Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 17, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9C/16/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110202559
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hadrbulcová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2011:1110202559.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave, sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou, v právnej veci

navrhovateľky: H. G., nar. XX.XX.XXXX, D. XXX/XX, H., proti odporcom: 1. Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, 2. Slovenská republika - Ministerstvo vnútra
SR, Pribinova 2, Bratislava, 3. Slovenská republika - Ministerstvo financií SR, Kýčerského l , Bratislava,
4. Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva SR, Mierová 19, Bratislava, o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .
Odporcom súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca navrhovateľky M. G. nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom D. XXX/XX, H., sa
návrhom doručeným na súd dňa 31.8.2004 spolu s ďalšími navrhovateľmi domáhal od odporcu v 1.

rade alebo odporcu v 2. rade alebo odporcu v 3. rade alebo odporcu v 4. rade zaplatenia náhrady škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu podľa zákona č. 58/1969 Zb., alternatívne
zaplatenia náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu podľa zákona
č. 58/1969 Zb. odporcami v 1.- 4. rade spoločne a nerozdielne vo výške 120.000,- Sk.

Svoj návrh odôvodnil tým, že do spoločnosti s obchodným názvom BMG Invest s.r.o. Košice vložil
na základe zmluvy o tichom spoločenstve finančné prostriedky. K investovaniu peňazí sa rozhodol

na základe presvedčenia podporovaného masívnou reklamou, v ktorej nebankové subjekty sľubovali
zhodnotenie finančných prostriedkov o výnos, ktorý mnohonásobne prevyšoval úroky poskytované
bankami. Nebankové subjekty však prestali plniť, resp. nesplnili svoje záväzky a uzatvorili svoje
prevádzky, z dôvodu úpadku a na ich majetok bol vyhlásený konkurz. Navrhovateľ bol presvedčený, že
svoje peňažné prostriedky investoval v súlade so zákonom o kolektívnom investovaní, resp. že investuje
do bankových subjektov. Nebankové subjekty prijímali vklady, vykonávali teda bankovú činnosť bez
požadovanej licencie, čím porušovali zákon o bankách. Národná banka Slovenska, v ktorej kompetencii

bolovprípadezistenianedostatkovvčinnostibankyzasiahnuťdo10.10.1999,nevyužilasvojuprávomoc
a voči nebankovým subjektom, ktoré vykonávali bankovú činnosť v rozpore so zákonom, nezasiahla.
Nekonanie a zanedbanie povinností zo strany odporcov v 1. a 3. rade malo za následok, že nelegálna
činnosť nebankových subjektov nadobudla nebývalé rozmery, Slovenská republika prostredníctvom
svojich orgánov nepodnikla nič, aby odvrátila protiprávny stav, nepodnikla ani kroky smerujúce k
obmedzeniu tohto podnikania. Konaním osôb oprávnených konať v mene nebankových subjektov
dochádzalo počas ich podnikania k spáchaniu viacerých trestných činov, okrem iného trestného činu

neoprávneného podnikania, porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku a podvodu. Napriek
dostatku známych skutočností orgány činné v trestnom konaní nezasiahli adekvátne, ale až po uzavretí
prevádzok nebankových subjektov. Nekonanie a zanedbanie povinností zo strany odporcov v 1. a 2.
rade malo za následok, že nelegálna činnosť nebankových subjektov nadobudla nebývalé rozmery,Slovenská republika prostredníctvom svojich orgánov nepodnikla nič, aby odvrátila protiprávny stav,
nepodnikla ani kroky smerujúce k obmedzeniu tohto podnikania. Rovnako nekonaním a zanedbaním
povinností zo strany odporcu v 4. rade, ako orgánu nadriadenému Slovenskej obchodnej inšpekcii,

ktorá ako dozorný orgán mohla včas zakázať šíreniu klamlivej reklame, malo za následok, že na
základe klamlivej reklamy navrhovateľka vložila svoje finančné prostriedky do nebankových subjektov.
Slovenskárepublikataknesprávnymúradnýmpostupomasvojounečinnosťouspôsobilanavrhovateľovi
škodu, ktorá sa rovná hodnote investovanej sumy do nebankových subjektov. Príčinná súvislosť medzi
vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom je preukázaná tým, že pokiaľ by Slovenská

republika včas, razantne a v súlade s právomoci zverenými jeho orgánom zákonom zakročila voči
nebankovým subjektom a pozastavila ich činnosť už v čase, keď na protizákonnosť stavu poukazovala
vtedajšia ministerka financií a štátu boli známe aj podvody a bankroty iných nebankových subjektov,
nebol by im navrhovateľ zveril svoje peniaze.

