Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/50/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215215970
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4215215970.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr.

Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v spore žalobcov: 1/ Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X/
XX, XXX XX V., 2/ I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX/XX, XXX XX V., 3/ Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. XXXX/X, XXX XX Q., S. C., 4/ H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. X/XX, XXX XX V., 5/ M. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J.. F. XX, XXX XX V., 6/ K.. J. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.. F. XX, XXX XX V., 7/
K.. C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, XXX XX F., 8/ H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.. J.. V. XXXX/
XX, XXX XX V., 9/ K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/X, XXX XX V., 10/ T. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. XXXX/XX, XXX XX V., 11/ Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/X, XXX XX Q., S. C., 12/

Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/X, XXX XX Q., S. C., 13/ C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.
XXXX/X, XXX XX Q., S. C., všetci zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Ing. Vajliková,
s.r.o., so sídlom Ul. biskupa Királya 6, 945 01 Komárno, proti žalovanej: Slovenská republika - Slovenský
pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie vlastníckeho
práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 7C/379/2015-695 zo dňa
04.05.2021 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva voči žalobcom 1/ až 13/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o určenie, že nebohý T. L., nar.
XX.XX.XXXX, zomrelý dňa XX.XX.XXXX a nebohá U. L., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomrelá dňa
XX.XX.XXXX, boli ku dňu svojej smrti bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností pôvodne sa
nachádzajúcich v kat. úz. W. L. v PKN vložke č. XXX a v kat. úz. V. v PKN vložke č. XXXX, bližšie
špecifikovaných v podanej žalobe a žalovanej priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobcovia sa domáhali určenia vlastníckeho

práva na tom skutkovom základe, že ich právni predchodcovia nadobudli vlastníctvo k sporným
nehnuteľnostiam v rámci prídelového plánu v rámci 2. pozemkovej reformy. Boli tzv. presídlencami,
keď z okresu M. odišli s rodinami na R. Slovensko, kde im bola pridelená poľnohospodárska pôda
ako roľníkom. Žalobcovia však nemali doklad o úhrade ceny nehnuteľností za pridelenú pôdu, a ani
výmer o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX-XX pre k. ú. W. L. a č. XXXX/XX-XX pre kat. úz. V., o ktoré
opierali vlastníctvo ich predchodcov. Poukazovali len na ďalšie úradné doklady a písomnosti, z ktorých
podľa nich bolo zrejmé, že ich predchodcom ako presídlencom vydalo Povereníctvo pôdohospodárstva

a pozemkovej reformy dva vyššie uvedené výmery.

2. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovanie za to, že žalobcovia neuniesli dôkazné
bremeno svojich tvrdení, že ich právni predchodcovia T. L., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX aU. L., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, boli v čase svojej smrti vlastníkmi nehnuteľností
pôvodne zapísaných pre okres V., kat. úz. W. L. v PKN vložke č. XXX a kat. úz. V. v PKN vložke č.
XXXX. Podľa žaloby mali uvedení predchodcovia žalobcov zahájiť v presne nezistenom čase okolo

roku XXXX držbu rovnako presne neidentifikovaných nehnuteľností na základe výmeru o vlastníctve
pôdy č. XXXX/XX-XX pre kat. úz. W. L. a č. XXXX/XX-XX pre kat. úz. V.. Súd poukázal na rozhodnutie
NS SR sp. zn. 4Cdo/48/2008 zo dňa 28.10.2009 v súvislosti s postupnosťou jednotlivých úkonov pri
pridelení nehnuteľností výmerom o vlastníctve pôdy, podľa ktorého je nevyhnutné vyriešiť otázku identity
pozemkov, ak bol výmer vydaný v rámci pozemkovej reformy po vykonanom prídelovom konaní, pričom

jeho podkladom musí byť návrh prídelového plánu, ktorý má byť potvrdený konečným prídelovým
plánom, a akýmsi pokračovaním tohto procesu je vydanie samotného výmeru o vlastníctve pôdy. V
odôvodnení ďalej súd uviedol, že podľa ustanovenia § 68 ods. 3 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb.
o konaniach vo veciach patriacich do pôsobnosti politických úradov (správne konanie), bolo potrebné
vydať jeden rovnopis prídelcovi a jeden pre úrad za účelom zabezpečenia verifikácie. V prejednávanej
veci mali byť žalobcom vydané dva výmery o vlastníctve pôdy, avšak ani jeden sa podľa žalobcov

nezachoval, a to nielen u nich, ale ani v príslušnom archíve, čo súd považoval za nepravdepodobné. Z
uvedenej skutočnosti súd vyvodil záver, že právnym predchodcom žalobcov zrejme nebol vydaný vôbec
žiadny výmer, ktorý by sa dal podrobiť verifikácii zo strany súdu, či sú v ňom obsiahnuté všetky podstatné
náležitosti. Návrhy prídelového plánu a konečného prídelového plánu, resp. iných listín predstavujú
len technický podklad, pre identifikáciu tak prídelcu, ako aj samotných nehnuteľností, však nie sú

spôsobilými listinami na zápis vlastníckeho práva v prospech právnych predchodcov žalobcov.

