné, presné a pravdivé

údaje potrebné na posúdenie jej schopnosti splácať spotrebiteľský úver ako aj na základe dokladov
preukazujúcich príjem, ktorý žalovaná v čase poskytnutia úveru dosahovala a to z predložených faktúr,
keďže žalovaná bola v čase poskytnutia úveru samostatne zárobkovo činnou osobou, ďalej jej lustráciou
v Registri úverov (negatívna lustrácia) ako aj v Registri - CRIF - nebankových subjektov, z ktorého
vyplynuli dva záväzky žalovanej v mesačných splátkach v celkovej výške 312 eur. Žalobca listinnými

dôkazmi preukázal aj splnenie ostatných podmienok pre platné zosplatnenie poskytnutého úveru, keď
dodržal postup uvedený v § 565 s poukazom na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

1.6. Ďalej súd konštatoval nespornosť v tom, že úkon zosplatnenia úveru bol vykonaný ku dňu
16.12.2020, preto bolo pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby potrebné ustáliť (§ 53 ods.

9 Občianskeho zákonníka), s ktorou splátkou bol dlžník v čase uplatnenia tohto práva zo strany
veriteľa v omeškaní tri mesiace. Súd dospel k záveru, že išlo o splátku splatnú dňa 20.08.2020;
trojročná premlčacia lehota začala plynúť dňa 21.08.2020 a uplynula by dňa 21.08.2023 a preto žaloba
podaná dňa 25.01.2021 bola podaná včas. Navyše v zmysle § Čl. I, § 1 písm. a) Zákona č. 62/2020Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej
choroby COVID-19 v justícii, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na
uplatňovaniealebobránenieprávnasúde,uplynutímktorýchbydošlokpremlčaniualebokzánikupráva,

v čase odo dňa účinnosti tohto zákona, teda od 27.03.2020 do 30. apríla 2020 neplynuli a následne v
zmysle § 8 písm. a) predmetného zákona neplynuli tieto lehoty ani od 19.01.2021 do 28.02.2021.

1.7. V súvislosti s námietkou žalovanej o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd uviedol, že zmluva
obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyplývajúce z ust. § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch, správne sú uvedené všetky náležitosti, ktorých hodnota závisí od jednotlivých
parametrov poskytovaného spotrebiteľského úveru, pričom v zmluve je tiež správne uvedená priemerná
hodnota RPMN. Ani úrok vo výške 21,33 % neprekračuje najvyššiu prípustnú odplatu s poukazom na §
53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 1 a § 1a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď priemerná RPMN úverov poskytnutých bankami a
pobočkami zahraničných bánk predstavovala v čase uzavretia zmluvy hodnotu 11,39 % (21,33 % < 2

x 11,39 %).

1.8. Súd nevzhliadol ani existenciu takých ustanovení, ktoré by spôsobili značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalovaná namietala, že poplatky
za upomienky sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou, k čomu súd poukázal na Článok XII., bodu

3., bol Sadzobník poplatkov, ktoré sú súčasťou zmluvy a žalovaná jeho prevzatie svojim podpisom
potvrdila. Súd nevzhliadol dôvod, aby veriteľ individuálne dojednával s každým dlžníkom poplatky,
ktoré upozorňujú a vyzývajú dlžníka na dodržiavanie zmluvných podmienok, naviac keď ich výška
len kompenzuje veriteľovi náklady spojené so snahou veriteľa upozorniť dlžníka, ktorý preukázateľne
porušuje zmluvné dojednania, spočívajúce v záväzku plniť dlh riadne a včas. Žalobca existenciu vzniku

týchto nákladov riadne preukázal doručenkami týkajúcimi sa jednotlivých odoslaných upomienok.

1.9. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku žalovaná považovala aj dojednanie o zmluvnej pokute. Aj keď
žalobca netvrdil a nepreukázal, že dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v článku IX. Zmluvy a bolo
individuálne dojednané, nepostačuje na konštatovanie neprijateľnosti, keďže zmluvná podmienka musí

tiež spĺňať podmienku, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
V danom prípade bola zmluvná pokuta dojednaná písomne a bol určený aj spôsob jej určenia. V zmysle
Článku IX, bodu 1., 2. a 4. „Ak sa dlžník dostane do omeškania so splácaním pravidelných splátok alebo
ich časti podľa zmluvy, veriteľ má právo požadovať okrem omeškaných pravidelných splátok zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 12 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania. Zmluvná pokuta spolu

s úrokom z omeškania nesmú presahovať maximálnu výšku stanovenú Nariadením vlády č. 87/1995 Z.
z. v platnom znení, t. j. priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú
podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych
bodov ročne a súčasne trojnásobok úrokov z omeškania podľa Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., za
rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.

Ak tieto sankcie za omeškanie dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, nasledujúce
sankcie za omeškanie od nasledujúceho dňa nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa Nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z. V prípade omeškania dlžníka s úhradou zosplatnených záväzkov má veriteľ právo
požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania.
Bod 2. tohto článku sa použije rovnako.“

1.10. Žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu za najskoršiu splátku, ktorej splatnosť nastala dňa 20.02.2018,
teda od 21.02.2018 vo výške 10 % ročne. Rozhodujúca priemerná RPMN naposledy zverejnená pred
vznikom omeškania, je tak priemerná RPMN za 4. štvrťrok 2017, ktorej hodnota bola vo výške 12,54 %.
Sankcie, ktoré si žalobca titulom omeškania od žalovanej uplatňuje pozostávajú zo zmluvnej pokuty vo

výške 10 % ročne ako aj zo zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne, teda celkovo predstavujú
tieto sankcie hodnotu 15 % ročne. Vzhľadom k tomu, že žalobcom požadované sankcie v úhrnnej výške
15 % (zmluvná pokuta + zákonný úrok z omeškania) neprekračujú trojnásobok úrokov z omeškania (15
% sankcií = 3 x 5 % zákonný úrok z omeškania) a neprevyšujú priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako

10 percentuálnych bodov ročne (15 % sankcií < 12,54 % + 10 percentuálnych bodov) dospel súd k
záveru, že žalobcom uplatňovaná zmluvná pokuta nie je neprimerane vysokou sankciou za nesplnenie
zmluvného záväzku dlžníkom, a preto nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm.
k) Občianskeho zákonníka.1.11. Súd mal za preukázanú aj výšku pohľadávky žalobcu. Žalovaná vo svojich vyjadreniach opakovane
poukazovala na skutočnosť, že žalobca požičanie čiastky vo výške 5.000 eur nijakým spôsobom

nepreukázal a tiež nepreukázal čiastku plnení, ktoré zaplatila. Súd mal výšku požičanej istiny ako aj
plnenia zo strany žalovanej za preukázané listinou označenou ako „Platobná disciplína k Zmluve o
spotrebiteľskom úvere č. XXX XXX XXX“, z ktorej vyplýva výška úveru 5.000 eur ako aj žalovanou
vykonané splátky. Zaslanie peňažných prostriedkov v žalobcom tvrdenej výške vyplýva aj z prehľadu
platieb uskutočneného z bankového účtu žalobcu. Žalovaná v konaní ani netvrdila a nieto ešte

preukázala, že by jej bol poskytnutý úver v inej výške než ako tvrdil žalobca, a že by titulom poskytnutého
úveru vykonala viac splátok, než ako tvrdí žalobca, v dôsledku čoho má súd výšku požičanej istiny ako
aj platby vykonané zo strany žalovanej za preukázané.
1.12. Žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 5.000 eur. Žalovaná vykonala platby v celkovej výške
1.395,52 eura, z nej bola na istinu započítaná suma vo výške 546,53 eura a na zmluvné úroky suma
848,99 eura. Titulom neuhradenej istiny je tak žalovaná povinná zaplatiť sumu 4.453,47 eura (5.000 eur

- 546,53 eura), preto súd žalobe v tejto časti vyhovel. Zmluvné úroky za poskytnutý úver predstavovali
sumu 3.171,40 eura (celková čiastka 8.171,40 eura - istina 5.000 eur), z ktorých žalovaná zaplatenými
splátkami uhradila sumu 848,99 eura. Dlžná suma zmluvných úrokov tak predstavuje sumu 2.322,41
eura (3.171,40 eura - 848,99 eura), v ktorej časti súd žalobe tiež vyhovel, keďže v zmysle uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 5 Cdo 42/2020 zo dňa 16.06.2020, „za situácie, že dlžník z úverového

vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné
dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré
sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol.“ V zmysle uvedeného
tak žalobcovi ako veriteľovi patrí dohodnutý úrok z úveru do dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti tak,
ako si ho uplatnil v žalobe.

1.13. Súd žalobcovi priznal aj vyčíslenú zmluvnú pokutu vo výške 707,86 eura a náklady spojené s
vystavenímazaslanímupomienokvovýške13eur,keďdospelkzáveru,ženejdeoneprijateľnézmluvné
podmienky a zaslanie upomienok žalobca súdu preukázal. Zmluvná pokuta je vyčíslená vo výške 10 %
ročne zo sumy 2.451,42 eura (zosplatnené splátky) od 05.01.2021 do 25.01.2021 a vo výške 10 % ročne

z jednotlivých omeškaných splátok (omeškaných splátok do zosplatnenia) nasledovne: suma 17 eur (zo
sumy 136,19 eura od 21.02.2018 do 22.05.2019), 3,74 eura (zo sumy 110,19 eura od 23.05.2019 do
23.09.2019), 0,61 eura (zo sumy 80,19 eura od 24.09.2019 do 21.10.2019), 0,43 eura (zo sumy 50,19
eura od 22.10.2019 do 21.11.2019), 0,33 eura (zo sumy 20,19 eura od 22.11.2019 do 20.01.2020), 0,00
eura (zo sumy 0,19 eura od 21.01.2020 do 24.02.2020), 26,32 eura (zo sumy 136,19 eura od 21.03.2018

do 24.02.2020), 0,76 eura (zo sumy 116,38 eura od 25.02.2020 do 19.03.2020), 0,78 eura (zo sumy
86,38euraod20.03.2020do21.04.2020),0,56eura(zosumy66,38euraod22.04.2020do22.05.2020),
0,36 eura (zo sumy 46,38 eura od 23.05.2020 do 19.06.2020), 0,48 eura (zo sumy 26,38 eura od
20.06.2020 do 24.08.2020), 0,13 eura (zo sumy 16,38 eura od 25.08.2020 do 23.09.2020), 33,07 eura
(zo sumy 136,19 eura od 21.04.2018 do 23.09.2020), 1,02 eura (zo sumy 132,57 eura od 24.09.2020 do

21.10.2020), 0,97 eura (zo sumy 122,57 eura od 22.10.2020 do 19.11.2020), 0,77 eura (zo sumy 112,57
eura od 20.11.2020 do 14.12.2020), 1018 eura (zo sumy 102,57 eura od 15.12.2020 do 25.01.2021),
36,58 eura (zo sumy 136,19 eura od 21.05.2018 do 25.01.2021), 35,42 eura (zo sumy 136,19 eura
od 21.06.2018 do 25.01.2021), 34,30 eura (zo sumy 136,19 eura od 21.07.2018 do 25.01.2021), 33,15
eura (zo sumy 136 19 eura od 21.08.2018 do 25.01.2021), 31,99 eura (zo sumy 136,19 eura od

