Rozsudok Judgement was issued on Monday, June 7, 2021

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7P/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720202117
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Konáriková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2021:6720202117.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Konárikovou vo veci navrhovateľky: X..

J. Ď., W.. N., R.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ľ.. F. XXXX/X, XXX XX U., t.č., Z.. O. XX, XXX XX U.,
zastúpená: MÉSZÁROS BARIAKOVÁ advokátska kancelária s.r.o. so sídlom P.O.Hviezdoslava 344/23,
960 01 Zvolen, pracovisko Bystrický rad 453/77, 960 01 Zvolen a manžela navrhovateľky: K. Ď., R..
XX.XX.XXXX, trvale bytom Ľ.. F. XXXX/X, XXX XX U., za účasti maloletých detí : I. Ď., R.. XX.XX.XXXX
O. Q. Ď.Í., R.. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľka, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Zvolen, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo K. Ď.J., R.. XX.XX.XXXX O. X.. J. Ď., W.. N., R.. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa

02.10.2010 C. U., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu U., vo zväzku 39, ročník 2010, na
strane 182, pod poradovým číslom 180 r o z v á d z a .

II. Maloleté deti Ď., I., R.. XX.XX.XXXX O. Q., R.. XX.XX.XXXX súd na čas po rozvode z v e r u j e
do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Otec K. Ď.J., R.. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého I. Ď., R.. XX.XX.XXXX

sumou vo výške 120,- eur mesačne a maloletého Q. Ď., R.. XX.XX.XXXX sumou vo výške 80,- eur
mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

IV. Súd z a k a z u j eotcovi K. Ď., R.. XX.XX.XXXX stýkať sa s maloletým I. Ď., R.. XX.XX.XXXX
O. K. Q. Ď., R.. XX.XX.XXXX.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 13.05.2020 domáhala rozvodu

manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.
Uviedla, že dôvodom rozpadu manželstva bolo spočiatku denno-denná návšteva pohostinských
zariadení manželom. Výrazne tento stav začal navrhovateľke prekážať približne tri roky spätne, hlavne
kvôli deťom. Medzi manželmi z toho dôvodu vznikali problémy, keď starší syn začal vnímať situáciu,
že otec chodí domov až večer a nie vždy úplne triezvy. V septembri 2018 sa situácia zmenila tom
smere, že manžel najprv ojedinele a neskôr častejšie kládol navrhovateľke čudné otázky, ktoré sa týkali
ich vzťahu, minulosti, vzájomnej spolupatričnosti, toho aký má ona vnútorný k nemu vzťah. Manžel

začal spomínať aj rôzne situácie konfliktného charakteru z minulosti a požadoval ich vysvetlenie,
hoci ich mali dávno vysvetlené. Bolo vidno, že manžel rozoberá tieto situácie z minulosti, lebo začal
žiarliť, hoci navrhovateľka mu nedávala na to žiadnu zámienku. Už v tom čase žili účastníci konania
akoby dva oddelené životy. Navrhovateľka popoludnia trávila so svojou rodinou, s deťmi a manžels kamarátmi. Takéto spolužitie spôsobilo postupné odcudzenie manželov. Od septembra 2019 začal
manžel navrhovateľku neprimerane a aj pred maloletými deťmi osočovať a nadávať jej. V čase od
septembra 2018 do decembra 2019 navrhovateľka spozorovala, že podozrievanie zo strany manžela

ma doslova paranoidný charakter. Je nemožné aby ju manžel so všeličoho podozrieval napriek tomu,
že navrhovateľka mu svojim fungovaním len pre prácu, rodinu a deti na to nedávala žiadnu zámienku.
Navrhovateľkanamanželovipozorovalaajdepresívneladenie,bolsmutný,keďsaho opýtalačomuje,v
čom spočíva jeho úzkosť, stále od nej chcel vysvetlenie, že čo sa v ich vzťahu deje. V ich vzťahu sa však
nedialo nič. Tak ako fungovali posledné dva roky, fungovali už niekoľko rokov predtým. Navrhovateľka

manžela ubezpečila, že má k nemu stále pozitívne city, jedine čo jej prekáža je práve návšteva
pohostinstiev.Aniakootcovinebolomožné ničmanželovivytýkať.Manželbolpodozrievavý,depresívny,
úzkostlivý, mal búšenie srdca, poruchy spánku. Z uvedeného dôvodu začala navrhovateľka mať
podozrenie, či netrpí nejakou depresiou. Navrhovateľka manželovi odporučila konzultáciu psychológom,
manžel to odmietol s tým, že pokiaľ sú problémy majú ich manželia dvaja a ak je potrebné niečo riešiť
u psychológa, tak spolu. Manželov psychický stav sa stal ťaživým a začal zasahovať do každodenného

