Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Boris Minks

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce, Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/89/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216201019
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4216201019.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra

Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: G.. M. R., správca úpadcu Y. D., nar. X.X.XXXX,
so sídlom H. X., U., právne zastúpený: Mgr. Patrik Štefkeje, advokát advokátskej kancelárie so sídlom
Školská 3, Nitra, IČO: 42 371 601, proti žalovanému: C. D., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XXXX/X, L., právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Roman Blažek, s.r.o., so sídlom Pohraničná 4, Komárno, IČO:
36 721 123, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 6C/28/2016-181, zo dňa 2. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e .

II. V časti týkajúcej sa výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok m e n í tak, že žiadna zo
strán nemá právo na náhradu trov konania.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Komárno) rozsudkom zo dňa 2.6.2021 č. k. 6C/28/2016-181 pri
právnom posúdení podľa § 143, § 149, § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“), § 67 ods. 1, § 167i
ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ,,ZoKR“) prikázal do výlučného

vlastníctva Y. D., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. X, L., nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v
okrese L., obec L., katastrálne územie L. a to parcelu registra „C“ číslo 6556 zastavané plochy a nádvoria
o výmere 408 m2, parcelu registra „C“ číslo 6558 záhrady o výmere 659 m2 a rodinný dom súpisné
číslo 2278 na parcele číslo 6556. Uložil Y. D., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. X, L., za účelom vyporiadania
podielu k nehnuteľnosti povinnosť zaplatiť žalovanému C. D., nar. X.X.XXXX, bytom Q. X, L. sumu vo
výške 37 000,- €, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1, 2
CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi v rozsahu 50 %.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 21.1.2016, domáhal voči
žalovanému vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej iba „BSM“) v zmysle § 47
ods. 5 a § 53 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov.

4. Žalobca navrhol, aby súd rozhodol v zmysle podanej žaloby. Do BSM strán sporu patria nehnuteľnosti
ako sú uvedené v žalobe v súpisovej hodnote 74.000,- Eur, ktorú určil správca konkurznej podstaty pri
vyhotovení súpisu všeobecnej podstaty a ktorú ustálil aj právny zástupca žalovaného na pojednávaní
dňa 2.6.2021. Pokiaľ ide o záväzky, tak veritelia manželov boli spoloční a prihlásili si svoje pohľadávkydo konkurzu úpadkyne a teda žalovaný nebol povinný hradiť spoločné záväzky a tieto sa vyporiadajú v
rámci konkurzu. Akékoľvek iné rozdelenie BSM by ukrátilo veriteľov a vzhľadom na judikatúru uvedenú
v žalobe, majetok, ktorý je vyporiadavaný v BSM má byť určený do konkurznej podstaty.

5. Žalovaný súdu nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by rozporovali skutočnosti uvádzané v žalobe
žalobcom.

6. Masu BSM súd ustálil zistením týchto aktív: zistené aktíva: nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva

č. XXXX v okrese L., obec L., katastrálne územie L. a to parcelu registra „C“ číslo 6556 zastavané plochy
a nádvoria o výmere 408 m2, parcelu registra „C“ číslo 6558 záhrady o výmere 659 m2 a rodinný dom
súpisného čísla 2278 na parcele číslo 6556, vo vlastníctve C. D. a Y. D. v spoluvlastníckom podiele
1/1, v celkovej súpisovej hodnote 74.000,- Eur. Zistené pasíva: žiadne. V rámci vyporiadania BSM
úpadcovi (žalobcovi) boli prikázané nehnuteľnosti, označené vyššie, v celkovej hodnote 74.000,- Eur.
Na vyrovnanie podielov súd zaviazal úpadkyňu na vyplatenie sumy 37.000,- Eur žalovanému. V konaní

nebolizistenéskutočnosti,ktorébyodôvodňovalipoužitieinéhoprincípunež,žepodielyobochmanželov
sú rovnaké. Úpadkyňa má vzhľadom na zachovanie zákonného a rovnomerného vyporiadania majetku
v BSM kompenzačnú pohľadávku voči žalovanému vo výške polovice hodnoty z vyporiadavaného
majetku, t. j. vo výške 37.000,- Eur, ktorú správca po prihlásení tejto pohľadávky žalovaným, zaradí do
zoznamu pohľadávok úpadcu, po právoplatnosti tohto rozsudku.