3. Žalobcovia si v prejednávanom prípade odvodzujú svoje vlastnícke právo aj z iných listín, na
základe ktorých mali vstúpiť do držby nehnuteľností, a to na základe návrhu prídelového plánu zo
skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov V. v kat. území V. (t. č. V.) po bývalom vlastníkovi H.. H.

U., kde bola uvedená lúka vo výmere 77,30 m2. Táto listina mala byť vyhotovená Miestnou roľníckou
komisiou v W. L. dňa XX.XX.XXXX s odtlačkom pečiatky a s nečitateľným podpisom bez ďalších
náležitostí. Pokračovaním tohto prídelového konania malo byť vyhotovenie konečného prídelového
plánu zo skonfiškovaného majetku ako podkladu pre vydanie už spomínaných 2 výmerov, avšak po
nepomerne rozšírenom okruhu bývalých vlastníkov, ako bol v návrhu prídelového plánu, a to po H. R.

E. L.., C. I., J., H.. J., rod. C. K., U. X. a manž. E. rod. Y., H. U., S. V. a manž. R. rod. V., H.. H. U., a tiež
pre iné katastrálne územie, a to W. L.; listina bola označená odtlačkom Y. v W. L. bez označenia osoby
konajúcej za Y. v W. L.. Nie je možné verifikovať, či za R. konala oprávnená osoba, rovnako chýba dátum.

4. Na základe týchto skutočností mal súd za to, že vzhľadom k absencii nevyhnutných náležitostí

návrhu prídelového plánu zo dňa XX.XX.XXXX a tzv. konečného prídelového plánu pre dve rozdielne
katastrálne územia, kde na oboch listinách chýbajú podpisy konajúcich osôb, odtlačok pečiatky s
dátumom, z ktorých skutočností by malo vyplynúť preskúmanie a potvrdenie Okresnou roľníckou
komisiou, povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, a to ešte v dvoch rozdielnych
katastrálnych územiach, nie je možné právnych predchodcov žalobcov považovať za vlastníkov

nehnuteľností, resp. aspoň za oprávnených držiteľov týchto nehnuteľností.

5. Podľa súdu nemožno v danom prípade hovoriť o oprávnenej a dobromyseľnej držbe konkrétnych
nehnuteľností, pretože podmienkou nadobudnutia vlastníctva bolo zahájenie faktickej držby konkrétne
identifikovateľných nehnuteľností minimálne katastrálnym územím, PKN vložkou, a v prípade viacerých

parciel aspoň parcelným číslom z PKN vložky. Dobromyseľnosť sa aj podľa ustálenej judikatúry NS SR
vyžadovala počas celej doby držania nehnuteľnosti. V prejednávanej veci bolo sporné, či predchodcovia
žalobcov vôbec vstúpili do držby konkrétnych nehnuteľností. R. malo pokračovať v užívaní nehnuteľností
od roku XXXX, avšak konečný prídelový plán vznikol až v roku XXXX. Ak právni predchodcovia
žalobcov užívali neurčité a neidentifikované nehnuteľnosti bez relevantného dokladu, vykonávali zrejme

len domnelé právo držby. Súd nesúhlasil ani s tvrdením žalobcov, že nehnuteľnosti mali nadobudnúť
ešte výmerom zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol adresovaný Y. v obci V. pod č. XXXXX/XX-U.-F.. Listina
je síce označená ako výmer, ale z obsahu je zrejmé, že sa neprideľuje do vlastníctva konkrétnej osobe
s individuálnou identifikáciou. Táto listina sa vzťahuje k hnuteľným veciam, v ktorých užívaní sa má
pokračovať, nerieši sa vlastníctvo, ako je zrejmé aj z predloženej prílohy. Z listiny nie je zrejmé kto

ju vyhotovil, kedy, a vôbec v nej nie je uvedené meno právnych predchodcov žalobcov. V uvedenom
výmere vôbec nie je označenie PKN vložky, príslušného katastrálneho územia a parciel, ku ktorým by
sa malo zriadiť vlastnícke právo.6. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno
o tom, že im sporné nehnuteľnosti patrili, že držba bola dobromyseľná a oprávnená, že boli splnené
zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním ako dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec

patrí a nakladanie držiteľa s vecou ako so svojou. Žalobcovia nepreukázali akým úkonom im bola držba
odovzdaná a zahájená, nevedeli teda preukázať obdobie od kedy vstúpili do oprávnenej držby a kedy
mali nadobudnúť vlastníctvo, a preto podľa názoru súdu nemohli byť ani právni predchodcovia žalobcov
v dobrej viere, že im nehnuteľnosti patrili. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

7. Z PKN vložky č. XXX pre kat. úz. W. L. a z PKN vložky č. XXXX pre kat. úz. V. (č. l. 61 až 66
spisu) je zrejmé, že pôvodným vlastníkom nehnuteľností bol H.. U. H. a H.. X. C. s manželkou, ktorí
podľa výmennej zmluvy z roku XXXX vymenili svoje nehnuteľnosti za iné. Z pripojeného spisu sp.
zn. 13C/370/2011 súd zistil, že pôvodní vlastníci neboli vysídlení z ČSR, a preto im ani nebolo odňaté
a skonfiškované vlastníctvo. Ich vlastnícke právo bolo obnovené zo zákona, a to v zmysle § 1 a § 9
nariadenia vlády SR č. 52/1945, a § 15 zák. č. 128/46. Štát preto nemohol tieto nehnuteľnosti prideliť do

vlastníctva prídelcom, keď priamo znením zákona došlo k navráteniu vlastníctva.

