Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, September 5, 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12C/46/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119203327
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2119203327.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobcu v 1. rade: L.. T. Z.,

nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H., C. XX/XX, v 2. rade: G. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H., Š.
Y. XXXX/XX, v 3. rade: V. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H., P. XXXX/XX, v 4. rade: M. P., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom H., V.. G. XXXX/X, v 5. rade: L.. O. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
A. N., Z. XXX/XXX, v 6. rade: A. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. - C., C. XXXX/XX, v 7. rade:
R. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. N., F. XXXX/XX, a v 8. rade: I. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom A. N., F. XXXX/XXX, všetci zastúpení: JUDr. Martin Kubovič, LLM, MSc, advokát, M. R. Štefánika
3080/14, Sereď, proti žalovanému v 1. rade: Slovenská republika - Slovenská správa ciest, Miletičova

19, Bratislava, IČO: 00 003 328, v 2. rade: F. Č., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O., M. XXX/XX, v 3.
rade: S. Č., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H., V.. G. XXXX/X, v 4. rade: O. Z., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom H., Č. XXXX/XX, v 5. rade: R. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H., D. C. XX, žalovaní
v 2. - 5. rade zastúpení: JUDr. Miloš Chrenko, advokát, Hlavná 25, Trnava, o zaplatenie 9.980 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaným v 1. - 5. rade sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 19. 04. 2018 sa žalobcovia v 1. až 8. rade domáhali,
aby súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 9.980
Eur spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 9.980 Eur od 24. 04. 2019 do zaplatenia a
náhrady trov konania.

2. Žalobcovia odôvodnili žalobu tým, že žalobcovia a žalovaní v 2. - 5. rade sú podieloví spoluvlastníci
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Trnava, obec Trnava, okres Trnava, vedenej

Okresným úradom Trnava, odborom katastrálnym, na liste vlastníctva č. XXXX, zapísanej ako parcela
registra „C“ č. XXXXX/XX o výmere XXXX m2, zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len „parcela“),
pričom žalobcovia majú spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3 k celku a žalovaný v 2. až 5. rade majú
spolu spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k celku. Parcela registra „C“ č. XXXXX/XX o výmere XXXX
m2, zastavaná plocha a nádvorie, vznikla z pôvodnej parcely registra „E“ č. XXXX/X na základe
geometrického plánu č. X/XXXX, vyhotoveného Ľ. H. - geodetom, ktorý autorizačne overil L.. Z. R. a
úradne overil L.. Ľ. F.. Na parcele registra „C“ č. XXXXX/XX o výmere XXXX m2, zastavané plochy a

nádvorie, sa nachádza cesta 1. triedy, teda parcelu č. XXXXX/XX o výmere XXXX m2, zastavané plochy
a nádvoria, užíva žalovaný v 1. rade bez právneho dôvodu. Podľa súkromného znaleckého posudku č.
XX/XXXX vyhotoveného L.. Z. U. predstavuje výška bezdôvodného obohatenia za užívanie parcely č.
XXXXX/XX o výmere XXXX m2, na ktorej sa nachádza cesta 1. triedy, za dva roky sumu 9.980 Eur.Žalobcovia, ako aj resp. ich právni predchodcovia a žalovaný v 2. - 5. rade, ako aj resp. ich právni
predchodcovia, žiadali žalovaného v 1. rade o majetkovo-právne vysporiadanie pozemku, na ktorom sa
nachádza cesta 1. triedy formou výkupu cesty 1. triedy, keď žalovanému v 1. rade adresovali list zo dňa

08. 06. 2016, na čo im žalovaný v 1. rade odpovedal, že ich žiadosť zaevidoval a uvedenú situáciu po
zaradení stavby do kontraktu na rok 2017 bude riešiť. Nadväzne v mene žalobcov a žalovaných v 2. -
5. rade žalobca v 1. rade opätovne listom zo dňa 14. 02. 2017 žiadal o zrealizovanie výkupu v prospech
spoluvlastníkov vedených na LV č. XXXX. Na čo im žalovaný v 1. rade listom zo dňa 15. 03. 2017
odpovedal, že vysporiadanie predmetnej časti parcely zaradil do kontraktu a po schválení kontraktu a

plánu verejného obstarávania MDaV SR dá vyhotoviť geometrický plán a znalecký posudok a následne
zašle návrh kúpnej zmluvy. Žalobca v 1. rade opätovne listom zo dňa 01. 10. 2017 urgoval majetkovo-
právne vysporiadanie k parcele registra „E“ č. XXXX/X o výmere XXXXX m2, orná pôda. Zo strany
žalovaného v 1. rade k majetkovo-právnemu vysporiadaniu formou výkupu k parcele č. XXXXX/XX o
výmere XXXX m2, na ktorej sa nachádza cesta 1. triedy, ktorú bez právneho dôvodu užíva žalovaný
v 1. rade, doposiaľ neprišlo. Žalobcovia adresovali žalovaným v 2. - 5. rade ponuku na vstup do tohto

konania na strane žalobcov, avšak žalovaný v 3. a 5. rade na ňu nereagovali, prostredníctvom právnej
zástupkyne na ňu reagoval žalovaný v 2. rade, ktorý ju odmietol. Taktiež na ňu reagoval žalovaný v 4.
rade, ktorý ju odmietol. Žalobcovia majú za to, že žalovaný v 2. - 5. rade nemali záujem vystupovať v
tomto konaní na strane žalobcov.

3. Okresný súd Trnava vydal dňa 26. 09. 2019 platobný rozkaz, č. k. 12C/46/2019-95, proti ktorému
podali žalovaní v zákonom stanovenej lehote vecne odôvodnený odpor.

4. Žalovaný v 1. rade v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že dňa 18. 05. 2016 mu bol doručený
list žalobcov - žiadosť o majetkovoprávne vysporiadania. Dňa 13. 06. 2016 zaslal žalovaný v 1. rade

žalobcom odpoveď, v ktorej uviedol, že je štátnou rozpočtovou organizáciou napojenou na štátny
rozpočet a je povinná dodržiavať Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy
(§ 19 ods. 5), inak by došlo k porušeniu finančnej disciplíny s následnými sankciami. Žalovaný v 1.
rade sa tiež odvolal na odpoveď ministra dopravy a výstavby V.. É.. Uviedol, že postupoval v súlade
so zákonom, keď v odpovedi uviedla, že je potrebné žiadosť zaradiť do poradia výkupu, zaradiť do

kontraktu stavbu, pod ktorou sa má pozemok vykúpiť. Vzhľadom na situáciu v štátnom rozpočte čakajú
niektorí vlastníci aj desať rokov, kým sú pozemky pod stavbou ciest vykúpené. Dňa 20. 02. 2017 došla
opätovná žiadosť o majetkovoprávne vysporiadanie, na ktorý žalovaný v 1. rade odpovedal, avšak v roku
2017 financie na výkup pozemku neboli pridelené, keď nemôže dôjsť ani k porušeniu účelovej viazanosti
finančných prostriedkov. Podľa názoru žalovaného v 1. rade nejde o stavbu na cudzom pozemku podľa

