Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 12, 2022

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 22Cb/142/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212209190
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Števík

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2022:1212209190.37

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcu: IFT InForm

Technologies,a.s.,IČO:35968915,Elektrárenská12428,83104Bratislava,zast.Advokátskakancelária
JUDr. HAJDUČÍK, s. r. o., IČO: 47240334, Ľudovíta Fullu 3/3098, 841 05 Bratislava, proti žalovanému:
P. O. - O.-K., D.: XXXXXXXX, XXX XX E. XXX, zast. Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s r.o.,
IČO: 36855928, Puškinova 16, 080 01 Prešov, o zaplatenie 43.314,05 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 25.04.2012 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
43.314,05 eur s prísl. titulom náhrady škody (žaloba bola pôvodne podaná voči žalovanému 1 GEFCO
SLOVAKIA s.r.o. a žalovanému 2 P. O. - O.-K., žalobca však vzal žalobu voči žalovanému 1 späť z
dôvodu dohody o urovnaní). Žalobca v žalobe uviedol, že na základe emailovej cenovej ponuky zo
06.08.2010 si žalobca objednal u žalovaného 1 ako dopravcu transport fotovoltaických panelov (12
balení/kamión x 17 jázd) s miestom nakládky v Nemecku a miestom vykládky na Slovensku. Pri vykládke
kamióna dopravcu (žalovaného 2, prostredníctvom ktorého žalovaný 1 plnil svoj záväzok z predmetnej

objednávky) bolo v mieste vykládky dňa 20.09.2010 zistené, že v priebehu prepravy došlo k poškodeniu
a znehodnoteniu 160 ks fotovoltaických panelov v 6 baleniach, pričom poškodenie bolo pri vykládke
riadne zaznačené do dodacieho listu. Písomná reklamácia prepravy panelov bola zo strany žalobcu
žalovanému 1 odoslaná dňa 29.09.2010. Žalobcovi tak vznikla škoda na paneloch v sume 34.960,-
eur. Žalobca však musel v dôsledku poškodenia panelov transportovať koncovému zákazníkovi nové
panely od výrobcu, čím mu vznikli ďalšie výdavky v súvislosti s prepravou 930,- eur a náklady v dôsledku
potreby vycestovania a účasti pracovníka žalobcu pri vykládke náhradných panelov dňa 21.10.2010 v

sume 508,36 eur. Celková škoda tak činí 36.398,36 eur + DPH, čiže 43.314,05 eur. Žalobca si v žalobe
uplatnil aj úrok z omeškania 5 % ročne od 29.09.2010 do zaplatenia.

2. Žalovaný (pôvodne žalovaný 2) v podanom odpore zo dňa 11.06.2012 poukázal na nedostatok svojej
pasívnej vecnej legitimácie a na to, že nezodpovedá za poškodenie a znehodnotenie predmetných
fotovoltaickýchpanelov,nakoľkoneporušilžiadnupovinnosťvyplývajúcumuzozmluvných,čizákonných
ustanovení. Poukázal zároveň na expertnú správu havarijného komisára č. 1020669 z 19.11.2010 o

škode zo zodpovednosti, z ktorej jednoznačne vyplýva, že škoda vznikla v dôsledku nesprávneho
balenia predmetného tovaru žalobcu, keďže jednotlivé fotočlánky boli poškodené v zárezoch debnenia,
ktoré vyhotovil odosielateľ a ktoré malo slúžiť ako balenie. V podaní z 31.01.2013 vzniesol námietku
premlčania odvolávajúc sa na čl. 32 ods. 1 písm. a) CMR (Vyhláška ministra zahraničných vecí z 27.novembra 1974 č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej
doprave), podľa ktorej je premlčacia doba nárokov z prepravy jeden rok a pre daný prípad začína plynúť
dňom vydania zásielky, čiže dňom nasledujúcim po 20.09.2010. Žalovaný do dnešného dňa neobdržal

písomnú reklamáciu a nároky voči nemu boli uplatnené až podaním žaloby 25.04.2012, teda po uplynutí
premlčacej lehoty. Zároveň uviedol, že je daný liberačný dôvod v zmysle čl. 17 ods. 4 písm. b) a c) CMR,
kedyškodanaprepravovanomtovarevzniklavdôsledkuosobitnéhonebezpečenstvaatýchskutočností,
ktoré majú pôvod v obale a balení, rovnako tak v manipulácii, naložení a uložení prepravovaného tovaru.
Odvolával sa pritom na závery nezávislej expertnej správy INSERVIS Slovakia s.r.o. zo dňa 19.11.2010,

v ktorej sa konštatuje, že "uvedené uloženie je vhodné na skladovanie, nie na prepravu". Uvádza sa v
nej aj, že "takýto druh balenia a následnej nákladnej prepravy nebol dostatočne preverený a otestovaný
v reálnych podmienkach, z uvedeného dôvodu ho považujeme za nedostatočný".

