Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 11, 2022

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 0T/31/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122010261
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerík

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:8122010261.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom pre prípravné konanie JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 12.05.2022 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
Z. X., nar. XX.XX.XXXX, J. I. Z.Á. E. K., E. J. Č.. XXX/X, F.. S.

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 19.02.2022 v čase o 05.40 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. K. M. C.. Č.. S.-

XXXBT K. S. po ceste na ul. G., kde bol v blízkosti S. A. zastavený hliadkou OO PZ Sabinov, pričom
bol podrobený dychovej skúške prístrojom AlcoQuant 6020plus s pozitívnym výsledkom a to 0,52 mg/l
etylalkoholuvovydychovanomvzduchu,čovprepočtepredstavujekoncentráciuetylalkoholuvrozmedzí
od 1,092-1,094 g/kg (promile) etylalkoholu v krvi, ktorý bol zistený z dôvodu prepočtu znalcom z odboru
zdravotníctva a farmácie odvetvie súdne lekárstvo, a to znaleckým posudkom č. 063/2022,

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inú činnosť, pri
ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods.
2, ods. 3 Trestného zákona a § 56 ods. 2 Trestného zákona na p e ň a ž n ý trest v sume 650,-
Eur (šestopäťdesiat eur).

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, u k l a d á náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal na Okresný súd Prešov dňa 20.02.2022 obžalobu pod
sp. zn. 1Pv 89/22/7707 - 6 na obvineného Z. X. pre skutok tak, ako je tento uvedený v skutkovej vetevýrokovej časti tohto rozsudku a ktorý prokurátor právne kvalifikoval ako prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Po prednese obžaloby prokurátorkou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.05.2022 bol obžalovaný
Z. X. na tomto hlavnom pojednávaní poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže
urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobil obžalovaný
vyhláseniepodľa§257ods.1písm.b/Trestnéhoporiadku,ato,žejevinnýzospáchaniaskutku,ktorýsa
mu v obžalobe prokurátora kladie za vinu. Na to súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/,

d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal ,,áno“. V zmysle §
257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátorky, ktorá navrhla vyhlásenie obžalovaného
o vine prijať. Následne súd vyhlásenie obžalovaného Z. X. o vine zo spáchania stíhaného skutku, bez
narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej
obžalobe, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade dôkazov zabezpečených v
prípravnom konaní a v kontexte priznania obžalovaného v prípravnom konaní súd nemal pochybnosti o

vine obžalovaného. Následne v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku súd rozhodol, že sa na hlavnom
pojednávaní vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a na hlavnom pojednávaní súd v rámci
dokazovania prečítal obsah listinných dôkazov.

Preto súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine, bez ďalšieho dokazovania ohľadom jeho viny,

uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe tak, ako je tento skutok
uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom obžalovaný v skutkovej vete opísaným konaním
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil pod vplyvom návykovej látky (alkoholu), inú
činnosť, ktorou bolo vedenie motorového vozidla a pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí
alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, čím naplnil skutkovú podstatu prečinu ohrozenia pod vplyvom

návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného posúdil ako konanie v nepriamom úmysle,
pretože obžalovaný vedel, že svojím konaním môže spôsobiť ohrozenie záujmu chráneného Trestným
zákonom, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený /§ 15 písm. b) Trestného zákona/.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR ku dňu 19.02.2022 ako aj z Centrálnej
evidencie správnych deliktov a priestupkov generovanej elektronicky ku dňu 12.05.2022 vyplýva, že
obžalovaný nebol doposiaľ priestupkovo postihnutý. Z odpisu Registra trestov SR, generovaného
elektronicky ku dňu 10.05.2022 a týkajúceho sa obžalovaného vyplýval, že tento nebol doposiaľ súdne

trestaný. Z evidenčnej karty vodiča - obžalovaného vyplýva, že tento nebol priestupkovo postihnutý a
nemalanizadržanývodičskýpreukaz.RovnakýstavvyplynulajzlustrácieAgendydopravno-správnych
činností v stave ku dňu 12.05.2022.

Súd za účelom rozhodnutia o treste aj bez návrhu strán trestného konania vykonal na hlavnom

pojednávaní výsluch obžalovaného, ktorý vypovedal, že je slobodný a býva s rodičmi. Jeho mama je
onkologická pacientka, ktorá sa podrobovala chemoterapii a absolvovala aj operácie. V súčasnosti chodí
k lekárovi na kontroly, na ktoré ju predtým vozil on ale teraz už nemôže, lebo má odobratý vodičský
preukaz. Je zamestnaný v Z. Š., pričom do práce dochádza z obce Z. E. K., kde býva.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak
prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova
k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov
spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona
prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

U obžalovaného súd zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to, že obžalovaný viedol pred spáchaním
trestného činu riadny život /§ 36 písm. j) Trestného zákona/, pričom súd vychádzal zo skutočnosti, že
obžalovaný sa doposiaľ nedopustil žiadneho priestupku a ani trestného činu, a tiež ako poľahčujúcu
okolnosť zohľadnil aj to, že obžalovaný sa v priebehu vyšetrovania ako aj na hlavnom pojednávaní kuskutku priznal a svoj skutok aj úprimne oľutoval /§ 36 písm. l) Trestného zákona). Nakoľko súd nezistil
existenciu žiadnej z priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona, súd pri prevahe poľahčujúcich
okolností nad priťažujúcimi okolnosťami 2:0, postupom podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona upravil

trestnú sadzbu trestu odňatia slobody stanovenú s ustanovení § 289 ods. 1 Trestného zákona (až na 12
mesiacov) tak, že v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona znížil jej hornú hranicu o jednu tretinu a pri
ukladaní trestu tak vychádzal z takto upravenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody až na 8 mesiacov.

