Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 23, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/76/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117225032
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1117225032.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a

členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Peter
Kohút, súdny exekútor, Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 657 723, zastúpeného
advokátom JUDr. Štefanom Jurčom, PhD., Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO:
00 585 441, zastúpenému advokátom JUDr. Felixom Neupauerom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie istiny 14.998,57 eura s príslušenstvom a o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 36Cb/44/2017-159 zo dňa 31.1.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 36Cb/44/2017-159 zo dňa
31.1.2020 v napadnutom zaväzujúcom výroku I. a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov
prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal
žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14.998,57 eura, úrok z omeškania 8% p.a. zo sumy

14.998,57 eura od 31.3.2017 až do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- eur, výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výrokom III. priznal
žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 96,04% voči žalovanému, a to s poukazom na
ustanovenia § 132 ods. 1, § 191 ods. 1, § 215 ods. 1, ods. 2, § 218 ods. 1, § 232 ods. 3 veta prvá, §
255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 261
ods. 1, ods. 9, § 266 ods. 4, § 365, § 369 ods. 1, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, § 788 ods. 1,
ods. 3, § 790 písm. c), § 797 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 822 Občianskeho zákonníka.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
súdu prvej inštancie dňa 9.10.2017 domáhal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 14.998,57 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% p.a. zo sumy 14.998,57 eura od 16.3.2017 do zaplatenia
a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur z titulu poistnej
zmluvy č. 6523272088, vychádzajúcej z návrhu zmluvy č. 1624000186 zo dňa 22.2.2005 a uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným, ktorej predmetom bolo poistenie „profesnej zodpovednosti exekútora

za škodu spôsobenú pri výkone jeho činnosti“ v rozsahu určenom Osobitnými poistnými podmienkami
poistenia (OPPZ) so spoluúčasťou 0,5% z dojednanej poistnej sumy. Žalobca v žalobe uviedol, že ako
súdny exekútor realizoval na základe poverenia vydaného dňa 29.1.2001 Okresným súdom Banská
Bystrica v konaní sp. zn. Er/86/2001 exekúciu vedenú u žalobcu pod sp. zn. EX 2112/02 voči povinnému- obchodnej spoločnosti BCE, s.r.o. (predtým INTREX-COLOR, s.r.o.) Banská Bystrica v prospech
oprávneného TV GLOBAL, a.s. Košice na uspokojenie pohľadávky 2.858.105,11 Sk s príslušenstvom,
v rámci ktorej žalobca okrem iného zabezpečil aj bankový účet povinného zriadený v R. U., G..Y..,

č.ú.: XXXXXXXX/XXXX, na ktorý boli v dňoch 18.8.2005, 25.8.2005 a 26.8.2005 omylom poukázané
finančné prostriedky v sumách 142.834,- Sk, 100.000,- Sk a 105.485,- Sk treťou stranou - spoločnosťou
LEMAS spol. s r.o. Prievidza v domnení, že tieto sú platené na účet CHEMOLAK, a.s. Smolenice
za faktúru č. 91054771 zo dňa 4.8.2005. Z predmetných finančných prostriedkov žalobca poukázal
oprávnenému sumu 263.493,80 Sk a sumou 82.506,20 Sk boli uspokojované trovy exekúcie tak, ako to

vyplýva zo žalobcom vystaveného vyúčtovania vymoženej pohľadávky zo dňa 8.9.2005. Uznesením zo
dňa 21.8.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.9.2006, súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a
zastavil ju, nakoľko počas exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii,
a to výmaz povinného ako právnickej osoby z obchodného registra bez právneho nástupcu. Dňa
3.3.2008 bola Ministerstvu spravodlivosti SR doručená žiadosť spoločnosti LEMAS spol. s r.o. Prievidza
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu žalobcu

v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene a doplnení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) z dôvodu zexekvovania
finančných prostriedkov v celkovej sume 348.319,- Sk omylom poukázaných na účet povinného, ktorý
bol naviac vymazaný z obchodného registra. Spoločnosť LEMAS spol. s r.o. Prievidza si uplatňovala aj
ušlý zisk v celkovej výške 207.820,- Sk. Ministerstvo spravodlivosti SR nárok neuspokojilo, v dôsledku

čoho sa spoločnosť LEMAS spol. s r.o. Prievidza obrátila na súd a Okresný súd Banská Bystrica
rozsudkom č. k. 8C/350/2008-404 zo dňa 29.11.2016, ktorý vychádzal z medzitýmneho rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 8C/350/2008-207 zo dňa 12.12.2011 v spojení s rozsudkami
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/76/2012-331 zo dňa 13.11.2013 a Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Cdo/148/2014 zo dňa 23.4.2015, zaviazal Ministerstvo spravodlivosti SR na náhradu škody

vo výške 8.823,37 eura spolu s 8,5%-ným ročným úrokom od 15.9.2008 do zaplatenia. Dňa 13.1.2017
MinisterstvospravodlivostiSRuhradilosumu15.073,94euraatútoskutočnosťoznámiložalobcovilistom
č. 00910/2017/141 zo dňa 13.2.2017 a zároveň s poukazom na § 22 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
vyzvalo žalobcu na úhradu regresnej náhrady, na základe čoho žalobca dňa 23.3.2017 jednorazovo
bankovým prevodom zaplatil požadovanú čiastku v plnom uplatňovanom rozsahu. Žalobca predbežným

nahlásením poistnej udalosti zo dňa 27.10.2015 oznámil žalovanému, že súd vo veci náhrady škody
vydal medzitýmny rozsudok a konanie bude pokračovať na stanovenie výšky samotnej škody, k čomu
žalobcu zaväzoval čl. 6 ods. 1 písm. a) Všeobecných poistných podmienok k poisteniu zodpovednosti za
škodu (ďalej len „VPPZ“). Následne žalobca dňa 11.1.2017 po ustálení výšky škody rozhodnutím súdu
vydaným pod č. k. 8C/350/2008-404 zo dňa 29.11.2016 oznámil žalovanému výšku priznanej škody a

v prílohe oznámenia zaslal aj citované rozhodnutie súdu. Na základe vyššie uvedených oznámení a po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu dňa 20.1.2017 a zároveň vynárokovaním tejto čiastky zo
strany Ministerstva spravodlivosti SR titulom regresného postihu, požadoval žalobca dňa 15.2.2017 na
žalovanom ako poisťovni, preplatiť túto konkrétnu čiastku v sume 15.073,94 eura na účet Ministerstva
spravodlivosti SR, na čo žalovaný reagoval vyrozumením zo dňa 15.3.2017, ktorým oznámil žalobcovi,

že poistné plnenie ako náhradu škody neposkytne, pričom poukázal na čl. II písm. f) OPPZ, čo zdôvodnil
tým, že škoda vznikla v dôsledku zanedbania nutnej opatrnosti a odbornej starostlivosti exekútora pri
vykonávaní exekúcie konkrétne, keď tento vykonával exekúciu voči subjektu, ktorý zanikol. Žalobca má
za to, že ako súdny exekútor vykonával exekúciu legitímne, postupoval spôsobom, ktorý mu bol zákonne
umožnený a v rozsahu svojich kompetencií.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že neuznáva žalobou uplatnený nárok a považuje ho za
neoprávnený,pričommalzato,žepririešenípredmetnejpoistnejudalostipostupovalvsúladespoistnou
zmluvou a príslušnými poistnými podmienkami, keď žalobcovi neposkytol poistné plnenie s odkazom
na čl. II písm. f) OPPZ tak, ako žalobcovi uviedol v liste zo dňa 15.3.2017, pričom podľa žalovaného

správnosť takéhoto postupu potvrdil aj sám žalobca, a to poukazovaním na rozhodnutie Krajského súdu
v Banskej Bystrici v konaní pod sp. zn. 17Co/76/2012, v ktorom je jednoznačne konštatované, že postup
žalobcu bol v jasnom rozpore s hmotno-právnou logikou a základnými právnymi princípmi, ktoré museli
byť žalobcovi z odborného hľadiska jednoznačne známe a zrejmé a pokiaľ postupoval v rozpore s nimi
bez ohľadu na skutočnosť, či formálne konal v súlade so zákonom alebo že formálne nebol disciplinárne

