Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, August 12, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20Sa/24/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200678
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2016200678.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobcu A. B. C., bytom D. XX,

E., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., Dobšinského
12, Bratislava, proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 45597-3/2016-BA zo dňa 17.10.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, ústredia č. 45597-3/2016-BA zo dňa 17.10.2016 z
r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 45597-3/2016-BA

zo dňa 17.10.2016, ktorým žalovaný zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočky Trnava č. 63676-24/2016-TT zo dňa 13.4.2016 určujúce, že: „Samostatne zárobkovo činnej
osobe A. B. C. nezaniklo dňa 31. mája 2007 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie, ale zaniklo 30.6.2009.

2. Namietal nesprávnosť právneho názoru žalovaného, podľa ktorého podaním odhlášky - registračného
listu FO s dátumom zániku poistenia 31.5.2007 žalobcovi povinné nemocenské a dôchodkové poistenie

nezaniklo, nakoľko tento mal naďalej licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydanej
Slovenskou lekárskou komorou, ktorá žalobcovi zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby
(SZČO) na účely sociálneho poistenia. Má za to, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci a súčasne došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Podľa
jeho názoru mu k 31.5.2007 zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia zaniklo
postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, o čom svedčí aj skutočnosť, že následne požiadal

o zrušenie registrácie pre daň z príjmu a Štatistickému úradu SR oznámil skutočnosti potrebné pre
zrušenie identifikačného čísla organizácie. Nebol si vedomý toho, že by licencia na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe v povolaní lekár bola oprávnením zakladajúcim status SZČO, túto licenciu nikdy
nevyužíval a nemal na ňu žiaden príjem. Prevádzkovanie ambulancie ako fyzická osoba ukončil z
dôvodu, že od 1.6.2007 zdravotnícke zariadenie začala prevádzkovať obchodná spoločnosť DRID,
s.r.o., ktorej je žalobca jediným spoločníkom a súčasne zamestnancom. Výklad ustanovení zákona
č. 461/2003 Z.z. žalovaným považuje za formalistický a vo vzťahu k nemu nespravodlivý nakoľko

odvodové povinnosti si vždy riadne a včas plnil, a nepovažuje za dôvodné, aby jeho nevedomosť mala
preňho extrémne negatívny dopad v podobe predpísania poistného a penále za obdobie od 1.5.2007
do 30.6.2009. Má za to, že po tom, ako Sociálnej poisťovni oznámil skutočnosti rozhodujúce pre zánik
povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, Sociálna poisťovňa rozhodla o zániku poisteniavyznačením v spise, čím bolo jeho podaniu vyhovené, pričom uplynutím doby viac ako jedného roka
žalovaný nemohol v zmysle § 222 ods.3 a 4 zákona o sociálnom poistení nariadiť obnovu konania
vo veci zániku poistení. Namietal tiež, že z výroku rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne nie je

zrejmé, na základe akého právneho predpisu bolo vo veci rozhodnuté, pričom ani z odôvodnenia
rozhodnutia nevyplýva, ktorý právny predpis správny orgán oprávňuje ku zmene predchádzajúceho
rozhodnutia. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava ho naviac neupovedomila o začatí nedávkového
konania a neposkytla mu tak príležitosť k podkladom rozhodnutia sa vyjadriť.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Uvádzal, že na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické
osoby vymedzené v § 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Skutočnosťou
rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely
sociálneho poistenia s účinnosťou do 31.12.2010 je výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia

na výkon takejto určenej činnosti. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo
činnej osoby, t.j. ak napríklad má oprávnenie prevádzkovať živnosť, má oprávnenie na vykonávanie
činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej
výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, vykonáva činnosť obchodného zástupcu,
nadobúda fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31.12.2010, status samostatnej zárobkovo

činnej osoby. Podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 sa
za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe
status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, považujú povolenie na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenie vydané podľa osobitného predpisu, licencia
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) a licencia na výkon lekárskej posudkovej činnosti

(L1D) vydané podľa zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalobca bol považovaný
za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm. c) zákona č.
461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia č.j. TA/ 2005/1676 zo dňa 6.6.2005, ktoré bolo zrušené dňom 31.5.2007, rozhodnutím
Trnavského samosprávneho kraja, č.j. TA/2007/2213 zo dňa 24.4.2005. V čase, kedy bolo žalobcovi

zrušené povolenie prevádzkovať zdravotnícke zariadenie, bol však aj držiteľom licencie na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov, číslo: L1A/TT/0141/05, vydanej Slovenskou lekárskou komorou dňa 21.4.2005, na základe
žiadosti žalobcu, doručenej Slovenskej lekárskej komore dňa 15.4.2005. Licencia na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe /§ 68 ods. 1 písm. a)/ vykonávanej podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení

neskorších predpisov, označovaná ako L1A, na základe ktorej môžu samostatnú zdravotnícku prax
vykonávaťzdravotníckipracovnícinapr.vpovolanílekár,logopéd,psychológ,sapovažujezaoprávnenie
na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne
zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Túto licenciu nie je povinná mať fyzická osoba v
pracovnom pomere. Ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom

roku príjem podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon č. 461/2003 Z.z.
v znení neskorších predpisov, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie
a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy
dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti

alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Zánik povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby
je podmienený nielen nedosiahnutím príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ale aj stratou
právneho postavenia samostatnej zárobkovo činnej osoby. V kontexte s právnou úpravou účinnou do

