Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/62/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318204056
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Štiftová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1318204056.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov JUDr.

Romana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcov: 1/ TV Senec s.r.o., Šamorínska 4,
Senec, IČO: 50 484 443, X/ Y. T., D.. XX.X.XXXX, Š. X, Z., proti žalovanému: MOJE MESTO, Kollárova
2135/5, Senec, IČO: 42 265 223, zastúpenému: Advokátska kancelária Fiľo & Partners s.r.o., Štúrova
11, Bratislava, IČO: 47 237 031, o ochranu osobnosti a dobrej povesti právnickej osoby, na odvolanie
žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 11C/54/2018-249, zo dňa 8.11.2019,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietajúcej žalobu žalobcov, ktorou sa

domáhali ochrany osobnosti žalobcu 2/ a ochrany dobrej povesti žalobcu 1/, zverejnením nepravdivých
tvrdení v periodiku „Občasník o aktuálnom živote v meste Senec“, vydavateľom ktorého je žalovaný,
V. ročník, 1, vydanie, jún 2018 v článku s názovom „Predvolebná kampaň s nádychom eštebáckych
praktík a vo výroku o trovách konania, z r u š u j e a vec v r a c i a v tomto rozsahu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

II. V zostávajúcej zamietajúcej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania v plnej výške. V odôvodnení uviedol, že žalobou, ktorá bola súdu doručená
18.6.2018, sa žalobcovia domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť okamžitému upusteniu
od protiprávneho konania, spočívajúceho v zásahoch do osobnostných práv žalobcu 2/ ako aj v
zásahoch do dobrého mena a dobrej povesti žalobcu 1/, k okamžitému upusteniu od akéhokoľvek
šírenia nepravdivých, osočujúcich, nepravdivo kritizujúcich a iných tvrdení difamačného charakteru,
smerujúcich voči žalobcom; žiadali zverejnenie ospravedlnenia, ktoré požadovali zverejniť na webovej

a facebookovej stránke žalovaného po dobu minimálne 6 mesiacov a zaplatenie primeraného
zadosťučinenia v sume 2.000 eur pre žalobcu 2/ a v sume 6.000 eur pre žalobcu 1/, na tom skutkovom
základe žalobca 2/ bol 9.2.2017 na mestskom zastupiteľstve mesta Senec od skupiny poslancov
žalovaného, Občianskeho združenia Moje mesto, konkrétne pani O. C. a M. H. obvinený, že si
vybavil kúpu pozemku od Bratislavského samosprávneho kraja, cez vicežupanku B. D.. Na mestskom
zastupiteľstve mesta Senec 4.4.2018 bol žalovaný 1/ obvinený tými istými osobami, že dostal dotácie
vo výške 30.000 eur za rok 2018. Priebeh mestského zastupiteľstva mesta Senec pravidelne natáča

externá firma, ktorá robí live audio a zvukový záznam zo zastupiteľstiev. Dňa 4.4.2018 kameraman tejto
spoločnosti havaroval a z tohto dôvodu neprišiel natáčať na mestské zastupiteľstvo. V nadväznosti na
túto skutočnosť sa v komentároch na facebookovej stránke žalovaného objavili správy, že žalovaný 1/ je
zodpovednýzaneodvysielaniezáznamuztohtomestskéhozastupiteľstva.Vkomentárochnafacebookužalovaného sa tiež objavili nepravdivé tvrdenia, že žalovaný 1/ nebol zapísaný na Rade pre vysielanie
a retransmisiu ako internetová TV. Dňa 30.4.2018, bola žalovanému (ako aj všetkým jeho členom
jednotlivo) zasielaná predžalobná výzva, ktorou žalobcovia žiadali okamžité upustenie od protiprávneho

konania, spočívajúceho v zásahoch do osobnostných práv, ako aj v zásahoch do dobrého mena a dobrej
povesti žalobcu 1/. Žalobca 2/ tvrdí, že pozemok nekúpil. TV Senec, s.r.o. taktiež nedostala nikdy žiadnu
dotáciu. Žalobca 1/ fakturoval za december 2017 sumu 5.222 eur, za január 2018 sumu 5.103 eur, za
február sumu 4.018 eur a za marec sumu 9.131,20 eura, spolu sa za rok 2018 do apríla jednalo o sumu
9.121 eur a nie 30.000 eur. Žalobca 1/ chodí na každé mestské zastupiteľstvo mesta Senec a to už viac

ako rok a prináša reportáže
o aktualitách, s dôrazom na rovnaký priestor pre každého dotknutého v danej veci, ako internetová TV
bolazaloženávseptembriroku2016ajejčinnosťbolazapísanáajnaRadeprevysielaniearetransmisiu,
o čom Rada pre vysielanie a retransmisiu informuje aj
v zoznamoch na svojej web stránke. Na internetovej stránke žalovaného sa objavil článok s názvom „N.
Z. S. V. na H. H. A....“, v ktorom okrem iného boli aj nasledovné vyjadrenia: „Pred župnými voľbami v

roku 2017 začala byť aktívna v oblasti politického
a spoločenského života v meste súkromná firma TV Senec s.r.o. Na stránkach Rady pre vysielanie a
transmisiu túto firmu v ZOZNAME DRŽITEĽOV LICENCIÍ NA TELEVÍZNE VYSIELANIE nenájdete, je
zapísaná len v Zozname audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Svoje spravodajské videá
zdieľa prostredníctvom video portálu YouTube,

na sociálnej sieti Facebook a svojej vlastnej stránke. Na televíznych prijímačoch si túto “televíziu”
nenaladíte. Kto je kto? Majiteľmi firmy sú Y. T. a A. Z.. A. Z. je členom výkonného výboru futbalového
klubu o.z. MŠK Senec a syn predsedu klubu MŠK Senec Ľ. Z.. Y. T. aj Ľ.X. Z. kandidovali v roku 2014
na poslancov v meste Senec, obaja však neúspešne. Ľ. Z. sa v roku 2017 stal
po odstúpení A.. F. na návrh primátora mesta G. G. členom Komisie športu. TV Senec s.r.o. získala na

jeseň 2017, v čase župných volieb, od mesta prostriedky určené
na Okrúhle stoly presunom v celkovej výške 20.000 eur, len tak bez odsúhlasenia zastupiteľstvom.
Súkromná firma prišla k lukratívnej zákazke bez zmluvy a obstarávania. Vtedajšia viceprimátorka BSK
- B. D. vylobovala pre túto firmu zákazku aj
na kraji, išlo o zabezpečenie vysielacieho času od 1.9. - 31.12.2017. Nikoho nezaujímalo, že ide len

o YouTube kanál, podstatné bolo, že dostali ďalších 5.000 eur. Odmenou za vykonanú prácu bola pre
pani B.. D. predvolebná prezentácia prostredníctvom spravodajstva tejto firmy za peniaze nás všetkých.
Navzdory snahe TV Senec s.r.o. a ich náklonnosti ku B.. D. sa jej nepodarilo uspieť vo voľbách a za
poslankyňu BSK bola zvolená nominantka OZ Moje Mesto O. C..“ Žalobca 2/ je senecký starousadlík,
ktorý má v meste Senec náležitú dôstojnosť, vážnosť a česť, pretože dlhoročne v rámci lokality mesta

Senec pôsobí v oblasti verejného života, bez politického angažovania sa, ako aj v podnikateľskom
prostredí, kde v rámci lokality mesta Senec spájajú jeho aktivity, a teda aj on s náležitou vážnosťou a
uznaním, a to nielen preto, že Senec, ako okresné mesto je malá komunita, kde sa všetci ľudia vzájomne
dobre poznajú, ale aj preto, že stoja za jeho prácou výsledky. Nepravdivé a klamlivé vyjadrenia sú teda
jednoznačne spôsobilé znevážiť dobré meno, ako aj jeho občiansku česť, dôstojnosť a v neposlednom

rade, dobré meno spoločnosti TV Senec s.r.o., ktorej je konateľom a spoločníkom a ktorá na rozdiel
od verejne prezentovaných vyjadrení zo strany žalovaného, ktoré sú nepravdivé, prezentuje oboch
žalobcov v úplne inom svetle. Takéto nezákonné a závadné konanie spôsobuje u ľudí s ktorými sa
žalobcovia dennodenne v rámci mesta Senec stretávajú pochybnosti, následkom ktorých vzniká reálna
ujma, či už v podobe ujmy na strane spoločenského postavenia, vážnosti, občianskej cti žalobcu 2/, ale

aj vo forme ušlého zisku na strane žalobcu 1/.

2. Podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené 9.8.2018 žalobcovia zmenili žalobu a uviedli,
že žalovaný naďalej pokračuje v útokoch na dobré meno, respektíve osobnosť žalobcu a to tým,
že v periodiku s názvom Občasník o aktuálnom živote v meste Senec, vydavateľom ktorého je

žalovaný, v júni 2018 s nákladom 7500 ks, na strane 3 vydali článok s názvom „Predvolebná kampaň
s nádychom eštebáckych praktík“, v ktorom sa uvádza, že „TV Senec s.r.o. má zohrať dôležitú úlohu
v nadchádzajúcich komunálnych voľbách. To je pravý dôvod prečo vznikla. Má zabezpečiť kontinuitu
vládnutia ľudí okolo súčasného primátora a zároveň zlikvidovať opozíciu. V predvolebnej kampani sa
zrejmenebudúštítiťničoho.JasnýmdôkazomjenedávnanávštevapánaY.T.ajehokoleguupríbuzných

jednej z poslankýň za OZ Moje Mesto na východe Slovenska bez jej vedomia a súhlasu. Protizákonným
spôsobom získali osobné údaje o príbuzných poslankyne. Neváhali precestovať tisíce kilometrov a
pod zámienkou natáčania reportáže obťažovať jej rodinu. Súhlasíte aby na toto išli vaše dane?“
Podľa žalobcov sú tieto tvrdenia žalovaného, uvádzané v citovanom článku, nepravdivé a snažiace saúmyselne poškodiť žalobcov, ktorí nie sú žiadnym spôsobom politicky angažovaní a ich konanie aj v
prípade spomínanom v článku, bolo len skutočnou snahou o natočenie nezaujatej reportáže. Žiadali, aby
súd zaviazal žalovaného k okamžitému upusteniu od protiprávneho konania, spočívajúceho v zásahoch

doosobnostnýchprávžalobcu2/,akoajvzásahochdodobréhomenaadobrejpovestižalobcu1/,ateda
k okamžitému upusteniu od akéhokoľvek šírenia nepravdivých, osočujúcich, nepravdivo kritizujúcich a
iných tvrdení difamačného charakteru, smerujúcich voči týmto osobám; zverejnenie ospravedlnenia v
znení: „Týmto sa ospravedlňujeme pánovi Y. T. a celému tímu TV Senec s.r.o. za šírenie nepravdivých,
osočujúcich, nepravdivo a nad mieru kritizujúcich a iných tvrdení difamačného charakteru, smerujúcich

voči týmto osobám, ktoré sme šírili a zaväzujeme sa, že s týmto konaním nebudeme pokračovať.“ a to
na webovej ako aj facebookovej stránke minimálne po dobu 6 mesiacov; zverejnenie ospravedlnenia v
najbližšom vydaní Občasníka o aktuálnom živote v meste Senec, v znení: „Týmto sa ospravedlňujeme
pánovi Y. T. a celému tímu TV Senec s.r.o. za šírenie nepravdivých, osočujúcich, nepravdivo a nad mieru
kritizujúcich
a iných tvrdení difamačného charakteru, smerujúcich voči týmto osobám, ktoré sme zverejnili v

predchádzajúcom vydaní tohto Občasníka o aktuálnom živote v meste Senec a zaväzujeme sa, že
s takýmto konaním už nebudeme ďalej pokračovať." Trvali na náhrade primeraného zadosťučinenia
za spôsobenie imateriálnej ujmy znevážením dobrého meno žalobcu 2/ ako aj jeho občianskej cti a
dôstojnosti a to v sume 2.000 eur a náhrade primeraného zadosťučinenia za spôsobenie imateriálnej
ujmy, zásahom do dobrého mena a dobrej povesti žalobcu 1/ a to

v sume 6.000 eur.

3.Pokiaľideostručnýobsahnapadnutéhorozhodnutia(§393ods.2C.s.p.),súdprvejinštancieuviedol,
že žalobcovia v žalobe označili viaceré podľa ich názoru neoprávnené zásahy. Ako prvé nepravdivé
a osočujúce tvrdenie označili, že na mestskom zastupiteľstve mesta Senec od skupiny poslancov

žalovaného, konkrétne pani O. C. a M. H. bol žalobca 2/ obvinený, že si vybavil kúpu pozemku od
BSK cez vice županku B. D.. Po vykonanom dokazovaní, oboznámením sa s obsahom predmetného
rokovania zastupiteľstva, zo zvukového záznamu z rokovania, mal súd prvej inštancie za preukázané,
že na rokovaní nezazneli nepravdivé tvrdenia, boli kladené legitímne otázky. Ako uviedol žalovaný na
rokovaní mestského zastupiteľstva mesta Senec toho dňa bola riešená zmluva medzi Bratislavským

samosprávnym krajom a firmou TORONA, s.r.o. a prebiehala diskusia o predmetnom predaji. Bola to
legitímna diskusia, otázky smerovali na verejne dostupné informácie a status osoby pána H., ktorý prišiel
na rokovanie. Žiadna informácia nebola difamujúca, ani nepravdivá. Navyše nebolo preukázané, že by
to bol práve žalovaný, občianske združenie, kto na rokovaní niekoho oslovil. O. C. V. M. H. vystupovali
ako poslankyne mestského zastupiteľstva, nie ako štatutárne zástupkyne žalovaného, preto je legitímna

námietka žalovaného o nedostatku pasívnej legitimácie. To, že sú obe členkami občianskeho združenia,
žalovaného, nie je dôvodom vedúcim ku záveru, že žalovaný je zodpovedný za ich výroky, a to aj v
prípade, že by boli nepravdivé.

