Decision was made at the court Okresný súd Prievidza
Judgement was issued by JUDr. Roman Hargaš
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/55/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3622010112
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3622010112.3
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
MichalaEliašaaJUDr.MilanaStraku,vtrestnejveciprotiobžalovanémuQ.W.,nar.XX.XX.XXXX,t.č.vo
väzbevÚstavenavýkonväzbyIlava,preprečinohrozeniapodvplyvomnávykovejlátkypodľa§289ods.
1Trestnéhozákonaainé,naverejnomzasadnutíkonanomdňa14.septembra2022,prejednalodvolanie
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 20. júla 2022, sp. zn. 0T/17/2022 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 20. júla 2022, sp. zn. 0T/17/2022, bol obžalovaný Q. W.
uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona
v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d)
Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 01.06.2022 v čase o 13:26 hod. viedol v V., časť B.
poI.ulici,vsmereodcestyč.I/XXkB.pekárni,osobnémotorovévozidlotovárenskejznačkyVolkswagen
Golf evidenčného čísla V modrej metalízy, pričom pri dome číslo XX spôsobil dopravnú nehodu, a to tak,
že s vozidlom prešiel do protismeru, kde pravou prednou časťou svojho vozidla narazil do pravej prednej
časti protiidúceho vozidla továrenskej značky Škoda Felicia evidenčného čísla V vedeného vodičom S.
S., ktorý sa mu snažil vyhnúť vľavo, kde bol následne hliadkou Obvodného oddelenia ODI Partizánske
podrobený dychovej skúške, ktorou mu bola dňa 01.06.2022 v čase o 13:56 hod. nameraná hladina
1,35 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu a opakovanou dychovou skúškou dňa 01.06.2022 v
čase o 14:17 hod. hladina 1,27 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu a motorové vozidlo viedol
hoci bol rozsudkom Okresného súdu Partizánske, číslo konania: 0T/29/2016-65 zo dňa 14.12.2016,
právoplatným dňa 14.12.2016 uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol okrem iného uložený trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá všetkého druhu v cestnej premávke vo výmere 67 mesiacov a hoci bol trestným
rozkazom Okresného súdu Partizánske, spisová značka: 0T/33/2012 zo dňa 24.06.2012, právoplatným
dňa 07.07.2012 uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, za čo mu bol okrem iného uložený trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá všetkého druhu v cestnej premávke vo výmere 3 rokov.
Za to bol odsúdený podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1, § 36 písmeno l), n)
Trestného zákona, § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 4 mesiacov, na výkon ktorého trestu bol podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného
zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 odsek 1, 5 písm. a) Trestného zákona bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti
riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na doživotie.Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti nemu v
zákonnej lehote odvolanie, ktoré zdôvodnil nasledovne:
„Mám za to, že Okresný súd Partizánske, na základe správne zisteného a preukázaného skutkového
stavu, pri ukladaní trestu nedôvodne uložil obžalovanému neprimerane nízky trest odňatia slobody pri
dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Výrok o treste súd odôvodnil v podstate tým, že súd pri ukladaní trestu zohľadnil osobu a pomery
páchateľa, závažnosť spáchaného skutku, jeho trestnú minulosť (do súčasnosti bol päťkrát súdom
trestaný pre rôznu trestnú činnosť i nepodmienečným trestom odňatia slobody), prihliadol na skutočnosť,
že od vydania trestného rozkazu v predmetnej trestnej veci, kde súd obžalovanému uložil podmienečný
trest odňatia slobody nastala zásadná zmena, keď obžalovaný sa aktuálne nachádza vo výkone
väzby na základe uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č.k. 2 Tos/72/2022.115 zo dňa 09.06.2022.
Súd prihliadol i na okolnosť, že obžalovaný spáchanie skutku od samého počiatku doznáva, svoje
konanie ľutuje a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, čím neodvolateľné stratil možnosť
podať riadny opravný prostriedok do výroku o vine. Súd tiež prihliadol na okolnosť, že obžalovaný
sa na hlavnom pojednávaní ospravedlnil prítomnému poškodenému za spôsobený následok, pričom
poškodený jeho ospravedlnenie prijal. Súd prihliadol i na skutočnosť, že obžalovaný bol do súčasnosti
jedenkrát postihnutý v priestupkovom konaní za priestupok na úseku dopravy. Preto súd považuje
uloženie nepodmienečného úhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiace za postačujúci na
naplnenie jednotlivých zložiek funkcie trestu, teda individuálnej i generálnej prevencie, ako i zložky
výchovnej.
Súd, po vyhodnotení okolností prípadu a pomerov páchateľa, podľa nášho názoru nesprávne aplikoval u
obžalovaného ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby nezabezpečuje u obžalovaného W. dosiahnutie
účelu trestu z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie, ako aj odsúdenia páchateľa trestného činu
spoločnosťou tak, ako to ustanovuje predmetné ustanovenie Trestného zákona.
