Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 27, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/219/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118229975
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:6118229975.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr.
Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: G. R., Y..N..K.., so sídlom A. XX, XXX XX
Q., Z.: XX XXX XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou AKMK, s.r.o., so sídlom Farská 30, 949 01
Nitra, IČO: 36 859 061 proti žalovanému: K. Y., Y..N..K.., so sídlom Y. XX, XXX XX Q., Z.: XX XXX XXX,
zastúpenému Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom Farská 25, 949 01

Nitra, o zaplatenie sumy 82.900 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Nitra č. k. 18C/44/2018-178 zo dňa 27.06.2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách
konania z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom č. k. 18C/44/2018-178 zo dňa

27.06.2019 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.205 eur s 5 % úrokom z omeškania
ročne od 03.01.2018 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Konanie vo zvyšnej časti
o zaplatenie sumy 76.695 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 03.01.2018 do zaplatenia
zastavil. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 66 ods. 1 písm. a), ods. 5
zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z. z."), §
145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"), § 151n ods.

1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. V odôvodnení
rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 82.900 eur s prísl.
Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Q.,
katastrálnym odborom, na LV č. XXXX pre k.ú. Q., a to: parcela reg. "C", parc. č. XXXX/X o výmere
XXX m2, druh pozemku: ostatné plochy; parcela reg. "C", parc. č. XXXX/XX o výmere XXXX m2, druh
pozemku: zast. plochy a nádvoria, na ktorých bolo zriadené vecné bremeno v prospech žalovaného, a

to vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka strpieť zriaďovanie a prevádzkovanie verejných
sietí a stavanie ich vedenia na nehnuteľnosti v celom rozsahu podľa M.-XXX/XXXX - XXXX/XXXX a
M. XXX/XX - XXXX/XX. Žalobca má nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie
užívania pozemkov v dôsledku vecného bremena, ktorú si uplatnil v sume 82.900 eur s poukazom na
znalecký posudok.

2. Žalovaný uviedol, že žalobca si po čiastočnom späťvzatí uplatňuje sumu 6.205 eur s príslušenstvom.
Žalovaný spochybnil správnosť výpočtu tejto sumy, keďže v znaleckom posudku predloženom žalobcom
sa nezohľadňujú okrem iného skutočnosti, že predmetné nehnuteľnosti už pred záznamom zákonného
vecného bremena, boli zaťažené právami iných osôb, ktoré už skôr znemožňovali obvyklé užívanie.
Záznam katastra mal len deklaratórnu povahu. V danom prípade však žiadne zákonné obmedzenie ani
nevzniklo.Popodanížalobydošlokvýmazuvecnéhobremena.Dôvodomprezáznamvecnéhobremena

v rozsahu nehnuteľností nebolo konanie žalovaného, ale rozhodnutie správneho orgánu. Primeraná
jednorazová náhrada patrí za nútené obmedzenie užívania pozemkov, nie za záznam vecného bremenado katastra. Žalobca doposiaľ v konaní nepreukázal, že by bol v akomkoľvek rozsahu obmedzený v
užívaní nehnuteľností. Žalobcom predložený znalecký posudok odhaduje hodnotu vecného bremena
zodpovedajúceho situácii, ak by bol žalobca obmedzený v užívaní pozemkov v jeho vlastníctve v

rozsahu 100 %, pričom však takáto situácia nenastala. Výška primeranej jednorazovej náhrady za
nútené obmedzenie užívania pozemkov tak ako bola určená v znaleckom posudku znalca Z.. K. Y.. XXX/
XXXX je neprimeraná.

3. Žalobca vzal žalobu v časti zaplatenia sumy vo výške 76.695 eur aj s príslušenstvom späť, pričom

dôvodom čiastočného späťvzatia bolo, že zápis vecného bremena bol zrušený na základe protestu
prokurátora. Z týchto dôvodov súd postupoval podľa § 145 ods. 2 CSP a konanie v tejto časti zastavil.

4. Súd mal za to, že vlastníkovi pozemku patrí náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho práva.
Na základe vykonaného dokazovania súd považoval žalobu žalobcu za dôvodne podanú, keďže v
konaní bolo preukázané, že žalobca ako vlastník nehnuteľností je obmedzený v užívaní nehnuteľností,

je povinný toto obmedzenie svojho vlastníckeho práva strpieť, a preto žalobcovi patrí náhrada za vecné
bremeno. Zároveň je zrejmé z výpisu LV č. XXXX, že vecné bremeno bolo zriadené v celom rozsahu, v
zmysle zápisu v katastri nehnuteľností bol žalovaný oprávnený realizovať práva vyplývajúce z vecného
bremena v celom rozsahu. Súd neprihliadol na tvrdenie právneho zástupcu žalovaného, že po dobu
trvania zápisu tohto vecného bremena neboli zaťažené predmetné pozemky v celom rozsahu a že