života rodiny. Manžel však odmietal navštíviť psychológa, psychiatra a rovnako sa nechcel vzdať ani
denného popíjania. Od sklonku roku 2018 už denne po večeroch sa dožadoval od navrhovateľky aby
mu vysvetlila, čo sa s nimi deje. Navrhovateľka si bola vedomá, že s ňou sa nedeje nič, ale niečo
nepriaznivé sa deje na strane manžela. Navrhovateľka si zároveň všimla, že manžel si pamätá rôzne
situácie ohľadom ich vzťahu skreslene a požaduje ich vysvetlenie, pričom on sám mal už vopred

vyvodenézáveryzrôznychsituáciízminulostianechcelsiichvysvetliť.Navrhovateľkastratilatrpezlivosť
manželovi stále dookola vysvetľovať veci. Niektoré situácie, ktoré sa stali si manžel začal vysvetľovať
svojim spôsobom, pričom sa to reálne nemohlo udiať a navrhovateľka začala mať podozrenie, že
manžel má bludné prežívanie. Navrhovateľka sa domnieva, že zmena psychického stavu môže byť
následkom denno-denného užívania alkoholu. Manželovo ťažké prežívanie vyústilo vo februári 2019 do

situácie, že odišiel z domu za svojim otcom a navrhol rozvod. Po dvoch dňoch sa vrátil, manželia sa
porozprávalianavrhovateľkadalamanželoviultimátum,žemusíabstinovaťapodrobiťsa liečbe.Manžel
skutočne odvtedy abstinuje, prestal sa stretávať s kamarátmi, všetok čas začal venovať manželke a
rodine. Negatívne, úzkostné a paranoidné prežívanie manžela však neustúpilo. Jeho psychický stav
sa ďalej zhoršuje. Od septembra 2019 navrhovateľka začala pracovať, z práce chodievala vždy rovno

domov a rodina trávila čas spoločne. Negatívne prežívanie manžela sa v posledné tri mesiace pred
podaním návrhu na rozvod manželstva pretavilo do stavu, že začal byť na navrhovateľku doslova
alergický. Čokoľvek urobila alebo neurobila, povedala alebo nepovedala, bolo jednoducho zlé. Manžel
sa uchyľoval k denno-dennému osočovaniu navrhovateľky za všetko čo pri bežnom chode domácnosti
a rodiny robila. Doslova na ňu sliedil čo robí a všetko nemiestne komentoval, za všetko jej dohováral.

Keď sa proti jeho správaniu bránila, tak jej začal vulgárne nadávať. Takéto správanie mal manžel takmer
denno-denne a to v prítomnosti maloletých detí, čo na nich veľmi zle vplývalo. Od roku 2020 bola
situácia doslova neznesiteľná, pretože denno-denné osočovanie sa nedalo zvládať. Navrhovateľka
videla na deťoch, že sú traumatizované z otcovho správania sa. Navrhovateľke sa nepodarilo manžela
presvedčiť aby išiel k lekárovi. Manžel sa rovnako negatívne správa aj k svojmu otcovi, ktorý je

na dôchodku. Sú v denno-dennom kontakte a manžel negatívne správanie pod vplyvom psychickej
poruchy adresuje aj svojmu otcovi. Rovnako aj otec manžela apeloval aby navštívil lekára. Manželia
nakoniec navštívili psychiatra v marci 2020. Po prvej návšteve psychiater vyslovil predpoklad, že manžel
trpí paranoidnou poruchou. Potom ako sa to manžel dozvedel, odmietol ďalšiu návštevu u lekára, aj
odporúčané vyšetrenie. Psychiater odporučil na správne stanovenie diagnózy návštevu psychológa.