21.09.2018 do 25.01.2021), 30,87 eura (zo sumy 136,19 eura od 21.10.2018 do 25.01.2021), 29,72 eura
(zo sumy 136,19 eura od 21.11.2018 do 25.01.2021), 28,60 eura (zo sumy 136,19 eura od 21.12.2018
do 25.01.2021), 27,44 eura (zo sumy 136,19 eura od 21.01.2019 do 25.01.2021), 26,29 eura (zo
sumy 136,19 eura od 21.02.2019 do 25.01.2021), 25,24 eura (zo sumy 136,19 eura od 21.03.2019
do 25.01.2021), 24,09 eura (zo sumy 136,19 eura od 21.04.2019 do 25.01.2021), 22,97 eura (zo

sumy 136,19 eura od 21.05.2019 do 25.01.2021), 21,81 eura (zo sumy 136,19 eura od 21.06.2019
do 25.01.2021), 20,69 eura (zo sumy 136,19 eura od 21.07.2019 do 25.01.2021), 19,54 eura (zo
sumy 136,19 eura od 21.08.2019 do 25.01.2021), 18,38 eura (zo sumy 136,19 eura od 21.09.2019
do 25.01.2021), 17,26 eura (zo sumy 136,19 eura od 21.10.2019 do 25.01.2021), 16,11 eura (zo
sumy 136,19 eura od 21.11.2019 do 25.01.2021), 14,99 eura (zo sumy 136,19 eura od 21.12.2019

do 25.01.2021), 13,83 eura (zo sumy 136,19 eura od 21. 01.2020 do 25.01.2021), 12,68 eura (zo
sumy 136,19 eura od 21.02.2020 do 25.01.2021), 11,60 eura (zo sumy 136,19 eura od 21.03.2020 do
25.01.2021),10,44eura(zosumy136,19euraod21.04.2020do25.01.2021),9,32eura(zosumy136,19
eura od 21.05.2020 do 25.01.2021), 8,17 eura (zo sumy 136,19 eura od 21.06.2020 do 25.01.2021),7,05 eura (zo sumy 136,19 eura od 21.07.2020 do 25.01.2021), 5,89 eura (zo sumy 136,19 eura od
21.08.2020 do 25.01.2021), 4,74 eura (zo sumy 136,19 eura od 21.09.2020 do 25.01.2021), 3,62 eura
(zo sumy 136,19 eura od 21.10.2020 do 25.01.2021), 2,46 eura (zo sumy 136,19 eura od 21.11.2020

do 25.01.2021) a 14,09 eura (zo sumy 2.451,42 eura od 05.01.2021 do 25.01.2021).

1.14. Pretože žalovaná neplnila svoje zmluvné záväzky riadne a včas, dostala sa do omeškania, a
žalobcovi vzniklo právo požadovať popri plnení aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Žalobca si uplatňuje zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, pričom

podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu. Vzhľadom na to, že základná úroková sadzba ECB platná ku dňu 21.02.2018 (najskorší dátum, od
ktoréhosižalobcauplatňujeúrokyzomeškania)bola0,00%p.a.,žalobcamánároknaúrokzomeškania
vo výške 5,00 % ročne z omeškaných súm.

1.15. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.451,42 eura od 05.01.2021,
keďže žalovanej odo dňa zosplatnenia úveru poskytol 14 dňovú lehotu na dobrovoľné plnenie, ktorá
uplynula dňa 04.01.2021. Suma 2.451,42 eura pozostáva zo zosplatnenej istiny vo výške 2.082,38 eura
a z úrokov úveru vo výške 369,04 eura. Súd žalobcovi nepriznal úroky z omeškania z úrokov z úveru

zo sumy vo výške 369,04 eura, nakoľko nemožno priznať príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky. Ide
o tzv. anatocizmus, na ktorý poukázal aj Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 35 Odo 101/2002, ktorý
uviedol, „že Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka
príslušenstvo (úroky z omeškania) pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Tým nie
je dotknuté právo účastníkov dohodnúť sa, že zmluvné úroky sa stanú súčasťou istiny, uvedené však

nič nemení na skutočnosti, že sa takto opäť úročí iba istina, nie príslušenstvo pohľadávky.“ V zmysle
uvedeného ich tak žalobcovi priznal len zo sumy zosplatnenej istiny vo výške 2.082,38 eura a vo zvyšnej
časti ich zamietol. Súd tiež priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo zmluvnej pokuty
vyčíslenej ku dňu zosplatnenia úveru (16.12.2020) vo výške 656,22 eura od 05.01.2021 do zaplatenia
ako aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z jednotlivých omeškaných splátok istiny, s

ktorými sa žalovaná dostala do omeškania do zosplatnenia poskytnutého úveru tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

1.16. Keďže žalovaná požiadala o možnosť splácať súdom priznanú pohľadávku žalobcu v splátkach,
skúmal súd jej osobné a majetkové pomery; zistil, že je samostatne zárobkovo činnou osobou a podľa

daňového priznania za rok 2019 dosiahla príjmy vo výške 6.020 eur a výdavky vo výške 5.468,20
eura, čo predstavuje čistý mesačný príjem vo výške 45,98 eura. Z daňového priznania žalovanej za rok
2020 vyplýva, že dosiahla príjmy vo výške 720 eur a výdavky vo výške 432 eur, čo predstavuje čistý
mesačný príjem vo výške 24 eur. V roku 2021 deklarovala príjem vo výške 315 eur a to na základe
finančného príspevku priznaného a vyplácaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice za

priznané obdobie od 13.03.2020 do 31.12.2021. Okrem toho poberá prídavky na dve deti vo výške 51
eur mesačne. Žalovaná deklarovala svoje výdavky vo výške cca 1.681,17 eura, kde ale zjavne zahrnula
aj výdavky, ktoré sa týkajú jej podnikateľskej činnosti, ako napríklad nájom za kanceláriu vo výške 150
eur, odvody do zdravotnej poisťovne vo výške 76,44 eura + splácanie nedoplatku vo výške 21 eur.
Žalovanáďalejpredložiladokladytýkajúcesanákladovvoči3mobilnýmoperátorom,spoločnostiOrange

spláca záväzok vo výške 300 eur mesačne, ktorý ale bližšie nezdôvodnila, ďalej spoločnosti Slovak
Telekom, a. s. uhrádza sumu vo výške 100,38 eura a ďalšie doklady vo vzťahu k „+ 4 operátor“, ktoré
sa ale týkajú 3 samostatných SIM kariet, z čoho ale opäť nie je možné vyvodiť, či ide alebo nejde
výlučne o výdavky týkajúce sa jej podnikateľskej činnosti. To isté platí aj pokiaľ ide o poistenie za osobné
motorové vozidlo a výdavkov na pohonné hmoty. Rovnako tak žalovaná neuviedla, za aké obdobie je

poplatok za stočné vo výške 21,53 eura. Výdavky, ktoré žalovaná preukázala, predstavujú preddavky
za spotrebu plynu vo výške 121,07 eura mesačne, preddavky za spotrebu elektrickej energie vo výške
55 eur mesačne, poplatok RTVS vo výške 4,64 eura mesačne, poplatok za komunálny odpad vo výške
7,68 eura mesačne a poplatok za televíziu vo výške 31,90 eura mesačne. Zhrnúc tak uvedené súd
zistil, že výdavky žalovanej niekoľkonásobne prevyšujú jej príjmy a hoci je neopomenuteľným faktom, že

možnosti žalovanej vykonávať podnikateľskú činnosť boli v roku 2020 a čiastočne aj v roku 2021 značne
obmedzené pre prebiehajúcu pandémiu, nemožno jednoznačne dospieť k záveru, že žalovaná okrem
priznaného príspevku zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice vo výške 315 eur v rámci
projektu „Prvá pomoc“ - Opatrenie č. 4 (A), v súčasnosti iný príjem z podnikateľskej činnosti nedosahuje.Ak iný príjem žalovaná skutočne nedosahuje, nemôže byť táto skutočnosť na ujmu žalobcu, keď pri
požiadavke žalovanej splácať súdom priznanú pohľadávku vo výške 40 eur mesačne by len dlžnú istinu,
vyčíslené úroky z omeškania a zmluvnú pokutu splácala 15 rokov a 6 mesiacov, čo je z hľadiska práv

žalobcu, veriteľa, voči ktorému si neplnila svoje zmluvné povinnosti neprípustné. Posúdiac tak osobné
a majetkové pomery žalovanej, zohľadňujúc aj ostatné takto zistené skutočnosti, povolil súd žalovanej
splácať súdom priznanú pohľadávku v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100 eur, pričom
zohľadňujúc aj záujmy žalobcu ako veriteľa, podmienil súd plnenie súdom priznanej pohľadávky žalobcu
zo strany žalovanej v splátkach tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky, má za následok

splatnosť celého plnenia.

2. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá dôvodila nesprávnym právnym
posúdením veci a nesprávnymi skutkovými zisteniami a navrhla rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na nové konanie a prejednanie. Žiadala podrobiť zmluvu súdnej kontrole a predbežnému
právnemu posúdeniu, vyžiadať od žalobcu dôkazy o tom, aké komplexné informácie mal o nej pri

zisťovaní a overovaní schopnosti splácať úver, uložiť žalobcovi povinnosť vydať písomné potvrdenie,
že dlh čiastočne splatila, s vyčíslením neuhradeného zostatku istiny, úrokov, poplatkov a dokladovaním
bankových výpisov, vypočuť veriteľa na preukázanie vzájomných plnení, pretože mimosúdnu dohodu
ignoroval. Zdôraznila, že žalobca jej pred podpisom nastavil sofistikované právnické pasce, ktoré bežný
spotrebiteľ nedokáže pochopiť a takýmito neprijateľnými zmluvnými podmienkami jej dal podpísať

zmluvu. Namietala, že žalobca nepreukázal výšku reálne požičanej čiastky. Za neprijateľnú zmluvnú
podmienku označila výšku poplatkov za upomienku za vystavenie poslednej výzvy a zmluvnú pokutu za
omeškanie vo výške 656,22 eura. Uviedla, že žalobcovi uhradila pravdepodobne sumu 1.395,52 eura,
čo ale nebolo preukázané žiadnym výpisom a potom pri poskytnutí úveru 5.000 eur a pri rešpektovaní
existencie neprijateľných zmluvných podmienok by mala vrátiť sumu 3.604,48 eura (5.000 - 1.395,52).

Mala za to, že odôvodnenie rozsudku nezodpovedá ust. § 220 ods. 2, 3 CSP, čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky v súvislosti so zachovaním práva na spravodlivý proces. Poukázala tiež na potrebu
ochrany spotrebiteľa pred uzatvorením formulárových zmlúv veriteľmi, ktoré použil aj v jej prípade,
keď zmluvu formuloval a pripravil a dal jej na podpis bez toho, aby mala možnosť podpísať do nej
svoje zmluvné podmienky. Zastala názor, že neprijateľnosť zmluvných podmienok musí súd vyhodnotiť

aj so zreteľom na čl. 6 ods. 1 Smernice rady E93/13 EHS a citovala ustanovenia o úprave práv
spotrebiteľapodľa Občianskehozákonníka, zák.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa.Zaneodborné
a nekvalifikované považovala odôvodnenie rozsudku v bode 45., 47., 48., 49., 51., 53. a v bode 56.
Navrhlaúvervyhlásiťzabezúročný.Poukázalanaust.§7ods.1zák.č.129/2010Z.z.ospotrebiteľských
úveroch a uviedla, že súd neoveroval „odbornú starostlivosť veriteľa posúdiť schopnosť spotrebiteľa

splácať úver“, následkom nesplnenia ktorej povinnosti je požadovať splatenie úveru jednorazovo v
zmysle § 11 ods. 2 citovaného zákona. Za mylný považovala záver súdu uvedený v bode 22. rozsudku,
keď nezistil, že by zmluva obsahovala ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v jej neprospech, ako spotrebiteľky, teda nedostatok § 298 CSP, § 3
ods. 3 zák. č. 250/2007 a § 5b zák. č. 250/2007. Vytkla súdu, že sa nezaujímal o vzájomné plnenia

medzi spornými stranami a nevyužil povinnosť vyplývajúcu z § 295 CSP vykonať aj tie dôkazy, ktoré
spotrebiteľ nenavrhol ak to bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Keďže sa súd nezorientoval v
najzákladnejších úverových vzťahoch, následné vzťahy súvisiace s úverom potom neriešil. Ignoroval aj
vážnosť písomného vyhlásenia o vzájomných plneniach, ktoré od veriteľov žiadala a ktoré jej nevydali
v zmysle § 569 OZ. Poukázala na to, že súd nepodrobil zmluvu súdnej kontrole, keď podľa jej názoru

táto obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktorých obsah ako spotrebiteľka nemohla ovplyvniť.
Poukázal na ust. § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 53d a § 457 Občianskeho zákonníka.