3. Znalec D.. F. Č. v znaleckom posudku Č.. X/XXXX z 02.08.2018 konštatoval, že uloženie tovaru v
paletách/boxoch bolo dostatočné na odolávanie štandardným nástrahám a kritickým situáciám v cestnej

premávke. Za príčinu vzniku škody na fotovoltaických paneloch označil nesprávne a nevhodné, či
nepostačujúce upevnenie vrchného radu paliet/boxov v nákladnom priestore návesu. Pohybom paliet/
boxov sa tieto priečili, posúvali, a tým prišlo k deformáciám fotovoltaických panelov vo vnútri balenia,
resp. palety/boxu. Panely boli kvôli krehkosti naukladané v paleta(boxe) natesno. Pohybom paliet a ich
nárazmi a krížením voči sebe prišlo k poškodeniu panelov. Spodný rad paliet, resp. fotovoltaické panely

v ňom uložené, ktoré ešte niesli hmotnosť vrchného radu poškodený nebol. Zároveň vyčíslil výšku škody
podľa Dohovoru CMR, ktorému preprava podliehala na sumu 36.370,36 eur.

4. Na pojednávaní dňa 10.02.2020 svedok P. A. uviedol:
"Firmu žalobcu nepoznám. X.. O. poznám. Pracoval som u neho ako vodič medzinárodnej nákladnej

dopravy. Skončil som u neho asi pred 3 rokmi. Viem, o čo sa jedná. Išlo o zákazku v Nemecku, kde
som nakladal tovar. Upevnil som ho podľa pokynov nemeckých pracovníkov a smeroval som na miesto
vykládky. Na serpentínach na Slovensku som zistil v spätom zrkadle, že sa mi tovar posunul na plachtu.
Zastavil som, upevnil som ho remeňmi a pokračoval som na miesto vykládky niekde pri Kráľovskom
Chlmci. Inú možnosť ako vyriešiť danú situáciu som nemal. Na mieste vykládky ten, kto preberal tovar

zistil, že tovar je poškodený, stalo sa tak posunom na serpentínach. Podľa môjho názoru chyba nastala
v Nemecku. Keďže nemecký pracovníci mi dali nesprávne pokyny na upevnenie tovaru, ktorý som
upevňoval ja. Vodič nie je zodpovedný za upevnenie tovaru na nákladné auto, vodič je zodpovedný
len za prepravu tovaru. Z mojej strany som si splnil všetky povinnosti, ktoré som mal. Počas jazdy
v serpentínach som sa musel vyhýbať iným kamiónom a urobil som myšičku. Nie som kompetentný

rozhodovať o tom, ako má byť tovar naložený. Nemám dôvod upozorňovať nakladateľa tovaru, ako má
byť tovar upevnený. Tomu má rozumieť v prvom rade ten, kto tovar nakladá. V tom čase som mal 30-
ročné skúsenosti ako vodič nákladného vozidla. Bez toho, že by som si splnil všetky svoje povinnosti pri
preberaní tovaru v Nemecku by ma odosielateľ na cestu ani nepustil. Po ukončení nakládky si nemecká
strana vyhotovila fotografie a až potom dali vodičovi do ruky papier. Podľa môjho názoru tovar bol

naložený dobre. Takýto tovar som vozil prvýkrát."

5. Na pojednávaní dňa 23.09.2020 znalec F. Č. uviedol:
"Podľa môjho názoru vodič je schopný posúdiť nesprávne upevnenie nákladu. Aj v zmysle CMR vodič
zodpovedá za náklad od jeho prevzatia až po jej odovzdanie príjemcovi, aj za upevnenie tovaru.