Odporca v 1. rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na to, že pokiaľ navrhovateľ

prostredníctvom investičných zmlúv investoval svoje finančné prostriedky v prospech nebankových
subjektov, išlo o obchodnoprávny vzťah upravený Obchodným zákonníkom, resp. občianskoprávny
vzťah upravený Občianskym zákonníkom. T.j. navrhovateľka a nebankový subjekt vstúpili do
súkromnoprávnych vzťahov slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, v súlade s platným právnym
poriadkom, čo potvrdili svojimi podpismi. Nebankové subjekty nepôsobili v oblasti finančného trhu,

kde mohli pôsobiť len subjekty, ktoré získali na takúto činnosť povolenie Úradu pre finančný trh
alebo Národnej banky Slovenska. Nebankové subjekty takéto povolenie nemali a preto dohľadu a
kontrole Úradu pre finančný trh alebo Národnej banky Slovenska, v čase uzatvorenia investičných
zmlúv nepodliehali. Úrad pre finančný trh nemohol nad nebankovými subjektami vykonávať dohlaď ani
podľa zákona o kolektívnom investovaní, podľa zákona č. 385/1999 Z.z., pretože činnosť nebankových

subjektov nespĺňala podmienky týmto zákonom vyžadované, nebankové subjekty nevykonávali
kolektívne investovanie a nemohli byť preto subjektami dohľadu podľa § 60 ods. 1, písm. k) zákona o
kolektívnom investovaní. Namietal, že podmienkou zodpovednosti štátu za škodu podľa § 18 zákona č.
58/1969 Zb. je škoda spôsobená nesprávnym úradným postupom alebo škoda spôsobená nezákonným
rozhodnutím orgánu štátnej správy a musí existovať príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním,

v danom prípade nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Bol toho názoru, že v predmetnej
veci táto podmienka splnená nie je.

Odporca v 2. rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na to, že navrhovateľ uzavrel
so spoločnosťou BMG Invest s.r.o. Košice zmluvu, na základe ktorej vložil do tzv. "nebankového

subjektu" finančné prostriedky s prísľubom ich zhodnotenia. Popísal činnosť, ktorú Úrad finančnej
polície správy kriminálnej a finančnej polície Prezídia PZ venoval nebankových subjektov od roku
1999. Od začiatku roku 2000 preveroval podozrenia zo spáchania trestného činu uvedených subjektov.
Poukázal na postup v rámci ktorého od 23.10.2000 zaslal úrad finančnej polície niekoľko dožiadaní
na daňové úrady. Dňa 26.3.2003 bola Krajskej prokuratúre v Košiciach zaslaná analýza spisového

materiáludotýkajúcehosačinnostiHorizontSlovakia,o.c.p.,a.s.aB.M.G.Invests.r.o.,odpoveďouktorej
bolo uloženie zabezpečenia ďalších podkladov vo veci. Na pracovnom stretnutí dňa 18.6.2001 bolo
konštatované, že zatiaľ nie je možné začať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe. Bolo žiadané tiež
daňové riaditeľstvo o spoluprácu v súvislosti s uskutočnením daňových kontrol. Následne dňa 4.2.2002
B.M.G. Invest s.r.o. a Horizont Slovakia, o.c.p., a.s. uzavreli svoje pobočky a vyšetrovateľ začal trestné

stíhanie vo veci neoprávneného podnikania. Namietal, že k nesprávnemu úradnému postupu z jeho
strany nedošlo a nie je preto daný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu vzniknutú navrhovateľovi
podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb.

Odporca v 3. žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Namietal nedostatok pasívnej legitimácie, nakoľko

dozor a výkon dohľadu nad správcovskými spoločnosťami od 1.11.2000 zabezpečoval Úrad pre finančný
trh. Poukázal na skutočnosť, že od 1.1.2000 nadobudol účinnosť zákon č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom
investovaní, v zmysle ktorého zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnej
výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom mohli len správcovské
spoločnosti, ktoré môžu mať iba právnu formu akciovej spoločnosti, ich základné imanie musí byť

najmenej 50.000.000,- Sk a obchodné meno musí obsahovať označenie "správcovská spoločnosť,
akciová spoločnosť" alebo "správ. spol., a.s." Už nahliadnutím do obchodného registra muselo byť
navrhovateľovi zrejmé, že nejde o investičné spoločnosti. Investičné spoločnosti vykonávajú svoju
činnosť na základe vydávania cenných papierov (akcie, podielové fondy) investorom. Na rozdiel od nichnebankovésubjektyvykonávalisvojučinnosťnazákladezmlúvopôžičkeazmlúvotichomspoločenstve.
Navrhovateľ dobrovoľne vstúpil do záväzkovo-právnych vzťahov s tzv. nebankovými subjektami, ktoré
si dostatočne nepreveril a preto musí znášať nepriaznivé následky svojho rozhodnutia a neprenášať