4. Druhé nepravdivé a osočujúce tvrdenie podľa žalobcov bolo tvrdenie O. C. a M. H. opäť na

mestskom zastupiteľstve 4.4.2018, že žalovaný 2/ dostal dotácie vo výške 30.000 eur. Aj v tomto prípade
išlo o vyjadrenie poslankýň mestského zastupiteľstva, nie o vyjadrenie žalovaného, ako občianskeho
združenia. Čo sa týka pravdivosti tohto tvrdenia, napriek tomu, že sa nejednalo o dotácie, ale o
prijaté plnenia, v spore bolo preukázané, vyjadrením mesta Senec zo dňa 2.5.2019 (č. l. 174), aj z
publikovaných faktúr, ktoré mesto Senec zverejnilo, že žalobca 2/ vystavil pre mesto Senec faktúry v

období od 10. januára 2018 do 16. marca 2018 v celkovej výške 29.343 eur. Žalovaný poukazoval v
tejto súvislosti aj na závery hlavného kontrolóra mesta Senec, ktorý uvádza, že medzi mestom Senec a
žalobcom2/nebolauzatvorenázmluva.Podľanázorusúduprvejinštancietotoajkeďnepresnétvrdenie,
ale nie nepravdivé, nemohlo zasiahnuť do práv žalobcu 2/. Navyše sa jedná o financie z verejných
zdrojov, z rozpočtu mesta Senec. Odhliadnuc od nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného vo vzťahu

k týmto tvrdeniam, ktoré odzneli na rokovaní zastupiteľstva z úst poslankýň a nie od žalovaného,
ako občianskeho združenia, považoval za potrebné skonštatovať, že toto tvrdenie nebolo spôsobilé
zasiahnuť do zákonom chránených práv žalobcu 2/.

5. Ďalším nepravdivým a osočujúcim tvrdením malo byť tvrdenie na facebookovej stránke žalovaného

o tom, že žalovaný 2/ je zodpovedný za neodvysielanie záznamu
zo zasadnutia mestského zastupiteľstva dňa 4.4.2018. Ako dôkaz žalobcovia predložili listinný dôkaz na
č. l. 40. Z jeho obsahu súd prvej inštancie nezistil žiadnu nepravdivú informáciu, ani jeho celkový obsah
nevyznieva difamujúco. V správe bolo uvedené pravdivé tvrdenie, že zasadnutie zastupiteľstva je zatiaľbez priameho prenosu, aj to, že majiteľ firmy, ktorá prenos zabezpečovala informoval žalovaného, že
prenos bol objednaný na štvrtok. A na informácii, že to zabezpečí Senec TV, nie je nič difamujúce. Tieto
tvrdenia uvedené na facebookovej stránke žalovaného neboli spôsobilé zasiahnuť do práv žalobcov.

6. Štvrtým nepravdivým tvrdením mali byť komentáre na facebookovej stránke žalovaného, že žalobca
2/ bol zapísaný na Rade pre vysielanie a retransmisiu ako internetová TV. Toto vyjadrenie pochádza
z mailovej komunikácie zo dňa 29. mája 2018, od poslankyne O. C.. Bolo preukázané, stanoviskom
Rady pre vysielanie a retransmisiu (č. l. 140), že pre žalobcu 1/ nie je vydaná licenciu, ani povolenie

na prevádzku služieb, žalobca začal vykonávať svoju podnikateľskú činnosť na základe oznámenia,
podľa § 63a zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.
z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov. Ustanovenie § 2 tohto zákona rozlišuje medzi
subjektmi,ktorélicenciunazákladezákonamajúaktoréjunemajú.Medzisubjekty,ktorélicenciunemajú
spadá aj žalobca 1/. Preto súd prvej inštancie považoval vyjadrenie O. C., uverejnené na facebookovej
stránke žalovaného za pravdivé a nespôsobilé zasiahnuť do práv žalobcov.

7. Žalobcovia v žalobe označili aj vyjadrenie uverejnené na internetovej stránke žalovaného, článok s
názvom „N. Z. S.N. V. na H. H. A....“, v ktorom okrem iného boli aj nasledovné vyjadrenia: „Pred župnými
voľbami v roku 2017 začala byť aktívna v oblasti politického a spoločenského života v meste súkromná
firma TV Senec s.r.o.

Na stránkach Rady pre vysielanie a transmisiu túto firmu v ZOZNAME DRŽITEĽOV LICENCIÍ NA
TELEVÍZNE VYSIELANIE nenájdete, je zapísaná len v Zozname audiovizuálnych mediálnych služieb
na požiadanie. Svoje spravodajské videá zdieľa prostredníctvom videoportálu YouTube, na sociálnej
sieti Facebook a svojej vlastnej stránke. Na televíznych prijímačoch si túto “televíziu” nenaladíte. Kto
je kto? Majiteľmi firmy sú Y. T. V. A. Z.. A. Z. je členom výkonného výboru futbalového klubu o.z. MŠK

Senec a syn predsedu klubu MŠK Senec Ľ. Z.. Y. T. V. Ľ. Z. kandidovali v roku 2014 na poslancov v
meste Senec, obaja však neúspešne. Ľ. Z. sa v roku 2017 stal po odstúpení A.. F. na návrh primátora
mesta G. G. členom Komisie športu. TV Senec s.r.o. získala na jeseň 2017, v čase župných volieb,
od mesta prostriedky určené na Okrúhle stoly presunom v celkovej výške 20.000 eur, len tak bez
odsúhlasenia zastupiteľstvom. Súkromná firma prišla k lukratívnej zákazke bez zmluvy a obstarávania.

Vtedajšia viceprimátorka BSK - B. D. vylobovala pre túto firmu zákazku aj na kraji, išlo o zabezpečenie
vysielacieho času od 1.9. - 31.12.2017. Nikoho nezaujímalo, že ide len o YouTube kanál, podstatné bolo,
že dostali ďalších 5.000 eur. Odmenou za vykonanú prácu bola pre pani B.. D. predvolebná prezentácia
prostredníctvom spravodajstva tejto firmy za peniaze nás všetkých. Navzdory snahe TV Senec s.r.o. a
ich náklonnosti ku B.. D. sa jej nepodarilo uspieť vo voľbách a

za poslankyňu BSK bola zvolená nominantka OZ Moje Mesto O. C..“ Žalobcovia v žalobe neoznačili,
ktoré konkrétne skutkové tvrdenia z tohto článku považujú
za nepravdivé, alebo difamačné. Preto súd prvej inštancie skúmal obsah celého článku a to
v kontexte ku obom žalobcom. V článku boli uverejnené pravdivé tvrdenia, týkajúce sa držiteľov licencie,
aj týkajúce sa majiteľov firmy. Obsahu celého článku bol koncipovaný kriticky vo vzťahu ku vedeniu

mesta Senec, poslankyne D., nie žalobcov, súd dospel ku záveru, že článok neobsahoval nepravdivé
tvrdenia a preto jeho obsah nie je spôsobilý zasiahnuť do práv žalobcov.

8. V podaní zo dňa 26.7.2018, ktorým žalobcovia zmenili žalobu ešte pred tým, ako bola doručená
žalovanému, za ďalší difamačný zásah označili článok v Občasníku o aktuálnom živote v meste Senec,

vydavateľom ktorého je žalovaný, a to v júni 2018, kde na strane 3 bol uverejnený článok s názvom „A.
G. Z. D.Á. I. A.“, v ktorom sa uvádza, že „TV Senec s.r.o. má zohrať dôležitú úlohu v nadchádzajúcich
komunálnych voľbách. To je pravý dôvod prečo vznikla. Má zabezpečiť kontinuitu vládnutia ľudí okolo
súčasného primátora a zároveň zlikvidovať opozíciu. V predvolebnej kampani sa zrejme nebudú štítiť
ničoho. Jasným dôkazom je nedávna návšteva pána Y. T. a jeho kolegu u príbuzných jednej z poslankýň