8. Pri preukazovaní dobromyseľnej držby nemohol súd vychádzať ani zo skutočnosti, že sporné
pozemky mali byť vnesené do E. V., keďže písomné podania tohto družstva boli protichodné. Súd mal
tiež preukázané, že medzi nehnuteľnosťami v dvoch katastrálnych územiach je vzdialenosť cca 15

kilometrov. Je preto málo pravdepodobné, že by zo strany právnych predchodcov žalobcov mohlo pri
takejto vzdialenosti dôjsť k obrobeniu nehnuteľností v rozsahu opakovaných jednotlivých úkonov ako
siatie, orba, žatva, a pod.

9.Protitomutorozsudkupodalivzákonnejlehoteodvolaniežalobcovia,ktorínavrhlinapadnutýrozsudok

zmeniť a žalobe vyhovieť. Namietali nesprávny procesný postup, vadu konania, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie
veci. Uviedli, že si uplatnili zákonným spôsobom všetky ich práva podľa aktuálnych reštitučných
zákonov. Boli účastníkmi I. II. a III. etapy ROEP. Poukázali na závery zrušujúceho uznesenia Krajského
súdu v Nitre č. k. 6Co/116/2017-224, podľa ktorého sa mal súd prvej inštancie zaoberať vydržaním

vlastníckehoprávaichprávnymipredchodcami.Vsúdnomkonanípredložilimnožstvolistinnýchdôkazov
preukazujúcich, že ich právni predchodcovia boli so zreteľom na všetky okolnosti vyplývajúce z
pripojených listinných dôkazov dobromyseľní, a sporné nehnuteľnosti držali na základe ich vnútorného
presvedčenia, že sú predmetom ich vlastníctva. Sporné nehnuteľnosti boli ich právnym predchodcom
pridelené nasledovnými výmermi. Spoločným výmerom č. XXXXX/XX-U.-F. vydaným Povereníctvom

Slovenskej národnej rady pre poľnohospodárstvo a pozemkovú reformu v Bratislave dňa XX.XX.XXXX,
vrátane menného zoznamu osídlencov osady Y. Q., okres V. č. XXXXX/XX-U.-F.. V tomto mennom
zozname je ich právny predchodca T. L. uvedený pod č. 5. Konečným prídelovým plánom zo dňa
XX.XX.XXXX, vydaným na meno L. T. a manželka U. rod. Y. s prídelom 5000 m2 a 13 ha 7263 m2 a
spoluvlastnícky podiel z bežného čísla 16 Spoločný majetok členov R. o výmere 21 ha 1722 m2 v podiele

1/14-iny, čomu zodpovedá výmera 15123 m2. Skutočnosť, že ich právni predchodcovia boli úradne
evidovaní ako prídelcovia, vyplýva aj zo zápisnice spísanej dňa XX.XX.XXXX v obci W. L., ktorou sa
potvrdzuje, že pod bodom 13. zápisnice, bol ako kolonista - prídelca evidovaný ich právny predchodca.
Zoznam osídlencov na skonfiškovanom majetku H.. H. v kat. úz. W. L. - osada Y. Q. zo dňa XX. R. XXXX
pripojený k listu W. L., osada Y. Q., zvýšenie prídelov pre osídlencov na skonfiškovanom majetku H.-ho“,

správa „Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy sekcia „ B“ Bratislava č. XXX/XX-XX z
XX.XX.XXXX oznamuje, že prídelový plán vzťahujúci sa na vyššie uvedený majetok schválený PPPR
pod tunajším číslom XXXX/XX-XX, XXXX-XX-XX a že vlastnícke výmery pre jednotlivých prídelcov
boli predložené tamojšiemu povereníctvu na schválenie. V zozname osídlencov je uvedený v riadku
12. právny predchodca žalobcov T. L. s manželkou s výmerou 14 ha 2263 m2 v kat. úz W. L. a 7730

m2 v kat. úz. V. (V.) s tým, že okrem svojho individuálneho majetku užívali spolu s ďalšími prídelcami
podiel 1/12-iny na spoločnom majetku v kat. úz. V. (V.) vo výmere 7 ha 8070 m2. Z úradného záznamu
spísaného dňa XX.XX.XXXX na úrade pracovnej skupiny pre pozemkovú reformu v V. vo veci uvalenia
úradnej správy sa konštatuje, že majetok, ktorý bol počas okupácie pozemnoknižne prevedený na U. H.
E. L.. a ako taký v roku XXXX skonfiškovaný a rozparcelovaný, bol pridelený do vlastníctva prídelcom -

