Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 2, 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/48/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121204977
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8121204977.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu G. U., O.. XX.XX.XXXX,

V. Y. XXXX/XX, XXX XX X. Š., právne zastúpený JUDr. Martinom Kundrátom, advokátom so sídlom
Vajanského 47, 080 01 Prešov, proti žalovanému Mesto Veľký Šariš, so sídlom Námestie sv. Jakuba č.
1, 082 21 Veľký Šariš, IČO: 00 327 972, o vylúčenie veci z exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobca nemá právo na náhradu trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 15.06.2021 domáhal určenia, že nehnuteľnosť - stavba so

súpisným číslom 1222, postavená na parcele registra ..C“ č. XXXX, v katastrálnom území Veľký Šariš,
zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, je vylúčená z exekúcie vykonávanej exekútorom JUDr. Richardom
Gibartim, Exekútorský úrad Prešov, č. EX 104/2005, na podklade poverenia na vykonanie exekúcie
udeleného Okresným súdom Prešov v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 23Er/l169/2005. Žalobu
odôvodnil tým, že dňa 06.06.2005 vydal okresný súd Prešov poverenie na vykonanie exekúcie proti
povinnému ISOA spoločnosť s ručením obmedzeným Prešov v dodatočnej likvidácii, IČO: 31652701,
naposledy sídlom: Vajanského 43, 08001 Prešov (ďalej aj ako „povinný“). V súčasnosti exekúciu

vykonáva súdny exekútor JUDr. Richard Gibarti, pod spisovou značkou exekučného spisu EX 104/2005.
Súdny exekútor vykonáva exekúciu aj predajom nehnuteľnosti - stavby so súpisným číslom XXXX,
postavená na parcele registra „C“ č. XXXX, v katastrálnom území Veľký Šariš, zapísaná na liste
vlastníctva č. XXXX (ďalej aj „nehnuteľnosť“), ktorá je podľa listu vlastníctva vo vlastníctve povinného.
Avšak ešte dňa 25.08.2004 žalobca uzatvoril ako kupujúci kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola aj kúpa
predmetnej nehnuteľnosti. Odo dňa uzatvorenia kúpnej zmluvy až doteraz žalobca túto nehnuteľnosť
užíva ako svoju vlastnú. Aj napriek tomu, že vlastnícke právo nebolo nadobudnuté vkladom do katastra,

žalobca má za to, že ako dobromyseľný držiteľ veci nadobudol túto nehnuteľnosť do vlastníctva titulom
vydržania. Domnieva sa, že v predmetnom exekučnom konaní došlo k porušeniu základnej zásady,
na ktorej spočíva exekučné konanie, a to že oprávnený môže byť uspokojený výlučne z majetku vo
vlastníctve povinného. Vlastnícke právo k veci je právom, ktoré nepripúšťa exekúciu.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca v tomto
prípade nepožíva status oprávneného držiteľa, ergo žalovaný vystupuje ako neoprávnený držiteľ. Z

predloženej Kúpnej zmluvy, ktorú žalovaný podpísal, vyjadril s ňou súhlas a porozumel jej, vyplýva,
že vlastnícke právo k stavbe prechádza na žalobcu dňom povolenia vkladu vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností (čl. IV, bod 2 Kúpnej zmluvy), teda žalovaný bol oboznámený s tým, že samotným
podpisom Kúpnej zmluvy nenadobudne vlastnícke právo k stavbe a tým pádom je nemysliteľnýzáver, že žalovaný je dobromyseľný oprávnený nadobúdateľ vlastníckeho práva formou vydržania. U
žalobcu absentovalo vynaloženie náležitej starostlivosti/opatrnosti, ktorá je objektívne očakávaná pri
uzatváraní takých právnych úkonov, akými sú prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Žalobca

sa o nadobudnutí, resp. nenadobudnutí vlastníckeho práva k stavbe mohol kedykoľvek presvedčiť
lustráciou katastra nehnuteľností, ktorý je verejne prístupný. Žalobca mal časový priestor vyše 16 rokov
na to, aby sa o tejto skutočnosti presvedčil a prípadne podal žalobu o určenie vlastníckeho práva na
príslušný súd. V zmysle uvedeného sa žalobca nemôže označiť za dobromyseľného vydržateľa. Podľa
ustálenej judikatúry, v prípade, že osoba užíva nehnuteľnosť v dobrej viere, že ju vlastní, vzťahujú sa na