zámerom žalovaného bolo viesť optický kábel cez dotknuté parcely v celkovej dĺžke 57,5 m2. Tieto
tvrdenia žalovaného preukázané neboli, nezodpovedá predmetné zápisu v katastri nehnuteľností, resp.
ak žalovaný mal za to, že vecné bremeno nemá byť zriadené v celom rozsahu, mal možnosť túto
situáciu riešiť príslušnými postupmi. Súd dospel k záveru, že nespochybniteľne zriadenie vecného
bremena žalobcu v konečnom dôsledku obmedzuje, a to v prípade predaja s nehnuteľnosťou, príp.

ďalšieho nakladania s nehnuteľnosťou. Žalovaný namietal znalecký posudok Z.. Y., uplatnenú výšku
odplaty, v tomto smere tiež neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdených skutočností,
nepredložil žiadny dôkaz. V predloženom znaleckom posudku boli zohľadnené okrem iného skutočnosti,
že predmetné nehnuteľnosti už pred záznamom zákonného vecného bremena boli zaťažené právami
iných osôb. Keďže prišlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, súd priznal žalobcovi sumu 6.205 eur, ktorú si

žalobca uplatnil dôvodne a svoj nárok preukázal. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania
so splnením peňažného plnenia, priznal súd žalobcovi tiež úroky z omeškania. Žalovaný bol vyzvaný
listom zo dňa 27.11.2017 na plnenie, lehota na plnenie mu uplynula dňa 02.01.2018, preto mal súd za
to, že nasledujúcim dňom sa dostal žalovaný do omeškania.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak,
že žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnej výške, keďže žalovaný procesne zavinil zastavenie
konania, keď prišlo k zrušeniu zápisu vecného bremena, avšak z dôvodu, že žalovaný nepredložil listiny,
na ktoré bol vyzvaný Okresným úradom Q., odborom katastra.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný navrhujúc napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobu zamietnuť. Podané odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm.
e), f), h) CSP. Namietal, že zákonné vecné bremeno bolo zapísané v rozpore so zákonom, k jeho
záznamudošlonezákonne,pretototovecnébremenonikdynevznikloanemohloanidôjsťkobmedzeniu
právvlastníkanehnuteľnosti.Vsúdnomspisesanachádzadokumentáciasnákresomvedeniaoptického

kábla, ktorá tvorila prílohu návrhu na záznam vecného bremena do katastra nehnuteľností. Žalovaný
nijakým spôsobom neprispel k tomu, aby správny orgán vykonal záznam vecného bremena v rozsahu
celých parciel a nie len v rozsahu vyplývajúceho z priloženého nákresu. Namietal záver súdu, že
zriadenie vecného bremena obmedzuje žalobcu, pretože v čase vyhlásenia rozsudku nebolo zapísané
žiadne vecné bremeno v prospech žalovaného. Žalovaný dňa 28.05.2019 na prvom pojednávaní,

ktoré sa uskutočnilo po neúspešnom mimosúdnom rokovaní, uviedol, že zadal objednávku na
vypracovanie súkromného znaleckého posudku na určenie výšky náhrady za vecné bremeno, avšak
súd odmietol odročiť pojednávanie z dôvodu, že právny zástupca žalovaného nedisponoval potvrdenou
objednávkou. Objednaný znalecký posudok bol vypracovaný dňa XX.XX.XXXX znalcom Z.. R. T.. XX/
XXXX. Ako vyplýva z tohto znaleckého posudku, jednorazová náhrada pri dĺžke telekomunikačného

vedenia 57,5 m2 by predstavovala sumu 1.091,35 eura. V znaleckom posudku Z.. K. Y. namietal
vyjadrenie všeobecnej hodnoty vo výške 4.380,14 eura ročne, pretože primeraná náhrada má byť
stanovená jednorazovo a nie vyjadrením ročného, či inak určeného časového obdobia. Poukázal na
list zo dňa XX.XX.XXXX, kedy žalovaný požiadal žalobcu o súhlas s uložením optického kábla cezparcely vo vlastníctve žalobcu. S týmto listom sa súd nevysporiadal. Úrad geodézie, kartografie a
katastra SR zaujal názor, že požiadavka správneho orgánu na predloženie geometrického plánu je
neopodstatnená. Dôvodom pre záznam vecného bremena v rozsahu celých nehnuteľností tak nebolo

konanie žalovaného, ale rozhodnutie správneho orgánu. Z nezákonného záznamu v katastri nemôže
vzniknúť žalobcovi ako vlastníkovi nehnuteľnosti zákonné právo na zaplatenie jednorazovej primeranej
náhrady.