kolonistom výmermi o vlastníctve pôdy od č. XXXX/XX-XX do č. XXXX/XX-XX, kde medzi označenými
výmermi bol aj výmer č. XXXX/XX-XX vydaný dňa XX.XX.XXXX na mená prídelcov T. L. a manž. U.
rod. Y.. Z dokumentu označeného ako D. Pracovná skupina pre pozemkovú reformu v W. A. č. XXX/XX
z XX.XX.XXXX bol daný pokyn k urýchlenému zaknihovaniu nehnuteľností - prídelov, pridelených zoskonfiškovaných majetkov na prídelcov. V pripojenom zozname prídelcov sú v riadku č. 12 uvedení T. L.
a manželka U., rod. Y. s výmerou 14,2263 ha a podpisom potvrdený uhradený preddavok 14.000 Kčs. Z
dokladu „Výkaz nedoplatkov“ Daňového úradu V. č. XXX/XX/XXX/XX z XX.XX.XXXX vyplýva, že podľa

predloženého výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX-XX na meno T. L. a manž. U. rod. Y., neboli zistené
v evidencii pozemkov nedoplatky. Zo zápisnice o vnesení pozemkov do JRD zo dňa XX.XX.XXXX z
riadku 12 tabuľky nepochybne vyplýva, že právni predchodcovia žalobcov vniesli do JRD Q. v roku XXXX
pôdu v kat. úz. W. L. o výmere 15,7386 ha, v kat. úz. V. 1,4236 ha, spolu pôdu o výmere 17,1622 ha.
„Zo zápisnice Pôdohospodárskeho odboru rady ONV V. z XX.XX.XXXX na Y. v W. L. čísl. pol. kon. pr.

pl. v.z.: XX.K. Býv. vl. H.. H. U. o usporiadaní pohľadávky MPPR za pôdohospodársky majetok, ktorý v
rámci vykonávania pozemkovej reformy nadobudol prídelom (kúpou) T. L. a manž. U. rod. Y., a ktorej
originál je založený v Štátnom archíve v V. pod signatúrou OPR k.ú. W. L., sa potvrdzuje platba za pôdu
v rozsahu 13,7263 ha, stavebná plocha 0,5 ha“. V liste „Zoznam vlastníkov pôdy - Y. Q. v r. XXXX“ E.
V. zn. XXX/XX z XX.XX.XXXX sú v riadku 12 uvedené mená právnych predchodcov žalobcov. V liste
Slovenského pozemkového fondu Bratislava č. XXXX/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX je zo strany

SPF jednoznačne deklarované, že skonfiškované pozemky po bývalom vlastníkov H.. U. H. v kat. úz.
W. L. boli Výmermi o vlastníctve pôdy pod č. XXXX/XX-XX až XXXX/XX-XX pridelené do vlastníctva
fyzickým osobám. Výmer právnych predchodcov žalobcov č. XXXX/XX-XX do uvedeného radu Výmerov
nepochybne spadá. Potvrdením E. V. pod č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, zaslaný na Obvodný
pozemkový úrad V., predseda družstva K.. M. N. potvrdil, že T. L. a manželka U. rod. Y. vniesli do JRD

Q., t. č. E. V., svoje pozemky vo výmere 17,1622 ha ako aj živý a mŕtvy inventár a pracovali na družstve v
členskom pomere. Z listu „Vyjadrenie k potvrdeniu E. V. zn. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX“, zaslaný na
Obvodný pozemkový úrad V. nepochybne vyplýva, že predseda družstva vydal vyjadrenie k potvrdeniu,
kde v odseku XXIV. uvádza, že právni predchodcovia žalobcov vniesli pozemky len do užívania družstvu,
a nie do vlastníctva. Z trojitej identifikácie parciel č. j. XXX/XX vyhotovenej a vydanej Správou katastra

V., odd. dokumentácie zo dňa XX.XX.XXXX sa potvrdzuje, že pozemky ich právnych predchodcov sú v
evidencii Správy katastra V.. Zo zloženiek o obdržaní naturálií členmi družstva JRD, ktoré sú založené
do spisu pod prílohou č. 29 k žalobe nepochybne vyplýva, že ich právni predchodcovia boli členmi
družstva až do ich smrti. Z grafického prídelového plánu na pozemky prídelcov v kat. úz. W. L., ktorý
bol vydaný pod č. E./XXXX-XXX dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že tento grafický prídelový plán obsahuje

dokumentáciu vrátane výmerov pozemkov právnych predchodcov žalobcov. Napokon aj z čestných
prehlásení svedkov U. Q. a R. L. je preukázané, že ich právni predchodcovia obdržali v roku XXXX do
vlastníctva pozemky podľa prídelového plánu č. XXXX/XX-XX v kat. úz. W. L. zo dňa XX.XX.XXXX a
prídelového plánu kat. úz. V. zo dňa XX.XX.XXXX, konečného prídelového plánu kat. úz. W. L. zo dňa
XX.XX.XXXX, výmeru XXXX/XX-XX kat. úz. W. L. a V. vydaného XX.XX.XXXX a výmeru XXXX/XX-