7. Súd vyhovel návrhu žalobcu ako správcu konkurznej podstaty úpadkyne v tom smere, že týmto
rozdelením majetku v BSM bude zabezpečený účel zákona o konkurze, ktorý vychádza z princípu
ochrany veriteľov a všeobecného záujmu na dodržiavaní platne uzatvorených záväzkov. Dôsledkom
majetkového spoločenstva manželov je nielen podieľanie sa na zisku z priaznivého priebehu podnikania,

ale aj zdieľanie podnikateľského neúspechu.

8. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z toho, že rozhodnutie o vyporiadaní BSM je v
záujme oboch strán sporu, ktoré sú povinné sa vyporiadať, keď žalobu môže podať ktorákoľvek strana,
pričomsúdniejeviazanýnávrhomapretojenamieste,abysikaždástranasporuhradilanákladykonania

sama. Rovnako súd vzhliadol čiastočný úspech žalobcu aj skutočnosti, že žalovaný bol vzhľadom na
petitúspešnývčastipriznanianárokunavyrovnávajúcipodielvovýške37.000,-Eur.Súdpretožalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 50 % trov konania.

9.Protitomutorozsudkupodalprávnyzástupcažalovanéhovmenesvojhoklientavzákonomstanovenej

lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie, žiadajúc odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil a
nehnuteľnosti prikázal do vlastníctva žalovaného a jeho zaviazal na zaplatenie sumy 37.000 eur
žalobkyni alternatívne, aby zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancii na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

10. Odvolanie podal z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/, a h/ CSP. Žalovaný má za
to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. K porušeniu práva na spravodlivý proces došlo tým, že napadnutý rozsudok súd prvej inštancie
odôvodnilvrozporesustanovením§220ods.2CSP.Ďalejuviedol,žeakbybolinehnuteľnostiprikázané
do vlastníctva žalovaného, suma 37.000.- EUR by bola poukázaná správcovi, z ktorej by mohlo dôjsť
ku uhradeniu pohľadávky veriteľa. Následne by bola žalovaným žalobcovi uhradená aj hodnota podielu

žalovaného v sume 37.000.- EUR, čím by sa dosiahla tá istá situácia, ako rozhodol súd prvej inštancie
napadnutým rozsudkom s tým rozdielom, že stranám sporu by zostalo zabezpečené bývanie. Podľa
názoru žalovaného by najspravodlivejším spôsobom rozhodnutia bolo prikázanie nehnuteľností do
podielového spoluvlastníctva strán sporu s podielmi po jednej polovici. Dosiahol by sa v podstate ten istý
výsledok, ako je uvedený vyššie. Takto by mali obe strany sporu rovnaký majetok, rovné podiely. Súd

prvej inštancie sa neriadil zásadami vyporiadania BSM, pričom účelom konania o vyporiadanie BSM
nemôže byť zabezpečenie účelu ZoKR.12. Záverom poukázal na rozsudok Komory ESĽP z 25. apríla 2017 vo veci Vaskrsié proti Slovinsku,
sťažnosť č. 31371/12 podľa ktorého: „Exekučný predaj domu pre pohľadávku vo výške 124 eur nemožno
považovať za primeraný zásah do práva pokojne užívať majetok Rozsudkom, ktorý nie je právoplatný.

