Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 2, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 10Cb/361/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415211186
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2021:1415211186.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom v právnej veci žalobcu:

OVOSAD spol. s r.o., Jablonská 9015, 907 01 Myjava, IČO: 36 318 701, zastúpený: Mgr. Janette
Adamcová, advokátka, Hodžova 261/1, 907 01 Myjava, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s.,
Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, o zaplatenie 41.712,- eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 41.712,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,05 % ročne zo sumy 41.712,- eur od 29.09.2016 až do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100
%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07.09.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť mu sumu 41.712,- eur s príslušenstvom, z titulu náhrady škody spôsobenej krupobitím na
poistených plodinách poistených u žalovaného na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že v dňoch 28.04.2014 a 29.04.2014 došlo ku škodovej
udalosti - poškodeniu poistených plodín krupobitím. Žalobca nahlásil škodovú udalosť dňa 30.04.2014,

pričom v prehľade poškodených plodín uviedol slivky o celkovej poškodenej výmere 40 ha. Dňa
08.01.2015 žalovaný listom oznámil žalobcovi, že ukončil likvidáciu škodovej udalosti a priznal mu
poistné plnenie vo výške 8.414,40 eura, z toho zachraňovacie náklady vo výške 4.190,40 eura a náhradu
škody vo výške 4.224,- eur. V oznámení o ukončení likvidácie poistnej udalosti žalovaný uviedol, že k
dohláseniu - oznámeniu poškodenia ostatných sadov sliviek došlo až dňa 05.08.2014 (na 4. obhliadke
v sade č. 2901/2 s výmerou 5 ha), čo je viac ako 2 mesiace po nahlásenom krupobití, t.j. v čase, keď
nebolo možné preukázať príčinu ani rozsah poškodenia sliviek. V zmysle uvedeného preto žalobcovi

nevznikol nárok na poistné plnenie za čerešne. Podľa žalobcu sa toto tvrdenie žalovaného nezakladá
na pravde, keďže k oznámeniu škodovej udalosti týkajúcej sa poistenej plochy 40 ha došlo okamžite po
vzniku škodovej udalosti. Poukázal pritom na to, že žalobca v žiadnom písomnom vyjadrení neuviedol,
škodu na ploche o výmere 5 ha. Žalobca hneď v oznámení škodovej udalosti uviedol výmeru 40 ha a
na prvej obhliadke uviedol poistenú úrodu v rozsahu 5 ton/ha tak, ako to uvádza aj samotná poistná
zmluva vo svojej prílohe.

Žalobca ďalej uviedol, že na zistené chyby upozornil žalovaného listom zo dňa 09.03.2015 a požiadal
ho o prehodnotenie poistnej udalosti. Žalobca mal za to, že k chybe došlo v dôsledku nepozornosti
pracovníkov žalovaného, keď okrem zjavne nesprávnej informácie o rozsahu a čase nahlásenia
škodovej udalosti sa píše aj o nároku na poistné plnenie za čerešne. Žalobca mal pri tom za to, že sisplnil všetky povinnosti vyplývajúce mu z poistnej zmluvy, riadne a včas nahlásil poistnú udalosť celej
výmere poistenej plochy 40 ha, nijakým spôsobom nebránil žalovanému vo vykonaní obhliadky ani v
zabezpečovaní dôkazov.

Žalobca v žalobe tiež uviedol, že na jeho žiadosť o prehodnotenie poistnej udalosti žalovaný reagoval
listom zo dňa 30.03.2015, kde uviedol, že trvá na dôvode, pre ktorý nepriznal žalobcovi nárok na poistné
plnenie. Žalobca pritom žalovanému predložil prehľady, v ktorých uviedol, že škoda postihla úrodu sliviek
v rozsahu 87 %. Pri dohodnutom poistnom plnení za poškodenie úrody vo výmere 40 ha - 66.000,-

eur a pri spoluúčasti vo výške 20 %, predstavuje poistné plnenie za škodu spôsobenú na 87 % úrody
sumu vo výške 45.936,- eur. Keďže žalovaný uhradil žalobcovi sumu 4.224,- eur, žalobca si nárokuje
od žalovaného zvyšnú sumu 41.712,- eur.

2. Podaním doručeným súdu dňa 29.02.2016 sa žalovaný vyjadril k žalobe a uviedol, že žalobca
dňa 30.04.2014 vykonal písomné oznámenie škodovej udalosti poistenia plodín, kde uviedol, že dňa

29.04.2014 o 14:00 došlo k poškodeniu poistených plodín v dôsledku krupobitia. V oznámení uviedol, že
došlo k poškodeniu sliviek o celkovej výmere 40 ha a tiež čerešní o výmere 13,598 ha. V oznámení však
neuviedol miesto poistenia (názov parcely, číslo a kataster). Na základe oznámenia žalovaný vykonal
ohliadky škody dňa 14.05.2014, 23.05.2014, 25.06.2014, 05.08.2014, 18.08.2014 a 09.09.2014. Keďže
žalovanému nebol do 15.05.2014 doručený zoznam parciel s výmerami, ktorý mal byť súčasťou poistnej