XX kat. úz. V. vydaného XX.XX.XXXX. Jedná sa o nehnuteľnosti v celkovej výmere 17,1622 ha, ktoré
ich právni predchodcovia vniesli do JRD v roku XXXX aj so živým a mŕtvym inventárom. Súd prvej
inštancie spochybňuje pravosť a hodnovernosť týchto listinných dôkazov bez akéhokoľvek logického
vysvetlenia, avšak tieto listinné dôkazy preukazujú, že ich právni predchodcovia sporné nehnuteľnosti
oprávnene držali ako vlastné v dobrej viere, že im vlastníckym právom patria. Oprávnená držba sa

nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod, teda ide
o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. V
danom prípade existuje celý rad listinných dôkazov svedčiacich o tom, ako ich právni predchodcovia
predmet sporu nadobudli do svojej držby, ako aj ďalšie listinné dôkazy svedčiace o ich oprávnenosti
nakladaťsním.Zvyššiepopísanéhoceléhoradulistinnýchdôkazovnespornevyplýva,ženehnuteľnosti,

ktoré sú predmetom sporu a nachádzajú sa v kat. úz. W. L., boli ich právnym predchodcom pridelené
do vlastníctva výmerom XXXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX a tie, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. V.
im boli pridelené do vlastníctva výmerom XXXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. Od tejto doby sporné
nehnuteľnosti užívali dobromyseľne až do ich smrti. Vlastnícke právo titulom vydržania nadobudli ich
právni predchodcovia uplynutím desaťročnej vydržacej doby. Teda k nehnuteľnostiam nachádzajúcim

sa v kat. úz. W. L. dňom XX.XX.XXXX a k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. V. dňom
XX.XX.XXXX. Pokiaľ mal súd pochybnosti o splnení vydržacej doby podľa pridelenia nehnuteľností
výmermi, potom sa táto môže počítať najneskôr odo dňa XX.XX.XXXX, kedy ich právni predchodcovia
zaplatili za pridelené nehnuteľnosti 14.000 Kčs, a tak k vydržaniu vlastníckeho práva u ich právnych
predchodcov mohlo dôjsť najneskôr dňom XX.XX.XXXX. Skutočnosť, že ich právni predchodcovia

vniesli predmet sporu do družstva, vzhľadom na ustanovenie § 18 ods. 3 zák. č. 293/1992 Zb. o
úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, v znení neskorších predpisov, nemá vplyv
na plynutie vydržacej doby. Podľa tohto ustanovenia sa lehoty na vydržanie vznikom užívacieho práva
socialistickej organizácie k nehnuteľnosti neprerušili. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 49/1959 o jednotnýchroľníckych družstvách vlastníctvo k pozemkom združeným k spoločnému družstevnému hospodáreniu
zostalo zachované.

10. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
Uviedla, že žalobcovia nepredložili výmery o vlastníctve pôdy o pridelení žalovaných nehnuteľností
ich právnym predchodcom, preto nie je možné posúdiť ich obsah, a najmä rozsah nehnuteľností,
ktoré mali byť ich právnym predchodcom pridelené. Výmery o vlastníctve pôdy nemajú žalobcovia
k dispozícii a uvedené výmery nie sú k dispozícii ani v archíve. K zápisu vlastníckeho práva do

pozemkovej knihy na základe týchto výmerov nikdy nedošlo. Žalobcovia preto absenciu výmerov
nahrádzajú dôkazmi, ktoré majú nepriamo preukazovať vydanie výmerov o vlastníctve pôdy a pridelenie
nehnuteľností ich právnym predchodcom. Tieto doklady však nepreukazujú, a to ani čiastočne, že ich
právnym predchodcom bol vydaný výmer o vlastníctve pôdy, keďže z týchto dokladov vyplýva len
zámer prideliť konfiškované nehnuteľnosti, avšak v žiadnom prípade nepreukazujú faktické pridelenie
pôdy ich právnym predchodcom. Žalobcovia nepreukázali kedy a na základe akého právneho titulu

mali ich právni predchodcovia vstúpiť do oprávnenej a dobromyseľnej držby, a kedy došlo k uplynutiu
vydržacej doby. Žalobcovia tvrdia, že k zahájeniu dobromyseľnej držby ich právnych predchodcov
došlo najneskôr úhradou sumy 14.000 Kčs, avšak z predložených listinných dôkazov nie je zrejmé,
kedy bola uvedená suma uhradená. Keďže žalobcovia nepreukázali faktický úkon, ktorým mali ich
právni predchodcovia získať predmetné nehnuteľnosti do svojej dispozície, nemohli mať s prihliadnutím

ku všetkým okolnostiam odôvodnene za to, že im tieto nehnuteľnosti právom patria, a ich držba
nemohla byť oprávnená a dobromyseľná; nie sú preto u nich a ani u ich právnych predchodcov splnené
zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Ako podmienka vydržania nestačí
subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že vec alebo právo mu patrí, ale je potrebné, aby držiteľ bol
v dobrej viere s prihliadnutím na všetky okolnosti. Žalobcovia sa od roku XXXX pri bežnej opatrnosti,

ktorú možno od nich požadovať, mohli a mali presvedčiť o tom, že im žalované nehnuteľnosti vlastnícky
nepatria, a že v pozemkovej knihe, evidencii práv k nehnuteľnostiam, resp. v katastri nehnuteľností, nie
sú evidovaní ako vlastníci, a teda mali a mohli mať dôvodnú pochybnosť o tom, že im nehnuteľnosti
právom patria. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcov, a to nielen pokiaľ ide o preukázanie splnenia
podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, ale aj pokiaľ ide o preukázanie totožnosti