Pre neskončenú diagnostiku psychiater manželovi nepredpísal ani žiadnu medikamentóznu liečbu.
Manželovo nevhodné správanie sa však voči navrhovateľke od marca 2020 iba stupňovalo. Pretože si
navrhovateľka, ani manželov otec s ním nevedeli dať rady, navrhovateľka urobila rázne rozhodnutie,
odmietla manželovo správanie viac tolerovať a odišla zo spoločnej domácnosti aj o oboma maloletými
deťmi 09.04.2020. Aktuálne žije aj s maloletými deťmi v domácnosti svojho otca. Urobila tak preto,

že denno-denný teror v domácnosti už viac nevládala znášať. Z uvedených dôvodov aj podala návrh
na rozvod manželstva. Žiadala, aby jej obe maloleté deti boli zverené na čas po rozvode do osobnej
starostlivosti a manžel bol zaviazaný plnením vyživovacej povinnosti vo výške 120,- eur na výživu
staršieho syna a vo výške 80,- eur mesačne na výživu mladšieho syna. Aj keď manžel v čase podania
návrhu na rozvod manželstva nepracoval, nebol však ani práceneschopný, ani sa neliečil. Manžel je

samostatne zárobkovo činná osoba a podľa vedomostí navrhovateľky dosahuje mesačne v priemere
príjem 1400,- eur.2. Manžel navrhovateľky v písomnom podaní, doručenom okresnému súdu dňa 08.07.2020 uviedol,
že manželský život účastníkov konania sa skončil asi mesiac pred odchodom manželky zo spoločnej
domácnosti. Jeho vzťah s maloletými deťmi sa za posledné mesiace zhoršil keďže mu nie je umožnený

kontakt s deťmi. Uviedol, že za hádky a nedorozumenia v manželstve sú zodpovední obaja manželia.
Po návšteve psychiatrickej ambulancie vo Zvolene, ho manželka označila za psychiatrického pacienta,
preto nemal už ani chuť a silu ďalej s ňou ambulanciu navštíviť. Situácia v rodine sa zhoršila po
nástupe manželky do zamestnania. Manželka menila poistky, sporenie detí, manžel prestal mať prehľad
o finančnej situácii rodiny. Uviedol, že nevidí žiadne dôvody na to, aby sa nemohol so svojimi maloletými

deťmi stretávať, chce sa o ne riadne starať. Manželka sa s určitosťou pokúša prerušiť jeho vzťah so
synmi. Ako otec sa dožaduje svojho práva na výchovu detí a preto navrhol, aby boli maloleté deti na čas
po rozvode zverené do striedavej rodičovskej starostlivosti s tým, že rodičom nebude určená vyživovacia
povinnosť, pretože výdavky budú hradiť obaja rodičia.

3. Na pojednávaní navrhovateľka doplnila skutkové tvrdenia a uviedla, že od septembra 2019 nastúpila

do zamestnania, manžel od októbra 2019 ostal doma, prestal pracovať, začal ju častejšie navštevovať
v práci, odprevádzal ju do zamestnania. Najprv z toho mala radosť, že o ňu prejavuje záujem, neskôr jej
to začalo prekážať, pretože návštevy boli intenzívne, vyvolával scény na verejnosti, pravdepodobne to
bolo z dôvodu žiarlivosti. Manžel vyvolával konflikty aj doma, za prítomnosti maloletých detí. Konflikty si
navrhovateľka nevedela logicky vysvetliť. Je presvedčená o tom, že manžel trpí psychickým ochorením.

Pokiaľ by z jeho strany bola snaha situáciu riešiť, navštevovať lekára, podstupovať liečbu, videla by
nádej na obnovenie manželského spolužitia. Manžel však v súčasnosti odmieta dať svoj zdravotný
stav do poriadku. Pre navrhovateľku je nemysliteľné aby s manželom naďalej zotrvala vo vzťahu, aj
vzhľadom na maloleté deti, pred ktorými manžel konflikty vyvoláva. Manžel ju napáda na verejnosti.
S deťmi sa stretáva denno-denne. Manžel sa s maloletými deťmi stretával najprv v byte, ktorý obýva,

avšak vzhľadom na stupňujúce sa agresívne správanie vo vzťahu k navrhovateľke sa začal otec s
deťmi stretávať na vonkajších priestranstvách, napríklad na ihrisku. Takéto stretávanie však nie je v
záujme maloletých detí, nakoľko otec sa im riadne nevenuje, stále má potrebu ich nejakým spôsobom
usmerňovať a to spôsobom, ktorý navrhovateľka ani maloleté deti nepovažujú za prijateľný, vhodný,
ani primeraný. Deti odmietajú telefonický kontakt s otcom. Nie sú naklonené ani stretávaniu sa s ním.

Dôvod je, že otec neprimerane reaguje a neprimerane rieši situácie s maloletými deťmi. Najmä starší
syn nevie, ako má na otca reagovať, nevie si vysvetliť otcovo správanie. Navrhovateľka uviedla výdavky
na maloletého SO. mesačne za bývanie 40,- eur, elektrina 8,- eur, TV 5,- eur, internet 4,- eurá, strava
doma 100,- eur, hokejové tréningy 50,- eur, sporenie 25,- eur, životná poistka 10,- eur, oblečenie a obuv
spriemerované zimné a letné 23,- eur, kozmetika 20,- eur, ŠKD 10,- eur, lieky v prípade ak je dieťa choré

30,- eur. Za maloletého Q. matka platí mesačne za bývanie 40,- eur, elektrina 8,- eur, TV 5,- eur, internet
4,- eurá, strava doma 100,- eur, poplatky za škôlku a stravu v škôlke 57,- eur, sporenie 25,- eur, životná
poistka 10,- eur, oblečenie a obuv spriemerované zimné a letné 23,- eur mesačne, kozmetika 20,- eur,
v prípade ak je dieťa choré za lieky 30,- eur.

4. Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní predložila súdu lekárske správy, a to lekársku
správu zo dňa 16.03.2020, vyhotovenú MUDr. Eduardom Gemzom, psychiatrom z vyšetrenia manžela,
ktorého výsledkom bolo odporúčanie medikamentóznej liečby a abstinencia od psychoaktívnych látok.
Ďalej predložila správu zo psychologického vyšetrenia PSYCHOVITAL s.r.o., ambulancia klinickej
psychológie Mgr. Durilová, klinický psychológ z dôvodu, že maloletý I. začal mať stavy úzkosti v

prežívaní, pričom klinická psychologička vyhodnotila, že maloleté dieťa psychicky zaťažuje situácia
rozvodového konania jeho rodičov a konanie otca s konfliktnými prejavmi v správaní. Podotkla, že
manžel navrhovateľky pravidelne chodieva na OO PZ Zvolen a oznamuje rôzne činnosti, ktoré však
nikdy nedosiahli trestnoprávny základ, pričom aj tieto činnosti sú prejavom psychického ochorenia, ktoré
už indikoval MUDr. Gemza. Manžel navrhovateľku začal atakovať aj fyzicky a to v čase preberania detí,

vec bola riešená ako priestupok. O tejto skutočnosti právna zástupkyňa predložila lekársku správu z
ošetrenia navrhovateľky.

5. Manžel navrhovateľky na pojednávaní vzhľadom na skutočnosť, že manželka sa odsťahovala zo
spoločnejdomácnostianefungujúakomanželia,súhlasilsrozvodommanželstva.Uviedol,žejehovzťah

s maloletými deťmi sa zhoršil z dôvodu, že spolu nežijú v spoločnej domácnosti, nevykonáva osobnú
starostlivosť o maloleté deti. Pokiaľ sa s nimi stretáva, je to na verejných priestranstvách, napríklad aj
na ihrisku, je logické, že deti sa chcú hrať, tráviť čas so svojimi kamarátmi, nevenujú mu pozornosť,
nemá priestor sa s deťmi v kľude porozprávať, navyše má pocit, že deti ho prestali rešpektovať akootca. Rovnako nemá priestor na verejných priestranstvách komunikovať ani so svojou manželkou. Je
logické, že potom medzi nimi dochádza ku konfliktným situáciám. Nemá žiadne psychické problémy,
nevidídôvodprečobymalnavštíviťlekáraapodstúpiťliečbu.Nesúhlasilsobsahomznaleckéhoposudku

vypracovaného ustanovenou znalkyňou v konaní. Pokiaľ ide o výšku žiadaného výživného manželkou,
prejavil ochotu ho platiť, pokiaľ bude zamestnaný a bude mať finančný príjem. Rozporoval výdavky na
maloleté deti uvádzané manželkou za športové aktivity, sporenie a poistenie, pretože podľa jeho názoru
to nie sú nevyhnutné výdavky.

6. Kolízny opatrovník na pojednávaní vzhľadom na rozporuplné skutočnosti, ktoré uvádzajú rodičia
navrhol vo veci vykonať znalecké dokazovanie ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom na čas po rozvode.

7. Na návrh kolízneho opatrovníka súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru
psychológia, z odvetia poradenská psychológia a znalcovi uložil po odbornom vyšetrení maloletých

detí a rodičov zhodnotiť osobnosť otca a matky, posúdiť citové väzby a vzťahy maloletých detí k
rodičom, zhodnotiť osobnostné predpoklady rodičov ako aj ich psychicko-sociálnu vyspelosť na riadnu
starostlivosť o maloleté deti, vyjadriť sa či rodičia vykazujú alebo používajú nevhodné vzorce správania a
konaniapristykuakomunikáciismaloletýmideťmi,vyjadriťsačiprichádzadoúvahyzvereniemaloletých
detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a v prípade, ak znalec neodporučí zverenie

maloletýchdetídostriedavejosobnejstarostlivosti,nech savyjadríkvhodnejformeúpravyrodičovských
práv k maloletým deťom na čas po rozvode.

8. Súdom ustanovená znalkyňa po psychodiagnostickom vyšetrení účastníkov konania, rodičov a
maloletých detí vo veci vypracovala znalecký posudok č. 131/2020, v ktorom uviedla, že vzťah

maloletých detí na projektovej úrovni je k obom rodičom porovnateľný s kolísavou preferenciou matky,
resp. otca. Prirodzené vzájomné vzťahy medzi rodičmi a deťmi sú aktuálne deformované napätím
medzi rodičmi, nevhodným správaním otca k matke a jeho nepriateľskou rétorikou voči nej, ventilovanej
pred deťmi. Aktuálny model realizácie styku otca s maloletými deťmi upravený súdnym rozhodnutím
neuspokojuje ani rodičov, ani deti. Matka a maloleté deti sú vystavené tlaku zo strany otca na ich

lojalitu. Otec chce byť s maloletými deťmi sám bez prítomnosti matky, avšak jeho správanie a spôsob
komunikácie maloleté deti zneisťuje, narúša ich celkový pocit bezpečia aj základnú dôveru. U oboch
maloletých detí sa prejavujú známky neurotického prežívania a subdepresívne ladenie, čo sa môže
tlakom otca na ich lojalitu ďalej zhoršovať. Súdna znalkyňa uviedla, že aktuálne nie je vhodné zverenie
maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pretože táto forma nie je v záujme

zdravého vývinu maloletých detí, ich vývinové potreby by takto neboli lepšie zaistené. Za daného stavu
znalkyňa odporúčala zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa väčšinovo o ne starala
od narodenia a prirodzene saturuje ich vývinové potreby. Až do realizácie komplexnej psychiatrickej
diagnostiky otca s odporúčaním a prípadnou liečbou navrhla znalkyňa styk otca s deťmi dočasne
zakázať. Každú ďalšiu zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi navrhla podmieniť výsledkom

psychiatrickej intervencie, prípadne liečby otca a v prípade pozitívnej zmeny psychického stavu otca
jeho styk s deťmi primerane upraviť. Zároveň uviedla, že záujem otca o maloleté deti je nepochybne
úprimný, aktuálne však otec nemá osobnostné a tým pádom ani výchovné predpoklady na zabezpečenie
striedavej osobnej starostlivosti a jeho potenciál na výchovu maloletých detí je výrazne obmedzený.
Rodičia aktuálne nie sú schopní bez odbornej pomoci konštruktívnej komunikácie a kompromisov

ohľadne starostlivosti o maloleté deti. Rozsah a kvalita ich vzájomnej komunikácie v záujme ich
maloletých detí je nedostatočná a zo strany otca poruchová až deštruktívna. Celkový osobnostný
potenciál rodičov pre výchovu a starostlivosť o maloleté deti je rozdielny hlavne pokiaľ ide o výchovné
riziká, ktoré prevažujú na strane otca. Vzhľadom na dáta uvedené v spise súdu, vrátane lekárskych
nálezov, výsledky vlastného vyšetrenia rodičov a maloletých detí znalkyňou sa javí byť nevyhnutné,

aby obaja, hlavne otec, zlepšili svoje sebapoznanie, aby sa otec podrobil dôkladnému psychiatrickému
vyšetreniu a rešpektoval terapeutické odporučenie lekárov. Najlepší záujem spoločných maloletých detí
vyžaduje aby potom, ako otec dosiahne významné zlepšenie svojich životných postojov, obaja rodičia
zmobilizovali svoj pozitívny osobnostný potenciál, hlavne lásku k spoločným deťom a záujem o ich
výchovu a starostlivosť a minimalizovali poznané výchovné riziká. Kvôli tomu by mali bezodkladne začať

navštevovať intenzívny dlhodobý, minimálne pol roka trvajúci kurz rodičovskej terapie a poradenstva.
Znalkyňa v posudku ďalej uviedla, že maloleté deti sa necítia v prítomnosti otca dobre, jeho správanie
voči matka aj voči jeho otcovi vnímajú ako zlé. Otcovo správanie ich zneisťuje, snažia sa kontaktu s
ním vyhnúť. V prostredí matky sa maloleté deti cítia dobre, bezpečne a isto, matka je pre ne zdrojomlásky a stability. Psychologickým vyšetrením znalkyňa zistila, že v osobnostnej štruktúre otca existujú
patologické znaky a to sklon k pociťovaniu širokej škály somatických ťažkostí vo vzťahu ku svojim
telesným symptómom prítomné obsesie a bludy, rigidná argumentácia, rezistentnosť voči intervencii