§ 135c Občianskeho zákonníka. Stavba cesty 1/51 nie je neoprávnenou stavbou, pretože ide evidentne
o stavbu realizovanú pred 01. 01. 1992, kedy nadobudlo účinnosť ustanovenie § 135c Občianskeho
zákonníka. Dovtedy mali byť nároky vyplývajúce z neoprávneného zastavania pozemku riešené podľa §
221 Občianskeho zákonníka, ktorý však v danej veci nie je použiteľný, keďže stavebníkom cesty nebol
občan, ale štát (vtedajšia socialistická organizácia). Oprávnenosť stavby sa posudzuje podľa právnej

úpravy, ktorá tu bola v čase jej vzniku. To platí aj o nárokoch vzniknutých pred 01. 01. 1992 (§ 868
Občianskeho zákonníka). Oprávnenosť žalovaného v 1. rade k stavbe komunikácie na pozemku vo
vlastníctve právnych predchodcov žalobcov sa musí posudzovať podľa hmotného práva platného v
čase realizácie stavby, ako aj podľa vtedy platného ustanovenia § 58 ods. 2, § 139 ods. 1 Zákona č.
50/1976 Zb. (stavebný zákon), podľa ktorého postačovalo stavebníkovi k vydaniu stavebného povolenia

preukázať, že má k pozemku „iné právo“, ktoré oprávňuje zriadiť stavbu. Takým právom bolo aj právo
užívať pozemok na základe Zákona č. 123/1975 Zb. o užívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho
majetku. Platná právna úprava z roku 1982 (§ 221) neupravuje vôbec neoprávnenú stavbu zriadenú
štátom, štát ako stavebník nemohol zriadiť neoprávnenú stavbu. Takisto právna úprava z roku 1988
hovorí len o neoprávnenej stavbe zriadenej občanom, nie právnickou osobou, prípadne štátom. Štát

ako stavebník neporušil právne predpisy platné v čase zriadenia stavby cestného telesa. Analogicky
situácii zodpovedá právna úprava práva k pozemkom pod stavbami (cestami), ktoré prešli z vlastníctva
štátu na obce (miestne komunikácie) a vyššie územné celky (cesty II. a III. triedy) a k nevysporiadaným
nehnuteľnostiam, ktoré sú zastavané diaľnicami (Zákon č. 66/2009 Z. z., Zákon č. 639/2004 Z. z.).
Žalovaný v 1. rade si je vedomý toho, že uvedené zákony sa nevzťahujú na pozemky pod cestami I.

triedy, má však za to, že aj cesty I. triedy sú stavbami vo verejnom záujme a plnia pre verejnosť rovnakú
funkciu ako iné komunikácie vo vlastníctve obcí, VÚC či diaľničnej spoločnosti a právo k pozemkom by
sa malo posudzovať obdobne. V tejto súvislosti žalovaný v 1. rade poukázal na uznesenie ÚS SR III. ÚS
388/2018.Cesty1.triedybymalibyťposudzovanérovnakoakocestyII.aIII.triedyadiaľnice.Vlastníkovipozemku by malo byť zriadené vecné bremeno v prospech stavby, ktorá bola postavená legálne podľa v
čase stavby cesty platných právnych predpisov. Na stavbu bolo vydané stavebné povolenie, kolaudačné
rozhodnutie, ktoré zakladajú oprávnenosť a dobromyseľnosť užívania pozemku pod stavbou. Vlastník

niekoľko rokov neprotestoval proti stavbe, nenapadol stavebné povolenie ani kolaudačné rozhodnutie.
Tento nesúlad právneho a faktického stavu rieši ustanovením o bezdôvodnom obohatení, ktoré natrvalo
nerieši súlad právneho a faktického stavu. Žalovaný v 1. rade nespochybňuje vlastnícke právo žalobcov
k pozemku a jeho snahou je vysporiadať sa s vlastníkmi pozemku formou kúpnej zmluvy. Žalovaný v
1. rade pri činnosti spojenej so správou a údržbou cesty, ktorá je na pozemku žalobcov vybudovaná,

nikdy nezískal a ani v súčasnosti nezískava žiaden majetkový prospech, priemerné náklady na 1
km cesty za rok spojené so správou a údržbou ciest za rok 2018 boli 17.130 Eur, priemerné ročné
náklady na 1 km cesty za rok sa pohybujú okolo 12.000 Eur. Vybudovanie cesty vyplynulo z potreby
zabezpečiť verejný záujem. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, že na strane žalovaného v 1.
rade vzniklo bezdôvodné obohatenie. Žalovaný v 1. rade doložil tiež nález ÚS ČR IV. ÚS 1241/2012,
uznesenie ÚS SR II. ÚS 120/2014, uznesenie ÚS SR II. ÚS 500/2018, uznesenie NS SR, sp. zn.

4Cdo/110/2010 a sp. zn. 4Cdo/174/2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 14Co/89/2015,
sp. zn. 7Co/123/2016, sp. zn. 9Co/78/2012 a sp. zn. 25Co/91/2017, rozsudok Okresného súdu Poprad,
sp. zn. 20C/29/2013, rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 11Co/106/2017 zo dňa 23. 05. 2017.
Nepochybná dobromyseľnosť stavebníka mala za dôsledok začatie plynutia vydržacej doby pre vznik
vecného bremena výkonom práva (vydržaním). Vlastník stavby pozemnej komunikácie od začiatku jej

výstavby užíva pozemok oprávnene a dobromyseľne. Zo spisu nie je zistiteľné, že by za celé užívanie
pozemku si vlastník pozemku uplatňoval voči vlastníkovi stavby nejaké náhrady spojené s užívaním
pozemku. Z toho plynie záver, že vlastník pozemku súhlasil s bezplatným užívaním pozemku na dobu
neurčitú. Takéto dobromyseľné užívanie pozemku po dobu asi 18 rokov malo za následok vydržanie
právavecnéhobremenabezodplatnepozemokužívaťzostranyvlastníkastavbypozemnejkomunikácie.

V archívnych záznamoch sa nepodarilo nájsť dôkaz o výkupe danej parcely v čase realizácie stavby,
avšak kolaudáciou stavby a následným užívaním cestného telesa bol stavebník v dobrej viere, že
sú splnené predpoklady na užívanej danej stavby - cesty 1/51, čo vylučuje neoprávnenosť užívania
pozemku pod cestou. Takéto dobromyseľné užívanie pozemku od cca 80-tych rokov 20. storočia, čo
je cca 30 rokov, malo za následok vydržanie práva užívať pozemok. Žalovaný v 1. rade je na základe

vydaného kolaudačného rozhodnutia a zákonných odkazov dobromyseľným užívateľom stavby, pričom
opakovaným výkonom práva vydržal vecné bremeno k pozemku pod stavbou. Od roku 1991, v ktorom
sa po 41 rokoch vrátil inštitút vydržania do právneho poriadku, boli právni predchodcovia žalovaného v
1. rade a žalovaný v 1. rade v dobrej viere, že pozemok užívajú oprávnene. Od roku 1991 do roku 2001
ubehla 10-ročná vydržacia doba, ktorá je potrebná na vydržanie vlastníctva a rovnako aj vecného práva