nehnuteľností, ku ktorým sa domáhajú určenia vlastníckeho práva, s nehnuteľnosťami, ktoré mali byť
pridelené ich právnym predchodcom, pričom nehnuteľnosti musia vzájomne korešpondovať aj pokiaľ
ide o ich výmeru, polohu, tvar, veľkosť, ktoré skutočnosti však v spore preukázané neboli. Opätovne
zdôraznili, že sporom dotknuté pozemky nie sú doposiaľ jednoznačne zidentifikované, a to ani po
predložení identifikácie parciel vrátane grafickej identifikácie parciel, keď nie je preukázaná totožnosť

pôvodných parciel, ktoré mali byť pridelené právnym predchodcom žalobcov, s parcelami zapísanými v
súčasnosti v katastri nehnuteľností. Z grafickej identifikácie parciel vyplýva len to, kde sa nachádzajú v
petitežalobyoznačenénehnuteľnosti(priniektorýchparceláchniejevgrafikeuvedenéaničísloparcely),
resp. údaje uvedené na listoch vlastníctva, avšak zidentifikovanie na pôvodný stav neposkytujú. Nárok
uplatnený žalobcami považuje za nepreukázaný v uplatnenom rozsahu aj z dôvodu, že po prepočítaní

výmer pridelených pozemkov uvedených v jednotlivých listinných dôkazoch na výmeru pozemkov, ku
ktorým sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva, je zrejmé, že uplatnený nárok prevyšuje
výmery, ktoré mali byť pôvodne pridelené ich právnym predchodcom, a teda v tomto rozsahu absentuje
právny titul, na základe ktorého by malo byť priznané vlastnícke právo právnym predchodcom žalobcov.
V tejto súvislosti poukázali na svoje predchádzajúce vyjadrenia.

11. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez
nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3
CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a ako taký

ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Vo veci postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2 prvej
vety CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti (01.07.2016), a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12.Odvolacísúdsastotožnilsozáveromsúduprvejinštancie,žežalobcovianeunieslidôkaznébremeno
o existencii vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam ich právnych predchodcov. Žalobcovia vo
svojom odvolaní namietali, že viacerými listinnými dôkazmi preukázali, že ich právni predchodcovia
boli so zreteľom na všetky okolnosti vyplývajúce z pripojených listinných dôkazov dobromyseľní, asporné nehnuteľnosti držali na základe ich vnútorného presvedčenia, že sú predmetom ich vlastníctva.
Nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. W. L., boli ich právnym predchodcom pridelené do
vlastníctva výmerom XXXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX a tie, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. V., im boli

pridelené do vlastníctva výmerom XXXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX.

13. K tomu odvolací súd uvádza, že žalobcovia spomínané výmery o vlastníctve pôdy, o ktoré opierajú
nadobudnutie vlastníckeho práva ich právnych predchodcov, nepredložili. Súd preto nemohol posúdiť
ich obsah a ani náležitosti. Výmer o vlastníctve pôdy je podľa ust. § 1 ods. 2 nariadenia č. 104/1946

Sb. n. SNR verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej
nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech
prídelcubezpodmienkydodatočnéhoospravedlnenia.Vlastníckeprávoprávnychpredchodcovžalobcov
mohlo založiť len vkladu schopné rozhodnutie o prídele, vydané na to príslušným orgánom, ktoré
by sa vzťahovalo na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu. Rozhodujúce pre nadobudnutie
vlastníckeho práva je preukázanie rozhodnutia o prídele. Vlastnícke právo nemôže byť preukazované

inými listinami, ktoré súviseli s prebiehajúcim prídelovým konaním, na ktoré žalobcovia poukazovali, a z
ktorých vyvodzovali nadobudnutie vlastníckeho práva ich právnych predchodcov. Samotná skutočnosť,
že prídelové konanie prebiehalo a že daňový úrad neeviduje nedoplatok, neodôvodňuje záver, že
došlo k vydaniu vkladu schopnej listiny o prídele nehnuteľností v rozsahu, ktoré sú predmetom tohto
konania. (obdobne rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/62/2018, 2Cdo/240/2008, 6Sžo/137/2010). Z

listín predložených žalobcami vyplýva len zámer prideliť nehnuteľnosti, listiny však nepreukazujú, že k
prideleniu nehnuteľností aj reálne došlo, a že išlo o nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania.