3. Žalobca k odvolaniu písomné vyjadrenie nepodal.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
aj ako CSP), po zistení že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou, v zákonom stanovenej lehote
na podanie odvolania a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolanie bez nariadenia
odvolacieho pojednávania § 385 ods. 1 CSP, za splnenia povinnosti ustanovenej v ustanovení § 219
ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné.

5. Keďže žalovaná napadla odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie len voči výroku I. s tým, že
zamietajúci výrok II. odvolaním napadnutý nebol, tento preto nadobudol právoplatnosť a predmetomprieskumu odvolacím súdom je rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I. a s ním súvisiaci výrok
o nároku na náhradu trov konania.

6. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu
sumu istiny vo výške 4.453,47 eura, sumu zmluvných úrokov vo výške 2.322,41 eura, zmluvnú pokutu
vo výške 707,86 eura, zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.451,42 eura od
05.01.2021 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z jednotlivých omeškaných
splátok, zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy zmluvnej pokuty vyčíslenej ku dňu

zosplatnenia úveru vo výške 656,22 eura od 05.01.2021 do zaplatenia, sumu vynaložených nákladov vo
výške 13 eur ako aj náhradu trov konania, dôvodiac tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č: XXXXXXXXX. poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 5.000 eur so zmluvným úrokom 21,33
%, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 136,19 eura.
Žalovaná sa dostala so splácaním úveru do omeškania, preto žalobca upomienkami zo dňa 27.10.2017,
27.11.2017a27.12.2017,vyzvalžalovanúnazaplateniedlžnejmesačnejsplátkyúveru,akoajnaúhradu

nákladov za vystavenie upomienok v zmysle Sadzobníka poplatkov a súčasne upozornil žalovanú, že
si uplatňuje zmluvné a zákonné nároky spojené s omeškaním, t. j. zmluvnú pokutu a úrok z omeškania.
Nakoľko bola žalovaná v omeškaní so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, žalobca v zmysle
článku IX. bod 3. zmluvy vyhlásil dňa 16.12.2020 okamžitú splatnosť všetkých splátok, ktoré sa podľa
zmluvy mali stať splatnými v budúcnosti, v dôsledku čoho má žalobca právo na zaplatenie zmluvnej

pokuty vo výške 10 % z dlžnej sumy zosplatneného úveru od prvého dňa omeškania (článok IX. Zmluvy),
právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % z dlžnej sumy zosplatneného úveru od
prvého dňa omeškania (článok II. Zmluvy) a právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške
5 % zo sumy zmluvnej pokuty, ktorá bola vyčíslená ku dňu zosplatnenia úveru od prvého dňa omeškania.

7. Keďže si žalobca v rozpore s právnymi predpismi uplatňoval nárok na zaplatenie úrokov z omeškania
nielen zo sumy dlžnej istiny, ale aj zo sumy úroku Okresný súd Banská Bystrica v zmysle § 8 ods.
1 zákona č. 307/2016 Z. z., vyzval žalobcu, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej
sa rozpor s právnymi predpismi netýka a teda úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z jednotlivých
nesplatených splátok a to v časti príslušnej na zaplatenie istiny s tým žalobca s vydaním platobného

rozkazu v časti, ktorej sa rozpor s právnymi predpismi netýkal súhlasil, v dôsledku čoho tak v zmysle
§ 8 ods. 1 predmetného zákona platí, že vo zvyšnej časti vzal žalobca návrh späť a konanie sa v tejto
časti zastavilo.

8. Predmetom sporu (po „späťvzatí žaloby žalobcom“ v zmysle vyššie uvedeného) tak zostalo zaplatenie

istiny vo výške 4.453,47 eura, suma zmluvných úrokov vo výške 2.322,41 eura, zmluvná pokuta vo výške
707,86 eura, zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.451,42 eura od 05.01.2021 do
zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z jednotlivých omeškaných splátok presne
špecifikovaných žalobcom v jeho podaní zo dňa 26.02.2021 (č. l. 53), zákonný úrok z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy zmluvnej pokuty vyčíslenej ku dňu zosplatnenia úveru vo výške 656,22 eura od

05.01.2021 do zaplatenia, suma vynaložených nákladov vo výške 13 eur, ako aj náhrada trov konania.

9.Súdprvejinštancieodvolanímnapadnutýmrozsudkomvyhovelžalobežalobcu(výrokI.)stým,žejeho
nárok zamietol v časti úrokov z omeškania z úrokov z úveru zo sumy vo výške 369,04 eura (výrok II.).

10. Žalovaná vytýkala súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam.

11. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. K nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec
posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkovézistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide
o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť

zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Žalovaná v podanom odvolaní sa poukazom na § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. namietala, že

súd prvej inštancie neoveroval odbornú starostlivosť veriteľa (žalobcu) posúdiť schopnosť spotrebiteľa
(žalovanej) splácať úver s tým, že navrhla odvolaciemu súdu vyžiadať si od žalobcu dôkazy o tom, aké
komplexné informácie mal o nej žalobca k dispozícií pri zisťovaní a overovaní jej schopnosti splácať
úvere.

