Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/470/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205213566
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1205213566.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci navrhovateľa: Y. V., bytom B. XX,
L., zastúpeného advokátom JUDr. J. C., O. 2, L., proti odporkyni: S. C., bytom R. XX, L., o určenie, že
nehnuteľnosti patria do dedičstva, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
II č.k. 17C/126/2005-336, zo dňa 12.2.2013, v spojení s opravným uznesením č.k. 17C/126/2005-352,
zo dňa 10.4.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh s tým, že o náhrade trov konania rozhodne
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal určenia, že nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XX v k.ú. J., ako pozemok parc. č. XXXX, zastavaná plocha, dom so súpisným číslom 2855/
II a dvor o výmere 182 m2, parcela číslo XXXX - záhrada, o výmere 298 m2, patria do dedičstva
po V. V., nar. XX.X.XXXX, zomrelom dňa X.XX.XXXX a po H. V., rod. F., nar. X.X.XXXX, zomrelej
dňa XX.X.XXXX. Podľa návrhu odporkyňa, ktorá je jeho sestra, uzavrela s rodičmi V. V. a H. V. dňa
XX.X.XXXX kúpnopredajnú zmluvu, ktorou boli prevedené predmetné nehnuteľnosti; neplatnosť zmluvy

navrhovateľ vzhliadol v skutočnosti, že podpis matky sfalšoval otec.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že navrhovateľ a odporkyňa sú deťmi
V. V. a H. V.. Dňa XX.X.XXXX bola spísaná kúpnopredajná zmluva medzi V. V. a H. V. ako
predávajúcimi a odporkyňou ako kupujúcou. Predmetom zmluvy boli predmetné nehnuteľnosti. Kúpna
cena bola dohodnutá podľa znaleckého posudku vo výške 887.500,- Sk; kupujúca sa zaviazala vyplatiť
predávajúcim kúpnu cenu v hotovosti v deň podpísania zmluvy. Kúpnopredajná zmluva bola podpísaná

zmluvnými stranami dňa XX.X.XXXX a pravosť ich podpisov bola overená Obvodným úradom Bratislava
2 - matrika Ružinov.

V znaleckom posudku č. 366/2008 Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (na určenie
pravosti podpisu H. V. na kúpnopredajnej zmluve zo dňa XX.X.XXXX) dospel k záveru, že neboli zistené
žiadne znaky, ktoré by nasvedčovali, že by bola použitá niektorá z metód technického falšovania podpisu
menovanej. Na základe zistených znakov porovnaním sporného a porovnávacích podpisov nebolo

možné spochybniť pravosť podpisu menovanej na kúpnopredajnej zmluve. Znalecký ústav dodal, že
pri porovnávaní podpisov nemal vzhľadom k časovej väzbe plne vyhovujúce porovnávacie podpisy
menovanej.Vzhľadom na konštatovanie nedostatku porovnávacích podpisov po dodatočnom označení a založení
listinných dôkazov navrhovateľom znalecký ústav v doplňujúcom posudku č. 102/2012 konštatoval,
že napriek opakovanej analýze sporného podpisu neboli zistené žiadne znaky nasvedčujúce použitiu

niektorej z metód technického falšovania podpisu. V okolí podpisu sa nevyskytovali stopy po
predtlačených, predkreslených ťahoch, respektíve po ich mechanickom odstraňovaní (gumovaní). Bolo
konštatované, že sporný podpis je výsledkom autentického pisárskeho prejavu osoby staršej vekovej
kategórie. Porovnaním sporného podpisu s porovnateľnými podpismi predloženej vzorky porovnávacích
ukážok podpisov H. V. boli vo všeobecnej i zvláštnej rovine skúmania zistené identifikačne hodnotné

zhodné znaky. Opätovne bolo konštatované, že napriek ďalšiemu dodanému porovnávaciemu materiálu
nemožno dospieť k inému záveru ako v znaleckom posudku č. 366/2008 zo dňa X.XX.XXXX a
spochybniť pravosť podpisu H. V. na kúpnopredajnej zmluve.

