Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 1, 2022

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/42/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816201463
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2022:8816201463.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobkyne: J. O., K..

XX.XX.XXXX, O. X. X, právne zastúpenej X.. W. S., U., O. XXXX, B. K. I., proti žalovanému: R. X., R.
Ú. X., právne zastupenému X.. X. S., U., B. XX, V., o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že výpoveď nájomnej zmluvy k bytu zo dňa 11.12.2015 adresovaná žalovaným žalobkyni
je n e p l a t n á.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho

konania Krajského súdu v Prešove vedeného pod č. konania 16Co/2/2020 v rozsahu 100 %. O výške
tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu žalobkyňa navrhla, aby súd určil, že výpoveď z nájomnej zmluvy k bytu zo
dňa 11.12.2015 adresovaná žalobkyni je neplatná a zaviazal žalovaného nahradiť jej trovy konania.
2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným dňa 30.9.2010 uzavrela nájomnú zmluvu na dobu neurčitú,
predmetom ktorej bol nájom 2-izbového bytu, nachádzajúceho sa na 1. podlaží bytového dobu, W..
Č. X B. R. X., G. K. J. Č.. XXX V. S..Ú.. X.. Výška nájomného bola dohodnutá na sumu 20,- €

mesačne. Na uvedenej adrese má spolu s dcérou U. D., K.. XXXX nahlásený trvalý pobyt. Žalobkyňa je
občiankou Ukrajiny. Byt, ktorý je predmetom nájmu, bol zhruba 5 rokov vykurovaný formou centrálneho
vykurovania z kotolne žalovaného. Ten dňa 12.10.2015 bez toho, aby s tým žalobkyňa súhlasila, odpojil
byt od spoločného vykurovania. Následkom tohto jeho kroku bol predmetný byt z dôvodu nízkych
vonkajších teplôt ťažko obývateľný, vznikla v ňom pleseň, začala opadávať omietka, vznikali praskliny.
Žalovaného opakovane žiadala, aby kúrenie znovu zapol a umožnil predmet nájmu riadne užívať, no
ten na jej žiadosti o zapojenie kúrenia nereagoval. Ako nájomca si žalobkyňa plní všetky povinnosti

vyplývajúce z nájomnej zmluvy. Nájomné za rok 2016 má vyplatené v celom rozsahu. Nemá podlžnosti
na ďalších poskytnutých plneniach. Žalovaný jej dňa 11.12.2015 vypovedal nájomnú zmluvu z dôvodov,
ktoré nemali oporu v reálnom stave veci. Dôvodom výpovede malo byť podľa §711 ods. 1 písmeno
c) Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) hrubé poškodzovanie prenajatého bytu, jeho príslušenstva,
ohrozovaniebezpečnostiaporušovaniedobrýchmravovvdome.Zaskutkovýdôvodvýpovedepovažuje
žalovaný „vážne ohrozenie bezpečnosti predmetu nájmu, ktoré vyústilo v riziko požiaru prenajatého
bytu. Odmietli ste byt sprístupniť prenajímateľovi a DHZ, čím došlo k ohrozeniu života, zdravia a majetku

prenajímateľa. Prenajímateľ nemohol identifikovať mieru rizika, tým som mala ohroziť byt, i samotnú
budovu, kde sa nachádza predmet nájmu.“ S uvedenou výpoveďou nesúhlasí, nakoľko dôvody v nej
uvedené nemajú oporu v reálnom stave veci a žalovaný nemôže ako dôvod výpovede považovať jej
konanie, ktoré vychádza z jeho odporúčaní. Bol to práve štatutár žalovaného - W. R. X., V.. J. I., ktorýju po odpojení centrálneho vykurovania odkázal na vykurovanie tuhým palivom pomocou kachľovca.
Potom, čo z dôvodu nízkych teplôt musela k tomuto kroku pristúpiť, na základe odporúčania štatutára
žalovaného, došlo k vznieteniu sadzí v komíne, na čo privolaný príslušník hasičského zboru pootváral v

byte okná a skontroloval priestor. Nie je teda pravdou, žeby nesprístupnila byt. Od žalovaného následne
písomne žiadala revízne správy, no tento na jej žiadosti nereagoval. Je povinnosťou žalovaného, ako
prenajímateľa bytu, vytvoriť technické podmienky na to, aby mohla nerušene užívať predmet nájmu. Za
postupom žalovaného vidí snahu „vyštvať“ ju z bytu, ku ktorému má uzatvorenú platnú nájomnú zmluvu
a plní si svoje povinnosti. Žalovaný má v úmysle uvedený byt zrekonštruovať a použiť na iné účely.