Obžalovaný Q. W. je stíhaný za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1
Trestného zákona, ktorého sa dopustil ako vodič motorového vozidla. Uvedený skutok vzbudil ohlas
u verejnosti, nakoľko prípad bol zverejnený aj hromadnými informačnými prostriedkami, pričom u
obžalovaného nejde o prvý skutok vedenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu. Obžalovaný Q.
W. bol doteraz 5x súdne trestaný naposledy dňa 14.12.2016 rozsudkom Okresného súdu Partizánske,
sp.zn. 0T/29/2016, právoplatným dňa 14.12.2016 za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Predtým bol obžalovaný W. v roku 2012 odsúdený trestným
rozkazom Okresného súdu Partizánske, sp.zn. 0T/33/2012, zo dňa 24.06.2012, právoplatným dňa
07.07.2012 za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. b) Trestného
zákona v súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d)
Trestného zákona.
Obžalovaný bol teda v priebehu desiatich rokov trikrát odsúdený za prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona, pričom vždy mu bol ukladaný mierny trest odňatia
slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na nie príliš dlhú skúšobnú dobu.
Z uvedeného vyplýva, že z hľadiska individuálnej prevencie, nemá hrozba trestného stíhania a uloženia
trestu, na obvineného žiadny vplyv z hľadiska zábrany páchania trestnej činnosti, ako aj jeho prevýchovy
k vedeniu riadneho života. Z hľadiska generálnej prevencie, teda odradenia iných od páchania trestných
činov nemá trest uložený napadnutým rozsudkom Okresného súdu Partizánske, žiadny účinok, nakoľko
keď širšia verejnosť bude mať vedomosť, že vodič, ktorý už bol opakovane a navyše v nedávnej
minulosti odsúdený za vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, dostal za opätovné vedenie
motorového vozidla pod vplyvom alkoholu s hladinou dosahujúcou skoro 3 promile alkoholu v krvi,
nízky nepodmienečný trest, a to už po tom, ako nevyužil predchádzajúce dobrodenia v podobe
opakovaných podmienečných odsúdení za rovnaké prečiny, čo s veľkou pravdepodobnosťou bežnému
vodičovi nezabráni viesť motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Doterajšia prax súdov, kde páchateľov
tohto druhu trestných činov postihujú miernymi, zväčša podmienečnými trestami, prípadne inými
druhmi alternatívnych trestov ku trestu odňatia slobody posúva tento druh trestnej činnosti úroveň tzv.
„bagateľného, resp. džentlmenského" deliktu, ktorého páchanie sa stáva týmto spôsobom spoločenskyakceptované, aj keď týmto konaním môžu byt' spôsobené závažné dôsledky na živote a zdraví ľudí,
prípadne škody na majetku.
Vzhľadom na uvedené ako jediná možnosť nápravy páchateľa, ktorý sa dopúšťa rovnorodej recidívy,
zabezpečenia ochrany spoločnosti pred páchaním ďalších trestných činov zo strany páchateľa, ako aj
výchovy spoločnosti k rešpektovaniu závažnosti tohto druhu trestných činov a následného morálneho
odsúdenia páchateľa spoločnosťou sa javí uloženie prísneho nepodmienečného trestu odňatia slobody
v hornej polovici upravenej trestnej sadzby.
Pokiaľ ide o výrok o uložení trestu zákazu činnosti, tento považujem za správny a nenavrhujem jeho
zmeny.
S poukazom na vyššie uvedené navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne, v zmysle § 321 ods. 1 písm. d),
e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Partizánske, čo do výroku o treste a
aby v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku, na podklade správne zisteného skutkového stavu veci
uložil obžalovanému Q. W., podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. 1), písm. n),
§ 37 písm. h), § 38 ods. 3 a § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v
hornejpoloviciupravenejtrestnejsadzbysozaradenímdoústavunavýkontrestusminimálnymstupňom
stráženia, pri nezmenenom výroku o treste zákazu činnosti.“
Obžalovaný vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora prostredníctvom obhajcu uviedol:
„Prokurátor vo svojom odôvodnení Odvolania uvádza, že, podľa jeho názoru, mi bol súdom nedôvodne
uložený neprimerane nízky trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Toto tvrdenie prokurátor odôvodňuje skutočnosťou, že uvedený skutok vzbudil ohlas u verejnosti,
nakoľko prípad bol zverejnený aj hromadnými informačnými prostriedky.