zmluvy a mal špecifikovať miesto poistenia plodín a poistený zároveň nešpecifikoval názov parcely
poškodených plodín a jej číslo. Pre žalovaného pritom išlo o podstatné informácie o mieste vzniku
škodovej udalosti. Na všetkých zápisoch je ako miesto škody uvedený iba sad, parcela č. XXXX/X s
výmerou XX,XXX ha pri čerešniach a sad, parcela č. XXXX/X s výmerou X ha pri slivkách. Vzhľadom
na uvedené mal žalovaný za to, že poškodenie sliviek na výmere 40 ha nebolo žalobcom riadne

nahlásené. Žalobca podľa žalovaného v oznámení uviedol iba nepresnú informáciu, že na slivkách,
ktoré sú vysadené na celkovej výmere 40 ha, došlo k ich poškodeniu krupobitím, percentuálny odhad
poškodeniavšakžalobcanevedelvtomčaseposúdiť.Zástupcažalobcuažnatretejobhliadkevykonanej
dňa 25.06.2014, t.j. po 2 mesiacoch oznámil žalovanému škodu aj v ďalších sadoch sliviek, parcela č.
1504/1 a č. XXXX/X. Žalovaný na základe oznámenia vykonal obhliadku sadov, ale keďže škoda bola

oznámená až po 2 mesiacoch, nebolo možné v tom čase ani znaleckým posúdením určiť, že príčinu
úbytku sliviek spôsobila škodová udalosť - krupobitie dňa 29.04.2014. Žalovaný tak poskytol poistené
plnenie za zistené a preukázané poškodenia vzniknuté so škodovou udalosťou zo dňa 29.04.2014.
Plnenie bolo poskytnuté za sad sliviek, parcela č. 2901/2 s výmerou 5 ha na základe obhliadok, ktorých
súčasťou boli aj kontrolné zábery. Nárok žalobcu tak žalovaný považoval za nepreukázaný, pričom mal

za to, že žalobca ani v žalobe nešpecifikoval parcely poškodených sadov sliviek a ich výmery. Taktiež
tvrdenia o škode na slivkách v rozsahu 87 % podľa žalovaného žalobca nepreukázal žiadnym listinným
dôkazom.

3. Vo vyjadrení zo dňa 03.05.2018 žalobca uviedol, že v oznámení škodovej udalosti zo dňa 30.04.2014

v časti označenej ako prehľad poškodených plodín uviedol pri plodine slivky s celkovou výmerou 40 ha
a poškodenou výmerou 40 ha. Z uvedeného podľa žalobcu jasne vyplýva, že vznik škodovej udalosti bol
nahlásený okamžite a zároveň z oznámenia vyplýva poškodenie celej poistenej výmery 40 ha. Keďže
poistená výmera bola 40 ha a škoda vznikla na výmere 40 ha a žalobca nahlásil škodu na výmere 40 ha,
nemohla u žalovaného vzniknúť pochybnosť v tom o aké plodiny a na akých pozemkoch sa jedná. Podľa

žalobcu žalovaný poznal nielen rozsahu poistenia, ale aj miesto poistenia, nakoľko miesto poistenia boli
parcely uvedené v zozname poľnohospodárskych pozemkov, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou poistnej
zmluvy. Miesto na ktorom bola spôsobená škoda bolo podľa žalobcu od začiatku jednoznačne určené,
nemohlo byť zamenené a nebolo potrebné nahlasovať dodatočne žiadne ďalšie výmery, nakoľko celá
poškodená výmera bola nahlásená v oznámení. Žalobca taktiež poukázal na to, že termíny obhliadok

určoval žalovaný a žalobca bol na nich riadne prítomný, pričom v prípade určenia povinnosti o dodanie
potrebných dokumentov, žalobca tieto odovzdal žalovanému hneď na ďalšej obhliadke.

4. Na pojednávaniach žalobca uviedol, že má za to, že má právo na poskytnutie poistného plnenia tak
ako ho vyčíslil v žalobe. Podľa neho si splnil všetky povinnosti, ktoré mu voči žalovanému zo vzniknutej

poistnej udalosti vyplynuli. Riadne nahlásil poistnú udalosť, v oznámení škodovej udalosti uviedol, že k
poškodeniu došlo na celej poistenej výmere v rozsahu 40 ha, teda miesto na ktorom bola spôsobená
škoda bolo od začiatku jednoznačne určené, nemohlo byť zamenené za žiadne iné miesto a ani nebolo
potrebné zo strany žalobcu dodatočne nahlasovať ďalšie výmery, nakoľko celá poškodená výmera bolanahlásená hneď v oznámení. Škoda bola nahlásená písomne a žalobca žiadnym spôsobom, či už
písomným alebo ústnym neoznámil, že by chcel zmeniť rozsah nahlásenej spôsobenej škody alebo že
by ku škode došlo na menšej výmere než ako uviedol v písomnom ohlásení zo dňa 30.04.2014. Podľa

žalobcu pán G. ako jeho zástupca jednoznačne uviedol p. G., že sú poškodené aj ďalšie slivkové sady,
tak isto ho informoval kde sa poškodený slivkový sad nachádza a na otázku likvidátora akým spôsobom
sú poškodené tieto slivky, mu tak isto odpovedal. P. G. podľa žalobcu nebol oprávnený rozhodovať do
akých sadov a na aké parcely má ísť likvidátor vykonať ohliadku. Plnil úlohu sprievodcu po poškodených
sadoch, nakoľko nebolo možné ani od likvidátora ani od znalca očakávať, že sa v neznámych priestoroch

budú vedieť orientovať. Je však nepochybné, že mal informácie o všetkých poškodených parcelách,
nakoľko sám oznamoval žalobcovi, že poškodenie na sadoch vzniklo. Tieto informácie o všetkých
poškodených oblastiach následne odovzdal likvidátorovi. Žalobca mal však za to, že on ani žiadny z
jeho zamestnancov nemôže určovať likvidátorovi ani žiadnemu zástupcovi žalovaného akým spôsobom
alebo na akých miestach má ohliadku vykonať. Žalobca poskytol pri ohliadkach plnú súčinnosť, všetky
potrebné informácie, ktoré však žalovaný nevyužil a z toho dôvodu nevyhodnotil správne nárok žalobcu

na náhradu škody.

