Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, September 9, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 25Cb/130/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119245986
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2021:6119245986.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci žalobcu: Igor

Slaný - Teledom, Hrobákova 1633/1, Bratislav 851 02, IČO: 11 662 344, zast. advokátskou kanceláriou:
JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., Žilinská 14, Bratislava 811 05, proti žalovanému: REKODOM, s. r. o.,
Farská 1316/4, Nitra 949 01, IČO: 36 336 530, o zaplatenie 1.335,90 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovisumu1.335,90EURspolus9%ročnýmúrokomzomeškania
zo sumy 2.135,90 EUR od 1.12.2016 do 12.6.2017, zo sumy 1.335,90 EUR od 13.6.2017 do zaplatenia,
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, a to všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.3.2019 domáhal zaplatenia sumy 1.335,90 EUR spolu s
9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.135,90 EUR od 1.12.2016 do 12.6.2017 a zo sumy 1.335,90
EUR od 13.6.2017 do zaplatenia, titulom neuhradenia zostatku ceny za zhotovenie diela.

2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi ním ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom vznikol

obchodno-právny vzťah, predmetom ktorého bolo vykonanie prác na nehnuteľnosti Studenohorská XX-
XX, Z.. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným je subdodávateľský. Žalovaný uzavrel s vlastníkmi bytov
a nebytových priestorov bytového

domu Studenohorská XX-XX, Z. zmluvu o dielo č. 123/2015, na základe ktorej mu vznikla povinnosť
vykonať práce. Žalovaným poverená osoba zabezpečila na dodanie a montáž svietidiel s pohybovými
senzormi a s tým spojenými prácami a dodávkami práve žalobcu. Vykonanie práce preukazuje stavebný

denník-listč.1847230.6alovanémuzariadnevykonanúprácuvystavildňa30.1.2016faktúruč.2795/16
na sumu 2.135,90 EUR. Napriek tomu, že vykonal práce riadne a včas, žalovaný do dnešného dňa
neuhradil vystavenú faktúru v plnej výške. Žalovaný uhradil iba sumu 800,- EUR dňa 12.6.2017, teda
so značným omeškaním. Z toho dôvodu zostáva ešte uhradiť pohľadávku vo výške 1.335,90 EUR,
ktorá predstavuje ostatnú časť dlhu. Žalovaného sa snažil vyzývať aj mimosúdne, avšak márne. Svojom
konaním sa tak žalovaný dostal do omeškania, v dôsledku čoho žalobcovi vznikol zákonný nárok na
úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.135,90 EUR od 1.12.2016 do zaplatenia a vo výške

9 % ročne zo sumy 1.335,90 EUR od 13.6.2017 do zaplatenia. Skutočnosť, že žalovaný si svoj záväzok
uvedomuje a uznáva ho, potvrdzuje aj jeho čiastočná úhrada sumy 800,- EUR.3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcu, oboznámil sa s listinnými
dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.

4. Žalobca realizoval pre žalovaného dodávku a montáž svietidiel s pohybovým senzorom v bytovom
dome M. XX-XX, ktorých cenu vyúčtoval faktúrou č. 2795/16 zo dňa 17.11.2016 na sumu 2.135,90 EUR
s lehotou splatnosti dňa 30.11.2016. Žalovaný dňa 12.6.2017 predmetnú faktúru čiastočne uhradil v s
ume 800,- EUR.

5. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobcom požadované uhradenie dlžnej
sumy vo výške 1.335,90 EUR s prísl. je nedôvodné a neopodstatnené, nakoľko toto nezodpovedá kvalite
dodaného tovaru podľa zmluvy o dielo. Žalobca v podanej žalobe uvádza, že si riadne a včas splnil
všetky svoje povinnosti zo zmluvy o dielo. Hlavný z dôvodov, prečo považuje žalovaný nevykonanie prác
zo strany žalobcu riadne a včas je skutočnosť, že žalobca vykonal montáž svietidiel s vadami. Senzorové
svietidlá neplnili svoju úlohu, niektoré z nich nereagovali na pohyb a teda nesvietili. Žalovaný bol

povinný na vlastné náklady vykonať opravu (výmenu) týchto svietidiel. Druhým z dôvodov nevykonania
diela riadne a včas je skutočnosť, že žalobca neodovzdal žalovanému dielo v dohodnutom čase, ale
s časovým oneskorením. Keďže žalobca nevykonal práce riadne, žalovaný mu odmietol uhradiť ním
fakturovanú dlžnú sumu vo výške 1.335,90 EUR, ale len čiastočnú úhradu vo výške 800,- EUR.

6. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že odpor podaný žalovaným považuje za snahu oddialiť, resp.
vyhnúť sa plneniu jeho záväzkových povinností. Vychádzajúc z textu odporu je zrejmé, že žalovaný sa
snaží vyhnúť splneniu svojej povinnosti, ktorá spočíva v zaplatení zvyšnej sumy za zhotovené dielo.
Žalovaný tvrdí, že práce neboli vykonané riadne a včas. Avšak toto tvrdenie vyvracia fakt, že žalovaný
zaplatením časti sumy za vykonané práce uhradil, čím zároveň i potvrdil existenciu dlhu. Do dnešného

dňa mu nebola doručená žiadna reklamácia, kde by žalovaný objasňoval vady vykonanej práce, či
materiálu a vyzýval ho k oprave. Dodatočné nastavovanie svietidiel s pohybovým senzorom žalovanému
uskutočnil, pretože je to bežný postup. Na základe zmluvy o dielo boli práce vykonané včas, o čom
svedčí aj fakt, že prácu zadal ústne vtedajší stavbyvedúci pán R.. N. dňa 3.11.2016 a vyhotovená mala
byť do 13.11.2016, avšak práce boli vykonané už 12.11.2016.

Uvedená skutočnosť je zaznamenaná i v stavebnom denníku. O inom termíne, ktorý by zadal
stavbyvedúci, nemá vedomosť. Bežnou praxou je, že vykonanie prác a určenie termínu vyhotovenia sa
pre firmu E-RAN dohadovali ústne. Vznik daňovej povinnosti vznikol z faktúry dňa 16.11.2016, pretože
v tento deň bola vykonaná kontrola dodávky zástupcom vlastníkov p. B. F. R.. N.. Kontrola prebehla

bez problémov a pripomienok v rámci vád vyhotovenej práce. Na základe uvedeného si dovolí tvrdiť, že
nemá vedomosť o tom, že niektoré svietidlá boli menené, respektíve opravované. Na dodávku svietidiel
bola poskytnutá 24 mesačná záruka, počas ktorej a ani k dnešnému dňu neeviduje reklamáciu materiálu.
Záväzok zhotoviteľa vykonať (resp. vykonávať) dielo je predstavovaný realizovaním činností, v dôsledku
ktorých sa postupne „zhmotňuje“, t. j. vzniká predmet diela, resp. predmet diela sa kompletizuje,

opravuje a pod. Zhotoviteľ je povinný vykonávať dielo samostatne, riadne, poctivo a odborne, na
svoje náklady a nebezpečenstvo. Uvedené v plnej miere splnil. V prípade nepodstatného porušenia
zmluvy je objednávateľ oprávnený požadovať odstránenie vád diela, včítane vád právnych, pričom je na
zhotoviteľovi, či vady opraví alebo či vykoná náhradné dielo, požadovať dodanie chýbajúcej časti diela,
požadovať primeranú zľavu. V prípade nepodstatného porušenia zmluvy môže objednávateľ odstúpiť

od zmluvy pokiaľ zhotoviteľ v primeranej lehote vady diela neodstráni alebo neposkytne zľavu. Právo
odstúpiť od zmluvy, či z dôvodu podstatného alebo nepodstatného porušenia zmluvy, objednávateľovi
zaniká, ak vady diela neoznámi zhotoviteľovi včas. Na základe uvedeného má za to, že žalovaný
nemá a nemal nárok na uplatnenie zodpovednosti za vady, keďže uplynuli všetky lehoty, ktoré mohol
uplatniť. Žalovaný nemal nárok na zľavu z kúpnej ceny a ani na odstúpenie od zmluvy. Pokiaľ by včas