V súvislosti s návrhom navrhovateľa na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania, keď znalecký
posudok považoval za skreslený, pričom poukázal na to, že nebol skúmaný podpis V. V., súd

prvého stupňa opakovane poukázal na grafologickú expertízu, ktorou neboli zistené žiadne znaky
nasvedčujúce, že by bola použitá niektorá z metód technického falšovania podpisu H. V.; porovnaním
sporného a porovnávacích podpisov nebolo možné spochybniť pravosť jej podpisu na kúpnopredajnej
zmluve. V tejto súvislosti poukázal i na výpoveď H. V. dňa XX.X.XXXX v konaní vedenom pred
Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 20C/163/1996; podľa jej vlastného vyjadrenia kúpnopredajnú

zmluvu podpísala slobodne, nebola nikým k takémuto úkonu donútená. Nepovažoval za potrebné
ani hospodárne nariadiť ďalšie znalecké dokazovanie na posúdenie pravosti podpisu V. V. na
kúpnopredajnej zmluve z dôvodu, že podpis otca navrhovateľ v konaní nenamietal a v súvislosti s
posudzovaním pravosti podpisu H. V. by takýto dôkaz bol nadbytočný.

Navrhovateľ namietal platnosť zmluvy aj z dôvodu nesplnenia podmienok § 46 ods. 2 Obč. zákonníka.
Právny zástupca navrhovateľa v uvedenej súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2 Cdo 250/2007, zo dňa 16.12.2008, podľa ktorého pre jednotu listiny, predmetom ktorej
je prevod nehnuteľností, sa vyžaduje taký spôsob pevného spojenia formou tzv. zošitia jej jednotlivých
listov, aký využíva notár pri svojej činnosti, keď spája dokopy jednotlivé listiny a dodatky, prípadne znalec

pri podávaní znaleckého posudku.

Súd prvého stupňa k uvedeným námietkam uviedol, že § 46 ods. 2 veta druhá Obč. zákonníka stanovuje
pre zmluvy o prevode nehnuteľnosti ako ďalšiu náležitosť písomnej formy, že písomné prejavy jej
účastníkov, včítane ich podpisov, musia byť na tej istej listine. Žiadnu osobitnú pojmovú náležitosť v

prípade, že takúto zmluvu tvorí viac ako jeden list, neurčuje. Nevyžaduje pevné spojenie jednotlivých
listov a neurčuje ani konkrétny spôsob, ako majú byť jednotlivé listy spojené, aby zodpovedali
požiadavke uvedenej v predmetnom ustanovení. Ak teda Obč. zákonník výslovne nevyžaduje v prípade,
že zmluva o prevode nehnuteľnosti pozostáva z viac ako jedného listu, pevné spojenie jednotlivých listov
formou ich zošitia šnúrou, ako špecifickú pojmovú náležitosť zodpovedajúcu požiadavke uvedenej v § 46

ods.2vetadruháObč.zákonníka,nemôžemaťnedodržanietakéhotospojeniabezďalšiehozanásledok
absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Pokiaľ zmluva nie je technicky jednotná, ide o nedostatok, na
odstránenie ktorého musí byť účastník vyzvaný príslušným orgánom katastra. Splnenie tejto technickej
podmienky je správa katastra povinná skúmať v rámci posudzovania platnosti zmluvy o prevode
nehnuteľností podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. Ak by uvedená požiadavka podľa ustanovenia

§ 46 ods. 2 Obč. zákonníka nebola splnená, správa katastra konanie preruší a vyzve účastníkov na
odstránenie nedostatku technickej jednoty zmluvy. Na uvedenom závere podľa súdu prvého stupňa
nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že súdna prax sa s otázkou technickej jednoty listiny - zmluvy
o prevode nehnuteľnosti, ak pozostáva z viac ako jedného listu, zaoberala v stanovisku označenom
právnym zástupcom navrhovateľa (sp. zn. 2 Cdo 250/2007). Opačný názor by totiž presahoval rámec

platnej právnej úpravy určujúcej náležitosti písomnej formy zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Negatívnym
spôsobom by zasiahol nielen do právnej istoty účastníkov predmetného konania, ale by mohol negatívne
ovplyvniť aj množstvo ďalších občianskoprávnych vzťahov. V prípade prijatia názoru právneho zástupcu
navrhovateľa, že zmluva o prevode nehnuteľnosti uzatvorená v roku 1993 je absolútne neplatná
výlučne z dôvodu, že jej chýba pevné spojenie listov formou ich zošitia, rovnakou vadou by mohlo