alebo zmene prežívania a vyvolávanie chronických konfliktov, pocity nespravodlivosti, podozrievavosti,
rozhorčenia, hostilita, sklon obviňovať druhých za rôzne problémy a nadávať im. Otec si nie je vedomý
týchto svojich prejavov a tendencií, zdôvodňuje to spôsobmi akými s ním jednajú ostatní. U otca sa
prejavujú významné náznaky paranoidnej poruchy osobnosti.

9. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v
súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav :

10. Zo sobášneho lisu vedeného v knihe manželstiev matričného úradu U. vo zväzku 39, ročník 2010,
strana 182, pod poradovým číslom 180 súd zistil, že navrhovateľka uzatvorila s manželom manželstvo
dňa 02.10.2010 vo U.. Na pojednávaní sa súd oboznámil s rodnými listami maloletých detí.

11. Z oznámenia Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen zo dňa 08.07.2020 súd zistil, že
manžel navrhovateľky za zdaňovacie obdobie 2019 priznal príjmy zo živnosti vo výške 28.169,50 eur.

12. Z výpisu zo živnostenského registra zo dňa 24.03.2021 súd zistil, že manžel navrhovateľky ukončil

podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom
oprávnení ku dňu 19.08.2020.

13. Z lustrácie v sociálnej poisťovni súd zistil, že manžel navrhovateľky pracoval ako SZČO v čase
od 20.02.2019 do 18.08.2020, bol zamestnancom v pracovnom pomere v spoločnosti HOK-TRANS

s.r.o. od 24.08.2020 do 30.10.2020, zamestnancom spoločnosti Proact People Slovensko s.r.o. v čase
od 01.12.2020 do 14.01.2021, zamestnancom v spoločnosti INTERIT s.r.o. v čase od 22.02.2021 do
28.02.2021 a zamestnancom v spoločnosti EUROVIA SK a.s. od 06.04.2021.

14. Z oznámení zamestnávateľov manžela navrhovateľky súd zistil, že pracovný pomer so

zamestnávateľom Proact People Slovensko, s.r.o. manžel navrhovateľky ukončil v skúšobnej dobe,
rovnako ako so zamestnávateľom HEX-STAV s.r.o. Z oznámenia zamestnávateľa EUROVIA SK, a.s.
súd zistil, že zamestnávateľ s manželom navrhovateľky pracovný pomer ukončil v skúšobnej dobe z
dôvodu, že po uzatvorení pracovného pomeru do práce nenastúpil, svoju neprítomnosť neospravedlnil.
ZoznámeniazamestnávateľaINTERITs.r.o.súdzistil,žepracovnýpomermanželnavrhovateľkyukončil

dohodou po ôsmich dňoch trvania pracovného pomeru.

15. Z oznámenia zamestnávateľa navrhovateľky súd zistil, že je zamestnaná od 01.09.2019 na poste
asistentky územného riaditeľa. Jej čistý mesačný príjem za obdobie od júla 2020 do marca 2021 bol
v sume od 632,- do 644,- eur.

16. Zo správy zo šetrenia rodinných pomerov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen zo
dňa 21.07.2020 súd zistil, že navrhovateľka sa s maloletými deťmi od apríla 2020 odsťahovala zo
spoločnej domácnosti a žije v trojizbovom byte spolu so starým otcom maloletých detí. Matke bolo
poskytnuté sociálne poradenstvo ohľadom návštevy Referátu poradensko-psychologických služieb za