31.12.2010 samostatne zárobkovo činnej osobe zanikne povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie zo zákona len v prípade, ak nastanú právne skutočnosti podmieňujúce zánik
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j. ak samostatne zárobkovo
činná osoba nedosiahne v rozhodujúcom období relevantný príjem (§ 21 ods. 1), ak samostatne
zárobkovo činnej osobe zanikne oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, resp.

ak samostatne zárobkovo činnej osobe vznikne pracovný pomer, pričom je povinná mať na výkon
činnosti v pracovnom pomere oprávnenie podľa osobitného predpisu (§ 21 ods. 4). Na základe príjmu
z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobca dosiahol za rok 2005 (1.371.342,-
Sk) vzniklo žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatnezárobkovo činnej osoby od 1.7.2006 do 30.6.2007. Vzhľadom na príjmy, ktoré žalobca dosiahol za rok
2006 vzniklo žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj od 1.7.2008
do 30.6.2009.

5. Tvrdenie žalobcu o tom, že si nebol vedomý toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe je oprávnením zakladajúcim status SZČO, je podľa žalovaného stotožnením sa s jeho právnym
názorom, pričom žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy preukazujúce, že došlo k naplneniu
podmienok zániku povinného sociálneho poistenia dňom 31.5.2007. Nakoľko neexistovalo právoplatné

rozhodnutie vo veci zániku poistenia žalobcu, zo strany pobočky Sociálnej poisťovne nemohla byť
nariadená obnova konania, pričom skutočnosti rozhodujúce pre vznik a zánik sociálneho poistenia boli
zistené z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou dňa 10.2.2015, ktoré po úprave boli
následne dňa 7.4.2016 importované do informačného systému poisťovne a po dodatočnom doložení
licencie žalobcu použité pri rozhodnutí.

6. Rozsudkom sp. zn. 20Sa/31/2016 zo dňa 15.12.2017 Krajský súd v Trnave žalobe vyhovel, žalobou
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Súčasne
v konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

7. Podľa odôvodnenia rozsudku súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia zo dňa 17.10.2016, ktorým

žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava
zo dňa 13.4.2006 určujúce, že žalobcovi povinné nemocenské a dôchodkové poistenie nezaniklo
dňa 31.5.2007, ale zaniklo 30.6.2009, na základe zistenia, že hoci povolenie vydané žalobcovi na
poskytovanie zdravotnej starostlivosti bolo rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja ku dňu
31.5.2007 zrušené, tento naďalej mal postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, nakoľko bol

držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/TT/0141/05.

8. Skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa najmä vydania povolenia na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení a jeho zrušenia, licencie žalobcu na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) a podanie odhlášky z poistenia ku dňu 31.5.2007 neboli v konaní

medzi účastníkmi spornými. Sporné zostalo právne posúdenie otázky, či žalobca zrušením rozhodnutia
o povolení prevádzkovať zdravotnícke zariadenie dňom 31.5.2007 stratil postavenie samostatne
zárobkovo činnej osoby, alebo či mu toto postavenie zostalo zachované ako držiteľovi licencie L1A na
výkon samostatnej zdravotníckej praxe.

9. Súd konštatoval, že hoci na konanie a rozhodovanie žalovaného sa podľa § 172 ods. 1 zákona č.
461/2003Z.z.osociálnompoistenínevzťahujevšeobecnýpredpisosprávnomkonaní-zákonč.71/1967
Zb. (Správny poriadok), platia preň ústavné princípy a všeobecné zásady vzťahujúce sa na konanie
orgánov verejnej správy v zmysle Rezolúcie (77) 31 Výboru ministrov RE, vrátane práva na prerokovanie
veci v prítomnosti účastníka ako základného práva vyplývajúceho z článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky nie len pre konania súdne (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 83/93), práva na dostatočné,
zrozumiteľné a logické odôvodnenie rozhodnutia, ako aj princípu predvídateľnosti rozhodnutia.