byť postihnutých množstvo ďalších zmlúv v tom čase uzavretých; s odstupom času by mohlo dôjsť k
vážnemunarušeniuajtýchobčianskoprávnychvzťahov,ktorésúichúčastníkmidlhúdoburešpektované,
čo je z hľadiska právnej istoty týchto subjektov, ale aj tretích osôb, neprijateľné (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 Cdo 64/2011, zo dňa 26.9.2012).Súd prvého stupňa na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 ST-o-KS 55/2006, zo dňa 5.10.2006 (R 32/2008), podľa ktorého pevné spojenie

(zošitie) jednotlivých listín (hárkov) zmluvy o prevode nehnuteľností vrátane jej nedielnych príloh a
geometrického plánu, ktorým má dôjsť k rozdeleniu nehnuteľností, predstavuje tzv. technickú jednotu
zmluvy o prevode nehnuteľností. Pokiaľ zmluva nie je technicky jednotná, ide o nedostatok, na
odstránenie ktorého musí byť navrhovateľ vyzvaný príslušným orgánom katastra. Najvyšší súd v tomto
rozhodnutí rovnako technickú jednotu zmluvy o prevode nehnuteľnosti nehodnotil ako podmienku

platnosti právneho úkonu. Výklad vyžadujúci pevné spojenie (zošitie) jednotlivých listov zmluvy o
prevode nehnuteľnosti nemožno vyvodiť ani s použitím analógie poukazujúcej na výslovné riešenie tejto
otázky v § 44 ods. 3 zákona č. 323/1992 Zb., podľa ktorého ak notársku listinu tvorí niekoľko listov
alebo hárkov, musia byť zošité šnúrou, ktorej voľné konce sa prekryjú nálepkou opatrenou odtlačkom
úradnej pečiatky. Notárske listiny majú totiž povahu verejných listín a sú spisované notármi v rámci
výkonu notárskej činnosti, ktorí pre dodržanie postupu vyplývajúceho z uvedeného ustanovenia majú

potrebné technické možnosti. Okrem toho táto úprava je len pre prípady notárskych listín a nevzťahuje
sa na prípady zmlúv o prevode nehnuteľnosti. Nesplnenie tzv. technickej jednoty zmluvy o prevode
nehnuteľnosti (pevné spojenie jednotlivých listov formou zošitia šnúrou) v prípade, ak zmluva má viac
ako jeden list, preto nemá za následok neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 40 ods. 1 v spojení s § 46
ods. 2 Obč. zákonníka. Zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania

spĺňa podľa názoru súdu prvého stupňa náležitosti podľa § 46 ods. 2 Obč. zákonníka. Skladá sa z dvoch
listov, ktoré sú očíslované, spojené kovovou spinkou v ľavom hornom rohu, pričom spoj je opatrený
okrúhlou pečiatkou Obvodného úradu Bratislava II, matrika Ružinov.

Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa návrh s poukazom na § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, §

46 ods. 1, 2 Obč. zákonníka zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 1, 3 O.s.p.).

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu vyhovieť.
Uviedol, že súd prvého stupňa vychádzal síce z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 6 Cdo 64/2011, ktoré však nebolo publikované v zbierke stanovísk. Naproti tomu právne závery
navrhovateľa majú plnú oporu v zjednocujúcom stanovisku občianskoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. Cpj 33/01. Rozhodnutie sp. zn. 3 Sž-o-KS 55/2006 je plne v súlade s
publikovaným stanoviskom, na toto odkazuje a toto rozvíja. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia
vyplýva podstatný rozdiel medzi jednotlivými prípadmi - kým v predmetnej veci neboli na jednej

listine podstatné náležitosti zmluvy, vo veci sp. zn. 3 Sž-o-KS 55/2006 netvorila jednu listinu spolu
so zmluvou jej príloha - geometrický plán. Pri porovnaní skutkového stavu v uvedených veciach sú
zrejmé jasne rozdiely; v predmetnej veci neboli na jednej listine podstatné náležitosti zmluvy, pričom
uvedenie všetkých podstatných náležitostí vyžadovaných na jednej listine je podmienka, ktorú stanovuje
hmotnoprávny predpis v § 46 ods. 2 Obč. zákonníka a preto ide o podmienku, ktorej nenaplnenie má

za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Nejde teda o rozširovanie podmienok platnosti nad
rámec hmotnoprávnych predpisov, ako by tomu bolo v prípade geometrického plánu, ktorého pripojenie
k zmluve vyžaduje iba procesnoprávny predpis - katastrálny zákon.