Uvedenú výpoveď považuje za neplatnú z dôvodu, že je nejasná, nezrozumiteľná a nie je možné z nej
dospieť ku konkrétnemu záveru, čoho, kedy a ako sa mala dopustiť. Z výpovede nie je zrejmé, kedy malo
dôjsť ku konaniu, ktoré žalovaný považuje za dôvod výpovede, čo hodnotí ako závažný nedostatok,
ktorý spôsobuje, že výpoveď nespĺňa požiadavku jasnosti, zrozumiteľnosti a určitosti. Výpoveď považuje
za neplatnú, a teda nemajúcu právne účinky.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že nájomná zmluva na nájom bytu je neplatná z dôvodu, že budova

so súpisným číslom X je administratívnou budovou a nie je bytovým domom. Takto vymedzený predmet
nájmu neexistuje. Rovnako žiadna z miestností v tejto administratívnej budove nie je rozhodnutím
príslušného stavebného úradu určená na bývanie. Poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
2Cdo 122/2006 zo dňa 30.8.2008. V zmysle citovaného rozsudku vymedzenie pojmu „byt“ predpokladá
právoplatné rozhodnutie stavebného úradu o tom, že miestnosť alebo súbor miestností sú trvalo určené

na bývanie ako samostatné bytové jednotky. Rozhodujúcim pre otázku, či v konkrétnom prípade ide
o byt, je kolaudačný stav a nie stav faktický. Absenciu právoplatného rozhodnutia stavebného úradu
o účelovom určení miestnosti, ktoré byt tvoria na trvalé bývanie, nemôže nahradiť vôľa účastníkov
občianskoprávneho vzťahu. Na základe uvedeného sa na uvedený zmluvný vzťah nebudú vzťahovať
ustanovenia o neplatnosti výpovede z nájmu bytu podľa § 711 OZ, ale treba určiť, či došlo k zániku nájmu

v zmysle ust. § 677 OZ. Podľa vyššie uvedeného možno vypovedať nájomnú zmluvu dojednanú na
neurčitúdobu,ktorásatýkanehnuteľnosti,ajbezudaniadôvoduv3-mesačnejvýpovednejdobe.Vtomto
prípade sa ani nevyžaduje zavinenie zo strany nájomcu, takéto oprávnenie vzniká u prenajímateľa ex
lege.Nájomnývzťahsatedaskončíuplynutím3-mesačnejvýpovednejdoby.Žalovanýboltakoprávnený
vypovedaťzmluvuajbezuvedeniadôvodu,resp.beznutnostiporušeniapovinnostínastranežalobkyne,

ako nájomcu. Odstúpenie od zmluvy a vypovedanie zmluvy sú dva rôzne inštitúty, pričom prenajímateľ
uskutočnil prejav vôle smerujúci k zrušeniu nájomného vzťahu zo zákonných, nie zmluvne dohodnutých
dôvodov. Výpoveď nájomnej zmluvy preto považuje za platnú a navrhuje žalobu zamietnuť a priznať
žalovanému trovy konania.
4. Okresný súd Vranov nad Topľou vo veci rozhodol Rozsudkom zo dňa 28.5.2019 pod sp. zn.

10C/42/2016-128, ktorým žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov
konania. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Prešove rozhodol Uznesením, sp. zn. 16Co/2/2020-155
zo dňa 29.3.2021 tak, že rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
5. Nadriadený súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia uviedol, že povinnosťou súdu prvej inštancie

bolo ustáliť, či nájomná zmluva zo dňa 3.9.2010 bola uzatvorená platne a v súlade s ustanoveniami
Občianskeho zákonníka a osobitných právnych predpisov. Až po tomto ustálení mohol súd vyhodnotiť,
či výpoveď bola daná platne v zmysle dôvodov vymedzených v Občianskom zákonníku.
6. Ďalej uviedol, že možno prisvedčiť žalobkyni, že súd sa nevysporiadal ani s námietkou žalobkyne
spočívajúcou v neurčitosti výpovede. Z výpovede nájomnej zmluvy zo dňa 11.12.2015 nie je zrejmé,