ich na štát. Poukázal na legislatívne opatrenia, ktoré mali chrániť občanov pred prípadnými rizikami
investovania prostriedkov do tzv. nebankových subjektov spočívajúce vo vypracovaní nových zákonov,
prísnejšie upravujúcich spôsob podnikania v oblasti investovania financií. Odporca vypracoval materiál
s názvom "Návrh opatrení na zamedzenie podnikania subjektov, ktoré poskytujú služby ekvivalentné
bankovým bez príslušného povolenia, v ktorých vkladateľ nie je adekvátne chránený pred rizikom

podvodu a defraudácie". Návrh opatrení prerokovala a schválila vláda SR uznesením zo dňa 12.1.2000.
V roku 2000 uskutočnil odporca v rámci programu PHARE vysvetľovaniu kampaň s cieľom oboznámiť
verejnosť s investičnými možnosťami na finančnom trhu s osobitným dôrazom na riziká investovania
do tzv. nebankových subjektov. Odporca podal podnety na Generálnu prokuratúru SR a Úrad finančnej
polície Policajného zboru SR, týkajúce sa oznámenia skutočností o podozrení zo spáchania trestného
činu neoprávneného podnikania.

Odporca v 4. rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Namietal nedostatok pasívnej legitimácie
podľa zákona 58/1969 Zb. Namietal, že za škodu nezodpovedá ani podľa § 415 a § 420 Občianskeho
zákonníka, pretože navrhovateľovi škodu nespôsobil. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by v
minulosti išlo o klamlivú reklamu. Spoločnosť BMG Invest s.r.o. Košice mala v čase reklamy v

predmete svojej činnosti zapísané také činnosti podnikania, ktoré nevylučovali vysoké zisky, nešlo
o reklamu tak, ako to vymedzuje zákon č. 147/2001 Z.z. o reklame, ale o verejnú výzvu za
účelom zhromažďovania peňažných prostriedkov od verejnosti, s cieľom tieto finančné prostriedky
následne investovať. Nebankové subjekty tiež nevykonávali kolektívne investovanie, nepôsobili v oblasti
finančného trhu, keď prijímali peňažné prostriedky od verejností a investovali ich do rôznych oblastí

podnikania, nepodliehali dohľadu Úradu pre finančný trh ani NBS. Išlo o súkromnoprávny vzťah medzi
fyzickými osobami a obchodnými spoločnosťami v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, štát
nemôže zakázať vstupovať fyzickej či právnickej osobe do záväzkového vzťahu. Každý si musí zvážiť
a preveriť riziko, ktoré vyplýva z uzavretých zmlúv. Konštatoval, že zo strany navrhovateľky išlo o
špekulatívny zámer s úmyslom získať neprimerané finančné zisky. Išlo o záväzkové vzťahy a preto

navrhovateľov nebolo možné považovať za spotrebiteľov v zmysle zák. č. 634/1992 Zb. Ministerstvo
hospodárstva nie je nadriadeným orgánom Slovenskej obchodnej inšpekcie, a preto nemôže zasahovať
do jej nezávislosti v rozhodovacej a kontrolnej činnosti. Namietal splnenie zákonných predpokladov
zodpovednosti štátu za škodu.

Navrhovateľ v priebehu konania zomrel dňa 18.03.2007. Súd uznesením zo dňa 17.12.2009 právnu
vec navrhovateľa v 6. rade M. G. proti odporcom 1,2,3,4 vylúčil na samostatné konanie. H. G., je jediná
dedička po nebohom navrhovateľovi, je teda hmotnoprávnou nástupkyňou pôvodného navrhovateľa.

Súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti

odporcov, ktorí sa na pojednávanie nedostavili, doručenie predvolania mali riadne vykázané, nepožiadali
o odročenie pojednávania, súd preto vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti

Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o tichom spoločenstve zo dňa 8.11.2001 č. TS-SR-200111
08/06 12 01/BÚ-OS zistil nasledovný skutkový stav:

Právny predchodca navrhovateľky M. G. uzavrel s BMG Invest s.r.o. Košice zmluvu o tichom
spoločenstve dňa 8.11.2001, č. TS-SR-200111 08/06 12 01/BU-OS na základe ktorej poskytol tejto
spoločnosti finančné prostriedky vo výške 120.000.- Sk . Zmluvné strany sa dohodli, že podiel tichého
spoločníka na zisku bude vo výške 35,00 % ročne z výšky vkladu tichého spoločníka.