Vzhľadom k tomu, že vodič zodpovedá za naložený tovar až do odovzdania tovaru príjemcovi je v jeho
záujme, aby sa zaujímal o to, ako je tovar upevnený. Ak to nevie posúdiť, je okolo neho dosť spôsobilých
osôb, ktorí mu to vysvetlia. V prípade ak vodič nevie a nie sú tam osoby, ktoré mu poradia, môže
odmietnuťnakládku.Vprípadeakšoférnebolpripustenýknakládke,musíuviesťvodičvýhradudoCMR,
že mu toto umožnené nebolo. Vtedy sa zbavuje zodpovednosti za škody spôsobené zlým naložením

tovaru. Podľa môjho názoru bez ohľadu na to, čo má naložené, má jazdiť opatrne. V tomto konkrétnom
prípade vodič v prípade nehodovej udalosti postupoval správne, zvonka zabezpečil tovar a pokračoval
v jazde. Keďže sa z vnútra nevedel dostať. Vodič je zodpovedný za tovar, nech sa čokoľvek stane v
rámci dopravnej situácie. Neviem odpovedať na otázku, či suma vyčíslená v ZP je s DPH alebo nie je
s DPH. Nie som odborník na tuto tému, podľa môjho názoru reklamácie sa riešia bez DPH. To, že v

ostatných prepravách identických nedošlo k predmetnej udalosti ako pri tejto bolo podľa môjho názoru
tým, že vodič na ceste nezažil podobnú krízovú situáciu. Podľa môjho názoru v aute nebolo upevnenie
tovaruvtomtokonkrétnomprípadevporiadku.Naposúdeniepredmetnéhoprípadusúpotrebnéodborné
znalosti. Predmetná záležitosť sa riadi iba na základe CMR, kde sú uvedené povinnosti vodiča, keďsa tovar nakladá. Pokiaľ je materiál správne uložený na korbe a upevnený, ani v prípade myšičky sa
nesmie pohnúť. V tomto prípade bol vodič prítomný na nakládke a ak si nebol istý, mal to riešiť v mieste
nakládky. Viazacia kapacita popruhov a ich sila sú jedným z východísk pre rozhodovanie sa, aký spôsob

upevnenia zvolíme a koľko úväzov použijeme k hmotnosti tovaru. Sú spoločnosti, ktoré vytvárajú manuál
ako správne nakladať tovar. Má to však veľmi málo firiem. Skôr iba veľké."

6. Na pojednávaní dňa 12.09.2022 žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax na NS SR (rozsudok NS
SR z 30.01.2004, sp. zn. 2 Obdo 7/2003), to znamená, že dopravca v takomto prípade nedokazuje, len

osvedčuje, že poškodenie zásielky mohlo vzniknúť z osobitného nebezpečenstva. Na strane žalovaného
bolo nielen osvedčené, ale aj dokázané, že škoda vznikla z dôvodov, ktoré sú v CMR definované
ako liberačné podľa § 17. V konkrétnom prípade tým liberačným dôvodom je nedostatočný úväz
tovaru v zmysle čl. 17 ods. 4 písmeno c. Na strane 8 ZP v treťom odseku znalec uvádza, že v
Nemecku zodpovedá za naloženie tovaru odosielateľ. Žalovaný zdôraznil, že vodič nehavaroval, urobil
len vyhýbací manéver, o ktorom vypovedal len vodič. Žalobca k tomu uviedol, že čl. 17 číslo 4 písm. c

si treba vykladať tak, že liberačný dôvod platí vtedy, pokiaľ ku škode na tovare dôjde pri manipulácii,
naložení, uložení alebo vyložení zásielky odosielateľom. Nesúhlasil s výkladom PZ žalovaného, že
liberačný dôvod platí vtedy, ak vznikne poškodenie zásielky počas prepravy. V takomto prípade by
prepravca nebol nikdy zodpovedný za škodu na tovare, ktorý aj podľa CMR má nakladať a zabezpečovať
odosielateľ.Rovnakosanestotožnilsnámietkoupremlčania.Žalovanýnikdynespochybňovaluplatnenie

reklamácie, žalobca si ju uplatnil dvakrát, a to 20.09.2010 a 29.09.2010 druhýkrát prostredníctvom
zasielateľaGEFCO.Žalovanýnanámietkepremlčaniatrvá,keďžepopieradoručeniereklamácie.Výklad
žalobcu ohľadom čl. 17 ods. 4 písm. c spochybnil aj poukázaním na rozhodnutie NS SR, ktorý liberáciu
priznal v čase prepravy a nie iba v čase manipulácie, naloženia, uloženia a vyloženia. Žalobca zdôraznil,
že v spise sa nachádza doklad zo dňa 20.09.2010, ktorý je podpísaný vodičom. Ním žalobca reklamoval

spôsobenú škodu voči žalovanému. Žalovaný kontroval, že reklamácia má mať určitú formu, ktorú
žalobca uplatnil voči spoločnosti GEFCO a doručenie šoférovi nepovažuje za doručenie spoločnosti s
tým, že tam neboli uvedené ďalšie súvislosti.