potrestaný, možno uzavrieť, že sa z jeho strany jednalo práve o taký postup a prístup, aký zakladá
príslušnú výluku, keďže sa jedná o zrejmé porušenie alebo zanedbanie nutnej opatrnosti alebo odbornej
starostlivosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti, osobné pomery a profesiu žalobcu očakávať.4. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie opísal obsah ďalších
písomných a ústnych prednesov strán sporu, uviedol zistenia vyplývajúce z rozhodnutia Disciplinárneho
senátu Disciplinárnej komisie zo dňa 8.9.2009 pod sp. zn. DK 39/2008, z medzitýmneho rozsudku

OkresnéhosúduBanskáBystricazodňa12.12.2011podč.k.8C/350/2008-207potvrdenéhorozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 13.11.2013 pod č. k. 17Co/76/2012-331 a z rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 29.11.2016 pod sp. zn. 8C/350/2008, ako aj z oznámenia
žalovaného zo dňa 15.3.2017. Súd prvej inštancie sa v rámci dokazovania oboznámil aj s ďalšími
dôkazmi, ktoré taxatívne vymenoval v napadnutom rozsudku a po vykonaní dokazovania ustálil,

že z poistnej zmluvy zo dňa 22.2.2005 uzavretej medzi stranami vyplýva, že strany si v zmysle
čl. I bod 1 dojednali poistenie, ktoré sa vzťahuje na profesnú zodpovednosť exekútora (ďalej len
„poistený“) zapísaného v zozname exekútorov vedenom Slovenskou komorou exekútorov s tým, že
rozsah poistenia profesnej zodpovednosti určujú Osobitné poistné podmienky poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone činnosti advokáta, komerčného právnika, notára, exekútora, audítora,
daňového poradcu a účtovného poradcu (ďalej len „OPPZ“), ktoré sú priložené k tejto poistnej zmluve a

tvoria jej súčasť. Podľa čl. IV poistený sa podieľa na plnení z každej poistnej udalosti 0,5% z dojednanej
poistnej sumy (spoluúčasťou), o ktorú poisťovňa zníži plnenie vyplatené poškodenému. Súd prvej
inštancie poukázal na čl. II ods. 2 písm. a) VPPZ, čl. II písm. e), f) OPPZ a ďalej uviedol, že žalobca sa
podanou žalobou domáha zaplatenia poistného plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone profesnej činnosti vo výške 14.998,57 eura s príslušenstvom už po odpočítaní dojednanej

spoluúčasti vo výške 0,5% zo sumy 15.073,94 eura, ktorú uhradil žalobca Ministerstvu spravodlivosti
SR na základe výzvy zo dňa 13.2.2017, pričom túto sumu Ministerstvo spravodlivosti SR uhradilo
ako náhradu škody spôsobenú neprávnym úradným postupom žalobcu pri výkone jeho povolania na
základe právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 29.11.2016 pod sp. zn.
8C/350/2008. Súd prvej inštancie ustálil, že v konaní nebolo sporné uzavretie predmetnej poistnej

zmluvy medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.2.2005, ako ani skutočnosť, že žalobca je exekútorom,
ktorý vykonáva exekútorskú činnosť, v súvislosti s ktorou došlo ku vzniku škody a rovnako neboli
sporné okolnosti týkajúce sa vzniku škody na strane spoločnosti LEMAS s.r.o. a okolnosti týkajúce sa
konania pred Okresným súdom Banská Bystrica, následnej úhrady vzniknutého a súdom právoplatne
priznaného nároku na náhradu škody Ministerstvom spravodlivosti SR na účet poškodeného, ako ani