kedy a ani kde malo dôjsť ku konaniu, ktoré žalovaný považuje za dôvod výpovede.
7. Napokon po vrátení veci nadriadený súdu uložil úlohu súdu prvej inštancie vysporiadať sa so všetkými
tvrdeniami a dôkazmi predloženými účastníkmi v priebehu konania, vykonať potrebné dokazovanie
a následne ustáliť vo svojom rozhodnutí taký právny záver, ktorý bude preskúmateľný najmä v tých
otázkach, ktoré boli zjavne sporné medzi stranami počas konania. Povinnosťou súdu prvej inštancie

budenajmäustáliťourčenieneplatnostivýpovedezmluvyzakéhonájmuide.Nazákladetaktozisteného
skutkového stavu a právneho záveru súd ustáli, či v konaní ide o určenie neplatnosti výpovede zo zmluvy
o nájme bytu, kde hmotné právo (§ 711 odsek 6 OZ) pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti,
ktorou je neplatnosť právneho úkonu alebo neplatnosť konania, ktoré je podobné právnemu úkonu a
teda nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem, alebo či v konaní ide o zmluvu o nájme a

výpoveďzozmluvyonájme,kdepovinnosťousúdujeskúmaťpočasceléhokonania,čijedanýnaliehavý
právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je.
8. Napokon prvoinštančnému súdu uložil v novom rozhodnutí aj rozhodnúť aj o trovách odvolacieho
konania.9. Podľa § 391 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), Ak bolo
rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

10. V zmysle právne záväzných záverov nadriadeného súdu vyjadreného v Uznesení Krajského súdu
V Prešove 16Co/2/2020 súd doplnil dokazovanie v potrebnom rozsahu. A to zopakoval, resp. doplnil
listinné dôkazy súvisiace s právne záväzným právnym názorom Krajského súdu v Prešove vyjadreným
v odôvodnení zrušujúceho Uznesenia 16Co/2/2020 zo dňa 29.3.2021 a to: nájomnú zmluvu uzavretú
medzi K. J. O. a žalobcom R. X. uzavretú dňa 3.9.2010, nájomnú zmluvu zo dňa 11.12.2015.

11. Súd dopočul žalovaného, resp. W. Ž. R. X. J. I.. Tento pri výsluchu uviedol, že nevie kto predložil
nájomnúzmluvusožalobkyňounapodpis,predpokladá,žetázmluvasarobilamedzijehopredchodcom,
bývalým starostom B. U. V. O.. Kto s písomným návrhom na uzavretie zmluvy prišiel, nevie. On bol
vtedy radový občan a ani nevie, že takáto zmluva existovala. Starostu obce vykonáva od decembra
2014. Výpoveď nájomnej zmluvy, ktorej určenie neplatnosti je predmetom tohto sporu už podpisoval
ako starosta za R. X. on. Pravdepodobne formuláciu výpovede nájomnej zmluvy pripravoval on, ale

na detaily si už presne nepamätá. Výpoveď konzultoval s právnikom, so svojím synovcom B. O.. Robí
právnika v nejakej firme, ale nevie presne kde. O tom, že priestor ktorý bol prenajatý žalobkyni nie je
stavebne určený kolaudačným rozhodnutím ako byt sa dozvedel až v priebehu tohto súdneho konania.
Predtým to nevedel. Mohol to vedieť predchádzajúci starosta B., ktorý mal všetky podklady a výkresy k
budove, ale keď on nastúpil do funkcie, bývalý starosta mu nič neodovzdal. Žalobkyňa predtým robila

na verejnoprospešných prácach pre obec, v obci sa šuškalo, že s bývalým starostom majú viac než
pracovný vzťah. Keď poslanci zistili, že žalobkyňa neplatí nič, t.j. ani za energie, ani samotné nájomné,
tak bývalí poslanci pritlačili bývalého starostu. Vtedy vraj žalobkyňa otvorila okno a jeho predchodcovi
v starostovskej funkcii vraj cez okno vulgárne nadávala, že keď s ňou súložil, tak mu bola dobrá. Tieto
vedomosti ale má iba sprostredkovane. Pre neho ako starostu bola žalobkyňa radovou obyvateľkou

obce ako každý iný. Dostal sa s ňou do konfliktu vtedy, keď ju upozornil na to, že si berie obecné drevo
a kúri si v piecke a písomne jej zakázal, aby drevo kradla. Momentálne je predmetný byt neobývateľný.
Na otázku svojho právneho zástupcu, čo bolo cieľom písomností označenej ako výpoveď z nájmu z
roku 2015 a čo ňou chcel dosiahnuť, uviedol, že dôvodom tam bolo viacero. Jeden z dôvodov bol ten,
že podľa všetkého pani O. žila amorálnym životom. V areáli obecného úradu parkovali autá s rôznymi

