Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 17, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/344/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717202986
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7717202986.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48,
Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Mýtna 48,
P.O.Box 205, Bratislava, proti žalovanej O. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. A. XX, A., o zaplatenie
3.708,79 €, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 28.3.2018 č.k.
8Csp/51/2017-70

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom I. vyhovujúcom výroku a súvisiacom V. výroku o spôsobe
plnenia záväzku.

M e n í rozsudok vo IV. výroku o náhrade trov konania tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznáva náhradu
trov prvoinštančného konania.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej „súd prvej inštancie") rozsudkom uvedeným v záhlaví I. výrokom uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.327,84 € s úrokom z omeškania 5,25 % ročne z dlžnej
sumy od 20.4.2014 do zaplatenia, II. výrokom zamietol žalobu v prevyšujúcej časti, III. výrokom zastavil

konanie o zaplatenie 25,74 € s úrokmi z omeškania 5,25 % ročne od 20.4.2014 až do zaplatenia, IV.
výrokom priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 79,46 %, a V. výrokom povolil úhradu istiny
s príslušenstvom a trovy konania uhradiť žalovanej v splátkach po 30 € mesačne vždy do 20. dňa v
mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu zo zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 7124279,
uzavretej dňa 13.9.2013 medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu spoločnosť Consumer

Finance Holding a.s., predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 4.000 € s úrokmi v hodnote
16 % ročne. Dlžnú sumu sa žalovaná zaviazala vrátiť veriteľovi v 36-tich mesačných splátkach vo
výške 142,55 € mesačne, pri ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) 16 % s termínom splatnosti
„9/2018". Z dôvodu, že žalovaná nesplácala svoj dlh zo zmluvy riadne a včas, právny predchodca
žalobcu vyhlásil záväzok zo zmluvy za predčasne splatný v celom rozsahu, ktorý dlh predstavoval
3.708,79 €. Po začatí konania bola pohľadávka postúpená z Consumer Finance Holding a.s. na žalobcu,
o ktorej zmene žalobcu súd rozhodol uznesením zo dňa 26.7.2017. Právne posudzujúc vec podľa §

657, § 658 Občianskeho zákonníka (OZ), §1, §2, §9, §11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej
„zákon o spotrebiteľských úveroch"), súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
uzavretá so žalovanou neobsahuje podstatné náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 písm. f/, k/ zákona ospotrebiteľských úveroch, týkajúce sa splatnosti úveru a jednotlivých splátok, preto podľa § 11 ods. 1
písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch považoval predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov.
Majúc za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej pôžičku vo výške 4.000 €,

ktorú žalovaná uhradila v rozsahu 672,16 €, zaviazal súd žalovanú na zaplatenie zostatku dlhu vo
výške 3.327,84 €. Nakoľko žalovaná bola v omeškaní s úhradou peňažného dlhu priznal žalobcovi tiež
uplatňovaný nárok na úroky z omeškania v zhode s § 517 OZ a vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia
vlády č. 87/95 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013. Konanie zastavil v časti nároku podľa § 145 ods. 2 CSP
s prihliadnutím na procesný návrh žalobcu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods.

2 CSP, prihliadajúc na pomer úspechu žalobcu a žalovanej v spore (89,73 % -10,27 %), priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov v rozsahu 79,46 %. Zohľadňujúc fakt, že žalovaná je invalidná dôchodkyňa s
príjmom 130 € povolil jej dlžnú sumu uhradiť v splátkach 30 € mesačne.