účelom konzultácií ohľadom obnovenia spolužitia, čo matka odmietla. Uviedla, že v minulosti navštívila
dvakrát manželskú poradňu Mgr. Záskalana v Banskej Bystrici, pričom manžel ďalšie sedenie odmietol.
Komunikácia s manželom nie je na požadovanej úrovni, taktiež vzťah maloletých detí k otcovi sa zhoršil
v tom zmysle, že deti začínajú otca odmietať. Nemajú záujem ani o telefonický kontakt s otcom. Matka
uviedla, že je to pravdepodobne dôsledok správania sa otca v čase, keď žili v spoločnej domácnosti,

keď otec používal vulgarizmy a taktiež sa nevhodne správal k matke, čoho svedkami boli aj maloleté
deti. Matka následne danú situáciu riešila aj návštevou psychologickej ambulancie u Mgr. Durilovej,
kde matka absolvovala s deťmi tri sedenia. U otca bola diagnostikovaná porucha osobnosti MUDr.
Gemzom a otec odmietol liečbu, ktorá mu bola odporučená. V rámci šetrenia rodinných pomerov manžel
navrhovateľky uviedol, že komunikácia s matkou maloletých detí nie je na požadovanej úrovni, otec sa

deťmi stretáva takmer každý deň, pracuje ako SZČO, uviedol čistý mesačný príjem v sume 1.000,- eur.
Manžel navrhovateľky ďalej uviedol ďalšie mesačné výdavky v sume 170,- eur za nájomné, 35,- eur
energie, 148,- eur úver, 6,- eur plyn, 35,- eur telefón, 30,- eur internet a TV. Ďalej platí 100,- eur zákonnú
poistku za motorové vozidlo, 112,- eur komunálny odpad za celú rodinu a 18,- eur daň za byt17. Zo správy PSYCHOVITAL s.r.o. ambulancia klinickej psychológie zo dňa 07.07.2020 zo
psychologického vyšetrenia maloletého I. na odporúčanie detského lekára a na žiadosť matky pre bolesti

brucha súd zistil, že u maloletého sú prítomné mierne úzkostné prejavy a psychosomatické príznaky
(bolestibrucha,pocitynazvracanie).Tátosymptomatológia pravdepodobnesúvisísaktuálnousituáciou
v rodine - rozvodové konanie rodičov. Ako psychicky zaťažujúce vo vnímaní dieťaťa sa v danej situácii
javí najmä konanie otca s konfliktnými prejavmi v správaní a pravdepodobne aj s menej adekvátnym
výchovným prístupom. Toto vedie dieťa k úzkostnému prežívaniu a odmietaniu kontaktu s otcom.

Závažnejšia depresívna symptomatológia, prípadne poruchy správania aktuálne neboli zaznamenané.

18. Z lekárskej správy psychiatra MUDr. Gemzu o vyšetrení manžela navrhovateľky zo dňa 16.03.2020
súd zistil, že manžel navrhovateľky absolvoval vstupné vyšetrenie. Bolo mu odporučené psychologické
vyšetrenie s nastavením medikamentóznej liečby a abstinencia od psychoaktívnych látok.

19. Na pojednávaní sa súd oboznámil s dokladmi o platbách, pokladničnými bločkami, ktorými
navrhovateľka preukazovala výdavky v súvislosti so starostlivosťou o maloleté deti zažurnalizované na
čl. 219-237 súdneho spisu.

20. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

21. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

22. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

23. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

24. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

25. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

26. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

27. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

28.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.29. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

30. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

31. Podľa 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

32. Súd manželstvo účastníkov konania rozviedol pretože na poslednom pojednávaní obaja manželia

deklarovali, že manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, nezdieľajú spoločnú domácnosť viac ako rok,
nehospodária spolu, intímne sa spolu nestýkajú, odmietli možnosť obnovenia manželského spolužitia,
konflikty medzi manželmi majú stupňujúcu tendenciu, čo nepriaznivo pôsobí aj na maloleté deti. Pretože
nikoho nemožno nútiť proti jeho vôli aby zotrval v manželstve, súd návrhu vyhovel a manželstvo
účastníkov konania rozviedol.

33. Maloleté deti na čas po rozvode zveril súd do osobnej starostlivosti matky. Matka vykonáva osobnú
starostlivosťomaloletédetikontinuálneodichnarodenia.Zvykonanéhodokazovaniasúdnezistilžiadnu
negatívnu skutočnosť, ktorá by spochybňovala spôsobilosť matky vykonávať osobnú starostlivosť o
maloleté deti riadne a v ich záujme. Postupom podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine súd rozhodol, že

matka bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Pri rozhodovaní o zverení maloletých
detí jednému z rodičov na čas po rozvode súd zohľadnil predovšetkým odporúčanie súdnej znalkyne
zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matke, ktorá im zabezpečuje vhodné, stabilné a bezpečné
prostredie na výchovu.