Navrhovateľ ďalej poukázal na rozpornosť rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6

Cdo 64/2011, v ktorom súd výslovne uvádza neplatnosť právneho úkonu, ktorý nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje zákon. Zároveň uznáva, že zákon vyžaduje, aby zmluva o prevode nehnuteľností bola
na tej istej listine. Rovnako konštatuje, že súdna prax ustálila, že písomná zmluva spĺňa požiadavku
jednotnosti listiny, iba keď je zviazaná notárom. Následne však uvádza, že keďže povinnosť zviazať
jednotlivé hárky notárom nestanovil priamo Občiansky zákonník, nemôže nesplnenie tejto povinnosti

mať za následok absolútnu neplatnosť. Súd teda na jednej strane uznáva, že zmluva musí mať
pod sankciou neplatnosti zákonnú formu, uznáva, že táto zákonná forma znamená spojenie listinu
spôsobom, ako ich spája notár, no zároveň odmieta ako následok nedodržania tejto formy zákonom
predpokladanú sankciu, ktorou je neplatnosť zmluvy.

Navrhovateľ mal za nespochybniteľné, že Občiansky zákonník stanovuje pod sankciou neplatnosti
povinnosť zachytiť zmluvu o prevode nehnuteľnosti na jedinej listine. Pokiaľ teda obsahové náležitosti
zmluvy o prevode nehnuteľnosti nie sú zachytené na hárkoch spojených spôsobom, akým spája listiny
notár pred podpisom zmluvy, táto je absolútne neplatná.V súvislosti s námietkou sfalšovaného podpisu navrhovateľ odkázal na svoje podanie zo dňa 31.5.2012,
v ktorom uviedol námietky spochybňujúce závery posudku. Uviedol, že súd prvého stupňa sa s nimi

nijako nevysporiadal. Pritom už na prvý pohľad podpis na kúpnopredajnej zmluve je odlišný od podpisov,
ktoré boli porovnávané a naopak sa charakteristickými znakmi plne zhoduje s podpisom otca na zmluve.
Vysvetlenia Ústavu súdneho inžinierstva k odlišnostiam v podpisoch v tom, že môže ísť o zmenu
zdravotného stav neobstojí, nakoľko matka bola vážne chorá už od roku 1971, teda ešte pred podpisom
kúpnopredajnej zmluvy. V roku 1993 bol jej stav veľmi vážny a kritický; je preto nemysliteľné, aby

práve v tomto období pri takom stave bol jej podpisu najúhľadnejší. Poukázal na skutočnosť, že v
otázke zdravotného stavu nebolo vykonané žiadne dokazovanie porovnávajúce zdravotný stav v čase
podpisu zmluvy a v čase vyhotovenia porovnávacích podpisov. Mal preto za neprípustné, aby súd a
rovnako znalec na základe svojich domnienok robili relevantné závery. Zdôraznil, že samotný znalecký
ústav potvrdil rozdielnosť podpisov, avšak túto rozdielnosť zdôvodnil práve iba na základe domnienok
o zdravotnom stave, ktoré však preukázané neboli. Navrhovateľ ďalej namietol, že súd prvého stupňa

ignoroval jeho zistenie, že v Sociálnej poisťovni sa musia nachádzať ďalšie relevantné podpisy, na
základe ktorých by bolo možné vyhotoviť riadny znalecký posudok a nie odborné stanovisko. Rovnako
namietol, že súd prvého stupňa ignoroval jeho návrh na preskúmanie podpisu matky vo vzťahu k podpisu
otca, nakoľko už z letmého porovnania je zrejmé, že ide o totožného pisateľa.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 11.12.2014 (§ 211 ods.
2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov
(§ 219 ods. l, 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že podľa stanoviska
občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. Cpj 33/01, zo dňa 3.10.2001 „Ak je zmluva
o prevode nehnuteľnosti napísaná na viac ako jednom liste alebo ak jej súčasťou je nadväzujúci
geometrický plán potvrdený príslušným orgánom, potom zákonnej požiadavke, že prejavy vôle
účastníkov musia byť na tej istej listine, zodpovedá len také spojenie jednotlivých hárkov, aby tieto tvorili

technicky (nie vôľovo či obsahovo) nedeliteľný celok, teda jednu listinu, a to už pred podpísaním zmluvy.
Požiadavku zákonnej technickej jednoty viacerých listín nespĺňa prejav vôle účastníkov zmluvy, hoci
aj výslovne vyjadrený v zmluve, rešpektovať ustanovenie § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, avšak
bez patričného pevného spojenia (zošitia) jednotlivých listín (hárkov), napr. len kovovou sponou ap.
Spôsob pevného spojenia (zošitia) bude podobný ako u listín a iných dodatkov, ktoré spája vo svojej

činnosti notár [§ 44 ods. 3 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v
znení neskorších predpisov] alebo znalec (§ 19 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republikyč.263/1996Z.z.,ktorousavykonávazákonč.36/1967Zb.oznalcochatlmočníkoch).Splnenie
tejto technickej podmienky je povinný skúmať príslušný katastrálny orgán v rámci posudzovania platnosti
zmluvy o prevode nehnuteľnosti [v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností

a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)] a v prípadnom spore o
neplatnosť takejto zmluvy podľa ustanovenia § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka i súd v občianskom
súdnom konaní.“

Podľa rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sž-o-KS 55/2006, zo dňa 5.10.2006 (R 32/2008) „pevné

spojenie (zošitie) jednotlivých listín (hárkov) zmluvy o prevode nehnuteľností vrátane jej nedielnych
príloh a geometrického plánu, ktorým má dôjsť k rozdeleniu nehnuteľností, predstavuje tzv. technickú
jednotu zmluvy o prevode nehnuteľností. Pokiaľ zmluva nie je technicky jednotná, ide o nedostatok, na
odstránenie ktorého musí byť navrhovateľ vyzvaný príslušným orgánom katastra“. Podľa najvyššieho
súdu v tomto prípade nie je technická jednota zmluvy o prevode nehnuteľnosti podmienkou platnosti

právneho úkonu, ale iba podmienkou katastrálneho konania. Obdobne na účely dedičského práva aj
uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 93/2009, zo dňa 28.7.2010.Rovnako podľa uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 64/2011, zo dňa 26.9.2012 „Zákon v
ustanovení § 46 ods. 2 veta druhá OZ stanovuje u zmluvy o prevode nehnuteľnosti ako ďalšiu náležitosť
písomnej formy, že písomné prejavy účastníkov takejto zmluvy, včítane ich podpisov, musia byť na tej

istej listine. Žiadnu osobitnú pojmovú náležitosť v prípade, že takúto zmluvu tvorí viac ako jeden list,
neurčuje. Nevyžaduje pevné spojenie jednotlivých listov a neurčuje ani konkrétny spôsob, ako majú byť
jednotlivé listy spojené, aby zodpovedali požiadavke uvedenej v citovanom zákonnom ustanovení. ...

Podľa dovolacieho súdu opačný názor, by presahoval rámec platnej právnej úpravy určujúcej náležitosti

písomnej formy zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Negatívnym spôsobom by zasiahol nielen do právnej
istoty účastníkov tohto konania (viď okolnosti daného prípadu), ale by mohol negatívne ovplyvniť aj
množstvo ďalších občianskoprávnych vzťahov. Ak by sme totiž v súčasnosti prijali názor odvolacieho
súdu, že zmluva o prevode nehnuteľnosti uzatvorená v roku 1998 je absolútne neplatná výlučne z
dôvodu, že jej chýba pevné spojenie listov formou ich zošitia, postihnuté rovnakou vadou, vzhľadom
na zaužívanú prax, by mohlo byť množstvo ďalších zmlúv v tom čase uzavretých. Mohlo by tak dôjsť s

odstupom času k vážnemu narušeniu aj tých občianskoprávnych vzťahov, ktoré sú ich účastníkmi dlhú
dobu rešpektované, čo je z hľadiska právnej istoty týchto subjektov, ale aj tretích osôb, neprijateľné.