7. Dňa 21.08.2019 žalovaný doručil súdu podanie označené ako „čiastočné späťvzatie odvolania
žalovaného zo dňa 16.07.2019". V tomto podaní žalovaný upresnil, že odvolanie podal len do výroku,
ktorýmmusúduložilpovinnosťzaplatiťžalobcovisumu6.205eurspríslušenstvomasúvisiacemuvýroku
o trovách konania, avšak nie proti výroku o čiastočnom zastavení konania. Mal za to, že z obsahu
odvolania je zrejmé, že nesmeruje proti výroku o čiastočnom zastavení konania, ktorý je v jeho prospech,
ale čiastočné späťvzatie odvolania doručil súdu len z obozretnosti.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že
zákonné vecné bremeno vzniká zo zákona, preto je aj konanie o jeho zápise záznamom a nie vkladom
práv k nehnuteľnosti. K tomu, aby toto vecné bremeno bolo zapísané je potrebné, aby si oprávnená
osoba začala práva z neho vyplývajúce uplatňovať, a to podaním návrhu na záznam vecného bremena.

Zápis vecného bremena je totiž podmienkou pre získanie územného, príp. stavebného povolenia.
Žalovaný si uplatnil tieto práva a to návrhom pod č. M. XXX/XX a č. M. XXX/XX. Žalovaný mylne
tvrdí, že vecné bremeno bolo nezákonné a nevzniklo. Tvrdenia žalovaného, že za záznam v celom
rozsahu parciel nie je zodpovedný, považoval za účelové. Žalovaný v návrhu na záznam požiadal o
zápis vecného bremena v celom rozsahu. Za účelové označil i tvrdenia žalovaného, že v čase vyhlásenia

rozsudku nebolo zapísané žiadne vecné bremeno v prospech žalovaného a že znalecký posudok Z..
K. Y. nezohľadňoval zaťaženie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu právami iných osôb. Žalovaným
predložený znalecký posudok v odvolacom konaní neurčil všeobecnú hodnotu - odplatu za zriadenie
vecného bremena, neurčil konkrétnu sumu odplaty za zriadenie vecného bremena. V súvislosti s listom
zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že žalovaný ho adresoval mimo sídla žalobcu, preto nebol žalobcovi ani

doručený.

9. Žalobca sa vyjadril i k čiastočnému späťvzatiu odvolania, pričom poukázal na to, že žalovaný zavinil
zastavenie správneho konania po tom, ako prišlo k zrušeniu rozhodnutí o zápise vecného bremena.
Nepredložil potrebné doklady (licenciu a geometrický plán). Zdôraznil, že žaloba bola podaná dôvodne,

pretože v tom čase bolo vecné bremeno zapísané v katastri nehnuteľností. Poukázal na ustanovenie §
369 ods. 2 CSP a navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

10. K vyjadreniu žalobcu doručil súdu vyjadrenie žalovaný. Zdôraznil, že podstatným pre posúdenie
sporu je rozlišovanie medzi zápisom vecného bremena vkladom, ktorý má konštitutívne účinky, a

záznamom vecného bremena, ktoré vzniká za splnenia zákonných podmienok, a má deklaratórny
účinok. Záznam vecného bremena, ktoré nevzniklo, bol na základe protestu prokurátora zrušený.
Žalovaný nemá dôvod platiť žalobcovi za nezákonný záznam vecného bremena vykonaný správnym
orgánom a žalobcovi nemá byť priznaná peňažná náhrada, pretože k žiadnemu nútenému obmedzeniu
vlastníka nedošlo. Požiadavka na doplnenie návrhu na záznam vecného bremena bola požiadavkou

správneho orgánu, nie prejavom vôle žalovaného, preto bolo perom dopísané do pôvodného, z počítača
vytlačeného textu návrhu, že požiadavka je na vykonanie zápisu v rozsahu celých nehnuteľností.

11. K podanému vyjadreniu sa vyjadril žalobca zdôrazňujúc, že vecné bremeno vzniklo na základe

zákona č. 351/2011 Z. z. Na základe právnej skutočnosti , ktorou je záznam vecného bremena, došlo k
obmedzeniu žalobcu v užívaní nehnuteľností. Takýto záznam znižuje všeobecnú hodnotu nehnuteľností,
obmedzuje právo žalobcu nehnuteľnosť predať, prenajať, zaťažiť, založiť. Toto obmedzenie trvalo od
15.03.2017 do 22.08.2018. Je neprípustné, aby žalobcovi za túto dobu nebolo priznané žiadne právo
na náhradu. Mal za to, že žalovaný určil rozsah v akom chce vecné bremeno uskutočňovať a tým aj

obmedzovať žalobcu. S návrhom na záznam vecného bremena v rozsahu celých parciel súhlasili dvaja
konatelia žalovaného, o čom svedčia ich podpisy.12. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že nie sú dané podmienky

ani na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého rozsudku. Preto tento rozsudok v napadnutej časti podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. V predmetnom konaní sa žalobca podanou žalobou domáhal pôvodne zaplatenia sumy 82.900 eur
s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných

Okresným úradom Q., katastrálnym odborom, na LV č. XXXX pre k. ú. Q., a to: parcela reg. "C", parc. č.
XXXX/X ovýmereXXX m2,druhpozemku:ostatnéplochy;parcelareg."C",parc.č.XXXX/XX ovýmere
XXXX m2, druh pozemku: zast. plochy a nádvoria, na ktorých bolo zriadené vecné bremeno v prospech
žalovaného a to vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka strpieť zriaďovanie a prevádzkovanie
verejných sietí a stavanie ich vedenia na nehnuteľnosti v celom rozsahu podľa M.-XXX/XXXX - XXXX/
XXXX a M. XXX/XX - XXXX/XX. Žalobca mal za to, že nárok na primeranú jednorazovú náhradu za

nútené obmedzenie užívania pozemkov v dôsledku vecného bremena, ktorú si uplatnil v sume 82.900
eur s poukazom na znalecký posudok. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č. k. 22Up/117/2018 zo
dňa 06.03.2018, proti ktorému podal žalovaný vecne odôvodnený odpor. V priebehu konania žalobca
zobral podanú žalobu späť v časti zaplatenia sumy vo výške 76.695 eur s príslušenstvom a predmetom
sporu zostala suma 6.205 eur s príslušenstvom. Po vykonanom dokazovaní vo veci samej rozhodol súd

prvej inštancie tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.205 eur s 5 % úrokom
z omeškania ročne od 03.01.2018 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd konanie
v časti zaplatenia sumy 76.695 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 03.01.2018 do zaplatenia
zastavil. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcom výroku podal žalovaný odvolanie, ktorého posúdenie,
ako aj posúdenie správnosti napadnutého rozsudku, je predmetom tohto odvolacieho konania. Z obsahu

odvolania žalovaného je zrejmé, že smeruje len voči vyhovujúcemu výroku, ktorým mu súd uložil
povinnosti uhradiť žalobcovi sumu 6.205 eur s príslušenstvom, a súvisiacemu výroku o trovách konania.
Výrok rozhodnutia o zastavení konania v časti zaplatenia sumy 76.695 eur s príslušenstvom v dôsledku
absencie odvolania nadobudol právoplatnosť. Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval za potrebné
rozhodovať o čiastočnom späťvzatí odvolania žalovaného v zmysle jeho podania doručeného súdu dňa

21.08.2019 označeného ako „čiastočné späťvzatie odvolania žalovaného zo dňa 16.07.2019", pretože
z obsahu odvolania je nanajvýš zrejmé, že žalovaný nenapadol rozsudok v celej časti (i vo výroku o
zastavení konania), ale len v časti vyhovujúceho výroku a súvisiaceho výroku o trovách konania.

14. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

15. Podľa § 151n ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej

veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.
Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo
patria určitej osobe.

16. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na

základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

17. Podľa § 1 ods. 1 písm. g) zákona č. 351/2011 Z. z., tento zákon upravuje oprávnenia a povinnosti k
cudzím nehnuteľnostiam v súvislosti so zriaďovaním a prevádzkovaním elektronických komunikačných
sietí.

18.Podľa§66ods.1písm.a)zákonač.351/2011Z.z.,podnikmôževnevyhnutnomrozsahuaakjetovo

verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti.19. Podľa § 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2017, povinnosti
zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a) sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých
nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik.

20. Podľa § 66 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z., podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť, je povinný pri
výkone práv podľa odseku 1 počínať si tak, aby nespôsobil škodu na nehnuteľnostiach alebo porastoch,
a ak sa jej nedá vyhnúť, aby ju obmedzil na najmenšiu možnú mieru. O začatí výkonu práva je povinný
upovedomiťvlastníkaaleboužívateľadotknutejnehnuteľnostinajmenej15dnívopred.Zdôvoduhavárie,

výkonu práv podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb alebo poruchy na vedení môže podnik vstúpiť
na cudziu nehnuteľnosť aj bez predchádzajúceho upovedomenia; v takom prípade upovedomí vlastníka
alebo užívateľa bezodkladne.

21. Podľa § 66 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2017, ak je vlastník
alebo užívateľ nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv podniku podľa odseku 1 obmedzený v obvyklom

užívaní nehnuteľnosti, má právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania
nehnuteľnosti. Nárok na jednorazovú náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom
podniku do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnosti, že došlo k vzniku núteného
obmedzenia užívania nehnuteľnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k vzniku núteného
obmedzenia užívania nehnuteľnosti došlo. Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej

náhrady nedohodnú, je každý z nich oprávnený podať súdu návrh na rozhodnutie do šiestich mesiacov
odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku.