5. Na pojednávaniach žalovaný uviedol, že má za to, že v rámci likvidácie a šetrenia škodovej udalosti
postupoval v súlade s poistnou zmluvou a zákonom. Likvidácia bola vykonávaná na základe údajov
poskytnutých zo strany poškodeného a na základe 6 ohliadok, ktoré boli v rámci šetrenia vykonané.

Počet ohliadok preukazuje že žalovaný skutočne k šetreniu škodovej udalosti venoval dostatok času a
pozornosti. Ohliadky boli vykonávané za účasti zástupcu poškodeného a za prítomnosti znalca. O každej
ohliadke bol vykonaný písomný záznam, ktorý preukazuje rozsah a miesto vykonanej ohliadky. Žalovaný
mal za to, že poistený už v oznámení škodovej udalosti uviedol neúplnú informáciu keď neoznačil a
neuviedol miesto poškodenia. Následne na vykonanej ohliadke určil ako miesto poškodenia sad sliviek

s konkrétnou parcelou a výmerou a sad čerešní s konkrétnou výmerou a parcelou, ktoré boli ohliadnuté.
Poistený mal možnosť už v tomto čase namietať neúplnosť, resp. nesprávnosť vykonaného zápisu.
Žalovaný nemohol vedieť koľko sadov a na akých miestach je potrebné ohliadnuť z dôvodu poškodenia
plodín. Táto povinnosť bola podľa žalovaného v plnej kompetencii poškodeného. Žalobca napriek tomu
až po dvoch mesiacoch od vzniku škodovej udalosti kontaktoval žalovaného a oznámil mu ďalšiu škodu

na plodinách. S ohľadom na veľký časový úsek od vzniku škodovej udalosti, už nebolo možné posúdiť
a určiť znaleckým posúdením príčinu úbytku na úrode sliviek. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu,
že už v prvom oznámení oznamoval rozsah poškodenia plodín, nakoľko tento bol predmetom ďalšieho
šetrenia. Uvedené preukazuje aj to, že čerešne napr. boli oznámené ako poškodené o celkovej výmere
13,510 ha, čo sa neskorším šetrením nepreukázalo. Nemôže preto súhlasiť s tvrdením žalobcu, že ním

uvedená informácia o celkovom poškodení sliviek a čerešní na celkovej výmere mala preukazovať výšku
škody. Tá mohla byť potvrdená výlučne vykonanými ohliadkami. Žalovaný má za to, že ohliadky boli
vykonávané na všetkých miestach, ktoré označil žalobca ako poistený. Žalovaný nemal žiaden dôvod
na to, aby nevykonal ohliadku - sady, ktoré by boli označené ako poškodené zo strany poškodeného.

6. Svedok L.. O. G. uviedol, že ako likvidátor žalovaného má na starosti likvidáciu poistných udalostí
- plodín. Svedok uviedol, že k poistnej udalosti došlo koncom XX/XXXX, pričom na prvú ohliadku išiel
sám v zmysle interných predpisov. Vzhľadom k predpokladanej výške škody nebolo potrebné prizvať
externý subjekt. Pri obhliadke mal k dispozícii ako podklady - oznámenie o škodovej udalosti s celkovými
výmerami poistených plodín - čerešne a slivky. Prvotnej ohliadky sa zúčastnil on, p. N. a G.. Na obhliadke

videl, že daná výmera nezodpovedá poistenej výmere 40 ha. Výmera, ktorú videl bola do 10 ha. Po
obhliadnutí sadu sliviek a vyhotovení fotodokumentácie sa opýtal p. G., či sú poškodené aj iné sady,
na čo mi odpovedal, že nevie o inom sade. Zároveň prebehla ohliadka sadu čerešní, existuje o tom
zápis zo dňa 14.05.2014. Po spísaní faktov a vytvorení fotodokumentácie sa zúčastnené strany na
ohliadke zhodli, že v danom čase nebolo možné určiť výšku škody a následne sa dohodla doohliadka

parciel do 10 dní. Po vykonaní ohliadky svedok kontaktoval externého znalca, ktorý je so žalovaným
v zmluvnom vzťahu, aby vykonal spolu s ním doohliadku v nahlásených sadoch. Vzhľadom na to, že
odhad z daných dvoch parciel prevyšoval jeho oprávnenie, odhadovaná škoda bola cca nad 10 tis. eur,
pričom svedkov limit na posudzovanie udalosti je práve do 10 tis. eur. Nad vyššiu odhadovanú škodu
musí byť volaný znalec. Následne svedok vyžiadal doplnenie parciel, nakoľko výmera nezodpovedala