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v tejto veci jednomyseľne rozhodol, že: došlo k
porušeniu čl. 1 (právo na pokojné užívanie majetku) Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“). Tento prípad sa týkal exekučného
konania, v ktorom bola pre nezaplatenú pohľadávku vo výške 124 eur s príslušenstvom exekučným
súdom nariadená exekúcia predajom domu sťažovateľa, ktorý mal hodnotu 140.000 eur. Sťažovateľov

dom bol predaný na v poradí druhej exekučnej dražbe za polovicu jeho trhovej hodnoty (70.000 eur).
ESĽP konštatoval, že s ohľadom na nízku hodnotu dlhu sťažovateľa a tiež s poukazom na nedostatočné
zváženie iných dostupných a menej závažných zásahov do majetku sťažovateľa nebola dodržaná
spravodlivá rovnováha medzi legitímnym cieľom, ktorým je ochrana veriteľov, a opatreniami využitými
v exekučnom konaní proti sťažovateľovi. V dôsledku uvedeného došlo k porušeniu čl. 1 dodatkového
protokolu.“ Žalovaný na uvedený rozsudok poukázal z dôvodu, že súd prvej inštancie vynesením

napadnutého rozsudku navodil stav, ktorého výsledkom môže dôjsť ku situácii riešenej v uvedenej veci,
t. j. odpredaj domu iba za polovičnú hodnotu. Tým by došlo nie len k ukráteniu strán sporu, ale aj k
ukráteniu veriteľa strán sporu.

13. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril. Zdôraznil, že ako správca úpadkyne mal

povinnosť podať návrh na vyporiadanie BSM v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok úpadkyne a to
podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2014, kedy bol konkurz Okresným súdom Nitra vyhlásený. Žaloba
bola podaná v mesiaci február 2016 a tak do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie v tejto právnej
veci, t. j. viac ako 5,5 roka mal žalovaný viac ako dostatok možností, aby uplatnil jemu patriace procesné
práva, napr. navrhnúť iný spôsob vyporiadania BSM, ako navrhol správca, predložiť skutkové tvrdenia

a dôkazy na podporu svojich tvrdení, pričom tak po dobu 5,5 roka neurobil a správcom produkované
skutkové tvrdenie v súdnom konaní, ani predložené dôkazy, žiadnym spôsobom nespochybnil. Žalovaný
nevyužil jeho procesné práva a k návrhu správcu na vyporiadanie BSM ostal nečinný a skutkové tvrdenie
žalobcu tak možno považovať za nesporné.

14. Ďalej žalobca konštatoval, že hodnota nehnuteľností bola určená zhodným vyhlásením právnych
zástupcov strán sporu na pojednávaní konanom dňa 02.06.2021 a tak súd prvej inštancie vychádzal
zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu, ktoré neboli sporné. Uvedenému napovedal aj stav
nehnuteľnosti zistený súdom prvej inštancie aj zo správcom predložených dôkazov. Namietol, že
žalovaný nie je spôsobilý poskytnúť také plnenie ako uviedol v odvolaní, inak by tak kedykoľvek počas

piatich rokov urobil, a podľa názoru žalobcu ide len o snahu predĺžiť si možnosť bezodplatného bývania
v nehnuteľnosti (už viac ako päť rokov), ktorú by inak správca v konkurze už speňažoval, ak by
nemal povinnosť podľa právnej úpravy z minulosti podávať návrh na vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva zaniknutého manželstva úpadkyne.

15. Nestotožnil sa s vyjadrením žalovaného, že ak by zaplatil správcovi sumu 74.000,00 EUR, tak
by stranám sporu ostali nehnuteľnosti na bývanie a prestali by podliehať konkurzu. V návrhu na
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva zaniknutého manželstva úpadkyne uviedol, že aj v
prípade speňaženia nehnuteľností za sumu 74.000,00 EUR by pohľadávka zabezpečeného veriteľa:
Prima banka Slovensko, a.s., nebola uspokojená v celom rozsahu, nakoľko by bolo potrebné odpočítať

z tohto výťažku prednostne odmenu správcu a zostatok by nepostačoval na úhradu pohľadávky
zabezpečeného veriteľa. Ani prikázaním nehnuteľností do vlastníctva žalovaného by sa nedosiahol stav,
ktorý dôvodí žalovaný, t. j. zachovanie bývania pre strany sporu vo vyporiadavaných nehnuteľnostiach,
ktoré by aj tak speňažovali zabezpečeným veriteľom pri výkone záložného práva.