Správnosť dovolacím súdom vysloveného názoru potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 5. októbra 2006 sp. zn. 3 Sž-o-KS 55/2006 uverejnené v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku 2008 pod por. č. 32... Pokiaľ
zmluvaniejetechnickyjednotná,ideonedostatok,naodstráneniektoréhomusíbyťnavrhovateľvyzvaný
príslušným orgánom katastra. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí rovnako technickú jednotu zmluvy o
prevode nehnuteľnosti nehodnotil ako podmienku platnosti právneho úkonu.

Výklad vyžadujúci pevné spojenie (zošitie) jednotlivých listov zmluvy o prevode nehnuteľnosti nemožno
vyvodiť ani s použitím analógie poukazujúcej na výslovné riešenie tejto otázky v § 44 ods. 3 zákona
č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), podľa ktorého ak notársku listinu
tvorí niekoľko listov alebo hárkov, musia byť zošité šnúrou, ktorej voľné konce sa prekryjú nálepkou
opatrenou odtlačkom úradnej pečiatky. Notárske listiny majú totiž povahu verejných listín a sú spisované

notármi v rámci výkonu notárskej činnosti, ktorí pre dodržanie postupu vyplývajúceho z uvedeného
ustanovenia majú potrebné technické možnosti. Okrem toho táto úprava je len pre prípady notárskych
listín a nevzťahuje sa na prípady zmlúv o prevode nehnuteľnosti.

Na základe uvedeného možno zhrnúť, že nesplnenie tzv. technickej jednoty zmluvy o prevode

nehnuteľnosti (pevné spojenie jednotlivých listov formou zošitia šnúrou) v prípade, ak zmluva má viac
ako jeden list, nemá za následok neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 40 ods. 1 OZ v spojení s §
46 ods. 2 OZ .“

Napokon aj podľa rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžo 64/2010, zo dňa 18.1.2011 „Právnu

otázku - technickú jednotu zmluvy o prevode nehnuteľnosti ako právneho úkonu uzavretého podľa
Občianskeho zákonníka, odvolací súd nehodnotí ako podmienku platnosti zmluvy ale ako nedostatok,
na odstránenie ktorého musí byť účastník správneho konania vyzvaný príslušným orgánom katastra.
Podmienky platnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti ustanovuje hmotnoprávny predpis (Občiansky
zákonník), a nie katastrálny zákon, ako právny predpis správneho práva, z ktorého sa v danom prípade

aplikujú procesné ustanovenia týkajúce sa katastrálneho konania.“

Okrem toho najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 1 Sžr 68/2011, zo dňa 27.3.2012 v bode 54 uvádza, že
na splnenie podmienky technickej jednoty listín postačuje „akékoľvek kancelárske spojenie jednotlivých
listov“.

Z uvedeného prehľadu vyplýva, že pôvodné zjednocujúce stanovisko bolo prekonané neskoršou
judikatúrounajvyššiehosúdu(zhodneÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvnálezeč.k.IV.ÚS15/2014-77,
zo dňa 28.4.2014), čo v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa zohľadnil. Nedôvodná je preto
odvolacia námietka týkajúca sa absolútnej neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy pre nedostatok jej

technickej jednoty.