poisteným výmerám. Následne bola vykonaná doohliadka sadu sliviek s p. Y. a došlo k spresneniu čísla
parcely ako aj výmery. Zároveň bol doohliadnutý sad čerešní, tak isto so spresnením čísla parcely a
výmery. Následná ohliadka bola 25.06.2014 bez prítomnosti svedka. Bol tam prítomný znalec p. Y.. Opäť
bol prezretý sad sliviek a čerešní. Znalec dohodol následnú ohliadku a nariadil kontrolný zber sliviek. Nav poradí 4. obhliadke žalobca prvý krát podľa svedka spomenul poškodenia iných sadov sliviek, ako boli
doteraz ohliadané. Následne išli pozrieť aj iné dva sady - zápis zo dňa 05.08.2014, kde sa so znalcom p.
Y. zhodli na tom, že nie je možné určiť výšku poškodenia daných dvoch sadov vzhľadom k tomu, že tam

predtým neboli a aj z dôvodu iných faktorov, ktoré majú vplyv na úrodu sliviek. Následne bola urobená 5.
doohliadkadňa05.08.2014,kdebolvsledovanomsadesliviekvykonanýzberváženímodrodyToptaste.
Podľa svedka bola dohodnutá doohliadka kontrolným zberom na ďalšiu odrodu - Top End+ a Danubia.
Danej ohliadky sa svedok nezúčastnil, bol tam p. Y.. Následne bol uskutočnený výpočet celkovej straty
v danom sade sliviek v dôsledku krupobitia.

Svedok p. G. ďalej uviedol, že žalobcom v oznámení bola oznámená poškodená výmera sliviek 40 ha.
Žalobca svedkovi oznámil čísla a výmery parciel, ktoré boli poškodené mailom, dva dni pred druhou
ohliadkou. Výmera vyplývajúca z mailu zodpovedala výmere sadu čerešní, uvedená v poistnej zmluve
ako aj zistená prvou ohliadkou. Čo sa týka sliviek, svedok zistil z mailu, že žalovaný má poistené tri
parcely. Jedna bola 5 ha, kde vykonali prvú ohliadku. Druhá 6,5 ha a tretia 29,36 ha. Mail bol doručený

21.05.2014. Svedok tiež uviedol, že na druhej ohliadke neohliadli všetky sady, ktoré mal zo strany
poškodeného nahlásené, nakoľko žalobca na otázku o poškodení iných parciel odpovedal, že nie.
Svedok si nepamätal, že by mu žalobca na prvej obhliadke ukázal aj sad skoro 30 ha sliviek, potvrdil
však, že v prílohe z mailu zo dňa 21.05.2014 vyplýva výmera poškodených sliviek 40 ha.

Svedok tiež uviedol, že za poškodené čerešne nebolo poskytnuté poistné plnenie, nakoľko kontrolným
zberom nebolo zistené zníženie úrody v dôsledku krupobitia.

Na otázku súdu, či je obsahom poistnej zmluvy aj presná identifikácia poistených parciel, jej výmer,
ako aj parcelným číslom, svedok uviedol, že súčasťou poistnej zmluvy sú len výmery parciel, nie ich

parcelné čísla.

7. Svedok O. G. uviedol, že ako zamestnanec žalobcu bol zavolaný, aby sa zúčastnil ohliadky, ktorej
sa mali zúčastniť zástupcovia oboch sporových strán. Zástupca žalovaného si prehliadol poškodený
sad čerešní a skonštatoval, že je tam poškodenie. Opýtal sa, či sú poškodené aj iné sady, na čo

svedok odpovedal, že áno, že slivkové. Presunuli sa do menšieho slivkového sadu, ktorý tiež zástupca
žalovaného preskúmal. Zhodnotil existenciu poškodenia. Tým to skončilo. Pri ďalších ohliadkach svedok
užnebolaaniďalšiakomunikáciaohľadomďalšiehopoškodeniaslivieknebolauskutočnenásosvedkom
G.. Svedok tiež uviedol, že likvidátor sa ho pýtal na poškodenie ostatných sliviek, na čo mu odpovedal,
že sú poškodené rovnako ako tie, ktoré obhliadal. Krupobitie bolo totiž v celej oblasti. Podľa svedka

obhliadkuvykonalivsadečerešňovomaslivkovom,pričomprvéohliadličerešneapotommalnasledovať
slivkový sad. Likvidátor sa ho pýtal na poškodenie ďalších sliviek, na čo mu odpovedal, že sú poškodené
rovnako ako čerešne. Podľa svedka s likvidátorom obhliadku vykonali len v čerešňovom sade a likvidátor
sa ho pýtal ako sú poškodené slivky, na čo mu svedok uviedol, že tak isto ako čerešne. Likvidátor sa
svedkapýtaltiežnato,čisaniekdeeštenachádzajúinépoškodenéplodiny,načomusvedokodpovedal,

že áno, na opačnej strane mesta Myjava, kde následne išli a likvidátor zhodnotil aj tam poškodenie sadu
sliviek. Tento sad je podľa svedka o veľkosti približne 5 ha. Svedok zároveň informoval likvidátora o
existencii ďalšieho slivkového sadu, ktorý bol naproti čerešňovému sadu, tam ale likvidátor nešiel. Išlo
o sad o výmere približne 21 ha.

8. Pri konfrontácii svedkov svedok Ing. O. G. uviedol, že pri prvej ohliadke mu p. G. povedal v sade
sliviek, že ďalšie plodiny poškodené nie sú. Svedok G. si nespomenul, či bol v sade čerešní označovaný
blízky pozemok ako sad sliviek, ktorý mal byť tiež poškodený. Podľa svedka G. šli s p. G. autom zo
sadu čerešní na iný koniec mesta a tam mu p. G. ukázal sad sliviek. V blízkosti sadu čerešní sad sliviek
svedok G. nevidel, videl tam len nejaké ríbezle.

Svedok G. pri konfrontácii uviedol, že sady čerešní a sliviek sú od seba približne 150 m, tieto dva sady
oddeľuje štátna cesta, 8 ha ríbezlí, tá štátna cesta spája slivkový a čerešňový sad. Podľa svedka G. p.
G. nemal záujem si obhliadnuť sad sliviek pri sade čerešní. Pričom svedok G. o ňom p. Krakovskému
hovoril.

Podľa svedka G. nie je pravdou, že p. G. v sade čerešní hovoril o sade sliviek, ktorý je v blízkosti sadu
čerešní. Podľa neho mu p. G. označil dva poškodené sady, ktoré boli aj obhliadnuť, a to jeden čerešňový
a jeden slivkový.Podľa svedka G. boli poškodené tri slivkové parcely a jedna čerešňová, pričom likvidátora p. G.
nepreviedol po všetkých, keďže to nebola jeho povinnosť. Svedok G. si nepamätal či podpísal záznam z

prvej obhliadky, až po nahliadnutí do neho uviedol, že ho nepodpísal. Podľa svedka G. došlo k obhliadke
dvoch sadov, 14 ha čerešní a 5 ha sliviek, pričom likvidátor p. G. mu výslovne nepovedal, že nepôjde
ohliadnuť sad sliviek pri čerešňovom sade, no bavili sa o tom, že sad je zhruba poškodený tak, ako
sad čerešní.

9. Svedok L.. L. Y. uviedol, že podľa mandátnej zmluvy so žalovaným vykonáva činnosť ohľadom
zisťovania škôd z poistných udalostí v oblasti poľnohospodárstva. K prejednávanej veci uviedol, že
udalosť nastala cca pred 4 rokmi. Za žalovaného tam bol prvý pán G., až následne na ohliadku prizval
svedka Y.. Podľa svedka tam bolo viacero škôd na viacerých plodinách, išlo o slivky a čerešne. Zistilo sa,
že boli poškodené krupobitím. Na mieste sa vykonávali kontrolné zbery, aby sa zistilo o čo mali zníženú
úrodu oproti predpokladanej. Výsledky svedkovej činnosti na mieste boli písomne zaslané žalovanému.

Na čerešniach podľa svedka nevznikla škoda na základe kontrolného zberu a na slivkách bola škoda asi
vyše 60 %, ale presne si to nepamätal. Informáciu aké sady má ohliadnuť, mal od p. G. od žalovaného a
zároveň tam bol agronóm žalobcu, ktorý ich vodil po poškodených sadoch, on mal zároveň aj určiť, ktoré
sady pôjdu obhliadnuť. Tento agronóm bol zároveň prítomný fyzicky na obhliadkach jednotlivých sadov.
Svedok si presne nepamätal na koľkých obhliadkach bol prítomný, ale uviedol, že 3, 4 možno aj 5.

10. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom svedkov L.. O. G., O. G., L.. L. Y. a oboznámením sa
s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a to poistná zmluva č. XXXXXXXXXX s prílohami (príloha
č. 1/1 krupobitie - prehľad poistených plodín, dotazník na poistenie plodín, cenová ponuka na poistenie
plodín), všeobecné poistné podmienky poľnohospodárskeho poistenia VPP PP 14, zmluvné dojednania

poistenia plodín pre prípad krupobitia a živlu ZD-K + Ž14, oznámenie škodovej udalosti zo dňa
30.04.2014, mailová komunikácia, oznámenie o ukončení likvidácie poistnej udalosti zo dňa 08.01.2015,
návrh na výplatu poistného plnenia u škody č. XXXXXXXXXX, žiadosť o prehodnotenie poistnej udalosti
zo dňa 09.03.2015, odpoveď na žiadosť o prehodnotenie poistnej udalosti zo dňa 30.03.2015, zápis z
obhliadky škody na plodinách zo dňa 14.052014, 23.05.2014, 25.06.2014, 05.08.2014, 18.08.2014 a

09.09.2014, mail z 21.05.2014, ktorým boli označené žalobcom parcely s poškodenou úrodou, výpočet
výšky škody, štatistický výkaz - produkcia ovocia k 31.12.2014.

11. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa
31.10.2018 č. k. 10Cb/361/2015-126 tak, že žalobu zamietol.

12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.

13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, uznesením č. k. 4Cob/1/2019-196 napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

14. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol niekoľko dôvodov, ktoré ho viedli k zrušeniu rozsudku
súdu prvej inštancie. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že súd vychádzal pri svojom rozhodovaní zo
skutkového stavu, ktorý ustálil tak, že žalobca neuviedol, na akých konkrétnych parcelách došlo ku
škodovej udalosti, ale uviedol len celkovú výmeru poškodenia. Žalovaný teda podľa súdu prvej inštancie

nemohol vedieť, koľko sadov a na akých miestach je potrebné obhliadnuť. Odvolací súd sa s týmto
odvolací dôvodom stotožnil. Odvolací súd zdôraznil, že žalobca síce do oznámenia neuviedol údaje
o parcele a katastri, ale už aj z tohto oznámenia je zrejmé, o ktoré parcely sliviek sa jednalo, keďže
krupobitím boli poškodené všetky sady sliviek poistené poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX uvedené v
prílohe, a to v celkovej výmere 40 ha. Odvolací súd zhodne so žalobcom dodáva, že výmera parciel v

rozsahu 40 ha s poškodenými slivkami, aj s označením miesta, kde sa nachádzajú, nebola žalovanému
neznáma a mal objektívnu možnosť, a aj povinnosť postupovať pri riešení poistnej udalosti na základe
žalobcom poskytnutých informácií už od začiatku konania o spôsobenej škode.

15. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že z mailovej komunikácie zo dňa 15.05.2014,

ktorou požiadal likvidátor zástupcu žalobcu o poskytnutie ďalších potrebných údajov k riešeniu škodovej
udalosti po prvej obhliadke dňa 14.05.2014 je zrejmé, že likvidátor spolu so žalobcom už od prvého dňa
riešeniapoistnejudalosti,t.j.ododňakonaniaprvejobhliadkykomunikovaliohľadompresnejidentifikácie
poškodených parciel a že žalobca aktívne spolupracoval a podklady žalovanému riadne poskytol. Vsúlade s týmito tvrdeniami žalobcu vypovedal aj likvidátor L.. G., z ktorého svedeckej výpovede je
zrejmé, že žalovaný (v zastúpení likvidátora) už na prvej obhliadke vedel, že mu bude zo strany žalobcu
poskytnutý presný zoznam parciel, na ktorých rástli poškodené plodiny sliviek, a z toho dôvodu aj zapísal

do zápisu z prvej obhliadky, že prílohou zápisu je zoznam parciel s ich výmerami.

16. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie jeho záver, že parcely neboli riadne obhliadnuté nemožno
pripisovať na vrub žalovaného, ktorý bez riadnej spolupráce ani nemohol obhliadku vykonať a
zadokumentovať prípadný rozsah škody nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd súhlasí

s názorom žalobcu, že z dokazovania nevyplýva, že žalobca si nesplnil svoje povinnosti, ktoré súd prvej
inštancie naviac bližšie ani nekonkretizoval.

17.Akodôvodnábolaodvolacímsúdomvyhodnotenáajnámietkažalobcu,žesakonajúcisúdnesprávne
vysporiadal s dôkazmi predloženými žalobcom, z ktorých je zrejmé, že žalobca si ako poškodený splnil
svoje povinnosti, čo sa týka nahlásenia škodovej udalosti a uvedenia všetkých potrebných informácií k

tomu, aby si žalovaný tiež mohol splniť svoje povinnosti, a teda riadne obhliadnuť všetky identifikované
slivkové sady a určiť rozsah poškodenia sliviek na týchto plochách s tým, že bol povinný postupovať
podľa „Pravidiel pre vykonávanie obhliadok a výpočet škodových udalostí z poistenia plodín“. Je logické
tvrdenie žalobcu, že nemá žiadne kompetencie ani oprávnenia, aby zasahoval do výkonu činnosti
poisťovne a určoval jej, akým spôsobom si má plniť svoje povinnosti. Žalovaný bol povinný konať s

odbornou spôsobilosťou, a zodpovedne preveriť skutočnosti, ktoré považoval za potrebné a o ktorých
mal vedomosť.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu skutkový stav zistený súdom prvej inštancie nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní a stotožnil s názorom žalobcu, že prvoinštančný súd dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

19. Žalovaný vo vyjadrení k uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu uviedol, že odvolací súd nevyslovil
názor, ktorým by uznal žalobcom uplatnený nárok za dôvodný, alebo za preukázaný, zotrval na všetkých

svojich doterajších písomných aj ústnych vyjadreniach, taktiež namietal žalobcom určenú výšku
uplatneného nároku, spôsob určenia výšky nároku považuje za svojvoľný, bez opory v dojednaniach
poistnej zmluvy a v rozpore s nimi. Pri jeho určení sa nevychádzalo priamo zo stavu bezprostredne po
poistnej udalosti. Žalobcom nebol doložený v konaní žiaden dôkaz, že sa úroda sliviek znížila o 87 %
práve a len z dôvodu poistnej udalosti.

20. Žalobca podaním zo dňa 29.09.2020 navrhol zmenu žaloby, ktorá spočívala v uplatnení aj z úrokov
z omeškania, ktoré neboli dovtedy v konaní uplatnené. Súd uznesením č.k. 10Cb/361/2015-236 zmeny
žaloby pripustil. Na pojednávaní konanom 29.09.2020 žalovaný vzniesol námietku premlčania voči
uplatneným úrokom z omeškania. Na tomto pojednávaní na otázku súdu, či strany sporu nenavrhujú

odstraňovaťrozporvovýpovediachsvedkov,stranyuviedliženie.Žalobcanatomtopojednávaníuviedol,
že k určeniu výšky škody výpočet doložili výpočet k odvolaniu voči rozsudku.