14. Žalobcovia v odvolaní namietali, že oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci
právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod, a držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. K tomu odvolací súd uvádza, že napriek návrhom
prídelových plánov a prebiehajúcemu prídelovému konaniu nemohli byť právni predchodcovia žalobcov
dobromyseľní, že im sporné nehnuteľnosti patria. Chýbalo totiž konečné rozhodnutie o pridelení
konkrétnych nehnuteľností s označením ich parcelného čísla, výmery, druhu nehnuteľností, PKV,
katastrálneho územia. Objektívne preto právni predchodcovia žalobcov nemohli byť dobromyseľne

presvedčení o svojom vlastníckom práve. Žalobcovia spočiatku nadobudnutie vlastníckeho práva
svojich právnych predchodcov k nehnuteľnostiam titulom vydržania vôbec nezdôvodňovali. Vlastníctvo k
nehnuteľnostiam sa snažili preukázať výmermi, ktoré sa však nezachovali. Žalobcovia až po zrušujúcom
uznesení č. k. 6Co/116/2017-224 zo dňa 30.04.2018 začali uvádzať skutkové okolnosti svedčiace o
vydržaní vlastníckeho práva ich právnymi predchodcami. Vo veci následne rozhodol súd prvej inštancie

rozsudkom č. k. 7C/379/2015-695, ktorý je predmetom tohto odvolacieho konania. Medzičasom bola
vec dňa 01.06.2022 z dôvodu zániku senátu 6Co, pridelená inému senátu Krajského súdu v Nitre
(12Co). Vec prejednávajúci senát sa po oboznámení obsahu spisu nestotožnil s právnym názorom
prezentovaným v uznesení č. k. 6Co/116/2017-224 o potrebe skúmania nadobudnutia vlastníckeho
právavydržaním,keďžesažalobcomnepodarilopreukázaťnadobudnutievlastníckehoprávanazáklade

už spomínaných výmerov. Právna úprava CSP v ustanovení § 150 zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia,
teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým
vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkovétvrdeniatýkajúcesasporu.Tátopovinnosťtvrdeniasavzťahujenaskutkovéokolnostisúvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.

sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Porušenie povinnosti tvrdenia
sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme
buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti
nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Podľa § 470 CSP ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred nadobudnutím jeho účinnosti, t. j. aj na

predmetné konanie, ktoré sa začalo dňa 26.08.2015.

15. Strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť
označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Aby účastník

mohol splniť svoju povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť svoju povinnosť tvrdenia.
Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba.
Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to,že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej
v jeho neprospech.

16. V zmysle intencií odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie zaoberal možnosťou nadobudnutia
vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov vydržaním. Správne však prijal záver, že žalobcovia
o vydržaní vlastníckeho práva neuniesli dôkazné bremeno. Nebolo zrejmé, na základe akého právneho
titulu,resp.akýmprávnymúkonomakedyvôbecdošlokzahájeniudržby.Tvrdeniažalobcovprednesené
v konaní si vzájomne odporovali. Žalobcovia napríklad tvrdili, že sporné nehnuteľnosti vniesli ich právni

predchodcoviadodružstvavrokuXXXX.Konečnýprídelovýplán,oktorývšak(akojednuzlistín)opierali
vlastnícke právo ich predchodcov, bol z roku XXXX. Výmery zase mali byť vydané v roku XXXX, tieto
sa však nenašli, a to ani v archíve, nie je preto vôbec zrejmé, či nakoniec došlo k ich vydaniu a či
vôbec boli vkladu schopnými listinami vydanými na to príslušným orgánom so všetkými náležitosťami,
a či sa vzťahovali na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu. Žalobcovia sami lavírovali medzi
dňom kedy mali ich právni predchodcovia vstúpiť do dobromyseľnej držby, keď tento okamih opierali

jednak o výmery z roku XXXX a zároveň o platbu sumy 14.000 Kčs zo dňa XX.XX.XXXX. Podľa
čestných prehlásení U. Q. a R. L., na ktoré žalobcovia v konaní a aj v odvolaní poukazovali, mali právni
predchodcovia žalobcov nadobudnúť pozemky do vlastníctva v roku XXXX, a to na základe prídelových
plánov z roku XXXX. Všeobecne platí, že pokiaľ má súd rozsudkom rozhodnúť o vlastníckom práve
na základe určovacej žaloby, musí mať nad všetku mieru pochybností preukázané, že k nadobudnutiu

vlastníckeho práva, či už vydržaním alebo na základe iného právneho titulu aj skutočne došlo. Základom
úspešnosti takejto žaloby však sú skutkové tvrdenia žalobcov, ktoré je potrebné následne preukázať aj
dôkazmi.

17. Samotní žalobcovia však nevedeli uviesť, kedy ich právni predchodcovia mali vstúpiť do držby

sporných nehnuteľností; dávali súdu akoby na výber, čo bude priechodnejšie. Súd prvej inštancie
okrem iného spochybnil aj reálne obrábanie nehnuteľností právnymi predchodcami žalobcov, keď
poukázal na vzdialenosť 15 kilometrov medzi dvoma katastrálnymi územiami, ktoré mali byť držané a
užívané. Okrem toho, že žalobcovia nepreukázali vstup svojich právnych predchodcov do držby a ani
reálne užívanie konkrétnych nehnuteľností predchodcami, musel odvolací súd konštatovať, že tvrdenia

žalobcov sa mu javili len ako reakcia na záver odvolacieho súdu o potrebe zaoberať sa možnosťou
vydržania.Akoužodvolacísúduviedolvyššie,žalobcoviadotohtookamihuskutkovétvrdeniaovydržaní
sporných nehnuteľností pred súdom neprezentovali a vlastníctvo v žalobe a v priebehu konania dovtedy
odôvodňovali len samotnými výmermi.