cudzími ŠPZ-tkami, ktoré on neskôr vykázal z areálu obecného úradu. Ďalší dôvod dania výpovede
bol ten, že žalobkyňa si kúrila v piecke drevom, ktoré nemala svoje, ale brala ho z obecného úradu.
A napokon dôvod bol ten, že jeden večer došlo k požiaru v byte, pričom žalobkyňa odmietla do bytu
vpustiť ako starostu tak aj dobrovoľných požiarnikov z obce. Byt otvorila až na žiadosť privolanej polície.
Ďalším dôvodom výpovede bolo teda to, že pani O. týmto spôsobom ohrozila obecný majetok. To boli

zruba dôvody výpovede, ktorú jej dali.
12. Z vykonaného dokazovania ako pred zrušením pôvodného rozsudku súdu prvej inštancie a vrátení
veci na ďalšie konanie, tak i po ňom súd zistil identický skutkový stav veci ako v pôvodnom konaní
pred vrátením veci (ods. 10 Rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou 10C/42/2016-128 zo dňa
28.5.2019). Na zistený skutkový stav veci súd aplikoval nasledovné právne normy:

13. Podľa §49a OZ, Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
14.Podľa§685ods.1zák.č.40/1964Zb.OZ,Nájombytuvznikánájomnouzmluvou,ktorouprenajímateľ

prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
15. Podľa §710 ods. 1 OZ, Nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom
alebo písomnou výpoveďou.

16. Podľa §710 ods. 3 OZ, Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej
lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po
mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu
výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia
osobitného predpisu.5a)

17. Podľa §711 ods. 1 písmeno c) OZ, nájomca alebo ten, kto je členom jeho domácnosti, hrubo
poškodzuje prenajatý byt, jeho príslušenstvo, spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome
alebo sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozuje
bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome.18. Podľa §711 ods. 2 OZ, Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo
možnézameniťsinýmdôvodom,inakjevýpoveďneplatná.Dôvodvýpovedenemožnododatočnemeniť.
19. Podľa §711 ods. 6 OZ, Neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov

odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia
súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.
20. Podľa §712a ods. 2 OZ, Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. c), nájomca
nemá právo na bytovú náhradu. Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. c) a
ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.

21. Podľa §255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa §262 ods. 1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
23. Podľa § 396 ods. 3 CSP, Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
24. Po doplnení dokazovania v zmysle právne záväzným záverov vydreného v zrušujúcom Uznesení
Krajského súdu a po aplikovaní citovaných právnych noriem, súd vec takto právne hodnotí:
25. Nadriadený súd v prvom rade prikázal súdu prvej inštancie po vrátení veci doplniť dokazovanie v tom
smere, aby sa preukázalo, či išlo o nájom bytu alebo či išlo o všeobecný nájom. Ak išlo o nájom bytu,

vyvodiťztohopríslušnéprávnekonzekvenciepokiaľideomožnostiukončenianájmubytu.Pokiaľnešloo
nájom bytu ale o všeobecný nájom podľa § 663 a nasl. OZ vysporiadať sa s možnosťami ukončenia tohto
všeobecného nájmu, eventuálne aj s otázkou skúmania naliehavého právneho záujmu na neplatnosti
určenia výpovede. Po doplnení dokazovania súd dospel k právnemu názoru, že išlo o nájom bytu. V
konaní boli preukázané, že bola uzavreté nájomná zmluva, ktorej predmetom bol byt. Bola uzavretá na

neurčitú dobu a obsahovala všetky obsahové náležitosti pre nájom bytu ako takého, obsiahnuté v § 685
a nasl. OZ. Je nepochybné, že s návrhom tejto zmluvy musel prísť prenajímateľ, teda obec, aj napriek
tomu, že prítomný žalovaný ako neskôr nástupivší starosta tieto skutkové okolnosti potvrdiť nevedel,
ale je nepochybné, že nájom bytu, návrh takejto zmluvy mohol zásadne podávať iba prenajímateľ,
nakoľko ten podľa svojho uváženia je jedinou oprávnenou osobou disponovať s predmetom nájmu.