22. Vecné bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim, upravený verejnoprávnymi
predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Aj keď majú nesporný verejnoprávny prvok daný spôsobom

ich vzniku a účelom, ktorému slúžia, nemožno prehliadať, že majú aj významný prvok súkromnoprávny.
Občianske právo definuje vecné bremeno ako právo niekoho iného než vlastníka veci, ktoré ho
obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Vecné bremená sa
vyznačujú tým, že spočívajú v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti buď na prospešnejšie využívanie
nehnuteľností alebo prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka alebo na

prospech určitej konkrétnej fyzickej či právnickej osoby. Toto obmedzenie je vždy spojené so zaťaženou
nehnuteľnosťou (obmedzenie vlastníka v prospech panujúcej nehnuteľnosti). Tzv. zákonné vecné
bremená tento charakter majú tiež. Ich režim ale nie je celkom totožný s režimom zmluvných vecných
bremien, lebo sa riadi špeciálnou úpravou právnych predpisov, ktoré upravujú činnosti, na ktorých
prevádzkovanie vznikli. Nejde ale o úpravu komplexnú, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej úpravy

občianskeho práva o vecných bremenách. Preto pokiaľ tieto špeciálne predpisy nemajú zvláštnu
úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou občianskoprávnou úpravou. To potom znamená, že ak špeciálne
predpisy zákonných vecných bremien neupravujú náhrady súvisiace s ich výkonom, treba použiť úpravu
súkromnoprávnu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 89/2008). Zákonom zriadené vecné
bremeno je vlastník povinný rešpektovať v nevyhnutnej miere a v rozsahu a za obmedzenie svojho

vlastníckeho práva má právo žiadať náhradu. V prípade vecných bremien zriaďovaných priamo zo
zákona ide vo svojej podstate o určitý druh verejnoprávneho obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti. Toto
obmedzenie vlastníckych práv je výrazom prevahy verejného záujmu nad záujmom jednotlivca bez
toho, aby toto zasahovanie bolo podmienené súhlasom zo strany dotknutého vlastníka (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Cdo/26/2014 zo dňa 24.03.2015).

23. Oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam v súvislosti so zriaďovaním a prevádzkovaním
elektronických komunikačných sietí upravuje i zákon č. 351/2011 Z. z., čo nepochybne vyplýva z
ustanovenia § 1 ods. 1 písm. g) tohto právneho predpisu. Ide o obmedzenie verejnoprávne, ktoré je i
podľa výslovnej dikcie zákona konštruované vo verejnom záujme. Zákon č. 351/2011 Z. z. je vo vzťahu k

Občianskemu zákonníku lex specialis. Umožňuje, aby si dotknutá osoba uplatnila nárok na jednorazovú
náhraduzapodstatnéobmedzenievužívanípozemkuzriadenímvecnéhobremenazozákona.Vzmysle
uvedeného zákona je podnik ako poskytovateľ verejnej siete vo verejnom záujme oprávnený zriaďovať
a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti. Povinnosti zodpovedajúce
oprávneniampodľaodseku1písm.a)(povinnostistrpieťvýkontýchtooprávnení)súvecnýmibremenami

viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach, ide o tzv. zákonné vecné bremená, za ktoré zákon priznáva
právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo
89/2008 zo dňa 21.12.2009).24. V prípade vecného bremena podľa § 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. ide o zákonné
vecné bremeno; určitý druh verejnoprávneho obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti. Toto obmedzenie
vlastníckeho práva je výrazom prevahy verejného záujmu nad záujmom jednotlivca bez toho, aby toto

zasahovanie bolo podmienené súhlasom zo strany dotknutého vlastníka (porovnaj napríklad rozsudky
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/89/2008 zo dňa 21.12.2009, sp. zn. 7Cdo/26/2014
zo dňa 24.03.2015 alebo sp. zn. 3Cdo/49/2014 zo dňa 14.04.2016). Z ustanovenia § 66 ods. 2 zákona č.
351/2011 Z. z. vyplýva, že povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a) sú vecnými
bremenamiviaznuciminadotknutýchnehnuteľnostiach.Podľa§66ods.1písm.a)zákonač.351/2011Z.

z. podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné
siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti. Predmetné ustanovenie tak zakotvuje (1) oprávnenú
osobu zo zákonného vecného bremena, ktorou je podnik (§ 5 ods. 1 prvá veta zákona č. 351/2011 Z.
z.), (2) zákonný predpoklad, ktorý musí byť splnený na vznik zákonného vecného bremena, t.j. verejný
záujem na existencii zákonného vecného bremena ako aj (3) obsah zákonného vecného bremena, t.j.
právo podniku zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti a (4)

rozsah zákonného vecného bremena, t.j. v nevyhnutnom rozsahu (rozsah zákonného vecného bremena
limitovaný aj ochranným pásmom verejnej siete (podľa § 68 ods. 4 a 5 zákona č. 351/2011 Z. z.).

25. V spore o zaplatenie peňažnej náhrady za zriadené vecné bremeno ku konkrétnemu pozemku podľa
§ 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. musí súd nevyhnutne skúmať splnenie podmienok na vznik vecného

bremena, pretože len jeho vznikom dochádza aj k vzniku nároku vlastníka nehnuteľnosti (žalobcu) na
primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti.

26. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

27. Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so
všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a

právne významné. (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a
relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov
sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). Rozhodnutie
súdu s jeho argumentáciou v odôvodnení má obsahovať súvislosti, t. j. jeho rozhodnutie musí byť
konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú

presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku
ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné,
racionálne, a v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé." (I. ÚS 243/07, I. ÚS 402/08).

28. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že zákonné vecné bremeno k predmetným nehnuteľnostiam

bolo zapísané v rozpore so zákonom, k jeho záznamu došlo nezákonne, preto toto vecné bremeno nikdy
nevzniklo a nemohlo ani dôjsť k obmedzeniu práv vlastníka nehnuteľnosti. Uvedenú odvolaciu námietku
považuje odvolací súd za dôvodne vznesenú s prihliadnutím na zákonom vyžadovaný predpoklad
preskúmateľnosti rozhodnutia súdu v tejto časti. Po preskúmaní obsahu odôvodnenia napadnutého
rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že predmetný rozsudok zakladá vadu nepreskúmateľnosti a

postupom súdu tak došlo k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu. Odvolací súd zdôrazňuje,
že odôvodnenie rozsudku súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a
spravodlivosti výroku rozsudku a súd sa musí vyrovnať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s odkazom na
všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale aj náležitým právnym zhodnotením. Ak

rozsudok takéto odôvodnenie neobsahuje, potom je nezrozumiteľný, nepreskúmateľný a dochádza ním
k porušeniu procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v civilnom konaní. Nepreskúmateľnosť, či
arbitrárnosť súdneho rozhodnutia bráni jeho vecnému preskúmaniu v odvolacom konaní; konvalidácia
tohto nedostatku súdom vyššej inštancie vo väčšine prípadov neprichádza do úvahy najmä z hľadiskazachovania princípu dvojinštančnosti konania. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady
konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, keď súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožní strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva (konkrétne právo účinne sa brániť proti

rozhodnutiu súdu) v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia môže byť tiež
dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

29. V súvislosti s námietkou vzniku vecného bremena odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie

sa vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, či na predmetných
nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu došlo ku vzniku zákonného vecného bremena v zmysle zákona
č. 351/2011 Z. z. V predmetnom spore nebolo sporné, že predmetom konania bola jednorazová peňažná
náhrada za zriadenie vecného bremena na pozemkoch vo výlučnom vlastníctve žalobcu za obdobie od
15.03.2017 do 22.08.2018, pričom osobou oprávnenou z vecného bremena je žalovaný, ktorý má podľa
§ 66 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z. z. povinnosť jednorazovú primeranú náhradu poskytnúť dotknutému

vlastníkovi pozemku. Pre priznanie jednorazovej peňažnej náhrady žalobcovi bolo však potrebné sa
v danej veci vysporiadať s podstatnou právnou skutočnosťou, a to či na predmetných pozemkoch
žalobcu došlo ku vzniku zákonného vecného bremena, pretože len v prípade ak ku vzniku zákonného
vecného bremena skutočne došlo, žalobcovi vznikol nárok na peňažnú náhradu za nútené obmedzenie
užívania nehnuteľnosti. Danosť tejto právnej skutočnosti o vzniku zákonného vecného bremena musí

súd nevyhnutne predbežne skúmať pri posudzovaní dôvodnosti žaloby žalobcu o zaplatenie primeranej
náhrady za zriadené zákonné vecné bremeno. Splnenie podmienok, resp. predpokladov na vznik
zákonného vecného bremena je nevyhnutné preskúmať z toho dôvodu, že len jeho vznikom dochádza k
vzniku nároku vlastníka nehnuteľnosti (žalobcu) na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania
nehnuteľnosti podľa § 66 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z. z. Z odôvodnenia napadnutého súdneho

rozhodnutia však nie je zrejmé, či súd prvej inštancie preskúmal predpoklady vzniku zákonného vecného
bremena, keď v odôvodnení rozhodnutia sa k tejto pre spor podstatnej skutočnosti žiadnym spôsobom
nevyjadril. Súd prvej inštancie len stroho konštatoval, že žalobcovi patrí náhrada za obmedzenie
vlastníckeho práva k pozemkom, na ktorých bolo zriadené vecné bremeno. Tento právny záver súdu
nespĺňapožiadavkupreskúmateľnosti,pretožesúdprvejinštanciesavodôvodnenírozsudkunevyrovnal

so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, a to konkrétne so skutočnosťou vzniku, resp. okamihom
vzniku zákonného vecného bremena. Absentuje teda dostatočné vysvetlenie myšlienkového postupu
súdu, ktorým dospel k záveru, že zákonné vecné bremeno na nehnuteľnostiach žalobcu vzniklo. Ako
už bolo uvedené vyššie žalobca má nárok na primeranú peňažnú náhradu za nútené obmedzenie
užívania nehnuteľnosti len v prípade existencie zákonného vecného bremena na nehnuteľnosti v jeho

vlastníctve vo vymedzenom období. Pokiaľ ku vzniku zákonného vecného bremena nedošlo, predmetná
žaloba nie je podaná dôvodne a je tu dané opodstatnenie pre jej zamietnutie v celom rozsahu. Na
základe tejto skutočnosti je preto smerodajným, aby bola v predmetnom spore ustálená existencia, resp.
vznik (okamih vzniku) zákonného vecného bremena viaznuceho na predmetných nehnuteľnostiach. Z
dôvodu, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal

s takto dôležitou okolnosťou, založil vadu nepreskúmateľnosti svojho rozhodnutia, pretože odvolací
súd nemohol preskúmať dôvodnosť priznania nároku žalobcovi na zaplatenie sumy 6.205 eur s
príslušenstvom ako primeranej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľností bez náležitého
odôvodnenia,prečomalsúdprvejinštanciezato,žebolinaplnenévšetkypredpokladyvznikuzákonného
vecného bremena v súlade s ust. § 66 ods. 2 a 3 zákona č. 351/2011 Z. z.

30. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že zákon č. 351/2011 Z. z. nestanovuje okamih vzniku
zákonného vecného bremena podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. Po vzniku zákonného
vecného bremena je podnik oprávnený podať návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností (§
66 ods. 2 druhá veta zákona č. 351/2011 Z. z.). Vzhľadom na evidenčný charakter záznamu (§ 5 ods. 2

v spojení s § 34 až § 37 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)) nemá zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností
žiaden vplyv na vznik zákonného vecného bremena. Ako bolo uvedené vyššie obsahom zákonného
vecného bremena podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. je právo podniku zriaďovať a
prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti. Verejnou sieťou je elektronická

komunikačná sieť (§ 2 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z.), ktorá sa úplne alebo prevažne používa na
poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré podporujú prenos signálov medzi
koncovými bodmi siete (§ 2 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z.). Vedenie sietí sú líniové a inžinierske
stavby sietí a verejné technické vybavenie územia, najmä nadzemné a podzemné vedenia (§ 2 ods. 14zákona č. 351/2011 Z. z.). Na zriadenie verejnej siete a výstavbu jej vedenia sa nevyžaduje stavebné
povolenie ani ohlásenie (§ 56 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon)), t.j. na zriadenie verejnej siete a výstavbu jej vedenia postačuje rozhodnutie

o umiestnení stavby. Keďže v prípade zákonného vecného bremena podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona
č. 351/2011 Z. z. ide vždy o vzťah podniku k cudzej nehnuteľnosti a v územnom konaní platí, že ak nemá
navrhovateľ územného konania k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez súhlasu vlastníka
územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, ak možno
na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť (§ 38 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom

poriadku (stavebný zákon)) s tým, že iným právom k pozemku sa rozumie právo vyplývajúce z vecného
bremena spojeného s pozemkom (§ 139 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon)). Z uvedených ustanovení vyplýva, že pred vydaním rozhodnutia
o umiestnení stavby vedenia verejnej siete musí byť podnik (ak nie je vlastníkom pozemku alebo nemá
súhlas vlastníka pozemku) oprávnený z vecného bremena k cudziemu pozemku, na ktorom má byť
vedenie postavené. Rozhodnutie o umiestnení stavby vedenia verejnej siete teda tiež nemá vplyv na

vznik zákonného vecného bremena podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z., ktoré zo zákona
vzniká v inom (zákonom konkrétne nedefinovanom) okamihu. Po vzniku zákonného vecného bremena
podľa zákona č. 351/2011 Z. z. je podnik povinný o začatí výkonu práva podľa § 66 ods. 1 písm. a)
zákona č. 351/2011 Z. z. upovedomiť vlastníka alebo užívateľa dotknutej nehnuteľnosti najmenej 15 dní
vopred (§ 66 ods. 3 druhá veta zákona č. 351/2011 Z. z.). Podľa názoru odvolacieho súdu predmetné