ňu práva a povinnosti vlastníka, t. j. okrem iného aj daňová povinnosť, konkrétne daň z nehnuteľnosti,
pričom mesto ako správca dane neeviduje žalobcu ako platiteľa dane z nehnuteľnosti vo vzťahu ku
stavbe. V zmysle vyššie uvedeného považuje nárok žalobcu za nedôvodný a má za to, že stavba je vo
vlastníctve spol. ISOA spoločnosť s ručením obmedzeným Prešov v dodatočnej likvidácii.

3. Žalobca v replike nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že oboznámením sa so znením zmluvy v zmysle

ktorej vlastnícke právo prechádza na kupujúceho až vkladom do katastra nehnuteľností z neho robí
nedobromyseľného držiteľa predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca uzatvoril s obchodnou spoločnosťou
ISOA spoločnosť s ručením obmedzeným Prešov ako predávajúcim kúpnu zmluvu a pri uzatváraní
tejto zmluvy ho konateľ predávajúceho ubezpečil, že vybaví všetky ďalšie formálne náležitosti. Na
základe uzatvorenej kúpnej zmluvy sa žalobca ujal držby predmetnej nehnuteľnosti a od vtedy túto

nehnuteľnosť bez prerušenie užíva už takmer 17 rokov. Žalobca predmetnú nehnuteľnosť počas celej
doby držby udržiaval a rekonštruoval na vlastné náklady s vedomím, že mu patrí. Až dávno po uplynutí
vydržacej doby bol žalobca kontaktovaný súdnym exekútorom, že jeho nehnuteľnosť bude predmetom
dražby v exekučnom konaní. Žalobca ďalej nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že sa počas plynutia
vydržacej doby mohol presvedčiť o vlastníctve k danej nehnuteľnosti lustráciou v katastri nehnuteľností

a táto skutočnosť by ho mala postaviť do pozície nedobromyseľného držiteľa. Žalobca uzatvoril kúpnu
zmluvu ktorá je platným nadobúdacím titulom k danej nehnuteľnosti a počas plynutia vydržacej doby
žalobcu nikto nevyzval k vydaniu držanej nehnuteľnosti a teda žalobca nemohol mať dôvod pochybovať
o svojom vlastníckom práve k tejto nehnuteľnosti a ani potrebu lustrovať svoje vlastnícke právo v
katastri nehnuteľností. Žalobca je bez akýchkoľvek pochybností dobromyseľným držiteľom predmetnej

nehnuteľnosti.

4. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobca mal a mohol vedieť, že nadobudnutie vlastníckeho práva
kúpnou zmluvou je podmienené povolením vkladu do katastra nehnuteľností. Takéto konanie, resp.
nekonanie žalobcu možno kvalifikovať ako neospravedlniteľný omyl. Základom oprávnenej držby je iba

ospravedlniteľný omyl. Súdna prax je jednotná v tom, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych
predstáv držiteľa. Ďalej uviedol, že samotné vyjadrenie predávajúceho, že „vybaví všetky ďalšie
formálne náležitosti,, nie je spôsobilé privodiť žalobcovi titul oprávneného držiteľa. Práve naopak,
nakoľko bol žalobca uzrozumený o tom, že na nadobudnutie vlastníckeho práva je potrebný ešte

„ďalší formálny úkon“ v zmysle vyjadrenia žalobcu a zároveň už spomínaná vedomosť žalobcu o
tom, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudne až vkladom do katastra nehnuteľností, v zmysle
ustanovenia vlastnoručne podpísanej zmluvy svedčia o tom, že žalovaný nepostupoval s bežnou
(normálnou) mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého
požadovať a ktorej absencia spôsobuje neoprávnenosť držby.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že nehnuteľnosť kúpil v roku 2004. Od prvého dňa túto
nehnuteľnosť užíva. Bola vo vyhoretom stave, pričom ju zveľadil a stále k nej pristupuje ako k vlastnej, t.j.

17. rokov. Všetky otázky, čo sa týka prevodu, mal vyriešiť predávajúci. Po takej doby by čakal od mesta
nejakú pomoc. 60 rokov žije meste. Ďalej uviedol, že po desiatich rokoch ho vyzval pán zo spoločnosti
ISOA spol. s r.o. v Prešove, že na základe čoho užíva túto nehnuteľnosť. Oznámil mu, že to je na základ
kúpnej zmluvy. Neplatí daň z nehnuteľnosti, nakoľko všetky náležitosti ohľadne predaja mal vybaviť
predávajúci.

7. Žalobca ako kupujúci uzatvoril so spoločnosťou ISOA spoločnosť s ručením obmedzeným Prešov
ako predávajúcim, dňa 25.08.2004 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola stavba súpisné číslo XXXX,
kravín, postavenej na parc. č. XXXX/XX a ošipárne, súpisné číslo XXXX bez pozemku, postavenej naparc. č. XXXX/XX, v kat úz. Prešov. Podľa bodu IV. Prechod vlastníctva, vlastníctvo k nehnuteľnostiam
prechádza na kupujúceho dňom povolenia vkladu Katastrálnym úradom. Správny poplatok za návrh na
povolenie vkladu a náhradu dane z prevodu nehnuteľnosti zaplatí kupujúci.

8. Podľa indikatívnej informácie z Centrálneho registra exekúcii dňa 06.06.2005 vydal okresný súd
Prešov poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému ISOA spoločnosť s ručením obmedzeným
Prešov v dodatočnej likvidácii, IČO: 31652701, naposledy sídlom: Vajanského 43, 08001 Prešov. V
súčasnostiexekúciuvykonávasúdnyexekútorJUDr.RichardGibarti,podspisovouznačkouexekučného

spisu EX 104/2005.

9. Listom zo dňa 25.03.2013 bol žalobca vyzvaný k oznámeniu dôvodu, na základe ktorého došlo z k
užívaniu nehnuteľnosti inak bezodkladne navrhne príslušnému súdu, aby uložil povinnosť vypratať túto
nehnuteľnosť.

10. Zistený skutkový stav súd právne posúdil:

11. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ (ďalej aj ako „EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre

prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa
predpisov účinných po 1. apríli 2017.

12. Podľa § 55 ods. 1 EP, právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči
oprávnenému na súde žalobou na vylúčenie veci z exekúcie podľa Civilného sporového poriadku.

13. Podľa § 129 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),
držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

14. Podľa § 130 ods. 1 občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

15. Podľa § 132 ods. 1 občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

16. Podľa § 134 ods. 1 občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

17. Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná.

18. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že nehnuteľnosť - stavba so súpisným číslom XXXX,

postavená na parcele registra ..C“ č. XXXX, v katastrálnom území X. Š., zapísaná na liste vlastníctva č.
XXXX, je vylúčená z exekúcie vykonávanej exekútorom JUDr. Richardom Gibartim, Exekútorský úrad
Prešov, č. EX 104/2005, na podklade poverenia na vykonanie exekúcie udeleného Okresným súdom
Prešov v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 23Er/l169/2005

19.Excindačnážalobaježalobouurčovacou,pretojepotrebnéskúmaťnaliehavýprávnyzáujemžalobcu
napožadovanomurčení.Keďženaliehavýprávnyzáujemžalobcunapodanejžalobevyplývazprávneho
predpisu, a síce Exekučného poriadku, žalobca v prejednávanej veci nebol povinný naliehavý právny
záujem preukazovať. Pri excindačnej žalobe spočíva naliehavý právny záujem žalobcu v tom, že mu
hrozí, že vec bude speňažená. Rozsudok o vylúčení veci z exekúcie je určením existencie práva žalobcu

k veci, pričom toto určenie nie je identifikovateľné z výroku rozsudku, ale z jeho odôvodnenia.