Navrhovateľ v odvolaní ďalej poukázal na svoje podanie zo dňa 31.5.2012, v ktorom uviedol námietky
voči záverom odborného stanoviska. V tomto podaní uviedol, že už na prvý pohľad je podpis matkyna kúpnopredajnej zmluve odlišný od podpisov, ktoré boli porovnávané a naopak sa charakteristickými
znakmi plne zhoduje s podpisom otca na zmluve. Nesúhlasil s vysvetlením ohľadom možnej zmeny
zdravotného stavu, keď matka bola vážne chorá už od roku 1971 a v roku 1993 bol jej stav veľmi

vážny a kritický; je preto nemysliteľné, aby práve v tomto období pri takom stave bol jej podpis
najúhľadnejší. Odvolací súd v súvislosti s týmito námietkami plne odkazuje na závery odborného
stanoviska (označovaného súdom prvého stupňa i navrhovateľom ako znalecký posudok) a jeho
doplnku, z ktorých správne vychádzal súd prvého stupňa. Na jednoznačných záveroch stanoviska,
podľa ktorých neboli zistené žiadne znaky nasvedčujúce sfalšovanie podpisu Matildy Trepáčovej,

pričom pravosť jej podpisu na kúpnopredajnej zmluve nemožno spochybniť, potom nič nemôže zmeniť
subjektívny názor navrhovateľa o plnej zhodnosti charakteristických znakov podpisu Matildy V. s
podpisom V. V. na zmluve; nebolo preto ani potrebné skúmať uvedené podpisy vo vzájomnej súvislosti
(uvedené dostatočne odôvodnil aj súd prvého stupňa). Vzhľadom na jednoznačné závery stanoviska
neobstojí ani poukaz na zdravotný stav H. V.; vzhľadom na predmet konania tento nebol a ani nemusel
byť predmetom dokazovania.

Navrhovateľ ďalej namietol, že súd prvého stupňa ignoroval jeho zistenie, že v Sociálnej poisťovni
sa musia nachádzať ďalšie relevantné podpisy, na základe ktorých by bolo možné vyhotoviť riadny
znalecký posudok a nie odborné stanovisko. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvého stupňa žiadal
Sociálnu poisťovňu o súčinnosť vo forme zaslania originálov listín opatrených podpisom H. V. za rok

XXXX, v počte 10 ks. R. poisťovňa v oznámení zo dňa XX.X.XXXX uviedla, že nedisponuje listinami
opatrenými podpisom menovanej. Navrhovateľ v podaní zo dňa XX.X.XXXX navrhol opätovne požiadať
Sociálnu poisťovňu o predloženie dokladov, na ktorých sa nachádzajú podpisy H. V. s tým, že R.
poisťovňa je povinná takéto dokumenty uchovávať, čo malo vyplývať aj z jej registratúrneho plánu
(najmä dokumenty pod bodmi G DA04, GC01). Zo založeného registratúrneho plánu vyplýva, že

tvorí prílohu č. 1 k príkazu generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 23/2010; časť D upravuje
lekársku posudkovú činnosť, DA kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu, kontrolu dodržiavania
liečebného režimu a lekárskej posudkovej činnosti, bod DA03 predstavuje spisovú dokumentáciu
ako podklad pre rozhodovanie o dávkach dôchodkového poistenia a dávke úrazového poistenia
(úrazovej rente), posudky pre účely odvolacieho konania vo veciach posúdenia zdravotného stavu, bod

DA04 predstavuje záznamy z kontrolnej činnosti vo veci lekárskej posudkovej činnosti nemocenského
poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia; časť G upravuje ekonomiku, správu fondov a
štatistiku, GC výber poistného a vymáhanie pohľadávok, bod GC01 predstavuje spis zamestnávateľa,
registračné listy fyzických osôb - zamestnancov. Vzhľadom na rok vydania označeného registratúrneho
plánu (v porovnaní s dátumom smrti Matildy V.) ako aj vzhľadom na obsah označených bodov (týkajúci

sa lekárskej posudkovej činnosti a výberu poistného a vymáhania pohľadávok) odvolací súd nemá
pochybnosti o pravdivosti oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 18.2.2008, že nedisponuje listinami
opatrenými podpisom H. V.. Súdu prvého stupňa tak nemožno vytknúť tvrdené ignorovanie zistenia
navrhovateľa,ževSociálnejpoisťovnisamusianachádzaťďalšierelevantnépodpisy,nazákladektorých
bybolomožnévyhotoviťriadnyznaleckýposudokanieodbornéstanovisko;takétozistenienavrhovateľa

preukázané nebolo a zo strany súdu prvého stupňa preto nebolo potrebné žiadať opätovne Sociálnu
poisťovňu o predloženie dokumentov s podpisom Matildy Trepáčovej.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.