Spoločnosť BMG Invest s.r.o., Košice si zmluvné záväzky nesplnila, vložené finančné prostriedky
navrhovateľovi nevyplatila, na spoločnosť bol vyhlásený konkurz.

Podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu

alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh
štátnych orgánov a orgánov spoločenských organizácií uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným
postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Štát podľa citovaného ustanovenia zodpovedá za škodu objektívne, bez ohľadu na zavinenie za

súčasného naplnenia troch podmienok, ktorých naplnenie súd v konaní skúmal. Súd skúmal, či
navrhovateľovi vznikla škoda (majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch), či sa odporcovia dopustili
nesprávneho úradného postupu (spočívajúci v činnosti alebo nečinnosti) a či je škoda navrhovateľa v
príčinnejsúvislostisnesprávnymúradnýmpostupomodporcu.Súdnazákladevykonanéhodokazovania
nezistil naplnenie žiadnej z uvedených podmienok zodpovednosti štátu podľa citovaného § 18 zákona

č. 58/1969 Zb.

Právny predchodca navrhovateľky uzatvorením zmluvy o tichom spoločenstve vstúpil do záväzkovo
právnych vzťahov s právnickou osobou BMG Invest s.r.o., Košice. Vzájomné práva a povinnosti
zmluvných strán sa riadia zmluvou a ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Spoločnosť BMG Invest s.r.o., Košice si svoje povinnosti vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy
nesplnila a navrhovateľovi nevyplatila poskytnuté finančné prostriedky, zatvorila svoje pobočky a bol
na ňu vyhlásený konkurz. Právnemu predchodcovi navrhovateľky vznikli voči uvedenej spoločnosti
pohľadávky zo záväzkovo právnych vzťahov, ktoré si mal možnosť prihlásiť v konkurznom konaní
vedenom voči uvedenej spoločnosti. Konkurzné konanie nie je dosiaľ ukončené, t.j. nie je známe, či a v

akej výške môžu byť v konkurznom konaní uspokojené nároky navrhovateľky. Nie je preto možné ustáliť
výšku škody, ktorá navrhovateľke najneskôr do rozhodnutia súdu vznikla. Návrh na začatie konania o
náhradu škody je preto možno považovať za predčasne podaný. Až potom, keď budú vyčerpané všetky
zákonné možnosti navrhovateľke na uspokojenie jej nárokov voči nebankovým subjektom, bude možné
s určitosťou konštatovať, či jej vznikla škoda a v akej výške.

V konaní ďalej nebolo preukázané, že by zo strany štátneho orgánu išlo o nesprávny úradný postup.
Z obsahu spisu nevyplýva, že by nebankové subjekty prevádzkovali činnosť, ktorú je podľa zákona č.
385/1999 Zb. oprávnená vykonávať len správcovská spoločnosť. Investičné fondy, podielové fondy ako
aj správcovské spoločnosti, vykonávajú svoju činnosť na základe vydávania cenných papierov (akcie,

podielové fondy) investorom, ktoré reprezentujú investície týchto investorov. Spoločnosť BMG Invest
s.r.o., Košice vykonávala svoju činnosť na základe zmlúv o pôžičke a o tichom spoločenstve, na ktoré sa
primerane vzťahuje Občiansky zákonník a Obchodný zákonník. Prevádzkovanie týchto činností štátne
orgányzakázaťnemohli,pretoženemohlizasahovaťdozáväzkovoprávnychvzťahov,ktorévzniklimedzi
právnym predchodcom navrhovateľky a obchodnou spoločnosťou na základe ich slobodnej vôle.

Neobstojí ani námietka právneho predchodcu navrhovateľky, že k investovaniu svojich peňazí do
spoločnosti sa rozhodol na základe presvedčenia podporovaného reklamou, že ide o investičnú
spoločnosť s príslušnou licenciou na takýto predmet podnikania, pretože nebankové subjekty ani po
formálnej stránke nespĺňali zákonom určené náležitosti pre správcovské spoločnosti (obchodné meno,

výška základného imania, právna forma).

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v konaní neboli preukázané zákonné predpoklady
zodpovednostiodporcovzaškodutitulomnesprávnehoúradnéhopostupuapretonávrhvcelomrozsahu
ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspešnosti a úspešným
odporcom náhradu trov konania nepriznal, pretože im žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len podľa § 205 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku.