Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 19, 2022

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519201728
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2022:8519201728.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobkyne: D. Q., rod. J.,

nar. X.X.XXXX, bytom L. X/XXXX, XXX XX T. B., právne zastúpená JUDr. Stanislavom Lampartom,
advokátom AK so sídlom Námestie sv. Mikuláša 29, Stará Ľubovňa proti žalovanej: B. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX Q. - Y. L., Z. republika, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou
R.., nar. XX.X.XXXX, N. XXX, XXX XX P., Z. republika, v konaní o zrušenie a vysporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej k nehnuteľnostiam zapísaných na
LV č. XX kat. územia X., obec X., okres T. B., parcely registra C evidované na katastrálnej mape parcela

č. 271 o výmere 252 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XXX o výmere 209 m2,
druh pozemku záhrada a stavby rodinného domu číslo súpisné XX postavenej na parcele č. 271.

II. Súd p r i k a z u j edo výlučného vlastníctva žalobkyne: D. Q., rod. J., nar. X.X.XXXX, bytom L.
XXXX/X, XXX XX T. B. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX kat. územia X., obec X., okres T. B., parcely
registra C evidované na katastrálnej mape parcelu č. 271 o výmere 252 m2, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie, parcelu č. 272 o výmere 209 m2, druh pozemku záhrada a stavbu rodinný dom číslo

súpisné XX postavený na parcele č. 271, v podiele 1/1-z celku.

III. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanej za ustupujúci podiel sumu 2.580,- eur v lehote do
30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu domáhala zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XX kat. územia X., a to parcely KN C č. 271

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 252 m2, parcely KN C č. 272 záhrada o výmere 209 m2,
rodinného domu číslo súpisné XX postaveného na parcele KN C 271 s tým, že navrhla, aby uvedené
nehnuteľnosti boli prikázané do jej výlučného vlastníctva a ona bola zaviazaná na náhradu vo výške
2.580,- eur v zmysle znaleckého posudku S.. L.. Návrh dôvodila tým, že žalobkyňa platí všetky výdavky s
domom, udržiava ho a dom potrebuje ďalšie investície, aby nechátral. Poukázala na to, že je podielovou
spoluvlastníčkou vo veľkosti 9/10-in z celku a žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou s podielom 1/10-
in z celku. Žalobkyňa navrhla žalovanej odkúpenie spoluvlastníckeho podielu v zmysle znaleckého

posudku Ing. Štupáka č. 100/2019, avšak žalovaná na výzvu nereagovala. Nereaguje ani na žiadne iné
návrhy a riešenia týkajúce sa predmetných nehnuteľností.2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe v podaní zo dňa 17.3.2020 uviedla, že žalobkyňu nič neobmedzuje
v dispozícii s nehnuteľnosťou, nebola vyzvaná na spolupodieľanie sa na nákladoch na nehnuteľnosti.
Uviedla, že žalobkyňa neumožňuje vstup do nehnuteľnosti žalovanej už dlhšiu dobu, a to ani jej deťom.

Motívom žalobkyne je nehnuteľnosť predať. Navrhuje uzatvorenie súdneho zmieru a po predložení
znaleckého posudku na cenu nehnuteľností je pripravená za túto cenu nehnuteľnosť odkúpiť.

3. Žalobkyňa v podaní zo dňa 30.3.2020 uviedla, že žalovaná dlhodobo žije v Českej republike, o
nehnuteľnosť sa nezaujíma a nemá ani reálnu možnosť pri vzdialenosti od miesta nehnuteľnosti aj

jej pobytu reálne vykonávať povinnosti spojené s chodom nehnuteľnosti. Uviedla, že komunikácia so
žalovanou vzhľadom na narušené rodinné vzťahy je zlá, zotrvala na svojej žalobe.

4. Žalovaná v duplike doručenej súdu dňa 23.4.2020 uviedla, že sa nemohla podieľať na výdavkoch
súvisiacich s nehnuteľnosťou, nakoľko ich žalobkyňa ani nevyúčtovala. Žalovaná poprela, že nemala
záujem o komunikáciu so žalobkyňou.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalobkyňa zotrvala na podanom návrhu, uviedla, že je väčšinovou
podielovou spoluvlastníčkou v podiele 9/10-in z celku, pričom žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou
1/10-in z celku a tento stav bol vôľou rodiny, nakoľko na základe darovacej zmluvy sa stala majoritnou
vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Uviedla, že technický stav domu nie je dobrý, je potrebná

rekonštrukcia. Žalobkyňa si plní povinnosti vyplývajúce z vlastníctva, platí dane, poplatky, SIPO. Medzi
stranami sporu sú značné nezhody, nevedia medzi sebou komunikovať, preto je zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva podľa názoru žalobkyne dôvodné. Uviedla ďalej, že žalovaná žije v Českej
republike, do X. chodí príležitostne a nemá reálnu možnosť sa starať o nehnuteľnosť. Žalobkyňa si nevie
predstaviť užívanie nehnuteľností v podiele 1/10 žalovanou, preto žiada prikázať nehnuteľnosť do jej

výlučného vlastníctva. Poukázala na znalecký posudok predložený so žalobou.

6. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že so žalobným návrhom nesúhlasí. Poukázala na to, že od roku
1995 až do roku 2004 bývala v spornej nehnuteľnosti a následne odišla žiť do Čiech. V tomto čase sa
podieľala na investíciách do nehnuteľnosti. Najstarší syn žalovanej žil v predmetnej nehnuteľnosti do

roku 2008, resp. do roku 2010. Teda aj deti žalovanej pomáhali s prácami na dome. O skutočnosti, že
matka darovala žalobkyni podiel na nehnuteľnostiach žalovaná nevedela. Uviedla, že hodlá predmetnú
darovaciu zmluvu napadnúť. Je ochotná spornú nehnuteľnosť odkúpiť, avšak žalobkyňa s týmto
nesúhlasí. Ďalej uviedla, že namieta predložený znalecký posudok, má zato, že je podhodnotený.
Nehnuteľnosť mieni využívať ako víkendový dom, nakoľko má silné puto na Slovensko a X.. Chce

zabrániť, aby sa dom predal cudzej osobe, pričom o tom, že dom je na predaj, sa dozvedela od svojej
priateľky. Žalovaná bola tej mienky, že deľba je možná.

7. Žalobkyňa poprela, aby mala záujem nehnuteľnosť predať. Uviedla, že žalovaná chodí na Slovensko
len sporadicky. Podľa názoru žalobkyne reálna deľba nie je možná, ide o starú stavbu a deľba v pomere

1/10 a 9/10 tak, aby vznikli dve samostatné bytové jednotky nie je možná. Zároveň stavba má jeden
spoločný dvor. V priebehu obdobia september 2021 - september 2022 nebola žalovaná v X., resp. v
spornej nehnuteľnosti ani raz.

8. Súd odročil pojednávanie za účelom predloženia znaleckého posudku na hodnotu nehnuteľností zo

strany žalovanej. Žalovaná napriek uplynutiu 1 kalendárneho roka znalecký posudok nepredložila, a to
napriek opätovným výzvam zo strany súdu a na ďalšie nariadené pojednávanie sa nedostavila, pričom
súd mal vykázaný termín pojednávania v zmysle ust. § 112 CSP.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a po vyhodnotení dôkazov, za

preukázané podstatné skutkové tvrdenia považuje:

9. Z listu vlastníctva č. XX kat. územia X. má súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaná sú podielovými
spoluvlastníčkami nehnuteľností parcely reg. C evidované na katastrálne mape parcelné číslo 271
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 252 m2, parcelné číslo 272 záhrada o výmere 209 m2 a

stavba rodinného domu číslo súpisné XX postavenej na parcele č. 271, pričom žalobkyňa je podielovou
spoluvlastníčkou so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 9/10-in z celku a žalovaná 1/10-ina z celku.10. Z predloženého znaleckého posudku č. 100/2019 znalca Ing. Jána Štupáka, ktorý ohodnocoval
rodinný dom číslo súpisné XX a pozemky - parcela č. XXX a XXX kat. územia X. vyplýva všeobecná
hodnota nehnuteľností 25.800,- eur.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:

11. Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spoluvlastníctvo je podielové alebo
bezpodielové.

12. Podľa § 137 ods. 2 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

13. Podľa § 141 ods.1 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

14. Podľa § 141 ods.2 OZ každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné
potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní písomnú formu.

15. Podľa § 142 ods.1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,

súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

16. Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak
sa nepreukáže opak.

Právna teória, súdna prax:

17. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať

súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje
zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných
osobitného zreteľa.

18. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec
patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo
jedného z nich) k tejto veci.

19. Súdne konanie začína len na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov. Súd nemôže
rozhodnúť o spôsobe vyporiadania svojvoľne, ale je viazaný záväzným poradím: 1. Rozdelenie veci;
2. Prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu; 3. Nariadenie
predaja veci a rozdelenie výťažku. Pri vyporiadaní súd je povinný prihliadať na veľkosť spoluvlastníckych
podielov, a jednak na účelné využitie veci. Súd nie je síce viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi

účastníkov konania pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady "ne
eat iudex ultra petitum partium", avšak ani takéto návrhy nemožno v konaní nechať bez povšimnutia.

20. V konaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri úvahe, komu zo
spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie na zreteľ samostatne iba niektoré z hľadísk

výslovne uvedených v § 142 ods. 1 OZ (veľkosť spoluvlastníckych podielov účelné využitie vec, násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom) ani spoločne iba tieto zákonom
výslovne označené hľadiská, ale vždy komplexne celý široký súbor relevantných skutočností, ktorý nie
je vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona (R 37/2012).Súd dospel k právnemu záveru:

21. Pri vyporiadaní nehnuteľností súd vychádzal z ust. § 142 OZ a jeho záväzného poradia. Prvým
spôsobom je rozdelenie veci. Žalobkyňa v priebehu konania uviedla že nehnuteľnosť je stará, nie je
reálne deliteľná pri zachovaní výšky podielov 9/10 a 1/10, pričom stavba by mala spoločný dvor na
prechod. Žalovaná bola opačného názoru a pri reálnom rozdelení veci mala záujem o vchod a jednu
izbu. Žalovaná však bližšie tento svoj návrh nekonretizovala, nepredložila ani dodatočne žiaden návrh

dôkazu o možnosti takejto realizácie. V priebehu konania bolo zrejme, že vzťahy medzi stranami sporu
sú napäté a naviac za posledný rok nebola žalovaná v spornej nehnuteľnosti ani raz.

22. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo/559/2004 zo dňa 22.4.2004
v ktorom je vyslovené, že podielové spoluvlastníctvo k bytovému domu možno rozdeliť aj na bytové
jednotky, ak vzťahy medzi účastníkmi pri užívaní domu sú po dlhšiu dobu nekonfliktné a ich nezhody

nevyžadujú rozhodovanie súdu podľa § 139 OZ. Taktiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 22Cdo 1644/2005 zo dňa 5.9.2005, ktoré vyslovilo, že možnosť vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k bytovému domu rozdelením na bytové jednotky posudzuje súd i z hľadiska ďalšieho
možného spolužitia účastníkov v jednom dome. Súd pristúpi k takémuto rozdeleniu len v prípade, keď
vzťahy medzi účastníkmi pri užívaní domu sú po dlhšiu dobu nekonfliktné a ich nezhody nevyžadujú

rozhodovanie súdu podľa § 139 OZ. V zmysle týchto právnych záverov súd je toho názoru, že rozdelenie
predmetnej nehnuteľnosti na dve bytové jednotky nie je, dobre možné.

23. Preto súd pristúpil k druhému spôsobu vyporiadania nehnuteľností v zmysle § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka, a to prikázaním sporných nehnuteľností jednému spoluvlastníkovi - žalobkyni

za náhradu. Súd prihliadal na väčšinový spoluvlastnícky podiel žalobkyne - 9/10 z celku. Taktiež
na skutočnosť, že žalobkyňa doposiaľ spravuje sporné nehnuteľnosti. Súd preto prikázal sporné
nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne.

24. Pri stanovení náhrady súd vychádzal z predložených dôkazov strán sporu. Žalobkyňa v konaní

predložila znalecký posudok Ing. Štupáka - viď bod 10 tohto rozhodnutia. Žalovaná v priebehu konania
namietala výšku hodnoty sporných nehnuteľností, avšak napriek tomu, že súd odročil pojednávanie
a umožnil žalovanej predložiť v konaní súkromný znalecký posudok, žalovaná však takto napriek
výzvam neučinila. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť
tvrdeniaajednakdôkaznúpovinnosť.Následkyspojenésichnesplnenímvpodobevecnenepriaznivého

rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Aby účastník mohol splniť svoju
povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť svoju povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Neunesením
dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní
neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho

neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých
prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva (či už z dôvodu
nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, stanovenú
v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej OSP, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná
vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov

na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z
15. decembra 2011, sp. zn. 3 Cdo 108/2011).

25. Vzhľadom na to, že žalovaná tvrdila, že cena nehnuteľností je vyššia, ale žiadnym spôsobom -
dôkazom toto svoje tvrdenie nepodložila - nepreukázala, súd vychádzal z dôkazu, ktorý mal k dispozícii
- a to z vyššie citovaného znaleckého posudku Ing. Štupáka č. 100/2019. Znalec ohodnotil sporné
nehnuteľnosti na sumu 25.800,- eur. Podiel žalovanej 1/10 predstavuje sumu 2.580,- eur. Súd zaviazal
žalobkyňu, aby vyplatila sumu 2.850,- eur žalovanej v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol takto:

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.27. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 257 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na

náhradu trov konania vzhľadom na charakter sporu, kedy ide o vzájomné vyporiadanie majetkových
právnych vzťahov medzi stranami sporu. Spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
je sporom, ktorý môže začať na návrh ktoréhokoľvek podielového spoluvlastníka, pričom nie je
možné konštatovať, že úspech v konaní mal ten, kto podal návrh na začatie konania. Rozhodnutie
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pokiaľ súd návrhu vyhovie, je rozhodnutím v
záujme všetkých účastníkov. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa každému z

podielových spoluvlastníkov dostane jeho podielu buď vo forme veci, ku ktorej sa vyporiadava podielové
spoluvlastníctvo alebo formou finančnej náhrady.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.