vykonal reklamáciu a bola by dôvodná, vykonal by opravu alebo dodal náhradné svietidlá, ak by na
uvedené objednávateľ mal nárok. Doposiaľ neeviduje ako zhotoviteľ žiadnu reklamáciu a ani nemá
vedomosť o vadách na diele. S konateľom spoločnosti E-RAN, pánom X. v priebehu rokov 2016-2018
predmetnú úhradu vykonanej práce urgoval (telefonicky) v priemere 16 krát. Pán X. mu každý raz
prisľúbil úhradu vykonať, avšak faktúru mu neuhradil, t. j. cenu za vykonané dielo, ale prestal reagovať

na výzvy a zablokoval si hovory prichádzajúce z jeho telefónneho čísla. Pán konateľ nemal v úmysle
sa so ním dohodnúť a nie to mu ešte zaplatiť zvyšnú časť ceny. Ako posledné eviduje od pána X.Č.
prísľub prostredníctvom SMS komunikácie zo dňa 24.10.2018, v ktorej tvrdí, že úhradu zvyšnej časti
fakturovanej ceny uhradí po 5.11.2018, avšak nemá ho s tým momentálne otravovať. Žalovaný doposiaľ,podľa jeho informácií vyplývajúcich z telefonických rozhovorov, nekontaktoval pána R.. N., R.. Z. a ani
pána B., čo mu prostredníctvom telefónu menované osoby potvrdili. Menované osoby mu uviedli, že ani
prostredníctvom ich osoby neboli vady zhotoveného diela nahlásené, respektíve reklamované, a teda

sa doposiaľ nevyskytla žiadna vada v rámci zhotovených prác. Uvedené osoby, ktoré týmto navrhuje
súdu vypočuť za účelom potvrdenia všetkých uvádzaných skutočností, spomenuté skutočnosti môžu
preukázať i na pojednávaní. Uvedené tvrdenia v celom rozsahu rozporujú žiadosť žalovaného na to,
aby súd vypočul účastníkov konania a zamestnanca žalovaného, pretože predmetné výsluchy by podľa
jeho názoru nepotvrdzovali jeho tvrdenia. Objednávateľ pri prehliadke v žiadnej z lehôt neuplatnil právo

z vád diela a pri kontrole vykonaných prác bolo dielo vykonané v súlade so zmluvou o dielo. Povinnosť
prehliadnuť zhotovené dielo je ustanovená zákonom v záujme včasného zistenia vád diela. Vykonanie
prehliadky je nepriamo ustanovené ako začiatok lehoty na oznámenie vád tovaru (reklamačné lehoty).
Reklamačná lehota, ako aj záručná lehota začína plynúť najskôr dňom odovzdania predmetu diela (§
560 ods. 2 OBZ), ak v zmluve nie je určené inak. Pri osobnom odovzdávaní predmetu diela (§ 554,
s výnimkou odoslania, § 555 OBZ) sa vady, ktoré sa odhalia obhliadkou, garančnými skúškami, môžu

kvalifikovať ako

vady, ktoré bránia odovzdaniu riadne vykonaného diela, v dôsledku čoho dielo nie je odovzdané
a záväzok nie je splnený. Pri vadách, ktoré sa zhotoviteľom kvalifikujú ako vady, ktoré nebránia
riadnemu užívaniu diela, sa uvedú v zápisnici, zhotoviteľ tým uplatní svoje práva zo zodpovednosti