úhrada predmetnej sumy zo strany žalobcu na účet Ministerstva spravodlivosti SR v marci 2017, v
dôsledku čoho podľa súdu prvej inštancie v konaní nebol sporný vznik škody, jej výška a ani príčinná
súvislosť s výkonom profesnej činnosti žalobcu. Nesporným bolo aj oznámenie poistnej udalosti včas a
predloženie požadovaných dokladov k poistnej udalosti, oznámenie o ukončení likvidácie dňa 15.3.2017
a odpočítanie dojednanej spoluúčasti. Žalovaný ako dôvod odmietnutia poistného plnenia uviedol

aplikáciu výluky poistného plnenia v zmysle čl. II písm. f) OPPZ, keďže v danom prípade vznikla škoda
v dôsledku zanedbania nutnej opatrnosti a odbornej starostlivosti exekútora pri vykonávaní exekúcie,
keď vykonával exekúciu voči subjektu, ktorý zanikol, pričom na uvedenom argumente žalovaný zotrval
aj v priebehu súdneho konania, v dôsledku čoho jedinou spornou otázkou bola aplikácia predmetnej
výluky z poistného plnenia na danú skutkovú situáciu a v tejto súvislosti súd prvej inštancie upozornil,

že jednotlivé dôvody odmietnutia poistného plnenia nemôže žalovaný meniť. Súd pri akceptácii výluky
z poistenia musí brať na zreteľ, či je takáto výluka právom dovolená, dostatočne určitá a zrozumiteľná,
pričom dôkazné bremeno je na žalovanom, aby preukázal naplnenie znakov uvedených v čl. II písm.
f) OPPZ.

5. Podľa názoru súdu prvej inštancie je výluka z poistného krytia uvedená v čl. II písm. f) OPPZ
koncipovaná tak extenzívne a neurčito, že ponecháva jej aplikáciu na svojvôli poisťovne, keď práve s
ohľadom na profesiu a z nej vyplývajúcu povinnosť zachovávať nutnú opatrnosť a odbornú starostlivosť
sa požaduje pri každom výkone tej-ktorej profesnej činnosti, pre ktorú je so zodpovednosťou za škodu
spojená, v nadväznosti na čo je podľa súdu prvej inštancie potrebné klásť si otázku, za akých podmienok

pri spôsobení škody poisteným v súvislosti s výkonom jeho profesnej činnosti, čo je mimochodom
predmetom samotného poistenia, nastane situácia, za ktorej by nebolo možné v spojení s profesiou
poisteného očakávať odbornú starostlivosť, či nutnú opatrnosť. Z uvedeného je zrejmé, že uplatnená
výluka je v zmysle jej znenia neurčitá, v kontexte chápania zmyslu poistnej zmluvy a jej predmetu
nezrozumiteľná a zmätočná, v rozpore s účelom samotného poistenia a preto ju súd prvej inštancie

nemohol aplikovať. Práve s ohľadom na účel samotného poistenia sa žalobca ako súdny exekútor pri
výkone svojho povolania, pri ktorom je vždy povinný zachovávať odbornú starostlivosť, poistí pre prípad
bližšie nepredvídateľnej poistnej udalosti, keď v príčinnej súvislosti s výkonom profesnej činnosti spôsobí
škodu. V prípade, ak by exekútor preukázal, že postupoval s odbornou starostlivosťou, tak by sa zbavilzodpovednosti za vzniknutú škodu, čo by inak povedané znamenalo, že súdny exekútor nepotrebuje
byť poistený pre prípady, keď síce škoda vznikne, ale postup súdneho exekútora bol v súlade s
odbornou starostlivosťou (§ 31 ods. 2 Exekučného poriadku). Žalobca si riadne splnil povinnosť zaplatiť

poistné a oprávnene očakával, že predmetné poistenie ho ochráni pred neočakávanými situáciami,
ktoré môžu pri výkone profesnej činnosti nastať. Výluky z poistenia boli koncipované tak široko,
že prakticky vylučujú poskytnutie poistného plnenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
profesnej činnosti. V tejto súvislosti súd prvej inštancie upozornil aj na výkladové pravidlo vyplývajúce
z § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka. Pre doplnenie súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť,