10. Považoval za zrejmé z obsahu spisového materiálu, že v danom prípade ústavné právo na
prerokovanie veci v prítomnosti účastníka bolo postupom správnych orgánov vo veci porušené, ako

to vyplýva už zo skutočnosti, že začatie konania nebolo žalobcovi pobočkou Sociálnej poisťovne
oznámené a nebolo mu tak umožnené k podkladom rozhodnutia sa vyjadriť napriek tomu, že podľa
označenia aplikovaného ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. by malo ísť
o sporný prípad. Súčasne, vzhľadom na časový odstup medzi skutočnosťami, z ktorých žalovaný a
prvostupňový správny orgán vychádzali, a vydaním prvostupňového rozhodnutia (takmer 9 rokov!) ide

o rozhodnutie bez pochybností nepredvídateľné, naviac, z hľadiska zrozumiteľného vysvetlenia dôvodu
vydania rozhodnutia, ozrejmenia úvah správneho orgánu pri hodnotení dôkazov a aplikácii právnych
predpisov trpiace obsahovými nedostatkami a nezodpovedajúce požiadavkám ustanovenia § 209 ods.
4 zákona o sociálnom poistení - odôvodnenie rozhodnutia obsahuje citáciu ustanovení § 5 a § 21 ods.
1 a ods. 4 zákona (bez jeho identifikácie), údaje o príjme žalobcu za rok 2008, konštatovanie povolenia

č. TA/2005/1676 a jeho zrušenia ku dňu 31.5.2007, podania odhlášky z poistenia a existencie licencie
L1A/TT/0141/05, z čoho správny orgán bez ďalšieho vysvetlenia vyvodzoval, že žalobca má postavenie
samostatne zárobkovo činnej osoby a že mu povinné poistenie nezaniklo 31.5.2007 ale 30.6.2009.11. Podľa súdu rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu obsahuje širšie skutkové a právne
zdôvodnenie, vzhľadom na nemožnosť účastníka oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a obsahové
nedostatky prvostupňového rozhodnutia obmedzujúce argumentačné možnosti odvolateľa je však aj

jeho rozhodnutie potrebné považovať za arbitrárne. Pritom argumentácia žalovaného právny názorom
Najvyššieho súdu SR vysloveným v rozhodnutí sp. zn. 7Sžso/20/2010, v súvislosti so spôsobom začatia
konania, je nedôvodnou už vzhľadom na skutočnosť, že uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu bolo
vydané v skutkovo a právne rozdielnej veci, v ktorej podklady rozhodnutia správneho orgánu pochádzali
od samotného účastníka správneho konania.

12. Konštatovanie žalovaného v odôvodnení rozhodnutia, že napadnuté (prvostupňové) rozhodnutie
spĺňa všetky zákonné náležitosti uvedené v § 209 ods. 2 a 4 zákona o sociálnom poistení, t.j. má
zrozumiteľný a jednoznačný výrok, odôvodnenie aj poučenie a sú v ňom uvedené skutočnosti, z
ktorých prvostupňový orgán vychádzal a právne predpisy, na základe ktorých rozhodol, posúdil súd
ako formálne, nemajúce oporu v skutočnom obsahu odôvodnenia rozhodnutia pobočky Trnava zo dňa

13.4.2016, nezohľadňujúcom požiadavku zákona na ozrejmenie úvah pri hodnotení dôkazov a použití
právnych predpisov, t.j. zrozumiteľné vysvetlenie aj súvislostí medzi citovanými predpismi a jednotlivými
údajmi a skutočnosťami uvedenými v odôvodnení rozhodnutia.

13. Súd deklaroval svoj poznatok o tom, že súdna prax nie je vo vzťahu k danej problematike jednotná a

ustálená, čo sa prejavuje v rozdielnych výstupoch všeobecných súdov v obdobných súdnych sporoch,
pričom doposiaľ v tomto smere nebolo prijaté pre rozhodovanie záväzné stanovisko. Súd preto pri
posudzovaní veci zohľadňoval nielen logický význam ustanovení zákona, ale aj účel súvisiacej právnej
úpravyasamotnéhonemocenskéhoadôchodkovéhopoistenia(primárnejenímzabezpečenielekárskej
starostlivostiafinančnézabezpečenieobčanovvnepriaznivýchživotnýchobdobiach),naplneniektorého

v danom prípade rozhodnutím správnych orgánov vo veci aj vzhľadom na už konštatovaný časový
odstup zjavne nebolo sledované. Aj podľa vyjadrenia žalovaného bol žalobca pre účely sociálneho
poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba posudzovaný na základe rozhodnutia o vydaní
povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia č. TA/2005/1676 zo dňa 6.6.2005, ktoré bez
pochybností je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c)

zákona o sociálnom poistení. Logickým potom je záver, že zánikom tohto povolenia dňom 31.5.2007 na
základe rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja č. TA/2007/2213 zo dňa 24.4.2007 boli naplnené
podmienky aj pre zánik povinného poistenia podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení,
podľa ktorého povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej
osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení. Nie je súčasne dôvodná právna

konštrukcia, podľa ktorej okamihom zániku tohto povinného poistenia „nastúpil“ iný dôvod povinného
poistenia spočívajúci v skutočnosti, že žalobca v tom čase bol držiteľom licencie L1A na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe, napriek tomu, že na jej základe žiadnu činnosť nevykonával a nemal
z nej žiadne príjmy (podľa tvrdenia žalobcu, ktoré nebolo rozporované).