K vyššie uvedenému si dovoľujem poukázať na to, že žiadny právny predpis neprikazuje súdu ukladať
obvineným prísnejšie tresty len z toho dôvodu, že by bol prípad verejne známy a medializovaný. Priam
naopak, takýto postup súdu by mohol, okrem iného, ohroziť základné princípy trestného konania. Súdy
sú povinné pri ukladaní trestov postupovať v súlade so všeobecnými zásadami ukladania trestov, a teda
ukladať tresty v intenciách zákona.
Jednou zo základných zásad trestu, je aj zásada účelnosti trestu, ktorá je zameraná na jeho realizáciu,
a podľa tejto zásady by mal súd zvážiť, aký druh trestu a jeho výmera bude najvhodnejšia na odradenie
páchateľa od pokračovania v trestnej činnosti. Táto zásada bola pre mňa naplnená už len samotným
výkonom väzby, nakoľko tento bol pre mňa už dostačujúcim trestom a zároveň ponaučením.
Podľa názoru prokurátora doterajšia prax súdov, kde páchateľov tohto druhu trestných činov postihujú
miernymi, zväčša podmienečnými trestami, prípadne inými druhmi alternatívnych trestov ku trestu
odňatia slobody, posúva tento druh trestnej činnosti na úroveň tzv. bagateľného deliktu. V tejto súvislosti
si však dovoľujem uviesť, že súd jednoznačne poukázal na závažnosť mnou spáchaného skutku tým,
že mi uložil nepodmienečný trest odňatia slobody (napriek tomu, že výška trestnej sadzby umožňovala
súdu uložiť mi trest odňatia slobody s podmienečným odkladom).
Súd riadne a zákonne odôvodnil uloženie predmetného trestu keď uviedol, že, okrem iného, prihliadal
pri ukladaní trestu na okolnosť, že som skutok od samého začiatku doznával, svoje konanie som ľutoval
a na hlavnom pojednávaní som urobil vyhlásenie o vine. Aj z toho dôvodu súd považoval uloženie
nepodmienečného úhrnného trestu odňatia slobody vo výmere štyri (4) mesiace za postačujúci na
naplnenie jednotlivých zložiek trestu, teda individuálnej i generálnej prevencie, ako i zložky výchovnej.
Som si však vedomý závažnosti môjho konania a v uvedenom (že takéto trestné činy nie je vhodné
bagatelizovať) sa tak stotožňujem s tvrdeniami prokurátora. Z toho dôvodu som voči Rozsudku nepodal
odvolanie, a to napriek tomu, že mi bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Ako som uviedol
aj v konaní pred súdom, svoje konanie veľmi ľutujem a tak, s ohľadom na všetky okolnosti, považujem
trest odňatia slobody v trvaní štyri (4) mesiace nepodmienečne za zákonný a spravodlivý.Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby súd uznesením zamietol Odvolanie
prokurátora proti Rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 20.07.2022 pod spisovou značkou
0T /17/2022, pretože nie je dôvodné.“
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátora, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol
vyhovieť podanému odvolaniu, s tým že modifikoval petit dôvodov odvolania tak, že navrhol vypustiť
písm. d) § 321 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“). Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie
prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia
slobody,akoajsprávnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzalo.Svojuprieskumnúpovinnosťodvolací
súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej
povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora
nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho
výkonu, z obsahu odvolania prokurátora a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané
chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani
existenciutakýchtoprocesnýchchýb,vodvolanínevytýkaných,ktorébyodôvodňovalipodaniedovolania
podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7
Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného,
ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním.
Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o
vine obžalovaného, ale predmetom posudzovania správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním
prokurátora napadnuté výroky o uloženom treste obžalovanému.
Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním prokurátora napadnutých výrokov rozsudku
okresného súdu o treste odňatia slobody, uloženom obžalovanému, senát odvolacieho súdu dospel k
záveru, že napadnuté výroky rozsudku okresného súdu sú správne a zákonné.
Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora proti výrokom napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom
treste obžalovanému, z obsahu jeho odôvodnenia, vyplýva, že prokurátor namietal existenciu vád podľa
§321ods.1písm.e)Tr.por.,tedažetrestnepodmienečnýtrestodňatiaslobody,uloženýobžalovanému,
je neprimerane mierny.