že dôvody odmietnutia poistného plnenia nie je možné dodatočne meniť (§ 797 ods. 4 Občianskeho
zákonníka), pričom žalovaný v oznámení o ukončení likvidácie predmetnej poistnej udalosti vymedzil
ako dôvod odmietnutia postup súdneho exekútora spočívajúci v zexekvovaní finančných prostriedkov v
čase, keď bol povinný subjekt vymazaný z obchodného registra. Naproti tomu svoje závery pre aplikáciu
výluky odkázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 13.11.2013 pod č.
k. 17Co/76/2012-331, ktorý nesprávny úradný postup odôvodnil tým, že „ak súdny exekútor realizoval

predmetnú exekúciu aj po tom, ako mal informáciu o tom, že finančné prostriedky boli na účet povinného
(ktorý dokonca v tej dobe už ako subjekt práva neexistoval) zaslané omylom, síce konal formálne „v
súlade so zákonom“, ale v jasnom rozpore s hmotnoprávnou logikou a základnými právnymi princípmi,
na ktorých je založené exekučné konanie (napr. v rozpore s princípom, že exekúcia môže postihovať
len majetok povinného), pretože mal konkrétne indície, že tieto finančné prostriedky nepatria povinnému

(túto skutočnosť nespochybnil) a bez toho, aby vzhľadom na závažnosť týchto indícií postupoval s
náležitou opatrnosťou a obozretnosťou, postupoval absolútne formalisticky a teda týmto svojím konaním
naplnil znaky skutkovej podstaty nesprávneho úradného postupu.“.

6. Okrem istiny požadoval žalobca aj zaplatenie 8,75% úroku z omeškania ročne z predmetnej sumy od

16.3.2017 do zaplatenia, k čomu súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že žalovaný poistenému listom oznámil, že dňa 15.3.2017 ukončil šetrenie
poistnej udalosti, keď odmietol poistné plnenie, v nadväznosti na čo súd prvej inštancie ustálil, že
žalovaný sa dostal do omeškania po uplynutí 15-dňovej zákonom stanovenej lehoty splatnosti poistného
plnenia, teda dňom 31.3.2017, v dôsledku čoho súd prvej inštancie priznal žalobcovi príslušné úroky

len od uvedeného dňa, a to v zákonnej výške 8% ročne a súčasne priznal žalobcovi aj paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, keďže náklady súvisiace s
uplatňovaním pohľadávky vznikli až po účinnosti nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. O trovách konania rozhodol súd
prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok

na náhradu trov konania vo výške 96,04%, pričom vychádzal z priznanej istiny a výšky príslušenstva
pohľadávky, v nadväznosti na čo odpočítaval úspech žalovaného od úspechu žalobcu.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie v rozsahu výrokov I. a III. z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP a navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Žalovaný v odvolaní uviedol, že v zásade
jediný sporný, avšak na rozhodnutie zásadný, je výklad a aplikácia zmluvnej výluky podľa čl. II písm. f)
OPP, ktorá nie je ničím iným ako obdobou „regresu“, kde za dohodnutých podmienok nie je žalovaný
povinný žalobcovi nahradiť ním poskytnuté plnenie/náhradu škody, ak došlo k uvedeným porušeniam
na strane žalobcu, pričom súd prvej inštancie toto ustanovenie posúdil tak, že ho nie je možné

aplikovať, nakoľko má byť v rozpore s účelom samotného poistenia. S uvedeným právnym názorom
sa žalovaný nestotožňuje a nepovažuje ho za správny. Práve naopak, pri výklade ad absurdum by
akceptácia názoru súdu prvej inštancie mohla viesť k situáciám, kedy by žalobca ako súdny exekútor bez
ďalšieho spôsoboval tretím osobám škodu (resp. tieto by takúto skutočnosť tvrdili), túto by dobrovoľne
hradil a následne sa domáhal plnenia od žalovaného ako poistiteľa. Uvedená situácia je žalovaným