20. Predpokladom úspešnosti žaloby na vylúčenie veci z exekúcie je preukázanie práva tretej osoby
k tejto veci, ktoré nepripúšťa exekúciu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremenav rozsahu, v ktorom spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie,
predovšetkým na účastníkovi tvrdiacom, že stav zakladajúci jeho právo nastal, t.j. žalobcovi. Dôkazným
bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok

konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Ustanovenie § 55 Exekučného
poriadku vyjadruje jednu zo základných zásad exekučného konania, a to zásadu, podľa ktorej oprávnený
má byť uspokojovaný výlučne z majetku povinného (odsek 1). Nemožno totiž vylúčiť, že úkony exekútora
postihnú aj veci, ktoré nepatria povinnému, ale svedčí im právo tretej osoby, voči ktorému je exekúcia
neprípustná. Chránia sa len práva k veci, a to hnuteľnej alebo nehnuteľnej. Spravidla pôjde o vlastnícke

a spoluvlastnícke právo tretej osoby.

21. Žalobca v konaní tvrdil, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol vydržaním. K tomu, aby
došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním je potrebné, aby boli splnené zákonné predpoklady:
1. nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, 2. nepretržitosť vydržacej
doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, 3.

spôsobilý predmet vydržania.

22. Účelom inštitútu vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav oprávnenej nepretržitej
držby oprávneným držiteľom, ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom
vlastníckom práve. Pri vydržaní ide o taký spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva fyzickou alebo

právnickou osobou, pri ktorom sa oprávnený držiteľ po uplynutí zákonom predpísanej doby stáva
vlastníkom veci, a tým aj jej skutočným držiteľom.

23. Pri posúdení otázky, či v danom prípade boli splnené podmienky oprávnenej držby vedúce k
vydržaniu, nemožno vychádzať len zo skutočnosti, že stav vzniknutý v dôsledku uchopenia držby nebol

v súlade s údajmi uvedenými v pozemkovej knihe, príp. v inej verejnej knihe, o ktorých sa držiteľ
nepresvedčil. Je potrebné vziať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých bola držba uchopená (uznesenie
NS ČR z 21.09.2005 sp.zn. 22Cdo/1703/2005).

24. Základnou podmienkou vydržania je držba veci, pričom môže ísť len o oprávnenú držbu.

Oprávnenosť držby sa posudzuje so zreteľom na ust. § 130 ods. 1 OZ, t.j. držiteľ musí byť so zreteľom
na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou
ako so svojou, ak držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako
vlastníkovi. Držba nie je oprávnená, ak držiteľ nie je v tomto zmysle dobromyseľný. Posúdenie, či je
držiteľ v dobrej viere alebo nie, je potrebné vždy ohodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska

(osobnéhopresvedčenia)samotnéhoúčastníka(rozsudokNSČRz27.04.2006sp.zn.22Cdo/984/2006).

25. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, teda,
že je jej vlastníkom, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera
držiteľa musí byť v danej veci posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti,

ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu práva vyžadovať,
mal alebo mohol mať pochybnosti o existencii svojho práva. Aj keď je držiteľ subjektívne presvedčený
o svojom práve, nebude so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, pokiaľ mu sú alebo musia byť
známe skutočnosti, z ktorých by pri zachovaní obvyklej opatrnosti musel spoznať, že nie je subjektom
práva, o ktorého vydržanie ide.

26. Pri hodnotení dobrej viery je vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti,
ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp.
nemohol mať, počas celej vydržacej doby dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo
patrí. Dobrá viera zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne

museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec podľa práva patrí (rozsudok NS ČR zo dňa 07.05.2002
sp.zn.22Cdo/1843/2000).

27. Dobromyseľnosť držiteľa musí trvať po celú zákonom predpísanú dobu potrebnú na vydržanie. V
prípade, že v priebehu tejto doby držiteľ dobrú vieru stratí (napr. tým, že zistí, že mu podľa všetkého vec

právom nepatrí), dôjde k prerušeniu vydržacej doby. Súkromné právo tu vychádza zo zásady, že ak sa
držiteľ v priebehu vydržacej doby stane zlomyseľným držiteľom, stráca všetky výhody oprávnenej držby.28. V danej právnej veci bolo preukázané, že žalobca ako kupujúci uzatvoril so spoločnosťou ISOA
spoločnosť s ručením obmedzeným Prešov ako predávajúcim, dňa 25.08.2004 kúpnu zmluvu k
spornej nehnuteľnosti. Podľa bodu IV. Prechod vlastníctva, vlastníctvo k nehnuteľnostiam prechádza

na kupujúceho dňom povolenia vkladu Katastrálnym úradom. Správny poplatok za návrh na povolenie
vkladu a náhradu dane z prevodu nehnuteľnosti zaplatí kupujúci. V konaní bolo nesporné, že žalobca
nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, keďže nebol podaný návrh na vklad.