15. Zákon o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 129/2010 Z. z.) vyžaduje skúmanie bonity klienta s
odbornou starostlivosťou, t. j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku
uvedenú v § 7 ods. 1 citovaného zákona „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie
výškypríjmovavýdavkov,aleodžalobcuakoveriteľasavyžaduje,abyposkytnutéinformácieanalyzoval

a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a
výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov
mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti
spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna.
Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr.

možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a
pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje
záväzky riadne splácať.

16. Z textu citovaného zákona vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu

uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní
relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako
z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava
z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich
dostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.Zadostatočnésapovažujú

iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o
žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a
pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať
si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné
informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane
spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez
akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí
okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu
výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu

sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

17. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného zo dňa 23.06.2021, výslovne opísal v čom spočíval
jeho prístup postupu s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní bonity žalovanej, v čom spočíval jeho
prístuppostupovaťsodbornoustarostlivosťou,akévšetkyinformácietýkajúcesaschopnostižalovaného

splácať úver zisťoval a ako informácie vyhodnocoval (č. l. 82). Zároveň súd prvej inštancie v bode 45. sa
výslovne zaoberal vyššie uvedenou námietkou žalobkyne ohľadom zachovania odbornej starostlivosti
veriteľa žalobcu pri posudzovaní bonity žalovanej v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.,
keď výslovne uviedol, že bonitu žalovanej si žalobca riadne overil a to jednak na základe žiadosti oposkytnutie spotrebiteľského úveru, v rámci ktorej bola žalovaná povinná veriteľovi poskytnúť úplné,
presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie jej schopnosti splácať spotrebiteľský úver, ďalej na
základe dokladov preukazujúcich príjem, ktorý žalovaná v čase poskytnutia úveru dosahovala a to

z predložených faktúr, keďže žalovaná bola v čase poskytnutia úveru samostatne zárobkovo činnou
osobou, ďalej jej lustráciou v Registri úverov (negatívna lustrácia) ako aj v Registri - CRIF - nebankových
subjektov, z ktorého vyplynuli dva záväzky žalovanej v mesačných splátkach v celkovej výške 312 eur.
Zároveň žalobca, v súvislosti so skúmaním bonity žalovanej žalobca k žalobe pripojil dôkazy (faktúra
vystavená žalovanou zo dňa 02.01.2017, faktúra zo dňa 06.02.2017, faktúra zo dňa 08.03.2017, faktúra

zo dňa 15.03.2017 č. l. 87 až 89, výpis z registra úverov z 25.04.2017- č. l. 90.

18. Na základe vyššie uvedeného teda odvolací súd dospel k záveru, že žalobca, resp. veriteľ pred
poskytnutím úveru postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou pri posudzovaní bonity žalovanej,
a teda postupoval v súlade s § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., rovnako tak je zrejmé, že sa súd
prvej inštancie v konaní výslovne a zároveň aj správne zaoberal s uvedenou námietkou žalovanej (bod

45. odôvodnenia), preto odvolaciu argumentáciou žalovanej v tejto súvislosti odvolací súd vyhodnotil
za nedôvodnú.

19. Žalovaná rovnako ako v prvoinštančnom konaní tak aj v odvolacom konaní namietala, že nedošlo
k ustáleniu výšky reálne požičanej peňažnej sumy veriteľom, resp. žalobcom. Obdobne namietala

tiež, že sa súd prvej inštancie nezaoberal vzájomnými plneniami strán sporu. Odvolací súd aj túto
vyššie špecifikovanú odvolaciu argumentáciu žalovanej vyhodnotil za nedôvodnú a nespôsobilú privodiť
zmenu alebo zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie z uvedených dôvodov. V tejto súvislosti odvolací
súd len pre podporu správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v uvedenej časti zdôrazňuje, že
výška poskytnutého úveru musela byť žalovanej zrejmá už v deň podpisu zmluvy o úvere, t. j. deň

28.04.2017 rovnako tak aj celková suma, ktorú aj spolu s odplatou musí žalobcovi vrátiť (8.171,40
eura istina plus odplata). Rovnako tak sa odvolací súd nemohol stotožniť s tvrdením, že sa súd prvej
inštancie nezaoberal výškou poskytnutého úveru a výškou istiny ako aj vzájomnými planeniami, keď
tento výslovne v bode 52. odôvodnenia uviedol, že zo strany žalobcu bol žalovanej poskytnutý úver vo
výške 5.000 s tým, že zmluvné úroky predstavovali sumu 3.171,40 eura (celková čiastka, ktorú mala

žalovaná zaplatiť spolu s istinou bola 8.171,40 eura, čo jednoznačne vyplynulo zo zmluvy o úvere - č.
l. 25). Zároveň súd prvej inštancie výslovne uviedol, že žalovaná vykonala titulom poskytnutého úveru
v súhrne platby vo výške 1.395,52 eura, z ktorej sumy na istinu bola započítaná suma vo výške 546,53
eura (5.000 eur - 546,53 eura = 4.453,47 eura) a na zmluvné úroky suma vo výške 848,99 eura (3.171,40
eura-848,99eura=2.322,41eura),pretonemožnokonštatovať,žebysasúdprvejinštancienezaoberal

plnením žalovanej uskutočneným v prospech žalobcu ako veriteľa. V nadväznosti na uvedené dôvody
odvolací súd mal za to, že uvedená odvolacia argumentácia žalovanej je nedôvodná.