V konečnom dôsledku tieto skutkové okolnosti potvrdzuje aj samotná výpoveď z tohto nájmu, kde pri
doplnení dokazovania starosta vypovedal, že túto výpoveď už dal on ako neskorší starosta v roku 2015,
že to konzultoval s právnikom a v tejto výpovedi sa odvoláva na dôvody výpovede nájmu z bytu ako
takého podľa § 711, čo je koniec koncom vo výpovedi aj písomne podchytené, že malo ísť o výpoveď
nájmu podľa § 711 ods. 1 písm. c). V tomto kontexte sa teda nemôže v neplatnosti právneho úkonu podľa

§ 49a) OZ domáhať ten kto ho sám vyvolal, ktorým je v tomto prípade žalovaný a neplatnosť nájmu bytu
zdôvodňuje námietkou neexistencie kolaudačného rozhodnutia k stavebnému určeniu bytu.
26. Súd sa rovnako stotožňuje aj s námietkou právneho zástupcu žalobkyne, že judikatúra, na ktorú
sa odvolával žalovaný a to Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Cdo/122/2007 z
30.6.2008 bolo prelomené prinajmenšom Nálezom Ústavného súdu II. ÚS 294/2018 z 11.10.2018

uverejneného v zbierke nálezov 42/2018, ktorým Ústavný súd konštatuje, že treba prísne rozlišovať
medzi normami verejného práva a súkromného práva a eventuálnym nedodržaním noriem verejného
práva nie je možné na tomto postaviť neplatnosť súkromno-právnej zmluvy. V tomto konkrétnom
prípade zmluvy o nájme bytu. Teda pri výklade zmlúv má prioritu taký výklad, ktorý nebude zakladať
neplatnosť zmluvy, prípadne nebude zakladať v tomto prípade platnosť zmluvy na benevolentnejších

ustanoveniach, t.j. konkrétne v tomto prípade všeobecného nájmu oproti prísnejším ustanoveniam, t.j.
v tomto prípade chráneného nájmu bytu dohodnutého na neurčitú dobu.
27. Teda aj toto je dôvod, z ktorého súd pri hodnotení vyhodnotil nájomný vzťah, z ktorého je odvodený
žalobný nárok za nájom bytu, na ktorý sa popri všeobecných ustanoveniach o nájme podľa § 663 a nasl.
OZ vzťahujú aj osobitné ustanovenia o nájmu bytu podľa § 685 a nasl. OZ.

28. Podľa § 711 písm. c) prenajímateľ môže dať výpoveď nájmu bytu, ak nájomca alebo ten kto je členom
jeho domácnosti hrubo poškodzuje prenajatý byt, jeho príslušenstvo, spoločné priestory alebo spoločné
zariadenia v dome alebo sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov
bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome. Ale podľa § 711 ods. 2 Občianskeho
zákonníka dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť

s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
29. Krajský súd v Prešove v zrušujúcom uznesení nariadil súdu doplniť dokazovanie a skúmať výpoveď
aj v tom smere, či ak súd dospeje k záveru, že ide o výpoveď z nájmu bytu, či ide o výpoveď podľa § 711
ods. 6 OZ, teda výpoveď daná v lehote do 3 mesiacov, pri ktorej nie je potrebné skúmať naliehavý právnyzáujem. Súd hodnotí, že v tomto prípade ide práve o túto výpoveď podľa § 711 ods. 6 OZ. Pokiaľ ide
o časový aspekt, výpoveď je datovaná dátumom 11.12.2015 a žaloba na súde bola podaná 26.2.2016,
teda k doručeniu tejto výpovede žalovanej muselo dôjsť po dátume 11.12.2015. Je preto nepochybné,

že prekluzívna lehota stihnutá bola, a teda táto žaloba bola podaná v 3-mesačnej lehote po jej doručení.
V ďalšom preto súd už neskúmal, či bol naliehavý právny záujem na žalovanom určení alebo nebol, ale
súd už posudzoval iba formálnu platnosť výpovede podľa § 711 od. 2 OZ, teda či dôvod výpovede je
vo výpovedi skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. V doplňujúcej
výpovedi starostu po zrušení a vrátení veci starosta sám uviedol, že týchto dôvodov tejto výpovede