21. Žalobca so žalovaným mali uzatvorenú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo
poistenie poľnohospodárskych plodín. Dňa 29.04.2014 došlo k poistnej udalosti, a to poškodeniu

poistených plodín krupobitím. Žalobca nahlásil škodovú udalosť dňa 30.04.2014, pričom v oznámení
škodovej udalosti uviedol poškodenie plodín čerešní o celkovej a celkovej poškodenej výmere 13,598 ha
a sliviek o celkovej a celkovej poškodenej výmere 40 ha. Po šiestich vykonaných obhliadkach žalovaný
listom zo dňa 08.01.2015 oznámil žalobcovi ukončenie likvidácie poistnej udalosti s tým, že mu priznal
poistné plnenie vo výške 8.414,40 eura, z toho zachraňovacie náklady vo výške 4.190,40 eura a náhradu

škody vo výške 4.224,- eur. Listom zo dňa 09.03.2015 žalobca upozornil žalovaného na možné chyby
pri likvidácii poistnej udalosti a požiadal ho o prehodnotenie poistnej udalosti. Žalovaný napriek tomu
nepriznal žalobcovi nárok na poistné plnenie, pričom to odôvodnil tým, že v oznámení škodovej udalosti
uviedol žalobca neúplnú informáciu keď neoznačil a neuviedol miesto poškodenia. Pre žalovaného
pritom išlo o podstatné informácie o mieste vzniku škodovej udalosti. Žalovaný mal za to, že poškodenie

sliviek na výmere 40 ha nebolo žalobcom riadne nahlásené. Žalobca podľa žalovaného v oznámení
uviedol iba nepresnú informáciu, že na slivkách, ktoré sú vysadené na celkovej výmere 40 ha, došlo
k ich poškodeniu krupobitím. Žalovaný nemohol vedieť koľko sadov a na akých miestach je potrebné
ohliadnuť z dôvodu poškodenia plodín. Táto povinnosť bola podľa žalovaného v plnej kompetenciipoškodeného. Zástupca žalobcu až na tretej obhliadke vykonanej dňa 25.06.2014, t.j. po 2 mesiacoch
oznámil žalovanému škodu aj v ďalších sadoch sliviek, parcela č. XXXX/X a č. XXXX/X. Žalovaný na
základe oznámenia vykonal obhliadku sadov, ale keďže škoda bola oznámená až po 2 mesiacoch,

nebolo možné v tom čase ani znaleckým posúdením určiť, že príčinu úbytku sliviek spôsobila škodová
udalosť - krupobitie dňa 29.04.2014. Žalovaný tak poskytol poistené plnenie za zistené a preukázané
poškodeniavzniknutésoškodovouudalosťouzodňa29.04.2014.Plnenieboloposkytnutézasadsliviek,
parcela č. XXXX/X s výmerou 5 ha na základe obhliadok, ktorých súčasťou boli aj kontrolné zábery.
Nárok žalobcu tak žalovaný považoval za nepreukázaný, pričom mal za to, že žalobca ani v samotnej

žalobe nešpecifikoval parcely poškodených sadov sliviek a ich výmery.

22. Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa § 1 ods. 2 prvá a druhá veta Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa
spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia

sa podľa predpisov Občianskeho práva.

Podľa § 797 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone
alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť
(poistná udalosť).

Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu

povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť
do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť
poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia;

tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

Podľa § 798 Občianskeho zákonníka, poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť,
ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede (§ 793) bolo určené nižšie poistné.

Podľa § 799 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli
dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala
poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné

doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej
udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej
zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je

oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo
riadne a včas zaplatené.

Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je
povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 1 ods. 1) a 2) nar. vlády SR č. 21/2013 Z. z. , Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka
omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije
počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z
omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej
k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z
omeškania platí počas celej doby omeškania.23. Súd pri opätovnom prejednaní veci, v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, po
prehodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná. K

otázke, či žalovaný vedel, ktoré parcely boli krupobitím postihnuté, súd prijal záver, že touto informáciou
disponoval, žalobca teda riadne označil konkrétne krupobitím postihnuté parcely. Jednoznačné
označenie parciel, ktoré boli krupobitím postihnuté vyplýva, (okrem uvedenia, že bola postihnutá celá
poistená výmera sliviek, teda 40 ha) najmä z e-mailovej správy, ktorú žalobca doložil do spisu spolu
s odvolaním (č.l. 149). Z tejto správy vyplýva, že p. Krakovskému bolo žalobcom oznámené, ktoré

konkrétne parcely s výsadbou sliviek boli zasiahnuté, išlo konkrétne o parcely č. 1X04/1 - 29,36
ha, 2901/2 - 5 ha, XXXX/X - X,XX ha. Vedomosť o tomto maile potvrdil aj svedok Krakovský na
pojednávaní konanom 14.06.2018, samotný mail však pred prvým rozhodovaním súdu v spise nebol
doložený. Žalovaný mal teda plnú vedomosť, ktoré parcely sú žalobcom poistené a taktiež, ktoré boli
aj postihnuté krupobitím. Keďže žalovaný mal plnú vedomosť o nahlásených a poistených parcelách
(uvedené v prílohe k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX v celkovej výmere 40 ha) resp. plodinách na

nich pestovaných, bolo jeho povinnosťou včas a riadne vykonať ohliadku všetkých postihnutých parciel.
Súd považuje za nesporné, že žalobca síce do oznámenia neuviedol údaje o parcele a katastri, ale
napriek tomu je zrejmé, keďže uviedol výmeru 40 ha, že ide o celú poistenú výmeru sliviek. Výmera
parciel v rozsahu 40 ha s poškodenými slivkami, aj s označením miesta, kde sa nachádzajú, bola
teda žalovanému známa a mal objektívnu možnosť a aj povinnosť postupovať pri riešení poistnej