Pokiaľ ide o odvolaním prokurátora namietanú neprimeranú miernosť nepodmienečného trestu testu
odňatia slobody obžalovanému, z odôvodnenia podaného odvolania nevyplývajú žiadne námietky vo
vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré viedli okresný súd k uloženiu predmetného trestu. Na základe
preskúmania veci ani odvolací súd nezistil, že by okolnosti, z ktorých okresný súd vychádzal pri ukladaní
trestu obžalovanému nemali oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Podstata odôvodnenia
odvolania prokurátora podľa názoru odvolacieho súdu spočíva v tom, že podľa názoru prokurátora
okresný súd nesprávne vyhodnotil okolnosť, že obžalovaný „bol doposiaľ päť krát odsúdený“, ktorá
okolnosťspoukazomnaúčeltrestupodľa§34ods.1Tr.zák.odôvodňujezáveroneprimeranejmiernosti
obžalovanému uloženého nepodmienečného trestu odňatia. V súvislosti s uvedeným odvolací súd
považuje za potrebné poukázať na to, že vzhľadom na fikciu zahladenia niektorých predchádzajúcich
odsúdení, pri rozhodovaní o vine je možné vychádzať zo skutočnosti, že odsúdený spáchal predmetný
trestný čin potom, čo bol odsúdený na trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla akéhokoľvek
druhu. Z okolností, vyplývajúcich z odpisu z registra trestov možno vyvodiť sklony obžalovaného k
páchaniu trestnej činnosti, ktorú okolnosť okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu zohľadnil v
uložení najprísnejšieho druhu trestu a to nepodmienečného trestu odňatia slobody.Nad rámec úvah, ktoré viedli okresný súd k uloženiu trestu obžalovanému a ktoré odvolací súd považuje
za správne, logické a dávajúce riadnu odpoveď na všetky otázky, rozhodné z hľadiska ukladania
trestu obžalovanému, podľa názoru odvolacieho súdu v prospech správnosti odvolaním prokurátora
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu hovorí aj okolnosť, ktorou je vyhlásenie obžalovaného
o vine na hlavnom pojednávaní, ktoré vyhlásenie okresný súd prijal.
V tejto súvislosti tento senát odvolacieho súdu považuje za potrebné uviesť, že v zmysle svojej ustálenej
rozhodovacej praxe v otázke aplikácie ustanovenia 36 písm. n) Tr. zák naďalej zotrváva na právnom
názore, podľa ktorého poľahčujúca okolnosť v podobe napomáhania pri objasňovaní svojej trestnej
činnosti vyžaduje, aby páchateľ napomáhal tým orgánom, ktoré sú na to určené, čo však neznamená, že
páchateľ takto musí bezpodmienečne napomáhať všetkým orgánom, ktoré sú príslušné na vykonanie
jednotlivých štádií trestného stíhania v konkrétnej veci. Podľa názoru tohto senátu odvolacieho súdu
platná právna úprava, rešpektujúca zásadu kontradiktórnosti a nestrannosti súdu v zmysle čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kladie ťažisko dokazovania v trestnom stíhaní
na konanie pred súdom, pričom prípravné konanie v zásade slúži len na prípravu dôkazov, ktoré majú
byť vykonané v konaní pred súdom, teda najmä na prípravu dôkazov, o ktoré chce prokurátor v konaní
pred súdom oprieť svoje skutkové tvrdenia v obžalobe. Ak obžalovaný v konaní pred súdom podľa
zákona vyhlási svoju vinu zo spáchania skutku, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba a súd podľa §
257 ods. 7, 8 Tr. por. takéto vyhlásenie obžalovaného príjme s následkom, že dokazovanie v rozsahu
priznaného skutku sa nebude vykonávať, primárne tým uľahčuje najmä činnosť prokurátora v trestnom
stíhaní, konkrétne v štádiu konania pred súdom tým, že prokurátor už nemusí pred súdom navrhovať
a vykonávať žiadne dôkazy za účelom preukázania pravdivosti svojich skutkových tvrdení v obžalobe,
z ktorého dôvodu prokurátor na hlavnom pojednávaní už nemusí v tejto časti niesť pred súdom svoje
dôkazné bremeno. V súlade s týmto názorom sú aj právne názory vyslovené v uznesení Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2016, sp. zn. 4 Tdo 63/2016, na obsah odôvodnenia ktorého
uznesenia tento senát týmto poukazuje. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že okresný
súd v danom prípade správne aplikoval aj ustanovenie § 36 písm. n) Tr. zák., keď v prejednávanom
prípade priznal obžalovanému aj túto poľahčujúcu okolnosť.
Z tohto dôvodu odvolací súd dodáva, že okresný súd sa správne vysporiadal v zmysle § 34 ods. 4 Tr.
zák. so všetkými okolnosťami prejednávanej trestnej veci, keď sa zaoberal aj osobou obžalovaného a
jeho sklonmi k páchaniu totožnej trestnej činnosti ako aj skutočnosťou za akých okolností obžalovaný
spáchal trestný čin, za čo v konečnom dôsledku správne ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody
pri spodnej hranici trestnej sadzby skutkovej podstaty trestného činu.
Na základe uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že trest uložený obžalovanému okresným
súdom napadnutým rozsudkom v danom prípade nevykazuje znaky neprimeranej miernosti v zmysle §
321 ods. 1 písm. e) Tr. por.
Následne odvolací súd preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutých výrokov rozsudku okresného
súdu aj z hľadiska existencie prípadných chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.
Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.
Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov
odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v
ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.