za OZ Moje Mesto na východe Slovenska bez jej vedomia a súhlasu. Protizákonným spôsobom
získali osobné údaje o príbuzných poslankyne. Neváhali precestovať tisíce kilometrov a pod zámienkou
natáčania reportáže obťažovať jej rodinu. Súhlasíte aby na toto išli vaše dane?“ Podľa žalobcov sú
tieto tvrdenia žalovaného nepravdivé a snažiace sa úmyselne poškodiť žalobcov, ktorí nie sú žiadnym
spôsobompolitickyangažovaníaichkonaniebolosnahouonatočenienezaujatejreportáže.Vykonaným

dokazovaním v spore bolo preukázané, že bola natočená iba jedna reportáž, hoci žalobca tvrdil, že sa
chcelidozvedieťniečooúspešnýchľuďoch,ktorýsanenarodilivSenciapretoinýúmysel,akoobjektívne
informovaťokandidátke,nemožnovylúčiť.Navyšeneoslovilipriamoju,aleibajejrodinnýchpríslušníkov,
ktorí navyše nemajú žiadne väzby na mesto Senec. Žalobca 1/ začal svoju činnosť podľa oznámeniarady v roku 2017, pred komunálnymi voľbami a súd prvej inštancie sa stotožnil s vyjadrením žalovaného,
že išlo o reakciu na správanie sa žalobcu 1/, ktorý sa selektívne a zámerne rozhodol navštíviť iba
rodinných príslušníkov jednej z kandidátok na poslanca, pričom tento postup neuplatnil objektívne voči

všetkým kandidátom. Je pravdou, že reakcia žalovaného je kritická, ale žalovaný kontexte celého článku
dáva do popredia otázku verejných financií, nie osobné záujmy, preto možno uzavrieť, že aj žalobca 1/,
ktorý poskytuje mestu Senec mediálne služby, pričom úhrada za tieto poskytované služby je realizovaná
z rozpočtu mesta, čiže z verejných zdrojov, musí znášať väčšiu mieru kritiky, ako iné subjekty. Je na
mieste otázka žalovaného, či s takýmto konaním občania súhlasia.

9. Súd prvej inštancie záverom uviedol, že dobrá povesť právnickej osoby je abstraktný pojem, zásah
do dobrej povesti môže predstavovať neoprávnené, nesprávne tvrdenie, dokonca aj pravdivé tvrdenie,
vždy však takej intenzity, ktorú nemožno v demokratickej spoločnosti tolerovať. Čiže také tvrdenia, ktoré
majú difamačný charakter, to znamená, že tvrdenie musí byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej
povesti právnickej osoby (II. ÚS 211/08). V týchto sporoch sa totiž stretávajú dve práva požívajúce

ochranu a to sloboda prejavu a právo právnickej osoby domáhať sa ochrany dobrej povesti. Pri takomto
strete je povinnosťou súdu zohľadniť všetky konkrétne okolnosti, nakoľko sloboda prejavu predstavuje
jeden z najdôležitejších základov demokratickej spoločnosti. V prípade občasníka, ktorý je vydávaný v
náklade okolo 7.500 kusov a reaguje na aktuálne dianie v meste, súd prvej inštancie dospel k záveru,
že v predmetnom článku neboli publikované nepravdivé skutkové tvrdenia, ani neprimerané hodnotiace

úsudky, ktoré by boli spôsobilé neoprávnene zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu 1/.

10. Keďže súd prvej inštancie žiaden z označených výrokov nepovažoval za spôsobilý zasiahnuť do
dobrej povesti žalobu 1/ ani osobnostných práv žalobcu 2/, žalobu v zmysle § 11, § 13 ods.2, ods. 3, §
19b ods. 1, § ods. 2, ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, článku 19 ods. 1, ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky v celom rozsahu zamietol. O trovách konania podľa § 255 C. s. p. Žalovaný mal
v spore plný úspech, preto súd prvej inštancie zaviazal žalobcu k náhrade trov konania v plnej výške s
tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 C. s. p. po právoplatnosti
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Proti rozsudku podali žalobcovia odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) C.
s. p. a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Podstatným
zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov ich odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie sa zakladá
na nesprávnom závere o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, súd prvej inštancie vec nesprávne

právne posúdil, pretože vec nevnímal vo vzájomnej súvislosti podľa § 191 ods. 1 písm. C. s. p. a
pochybil pri zdôvodnení jednotlivých výrokov žalovaného, že neboli spôsobilé zasiahnuť do dobrej
povesti žalobcu 1/ ani do osobnostných práv žalobcu 2/.

12. Nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného spočíva v

tom, že každý sporný výrok žalovaného (či už iná aktivita žalobcami spomínaná, ako škodlivá), mal
vždy priamu spojitosť so žalovaným. Je nesporné, že práve žalovaný bol spoločným menovateľom
pri všetkých škodlivých aktivitách žalobcami spomínaných v žalobe a jej doplnení. Mal za to, že
súd prvej inštancie nekonal v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p. a všetky žalobcami dokladané dôkazy
vyhodnotil a posudzoval len separátne každý zvlášť, čo je jasné už z toho, že súd prvej inštancie

vecne rozdelil škodlivé aktivity žalovaného do jednotlivých bodov, ktoré nikde neposudzuje vo vzájomnej
súvislosti a to napriek tomu, že žalobcovia opakovane poukazovali na to, že všetky nimi uvádzané
a dôkazmi podložené zásahy žalovaného do ich právom chránených záujmov majú jedného a toho
istého spoločného menovateľa, a to žalovaného, čím bolo a je práve jeho konanie spôsobilé privodiť
im ujmu (nakoľko sa jednalo o škodlivé konanie na viacerých frontoch, ako mestské zastupiteľstvo,

internetová stránka žalovaného, facebookové konto žalovaného, občasník vydávaný žalovaným, atď.);
týmto vzájomným menovateľom sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal a nikde v celom rozsudku
nerieši túto podľa ich názoru kľúčovú otázku, a len v odseku 18. odôvodnenia napadnutého rozsudku
sucho a nesprávne uvádza: „Keďže súd žiaden z označených výrokov nepovažoval za spôsobilý
zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu 1/ ani do osobnostných práv žalobcu 2/, zamietol žalobu v

celom rozsahu.“ Takéto doslova žiadne zdôvodnenie, ba až odignorovanie viacnásobnej argumentácie
žalobcov, že žalovaný konal pri všetkých zásahoch ako občianske združenie a že je vec potrebné vnímať
vo vzájomnej súvislosti v zmysle § 191 ods. 1 C. s. p. je nesprávnym právnym posúdením.13. V súvislosti s vyššie uvedeným považoval za potrebné uviesť, že žalovaný, či už produkoval
svoje škodlivé tvrdenia na mestskom zastupiteľstve (ako niekto z členov žalovaného), alebo v
komentároch na internete, na svojej facebookovej stránke, alebo v občasníku, takúto aktivitu okamžite

zverejňoval na ostatných týchto miestach (výstupy z mestského zastupiteľstva sa takmer okamžite
ocitli na internetových a facebookových stránkach žalovaného a neraz boli aj predmetom článkov v
Občasníku), čím priamo potvrdil názor žalobcov, že práve žalovaný je spoločným menovateľom všetkých
týchto škodlivých a protiprávnych aktivít (nehovoriac o následnej diskusii na spomínanej FB stránke
žalovaného, na ktorej samozrejme v škodlivom a protiprávnom konaní voči žalobcom žalovaný bez

zábran pokračoval, o čom doložili súdu prvej inštancie dôkaz - screenshoty komentárov pod príspevkami
žalovaného na tejto stránke, s ktorými sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal.