16. Odvolací návrh žalovaného na vyporiadanie BSM prikázaním nehnuteľností do podielového
spoluvlastníctva bývalých manželov považuje za účelový, pretože by sa opätovne nedosiahol
stav, aby nehnuteľnosti neboli predmetom dražby či iného speňažovacieho procesu správcom
alebo zabezpečeným veriteľom, pretože obaja bývalí manželia majú spoločný záväzok a tak týmto
vyporiadaním by sa správcovi len sťažila možnosť vykonania samostatnej dražby nehnuteľností ako

celku (1/2 podielu) a musel by postupovať v súčinnosti so zabezpečeným veriteľom (1/2 podielu) vo
vzťahu k v spoluvlastníckeho podielu žalovaného k vyporiadavaným nehnuteľnostiam, ak by mu bol
takto prikázaný rozhodnutím súdu prvej inštancie.17. Argumentáciu žalovaného o neprimeranosti postupu správcu v konkurze s prihliadnutím na výšku
pohľadávky zabezpečeného veriteľa a hodnoty nehnuteľností, citovaním rozsudku komory ESĽP z 25.
apríla2017oexekúciiprepohľadávku124eurknehnuteľnostivhodnote140.000eurpovažujezazjavne

účelovú argumentáciu a nesúvisiacu s touto právnou vecou, keď z obsahu žaloby správcu nepochybne
vyplýva, že v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadkyne sa bude uspokojovať prihlásená
pohľadávka zabezpečeného veriteľa v celkovej prihlásenej sume 74.267,94 EUR pri porovnaní s
hodnotou nehnuteľností 74.000,00 EUR, ktoré sa budú speňažovať. Nejde tak o prípad uvádzaný
žalovaným, že by správca pre pohľadávku zanedbateľnej hodnoty speňažoval obydlie dlžníka v hodnote

viac ako stotisíc eur.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil ako vecne správny a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

19. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal oprávnený subjekt
v rámci zákonnej lehoty pre podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi
podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP), preskúmal napadnutý prvoinštančný rozsudok bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
jepotrebnévovecisamejpotvrdiťakovecnesprávneavčastitýkajúcejsavýrokuonáhradetrovkonania

zmeniť tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2, veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad
uvedených v § 150.

Podľa § 150 veta prvá OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.

Podľa § 53 ods. 2 veta prvá ZoKR, vyhlásením konkurzu zaniká úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov.

Podľa § 167i ods. 1 veta druhá ZoKR, do konkurznej podstaty patrí všetok majetok v dlžníkovom
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ak ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu.

21. V danom prípade súd prvej inštancie pri rozhodovaní o uplatnenom žalobnom nároku žalobcu

týkajúceho sa vyporiadania BSM žalobcu ako správcu úpadcu Y. a žalovaného C. D. v dostatočnom
rozsahu zistil skutkový stav, ktorý za vyhodnotenia dôkazov v intenciách ust. § 191 ods. 1 CSP, t. j.
jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti aj následne správne posúdil podľa odcitovaných ustanovení
všeobecného hmotnoprávneho predpisu (OZ) a zároveň aj právneho predpisu špeciálnej povahy
(ZoKR), v zmysle špecifikácie týchto ustanovení v rámci bodov 9 až 15 odôvodnenia napadnutého

rozsudku. Pokiaľ ide o časti výroku napadnutého rozsudku, z ktorých prvá sa týka prikázania v rámci
tejto časti bližšie špecifikovaných nehnuteľností do výlučného vlastníctva úpadcu Y. D., nar. X.X.XXXX
a druhá časť sa týka vyporiadania podielu žalovaného k týmto nehnuteľnostiam, z ktorého dôvodu je Y.
D., nar. X.X.XXXX povinná zaplatiť žalovanému C. D., nar. X.X.XXXX sumu 37.000 eur do troch dní odprávoplatnosti rozsudku, tak v obidvoch týchto častiach výrok napadnutého rozsudku odvolací súd ako
vecnesprávnypodľa§387ods.1CSPpotvrdil.Vďalšomodvolacísúdpoukazujenaobsahodôvodnenia
napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