34. V časti úpravy styku otca s maloletými deťmi súd rozhodol tak, že otcovi zakázal stýkať sa s
maloletými deťmi. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré mu vznikne v okamihu keď dieťa
rozhodnutím súdu je zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Obmedzenie alebo zákaz
styku rodiča s dieťaťom predstavuje výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských
práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť

natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt s rodičom.
Súd pri rozhodovaní rešpektoval závery znaleckého dokazovania. Znalkyňa súdu odporučila až do
realizácie komplexnej psychiatrickej diagnostiky otca s prípadnou liečbou, styk otca s deťmi dočasne
zakázať. Uviedla, že záujem otca o maloleté deti je nepochybne úprimný, aktuálne však otec nemá
osobnostné a tým pádom ani výchovné predpoklady na zabezpečenie starostlivosti a jeho potenciál na

výchovu maloletých detí je výrazne obmedzený. Uviedla, že otec vykazoval nevhodné formy správania
počas posychologického vyšetrenia aj voči znalkyni, presadzoval svoje neoprávnené požiadavky,
spochybňoval, kritizoval. Je na mieste sa domnievať, že poruchové vzorce správania prejavuje aj pri
styku a v komunikácii s deťmi. Vzhľadom na detsky nezrelú vyvíjajúcu sa osobnostnú štruktúru môžu
uvedené poruchové vzorce správania, ktoré sa zákonite premietajú do výchovy viesť k destabilizácii

psychiky oboch maloletých detí a tak negatívne ovplyvniť psychický vývin maloletých detí. Maloleté
deti sa necítia v prítomnosti otca dobre, jeho správanie voči matke vnímajú ako zlé, otcovo správanie
ich zneisťuje, snažia sa kontaktu s ním vyhnúť. Na základe uvedených skutočností mal súd za to, že
je v záujme maloletých detí aby zakázal styk otca s nimi. Uvedené však neznamená, že zákaz má
trvať navždy. Otec má kedykoľvek právo podať návrh na začatie nového konania o úprave styku so

svojimi deťmi ak sa zmenia na jeho strane pomery, t.j. absolvuje komplexnú psychiatrickú diagnostiku
s prípadnou liečbou.

35. Systém vyživovacích povinností predstavuje mechanizmus, ktorý má v rámci blízkych príbuzenských
vzťahov zabezpečiť, že žiadna osoba nezostane bez prostriedkov na výživu pokiaľ je v možnostiach

a schopnostiach blízkych príbuzných túto osobu živiť. Najdôležitejšou vyživovacou povinnosťou, je
vyživovacia povinnosť rodičov k deťom, keďže je založená na princípe solidarity, zdieľania rovnakej
životnej úrovne oprávneného a povinného. Oprávnený je dieťa ako potomok v prvom stupni. Plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý z rodičovje povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou
starostlivosťou, ale aj poskytovaním vecných plnení napr. bývania stravovania a pod.. Teda rodič, ktorý
sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, t.j. bývania,

stravy, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. ako aj osobnou starostlivosťou.
Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí
prvotná premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Základnou
podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na
dieťa, ktoré musia byť reálne a musia vystihovať potreby dieťaťa. Výška mesačných nákladov na

dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb a teda nákladov
potrebných na uspokojenie potrieb oprávnenej osoby. Medzi základné patrí : bývanie, stravovanie,
ošatenie, hygienické potreby, drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby, náklady súvisiace so
štúdiom, prepravou, platby v súvislosti so záujmovou činnosťou a podobne. Súd konštatuje, že všetky
výdavky, ktoré navrhovateľka v súvislosti so starostlivosťou o maloleté deti uviedla, sú výdavky základné
a odôvodnené. Otec tieto výdavky nerozporoval, okrem platieb za športové aktivity, sporenie a životnú

poistku. Pretože obaja rodičia sú plne spôsobilí riadne sa zamestnať a mať pravidelný finančný príjem,
nie je žiadne odôvodnený argument uberať deťom možnosť športovať, socializovať sa, tráviť zmysluplne
voľný čas, prípadne ich ukrátiť o sporenie, či poistenie. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca
súd zohľadnil skutočnosť, že osobnú starostlivosť o maloleté deti vykonáva výhradne matka, ktorá si aj
takouto formou plní vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. Manžel navrhovateľky na pojednávaní

uviedol, že opäť začína pracovať ako živnostník a má dohodnuté viaceré zákazky. Už aj vzhľadom na
uvedené má súd za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca plniť si vyživovaciu povinnosť voči
maloletým deťom v určenej výške.

36. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia
tak, že každý z účastníkov si znáša trovy, ktoré mu v súvislosti s konaním vznikli, sám.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1, § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku - CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej

značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).