20. V časti, v ktorej žalovaná namietala, že dojednanie o upomienkach za vystavenie výziev je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, odvolací súd jej odvolanie nepovažoval taktiež za opodstatnené. V

tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s ktorou žalovaná
súhlasila a na znak jej súhlasu ju aj podpísala bol aj sadzobník poplatkov (rozsudok z 9. novembra 2016
vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti G. N.), ktorý umožňoval žalobcovi požadovať poplatky
za písomné upomienky doručované dlžníkovi v prípade jeho omeškania, a to v hodnote 3 eur v prípade
listovej upomienky pri oneskorenej úhrade a v hodnote 4 eur v prípade vystavenia listovej upomienky

s informáciou o zosplatnení. Žalobca v priebehu konania preukázal, že žalovanej dňa 27.10.2017, dňa
27.11.2017, dňa 27.12.2017 doručil listinné upomienky pre jej omeškanie (č. l. 31, 34, 37) s tým, že
rovnako tak žalovanej dňa 24.01.2018 doručil listinnú upomienku s informáciou o zosplatnení (č. l. 39).
Žalobca rovnako tak predložil aj dôkaz o doručení uvedených upomienok žalovanej, a to doručenkami
(č. l. 33, 36, 38, 40). Na základe uvedeného vzhľadom na skutočnosť, že strany sporu sa v zmluve o

úvere dohodli na poplatkoch za vyhotovenie listinných upomienok v zmysle sadzobníka poplatkov (č.
l. 30), ktorý bol súčasťou zmluvy o úvere ako aj na skutočnosť, že žalobca preukázal svoj nárok na
poplatky v úhrnnej sumy 13 eur za vystavené upomienky odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie
dospel k záveru, že tieto nepredstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku a zároveň dospel k záveru, že
predmetný nárok žalobca preukázal, preto nevzhliadol dôvod pre jeho nepriznanie.

21. Odvolací súd uvádza, že sa rovnako tak stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o
nevzhliadnutí žiadnych dôvod pre vyhlásenie bezúročnosti a bezpolatkovosti predmetného úveru a
zároveň zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v nadväznosti na vyššie uvedenú odvolaciuargumentáciu žalovanej považuje za dostatočne odôvodnené, ktoré odvolanie napĺňa požiadavky
kladené na odôvodnení súdnych rozhodnutí § 220 CSP. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvedené
konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie

(napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Do práva na spravodlivý
proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi (IV.
ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (I. ÚS 50/04).

22. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový
stav veci v súvislosti s posúdením zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania zo zmluvnej pokuty s nimi
súvisiacimi, avšak nevyvodil z neho správny právny záver.

23. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

24. Na prieskum (ne)prijateľnosti zmluvnej podmienky musia byť splnené kumulatívne tieto predbežné
podmienky: a) musí ísť o spotrebiteľskú zmluvu medzi dodávateľom a spotrebiteľom (§ 52 ods. 1, 3
a 4 OZ), b) podmienka nebola individuálne dojednaná (dodávateľom vyvrátiteľná domnienka, že ide

o formulárovú podmienku). V zásade však sa vždy skúma, či zmluvná podmienka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ak nie je splnené
toto základné pravidlo, nejedná sa nikdy o neprijateľnú zmluvnú podmienku (generálne pravidlo).
Neprijateľnosť nepostačuje odôvodniť tým, že podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu (to je povinný
atribút), ale je vždy potrebné relevantne odôvodniť, v čom značná nerovnováha spočíva. Pri otázke, či

podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu, treba predovšetkým zohľadniť právne predpisy, ktoré by
sa uplatnili v prípade neexistencie zmluvnej podmienky. Na základe takejto porovnávacej analýzy je
možné posúdiť, či a prípadne do akej miery je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy
nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom právnom poriadku. (Mohamed Aziz, C
415/2011) Ako ďalšie kritérium je nutné skúmať, či dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne

a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s takouto podmienkou po
individuálnom dojednaní. (Mohamed Aziz, C 415/2011) Skúma sa, či zmluvná podmienka je formulovaná
zrozumiteľne (v širšom kontexte v súvislosti so smernicou 93/13/EHS "in plain intelligible language", t.j.
jasne a zrozumiteľne). (Van Hove, C 96/2014) Ak je zmluvná podmienka nezrozumiteľná alebo nejasná
a ak nejasnosť alebo nezrozumiteľnosť zmluvnej podmienky spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, možno ju vyhodnotiť ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku a nie je potrebné pokračovať v skúmaní ďalších dôvodov neprijateľnosti uvedených
nižšie. Ak je posudzovaná zmluvná podmienka zrozumiteľná skúma sa, či nie je vylúčená z možnosti
preskúmavania jej neprijateľnosti v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (t. j. či sa netýka
hlavného predmetu plnenia alebo primeranosti ceny). Ak zmluvná podmienka spadá pod vylúčenie,

nemožno ju preskúmavať. Možno ju preskúmavať len v prípade, ak nie je formulovaná určito, jasne
a zrozumiteľne. (Matei C 143/2013, Kásler C 26/2013, Van Hove C 96/2014) Ak zmluvná podmienka
nie je vylúčená z posudzovania, skúma sa, či sa zmluvná podmienka nachádza v demonštratívnom
zozname neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 4 OZ. Ak sa zmluvná podmienka nachádza
v tomto zozname, nepristupujte k nej automaticky ako k neprijateľnej (gray list vs. black list), ale je veľké

podozrenie na jej neprijateľnosť a treba sa na ňu zamerať a zároveň vždy tiež treba posúdiť, či sa na
ňu nevzťahuje výnimka uvedená nižšie. Ak sa zmluvná podmienka nenachádza v demonštratívnom
zozname, treba posúdiť jej neprijateľnosť podľa generálnej klauzuly § 53 ods. 1 OZ. Aj v prípade, že
sa zmluvná podmienka nachádza v zozname uvedenom vyššie, vždy je potrebné preveriť, či zmluvná
podmienka nespĺňa výnimky z neprijateľnosti uvedené v § 53 ods. 12 až 15 OZ. Ak zmluvná podmienka

splňuje všetky podmienky ustanovené niektorou z výnimiek, nepovažuje sa za NZP (nie bezvýnimočne,
ale v zásade).25. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,

kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (ďalej len “Nariadenie”), ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri
poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej

percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely
tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou
povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