navodzovaná len pre argumentačné účely, kde žalovaný žiadnym spôsobom ani len nenaznačuje, že
by k tomu reálne aj dochádzalo. Uvedená výluka podľa žalovaného presne reflektuje na stav a prípady,
kedy na strane poisteného dôjde k takým porušeniam, ktoré zakladajú nárok žalovaného na náhradu
poistného plnenia od žalobcu, pokiaľ by žalovaný priamo za žalobcu tretej osobe - poškodenému
plnil, resp. v našom prípade, keďže tento nárok sprostredkovane uhradil priamo žalobca, vylúčenie

povinnosti žalovaného mu takúto ním spôsobenú a nahradenú škodu reparovať. Vzhľadom na uvedené
má žalovaný za to, že aplikácia danej výluky zo strany žalovaného bola v danom prípade správna a v
súlade s PZ a OPP a jej posúdenie zo strany súdu prvej inštancie ako rozpornej so samotným účelompoistenia vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže žalobca ako poistený by potom za
žiadnych okolností v konečnom dôsledku neniesol sankciu za žiadne svoje neodborné konanie.

8. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril, pričom rovnopis odvolania spolu s výzvou na
predloženie vyjadrenia k odvolaniu boli súdom prvej inštancie doručené právnemu zástupcovi žalobcu
dňa 10.3.2020.

9. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom

spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom
odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je v napadnutom zaväzujúcom výroku I. vecne správny, keď súd prvej inštancie
dostatočne a správne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne
závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku.

10. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

11. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné

podmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),naktorésapoistnázmluvaodvolávaaktorésúknejpripojené
alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

12. Podľa § 790 písm. c) Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä zodpovednosť za škodu
vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie

zodpovednosti za škodu).

13. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v
poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

14. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

15. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ

skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

16. Podľa § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný

uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

17. Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli
dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

18. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného
odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku
a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu
môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

19. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v
odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej
udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie
narozsahjehopovinnostiplniť.Poistiteľniejeoprávnenýpočastrvaniapoistnejzmluvyplneniezpoistnej
zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

20. Podľa § 822 Občianskeho zákonníka z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v
prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený
zodpovedá.21. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

22. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním,
ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného odvolací súd konštatuje
vecnú správnosť napadnutého zaväzujúceho výroku I. rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe
dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti

napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods.
2 CSP presvedčivo a náležitým spôsobom odôvodnil, keď sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal
so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z odôvodnenia
napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným
skutkovým a právnym záverom. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou
kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru,

ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

23. Z obsahu odvolania je zrejmé, že sa v ňom žalovaný v zásade len vo všeobecnosti vyjadril k aplikácii
výluky z poistenia podľa čl. II písm. f) OPPZ, a to aj s uvedením hypotetickej konštrukcie možných
nastavších situácií. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatáciou súdu prvej inštancie o tom, že dôkazné

bremeno vo vzťahu k naplneniu znakov uvedených v čl. II písm. f) OPPZ spočíva na žalovanom, ako
aj so záverom súdu prvej inštancie o nemožnosti aplikácie žalovaným použitej výluky z poistenia na
daný prípad, pričom na základe skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie odvolací súd ustálil
jednoznačný záver o neunesení bremena tvrdenia a bremena dôkazu zo strany žalovaného vo vzťahu
k aplikácii predmetného zmluvného ustanovenia o výluke z poistenia v nadväznosti na konkretizáciu

dôvodu, ktorý má podľa žalovaného spadať pod dikciu tohto zmluvného ustanovenia, a to všetko s
poukazom na dôvod výluky z poistenia uvedený v oznámení žalovaného zo dňa 15.3.2017 o odmietnutí
poskytnutia poistného plnenia, v súvislosti s ktorým platí zásada jeho dodatočnej nezmeniteľnosti
vyplývajúca z ustanovenia § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

24. V predmetnom oznámení zo dňa 15.3.2017 žalovaný odmietnutie poskytnutia poistného plnenia
odôvodnil výlučne aplikáciou čl. II písm. f) OPPZ, pričom vo vzťahu ku konkrétnemu zdôvodneniu jej
aplikácie žalovaný výslovne uviedol len skutočnosť, že v danom prípade vznikla škoda v dôsledku
zanedbania nutnej opatrnosti a odbornej starostlivosti exekútora, keď vykonával exekúciu voči subjektu,
ktorý zanikol. Žiadne ďalšie dôvody, prípadne konkrétne skutočnosti opodstatňujúce využitie čl. II písm.

f) OPPZ na daný prípad žalovaný v predmetnom oznámení neuviedol.