14. Podľa odôvodnenia rozsudku súd licenciu L1A považoval podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z.
za doklad, na základe ktorého je možný výkon zdravotníckeho povolania jednou z jeho foriem, ktorý
(výkon zdravotníckeho povolania) nie je dôvodné stotožňovať s vykonávaním činnosti podľa osobitného
predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Samotná licencia pre výkon samostatnej
zdravotníckej praxe jej držiteľom nepostačuje, ako to podľa názoru súdu vyplýva už z definície

obsiahnutej v ust. § 10 ods. 1 a 2 zák. č. 578/2004 Z.z., podľa ktorej samostatná zdravotnícka prax je
poskytovaniezdravotnejstarostlivostivzdravotníckomzariadení,ktoréprevádzkujeinýposkytovateľ-t.j.
osobaposkytujúcazdravotnústarostlivosťnazákladepovolenia,alebonainommiesteakovzdravotnom
zariadení.
Týmito okolnosťami sa však žalovaný podľa súdu nezaoberal, rovnako ako skutočnosťou, že podľa

dokladu v administratívnom spise (bez označenia jeho názvu) žalobca bol ako odvádzateľ poistného
vedený ako samostatne zárobkovo činná osoba v období od 14.11.1994 do 31.5.2007, a od 1.6.2007 je
vedená ako odvádzateľ poistného spoločnosť DRID, s. r. o.

15. Súd v tomto konaní preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) ako

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a podľa písm. g) tohto zákonného ustanovenia z dôvodu
porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verenej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia.16. Tento rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 15.12.2017 v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného podľa
§ 462 ods.1 SSP zrušil Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/107/2018
zo dňa 27.6..2022.

17. V odôvodnení rozhodnutia kasačný súd konštatoval, okrem iného, že otázkou postavenia (statusu)
lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. z dôvodu,
že bol držiteľom licencie L1A sa zaoberal a dal na ňu odpoveď Veľký senát najvyššieho súdu v rozsudku
sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 (ďalej len "rozsudok 1Vs/3/2019"). Ústavná sťažnosť

proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným súdom Slovenskej republiky
(ďalej len "ústavný súd") uznesením č. k. IV.ÚS 610/2021-22 zo dňa 30. novembra 2021. Najvyšší
súd v rozsudku sp. zn. 1Vs/3/2019 k otázke statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na základe
oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení platnom do 31. decembra 2010 citujúc § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom do
31. decembra 2010, § 3 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z., § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z., § 4 zákona č.

578/2004 Z.z., § 10 ods. 1, 2 zákona č. 578/2004 Z.z., § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z., konštatoval:
"Zákonodarca už v ustanovení § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. rozlišuje u lekárov medzi výkonom
zdravotníckeho povolania na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo
povolenia vydaného podľa osobitného predpisu [písm. b/] a na základe licencie na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe [písm. c/)."

Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr.
ambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným [§ 12 ods. 3 písm. a/ zákona
č. 578/2004 Z.z.] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti
odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c/], teda s tzv. licenciou L1C. Jednou z podmienok na vydanie
povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) fyzickej osobe [§ 12 ods.

3 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z.z.] je licencia L1B, t. j. licencia na výkon zdravotníckeho povolania
[§ 68 ods. 1 písm. b/]. Pojem "povolenie", uvedený v § 4 písm. a/ bod 1. a § 11 zákona č. 578/2004
Z.z. je potrebné vykladať v kontexte s ustanovením § 3 ods. 4 písm. b/ tohto zákona, teda tak, že pod
povolením sa rozumie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej
starostlivosti, ústavnej zdravotnej starostlivosti). Povolenie príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má

licenciu na výkon zdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B [§ 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 578/2004
Z.z.] a právnickej osobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného
zástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv.
licenciu L1C [§ 12 ods. 3 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z.z.]. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z.z. (ďalej aj "licencia L1A") nie je

podmienkou na vydanie povolenia podľa § 12 zákona č. 578/2004 Z.z. Ide o licenciu, ktorá nie je
žiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie
L1A nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1B a L1C.

18. Veľký senát sa stotožnil s názorom, že licencia L1A oprávňuje lekára vykonávať samostatnú

zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom
iným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A, je oprávnený bez
ďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho
vôli je ponechané, či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy
o výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení, a vybrať si,

v ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom
sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti), bude zdravotnú
starostlivosť poskytovať. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o
tzv. "návštevnú službu". Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým
lekár – držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom,

medzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na
vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A nijako nesúvisí. Povolenie na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho
zariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky
pre vydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je

naviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľovi zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár -
držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané
povolenie, nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu licencia L1A bola vydaná(pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára
následne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A.
Veľký senát sa stotožnil s názorom senátu 9S, že pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností v

zmysle§5písm.c/zákonač.461/2003Z.z.vzneníplatnomdo31.decembra2010,jepotrebnérozumieť
povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora po tom,
čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie samostatnej
zdravotníckej praxe. Skutočnosť, že lekár na základe tohto povolenia, súhlasu s výkonom činnosti
(licencie L1A) môže uzatvárať dohody/zmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť bude vykonávať, na

existenciu povolenia udeleného lekárskou komorou, vplyv nemá. Po splnení zákonných podmienok je
iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať, pričom zo strany
verejnejmociudržiteľalicencieL1Ažiadnyďalšíúkon(napr.povolenievykonávaťčinnosťukonkrétneho
poskytovateľa, registráciu a pod.) nie je potrebný. Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere
u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v pracovnom pomere Slovenská
lekárska komora vydáva licenciu L1B. Ak sa lekár rozhodne poskytovať zdravotnú starostlivosť ako

fyzická osoba - podnikateľ vo svojom mene a na svoj účet vo vlastnom zdravotníckom zariadení [§ 4
písm. a/ bod. l zákona č. 578/2004 Z.z.], v takom prípade je licencia L1B predpokladom na vydanie
povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie), ktoré vydáva ministerstvo
alebo samosprávny kraj. Licencia L1B teda sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti,
ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom do 31. decembra