3. Proti výrokom rozsudku zaväzujúcich na plnenie, podala odvolanie žalovaná. Vychádzajúc z obsahu
odvolania uplatnila odvolacie dôvody vymedzené § 365 ods. 1 písm. f/, h/ Civilného sporového poriadku

(CSP), teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

4. Žalovaná v odvolaní vyjadrila nesúhlas s povinnosťou na zaplatenie dlhu tvrdiac, že boli nesprávne
a nedostatočne vyhodnotené jej osobné pomery, ktoré jej bránia v plnení záväzkov. Zdôraznila, že v

dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu prišla o zamestnanie tak ona ako aj jej manžel, jej príjem
zodpovedá iba invalidnému dôchodku v sume 135,72 € bez možnosti ďalej sa zamestnať a nebankové
spoločnosti len využívajú ľudí v núdzi, pričom títo si zaslúžia druhú šancu. Pretože nemá z čoho svoj
záväzok uhradiť, žiadala o prehodnotenie rozhodnutia a „o oslobodenie v plnom rozsahu".

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Prv ako odvolací súd pristúpil k odvolaciemu prieskumu, zaoberal sa prípustnosťou odvolania z
hľadiska včasnosti podaného opravného prostriedku. Odvolanie žalovanej bolo do podateľne súdu
Krajského súdu v Košiciach doručené poštovým úradom dňa 4.5.2018 ako zásielka prvej triedy

opatrená úhradou poštovného pre daný druh zásielky, avšak bez podacej pečiatky pošty osvedčujúcej
dátum podania na poštovú prepravu. Žalovaná zásielku neodosielala ako doporučenú zásielku s
potvrdením o podaní, alebo iba ako zásielku prvej triedy, ktorú je možné podať aj vhodením do
poštovej schránky. V prípade zásielok prvej triedy platí dodacia lehota pre adresáta jeden deň. Žalovaná
prevzala rozsudok podľa potvrdenia o doručenke dňa 18.4.2018, 15-dňová lehota na podanie odvolania

pripadla na deň 3.5.2018, ktorý bol pracovným dňom. Vzhľadom na povahu odvolacej lehoty ako lehoty
procesnoprávnej postačovalo, aby v posledný deň lehoty bola zásielka obsahujúca odvolanie proti
rozsudku odovzdaná na poštovú prepravu. Nakoľko súdu bola zásielka odovzdaná poštovým úradom ku
dňu 4.5.2018, je možné dôvodne predpokladať, že na prepravu bola odovzdaná najneskôr dňa 3.5.2018.
V súlade so zásadami ochrany procesných práv strán sporu platí, že ak súd nemá záver o nedodržaní

zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie opravného prostriedku preukázaný mimo rozumných
pochybností, musí vychádzať z predpokladu, že opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný bol (III.
ÚS249/08,IV.ÚS379/08,NSSR3Cdo13/18).Zohľadňujúcuvedenéodvolacísúdvychádzalzozáveru,
že pokiaľ bola zásielka zo strany pošty doručená podateľni súdu dňa 4.5.2018, pričom sa jednalo o
zásielku prvej triedy, nie je možné bez rozumných pochybností vylúčiť, že opravný prostriedok žalovaná

uplatnila v zákonnej lehote, a preto odvolanie považoval odvolací súd za podané včas, odovzdaním na
poštovú prepravu najneskôr dňa 3.5.2018.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas a
oprávnenouosobouprotirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné,beznariadeniapojednávania

podľa § 385 ods. 1 CSP a contrário, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP, z hľadiska uplatnených
odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné len v časti výroku o trovách
konania, v ostatnom rozsahu napadnutý vyhovujúci výrok rozsudku a súvisiaci výrok o spôsobe plnenia
ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.1.2019 o 10.15 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade
s ust. § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP.9. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o zastavení
konania nebol odvolaním dotknutý, preto v tomto rozsahu nadobudol právoplatnosť (§367, §379 CSP).

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas
konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré

boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods. 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ust. § 192, § § 193 a 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe

ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

11. K naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP dochádza pri činnosti súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu; nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, ku

ktorej dochádza vtedy, keď súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo keď síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo keď zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery.

12. Po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo odvolací súd

dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú dané, rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne,
zodpovedajúce výsledkom vykonaného dokazovania i právnej úprave vzťahujúcej sa na zásady ochrany
práv spotrebiteľa.

13. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie

skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil v zhode s § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny právny záver, nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv, ani iná vada konania,
ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil v
súlade so zásadami vyplývajúcimi z § 220 CSP uvádzajúc, ktoré skutočnosti považoval za preukázané,

z ktorých dôvodov žalobu zamietol, ako posudzoval osobnú situáciu na strane žalovanej.

14. Žalovaná sa v zásade dovoláva ochrany pred povinnosťou na splnenie záväzku, čo odôvodňuje
nepriaznivou osobnou a sociálnou situáciou prameniacou zo zlého zdravotného stavu, keď akékoľvek
plnenie finančných záväzkov hraničí s ohrozením jej životnej existencie. Aj napriek tejto skutočnosti

si však žalovaná musí byť vedomá, že zásady spravodlivosti a právneho štátu sú založené na
zodpovednosti každého jednotlivca za svoje konanie vychádzajúce z princípov, že práva patria bdelým a
ostražitým (vigilantibus iura scripta sunt), že dohodnuté zmluvné povinnosti sa musia dodržiavať (pacta
sunt servanda). V oblasti súkromnoprávnych vzťahov sa vo všeobecnosti sa uplatňuje zásada, že je
dovolené to, čo zákon nezakazuje, a pokiaľ táto dovolenosť sa deje v limitoch vymedzených zákonnou

úpravou a zásadou dobrých mravov, tak strany musia svoje záväzky dodržiavať bez ohľadu na fakt, v
akom rozsahu sa to dotýka ich osobných, či majetkových pomerov. Ani princíp spravodlivosti a dobrých
mravov nezbavuje dlžníka povinnosti zo záväzku, ktorý pre nepriaznivé osobné pomery nie schopný
splniť, pokiaľ nie sú splnené zákonom vyžadované podmienky vyplývajúce z ochrany spotrebiteľov pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami alebo z rozhodnutia o oddlžení podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o

konkurze a reštrukturalizácii. Žalovaná netvrdí, a ani to v konaní nebolo zistené, aby voči jej osobe bolo
vydané rozhodnutie o oddlžení majúce za následok podmienečné zastavenie konania o splnení záväzku
(§ 166 a nasl. zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurzne a reštrukturalizácii).

15. Súd prvej inštancie v súlade so svojou povinnosťou ex offo (aj bez návrhu) skúmať existenciu

neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách vychádzajúcej zo zásady ochrany slabšej
zmluvnej strany, správne vyhodnotil absenciu podstatných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy uzavretej
so žalovanou, z ktorého titulu nie je žalovaná povinná na plnenie úrokov a poplatkov zo zmluvy, ale
iba na vrátenie tej finančnej čiastky, ktorá jej reálne bola veriteľom poskytnutá. Zmluvná dohoda sožalovanou napriek jej nepriaznivej sociálnej situácii neprekročila zákonné limity, je preto v rozsahu ako
vyplýva z rozhodnutia súdu prvej inštancie pre strany záväzná, aj keď sa subjektívne pre žalovanú
môže javiť ako nevýhodná. Pokiaľ sa žalovaná v dôsledku negatívnych vonkajších okolností ocitla vo

finančnej tiesni, bolo na jej rozhodnutí i zodpovednosti, či finančné prostriedky bude získavať pôžičkou
od nebankových spoločností, alebo sa bude snažiť riešiť svoju osobnú životnú situáciu inou formou. Súd
prvejinštancievrozsudkuzohľadnilcharakterzmluvyuzavretejsožalovanouakozmluvyspotrebiteľskej,
ktorú posudzoval podľa zodpovedajúcich zákonných ustanovení o spotrebiteľských úveroch v kontexte
zásad ochrany slabšej zmluvnej strany. Jeho rozhodnutiu nemožno vytknúť absenciu zákonnosti,

rozumnosti, či princípov spravodlivosti. Práve s prihliadnutím na situáciu v akej sa žalovaná nachádza,
umožnil jej tiež uhradiť dlžnú sumu v splátkach, keď zákon preferuje úhradu v kratšej trojdňovej lehote
(§ 232 CSP). Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o
plnení a spôsobe plnenia ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. Ako dôvodné vyhodnotil odvolací súd odvolanie žalovanej proti výroku o trovách konania, keď

súd prvej inštancie nevyhodnotil vzájomné pomery strán zodpovedajúco zásadám spravodlivého
usporiadania pomerov, pretože neprihliadol k výrazne nerovnovážnemu postaveniu strán sporu, čo
vzhľadom na okolnosti prípadu odôvodňovalo pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikáciu § 257
CSP.

17. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým
zásadou úspechu v konaní podľa § 255 CSP. Aplikácia § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, ak sú síce naplnené všetky predpoklady na
priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu výnimočne dôvody hodné osobitného

zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť prípadu môže spočívať tak
v okolnostiach u strán sporu, ale aj v okolnostiach danej veci.

18. Účelom ustanovenia § 257 CSP je teda umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom

skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života,
právo sa dotvára práve sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť súd k inému záveru o náhrade trov konania, než
by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Výnimočné okolnosti a dôvody hodné
osobitného zreteľa vyplývajú teda buď zo sociálneho aspektu, kedy povinná strana sporu nemôže

uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými
ťažkosťami. V takýchto prípadoch sa zohľadňujú osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch
strán, prihliada sa na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a súd môže dospieť k záveru
o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných
dôvodov hodných osobitného zreteľa (napr. Ústavný súd SR sp.zn. II. ÚS 563/2001-14 z 8.12.2011).

Ustanovenie § 257 CSP teda súd aplikuje iba výnimočne, a nepriznanie náhrady trov konania sa
vzťahuje na prípady, keď by išlo o tak závažný zásah do majetkových pomerov povinnej osoby, že by
tento zásah predstavoval neprimeranú tvrdosť pri uplatnení pravidla procesnej úspešnosti v spore.

19. Práve okolnosti prejednávanej veci týkajúce sa postavenia strán sporu, ako aj ich osobného a

sociálneho statusu vyhodnotil odvolací súd ako také, ktoré odôvodňujú výnimočne nepriznanie náhrady
trov konania úspešnej strane sporu. Existencia nepriaznivého zdravotného stavu žalovanej, bola v
konaní pred súdom prvej inštancie preukázaná doloženou zdravotnou dokumentáciou, výška jej príjmu
na úrovni cca 130 € vyplýva z potvrdenia o invalidnom dôchodku. V pomere k priemerným životným
nákladom i minimálnej mzde je nepochybné, že životná situácia žalovanej je obzvlášť tiesnivá. Z

konania tiež vyplýva snaha žalovanej o úhradu dlhu, o čom svedčí čiastočné splnenie dlhu. Na strane
druhej vystupuje žalobca ako podnikateľský subjekt disponujúci takým majetkovým zázemím, ktorý mu
umožňuje odplatné nadobudnutie pohľadávok dlžníkov, ako aj uhrádzanie nákladov spojených s ich
vymáhaním v súdnom konaní. Niet pochybností, že v porovnaní so žalovanou je v neporovnateľne
priaznivejšej situácii, keď nepriznanie náhrady trov žalobcovi proti žalovanej neovplyvní zásadným

spôsobomchodjehoinštitúcie,zatiaľčoprežalovanúakékoľveknavyšovaniezáväzkov,ajlenoniekoľko
desiatok eur, predstavuje vážny zásah do uspokojovania existenčných životných potrieb, čo nie je
schopná zvládať bez pomoci iných. Uvedená situácia zakladá výnimočnosť dôvodov pre aplikáciu § 257
CSP, čím sa predchádza neprimeranému a nerovnovážnemu zásahu do osobného postavenia stránsporu. Odvolací súd preto zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a náhradu trov konania stranám sporu
podľa § 257 CSP nepriznal.

20. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP s prihliadnutím
na zásady aplikácie § 257 CSP, keď z dôvodov vyššie uvedených, ktoré sa vzťahujú aj na odvolacie
konanie, odvolací súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).