upovedomenie predstavuje osobitný formálny predpoklad, ktorý musí byť spolu s vyššie uvedenými
hmotnoprávnymi predpokladmi splnený pre vznik predmetného zákonného vecného bremena, ktoré tak
vzniknenajskôr16.deňpoupovedomenídotknutéhovlastníka,anajneskôrvzniknezhotovenímvedenia
optickej siete ako líniovej stavby (rovnaký právny názor o okamihu vzniku zákonného vecného bremena
podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. zaujal i Krajský súd Banská Bystrica v uznesení

sp. zn. 17Co/119/2018 zo dňa 15.08.2018).

31. V predmetnom spore je potrebné, aby sa súd prvej inštancie v súlade s vyššie uvedeným ustálil
okamih vzniku zákonného vecného bremena, a teda či boli splnené hmotnoprávne predpoklady pre
vznik zákonného vecného bremena, ako i osobitný formálny predpoklad tohto vzniku. Len v takom

prípade sa môže žalobca dôvodne domáhať náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľností z
dôvoduzriadenéhozákonnéhovecnéhobremenazaobdobieod15.03.2017do22.08.2018.Jepotrebné
podotknúť, že pri zápise vecných bremien vyplývajúcich zo zákona do katastra nehnuteľností, ich vznik
neskúma žiadna zákonná inštitúcia, pretože pri ich zápise do katastra nehnuteľností sa využíva zápis
záznamom. Vyplýva to z ust. § 34 ods. 1 katastrálneho zákona, podľa ktorého práva k nehnuteľnostiam

(ktoré sa zapisujú do katastra a medzi ktoré patria aj vecné bremená), ktoré vznikli, zmenili sa alebo
zanikli zo zákona, sa zapisujú do katastra záznamom. V zmysle § 35 ods. 2 písm. c) je k návrhu na
záznam potrebné pripojiť verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ale
z vykonávacej vyhlášky ku katastrálnemu zákonu č. 461/2009 Z. z. , § 28 ods. 1 písm. c) vyplýva, že
spôsobilým na zápis záznamom pri právach k cudzím veciam je už samotný návrh. Záznam vecného

bremena do katastra nehnuteľností má len evidenčný charakter, preto nemá vplyv na vznik, zmenu a
zánik práv k nehnuteľnostiam (má len deklaratórny charakter).

32. S ohľadom na uvedené odvolací súd po prejednaní veci ustálil, že pre rozhodnutie súdu prvej
inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania sú splnené

podmienky na jeho zrušenie a vrátenie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods.
1 písm. b) a § 391 ods. 2 CSP. V ďalšom konaní preto súd prvej inštancie bude musieť nanovo
rozhodnúť a znovu sa prípadom zaoberať v časti, v ktorej pôvodne žalobe vyhovel. Výrok o čiastočnom
zastavení konania v dôsledku absencie odvolania nadobudol právoplatnosť. Žalovaný podal odvolanie
proti vyhovujúcemu výroku rozsudku a súvisiacemu výroku o trovách konania, ktoré odvolací súd posúdil

ako opodstatnené. V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
(§ 391 ods. 2 CSP) vec znovu prejedná a rozhodne vo veci na podklade príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka a zákona č. 351/2011 Z. z. rešpektujúc názor odvolacieho súdu, že v
danej veci je potrebné skúmať existenciu, resp. vznik zákonného vecného bremena na predmetných
nehnuteľnostiach. Len v prípade zákonného vecného bremena, ktoré dňa XX.XX.XXXX vzniklo, sa

môže žalobca dôvodne domáhať náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľností za obdobie
od 15.03.2017 do 22.08.2018. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný vykonať, resp.
zopakovať dokazovanie na preukázanie splnenia vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok spolu
s formálnou podmienkou vzniku tvrdeného vecného bremena a skutkové zistenia právne posúdiť vovzťahu k dôvodnosti žaloby. V prípade ak súd prvej inštancie dospeje k záveru o vzniku zákonného
vecného bremena na nehnuteľnostiach žalobcu, a teda, že žalobca má nárok na primeranú náhradu v
zmysle § 66 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z. z., vo svojom ďalšom rozhodnutí sa vysporiada i so všetkými

odvolacími námietkami vznesenými žalovaným a súčasne i s ním predloženým znaleckým posudkom.
Svoje nové rozhodnutie súd odôvodní tak, aby bolo podľa § 220 ods. 2 CSP preskúmateľné a dostatočne
presvedčivé. Zároveň rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3
CSP), s ohľadom na celkový výsledok sporu.

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).