2010 - takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolením lekára - fyzickej osoby na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia (ambulancie). Pokiaľ si lekár na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti
založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade licencia L1C -licencia na výkon činnosti
odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. c/
zákona č. 578/2004 Z.z., je predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho

zariadenia touto právnickou osobou. Je iba na vôli lekára, či popri žiadosti o vydanie licencie L1B,
požiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe licencie a poskytovať zdravotnú
starostlivosť na základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup jej držiteľa do pracovného pomeru
s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden vplyv na právo držiteľa licencie L1A
naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. Ak sa lekár ako fyzická osoba - podnikateľ, rozhodne

zmeniť spôsob svojho podnikania a založiť si napr. spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá bude
prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia ako právnická osoba, na získanie povolenia podľa § 12
ods. 3 zákona č. 578/2004 Z.z. musí mať táto právnická osoba určeného odborného zástupcu s licenciou
na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z.z], teda s tzv. licenciou
L1C. Licencia L1C nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5

písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. Ani držba licencie L1C nie je dôvodom zániku licencie L1A, a nie
je ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj licenciu L1A. Licencie môže Lekárska komora dočasne
pozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu podľa § 73 a § 74 zákona č. 578/2004 Z.z. Veľký senát
sa z vyššie uvedených dôvodov stotožnil s názorom senátu 9S, že v prípade držiteľov licencii L1A
je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna

vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú
zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom
iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu
nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením
podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z., by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať

činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia. Vzhľadom na uvedené držiteľ
licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c/ zákona
č. 461/2003 Z.z.

19. Z uvedených dôvodov Veľký senát v konaní vedenom pod sp. zn. 1Vs/3/2019 dospel k záveru, že

je potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. 1Vs/1/2019. Na prvú otázku, teda "či
licencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona č.
548/2004 Z.z. má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm.
c/ zákona č. 461/2003 Z.z.", uviedol nasledovné: "Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c/

zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie
na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A
považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávaniezdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je
súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na
základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne

zárobkovo činnú osobu § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č.
310/2006 Z.z."

20. Veľký senát najvyššieho súdu v rozhodnutí č. k. 1Vs/3/20 19 k otázke zániku povinného nemocenské
poistenia a povinného dôchodkového poistenia z titulu oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5

písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2010, citujúc § 14 ods. 1 písm. b/, §
21 ods. 1, 3, § 227 ods. 2, písm. a/, § 228 ods. 1,2,3, 7, § 233 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., konštatoval:
"Statussamostatnezárobkovočinnejosoby(ďalejaj"SZČO")nazákladelicencieL1Aniejebezďalšieho
dôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia SZČO, je však predpokladom vzniku, alebo trvania
takého poistenia.". V tejto súvislosti považoval Veľký senát za potrebné zdôrazniť, že ten istý lekár
môže byť povinne poistený ako SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z., či už na základe

licencie L1A, alebo aj ako fyzická osoba - držiteľ licencie L1B na základe povolenia na prevádzkovanie
zdravotníckehozariadenia;súčasnemôžebyťpovinnepoistenýajakozamestnanec,prípadneajakoiná
SZČO uvedená v § 5 písm. a/, b/, d/ až f/ zákona č. 461/2003 Z.z. Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (ďalej aj "povinné poistenie")
samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje ustanovenie § 21 ods. 2 až 4 zákon č. 461/2003 Z.z.

Trvanie a zánik poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, odo dňa vzniku pracovného pomeru, v
ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu (licenciu L1B), osobitne
upravuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. Podľa § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č.
461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z., povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poisteniesamostatnezárobkovočinnejosobeuvedenejv§5písm.b/ac/dňomzánikutýchtooprávnení,

a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c/ odo dňa vzniku pracovného pomeru, v
ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa
svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/.
Držiteľovi licencie L1A v zmysle citovaného ustanovenia povinné poistenie môže zaniknúť z troch
dôvodov. Prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie § 21 ods. 1

zákona č. 461/2003 Z.z. Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom
zániku tejto licencie. Na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu
vzniku pracovného pomeru, sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b/, časť vety za spojovníkom
"a". To znamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v
ktorom lekár musí mať licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A

zaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a/ a § 228 ods.
3 a 7 v spojení s § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. a pobočke Sociálnej poisťovne predloží
vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej
osoby uvedenej v § 5 písm. c/, teda že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A
(t. j. samostatnú zdravotnícku prax).