7. Podľa čl. 17 ods. 4 písm. b) a c) Vyhlášky ministra zahraničných vecí z 27. novembra 1974 č. 11/1975

Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), dopravca je
s prihliadnutím na ustanovenia článku 18 ods. 2 až 5 oslobodený od zodpovednosti, ak strata alebo
poškodenie vznikne z osobitného nebezpečenstva súvisiaceho s jednou alebo s viacerými z týchto
skutočností: chýbajúci obal alebo chybný obal zásielky, ktorá je pre svoju povahu, ak nie je riadne balená
alebo ak nie je balená vôbec, vystavená stratám alebo poškodeniam, alebo manipulácia, naloženie,

uloženie alebo vyloženie zásielky odosielateľom, príjemcom alebo osobami konajúcimi za odosielateľa
alebo príjemcu.

Podľa čl. 18 ods. 2 CMR ak dopravca osvedčí, že podľa okolností prípadu mohla strata alebo poškodenie
zásielky vzniknúť z jedného alebo z niekoľkých zvláštnych nebezpečenstiev uvedených v článku 17 od.

4, predpokladá sa, že vznikli z týchto nebezpečenstiev. Oprávnený môže však preukázať, že škodu
nespôsobilo ani celkom ani čiastočne niektoré z týchto nebezpečenstiev.

Podľa čl. 9 ods. 1 a 2 CMR nákladný list je, pokiaľ sa nedokáže opak, vierohodným dokladom o uzavretí
a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom. Ak nákladný list neobsahuje výhrady

dopravcu s ich odôvodnením, platí právna domnienka, že zásielka a jej obal boli v okamihu prevzatia
dopravcom v dobrom zjavnom stave a že počet kusov, ich značky a čísla sa zhodovali s údajmi v
nákladnom liste.

Podľa čl. 27 ods. 1 CMR oprávnený môže požadovať úroky z náhrady škody. Tieto úroky vo výške 5 %

ročne sa počítajú odo dňa zaslania písomnej reklamácie dopravcovi, a ak nebola reklamácia podaná,
odo dňa podania žaloby na súde.

Podľa čl. 32 ods. 1 písm. a) CMR nároky z prepráv, na ktoré sa vzťahuje tento Dohovor, sa premlčujú za
jeden rok. V prípade úmyslu alebo takého zavinenia, ktoré sa podľa práva súdu, na ktorom sa právna

vec prejednáva, považuje za rovnocenné s úmyslom, je premlčacia lehota trojročná. Premlčacia lehota
začína plynúť: pri čiastočnej strate zásielky, pri jej poškodení alebo pri prekročení dodacej lehoty dňom
vydania zásielky.8. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vykonané
dokazovanie dospel súd k záveru, že žaloba je nedôvodná, keďže nemá oporu v zákone. Predmetom
žaloby je náhrada škody, ktorá mala žalobcovi ako odosielateľovi tovaru vzniknúť v dôsledku poškodenia

160 ks fotovoltaických panelov pri medzinárodnej preprave, ktorú vykonal žalovaný. V konaní bolo
predovšetkým sporné, či je nárok žalobcu premlčaný a ak nie je premlčaný, či je žalovaný zodpovedný za
vznik škody na strane žalobcu. Súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že námietka premlčania
vznesená zo strany žalovaného je dôvodná, čo bol základný dôvod pre zamietnutie žaloby v celom
rozsahu. Na danú vec je potrebné aplikovať Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej

nákladnej doprave (CMR), pričom v zmysle čl. 32 ods. 1 písm. a) vyhlášky ministra zahraničných
vecí z 27. novembra 1974 č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej
nákladnej doprave sa nároky z prepráv premlčujú za jeden rok, pričom premlčacia lehota pri poškodení
zásielky začína plynúť dňom vydania zásielky. Z dodacieho listu (E. Č.. XXXXXXXX) založeného do
spisu (na č.l. 19-20) vyplýva, že zásielka bola vydaná vodičom zabezpečujúcim predmetnú prepravu
tovaru určenej osobe dňa 20.09.2010, čiže týmto dňom začala plynúť ročná premlčacia lehota žalobcovi