k pozemku, konkrétne vecného bremena oprávneného - vlastníka cestného telesa, ktorým je SR, práva
umiestnenia a užívania stavby - cesty, jej opravy, úpravy a rekonštrukcie a takisto povinnosť povinného -
vlastníka pozemku pod cestným telesom strpieť existenciu a užívanie, opravy a úpravy cestného telesa
na jeho pozemku. Predmet vydržania je takisto spôsobilý, ide o vecné právo k pozemku. Považuje za
nutné, aby súd vzal do úvahy súhlas pôvodného vlastníka so stavbou na jeho pozemku. Žalobcovia len

vstúpili do právneho postavenia predchodcu - pôvodného vlastníka, a tak nemohli nadobudnúť viac práv
ako mal pôvodný vlastník. Už pôvodný vlastník súhlasil so stavbou cesty a tak sa žalobcovia nemôžu
domnievať, že nadobudnutím pozemku od dedičov pôvodných vlastníkov by mohol nadobudnúť viac
práv ako mali pôvodní vlastníci. Ak žalobcovia spochybňujú oprávnenosť držby, je na nich preukázať,
že držba nie je oprávnená. Podľa právnych predpisov platných v čase výstavby cestného telesa nebolo

majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov pod stavbou predpokladom ku kolaudačnému rozhodnutiu.
Kolaudačné rozhodnutie spochybnené nebolo, žalovaný v 1. rade a jeho právni predchodcovia boli
oprávnenými užívateľmi pozemkov pod stavbou niekoľko desaťročí, následkom čoho by malo byť
vydržanie práva užívania pozemku zodpovedajúce vecnému bremenu strpieť stavbu a jej užívanie
vlastníkom pozemku. Stavba cesty slúži verejnému záujmu, teda občanom a práve obyvatelia obcí z

nej majú prospech tým, že zabezpečuje odklon dopravy z obcí. Výkon vlastníckeho práva žalobcov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných - teda ani žalovaného
v 1. rade, ktorý spravuje verejnoprospešnú pozemnú komunikáciu, pod ktorou a okolo ktorej pozemky
v rozsahu cestného pozemku sú pred akýmkoľvek iným výkonom vlastníckeho práva chránené
zákonom. Vlastníkovi cestného pozemku, ak je odlišný od vlastníka pozemnej komunikácie, ostáva tzv.

nuda proprietas - holé vlastníctvo. S touto skutočnosťou boli žalobcovia uzrozumení už v momente
nadobudnutia nuda proprietas cestného pozemku, preto akékoľvek nároky žalobcov spojené s užívaním
cestného pozemku oprávneným správcom verejnoprospešnej komunikácie žalovaný v 1. rade odmieta.
Z uvedených dôvodov žalovaný v 1. rade navrhuje žalobu zamietnuť, a to aj z dôvodu, že žalovaný nárokpredstavuje výšku nájmu za 2 roky spätne v rozsahu 100 % napriek tomu, že žalovaný v 2. - 5. rade
ako spoluvlastníci nehnuteľnosti si nárok neuplatnili a žalovaný v 2. rade uplatnenie nároku výslovne
odmietol. Žalovaný v 2. - 5. rade nie sú vecne pasívne legitimovaní. Žalovaný v 1. rade nesúhlasí ani s

výškou náhrady určenej na základe znaleckého posudku predloženého žalobcami.

5. Žalovaní v 2. - 5. rade v odpore proti platobnému rozkazu namietli pasívnu vecnú legitimáciu. Samotný
nárok čo do základu nespochybňujú a majú za to, že je čo do základu dôvodný. Nemajú však záujem byť
v spore účastní. Potreba ich účasti v spore nie je daná (a už vôbec nie na strane žalovaných), keď právo

na vydanie bezdôvodného obohatenia môže uplatniť každý zo spoluvlastníkov, alebo viacerí z nich, a
to v podiele zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom. Žalobcovia môžu žalovať užívateľa sami i
bez toho, aby museli byť žalovaní v 2. - 5. rade účastníkmi konania. Navrhujú žalobu voči nim zamietnuť.

6. Žalobcovia v podaní zo dňa 24. 02. 2020 (v rámci repliky) uviedli, že na podanej žalobe trvajú a
nemajú vedomosť o tom, že by ich právni predchodcovia dali súhlas na výstavbu predmetnej cesty.

V podaní zo dňa 14. 04. 2020 doplnili, že právni predchodcovia žalobcov nedali súhlas na realizáciu
stavby a ani sa nedohodli so stavebníkom o bezplatnom užívaní pozemku na dobu neurčitú, z čoho
vyplýva, že prípadné údajné nespochybňovanie práva stavebníka na bezodplatné užívanie pozemku je
právne irelevantné, nakoľko stavebník nebol dobromyseľný, že stavbu môže užívať bezodplatne, teda
nemohlo dôjsť k vydržaniu vecného bremena, nakoľko nebola splnená jedna z podmienok vydržania,

a to dobromyseľnosť. Názor žalovaných v 2. - 5. rade na nerozlučné spoločenstvo je nesprávny, práve
prípadné súdom vydané rozhodnutie ich bude oprávňovať na regresný nárok a žalobcovia určujú okruh
strán. Uplatňovaný nárok považujú za dôvodný.

7. Žalovaný v 1. rade v podaní zo dňa 07. 07. 2020 (v rámci dupliky) uviedol, že urobil všetko pre to,

aby pozemok pod cestou majetkovoprávne trvalo usporiadal a spoluvlastníkom pod cestou I/51 zaslal
návrh kúpnej zmluvy, pričom cena bola určená v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách, a to aj
napriek tomu, že cesta bola postavená oprávnene podľa vtedy platných právnych predpisov, kedy bol
k stavbe cesty postačujúci súhlas užívateľa pozemku, súhlas vlastníka potrebný nebol. Žalovaný v 1.
rade vyzval žalobcov na späťvzatie žaloby. Súčasne žalovaný v 1. rade poukázal na rozsudok Krajského

súdu v Prešove 15Co/16/2019, rozsudok NS SR zo dňa 28. 03. 2011, sp. zn. 5Cdo/87/2010, uznesenie
NS SR z 01. 03. 2011, sp. zn. 5Cdo/30/2010.

8. Žalovaní v 2. - 5. rade v podaní zo dňa 29. 07. 2020 (v rámci dupliky) zotrvali na svojom stanovisku
uvedenom v odpore proti platobnému rozkazu. Doplnili, že je nesprávny názor žalobcov, že rozhodnutie

súdu ich bude oprávňovať na regresný nárok voči žalobcom. Žalobcovia sa môžu domáhať odplaty za
užívanie nehnuteľností iba v pomere na nich pripadajúcom, teda iba v rozsahu ich spoluvlastníckych
podielov (t. j. v rozsahu 3 z celku). To, že sa žalovaní v 2. - 5. rade rozhodli si nárok neuplatňovať, je ich
právo a nie je možné, aby žalobcovia dostali odplatu za užívanie podielov žalovaných v 2. - 5. rade.

9. Podaním zo dňa 13. 01. 2021 žalobcovia súdu oznámili, že na podanej žalobe trvajú. Žalovaný v
1. rade im síce zaslal návrhy kúpnych zmlúv, avšak predmetom konania je vydanie bezdôvodného
obohatenia.

10. Žalovaný v 1. rade vyzval podaním zo dňa 07. 06. 2021 žalobcov na späťvzatie žaloby z

dôvodu ukončenia trvalého majetkovoprávneho vysporiadania pozemku pod cestou I/51, keď bol tento
vysporiadaný formou kúpy a vyvlastnenia.