21. Keďže zákon č. 461/2003 Z.z. výslovne vyžaduje podanie "vyhlásenia" podľa § 21 ods. 4 písm.
b/, za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu odhlášky, z obsahu
ktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú. Na účely § 21 ods. 4 v spojení s § 228 ods. 7 zákona č.
461/2003 Z.z., Sociálna poisťovňa vydala a na svojej webovej stránke zverejnila tlačivo "Vyhlásenie

samostatne zárobkovo činnej osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne
zárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu." Z obsahu tohto tlačiva
vyplýva, že sa týka samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c/ zákona, ktorá vyhlasuje,
že od vzniku pracovného pomeru, t. j. "od..... " túto činnosť nevykonáva a že toto vyhlásenie podáva
ako súčasť Registračného listu FO - odhlášky z povinného nemocenského poistenia a z povinného

dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu zániku týchto poistení. Povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže zaniknúť tromi
spôsobmi: (i) podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho
po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa
osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou

(ďalej len "príjem z podnikania") nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v §
138 ods. 9 tohto zákona, alebo (ii) podľa § 21 ods. 4, časti vety pred písmenom "a" zákona č. 461/2003
Z.z. v znení platnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010 vždy dňom zániku licencie, alebo (iii) odo
dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon činnostije povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s § 227 ods. 2 písm. a/ a § 228
ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 21 ods. 4, časti vety za písmenom "a" tohto zákona), taký
lekár predložil pobočke Sociálnej poisťovne vyhlásenie, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva

činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/ tohto zákona.

22. Ústavný súd v uznesení č. k. IV. ÚS 610/2021-22 zo dňa 30. novembra 2021, ktorým odmietol
ústavnú sťažnosť proti rozsudku najvyššieho súdu 1Vs/3/2019 konštatoval: ,,Podľa názoru ústavného
súdu napadnutý rozsudok nie je možné považovať za zjavne neodôvodnený ani za arbitrárny, teda taký,

ktorý by bol založený na právnych záveroch nemajúcich oporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu,
zmyselaúčelvpredmetnomkonaníaplikovanýchustanoveníprávnychpredpisov.“Osvojvôliprivýklade
a aplikácii zákonného predpisu zo strany všeobecného súdu je možné uvažovať len v prípade, ak by
sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam.
Z ústavnoprávneho hľadiska preto nie je dôvod na spochybnenie záverov napadnutého rozsudku,
pretože sú dostatočne zdôvodnené, aj keď s takým zdôvodnením sťažovateľ nesúhlasí a využíva

dostupnú inštančnú možnosť tieto závery vo svoj prospech "prebiť', nie však na podklade využiteľnom
pre ústavnú sťažnosť. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je teda ústavne udržateľný. Ústavný súd
opäť pripomenul, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov a suplovať
tak poslanie, ktoré zákon zveril najvyššiemu súdu, a preto ak všeobecné súdy zaujímajú vo vzťahu k
určitej otázke rôzne právne názory, nemožno v takomto postupe vidieť porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy,

resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže zaujatie stanovísk k
výkladu zákonov a iných než ústavných predpisov je vo výlučnej kompetencii najvyššieho súdu (m. m.
IV. ÚS 426/2018). Zdôraznil, že zjednocovanie rozhodovania senátov najvyššieho súdu je (aj) vecou
veľkého senátu príslušného kolégia tohto súdu. Po takom vyriešení určitej právnej otázky je určite z
hľadiska právnej istoty nežiaduce, ak sa judikatúrny stav opätovne zmení bez zmeny pre rozhodovanie

podstatnéhoprávnehopredpisu.Zároveňvšakplatí,žepokiaľzákonodarcaspostupomzmenyprávneho
názoru veľkého senátu o tej istej otázke následným rozhodnutím veľkého senátu v inom zložení výslovne
počíta, ide o "poistku omylu" a vyšší stupeň zjednocovacieho procesu na účel aplikačnej optimalizácie (k
tomu pozri body 17., 19., 21. a 23. odôvodnenia). Novo rozhodujúci sudcovia najvyššieho súdu nemôžu
v predmetnej situácii svoj odlišný právny názor ignorovať, a naopak, postupujú ex officio, pričom taký ich

zákonne súladný postup nemôže byť z hľadiska práva na súdnu ochranu neúspešnej strany v konaní
v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy úspešne napadnutý ako ústavne nekonformný. Sťažovateľom avizované
(ako možné) neustále preklápanie riešenia dotknutej právnej otázky postupne sa líšiacimi rozhodnutiami
veľkého senátu kolégia v inom zložení je eliminované mechanizmom prijímania stanoviska podľa § 21
ods. 3 písm. a/ zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov.
Ústavný súd teda v okolnostiach tejto veci dospel k záveru, že argumentácii sťažovateľa chýba
ústavnoprávny rozmer, keď vo svojej ústavnej sťažnosti v zásade len polemizuje s právnymi závermi
najvyššieho súdu a stavia ústavný súd do pozície ďalšej inštancie v rámci sústavy všeobecných súdov.
Sťažovateľom uvádzané tvrdenia nijako nesignalizujú také pochybenia najvyššieho súdu, ktoré by

vytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa po prijatí ústavnej
sťažnosti na ďalšie konanie. Uvedené je dostačujúce na to, aby ústavný súd túto ústavnú sťažnosť
odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g/ zákona č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o
zmene a doplnení niektorých zákonov ako zjavne neopodstatnenú. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej
sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal,

keďže ich posudzovanie je viazané na vyslovenie porušenia označených práv a slobôd, k čomu v tomto
prípade nedošlo. Rozhodnutie ústavného súdu, ako aj rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu,
je pre súdy záväzné.
Najvyšší správny súd v bode 10. vymedzil dve oblasti, ktorých posúdenie je zásadné pre rozhodnutie
vo veci (posúdenie charakteru tzv. licencie L1A a zároveň posúdenie splnenia podmienky kvalifikovanej

výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti žalobcu v relevantnom čase). Keďže
prvá oblasť (posúdenie charakteru licencie L1A) korešponduje právnym otázkam, ktorými sa veľký senát
správneho kolégia najvyššieho súdu vo svojom rozhodnutí (1Vs/3/20l9) dôsledne zaoberal, kasačný súd
na tieto argumenty už duplicitne v podrobnostiach nereflektoval a považoval ich za zodpovedané práve
poukazom na uvedenie relevantných častí rozhodnutia veľkého senátu v odôvodnení tohto rozhodnutia.

23. V súvislosti s posúdením splnenia podmienky kvalifikovanej výšky príjmu z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti žalobcu v relevantnom čase kasačný súd uviedol, že čo sa týka druhej
oblasti (posúdenie splnenia podmienky kvalifikovanej výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnejzárobkovej činnosti žalobcu v relevantnom čase), najvyšší správny súd uvádza, že v konaní nebolo
sporným, že príjem žalobcu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2007 bol vo
výške 997.983,- Sk, išlo teda o sumu vyššiu ako zákonom stanovená hranica 97.200,- Sk. Uvedený

príjem je nutné považovať za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa
osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou
(§ 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov). Keďže ide vždy o príjem SZČO, nie je právne významné,
či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c/ alebo aj podľa § 5 písm. a/,
príp. písm. b/ alebo d/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom do 31. decembra 2010.

24. Podľa názoru kasačného súdu neoznámením začatia nedávkového konania žalobcovi žalovaný
nepochybil, nakoľko na presné a úplné zistenie skutočného stavu veci disponoval dostatkom
podkladov. Aj účastníkovi konania, ktorému bolo začatie konania oznámené až v momente doručenia
prvostupňového rozhodnutia, stále zostáva zachovaná možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam
pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, a to v rámci odvolacieho konania, ktoré tvorí s

prvostupňovým konaním jeden celok.

25. Po vrátení veci tunajšiemu súdu súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť
na pojednávaní vopred ospravedlnil a nepožiadal o jeho odročenie z dôležitého dôvodu, vypočul
prítomného žalobcu a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho

spisu žalovaného správneho orgánu, opätovne dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

26. Žalobca v konaní poukazoval najmä na skutočnosť, že ako samostatne zárobkovo činná osoba
(SZČO)podnikaldo31.5.2007aževykonalvšetkykrokykukončeniustatusuSZČOktomutodňu,okrem
iného podal odhlášku zo sociálneho poistenia, na základe ktorej Sociálna poisťovňa skončenie poistenia

vyznačila. Napriek tomu a napriek skutočnosti, že nedošlo k žiadnej zmene skutkového alebo právneho
stavu, žalovaný po 9 rokoch vydal rozhodnutie o jeho sociálnom poistení, čím podľa žalobcu vykonal
vážny zásah do princípu právnej istoty, ktorý patrí medzi základné esencie materiálneho právneho štátu.
V tejto súvislosti žalobca poukazoval na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky ( nález III. ÚS
192/06-50 zo dňa 3.11.2006), s tým, že zachovanie princípu právnej istoty musí mať prednosť pred

cieľom správneho orgánu dodatočne zmeniť svoje predchádzajúce rozhodnutie za účelom získania
dodatočných zdrojov do systému sociálneho zabezpečenia.

27. Podľa § 469 SSP (zákon č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok) bol súd v ďalšom konaní viazaný
právnym názorom kasačného súdu, ktorý v odôvodnení rozsudku zo dňa 27.6.2022 s odvolaním sa na

rozhodnutie veľkého senátu správneho kolégia najvyššieho súdu zaujal stanovisko k otázke charakteru
licencie L1A ako majúcej vplyv na právne postavenie SZČO, k otázke splnenia podmienky kvalifikovanej
výšky príjmu žalobcu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v relevantnom čase, ako
aj k otázke, či neoznámením začatia nedávkového konania žalobcovi správny orgán pochybil a porušil
práva účastníka konania.