18. Okrem vyššie uvedených dôvodov, na základe ktorých bola žaloba žalobcov ako vecne správne
zamietnutá, poukazuje odvolací súd aj na nedostatočnú identifikáciu parciel, ktoré mali byť právnym
predchodcom žalobcov pridelené výmermi. Podľa zmeny petitu, ktorú súd pripustil dňa 14.08.2020, sa
žalobcovia domáhali vlastníctva k parceliam registra „E“ zapísaným v LV č. XXXX, kat. úz. V., parcela
č. XXX o výmere 111464 m2, č. XXX o výmere 6617 m2, č. XXX o výmere 21048 m2 v podiele v

XXXXXX/XXXXXX k celku, čo v prepočte predstavuje výmeru 115085,70 m2. Samotní žalobcovia však
svoj nárok opierajú o návrh prídelové plánu (č. l. 162), pričom vychádzajú z celkovej výmery týchto troch
parciel 78070 m2 a spoluvlastníckeho podielu 1/12, čo predstavuje výmeru 14236 m2. Žalobcovia sa
teda domáhajú určenia vlastníckeho práva k väčšej výmere sporných nehnuteľností, ktorá im okrem
už vyššie uvedených dôvodov, neprináleží ani podľa návrhu prídelového plánu. Z listu vlastníctva č.

XXXX je zrejmé, že okrem žalovanej, ktorá je podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností v
žalobcami požadovanom podiele XXXXXX/XXXXXX k celku, sú spoluvlastníkmi nehnuteľností aj dve
ďalšie fyzické osoby, čo (vychádzajúc z petitu žaloby) znamená, že žalobcovia sa domáhajú vlastníctva
aj k ich spoluvlastníckym podielom, pričom tieto subjekty neoznačili ako pasívne vecne legitimované v
spore. Žalobcovia ani po námietkach zo strany žalovanej o nesprávnej identifikácii parciel a nesprávnom

dožadovaní sa vyššej výmery, než aká mala byť ich právnym predchodcom pridelená podľa návrhov
prídelových plánov, na uvedené vôbec nereagovali.

19. Rovnako nehnuteľnosti registra „E“ zapísané v LV č. XXXXX, ktorých vlastníckeho práva sa
žalobcovia domáhajú, nie sú identické s tými, ktoré sú obsiahnuté v návrhu prídelového plánu.

Žalobcovia zidentifikovali napríklad aj parcely č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X (č. l. 335), ktoré nefigurujú v žiadnom návrhu prídelového plánu.
Na základe identifikácie parcely č. XXXX/X (č. l. 335), ktorá tiež nebola súčasťou žiadneho návrhu
prídelového plánu, sa žalobcovia domáhajú vlastníckeho práva k nehnuteľnosti registra „E“ parc. č.XXXX/X o výmere 9805 m2 v podiele 1/14 zapísanej na LV č. XXXXX. Obdobne je tomu tak aj v prípade
parciel registra „E“ č. XXXX/X a XXXX/X, ktoré boli zidentifikované (č. l. 340), hoci v návrhu prídelového
plánu nefigurujú. Žalobcovia sa teda domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré

prevyšujú výmeru, ktorá mala byť ich právnym predchodcom na základe prídelových plánov pridelená.
Ak by teda žalobcovia v spore preukázali či už existenciu výmerov, ktoré by boli vkladuschopnými
rozhodnutiami, alebo nadobudnutie vlastníckeho práva ich právnych predchodcov titulom vydržania,
čo však v spore preukázané nebolo, musel by súd konštatovať, že identifikácia sporných parciel je
nedostatočná, nepresná a žalobcovia si uplatňujú v skutočnosti viac, ako im malo byť pridelené. Navyše

hodnovernýmazáväznýmúdajomjedruhpozemkulenpriparceleregistra„C“.Pripozemkuevidovanom
ako parcela registra „E“ je vedený druh pozemku hodnoverným údajom, no nie je údajom záväzným.
Každý pozemok registra „E“ je však obsiahnutý v jednom alebo vo viacerých pozemkoch registra „C“,
ktorého druh pozemku už záväzným údajom katastra nehnuteľností je.

20. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností musel odvolací súd konštatovať, že

žalobcovia nepreukázali vlastnícke právo ich právnych predchodcov k sporným nehnuteľnostiam. Súd
prvej inštancie zistil skutkový stav správne z obsahu vykonaných dôkazov, vo veci správne rozhodol,
svoje rozhodnutie jasne odôvodnil, zistený skutkový stav dôkladne opísal a vec správne právne posúdil,
pričom sa vysporiadal aj s možnosťou nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním v zmysle uznesenia
odvolacieho súdu. Napadnuté rozhodnutie nevykazuje známky arbitrárnosti a spĺňa všetky náležitosti

rozhodnutia zakotvené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Preto odvolací súd toto rozhodnutie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

21. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, preto jej podľa § 255 ods. 1 CSP patrí v celom rozsahu
náhrada trov vynaložených v tomto štádiu konania. Odvolací súd vzhľadom na to podľa § 396 ods.

1 a § 262 ods. 1 CSP rozhodol, že žalovaná má voči žalobcom 1/ až 13/ nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. O ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420,
§ 421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).