14. Považovali za nutné uviesť, že prostredníctvom svojho právneho zástupcu
na pojednávaní 18.1.2019 vo svojom približne hodinovom prednese predostreli a dôkladne vysvetlili
súdu prvej inštancie prepojenie jednotlivých škodlivých tvrdení žalovaného

a vzájomnú súvislosť jednotlivých dôkazov, no súd prvej inštancie akoby na tento prednes
pri svojom rozhodovaní vôbec nebral ohľad, ba čo viac, ani len nevyhotovil prepis z tohto pojednávania.

15. Súd prvej inštancie pochybil aj pri zdôvodnení jednotlivých výrokov žalovaného, (že neboli spôsobilé
zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu 1/ ani do osobnostných práv žalobcu 2/), pričom v odseku 11

odôvodnenia napadnutého rozsudku mylne uvádza, že: „...Bola to legitímna diskusia, otázky smerovali
na verejne dostupné informácie a status osoby pána H., ktorý prišiel na rokovanie. Žiadna informácia
nebola difamujúca, ani nepravdivá“. Ozrejmili, že Regionálne cesty BA dali súhlasné stanovisko k
odpredaju vyčleneného pozemku. BSK vyhlásilo súťaž. Prebehla aukcia, kde z troch záujemcov vyhrala
firma Torona s.r.o., ktorá chcela na predmetnom mieste vybudovať bezdotykovú auto umyváreň. Počas

zastupiteľstva bola firma viackrát nazývaná z úst poslancov, ktorí sú súčasne členovia žalovaného,
„pochybnou firmou“. Dôvodom bolo to, že táto firma vznikla ,,iba“ v roku 2014 a už ide odkupovať
pozemok. Poslanci, ktorí sú súčasne členovia žalovaného žiadali, aby zastupiteľstvo BSK nesúhlasilo s
odpredajom tohto pozemku. Mesto by malo záruku, že dostane zadarmo pozemky k výstavbe kruhovej
križovatky, na zastupiteľstve totiž schvaľovali návrh na uzavretie zmluvy o budúcej darovacej zmluve. Z

úst poslankyne O. C. a M. H., ktoré sú zároveň poprednými členmi žalovaného bol žalobca 2/ obvinený,
že si vybavil kúpu pozemku od BSK. Približne po 1 hodine a 20. minúte sa spýtala poslankyňa H., či
je žalobca 2/ tichým spoločníkom firmy, pričom pán H. túto informáciu jednoznačne vyvrátil. V zapätí
sa ohradila voči vypovedanému pani poslankyňa D. (ktorá bola súčasne poslankyňou za BSK), ktorá
si vyprosuje, aby jej rodinného príslušníka niekto spájal s touto firmou a ju s pochybným rodinným

biznisom, pričom sa vyhradila voči menovcovi žalobcovi 2/ nakoľko ten nie je s pani poslankyňou v
žiadnomrodinnomzväzku.Konšpirácias„Y.T.“apozemkomprikruhovomobjazdenabralanaobrátkach
na sociálnych sieťach, kam sa celá diskusia presunula. Dňa 9.2.2017 si mohli priaznivci žalovaného,
ktorých je momentálne 6665 (oficiálnych obyvateľov Senca k roku 2016 bolo 18.877), a v ktorých
nezávislí poslanci klubu Moje Mesto (žalovaného) figurujú ako členovia a zároveň štatutári, prečítať v

príspevku s názvom Odpredaj nadbytočného majetku BSK komentár, že „náš tip spred vianoc, že tam
bude umyvárka aut, vyšiel“. Písala to tam práve O. C. (zo súkromného profilu a nie z poslaneckého) v
domnienke, že ide o žalobcu 2/ a s jasným zámerom ho očierniť, keďže dobre vedela, že žalobca 2/
taktiež podniká s auto umyvárkou v meste Senec. Na facebookovej stránke žalovaného sa rozprúdila
diskusia, v ktorej sa vyjadrila ďalšia poslankyňa a členka žalovaného M. H. zo svojho neposlaneckého

účtu, keď napísala: „Y. T. - majiteľom autoumyvárne v centre? A majiteľom "nezávislej" súkromnej Senec
TV??? Aká NAHODIČKA..." Ako reakciu na uvedené žalobca 2/ obom spomínaným poslankyniam poslal
mail, v ktorom ich informoval, že nie je nijak spriaznený s pani D., ani s firmou TORONA s.r.o., pričom
obe žalobcovi 2/ následne odpovedali, že o tom nevedeli. No to už bolo neskoro nakoľko diskusia bola
rozprúdená a meno žalobcu 2/ očiernené. Tak isto mali tieto tvrdenia nepriaznivý efekt aj na meno firmy,

o ktorej si tiež čitatelia príspevku spravili vlastný „pochybný“ názor z„ iba “ 4 - ročného fungovania.

16. Považovali za potrebné podotknúť, že M. H. dokonca žalobcovi 2/ odpovedala z neposlaneckého
mailu, nie z poslaneckého, v čom sa jednoznačne v tejto konverzácii vyhranila ako súkromná osoba a
členka žalovaného. Spôsob nevhodnej komunikácie žalovaného tiež dokazuje fakt, že napriek zisteným

skutočnostiam, neinformovali svojich priaznivcov o správnosti danej veci a ani sa nijak neospravedlnili
za svoje chybné tvrdenia. Práve vyššie uvedenú skutočnosť je treba vnímať účelovo, ako snahu zapojiť
žalobcov do politického zápolenia pred blížiacimi sa komunálnymi voľbami. V konaní pred súdomprvej inštancie bola na preukázanie vyššie uvádzaných tvrdení žalobcov ako dôkaz dokladaná mailová
komunikácia.

17. V odseku 12 odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie mylne uvádza, že finančné
prostriedky, ktoré obdržal žalobca 1/ za isté vykonané služby, boli nie ako tvrdia žalobcovia, fakturovanou
sumou za žalobcom v prvom rade poskytnuté služby, ale dotáciou. Pre lepšie ozrejmenie situácie
uviedli, že viackrát žalobcov, členky žalovaného, a taktiež poslankyne za mesto Senec vykreslili či už na
mestskom zastupiteľstve, pred obyvateľmi mesta, alebo na svojej facebookovej stránke ako poberateľa

mestských dotácií. Žalobcovia na tomto mieste tak, ako mnohokrát v konaní pred súdom prvej inštancie,
zdôrazňujú, že nikdy žiadne dotácie od mesta nepoberali. V súkromnom komentári na Facebookovej
stránke žalovaného boli dokonca žalobcovia pani C., ktorá je taktiež poprednou členkou žalovaného,
zaradení do akejsi chobotnice aj s inými poslancami napr. z klubu XXXXX.sk alebo N., ktorým podľa jej
slov, robili kampaň. Ponuku medializovať sa prostredníctvom žalobcu 1/ rozposlal žalobca 1/ každému
poslancovi, išlo totiž o bežný marketingový nástroj, ktorý využili iba niektorí. O dotácie je nutné žiadať na

základe dotačnej schémy, kde je možné požadovaný príspevok využiť na projekt alebo na materiálno-
technické zabezpečenie, čo vyplýva z VZN mesta. Žalobcovia nikdy o dotáciu nepožiadali, čo im aj
Mestský úrad v Senci potvrdil 2.5.2019 svojím písomným stanoviskom, ktoré bolo do konania pred
súdomprvejinštanciedokladanéakodôkaz.Zvyššieuvedenéhojejasné,žetototvrdeniebolvýmyselzo
strany žalovaného, vďaka ktorému si utvorili čitatelia nepravdivý názor na spôsob financovania žalobcu

