Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Marta Polyaková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/64/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121210152
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4121210152.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobcu: C. Y., nar. X.X.XXXX, C. XX,
T., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36 868 876, proti
žalovanému: Mesto Nitra, so sídlom Štefánikova tr. 60, Nitra, IČO: 00 308 307, o zaplatenie sumy
6 603,81 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa
14.06.2022 č.k. 7C/41/2021-217, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia
534,- eur m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 534,- eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
V časti o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania m e n í tak, že žalobcovi priznáva nárok
na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 78%.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 898,67 eura
zastavil, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 5 349,37 eura do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že
žalobcovi priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 62%, o výške ktorej
rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že dňa 5.12.2019 sa žalobca pošmykol na miestnej komunikácii - chodníku medzi ulicami
C. a D., následkom čoho mu bola spôsobená fraktúra krčka stehennej kosti. 06.12.2019 podstúpil
operáciu s predpokladanou dobou liečenia minimálne 6 mesiacov. Listom zo dňa 27.02.2020 si uplatnil
voči žalovanému nárok na náhradu škody spôsobenej neupravenou miestnou komunikáciou. Dňa
14.09.2020 poisťovňa žalovaného uhradila žalobcovi sumu 3 932 eur titulom nároku žalobcu na náhradu
škody z ublíženia na zdraví (bolestné). Žalobca si po ukončení liečby uplatnil u poisťovateľa žalovaného
nároky podľa § 444 OZ vo výške 4 052 eur, podľa § 446 OZ vo výške 2 841,43 eura a podľa § 447
OZ vo výške 2 961,24 eura a § 449 OZ vo výške 801,14 eura, teda v celkovej výške 10.655,81 eura.
Poisťovateľ žalovaného vyplatil žalobcovi titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu
4 052 eur. Zvyšnú časť, t.j. 6 603,81 eura nevyplatil. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil
článkom 8 a 17 CSP, ustanoveniami § 137 písm. a) CSP, §§ 144, 145 a 146 CSP, ako aj ustanovením §
420 ods. 1 OZ, § 442 ods. 1 OZ, § 442 ods. 3 OZ, § 445 OZ, § 446 OZ, § 447 OZ, § 447b OZ, § 449 ods.
1 OZ a § 121 ods. 3 OZ. Konštatoval, že predpokladom vzniku nároku na náhradu škody je existencia
škody;porušenieprávnejpovinnosti,príčinnásúvislosťmedziškodouaporušenímpovinnostiaprípadne
i zavinenie. Mal za preukázané, že žalovaný je pasívne legitimovaným v tomto smere, nakoľko jesprávcom miestnych komunikácii. S poukazom na späťvzatie žaloby žalobcom v časti o zaplatenie
sumu 898,67 eura postupoval podľa § 145 a § 146 ods. 1, ods. 2 CSP a v tejto časti konanie zastavil.
Rozhodoval už ďalej len o nároku vo výške 5 705,14 eur s príslušenstvom, ktoré tvorí náhrada nákladov
a náhrada nákladov spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 534 eur. Po vykonanom dokazovaní
mal za preukázaný nárok žalobcu vo výške 5 349,37 eur, a preto žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi
uvedenú istinu, v tejto časti rozsudok odvolaním nebol napadnutý, a preto rozhodnutie v tejto časti
zostalo právoplatné. Rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý len v zamietajúcej časti týkajúcej
sa sumy 534 eur, ktorá suma vznikla žalobcovi ako odmena, ktorú vyplatil znalcovi za vypracovanie
znaleckého posudku. Preskúmavaním požadovaného nároku konštatoval, že tieto náklady neboli účelne
vynaložené, keď žalobca mal postupovať v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Zbierky zákonov
a v prípade, keď by vznikli dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo sťaženia
spoločenského uplatnenia postupovať tak, že vo veci sa dá vypracovať znalecký posudok. Tieto náklady
súd vyhodnotil ako neúčelné, na uplatnenie si svojho nároku. Tak, ako upravuje zákon č. 437/2004 Z.z. v
§3ods.2,§4ods.2náhradazabolesťanáhradazasťaženiespoločenskéhouplatneniasaposkytujena
základe lekárskeho posudku. Súd sa nestotožnil s vyjadrením žalobcu, že ak by do konania nepredložili
znalecký posudok, tak by žalovaný mohol namietať, že nie je daný nárok. S týmto sa nestotožnil, a preto
nárok o zaplatenie sumy 534 eur zamietol. Tento nárok považuje za nedôvodný a neúčelne vynaložený.