Európsky súd pre ľudské práva ale aj Ústavný súd SR vo svojej judikatúre zameranej na otázky

trestu pre páchateľov trestných činov vždy konzistentným spôsobom zdôrazňuje princíp proporcionality,
ktorý predstavuje spravodlivé vyváženie medzi jednotlivými záujmami spoločnosti, ktoré sa pri ukladaní
trestu uplatňujú v kontexte garancie základných práv a slobôd jednotlivca a sledovaným účelom
trestu. Trest ukladaný v trestnom konaní vo všeobecnosti predstavuje najzávažnejší zásah do práv
jednotlivca a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia, čo musí mať súd pri jeho ukladaní v zmysle
princípu proporcionality na zreteli. Preto trest vo všetkých svojich aspektoch, či už výchovnej alebo

represívnej stránky, prípadne oboch týchto aspektoch musí byť vyvážený a musí rovnako mať tak
výchovný ale aj odstrašujúci cieľ. Trest nemá byť odplatnou za spáchaný trestný čin a musí byť
uplatňovaný len v nevyhnutnej miere tak, aby bol páchateľom pociťovaný ako trest spravodlivý, pretože
iba taký môže mať reparatívny účinok nielen na správanie páchateľa ale aj na spoločnosť, ktorá je
tiež nepriamo adresátom tohto trestu. V zmysle zákonnej požiadavky primeranosti trestu musí byť

trest úmerný spôsobenému následku a nemôže byť ukladaný mechanicky, bez uváženia všetkých
okolností prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky primeranosti trestu vyplýva aj zákaz akéhokoľvek
exemplárneho potrestania páchateľa. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného
násilia spoločnosti voči jednotlivcovi, pričom neprimeraný trest nemožno považovať za trest spravodlivý.
U páchateľa neprimeraný trest vedie k zatrpknutosti, pretože taký trest musí nutne považovať za

nespravodlivý. Primeranosť trestu je tiež nevyhnutných predpokladom dosiahnutia výchovného účelu
trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako
nevyhnutného následku protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto
akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno
považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V

rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktoré
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu tak musí byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam prípadu (pozri rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6To 22/2021 zo dňa 01.12.2021).

Obžalovaný doposiaľ viedol riadny život, pričom sa nedopustil ani žiadneho priestupku. Súd zohľadnil
aj skutočnosť, že množstvo požitého alkoholu je na dolnej hranici toho, čo je všeobecne považované za
hranicu, pri ktorej nie je vodič schopný bezpečne viesť motorové vozidlo. Navyše obžalovaný nepožil
alkohol bezprostredne pred jazdou ale jednalo sa o zvyškový alkohol z predchádzajúcej večernej oslavy.
Preto súd uložil obžalovanému, ako zamestnanej osobe s pravidelným príjmom peňažný trest vo výške

650,- Eur, ktorý zohľadňuje všetky uvedené okolnosti na strane obžalovaného a zohľadňuje aj okolnosti
prípadu. Uloženie trestu odňatia slobody, ako najprísnejšieho druhu trestu, hoc aj s podmienečným
odkladom by za toho skutkového stavu predstavoval neprimeraný druh trestu a to bez ohľadu na
to, v akej výmere by súd tento trest uložil. Obžalovaný bude schopný vzhľadom na svoje majetkové
pomery tento trest uhradiť a tento trest spolu s prejednaním veci pred súdom bude mať vzhľadom na

osobu obžalovaného, ako doposiaľ bezúhonnú osobu dostatočný výchovný ako aj preventívny účinok
z hľadiska individuálnej prevencie. Zároveň mu uložil aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4
mesiacov, ktorý by sa uplatnil v prípade úmyselného nezaplatenia peňažného trestu.

Súd nevyhovel návrhu prokurátora a neuložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť všetky druhy

motorových vozidiel. Ako už súd uviedol, trest musí byť vyjadrením spravodlivej a primeranej odpovede
štátu a spoločnosti reprezentovanej súdom na konanie páchateľa. V zmysle zásady individualizácie
trestu, nesmie trest postihovať viac iné osoby ako páchateľa. V tomto prípade je matka obžalovaného
onkologickou pacientkou, čo si vyžaduje náročné liečenie spojené s častými liečebnými úkonmi,
ktoré nemôže pacient vzhľadom na svoj zdravotný stav absolvovať sám (chemoterapie, operácie,

vyšetrenia a pod.) a je pritom odkázaný na pomoc inej osoby, najmä pri odvoze do a z zdravotníckeho
zariadenia. Túto starostlivosť poskytoval svojej matke obžalovaný svojim motorovým vozidlom. Preto
uloženie navrhovaného trestu zákazu činnosti by bolo drakonickým trestom už len svojim dopadom na
obžalovaného a jeho matku bez ohľadu na jeho dĺžku. Súd opäť zdôrazňuje doterajšiu bezúhonnosťobžalovaného, ako aj okolnosti spáchaného trestného činu. Hoci je súdu známa bežná rozhodovacia
prax súdov pri ukladaní tohto druhu trestu pri tomto trestnom čine, trest, ako už súd vyššie uviedol, nie
je možné ukladať mechanicky ale je potrebné výnimočne zohľadňovať aj osobu obžalovaného a jeho

rodinné pomery. Preto súd tento druh trestu neuložil, pretože to nepokladá v tejto prejednávanej veci po
zohľadnení všetkých jej aspektov za spravodlivé.

Na základe týchto dôkazov a po ich vyhodnotení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia
na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom

súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného
v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť
výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa
odvolania výslovne vzdať.