22. Pokiaľ ide o súvisiaci výrok o náhrade trov prvoinštančného konania, ktorým žalobcovi bolo priznané
právo na náhradu trov konania v rozsahu 50 % pri právnom posúdení podľa § 255 ods. 2 CSP, tak
odvolací súd rozhodnutie o náhrade týchto trov nepovažoval za vecne správne a to najmä s poukazom
na charakter tohto konania, ktoré je konaním o vyporiadanie BSM. Akceptujúc procesný postup v zmysle

§ 388 CSP, pretože odvolací súd nevzhliadol dôvody pre zrušenie a ani pre potvrdenie rozsudku súdu
prvej inštancie v napadnutom, súvisiacom výroku o trovách konania, o náhrade týchto trov na prvom
stupni rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 378 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania.

23. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku ohľadne rozhodnutia vo veci samej je potrebné

uviesť, že pri vyporiadaní zaniklého BSM účastníkov tohto konania za stavu naďalej prebiehajúceho
konkurzu na majetok úpadcu Y. D., nar. X.X.XXXX (konkurz prebiehal aj v čase odvolacieho konania)
súd prvej inštancie správne postupoval podľa príslušných a taktiež aj v odôvodnení tohto napadnutého
rozsudku uvedených ust. OZ a zároveň aj ZoKR. V rámci takéhoto postupu a najmä s poukazom na
správne právne posúdenie prejednávanej veci, súd prvej inštancie v patričnom rozsahu ustálil aj celkový

rozsah masy BSM účastníkov, do ktorého zaradil nehnuteľnosti zapísané na LV z ich zostatkovou
hodnotou ku dňu vyporiadania BSM 74.000 eur.

24. Následne súd prvej inštancie v súlade s ust. § 150 OZ určil aj výšku vyrovnávacieho podielu
pripadajúceho v prospech žalovaného vo výške 37.000 eur, ktorý podiel vyjadrený v eurách je povinná

Y. D., ako úpadca, zaplatiť žalovanému do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Takéto vyporiadanie
BSM odvolací súd považuje za súladné s ust. § 149 a nasl. OZ a zároveň aj s účelom samotného ZoKR
vychádzajúc z princípov ochrany veriteľov a všeobecného záujmu na dodržiavaní platne uzatvorených
záväzkov.

25. Na margo odvolacích námietok žalovaného je potrebné uviesť, že sú nedôvodné, pretože žalovaný
od podania žaloby v januári 2016, až do vyhlásenia napadnutého rozsudku v júni 2021 disponoval
časovým úsekom takmer 5,5 roka, počas ktorého mohol v predmetnom konaní vyvinúť oveľa väčšiu
procesnú aktivitu so súčasným podávaním alternatív, resp. návrhov, ako by vyporiadanie BSM malo
podľa jeho predstáv prebehnúť, ktorú však nevyužil, resp. nevykonal. Zároveň je potrebné konštatovať,

že žalovaný čo i len čiastočne nepreukázal svoju solventnosť do tej miery, že by bolo možné uvažovať
o prikázaní predmetných nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva a on by potom správcovi vyplatil
sumu 2x po 37.000 eur. Podľa názoru odvolacieho súdu, napadnutý rozsudok z hľadiska rozsahu a
predovšetkým obsahu jeho odôvodnenia vykazuje esenciálne náležitosti ust. § 220 ods. 2 CSP, a preto
nie je možné ho kvalifikovať ako „arbitrárny“.

26. V kontexte uvedeného odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok vo veci samej, zvoliac
procesný postup podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil a o odvolaní žalovaného
týkajúcom sa veci samej, ako o nedôvodnom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto
rozsudku.

27. Súvisiaci výrok o náhrade trov prvoinštančného konania odvolací súd s poukazom na ust. § 388
CSP zmenil tak, ako to uviedol v rámci výrokovej časti II. tohto rozsudku.

28. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 2

CSP s tým, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

29. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.