28. Kasačný súd vo svojom rozhodnutí nezaujal výslovné stanovisko k nedostatku rozhodnutia
správneho orgánu konštatovanému v zrušenom rozsudku zo dňa 15.12.2017- jeho nepredvídateľnosti,
nevyplývajúcej v tomto prípade z rozporu rozhodnutia s doterajšou rozhodovacou praxou správneho
orgánu,alezoskutočnosti,žerozhodnutiebolovydanépouplynutítakmer9rokov(!)popodaníodhlášky

z poistenia a bezproblémovosti právneho vzťahu medzi Sociálnou poisťovňou a poistencom počas tohto
obdobia.
Iba zo skutočnosti, že kasačný súd za pochybenie správneho orgánu nepovažoval neoznámenie začatia
nedávkového konania žalobcovi a v tejto súvislosti aj jeho vylúčenie z možnosti sa k veci vyjadriť
pred vydaním rozhodnutia, možno usudzovať, že princíp predvídateľnosti rozhodnutia v tomto prípade

kasačný súd nepovažoval za porušený, resp. že túto okolnosť nepovažoval za významnú z hľadiska
zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

29. Kasačný súd obsahom svojho rozsudku zo dňa 27.6.2022 nijak nespochybnil právny názor
tunajšieho súdu na obsahovú (ne)dostatočnosť odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, ktorého

následkom bol záver o jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov odôvodňujúci zrušenie
rozhodnutia podľa § 191 ods.1 písm. d) SSP.30. Súd už vo svojom predchádzajúcom rozsudku vo veci konštatoval arbitrárnosť rozhodnutia
žalovaného a formálnosť jeho tvrdenia, nemajúcu oporu v skutočnom obsahu odôvodnenia rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu nezohľadňujúcom požiadavku zákona na zrozumiteľné vysvetlenie

súvislosti medzi citovanými predpismi, jednotlivými údajmi a skutočnosťami uvedenými v odôvodnení
rozhodnutia, že ( prvostupňové) rozhodnutie spĺňa všetky zákonné náležitosti uvedené v § 209 ods. 2 a 4
zákona o sociálnom poistení, t.j. má zrozumiteľný a jednoznačný výrok, odôvodnenie aj poučenie a sú
v ňom uvedené skutočnosti, z ktorých prvostupňový orgán vychádzal, a právne predpisy, na základe
ktorých rozhodol.

31. Za nedostatok odôvodnenia rozhodnutia, ktorý sa týka ako prvostupňového rozhodnutia, tak
aj rozhodnutia odvolacieho orgánu napadnutého žalobou, súd označil aj absenciu zrozumiteľného
vysvetlenia dôvodu vydania rozhodnutia, požiadavku na ktoré naďalej považuje za opodstatnenú
vzhľadom na už vyššie uvádzaný časový odstup medzi rozhodnutím a podaním odhlášky z poistenia
žalobcom, ako aj na zabezpečenie predvídateľnosti ďalšieho postupu poisťovne pre účastníka konania

(bolo zákonnou povinnosťou Sociálnej poisťovne rozhodnutie vo veci nezániku-zániku poistenia žalobcu
vydať alebo ide o iniciatívu poisťovne smerujúcu k dosiahnutiu akého legitímneho cieľa? ide o formu
opravy pochybenia v evidencii poisťovne alebo má rozhodnutie slúžiť ako podklad pre dovyrubenie
poistného? alebo iné?).

32. Nakoľko kasačný súd nespochybnil správnosť záveru o nepreskúmateľnosti žalobou napadnutého
rozhodnutia a ku zmene skutkového či právneho stavu, ktorá by mohla ovplyvniť zistenia súdu v tomto
smere,ibaplynutímčasunemohlodôjsťanedošlo,nemalsúddôvododkloniťsaodpožiadavkynariadne
odôvodnenie rozhodnutia, ktorú nemožno považovať za požiadavku na odstránenie vád rozhodnutia iba
formálneho charakteru bez možnosti, s prihliadnutím na kasačným súdom prezentovaný právny názor

na charakter licencie L1A vyplývajúci z rozhodnutia Veľkého senátu sp. zn. 1Vs/3/2019, privodenia pre
žalobcu priaznivejšieho rozhodnutia správneho orgánu, ale za požiadavku, ktorá zohľadňuje záujem na
naplnení základného práva účastníka správneho konania na spravodlivý proces zahŕňajúceho aj právo
na odôvodnenie rozhodnutia poskytujúce zrozumiteľné odpovede na všetky zásadné otázky konania.

33. Súd preto žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného opätovne zrušil podľa § 191 ods. 1 písm.
d) SSP ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie
konanie vo vyššie naznačenom smere, výsledkom ktorého musí byť rozhodnutie po všetkých stránkach
zodpovedajúce požiadavkám vyplývajúcim preň z ustanovenia § 209 zákona o sociálnom poistení
vzťahujúcom sa primerane aj na rozhodnutie odvolacieho orgánu.

34. Právo na plnú náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods. 1
SSP, s tým, že o výške trov bude v zmysle § 175 ods. 2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v

Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);

je žalovaným Centrum právnej pomoci.