na uplatnenie svojho nároku na náhradu škody na súde. Žalobca však podal žalobu na súde po
uplynutí tejto lehoty, teda až dňa 25.04.2012. Žalobca v priebehu konania tvrdil, že voči žalovanému
riadne uplatnil reklamáciu poškodenia prepravovanej zásielky, a to konkrétne prostredníctvom zápisu
na dodacom liste (E. Č.. XXXXXXXX), podľa názoru súdu však nejde o uplatnenie reklamácie voči
žalovanému platným spôsobom. V prvom rade reklamácia musí mať písomnú formu, musí byť z nej

zrejmé, že ide o reklamáciu a musí byť uplatnená voči správnej osobe. V predmetnom dodacom
liste je bez ďalšieho uvedené, že bolo poškodených šesť paliet (so špecifikáciou ich čísiel), pričom
dodací list obsahuje podpis šoféra pracujúceho pre žalovaného (p. A.). Z uvedeného záznamu nie je
jednoznačné, že ide o riadne uplatnenie reklamácie prepravy tovaru žalobcu voči žalovanému, keďže
podpis šoféra na dodacom liste nemôže nahradiť riadne doručenie reklamácie (s opisom situácie a

dôvodov reklamácie) žalovanému. Žalobca pritom nijakým spôsobom nepreukázal, že by reklamáciu
prepravy zásielky doručil žalovanému. Reklamáciu prepravy panelov zo dňa 29.09.2010 doručil len
spoločnosti GEFCO SLOVAKIA s.r.o. (pôvodne žalovaný 1), s ktorou v priebehu konania uzavrel dohodu
o urovnaní dňa 13.05.2013 a ktorá už nie je stranou sporu. Okrem toho podľa čl. 9 ods. 1 CMR
vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy je nákladný list, ktorý v danom prípade

obsahuje údaj o prevzatí zásielky určenou osobou dňa 20.09.2010, ale neobsahuje žiadnu zmienku o
vzniku škody na zásielke počas jej prepravy. Uvedené je ďalším dôkazom o nedostatku vyššie uvedenej
"reklamácie" prepravy tovaru zo strany žalobcu na dodacom liste, čo subsidiárne konštatoval aj znalec
D.. F. Č. v znaleckom posudku č. X/XXXX z 02.08.2018 na strane 6: Dohovor CMR však nepozná škodu
zapísanú na dodacom liste, pozná škodu zapísanú výhradne na Nákladnom liste CMR, ktorý je v danom

prípade "čistý" = bez zápisu či poznámky o poškodení. Z uvedených skutočností súdu jasne vyplýva,
že žalobca zvolil nedostatočnú formu uplatnenia reklamácie prepravy tovaru a túto ani riadne nedoručil
žalovanému. Tvrdenia žalobcu, že žalovaný pred začatím konania nespochybňoval riadne uplatnenie
reklamácie prepravy zo strany žalobcu sú vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bez právnej váhy.

9. Súd subsidiárne považuje za potrebné uviesť, že aj keby nebol nárok žalobcu premlčaný, žalobu by
zamietol z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaný nesie zodpovednosť za vznik škody
na strane žalobcu v súvislosti s prepravou predmetného tovaru. Súd dôsledne vychádzal z Expertnej
správy o škode zo zodpovednosti dopravcu č. XXXXXXX z 19.11.2010, ktorú vypracoval INSERVIS
Slovakia s.r.o. a kde tento výslovne uvádza, že uloženie (predmetnej) zásielky je vhodné na skladovanie,

nie na prepravu a že takýto druh balenia a následnej nákladnej prepravy nebol dostatočne preverený
a otestovaný v reálnych podmienkach a z uvedeného dôvodu ho považuje za nedostatočný. Taktiež
znalec v záveroch svojho znaleckého posudku konštatoval, že príčinou vzniku škody na fotovoltaických
paneloch bolo "nesprávne a nevhodné, či nepostačujúce upevnenie vrchného radu paliet/boxov v
nákladnom priestore návesu. Pohybom paliet/boxov sa tieto priečili, posúvali, a tým prišlo k deformáciám

fotovoltaických panelov vo vnútri balenia, resp. palety/boxu. Panely boli kvôli krehkosti naukladané v
paleta(boxe) natesno. Pohybom paliet a ich nárazmi a krížením voči sebe prišlo k poškodeniu panelov."
Aj na pojednávaní znalec vysvetlil, že "v tomto konkrétnom prípade vodič v prípade nehodovej udalosti
postupoval správne, zvonka zabezpečil tovar a pokračoval v jazde, keďže sa z vnútra nevedel dostať".
Doplnil, že podľa jeho názoru "v aute nebolo upevnenie tovaru v tomto konkrétnom prípade v poriadku".