27. S poukazom na vyššie citované ustanovenie je zrejmé, že odplata veriteľa za poskytnutie
spotrebiteľského úveru spotrebiteľovi nie je v rozpore s predmetným ustanovením, keď priemerná

RPMN v čase uzatvorenia zmluvy predstavovala (súhrnné informácie o údajoch o novo poskytnutých
spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2017) 13,74 % (13,74 x 2 = 27,48 - odplata veriteľa
21,33 %). Zároveň v preskúmavanej veci zo zmluvy vyplýva, že v článku IV. si zmluvné strany výslovne
dohodli, že dohodnutá úroková sadzba (pozn. odvolacieho súdu 21,33 % ročne- odplata veriteľa) sa
nemení po celý čas splácania úveru (fixná úroková sadzba). Vyčerpaný úver sa úročí na základe fixnej

úrokovej sadzby až do jeho úplného splatenia. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že zmluvný vzťah
zanikol vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru 16.12.2020. S ohľadom na vyššie uvedený výklad,
preto ak si strany výslovne dohodli, že úroková sadzba sa nemení až do jeho úplného splatenia, a ani po
zosplatnení nedošlo k úhrade úveru, úročeniu podlieha nesplatená časť úveru aj po dátume predčasnej
splatnosti, tak ako súd prvej inštancie správne uviedol (bod 52. odôvodnenia). Na základe uvedeného

je teda zrejmé, že nárok žalobcu na zmluvné úroky (odplatu) vo výške 2.322,41 je dôvodný.

28. Podľa § 3a ods. 1 Nariadenia, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov
nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú

podľa osobitného predpisu 2a) pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a
súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu
sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.

29. Podľa § 3a ods. 2 Nariadenia, za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné

pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.

30. Podľa § 3a ods. 3 Nariadenia, ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných
prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú
prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.

31. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že v danom prípade možno hovoriť o zmluvnej
pokute a úrokoch z omeškania ako sankciách z omeškania podľa § 3a ods. 1 Nariadenia. V článku IX.
bod 1. zmluvy o úvere si zmluvné strany dojednali, že ak sa dlžník dostane do omeškania so splácaním
pravidelných splátok alebo ich časti podľa tejto zmluvy, veriteľ má právo požadovať okrem omeškaných

pravidelných splátok zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12 % p.a. z dlžnej sumy od prvého dňa
omeškania. Podľa článku IX. bod 4, v prípade omeškania dlžníka s úhradou zosplatnených záväzkov
má veriteľ právo požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12 % p.a. z dlžnej sumy od prvého dňa
omeškania. Napriek tomu, že si žalobca v konaní uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu len v rozsahu 10 %,
v danom prípade je nevyhnutné s poukazom na skúmanie neprijateľnej zmluvnej podmienky vychádzať z

dojednania o zmluvnej pokute (článok IX. bod 1., 4), na to aby bolo možné dospieť k záveru o dôvodnosti
resp. nedôvodnosti nároku žalobcu.

32. Ak teda predmetom zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo dojednanie o zmluvnej pokute ako sankcie
za omeškanie dlžníka vo výške 12% z dlžnej sumy s tým, že úrok z omeškania predstavoval 5 %, tak

je zrejmé, že súčet týchto sankčných opatrení veriteľa prevyšuje trojnásobok úrokov z omeškania, keď
je nevyhnutné zdôrazniť, že sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov
nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú
pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne, ale súčasne nesmú prevýšiťtrojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády (čo v danom prípade splnené nebolo,
keď dojednaná zmluvná pokuta bola vo výške 12 % s tým, že úrok z omeškania bol vo výške 5 %
= ktorá v súhrne 17 % v porovnaní s trojnásobkom úrokov z omeškania v súhrne vo výške 15 %

prevyšovala tento trojnásobok úrokov z omeškania). Z uvedeného je nevyhnutné vychádzať bez ohľadu
na skutočnosť, že žalobca v tomto konaní vyčíslil zmluvnú pokutu vo výške 10 % zo sumy 2.451,42
eura (zosplatnené splátky) a vo výške 10 % ročne z jednotlivých omeškaných splátok splatných pred
mimoriadnym zosplatnením, keď v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa zmluvné strany dohodli na inom
dojednaní, ktoré bolo v rozpore s § 3a ods. 1 Nariadenia. Možno teda uzavrieť , že na základe uvedených

skutočností potom odvolací súd matematickým výpočtom zistil súčet sankcií za omeškania a to úroku z
omeškania5,00%ročnespolusozmluvnoupokutou12%(takakoboladojednanázmluvnýmistranami)
je 17,00 %, čo nezodpovedá zákonnému limitu vyplývajúcemu z § 3a ods. 1 Nariadenia.

33. Keďže súčet úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty v zmysle § 3a ods. 1 Nariadenia boli dojednané
v rozpore so znením príslušnej právnej úpravy v neprospech spotrebiteľa, pričom takéto zmluvné

dojednania sú absolútne neplatné (§ 53 ods. 5 OZ), avšak moderácia takýchto zmluvných dojednaní
potom nie je možná (pozri rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. 04. 2010, sp. zn. 8Co/76/2010),
je odvolací súd toho názoru, že žalobca nemá nárok na zmluvnú pokutu ani úroky z omeškania zo
zmluvnej pokuty, pretože ide o neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú ako také neplatné. Je potrebné
hodnotiť kumulatívny účinok všetkých sankčných podmienok v predmetnej zmluve bez ohľadu na to,

či veriteľ skutočne trvá na ich plnej úhrade. Preto sa jednotlivé sankcie musia hodnotiť kumulatívne,
dôsledkom čoho je potom neprijateľnosť všetkých sankcií ako celku (nezachováva sa časť sankcií, ktorá
je v prijateľnej miere).

34. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto

rozhodnutia.

35. O nároku na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa
§ 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP s tým, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi nárok na
ich náhradu priznal v plnom rozsahu (100 %), keď čiastočný neúspech žalobcu predstavoval len časť

uplatnenéhopríslušenstva.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).