25. Podľa čl. II písm. f) OPPZ okrem výluk stanovených v článku II ods. 2 a 3 VPPZ č. 605 sa
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone profesnej činnosti poisteného nevzťahuje ani
na zodpovednosť za škodu vzniknutú porušením alebo zanedbaním nutnej opatrnosti alebo odbornej

starostlivosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti, osobné pomery a profesiu poisteného očakávať.

26. Z vyššie citovaného zmluvného ustanovenia je zrejmé, že predmetná výluka z poistenia nie je
viazaná len na samotné porušenie alebo zanedbanie nutnej opatrnosti alebo odbornej starostlivosti,
ale aj na okolnosti, osobné pomery a profesiu poisteného. V tejto súvislosti odvolací súd považuje

za potrebné zdôrazniť, že kým zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. predstavuje osobitný druh zodpovednosti založený na báze tzv. absolútnej
objektívnejzodpovednosti,naplneniezmluvnedohodnutýchpodmienokvýlukyzpoisteniajenevyhnutné
posudzovať aj z pohľadu preukázaných okolností subjektívneho charakteru existujúcich v danom čase
na strane poisteného, ktorého sa má takáto výluka z poistenia negatívne dotknúť. V danom prípade

niet pochýb o tom, že na strane žalobcu došlo k pochybeniu, keď pokračoval vo vykonávaní exekúcie
aj po výmaze povinného z obchodného registra, avšak práve vzhľadom na v ustanovení čl. II písm.
f) OPPZ použitú formuláciu „vzhľadom na okolnosti“ je potrebné prihliadnuť aj na konkrétne okolnosti
daného prípadu, ktorých existencia nesporne vyplýva zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového
stavu, a to skutočnosť, že na strane povinného krátko pred jeho výmazom z obchodného registra došlo

ku zmene obchodného mena, pričom žalobca podľa svojho tvrdenia pravidelne vykonával lustráciu
povinných v Obchodnom vestníku podľa obchodného mena; ďalej skutočnosť, že povinný v exekučnom
konaní mal napriek svojmu výmazu z obchodného registra a zániku právnej subjektivity evidentne stále
vedený bankový účet, na ktorý prijímal platby, pričom aj z rozsudku Okresného súdu Banská Bystricazo dňa 12.12.2011 pod č. k. 8C/350/2008-207 vyplýva, že konatelia spoločnosti BCE s.r.o. (povinného)
vykonávaliúkonypodhlavičkouspoločnostiINTEX-COLORs.r.o.,atoajpojejzániku,očommásvedčať
list adresovaný dňa 20.9.2005 z ich strany súdnemu exekútorovi. Na zdôraznenie vecnej správnosti

odvolaním žalovaného dotknutého meritórneho rozhodnutia obsiahnutého vo výroku I. napadnutého
rozsudku odvolací súd uvádza, že vyššie uvádzané skutočnosti predstavujú okolnosti, ktoré mohli
mať vplyv na žalovaným v oznámení zo dňa 15.3.2017 vytýkané pochybenie žalobcu pri výkone jeho
exekútorskej činnosti v danom inkriminovanom čase, pričom však žalovaný aplikujúc výluku z poistenia
podľa čl. II písm. f) OPPZ sa v oznámení o odmietnutí poskytnutia poistného plnenia zo dňa 15.3.2017

stroho obmedzil len na konštatáciu vykonávania exekúcie voči subjektu, ktorý zanikol, a to bez toho, aby
konkrétneuviedol,zakéhodôvoduuvedenúnedôslednosťapochybeniežalobcuvkontextekonkrétnych
okolností daného prípadu považoval za konanie žalobcu podliehajúce pod ním aplikovanú výluku z
poistenia. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a predmet poistenia vyplývajúci z čl. I bod 1
predmetnej poistnej zmluvy odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v prípade
akceptácie žalovaným aplikovanej výluky z poistenia v danom prípade a za daných okolností na základe

skutočností deklarovaných žalovaným v oznámení o odmietnutí poskytnutia poistného plnenia zo dňa
15.3.2017 by došlo k popretiu samotného účelu predmetnej poistnej zmluvy, ktorý bol determinujúcim
faktorom pri jej uzavretí zo strany žalobcu.

27. Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti odvolací súd považuje za

potrebné zdôrazniť, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také skutkovo a právne relevantné
dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v
súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu, z vykonaného dokazovania vyvodil
správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol po právnej stránke. Rozsudok je podrobne
odôvodnený, súd prvej inštancie v ňom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých

dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.

28. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku,
odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380
CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zaväzujúcom výroku I. a v súvisiacom
výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo
výroku vecne správny potvrdil, pričom ale vo vzťahu k napadnutému výroku III. odvolací súd považuje
za potrebné poukázať na nesprávnu aplikáciu zákonného ustanovenia, keď súd prvej inštancie podľa

odôvodnenia rozsudku aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, avšak samotný obsah rozhodnutia
obsiahnutéhovovýrokuIII.napadnutéhorozsudku,akoajodôvodnenierozsudkuvtejtočastizodpovedá
aplikácii ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo. Súčasne je však potrebné zo strany odvolacieho súdu uviesť, že v danom prípade

neexistoval relevantný dôvod pre postup v zmysle § 255 ods. 2 CSP, nakoľko úroky z omeškania boli v
danom prípade žalobou uplatňované nie ako samostatný nárok, ale len ako príslušenstvo pohľadávky,
pričom práve od výšky uplatňovanej istiny ako predmetu sporu sa tiež odvíja výška súdneho poplatku za
žalobu a výpočet trov právneho zastúpenia. Nakoľko však žalobca, v neprospech ktorého rozhodnutie
obsiahnuté vo výroku III. napadnutého rozsudku v konečnom dôsledku znie, voči nemu nepodal

odvolanie a rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým by zmenil napadnutý rozsudok vo výroku III., by bolo
nepriaznivejšie pre žalovaného ako stranu, ktorá uplatnila opravný prostriedok, odvolaciemu súdu s
poukazom na čl. 16 ods. 3 Základných princípov CSP nezostávalo iné, ako napadnutý rozsudok potvrdiť
aj vo výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.

29. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že jeho pozornosti neuniklo, že v zápisnici o
pojednávaní zo dňa 31.1.2020 (č.l. 168-169 súdneho spisu) je uvedené diametrálne odlišné znenie
vyhláseného rozsudku oproti výrokovej časti písomného vyhotovenia predmetného rozsudku, čo by
jednoznačnepredstavovalozávažnénedodržaniedikcieustanovenia§219ods.4CSP,vzmyslektorého
je súd viazaný vyhláseným rozsudkom, čo znamená nevyhnutnosť úplnej totožnosti výrokovej časti

písomného vyhotovenia rozsudku s obsahom jeho verejného vyhlásenia s tým, že v prípade existencie
rozporu ide o mimoriadne závažné pochybenie konajúceho súdu opodstatňujúce záver odvolacieho
súdu o nesprávnosti procesného postupu v intenzite zakladajúcej porušenie práva na spravodlivý proces
na oboch stranách sporu, pričom ide o nedostatok, ktorý nie je možné napraviť v odvolacom konaní. Vtejto súvislosti preto odvolací súd osobitne preveroval obsah verejne vyhláseného rozsudku vypočutím
si záznamu vyhotoveného technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku, ktorý je uložený
v elektronickom súdnom spise a na ktorom je zachytený priebeh pojednávania konaného dňa 31.1.2020,

pričom zistil, že obsah verejne vyhláseného rozsudku dňa 31.1.2020 je absolútne totožný s obsahom
výrokovej časti písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 36Cb/44/2017-159 zo dňa
31.1.2020.

30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s

§ 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol žalobca v odvolacom konaní plne úspešný.

31. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).