za zrejmé vady a zároveň dochádza k odovzdaniu a prevzatiu predmetu diela. Napriek obhliadke
vykonanej pri odovzdaní má objednávateľ zákonom ustanovenú povinnosť prehliadnuť dielo s odbornou
starostlivosťou bez zbytočného odkladu po prevzatí. Zistené vady diela je povinný bez zbytočného
odkladu reklamovať, sú to vady zrejmé, ktoré dielo v čase prehliadky má a zároveň sú to vady, ktoré
existovali v čase odovzdania a prevzatia diela. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti možno

skonštatovať, že procesná obrana žalovaného je absolútne účelová, ale najmä nespôsobilá spochybniť
žalobcove nároky. Záverom opätovne poukazuje na čiastočnú úhradu faktúry znejúcej na sumu 2.135,90
EUR, a to vo výške 800,- EUR, ktorú treba v súlade s ustanovením § 407 ods. 3 OBZ po právnej
stránke kvalifikovať ako uznanie dlhu voči žalobcovi. Z predmetnej sumy 800,- EUR musel zaplatiť
príslušnému daňovému úradu DPH vo výške 355,98 EUR, ako keby dostal celú úhradu faktúry, pretože

takéto sú daňové predpisy. DPH sa musí daňovému úradu odviesť z celej faktúry, i keď nebola faktúra
uhradená. Pre úplnosť pritom dodáva, že čiastočná úhrada bola identifikovaná podľa variabilného
symbolu uvedeného na príslušnej faktúre, z čoho jednoznačne vyplýva vôľa plniť konkrétnu povinnosť
vyplývajúcu zo zmluvy o dielo.

7. Podľa § 323 ods. 1 Obch. zák., ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa,
že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

8. Podľa § 323 ods. 2 Obch. zák., za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony

uvedené v § 407 ods. 2 a 3.

9. Podľa § 407 ods. 3 Obch. zák., ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania
zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

10. Podľa § 536 ods.1 Obch. zák., zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a
objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

11. Podľa § 536 ods. 2 Obch. zák., dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu
zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo

hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava
alebo úprava stavby alebo jej časti.

12. Podľa § 537 ods. 1 Obch. zák., zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje
nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo

zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným
časom.13. Podľa § 548 ods. 1 Obch. zák., objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase
dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na
cenu vykonaním diela.

14. Podľa § 562 ods. 1 Obch. zák., objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho
prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.

15. Podľa § 562 ods. 2 Obch. zák., (2) Súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ
neoznámi vady diela
a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí,
b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke
uskutočnenej podľa odseku 1,
c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti,

najneskôrvšakdodvochrokovapristavbáchdopiatichrokovododovzdaniapredmetudiela.Privadách,
na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

16. Podľa § 562 ods. 3 Obch. zák., ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky vedené
v odseku 2.

17. Podľa § 428 ods. 2 Obch. zák., a účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci
namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.

18. Podľa § 365 Obch. zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do

doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však
nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

19. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z

nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

20. Podľa § 369 ods. 2 Obch. zák., ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

21. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby
určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť
percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

22. Podľa § 369c ods. 1 Obch. zák., omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa §
369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a
to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

23. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených

s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku
omeškania.

24. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 16.3.2016 je 0,00 %.

25. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia v sumy 1.335,90 EUR (po čiastočnej úhrade)
vrátane príslušenstva, titulom neuhradenia zostávajúcej časti ceny diela.26. Súd vyhodnotil návrhom uplatnený nárok v súlade s predloženými dôkazmi ako aj citovanými
zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu
opodstatnený.Medzisporovýmistranamidošlokplatnémuuzavretiuzmluvyodielo,ktoráskutočnosťani

nebola medzi nimi sporná. Žalovaný namietal, že žalobca dielo nevykonal riadne, nakoľko vykazovalo
vady a preto z uvedeného dôvodu mu nevznikol nárok na zaplatenie celej ceny diela.