1/ a ktorému uverili aj ďalší stúpenci
v diskusnom pásme ako napr.: G. G., P. U. alebo H. O. (žalobcovia doložili scan z FB stránky) a v
mnohých ďalších diskusiách, na ktoré žalobcovia narazili nielen na Facebookovej stránke žalovaného,
ale ktoré im aj osobne prezentovali mnohí ich známi. Za vyvrcholenie situácie sa dá považovať e-mail,
ktorý 29.5.2018 rozposlala členka žalovaného a súčasná poslankyňa na BSK za mesto Senec O. C. zo

súkromného konta všetkým poslancom na župe, kde očierňuje meno žalobcu 1/ a kde bol žalobca 1/
zaradený medzi pochybné subjekty, ktoré dostávajú od mesta dotácie. Zdôraznili, že žalobca 1/ vždy
fakturoval mestu iba za poskytnuté mediálne služby. V ďalšej snahe očierniť žalobcov, začali členovia
žalovaného najprv v rámci poslaneckej dišputy na mestskom zastupiteľstve 4.4.2018 šíriť informáciu,
že žalobca 1/ si vyfakturoval v období od 10.1. do 16.3.2018 sumu v celkovej výške 29.343 eur. Neskôr

sa konverzácia presunula na facebookovú stránku žalovaného, kde deklaroval rovnaký mylný záver,
ktorý tam prezentoval. Zásadná chyba pri verifikácii prezentovanej sumy nastala v momente, keď si
na mestskej stránke žalovaný prepočítal sumu, ktorá figurovala pri spomínaných dátumoch a bral do
úvahy moment zverejnenia a nie prijatia samotnej faktúry. Vzhľadom na to, že faktúry boli zverejnené
neskôr ako prijaté, zarátali ich už do ďalšieho zúčtovacieho obdobia, no neprávom. Je to účelová chyba

žalovaného, ktorá mala spôsobiť ďalšiu diskreditáciu žalobcov a verejné poškodenie ich dobrého mena a
vzbudiť v ľuďoch dojem, že peniazmi od začiatku roku žalobcovia plytvajú napriek tomu, že s nimi šetrili,
keďže ich fakturovali až ku koncu roka. Za obdobie od 10.1. do 16.3. žalobca 1/ vyfakturoval 3 faktúry
spolu v hodnote 14.343 eur, čo nie je ani 50 % prezentovanej sumy žalovaným. Faktúry a printscreeny
konverzácie boli prikladané v rámci dôkazných materiálov.

18. Okrem vyššie uvedeného, súd prvej inštancie v odseku 12 odôvodnenia napadnutého rozsudku tiež
uvádza, že: „Podľa názoru súdu toto aj keď nepresné tvrdenie, ale nie nepravdivé, nemohlo zasiahnuť
do práv žalobcu 2/.“ Formulácia súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, kde uvádza,
že toto tvrdenie je „nepresné“ no nie nepravdivé, je podľa názoru žalobcov nesprávna a nepodáva

im žiadne vysvetlenie. Tvrdenie v tomto smere môže byť buď pravdivé, alebo nepravdivé. Žalovaný
úmyselne využíva pri tomto svojom tvrdení nepresný spôsob vyjadrovania sa, práve z dôvodu, aby sa
vyhol možným následkom spojeným s jeho tvrdením. Podľa názoru žalobcov je práve na rozhodnutí
súdu, aby presne a jasne určil, aj napriek vyhýbavej formulácii tvrdenia žalovaného či ide o pravdivé,
alebo nepravdivé tvrdenie (táto otázka je pritom jedna z kľúčových pre rozhodnutie vo veci samej).

Dali do pozornosti, že otázka, či sa v danej veci jednalo o fakturovanú sumu za žalobcami poskytnuté
služby alebo dotáciu je veľmi jednoducho a jasne zodpovedateľná aj bez polemiky o presnosti, či
nepresnosti tohto tvrdenia, a ako vyplýva z dôkazov doložených žalobcami súdu prvej inštancie, ktoré
žalovaný žiadnym spôsobom nevyvrátil, vždy boli žalovaným tieto finančné prostriedky označované ako
dotácia. Súd prvej inštancie sa ani len nezaoberal tým, že žalovaný označuje tieto finančné prostriedky

ako dotáciu vo vlastnom občasníku, ktorý bol žalobcami doložený ako dôkaz, a túto skutočnosť úplne
odignoroval, pričom sa vysporiadal len s tvrdeniami tohto charakteru, ktoré odzneli na mestskom
zastupiteľstve. Aj vzhľadom na vyššie uvedené majú žalobcovia jednoznačne za to, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.19. V odseku 13 odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie mylne uvádza, resp. sa mylne
stotožňuje s tvrdením žalovaného, že žalovaný nezasiahol do práv

a právom chránených záujmov žalobcov tvrdením, že je žalobca 1/ je zodpovedný za neodvysielanie
záznamu zo zasadnutia mestského zastupiteľstva zo dňa 4.4.2018. Pre lepšie ozrejmenie situácie
uviedli,že4.4.2018sauskutočnilozasadnutiemestskéhozastupiteľstva,ktorévýnimočnenebolomožné
pozerať cez online prenos. Na miesto sa totiž nedostavil kameraman spoločnosti L.. Pár minút po
začiatku zastupiteľstva časť poslancov, ktorí sú zároveň aj členmi žalovaného informovala, že prenos

bol objednaný na iný deň - štvrtok a že ho tentokrát zabezpečí žalobca 1/. Žalobcovia na niečo také
vôbec neboli pripravení a ani po technickej stránke nemali vybavenie na to, aby mohol vysielať online,
resp. nahrávať celé zastupiteľstvo. Žalovaný žalobcu 1/ účelovo spojil s touto nešťastnou situáciou, aby
ho mohol očierniť (M. H. - popredná členka žalovaného zo svojho súkromného FB profilu v komentároch
k problematike zdôrazňovala, že žalobca 1/ je youtuberská firma), a takéto hanlivé tvrdenia žalovaný
roznášalposociálnychsieťach.Žalobca1/sipritomrobilsvojuštandardnúprácu.Zasadnutiemestského

zastupiteľstva absolvuje pravidelne a zvykne robiť reportáž o najdôležitejších bodoch zastupiteľstva.
Tak urobil aj tentokrát, a zisťoval samozrejme, na kedy bol objednaný kameraman. V priložených
dôkazných materiáloch sa nachádza reportáž, ktorá je práve z tejto udalosti. Tam sa explicitne vyjadruje
hovorkyňa mesta Senec, že kameraman bol objednaný na správny deň - stredu, čo dokladá podpísanou
objednávkou, ktorú tiež diváci mohli vidieť. Kameraman taktiež potvrdil, že z mestského úradu nenastalo