Vypracovaním lekárskeho posudku by žalobcovi nemuseli vzniknúť náklady v takej výške, ako si uplatnil.
Tento postup považoval súd aj za nehospodárny, vzhľadom ku skutočnosti, že poisťovňa od žalobcu
požadovala predložiť len lekársky posudok o bolestnom. Žalobca tak nemal dôvod na postup, kedy si
sám od seba dal vypracovať znalecký posudok o bolestnom, a tak navýšiť náklady, ktoré reálne ani
nemuseli vzniknúť. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP a z časti
úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62 %.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, a to vo výrokoch III.
a IV. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že na
prvom mieste je potrebné uviesť, že poisťovňa žalovaného uhradila nároky na náhradu za bolesť na
základeznaleckéhoposudkuMUDr.Petrušku,apretotentodôkazjepretotokonanieúčelnýmdôkazným
prostriedkom a náklady na jeho vyhotovenie sú účelne vynaloženými nákladmi spojenými s uplatnením
pohľadávky.Zároveňjepotrebnéuviesť,žejeslobodnýmprávomžalobcu,abysizvolil,čimujehonároky
odborne posúdi posudkový lekár, alebo lekár znalec. Dal do pozornosti využitie analógie iuris v podobe
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5MCdo/21/2009. Z citovaného rozhodnutia
možno vyvodiť, že ak si strana konania zvolí advokáta mimo obvodu konajúceho súdu, úkony právneho
zástupcu sú vždy účelné, nakoľko je daná sloboda účastníka konania zvoliť si akéhokoľvek advokáta.
Rovnaká sloboda sa prejavuje aj pri voľbe lekára, ktorý má posúdiť následky úrazu. Žiadny právny
predpis totiž neprikazuje, aby uplatnené nároky boli preukazované výlučne lekárskym posudkom.
Podotkol, že poisťovňa žalovaného z lekárskym posudkom žalobcu disponovala už od apríla 2021,
na podklade listu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 21.04.2021 poisťovňa žalovaného však napriek
zjavnému disponovaniu s lekárskym posudkom odmietla plniť tieto nároky, a preto žaloba považoval za
účelné a nevyhnutné preukázať svoje nároky znaleckým posudkom. Mal za to, že napriek objektívne
doručenému lekárskemu posudku nebolo jeho nárokom vyhovené, a preto pristúpil k zabezpečeniu
takých dôkazov do súdneho konania a v taktom rozsahu, aby mohla byť vec spravodlivo, objektívne a
rýchlo rozhodnutá. Má preto za to, že napriek tomu, že žalovaný mal možnosť oboznámiť sa s lekárskym
posudkom žalobcu toto svoje právo nevyužil, čo však nemôže byť dané na ťarchu žalobcu, ktorý v rámci
svojej procesnej povinnosti uniesť dôkazné bremeno vyhotovil znalecký posudok. Napokon žalovaný
tento znalecký posudok nijak nerozporoval, preto jeho závery sú pre konanie zásadné a podstatné.
Súd pri svojom rozhodovaní nebral zjavne na zreteľ, že žalobca sa snažil celú vec riešiť mimosúdne, a
preto mu nemožno zazlievať, že bol nútený iniciovať súdne konanie. Preto nemožno hovoriť o tom, že
znalecký posudok predložený žalobcom je neúčelný a nehospodárny a ako príslušenstvo pohľadávky
ho nemožno priznať. Preto žiadal, aby v zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie bol zmenený
a žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi 534 eur do troch dní a v časti náhrady trov konania mu bola
priznaná náhrada trov prvoinštančného konania v rozsahu 78 % a nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %. Vo zvyšnej časti navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
3. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení uviedol, že pre účely
preukázania nároku žalobcu poisťovňa nepožadovala ani nepotrebovala znalecký posudok. Žalobca
zadal vypracovanie znaleckého posudku napriek tomu, že poisťovňa požadovala iba preloženielekárskeho posudku. Znalec MUDr. Ján Petruška v znaleckom posudku neuvádza žiadne nové
skutočnosti, ktoré by už nevyplývali z lekárskych správ predložených žalobcom poisťovni listom zo dňa
21.07.2020 na základe výzvy zo dňa 18.06.2020. Predložený znalecký posudok v zásade iba kopíruje
predložené lekárske správy, ktoré dopĺňa citovaným odbornej literatúry. Bodové ohodnotenie bolestného
uvedené v závere znaleckého posudku pozostáva z určenia jednej diagnózy a počtu bodov v zmysle
prílohy č.1 zákona č. 437/2004 Z.z. Poisťovňa preto vychádzala pri poskytnutí bolestného z bodového
ohodnotenia bolestného podľa znaleckého posudku, keďže žalobca nepredložil požadovaný lekársky
posudok. Analógiu použitú žalobcom, ktorá sa týka výberu advokáta, nemožno použiť na tento prípad,
nakoľko v prejednávanom prípade nejde o dva rovnocenné respektívne totožné inštitúty, ako je to v
prípade zastúpenia advokátom, ale o porovnanie medzi lekárskym posudkom a znaleckým posudkom,
ktoré sú svojou povahou odlišné. Pokiaľ žalobca mal možnosť použiť na uplatnenie svojho nároku na
náhradu škody jednoduchší a hospodárnejší prostriedok, nemožno potom vo vzťahu k znaleckému
posudku považovať tento za nevyhnutný a primeraný. Žalobca v rámci odvolacieho konania predložil aj
nový dôkaz Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 11.09.2020, v ktorom poisťovňa informuje žalobcu,
že poistná udalosť je likvidovaná na základe lekárskeho posudku, ktorý vystavil MUDr. Petruška dňa
19.07.2020. Tento dôkaz doposiaľ v konaní predložený nebol, jedná sa preto o novotu v odvolacom
konaní na uplatnenie ktorej sa vzťahuje ustanovenie § 366 CSP. Nakoľko žalobca nesplnil predpoklad
uplatnenia novoty v odvolacom konaní, na novouplatnený prostriedok procesného útoku nemôže
odvolací súd prihliadať.
4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa pridržiava svojho odvolania v
celom rozsahu a navrhuje, aby mu odvolací súd vyhovel. Vo svojom vyjadrení uviedol, že nemožno
považovať znalecký posudok za neúčelný, bez tohto dôkazu by žalobca neuniesol dôkazné bremeno
svojho tvrdenia. Žalobca svoje nároky uplatnené v tejto žalobe uplatnil najprv u poisťovne žalovaného,
ale tá odmietla tieto nároky uhradiť, a to na základe listu zo dňa 23.08.2021. Preto predmetný
znalecký posudok bol účelne vynaloženým nákladom spojeným s uplatnením pohľadávky. Neobstojí
argumentácia žalovaného, že rozsah zranení žalobcu vyplýva z lekárskych správ, nakoľko ani na ich
základe poisťovňa žalovaného neplnila aktuálne nároky žalobcu. Žalovaný poukázal na uznesenie
Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 481/2015, toto rozhodnutie je založené na absolútne inej skutkovej
situácii a nekorešponduje ani so základnou premisou analógie, na ktorú poukázal žalobca v odvolaní.
Preto považuje takúto obranu žalovaného za značne irelevantnú pre predmetné konanie.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 361
CSP) oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti
rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu I. inštancie je potrebné
podľa § 388 CSP v jeho napadnutej časti zmeniť.
6. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.
7. Pokiaľ odvolací súd nerozhodne o potvrdení napadnutého rozhodnutia ( § 387 CSP), alebo o jeho
zrušení (§ 389 CSP) napadnuté rozhodnutie zmení, t.j. predpokladom zmeny rozhodnutia je to, že ho
nemožno potvrdiť ani zrušiť. K zmene napadnutého rozhodnutia dochádza predovšetkým vtedy, ak súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, prípadne
vtedy, ak súd prvej inštancie síce správne zistil skutkový stav, ale dospel k nesprávnym právnym
záverom.
8. V posudzovanej veci súd I. inštancie posúdil nárok žalobcu na zaplatenie nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 534 eur ako príslušenstvo pohľadávky predstavujúcich náklady na
vyplatenie odmeny za znalecký posudok ako nedôvodný. S takýmto právnym posúdením sa odvolací
súd nestotožňuje.