Znalec taktiež uviedol, že v prípade, ak vodič nevedel, či je tovar naložený správne, mohol odmietnuť
nakládku. V prípade, ak nebol pripustený k nakládke, musí uviesť vodič výhradu do nákladného listu
CMR, že mu toto umožnené nebolo. Zároveň konštatoval, že na posúdenie predmetného prípadu sú
potrebné odborné znalosti. K predmetnej záležitosti sa vyjadril aj samotný vodič, ktorý vykonal prepravutovaru a ktorý na pojednávaní uviedol, že upevnil tovar podľa pokynov nemeckých pracovníkov a na
serpentínach zistil v spätom zrkadle, že sa tovar posunul na plachtu vozidla. Preto zastavil, upevnil tovar
remeňmi a pokračoval na miesto vykládky. Bez toho, že by si splnil všetky svoje povinnosti pri preberaní

tovaru v Nemecku by ho odosielateľ na cestu ani nepustil. V zmysle vyššie uvedenej expertnej správy
z 19.11.2010 a záverov znalca súd dospel k záveru, že tovar nebol správne zabalený a upevnený,
čo s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobilo vznik škody na prepravovanom tovare. Vzhľadom na
to, že vodič postupoval podľa pokynov nemeckých pracovníkov pri naložení tovaru a išlo o prepravu
tovaru, ktorého balenie a upevnenie si vyžaduje odborné znalosti, súd nepripisuje vznik škody na tovare

konaniu vodiča p. A.. Preto mu ani nie je možné vyčítať, že do nákladného listu CMR neuviedol výhrady
voči baleniu a upevneniu tovaru - nemal totiž o ich nedostatkoch pravdepodobne žiadnu vedomosť,
resp. nič nenasvedčuje tomu, že by pri vynaložení všeobecnej odbornej starostlivosti mal mať dôvodné
pochybnosti o nedostatkoch balenia, či upevnenia tovaru. Okrem toho sa súd stotožnil s tvrdením
žalovaného, že na daný prípad možno aplikovať čl. 17 ods. 4 písm. b) resp. c) CMR, podľa ktorého
je dopravca oslobodený od zodpovednosti, ak poškodenie vznikne z osobitného nebezpečenstva

súvisiaceho s jednou alebo s viacerými z týchto skutočností: chýbajúci obal alebo chybný obal zásielky,
ktorá je pre svoju povahu, ak nie je riadne balená alebo ak nie je balená vôbec, vystavená stratám
alebo poškodeniam, alebo manipulácia, naloženie, uloženie alebo vyloženie zásielky odosielateľom,
príjemcom alebo osobami konajúcimi za odosielateľa alebo príjemcu. Ak dopravca v zmysle čl. 18 ods.
2 CMR osvedčí, že podľa okolností prípadu mohlo poškodenie zásielky vzniknúť z jedného alebo z

niekoľkých zvláštnych nebezpečenstiev uvedených v článku 17 od. 4, predpokladá sa, že vznikli z týchto
nebezpečenstiev. Oprávnený môže však preukázať, že škodu nespôsobilo ani celkom ani čiastočne
niektoré z týchto nebezpečenstiev. Podľa názoru súdu bolo vykonaným dokazovaním (expertná správa
o škode z 19.11.2010, znalecký posudok, výpoveď znalca, výsluch svedka) dostatočne osvedčené, že
škoda na predmetnej zásielke s najväčšou pravdepodobnosťou vznikla v dôsledku jej chybného obalu

a upevnenia vo vozidle, čo je dôvod pre ktorý je žalovaný oslobodený od zodpovednosti za škodu na
predmetnej zásielke. Keďže vodič nakladal tovar do vozidla a upevnil ho podľa pokynov nemeckých
pracovníkov (podľa znalca za upevnenie tovaru ako súčasť jeho nakladania na prepravu zodpovedá v
Nemecku odosielateľ), vodič nemal dôvod opätovne prekontrolovať uloženie a zabezpečenie zásielky vo
vozidle a ani zapisovať akékoľvek s tým súvisiace výhrady do nákladného listu CMR. Na druhej strane

žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania, že škodu na tovare nespôsobilo
toto nebezpečenstvo podľa čl. 17 ods. 4 písm. b) resp. c) CMR, čiže chybný obal, či jeho uloženie/
upevnenie vo vozidle.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,

na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v
tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.