z jeho pohľadu bolo viacero a totiž jednak amorálny život žalobkyne a jednak ohrozenie predmetu
nájmu z dôvodu zneprístupnenia predmetu nájmu pri jeho požiari. V samotnej písomnej výpovedi sú
vymenované prakticky všetky dôvody výpovede predpokladané § 711 ods. 1 písm. c) OZ. A to po
prvé hrubé poškodzovanie prenajatého bytu a jeho príslušenstva, po druhé ohrozovanie bezpečnosti
a po tretie porušovanie dobrých mravov v dome. V ďalšej časti výpovede je uvedené, že: „skutkovým
dôvodom výpovede je vážne ohrozenie bezpečnosti predmetu nájmu, ktoré vyústilo k riziku požiaru

prenajatého bytu. Odmietli ste sprístupniť byt prenajímateľovi a dobrovoľnému hasičskému zboru, čím
došlo k ohrozeniu života, zdravia a majetku prenajímateľa. Prenajímateľ nemohol identifikovať mieru
rizika a tým ste ohrozili byt i samotnú budovu, kde sa nachádza predmet nájmu.“
30. Nakoľko ide o nájom bytu na neurčitú dobu, takýto nájom bytu je chránený. Pretože nájomca
je nepochybne v slabšom postavení ako prenajímateľ. Súčasťou obsahu chráneného nájmu bytu je

povinnosť stanovená § 711 ods. 2 OZ, ktorý uvádza, že dôvod výpovede sa vo výpovedi musí skutkovo
vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod
výpovedenemožnododatočnemeniť.Zákonodarcatakvovýpovediznájmubytuuzavretéhonaneurčitú
dobu trvá na prísne formalistickom a úplne presnom určení dôvodu výpovede. I nadriadený súd tak v
ods. 27 zrušujúceho uznesenia vytýka súdu prvej inštancie, že v pôvodnom konaní sa nevysporiadal s

námietkou žalobkyne spočívajúcou v neurčitosti výpovede.
31. Súd tak v kontexte zrušujúceho uznesenia nadriadeného súdu prisvedčuje námietke žalovanej,
že výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 11.12.2015, ktorá jej bola daná zo strany žalovanej je neurčitá
a nezrozumiteľná, nakoľko z nej nie je zrejmé presne kedy a ani kde malo dôjsť ku konaniu, ktoré
žalovaný považuje za dôvod výpovede, teda nie je presne určené miesto a čas takéhoto konania, ktoré

z dôvodu požiaru malo ohroziť bezpečnosť. Nie je popísaný ani spôsob konania žalobkyne, ktorý by
mal skutkovo odôvodňovať tento právny dôvod výpovede. Spôsob popísal až starosta pri výpovedi v
súdnom konaní. V samotnej výpovedi sú však uvedené aj ďalšie právne dôvody dania výpovede z
nájmu bytu predpokladané § 711 ods. 1 písm. c) a to aj hrubé poškodzovanie prenajatého bytu, a
popri ohrozovaní bezpečnosti aj porušovanie dobrých mravov v dome. Neurčitosť a nezrozumiteľnosť

výpovede tak spočíva aj v tom, že ani k týmto právnym dôvodom výpovede z nájmu bytu prenajímateľ
nešpecifikoval presne a zreteľne skutkové okolnosti, t.j. o aké konania žalobkyne, ktoré by spadali pod
ten ktorý dôvod by malo ísť. A totiž, kedy sa žalobkyňa takýchto konaní mala dopustiť a akým spôsobom.
32. Z dôvodu rozporu danej výpovede nájomnej zmluvy bytu s § 711 ods. 2, súd túto výpoveď hodnotí
ako neplatnú. Preto žalobe vyhovel.

33. K trovám konania:
V zmysle príslušných ustanovení CSP (§ 255 ods. 1, § 396 ods. 3 CSP), ako aj v zmysle samotného
zrušujúceho Uznesenia (ods. 38 odôvodnenia zrušujúceho Uznesenia), nadriadený súd prikázal súdu
prvej inštancie po vrátení veci rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania. Je možné konštatovať, že
žalobkyňa bola plne úspešná v tomto spore, vrátane plného úspechu v odvolacom konaní Krajského

súdu v Prešove, prebiehajúceho pod č. konania 16Co/2/2020, ktorým bol pôvodný rozsudok súdu prvej
inštancie zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Preto súd žalobkyni priznal náhradu trov konania
vrátane trov citovaného odvolacieho konania Krajského súdu v Prešove v rozsahu 100 %. Podľa § 262
ods. 2 CSP o výške tohto nároku rozhodne Okresný súd Vranov nad Topľou samostatným uznesením
po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.