27. Cenu diela žalobca vyúčtoval faktúrou, ktorú žalovaný čiastočne uhradil (v sume 800,- EUR). Súd
za to, že uvedené čiastočné plnenie uvedeného záväzku má účinky uznania zvyšku dlhu, čo je v súlade

s § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Okrem toho súd poukazuje na komunikáciu sporových strán zo
dňa 24.10.2018, kde žalovaný prisľúbil úhradu po 5.11. uznanie záväzku. Podstatou inštitútu uznania
záväzku je, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania
trval. Tým sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, keďže nemusí dokazovať vznik záväzku ani
jeho trvanie v čase, kedy k uznaniu došlo. Naopak, je na dlžníkovi, ktorý namieta, že záväzok nevznikol,
že bol splatený alebo zanikol inak, aby svoje tvrdenie preukázal. Uznaním záväzku teda prechádza

dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. Vzhľadom k tomu, že žalobca si svoju zmluvnú povinnosť
vykonať dielo pre žalovaného riadne splnil, vzniklo mu právo na zaplatenie ceny diela v jej zostávajúcej
časti. 6alovaného preto zaviazal na zaplatenie istiny v sume 1.335,90 EUR.

28. „Povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo

jeho časti. Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, a teda aj povinnosť platiť úroky z
omeškania, nastane priamo zo zákona (ex lege), a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok
z omeškania nemusia dohodnúť v zmluve. Nárok na úrok z omeškania vznikne aj v takomto prípade
priamo zo zákona. Vzhľadom na to, že ustanovenie § 369 má dispozitívnu povahu, strany môžu postih
za omeškanie s plnením peňažného záväzku vo forme úrokov z omeškania v konkrétnom prípade vylúčiť

dohodou. Omeškanie dlžníka trvá až do doby riadneho splnenia záväzku, resp. do doby, keď záväzok
zanikne iným spôsobom (napr. odstúpením od zmluvy, dohodou strán a pod.). V prípade omeškania
s plnením peňažného záväzku sa mení obsah záväzku v tom zmysle, že na strane dlžníka pribudne
povinnosť plniť popri peňažnom dlhu aj úroky z omeškania. Na strane veriteľa pribudne oprávnenie
požadovať od dlžníka popri plnení peňažného dlhu aj úroky z omeškania. Z hľadiska funkčnosti úroku

z omeškania možno hovoriť o zabezpečovacej (preventívnej) funkcii, ktorá pôsobí ex ante vo vzťahu k
porušeniu povinnosti, t.j. pôsobí v smere včasného plnenia peňažného záväzku. Úrok z omeškania plní
sčasti aj kompenzačnú funkciu, a to v tom rozsahu, v akom kompenzuje ujmu, ktorá vznikla veriteľovi v
dôsledku toho, že nedostal peňažné plnenie včas. Napokon úrok z omeškania je aj postihom sankčným,
lebo je sankciou

za spôsobenie takej ujmy, ktorá nie je škodou. Výšku úrokov z omeškania a spôsob ich výpočtu upravuje
odsek 1. Výška úrokov z omeškania sa spravuje predovšetkým dohodou strán. Len ak výška úrokov z
omeškania nie je zmluvne dohodnutá, nastupuje výška úrokov ustanovená zákonom.“ (Oľga Ovečková
a kolektív, Obchodný zákonník, komentár, Druhé, doplnené a prepracované vydanie)

29. Je nesporné, že žalovaný je so splnením peňažného záväzku v omeškaní, preto žalobcovi vzniklo
právo požadovať úrok z omeškania. Nakoľko jeho výšku nemali zmluvné strany v zmluve dohodnutú,
resp. určenú, jeho výšku je potrebné určiť na základe zákona. Žalobcom požadovaná a súdom aj
priznaná výšku úroku z omeškania je plne v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, keďže

úroková sadzba ECB bola v rozhodnom období 0,00 % ročne. Dôvodný je preto aj nárok žalobcu na úrok
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.135,90 EUR od 1.12.2016 (deň nasledujúci po splatnosti
faktúry) do 12.6.2017 (dňa čiastočnej úhrady) a zo sumy 1.335,90 EUR od 13.6.2017 zaplatenia. . Z
dôvodu omeškania súd zároveň žalobcovi priznal nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR.