žiadne pochybenie. Z rozhovoru vyplynulo, že kameraman, ktorý sa mal dostaviť, mal po ceste na
natáčanie nehodu. Celá konverzácia žalovaného na sociálnych sieťach vzbudila dojem, že žalobca
1/ túto nehodu zapríčinil, a že sa na tejto nehode chcel priživiť. M. H. to vo svojom komentári jasne
uvádza, keď hovorí o akejsi ,,intuícii“, keď bol žalobca 1/ nastúpený na 9. hodinu, no opak je pravdou.
Tým, že žalobcu 1/ poprosili, aby vzniknutú situáciu nejak vyriešil a aspoň časť zastupiteľstva nahrával,

obmedzilo to jeho prácu na reportážach. Technické možnosti žalobcu 1/ taktiež nedovoľovali nahrať celé
zastupiteľstvo, tak nahrali iba časť, ktorá sa aj tak nikde nepoužila, čiže pre žalobcu 1/ to žiaden úžitok
nemalo, čím sa vyvracia akýkoľvek jeho prospech zo vzniknutej situácie. Mohlo to taktiež vzbudiť dojem,
že mesto zámerne objednalo firmu na iný deň, aby nejak pomohlo žalobcovi 1/ sa prezentovať, no toto
sa udiať nemohlo, keďže mestský úrad vie, že na takéto prenosy je nutné mať špeciálnu techniku, ktorou

žalobca 1/ nedisponuje, a samozrejme tiež, keďže bola objednávka uskutočnená správne. O objednávke
nie je náročné sa dozvedieť minimálnym prezisťovaním, ktoré časť poslancov, resp. žalovaný nevykonal,
lebo sa uspokojil s informáciou, ktorá je vhodnejšia na ničenie povesti žalobcov. Ani po zistení faktov
sa opäť žalovaný na svojom profile neospravedlnil a nedal informácie na správnu mieru, napriek
tomu, že bol kameramanom a objednávkou potvrdený opak jeho zavádzajúceho tvrdenia, čím bolo už

jednoznačne poškodené dobré meno žalobcov.

20. V odseku 15 odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie mylne uvádza, resp. sa mylne
stotožňuje s tvrdením žalovaného, že žalobca ,,...získal na jeseň 2017, v čase župných volieb, od mesta
prostriedky určené na Okrúhle stoly presunom v celkovej výške 20.000 eur, len tak bez odsúhlasenia

zastupiteľstvom. ...“, že ,,ide len o YouTube kanál“ a že „čiastka 40.000 eur sa na propagáciu mesta
žalobcom 1/ vyčerpala už v máji“.

21. V odseku 16 odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie mylne uvádza, resp. sa mylne
stotožňuje s tvrdením žalovaného, že článok žalobcu s názvom „A. G. Z. D. I.H. A. uverejnených v

občasníku vydávanom žalovaným nie je spôsobilý zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov
žalobcov. Pre lepšie ozrejmenie situácie uviedli, že v článku sa píše, že „TV Senec s.r.o. má zohrať
dôležitú úlohu v nadchádzajúcich komunálnych voľbách. To je pravý dôvod prečo vznikla.“ Popierali, že
žalobca 1/ vznikol z dôvodu absencie akéhokoľvek podobného média na seneckom trhu, informovanosť
občanov bola veľmi nízka a zakladatelia žalobcu 1/ to vnímali ako príležitosť na možnú zmenu, pretože

boli nespokojní s týmto stavom. Žalobca 1/ začal vykonávať svoju činnosť od roku 2016, čo je viac
ako dva roky pred komunálnymi voľbami a funguje doteraz. Nikto z jeho štatutárov nekandidoval v
komunálnych voľbách, preto sa vylučuje tvrdenie, že by vznikol kvôli tejto udalosti. Vzhľadom na to, že
pred voľbami boli zo strany žalobcu 1/ posielané ponuky na propagáciu všetkým poslancom, vylučujú
aj tvrdenie v článku, že žalobca 1/: „Má zabezpečiť kontinuitu vládnutia okolo súčasného primátora

a zároveň zlikvidovať opozíciu.“ Ďalej sa v článku spomína návšteva žalobcu 1/, ktorú absolvoval na
východe Slovenska. Tá nemohla byť platená z daní mesta Senec, keďže žalobca 1/ dostával objednávky
na reportáže, ktoré sa týkali diania v meste a nie priamo poslancov. Vzhľadom na to, že žalobca 1/ je
súkromná televízia, zvyšok reportáží bolo platených z jeho vlastných zdrojov. Cestu na východ žalobca1/ absolvoval v rámci jeho iniciatívy, ktorou chcel spoznať tých poslancov, ktorí sa nenarodili v Senci
a okolí,
a o ktorých skoro nič nevedel. Žalobca 1/ chcel urobiť reportáže (medailóny) o známych ľuďoch v Senci.

Začal práve s osobami, ktoré najmenej poznal, lebo sa narodili mimo Senca
a okolia. Chcel mať najťažšiu prácu za sebou. Vzhľadom na to, že žalobca 1/ zistil osobné
a často chúlostivé informácie, rozhodol sa, že ich nebude šíriť žiadnym spôsobom.

22. V ďalšej časti predmetného článku sa žalobca 1/ dočítal, že protizákonným spôsobom získali osobné

údaje. Zo strany žalobcu 1/ išlo o bežné dopytovanie, ktoré pravidelne absolvuje v rámci novinárskej
praxe. Oslovení rodinní príslušníci nemali najmenší problém mu odpovedať, dokonca boli veľmi ochotní
a radi. Samozrejme informácie získaval aj z verejne dostupných zdrojov, alebo so súhlasom daného
respondenta. Obvinenie M. D., poprednej členky žalovaného, ktoré prezentovala počas zastupiteľstva
dňa 14.5.2019, že vycestoval za jej rodinou a že ju obťažoval je klamlivé; len vykonával svoju prácu
a na otázky týkajúce sa výkonu verejnej funkcie pani D. odpovedali respondenti dobrovoľne. Žalobca

1/ sa riadne predstavil (celým menom v mene spoločnosti TV Senec s.r.o.), povedal za akým účelom
chce položiť otázky a bez problémov mu na ne bolo odpovedané. Všetci boli príjemne prekvapení a
veľmi ochotní.

23. Samotný nadpis článku spájaný s praktikami ŠTB považovali za absolútne nie

na mieste a vnímajú ho ako poškodzujúci dobré meno. Dištancovali sa od akýchkoľvek praktík
ŠTB. Podľa rôznych definícii ŠTB predstavovala od začiatku komunistický útvar, ktorý už v rokoch
1945-1948 preukázateľne vykonával protizákonné operácie v prospech KSČ. Sledovanie a odpočúvanie
významných členov ostatných strán, vytváranie falošných dôkazov, ktoré mali očierniť a zlikvidovať
odporcov KSČ. Vyšetrovatelia neváhajú v prípade potreby vložiť do protokolu nepravdy alebo fakty

interpretovať skomolene, a tak sa im darí urobiť z úplne legálnych vecí veci nelegálne a zločiny. Využívali
aj niektoré mučiace praktiky, z ktorých sa mnohí aj zbláznili. (Zdroj: Ú.) To sa absolútne nestotožňuje s
praxou žalobcu 1/; akékoľvek spájanie žalobcov s ŠTB je jednoznačne nepravdivé a spôsobilé žalobcom
uškodiť.