11. V podaní zo dňa 15. 06. 2021 žalovaný v 1. rade doplnil, že štátna cesta I/51 „Trnava - juhovýchodný
obchvat“ je oprávnenou stavbou a žalovaný v 1. rade je stavebníkom a vlastníkom oprávnenej

stavby. Oprávnenosť stavby je nutné posudzovať podľa právnej úpravy platnej v čase vzniku stavby.
Stavba bola postavená legálne podľa v čase stavby platných právnych predpisov, vlastník niekoľko
rokov neprotestoval proti stavbe, nenapadol kolaudačné rozhodnutie. Majetkovoprávne vysporiadanie
pozemkov pod stavbou nebolo predpokladom ku kolaudačnému rozhodnutiu, právom k pozemku bolo aj
právo užívať pozemok podľa zákona č. 123/1975 Z. z. Žalovaný v 1. rade je oprávneným držiteľom práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu po dobu viac ako 10 rokov, pretože povinnosť vykonávať správu
a údržbu cesty mu vyplýva z cestného zákona. Žalovaný v 1. rade zopakoval svoje predchádzajúce
vyjadrenia a poukázal na rozsudok Okresného súdu Nitra, sp. zn. 25C/125/2019, uznesenie ÚS SR II.
ÚS 120/2014, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 15Co/16/2019 zo dňa 18. 02. 2020, a sp.zn. 10Co/104/2018 zo dňa 20. 02. 2020, rozhodnutie ESĽP, sp. zn. 4014/12, vo veci M. proti SR z 02.
07. 2019.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu, najmä
vyúčtovaním za znalecký posudok, faktúrou za geometrický plán, geometrickým plánom č. 6/2018,
odpoveďou na ponuku na vstup do súdneho konania na strane žalobcov zo dňa 07. 06. 2018, výpisom
z listu vlastníctva č. XXXX, odpoveďou žalovaného v 1. rade zo dňa 08. 06. 2016 a zo dňa 15. 03. 2017,
ponukami na vstup do súdneho konania na strane žalobcov (zo dňa 22. 05. 2018, zo dňa 30. 05. 2018,

zo dňa 09. 04. 2019), urgenciou o reálne začatie majetkovoprávneho vysporiadania - k. ú. Trnava zo dňa
01. 10. 2017, žiadosťami o majetkovoprávne vysporiadanie - k. ú. Trnava, znaleckým posudkom č. XX/
XXXX, odpoveďou ministra dopravy a výstavby SR zo dňa 07. 07. 2017, odporom žalovaného v 1. rade
proti platobnému rozkazu zo dňa 18. 10. 2019, zriaďovacou listinou rozpočtovej organizácie, odporom
žalovaných v 2. - 5. rade proti platobnému rozkazu zo dňa 18. 10. 2019, vyjadrením žalobcov zo dňa
24. 02. 2020 a zo dňa 14. 04. 2020, vyjadrením žalovaného v 1. rade zo dňa 07. 07. 2020, návrhmi

na uzavretie dohody (kúpnej zmluvy), znaleckým posudkom č. XXX/XXXX, kúpnou zmluvou č. XX/XX,
kúpnou zmluvou č. XXXX/XX - XXX/XXXX, vyjadrením žalovaných v 2. - 5. rade zo dňa 29. 07. 2020,
vyjadrením žalobcov zo dňa 13. 01. 2021, výzvou žalovaného v 1. rade zo dňa 07. 06. 2021, vyjadrením
žalovaného v 1. rade zo dňa 15. 06. 2021, výpisom z listu vlastníctva č. XXXXX, návrhom na zrušenie
vyvlastnenia, vyjadrením právneho zástupcu žalobcov a právneho zástupcu žalovaných v 2. - 5. rade na

pojednávaní, keď pojednával v neprítomnosti žalovaného v 1. rade, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní
neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu,
pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

13. Žalobca v 1. rade dal vypracovať geometrický plán č. X/XXXX na obnovu časti pôvodného pozemku

registra „E“ parc. č. XXXX/X a oddelenie pozemku parc. č. XXXXX/XX.

14. Z listu vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, pre
okres Trnava, obec Trnava, katastrálne územie Trnava, vyhotovenom dňa 15. 04. 2019, vyplýva, že
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej

mape parc. č. XXXXX/XX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXXX m2, a parcely
registra E“ evidovanej na mape určeného operátu parc. č. XXXX/X, druh pozemku - orná pôda, o výmere
XXXXX m2, sú žalobca v 1. rade o veľkosti podielu 1/24 k celku, žalobkyňa v 2. rade o veľkosti podielu
1/24 k celku, žalobkyňa v 3. rade o veľkosti podielu 1/12 k celku, žalobkyňa v 4. rade o veľkosti podielu
1/12 k celku, žalobca v 5. rade o veľkosti podielu 1/8 (1/12 + 1/24) k celku, žalobca v 6. rade o veľkosti

podielu 1/8 (1/12 + 1/24) k celku, žalobkyňa v 7. rade o veľkosti podielu 1/8 k celku, žalobca v 8. rade o
veľkosti podielu 1/8 k celku, žalovaný v 2. rade o veľkosti podielu 1/16 (1/20 + 1/80) k celku, žalovaný v
3. rade o veľkosti podielu 1/16 (1/20 + 1/80) k celku, žalovaný v 4. rade o veľkosti podielu 5/80 k celku
a žalovaná v 5. rade o veľkosti podielu 1/16 (1/20 + 1/80) k celku.

15. Zo zriaďovacej listiny zriaďovateľa Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky
zo dňa 07. 12. 1995 vyplýva, že Slovenská správa ciest je od01. 01. 1996 štátna rozpočtová organizácia,
ktorej účelom je správa a údržba diaľnic a ciest ako majetku vo vlastníctve štátu, pričom na ňu
prešli všetky práva, povinnosti a záväzky, ktoré vznikli zrušeným okresným správam ciest a cestným
investorským útvarom.

16. Dňa 17. 05. 2016 bola žalovanému v 1. rade zaslaná žiadosť o majetkovoprávne vysporiadanie
pozemkovej plochy reg. E parc. č. XXXX/X, nachádzajúcej sa v k. ú. Trnava, evidovanej na LV č. XXXX,
formou výkupu, na ktorú žiadosť reagoval žalovaný v 1. rade dňa 08. 06. 2016 s tým, že žiadosť eviduje
a bude ju riešiť po zaradení stavby do kontraktu na rok 2017.

17. Dňa 14. 02. 2017 bol žalovaný v 1. rade opätovne požiadaný o výkup nehnuteľnosti o výmere cca
XXXX m2 v prospech spoluvlastníkov vedených na LV č. XXXX. Žalovaný v 1. rade podaním zo dňa
15. 03. 2017 oznámil, že žiadosť zaradil do kontraktu na rok 2017 a po schválení kontraktu a plánu
obstarávania bude vyhotovený geometrický plán a znalecký posudok, následne bude zaslaný návrh

kúpnej zmluvy.18. Dňa 01. 10. 2017 bol žalovaný v 1. rade urgovaný s majetkovoprávnym vysporiadaním predmetnej
nehnuteľnosti s upozornením, že ak do konca roku 2017 nedôjde k náprave, vec bude riešená súdnou
cestou.

19. Žalobcovia ponúkli žalovaným v 2. - 5. rade vstup do súdneho konania na strane žalobcov (č. l. 30
- 37), pričom žalovaný v 3. a 4. rade ponuku žalobcov neprijali (č. l. 16 - 17, č. l. 33).

20. Listinou - znaleckým posudkom č. XX/XXXX, vypracovaným L.. Z. U., znalcom z odboru

stavebníctvo, odvetvia: pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, bola stanovená všeobecná
hodnota nehnuteľností - pozemkov KNC parc. č. XXXXX/XX, o výmere 1634 m2, podľa LV č. XXXX,
k. ú. Trnava, a to 83.800 Eur, pričom všeobecná hodnota nájmu predstavuje 4.990 Eur/rok (3,054 Eur/
m2/rok).

21. Podaním zo dňa 09. 07. 2020 zaslal žalovaný v 1. rade žalobcom a žalovaným v 2. - 5. rade písomné

návrhy na uzavretie dohody (kúpnej zmluvy) ako aj znalecký posudok č. XXX/XXXX vo veci stanovenia
všeobecnej hodnoty pozemku parc. č. XXXXX/XX, zapísaný v KN v LV č. XXXX pre obec a k. ú. Trnava,
pre účely uzatvorenia kúpnej zmluvy.

22. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom,

pre okres Trnava, obec Trnava, katastrálne územie Trnava, vyhotovenom dňa 15. 06. 2021, vyplýva, že
výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape
parc. č. XXXXX/XX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXXX m2, je žalovaný v
podiele 1/1, a to titulom kúpy a vyvlastnenia.

23. Z návrhu na zrušenie vyvlastnenia zo dňa 17. 06. 2021 je zrejmé, že žalobkyňa v 2. rade navrhla
Okresnému úradu Trnava zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení z dôvodu nevyplatenia finančnej náhrady
za vyvlastnenie.

24. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomnej

podanej žaloby a písomných vyjadrení. Zdôraznil, že za obdobie, za ktoré sa žalobcovia domáhajú
nároku, boli žalobcovia a žalovaný v 2. - 5. rade podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a kľúčové
v tomto konaní je, že ani jeden z týchto spoluvlastníkov, ani ich právni predchodcovia, nedali súhlas
s realizovaním stavby a taktiež títo podieloví spoluvlastníci ani ich právni predchodcovia sa nedohodli
na bezplatnom užívaní pozemku. Zdôraznil, že žalovaní počas konania predkladali veľké množstvo

súdnych rozhodnutí, ktoré s vecou nesúviseli, nakoľko to nebol prípad, aký je tento, a kľúčové bolo
posúdiť, či teda žalovaní alebo ich právni predchodcovia dali súhlas na výstavbu stavby alebo sa dohodli
na bezodplatnom užívaní pozemku. Súd na minulom pojednávaní pri predbežnom právnom posúdení
uviedol, že Slovenská správa ciest koná vo verejnom záujme. Má za to, že tento právny názor je veľmi
právne nesprávny, nakoľko je predsa zrejmé, že úlohou štátu je plniť určité záležitosti vo verejnom

záujme, a na to disponuje štátnym rozpočtom, do ktorého prostredníctvom daní prispievame. Štát plní
tietofunkcievzdravotníctveaškolstve,tovšakneznamená,žebynemalplatiťúhrady,ktorémuvyplývajú
zo zákona. Žiadal, aby súd vykonal navrhnuté dôkazy a žalobe vyhovel.

25. Právny zástupca žalovaných v 2. - 5. rade na pojednávaní uviedol, že v zmysle vyjadrení považuje

žalobcu v celom rozsahu za nedôvodnú a navrhuje žalobu zamietnuť a priznať žalovaným náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Žaloba je voči žalovaným v 2. - 5. rade podaná bezdôvodne, keď žalovaní
nemajú voči žalobcom žiadnu hmotnoprávnu povinnosť a ani v zmysle samotnej žaloby sa žalobcovia
nedomáhajú plnenia voči žalovaným v 2. - 5. rade. Žalovaní sporné pozemky nevyužívajú, žiadnym
spôsobom sa bezdôvodne neobohatili. Účastníkmi konania sú len z dôvodu právneho omylu na strane

žalobcov. Neexistuje žiadna pasívna vecná legitimácia na strane žalovaných v 2. - 5. rade.

26. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym
poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

27. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú
náhradu.28. Podľa § 868 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01. 01. 1992 pokiaľ
ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.

januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992
sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

29. Podľa § 221 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31. 12. 1991, ak na
pozemku zriadi stavbu občan, ktorý nie je oprávnený pozemok užívať alebo ktorý je oprávnený užívať

ho na iný účel, súd na návrh národného výboru alebo organizácie, ktoré majú pozemok v správe, alebo
organizácia, ktorá je vlastníkom pozemku (§ 205 ods. 2) alebo na návrh toho, kto má k pozemku zriadené
právo osobného užívania, prikáže stavbu za náhradu navrhovateľovi, iba ak by tomu bránili dôvody
hodné osobitného zreteľa, najmä že stavebník bol dobromyseľný, že stavbu zriaďuje oprávnene. Ak
je to v záujme spoločnosti, môže súd aj po zistení stanoviska príslušného národného výboru, ktorý je
stavebným úradom, rozhodnúť, že stavebník je povinný stavbu na svoj náklad odstrániť.

30. Podľa § 54 Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
v znení účinnom do 30. 06. 1992 (ďalej len „Stavebný zákon v znení účinnom do 30. 06. 1992“) stavby,
ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo
na základe ohlásenia stavebnému úradu.

31. Podľa § 58 ods. 2 Stavebného zákona v znení účinnom do 30. 06. 1992 stavebník musí preukázať,
že je vlastníkom (§ 139 ods. 4) pozemku určeného územným rozhodnutím na zastavanie alebo má k
takému pozemku iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Ak ide o stavebné
povolenie na dočasnú stavbu, ktorej stavebníkom je občan, stačí, ak preukáže, že má k pozemku právo

dočasného užívania.

32. Podľa § 139 ods. 1 Stavebného zákona v znení účinnom do 30. 06. 1992 pod pojmom „iné práva“
k pozemkom a stavbám použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám“ (§ 23
ods. 3, § 34 ods. 1, § 59 ods. 1, § 59 ods. 1, § 93 ods. 2 a § 97 ods. 1 tohto zákona) sa podľa povahy

prípadu rozumie:
a) užívanie pozemku, kde je užívacie právo založené zákonom alebo rozhodnutím štátneho orgánu a
užívatelia pozemku môžu na ňom uskutočňovať stavby,
b) užívanie pozemku, kde na základe užívacieho práva určeného zmluvou užívatelia môžu uskutočňovať
na pozemku stavby a ich zmeny,

c) právo miestneho národného výboru alebo socialistickej organizácie uskutočňovať v súkromnom
nájomnom dome stavebné práce a udržiavacie práce,
d) právo vyplývajúce z vecného bremena väziaceho na pozemku alebo stavbe.

33. Podľa § 135c ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31. 12.

1991 (t. j. do času realizácie stavby cesty I/51) vecné bremená vznikajú zo zákona, rozhodnutím
oprávneného orgánu, písomnou zmluvou a na základe závetu; právo zodpovedajúce vecnému bremenu
možno nadobudnúť aj výkonom práva (§ 135a). Na účinnosť zmluvy, z ktorej sa nadobúdajú práva
zodpovedajúce vecným bremenám, je potrebné jej registrácia štátnym notárstvom.

34. Podľa § 132a ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31. 12. 1991
kto s vecou nakladá ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí,
má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, aké má vlastník veci.

35. Podľa § 132a ods. 2 Zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení účinnom do 31. 12. 1991 to

platí obdobne aj o tom, kto vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba a je so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný, že má k veci právo.

36. Podľa § 135a ods. 1 Zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení účinnom do 31. 12. 1991
vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite

v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú veci tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je
ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).37. Podľa § 151n ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len
„Občiansky zákonník“) vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného
tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným

bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

38. Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

39. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

40. Podľa § 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník
nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

41. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

42. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

43. Podľa § 128 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo

v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá
jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak.

44. Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo
vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento

účel a za náhradu.

45. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

46. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

47. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju

má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

48. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započítava aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

49.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

50. Podľa § 3d ods. 1 Zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (ďalej len
„Cestný zákon“) diaľnice a cesty I. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez colné priestory a obce sú
vo vlastníctve štátu, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Diaľnice a cesty I. triedy, ktorých vereným
obstarávateľom je Slovenská republika na základe koncesnej zmluvy podľa osobitného predpisu (ďalej
len „koncesné cesty“), sú vo vlastníctve štátu.

51. Podľa § 3d ods. 5 písm. b) Cestného zákona správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o
cesty vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné priestory - právnické osoby na tento
účel zriadené ministerstvom.52. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

53. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

54. Pri vyhodnocovaní výsledkov vykonaného dokazovania postupoval súd podľa § 191 Zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), keď dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, ako aj v súlade s princípom voľného hodnotenia dôkazov
zakotveného v čl. 15 Základných princípov CSP, keď žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, t. j.
každý dôkaz má rovnocenné postavenie a potencionál presvedčivosti. Zákonnú silu (tzv. váhu) pripisuje

jednotlivým dôkazom súd podľa pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie princípu voľného hodnotenia
dôkazov.

55. Súd v danom prípade došiel k záveru, že podaná žaloba je nedôvodná a nemožno jej vyhovieť.

56. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobcovia sa domáhali svojho nároku ako vlastníci pozemku, na
ktorom je umiestnená stavba (cesta I/51) vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, a to z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia.

57. Vo všeobecnosti povinnosť k vydaniu bezdôvodného obohatenia nastupuje, ak k vráteniu

neoprávnene získaných majetkových hodnôt nemôže dôjsť v rámci konkrétneho právneho vzťahu medzi
stranami podľa príslušných ustanovení, ktoré sa na daný právny pomer vzťahujú a ak neprichádza do
úvahy ani zodpovednosť za škodu. Je potrebné zdôrazniť, že záväzok z bezdôvodného obohatenia
vzniká zásadne len v prípade, ak medzi stranami neexistuje iný právny vzťah, v ktorého rámci právna
norma ukladá povinnosť, smerujúcu v podstate k rovnakému cieľu. O bezdôvodné obohatenie nejde,

ak je povinnosť plniť daná na základe iného ustanovenia zákona, alebo je založená zmluvne. Pri
takejto konštrukcii úpravy vzťahov medzi stranami sporu je potrebné uzavrieť, že nárok na náhradu za
zriadenie vecného bremena a jeho uplatňovanie ako jednorazovej náhrady má prednosť pred vydaním
bezdôvodného obohatenia, ktoré má charakter opakujúceho sa plnenia (podobne ako nájomné).

58. Ak strana uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdený nárok, ale s týmito
skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany sporu a
je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav
dopadajú. Súd teda nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ale len skutkovým vymedzením v žalobe a musí
si vyriešiť aj prípadnú konkurenciu (súbehu) právnych nárokov a spomedzi viacerých vybrať správnu

právnu normu (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/25/2018 zo dňa 29. 11. 2018).

59. Súd, neviazaný právnou kvalifikáciou žalobcu, konštatuje, že ak si žalobcovia uplatnili nárok ako (v
čase podania žaloby) vlastníci pozemku, na ktorom je umiestnená stavba - cesta I. triedy vo vlastníctve
žalovaného v 1. rade (§ 3d ods. 1 Cestného zákona), je treba vec posúdiť z pohľadu náhrady za zriadené

vecné bremeno, ktoré žalobcov ako vlastníkov pozemku obmedzovalo. Žalovaný v 1. rade však podľa
názoru súdu neužíval pozemok žalobcov bez právneho dôvodu, pretože na pozemku žalobcov došlo
k vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním (porovnaj uznesenie Krajského súdu v
Trnave, č. k. 9Co/265/2015-122 zo dňa 17. 05. 2015).

60. Vecné bremeno je vecné právo k cudzej veci a možno charakterizovať aj ako súbor právnych noriem,
ktoré vecnoprávne obmedzuje vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. Obmedzenie vlastníka
spočíva v tom, že tento je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Vecné bremeno je
spojené alebo s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo s určitou osobu charakterizovanou jej vzťahom
k určitej nehnuteľnosti. Podstatným obsahom vecného bremena je zaťaženie vlastníka nehnuteľnosti,

ktorého obmedzujú vo výkone jeho vlastníckeho práva. Na druhej strane každej povinnosti vyplývajúcej
z vecného bremena zodpovedá určité právo oprávneného subjektu - právo zodpovedajúce vecnému
bremenu. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu musí mať nepretržitý alebo opakujúci sa charakter(opakujúce sa plnenia). Typickým znakom a podstatou práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu je
jeho vecno-právny charakter.

61. Jedným zo spôsobov vzniku vecného bremena je tiež výkon práva (vydržanie). Predpoklady na
vydržanie vecného bremena sú rovnaké ako pri vydržaní vlastníckeho práva. Vydržaním vzniká vecné
bremeno v prípadoch, kedy oprávnený držiteľ, t. j. ten, kto vykonáva právo pre seba v dobrej viere o
tom, že mu právo patrí, využíva tohto práva nepretržite po dobu desať rokov. Do zmienenej doby sa
započítava i doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

62. Oprávnená držba je spojená s dobromyseľnosťou držiteľa práva, že mu právo zodpovedajúce
vecnému bremenu patrí, resp. že toto právo vykonáva oprávnene. Dobromyseľnosť musí byť pritom
daná so zreteľom ku všetkým okolnostiam, čo znamená, že držiteľ práva je presvedčený, že mu právo
zodpovedajúce vecnému bremenu riadne vzniklo, resp. že na neho riadne prešlo, hoci v skutočnosti sa
tak nestalo. Takéto presvedčenie bude v praxi spojené najmä so zmluvou o zriadení vecného bremena,

o ktorej neplatnosti držiteľ práva nevie alebo s domnelým právnym titulom, o ktorom sa držiteľ domnieva,
že existuje.

63. Dobromyseľnosť spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci alebo, že je oprávneným
vykonávateľom práva. Nestačí presvedčenie držiteľa, že nikoho nepoškodzuje, resp. že nikomu

nezasahuje do jeho práv. Dobromyseľnosť musí byť posudzovaná objektívne a nie len zo subjektívneho
hľadiska držiteľa. Do úvahy treba brať, či by držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú s ohľadom
na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno po každom (spravodlivo) požadovať, mal alebo
mohol mať pochybnosti, či mu vec alebo právo patrí. Vo vzťahu k vydržaniu je nevyhnutné, aby takáto
dobromyseľnosť bola daná po celú dobu plynutia vydržacej doby. Samotné subjektívne presvedčenie

držiteľa o jeho dobromyseľnosti je preto v tomto smere nedostatočné. Nastúpenie dobromyseľnosti je
potrebné posudzovať predovšetkým podľa okolností, ktoré sprevádzali vznik držby. Dobromyseľnosť
zaniká momentom, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťou, ktorá objektívne musela v ňom vyvolať
pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí, a to bez ohľadu na to, že subjektívne naďalej ostal
v presvedčení o svojom vlastníctve veci alebo oprávnenom výkone práva. V závislosti od konkrétneho

prípadu takouto skutočnosťou môže byť oboznámenie sa s vlastníckym zápisom v katastri nehnuteľností
alebo verejnou, či inou listinou, z ktorej vyplýva vlastníctvo v prospech inej osoby.

64. Okolnosti nastúpenia dobromyseľnosti musia vždy súvisieť s nejakým omylom, s ktorým je spojené
presvedčenie držiteľa, že nadobudol vlastníctvo k veci alebo mu patrí výkon práva. Omyl môže mať

skutkovú i právnu povahu. Relevantným je však len ospravedlniteľný omyl, ktorý treba posudzovať
objektívne z hľadiska bežnej (normálnej) opatrnosti každého držiteľa. Aj keď sa však držitelia posudzujú
bez ohľadu na ich duševnú vyspelosť, intelektuálne vlastnosti, vzdelanie, či životné skúsenosti, nebude
omyl ospravedlniteľným, a teda držba dobromyseľnou, ak sa preukáže, že držiteľ musel o svojom omyle
vedieť, napr. užívanie pozemku, o ktorom sa držiteľ domnieva, že je súčasťou jemu patriaceho iného

pozemku. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo chybnej interpretácii všeobecne záväzného právneho
predpisu, pričom zo znenia § 2 Zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky však
vyplýva nevyvrátiteľná domnienka znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov uverejnených v
Zbierke zákonov. Ospravedlniteľným bude preto len taký právny omyl, ktorý bude vychádzať z aplikácie
objektívne nejasného ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu. Oprávnená držba však

môže vzniknúť aj na základe domnelého (putatívneho) právneho dôvodu, vo vzťahu ku ktorému sa
držiteľ dobromyseľne so zreteľom ku všetkým okolnostiam domnieva, že mu ním priznané právo svedčí.
Pôjde najmä o prípady, ak sa držiteľ domnieva, že svoje vlastníctvo nestratil alebo ak v dôsledku
nesprávneho zamerania alebo oplotenia užíva väčší pozemok, než mu prináleží. V zásade ale platí,
že pre nadobudnutie oprávnenej držby sa právny titul výslovne nevyžaduje, pretože táto nie je viazaná

na jeho existenciu, ale dobromyseľnosť držiteľa spočívajúcu v presvedčení, že mu vzhľadom na všetky
okolnosti vec alebo právo patrí.

65. Z ustanovení Občianskeho zákonníka teda vyplýva, že vecné bremená môžu vznikať iba taxatívne
vymedzenými spôsobmi. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v danom prípade vecné bremeno

spočívajúce v práve žalovaného v 1. rade umiestniť a užívať (opravovať, upravovať, rekonštruovať)
stavbu (cestu I/51) a v povinnosti žalobcov strpieť existenciu a užívanie stavby na v tom čase ich
pozemkoch vzniklo vydržaním, keď žalovaný v 1. rade preukázal, že mu právo zodpovedajúce vecnému
bremenu patrí.66. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege), pri
splnení zákonom požadovaných predpokladov. Prvým predpokladom je, že musí ísť o spôsobilý predmet

vydržania. Druhým je, že držba musí byť oprávnená. Oprávnená držba je faktické ovládanie veci s vôľou
nakladať s vecou ako so svojou, pričom držiteľ musí byť dobromyseľný v tom, že vec držiteľovi patrí.
Okolnosť, z ktorej možno usudzovať dobromyseľnosť, musí v spore preukázať držiteľ veci, je to okolnosť
svedčiaca o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci. Vlastník musí preukázať platný právny
dôvod nadobudnutia vlastníctva. Tretím a posledným predpokladom vydržania je nepretržité uplynutie

zákonom stanovenej doby.

67. Súd mal za nesporne preukázané, že žalobcovia a žalovaní v 2. - 5. rade boli v čase podania
žaloby podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - pozemku, na ktorom sa nachádza stavba - cesta L..
Aktuálne je však výlučným vlastníkom nehnuteľnosti žalovaný v 1. rade.

68. Sporným však bolo, či stavba cesty L. je stavbou oprávnenou. Súd však poukazuje na skutočnosť, že
cesta L. bola realizovaná pred 01. 01. 1992 (čo nebolo v konaní sporné), kedy v tom čase platná právna
úprava neriešila nároky vyplývajúceho z neoprávneného zastavania pozemku štátom (socialistickou
organizáciou), ale len občanom, ktorý nebol oprávnený pozemok užívať alebo bol oprávnený užívať ho
na iný účel (§ 221 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 1991). Z

toho potom vyplýva, že štát ako stavebník neoprávnenú stavbu zriadiť nemohol. Stavbu však mohol
uskutočniť iba podľa stavebného povolenia (§ 54 Stavebného zákona v znení účinnom do 30. 06. 1992),
pričom ako stavebník musel preukázať, že je vlastníkom pozemku určeného územným rozhodnutím na
zastavaniealebomáktakémupozemkuinéprávo,ktoréhooprávňujezriadiťnaňompožadovanústavbu
(§ 58 ods. 2 Stavebného zákona v znení účinnom do 30. 06. 1992). V danom prípade bolo nesporné, že

k vydaniu stavebného povolenia (a následne aj kolaudačného rozhodnutia) došlo, z čoho možno vyvodiť
ten záver, že štát preukázal splnenie podmienky pre vydanie stavebného povolenia, t. j. že mu patrilo
právo, ktoré ho oprávňovalo zriadiť na pozemku žalobcov, resp. ich právnych predchodcov, cestu I/51.

69. Civilný sporový poriadok (čl. 8 Základných princípov, § 132 ods. 1, § 150 ods. 1) ako zákonný

procesný predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, je postavený na zásade kontradiktórnosti
sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten spočíva v tom, že
tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu, a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto
skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie
skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov

leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana má teda
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy.
Nie je jeho povinnosťou, a nemá ani právo vykonávať dokazovanie o rozhodujúcich skutočnostiach bez
návrhu strán sporu. Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena vedie k strate sporu. Dôkazné
prostriedky možno navrhovať spôsobom a v lehotách v zmysle CSP v súlade s princípom hospodárnosti

a podľa pokynov súdu.

70. Preto pokiaľ žalobcovia tvrdili, že cesta L. je stavbou neoprávnenou, bolo ich povinnosťou, ak
chceli byť v konaní úspešní, predložiť súdu plné dôkazy o neoprávnenosti stavby, resp. za tým účelom
navrhovať doplnenie dokazovania, keď len tvrdenie, že žalobcovia nemajú vedomosť o tom, že by ich

právni predchodcovia dali súhlas na výstavbu predmetnej cesty, je na preukázanie neoprávnenosti cesty
nepostačujúce. Rovnako tak ležalo na žalobcoch, aby preukázali existenciu dohody o odplatnom užívaní
predmetného pozemku medzi právnymi predchodcami žalobcov a stavebníkom (právnym predchodcom
žalovaného v 1. rade). Naviac súd uvádza, že za celú dobu užívania pozemku si žalobcovia, resp. ich
právni predchodcovia, ani neuplatňovali voči vlastníkovi cesty L. nejaké náhrady spojené s užívaním

pozemku, práve naopak, pred podaním žaloby sa domáhali majetkovoprávneho usporiadania pozemku
pod stavbou formou odkúpenia.

71. Možno sa teda stotožniť s tvrdením žalovaného v 1. rade, že cesta L. bola postavená legálne
podľa v čase stavby cesty platných právnych predpisov, keď bolo na stavbu vydané stavebné povolenie

a kolaudačné rozhodnutie, ktoré nebolo žalobcami, resp. ich právnymi predchodcami, až do podania
žaloby žiadnym spôsobom spochybnené. Žalovaný v 1. rade tak vydržal ako dobromyseľný a oprávnený
užívateľ vecné bremeno k pozemku pod skolaudovanou a riadne a dobromyseľne užívanou stavbou.
Žalovaný v 1. rade oprávnene, dobromyseľne a nerušene užíva stavbu najmenej od 01. 01. 1992, predktorým dátumom došlo nesporne k realizácii stavby. Dobromyseľnosť a oprávnenosť užívania pozemku
vo forme umiestnenia a správy cesty L.vyplýva aj z ustanovení § 3d ods. 1, ods. 5 písm. b) Cestného
zákona.

72. Súd v tejto súvislosti odkazuje aj na ustanovenie § 130 ods. 1 vetu druhú Občianskeho zákonníka,
podľa ktorej pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Preto pokiaľ žalobcovia
spochybnili oprávnenosť držby, dôkazné bremeno ležalo na nich a bolo potrebné preukázať opak, teda
že držba oprávnená nie je.

73. Nepochybná dobromyseľnosť stavebníka mala okrem iného za dôsledok začatie plynutia vydržacej
doby pre vznik vecného bremena výkonom práva (vydržaním). Zákonom stanovená doba, ktorej
uplynutie je posledným predpokladom vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, je 10-ročná.
Keďže bolo nesporné, že žalovaný v 1. rade, resp. jeho právny predchodca, právo vykonával viac ako
10 rokov, táto začala plynúť najneskôr dňa 01. 01. 1992 a uplynula dňa 01. 01. 2002.

74. Súd z dôvodu hospodárnosti konania nevykonal dôkazy navrhované žalobcami, a to výsluch žalobcu
v 1. rade, výsluch žalovaného v 1. rade, výsluch svedka L.. Z. U., znalecké dokazovanie znalcom
z oblasti stavebníctva, nakoľko žalobcovia nešpecifikovali, ktoré skutočnosti majú byť navrhovanými
dôkazmi preukázané. Naviac je súd toho názoru, že ani vykonanie žalobcami navrhnutých dôkazov

by rozhodnutie súdu v konečnom dôsledku nemohlo ovplyvniť, preto aj z tohto dôvodu a z dôvodu
hospodárnosti konania súd k vykonaniu navrhnutých dôkazov nepristúpil.

75. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto rozsudku a žalobu zamietol, keď má za to, že žalobcom

žalobou uplatnený nárok nepatrí a žalovaný v 1. rade vecné bremeno vydržal, a to aj bezodplatne
vzhľadom na dobromyseľné užívanie nehnuteľnosti po dobu najmenej 30 rokov. Súd pritom podporne
poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 120/2014 zo dňa 05. 02. 2014.

76. Navyše súd uvádza, že nárok uplatnený žalobcami považuje súd za zneužitie výkonu práva a tiež

za rozporný s dobrými mravmi s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď
jeho cieľom podľa názoru súdu nie je dosiahnutie realizácie práv vlastníka pozemku v rozsahu, v akom
toto právo prislúchalo jeho právnemu predchodcovi, ale jeho účelom je využitie odlišného vlastníctva
pozemku a vlastníctva stavby k vymáhaniu plnenia označovaného za bezdôvodné obohatenie.

77. Z obsahu žaloby sa súdu javí, že žalobcovia sa rozhodli domáhať sa náhrady súdnou cestou pre
neuskutočnenie majetkovoprávneho vysporiadania v krátkom čase po podaní žiadosti žalovanému v 1.
rade napriek tomu, že žalovaný v 1. rade je štátnou rozpočtovou organizáciou napojenou príjmami a
výdavkami na štátny rozpočet a proces usporiadania pozemkov závisí od pridelenia verejných zdrojov
na tento účel. Žalovaný v 1. rade mal aj napriek vydržaniu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu

záujem predmetný pozemok formou kúpy vysporiadať, preto predložil žalobcom (aj žalovaným v 2. - 5.
rade) návrh kúpnej zmluvy, ktorý však žalobcovia neakceptovali, v dôsledku čoho žalovaný v 1. rade u
žalobcov pristúpil k vyvlastneniu pozemkov. V neposlednom rade je tiež v rozpore s dobrými mravmi,
pokiaľ sa žalobcovia domáhajú náhrady za užívanie pozemku, keď stavba slúži verejnému záujmu,
zabezpečuje odklon dopravy, pričom možno dôvodne predpokladať (i vzhľadom na trvalý pobyt žalobcov

v 1. - 4. rade), že žalobcovia cestu L., ktorá je juhovýchodným obchvatom H., aj využívajú.

78. Záverom súd uvádza, že pokiaľ ide o postavenie žalovaných v 2. - 5. rade v tomto konaní, títo
podľa názoru súdu nie sú vecne pasívne legitimovaní a súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcov, že
sa v súdenom prípade jedná o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z.

Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), keď nejde o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa
rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný. Prípadná náhrada
z titulu užívania pozemku stavbou je oprávneným nárokom spoluvlastníkov v pomere podľa výšky ich
spoluvlastníckych podielov. Aj z tohto dôvodu súd žalobu voči žalovaným v 2. - 5. rade ako nedôvodnú
vo výroku I. tohto rozsudku zamietol.

79. Okrajovo súd uvádza (stotožňujúc sa s tvrdením žalovaných v 2. - 5. rade), že žalobcovia sa mohli
domáhať náhrady za užívanie nehnuteľností iba v pomere na nich pripadajúcom, teda iba v rozsahu ich
spoluvlastníckych podielov, nie aj v rozsahu patriacom žalovaným v 2. - 5. rade.80. V prípade, ak sa súd v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto,
že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c.

Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára
1998).

81. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

82. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

83. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

84. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

85. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo

skutočnosti, že žalovaní v 1. až 5. rade boli v konaní plne úspešní, preto im súd vo výroku II. rozsudku
priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

86. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods.
2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová
značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.