9. Z hľadiska skutkového niet sporu, že dňa 05.12.2019 sa žalobca pošmykol na miestnej komunikácii,
následkom čoho mu bola spôsobená fraktúra krčka stehennej kosti. Dňa 06.12.2019 podstúpil operáciua listom odoslaným dňa 27.02.2020 si uplatnil voči žalovanému nárok na náhrady škody spôsobenej
neupravenou miestnou komunikáciou. Dňa 14.09.2020 poisťovňa žalovaného uhradila žalobcovi sumu
3 932 eur titulom nároku žalobcu na náhradu škody z ublíženia na zdraví (bolestné). Poisťovateľ tiež
žalobcovi vyplatil titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 4 052 eur, zvyšnú časť,
ktorá bola predmetom žaloby nevyplatil. Žalobca už v samotnej žalobe tvrdí, že poisťovňa žalovaného
dňa 14.09.2020 uhradila žalobcovi titulom bolestného sumu 3 932 eur. K žalobe bol pripojený aj
samotný lekársky posudok MUDr. Petra Kotrusza zo dňa 19.04.2021, kde bolo bolestné vyčíslené na
200 bodov. Napriek tomu, že samotná poisťovňa žalovaného disponovala lekárskym posudkom zo
dňa 19.04.2021 listom z 18.06.2020 požiadala žalobcu, aby opätovne predložil lekársky posudok o
bolestnom. Následne na základe tejto výzvy žalobca vyžiadal a požiadal o vypracovanie znaleckého
posudku MUDr. Petruška, ktorý bol vyhotovený dňa 19.07.2020 a bolestné bolo ohodnotené na 180
bodov. Následne po zaslaní tohto znaleckého posudku ako sám tvrdí v žalobe poisťovňa žalovaného
likvidovala bolestné, a to dňa 14.09.2020. Vzhľadom k časovému sledu uvedených udalostí je nesporné,
že poisťovňa žalovaného už v apríli 2021 disponovala lekárskym posudkom a napriek tomu úhradu
bolestného na základe tohto predloženého lekárskeho posudku nelikvidovala. Táto odmietla plniť tento
nárok žalobcu, preto žalobca ďalej v konaní preukazoval svoj nárok znaleckým posudkom. Preto
je namieste sa stotožniť s jeho názorom, že považoval za účelné a nevyhnutné preukázať svoje
nároky znaleckým posudkom. Súd rozhodujúci o priznaní týchto nákladov je povinný vždy skúmať
účelnosť nákladov spojených s uplatnením pohľadávky uplatneným úspešným účastníkom v spore,
pričom účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju
opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Zmyslom a
účelom inštitútu náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky pred všeobecným súdom je
poskytnúť úspešnému účastníkovi náhradu tých nákladov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti
s konaním musel, alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu
nebolo konanie pred všeobecným súdom. Z uvedeného vyplýva, že napriek skutočnosti, že poisťovňa
žalovaného disponovala lekárskym posudkom už v apríli 2021 táto odmietla plniť, dôsledkom čoho bolo
podanie žaloby na súd a nepochybne až po predložení znaleckého posudku poisťovňa žalovaného
vyplatila žalobcovi bolestné. Nemožno sa preto stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že postačovalo
predloženie lekárskeho posudku, pretože na základe tohto lekárskeho posudku poisťovňa žalovaného
omietla plniť a vyplatila žalobcovi bolestné až po predložení znaleckého posudku. Z uvedených dôvodov
preto odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia
sumy 534 eur zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť túto sumu žalobcovi do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
10. Záverom odvolací súd dodáva, že neprihliadol na listinný doklad, nachádzajúci sa na č.l. 233 -
Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 11.9.2020, ktorý žalobca predložil až v odvolacom konaní, nakoľko
žalobca nesplnil predpoklad uplatnenia zásady v odvolacom konaní (§ 366 CSP). Nič to však nemení
na skutočnosti, že skutkový stav o tom, že žalovaný plnil až po predložení znaleckého posudku bolo
možné ustáliť aj bez predloženia tohto listinného dokladu.
11. Keďže došlo k zmene rozhodnutia súdu I. inštancie bolo potrebné zmeniť rozhodnutie i v časti o
nároku na náhradu trov konania a to podľa pomeru úspechu v konaní, a preto odvolací súd zmenil
rozsudok súdu I. inštancie v časti trov o nároku na náhradu trov konania pred súdom I. inštancie tak, že
mu priznal nárok na náhradu v rozsahu 78 % (podľa pomeru úspechu v konaní).
12.Onáhradetrovodvolaciehokonaniarozhodolpodľa§396ods.1CSP vspojenísustanovením§255
ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručeniaopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.