29. Súd má za to, že v danom prípade žalobca nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním,

keďže neboli splnené podmienky vydržania a to dobromyseľnosť žalobcu. V konaní nebolo sporné,
že žalobca nehnuteľnosti užíva od uzavretia kúpnej zmluvy, avšak podľa názoru súdu, žalobca nebol
dobromyseľný už samotným vstupom do držby. Ako bolo uvedené vyššie podľa bodu IV. kúpnej zmluvy
- Prechod vlastníctva, vlastníctvo k nehnuteľnostiam prechádza na kupujúceho dňom povolenia vkladu
Katastrálnym úradom. Správny poplatok za návrh na povolenie vkladu zaplatí kupujúci. V konaní nebolo
preukázané a nakoniec ani tvrdené, že žalobca zaplatil súdny poplatok za návrh na vklad. Z toho je

teda zrejmé, že žalobca si musel byť vedomý, že návrh na vklad nebol podaný a teda nenadobudol
vlastnícke právo. Rovnako v konaní vypovedal, že nezaplatil daň z nehnuteľnosti, čo podľa zmluvy mal
vykonať najneskôr do 60 dní odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy. Tvrdenie žalobcu, že všetky náležitosti
mal vysporiadať predávajúci sa súdu javí ako účelové. Ak by to tak malo byť, do kúpnej zmluvy by
nebol daný bod o tom, že žalobca zaplatí poplatok za návrh na vklad a následne aj daň z prevodu

nehnuteľnosti. Ak žalobca nepredložil žiaden doklad o úhrade, už od uzavretia zmluvy nemohol byť
v dobrej viere, že mu vlastnícke právo patrí. Musel si byť vedomý, že vlastnícke právo je viazané
na vklad do katastra nehnuteľnosti. Takéto konanie, resp. nekonanie žalobcu možno kvalifikovať ako
neospravedlniteľný omyl.

30. Ak by však aj bol žalobca dobromyseľný pri vstupe do držby (čo súd vzhľadom na vyššie uvedené
vylučuje) tak vydržacia doba by sa prerušila momentom doručenia listu, ktorým bol žalobca dňa
25.03.2013 spoločnosťou ISOA spoločnosť s ručením obmedzeným Prešov vyzvaný k oznámeniu
dôvodu, na základe ktorého došlo k užívaniu nehnuteľnosti Skutočnosť, že žalobca mu odpovedal,
že nehnuteľnosti užíva na základe kúpnej zmluvy, ešte nezakladá jeho dobromyseľnosť, pretože

dobromyseľnosť je potrebné vždy ohodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska. Žalobca
sa pri bežnej opatrnosti musieť domnievať, že nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Za bežnú opatrnosť
súd považuje zabezpečenie si listu vlastníctva, prípadne oboznámenie sa s kúpnom zmluvou, z ktorej
vyplýva moment nadobudnutia vlastníckeho právo. Žalobca teda doručením tohto listu musel mať
dôvodné pochybnosti o tom, že mu vlastnícke právo patrí a teda nemohla uplynúť 10 ročná vydržacia

doba.

31. Súd vo veci vykonal všetky žalobcom navrhnuté dôkazy, pričom vykonaným dokazovaním nebola
preukázaná dobromyseľnosť držby, ako jedna z podmienok na nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním. Súd preto žalobu zamietol.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, avšak
nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, súd žalovanému
nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalobca ako neúspešná strana nemá právo na náhradu trov

konania.

33. Súd zamietol návrh na výsluch svedka, likvidátora spoločnosti ISOA spoločnosť s ručením
obmedzeným Prešov, navrhnutý žalovaným, z dôvodu toho, že takýto výsluchu sa súdu nezdá
ako hospodárny, keďže z vykonaného dokazovania vyplynula nedobromyseľnosť žalobcu. Dôkazné

bremeno na preukázanie dobromyseľnosti držby je na žalobcovi, ktorý výsluch svedka nenavrhol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní

súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).