udalosti na základe žalobcom poskytnutých informácií už od začiatku konania o spôsobenej škode.
Spomínaná, doplnená mailová komunikácia (č.l. 149) preukazuje, že žalobca si ako poškodený splnil
svoje povinnosti, čo sa týka nahlásenia škodovej udalosti a uvedenia všetkých potrebných informácií k
tomu, aby si žalovaný tiež mohol splniť svoje povinnosti, a teda riadne obhliadnuť všetky identifikované
slivkové sady a určiť rozsah poškodenia sliviek na týchto plochách s tým, že bol povinný postupovať

podľa „Pravidiel pre vykonávanie obhliadok a výpočet škodových udalostí z poistenia plodín“. Žalovaný
teda nekonal s odbornou spôsobilosťou, a zodpovedne nepreveril skutočnosti, ktoré mali význam pre
riadne prešetrenie a zlikvidovanie riadne nahlásenej a preukázanej poistnej udalosti.

24. Napriek rozporu vo výpovediach svedkov p. G. a p. G. ohľadom označovania miest, parciel s

poškodenou úrodou sliviek, strany sporu pri opätovnom prejednaní veci nenavrhovali tieto rozpory
odstraňovať. Súd mal pritom za preukázané, že žalovaný mal vedomosť o všetkých postihnutých
parcelách, prípadný rozpor v tom smere, či pán G. označoval aj ďalšie poškodené sady p. G. považuje
súd už za nedôležitý, vzhľadom na iné dôkazy prezentované v konaní.

25. Čo sa týka výšky uplatnenej škody, túto žalobca presne kvantifikoval a postup pri jej výpočte
ozrejmil podaním, ktoré bolo taktiež súčasťou odvolania voči pôvodnému rozsudku (č.l. 184 ). Pri určení
rozsahu poškodenia úrody v sadoch sliviek na ostatných nahlásených parcelách vychádzal žalobca
zo skutočných dosiahnutých výnosov. V rámci štatistického zisťovania predložil žalobca Ministerstvu
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky štatistický výkaz - Produkcia ovocia k

31.12.2014. Z tohto štatistického výkazu vyplýva, že skutočná úroda sliviek na ploche 40 ha (celá
poistená výmera) bola 26,846 ton. Poistnou zmluvou so žalovaným bola poistená úroda sliviek v objeme
200 ton. Skutočná úroda tak dosiahla 13% z poisteného objemu. Z uvedeného vyplýva, že škoda na
úrode sliviek bola spôsobená v rozsahu 87%. Výpočet náhrady škody žalobca uviedol nasledovne:
predpokladaná poistená úroda podľa prílohy č. 1/1 KRUPOBITIE k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX -

100% = úroda na ploche 40 ha v objeme 200 ton v celkovej hodnote 66.000,- eur. Pri rozsahu škody 87%
predstavuje finančná náhrada sumu 57.420,- eur. Pri spoluúčasti 20% predstavuje finančná náhrada
sumu 45 936,00 EUR. Pri započítaní sumy 4.224,- eur, ktorú žalovaný priznal ako poistné plnenie,
predstavuje suma, ktorú požaduje žalobca titulom náhrady škody, sumu vo výške 41. 712,- eur.

26. Žalovaný spôsob určenia výšky nároku považuje za svojvoľný, bez opory v dojednaniach poistnej
zmluvy a v rozpore s nimi. Pri jeho určení sa nevychádzalo priamo zo stavu bezprostredne po poistnej
udalosti. Žalobcom nebol doložený v konaní žiaden dôkaz, že sa úroda sliviek znížila o 87 % práve a len
z dôvodu poistnej udalosti. Žalovaný však neuviedol s akými konkrétnymi dojednaniami poistnej zmluvy
mal byť tento spôsob a ani neuviedol aký mal byť správny postup pri určení výšky nároku. Súd považuje

postup žalobcu pri určení výšky nároku za jasný, zrejmý, logický a plne v súlade s poistnou zmluvou,
VPP, aj významom a zmyslom samotného poistenia plodín. Každá premenná použitá pri výpočte nároku,
je podložená listinným dôkazom ( poistná zmluva, štatistický výkaz, prehľad poistených plodín).27. Súd považoval žalovaným vznesenú námietku premlčania voči uplatneným úrokom z omeškania,
návrhom zo dňa 29.09.2020 za nedôvodnú, nakoľko úrok z omeškania bol uplatnený len štyri roky
spätne, pričom podľa 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je

premlčacia doba štyri roky. Podľa ustálenej judikatúry sa právo na úrok z omeškania premlčuje za každý
deň omeškania samostatne. Žalobca si teda právo na úroky z omeškania uplatnil v rámci štvorročnej
premlčacej lehoty.

28. Z uvedených dôvodov považuje súd žalobu za dôvodnú a v plnom rozsahu jej vyhovel. Mal za

preukázané, že žalobcovi vznikla škoda v deklarovanom rozsahu, žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti
nepostupoval riadne s odbornou starostlivosťou tým, že nevykonal obhliadky škodovej udalosti na
dotknutých parcelách v zmysle pravidiel pre vykonávanie obhliadok a poistnej zmluvy.

29. O trovách konania súd rozhodol O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP) a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov

konania vo výške 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania súd rozhodne po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365
ods. 1 CSP):
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť

vykonanie exekúcie.