30.VnadväznostinačiastočnúúhradusúdpoukazujenarozhodnutiaNajvyššiehosúduČRvobdobných
veciach, nakoľko úprava inštitútu uznania záväzku je s ohľadom na jednotnú právnu tradíciu rovnaká
podľa slovenského a českého právneho poriadku, sú tieto rozhodnutia primerane použiteľné aj pri
aplikácii slovenských právnych predpisov.

31. „Skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, nie je predmetom procesného
dokazovania a ak domnienka existencie uznaného záväzku nebola v konaní vyvrátená, súd musí mať
podľa § 133 OSP skutočnosť za preukázanú.V konaní teda môžu nastať len dve situácie - buď sa skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná domnienka,
považuje za preukázanú, alebo v konaní vyšiel najavo opak (obsah domnienky bol vyvrátený
dôkazom opaku, t.j. dôkazom, že skutočnosť je v konkrétnom prípade práve opačná, než ako ju

uvádza domnienka). V žiadnom prípade však nemožno za situácie platného uznania záväzku robiť
záver, že oprávnený veriteľ neuniesol, pokiaľ ide o skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právne
domnienka, dôkazné bremeno, a to ani vtedy, ak povinný (dlžník) popiera takúto skutočnosť negatívnymi
tvrdeniami.“ (rozsudok 32 Odo 1160/2003 z 26. augusta 2004)

32. „Aj keď sa zdá byť na prvý pohľad logické, že účastníci môžu platne robiť právne úkony smerujúce
k zmene alebo zániku ich práv či povinností alebo sa inak dotýkajúce ich právneho vzťahu, len za
predpokladu, že medzi nimi takýto vzťah právne existuje, napriek tomu nemožno toto tvrdenie vzťahovať
bez ďalšieho na akýkoľvek právny úkon bez toho, aby sa súčasne prihliadalo na to, či tu je, alebo nie
je zákonom ustanovený dôvod neplatnosti takéhoto úkonu.
V niektorých prípadoch existenciu pohľadávky zákon neustanovuje ako podmienku (predpoklad)

právneho úkonu, ktorý sa k nej vzťahuje. Tak to je aj v prípade neexistencie uznaného dlhu (záväzku),
ktorá nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu uznania dlhu (záväzku), keďže v dôsledku konštrukcie
vyvrátiteľnej právnej domnienky (§ 558 OZ, § 323 OBZ) dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu
dlhu, spočíva na dlžníkovi. V opačnom prípade, teda ak by platilo, že nemožno platne uznať neexistujúci
dlh, by účinky uznania dlhu vôbec nenastali (vrátane vyvrátiteľnej právnej domnienky), čo by znamenalo,

že dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu dlhu, by nikdy neniesol dlžník, naopak, veriteľ by musel
vždy, dovolávajúc sa uznania dlhu, preukazovať existenciu uznaného dlhu ako podmienku

platnosti uznania dlhu, a teda aj ako predpoklad na uplatnenie jeho účinkov.“ (rozsudok 32 Odo 453/2004
z 9. decembra 2004, rozsudok 32 Odo 1323/2004 z 21. júna 2004)

33. „Pokiaľ žalovaný čiastočne uhradil faktúru žalobcu bez toho, že by označil, ktoré časti plnenia
považuje za neuskutočnené, a úhrada (ani neuhradený zvyšok) nesúhlasí ani so žiadnou z
čiastkových fakturovaných cien, uplatní sa vyvrátiteľná domnienka upravená v ustanovení § 407 ods. 3
OBZ.“ (uznesenie 32 Odo 1178/2006 zo 17. júla 2006)

34. Obranu žalovaného súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko svoje tvrdenie, že dielo má vady
žiadnym spôsobom nepreukázal. V konečnom dôsledku nepreukázal ani skutočnosť, že by nejaké vady
riadnym spôsobom reklamoval.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v
tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.