24. Napokon poukázali na dopady tvrdení žalovaného a jeho jednotlivých členov
na práva žalobcov s tým, že keď sa na sociálnej sieti (FB stránke žalovaného), ktorá má
v Senci viac ako 6.000 sledovateľov šíri informácia, že žalobca 1/ a jej konateľ žalobca 2/ sú „youtuberi“,
bez licencie, tendenční, s praktikami ŠTB, chronickí poberači dotácií, „G. Z.“, a tých viac ako 6.000
sledovateľov má svojich ďalších x priateľov, ktorí si to medzi sebou zdieľajú, je otázne, či sa takýto

zásah do práv žalobcov dá vôbec dostatočne odčiniť. Tento negatívny obraz o žalobcoch sa šíri
geometrickým radom, ktorý aktuálne nie je možné ani vyčísliť, a jeho dopad pociťujú žalobcovia
každý deň na vlastnej koži a stále sa podporuje prostredníctvom členov žalovaného (občianskeho
združenia Moje Mesto) na sociálnych sieťach a taktiež v osobnej komunikácii so Senčanmi. Vzhľadom
na obrovský pretlak informácií sa v dnešnej dobe stávajú pre percipientov referenčné a mienkotvorné

práve sociálne siete, kde sa vedia jednoducho a rýchlo dostať k informáciám. Túto formu šírenia neprávd
o žalobcoch považujú za poškodzujúcu vo veľkom meradle a dosahu ich tvrdení musia čelia a budú
musieť čeliť ešte veľmi dlho. Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu, mali za
jednoznačne preukázané, že konaním žalovaného, spočívajúcim v neustálom a opakovanom šírení
nepravdivých tvrdení, ktoré majú jednoznačne difamačný charakter voči žalobcom, sa žalovaný dopúšťa

neoprávneného konania voči nim, pričom takýmto protiprávnym konaním žalovaného vzniká žalobcom
ujma, a to jednak na strane osobnostných práv a spoločenskom postavení, ako aj na strane dobrého
mena a dobrej povesti, a pokiaľ má na tieto skutočnosti súd prvej inštancie odlišný názor, tento v
odôvodnení svojho rozhodnutia nedostatočne, nesprávne či vôbec nezdôvodnil a v žiadnom prípade sa
nevysporiadal tak, ako mu zákon ukladá s penzom žalobcami do konania dokladaných dôkazov.

25. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že výrok a v odôvodnení uvedenú právnu
kvalifikáciu, ktorú súd prvej inštancie vyjadril v odvolaním napadnutom rozsudku, považuje za správnu;
napadnurý rozsudok súdu prvej inštancie žiadal potvrdiť. Uviedol, že počas celého priebehu konania na
súde prvej inštancie listinnými podaniami

a k nimi pripojenými prílohami a to vrátane vyjadrení pred súdom prvej inštancie jednoznačne
preukazoval, že vyjadrenia, ktoré považujú žalobcovia za tak závažné, že by mali odôvodňovať zásah
súdu, nie je objektívne možné, takto vyhodnotiť, pretože ich difamačná rovina nie je daná a teda
nie je možné ani v teórii uvažovať o tom, že by sa mal dopustiť konania, ktoré vyžaduje súdnyzásah vo forme ochrany práv žalobcov; mnohé vyjadrenia, na ktoré poukazujú žalobcovia ani nie sú
vyjadrením žalovaného, na čo aj v konaní poukazoval, keď nastolil otázku, či je naplnená vôbec vecná
legitimácia pre podanie žaloby voči žalovanému; výroky, ktoré nesprávne žalobcovia hodnotia ako do

ich práv zasahujúce sú výrokmi, ktoré boli vyslovené alebo napísané konkrétnymi osobami majúc status
poslancov mestského zastupiteľstva mesta Senec a vždy sa týkali prerokúvaných majetkových alebo
iných verejných agiend, vrátane verejných financií a preto bolo vždy povinnosťou a súčasťou výkonu
verejnej funkcie daných osôb, aby sa na tieto otázky pýtali a verejne o nich hovorili; v konaní poukázal
aj na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva a tiež slovenského súdu Ústavného, ktoré

sa klonia k identickým záverom, keď považujú poslancov a osoby verejne činné za osoby privilegované,
pokiaľ ide o ich právo verejne vyjadriť kritiku, obavu alebo názor a pri strete s iným právom (právo na
ochranuosobnosti),máichprávonaslobodnévyjadrenieprednosť.Totobyplatilo,akbyvprejedávanom
prípade vôbec bolo potrebné takúto otázku riešiť, teda ak by vôbec prišlo podľa dokazovania k zásahu,
ktorý znesie súdnu ochranu na strane žalobcu. Toto sa však nenaplnilo, aj preto bola žaloba zamietnutá.
V ostatnom poukázal na svoje vyjadrenia a podania v priebehu konania

na súde prvej inštancie.

26. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcov 1/ a 2/ bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o

prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v časti
zamietajúcej žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali ochrany osobnosti žalobcu 2/ a ochrany dobrej povesti
žalobcu 1/, zverejnením nepravdivých tvrdení v periodiku „Občasník o aktuálnom živote v meste Senec“,
vydavateľom ktorého je žalovaný, V. ročník, 1, vydanie jún 2018, v článku s názovom „A. G. Z. D. I.

A.“ a v závislom výroku o trovách konania potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V zostávajúcej časti zamietajúceho výroku napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správny. Rozsudok verejne
vyhlásil 27.9.2022 (§ 219 ods. 3 C. s. p.).

27. V prejednávanej veci bol predmet konania a teda aj dokazovania vymedzený tvrdením žalobcov, že
k zásahu do osobnostných práv žalobcu 2/ a dobrej povesti
žalovaného 1/ došlo nepravdivými a osočujúcimi tvrdeniami tým, že:
- žalobca 2/ bol 9.2.2017 na mestskom zastupiteľstve mesta Senec od skupiny poslancov žalovaného,
Občianskeho združenia Moje mesto, konkrétne pani O. C. a M. H. obvinený, že si vybavil kúpu pozemku

od Bratislavského samosprávneho kraja, cez vicežupanku B. D.; nepravdivosť tvrdení žalovaného
spočíva v tom, že žalobca 2/ pozemok nekúpil;
- na mestskom zastupiteľstve mesta Senec 4.4.2018 bol žalovaný 1/ obvinený tými istými osobami, že
dostal dotácie vo výške 30.000 eur za rok 2018; nepravdivosť tvrdení žalovaného spočíva v tom, že TV
Senec, s.r.o. nedostala nikdy žiadnu dotáciu; žalobca 1/ fakturoval spolu sa za rok 2018 do apríla sumu

9.121 eur a nie 30.000 eur;
- priebeh mestského zastupiteľstva mesta Senec pravidelne natáča externá firma, ktorá robí live audio
a zvukový záznam zo zastupiteľstiev; dňa 4.4.2018 kameraman tejto spoločnosti havaroval a z tohto
dôvodu neprišiel natáčať na mestské zastupiteľstvo. V nadväznosti na túto skutočnosť sa v komentároch
na facebookovej stránke žalovaného objavili správy, že žalovaný 1/ je zodpovedný za neodvysielanie

záznamu z tohto mestského zastupiteľstva, žalobca 1/ pritom chodí na každé mestské zastupiteľstvo
mesta Senec a to už viac ako rok a prináša reportáže o aktualitách, s dôrazom na rovnaký priestor pre
každého dotknutého v danej veci;
- v komentároch na facebooku žalovaného sa tiež objavili nepravdivé tvrdenia, že žalobca 1/ nebol
zapísanýnaRadeprevysielaniearetransmisiuakointernetováTV,pričomžalobca1/akointernetováTV

bolazaloženávseptembriroku2016ajejčinnosťbolazapísanáajnaRadeprevysielaniearetransmisiu,
o čom Rada pre vysielanie a retransmisiu informuje aj v zoznamoch na svojej web stránke;
- v periodiku s názvom „P. P. V. Ž. S. O. Z.“, vydavateľom ktorého je žalovaný, v júni 2018 s nákladom
7500 ks, na strane 3 bol vydaný článok s názvom „A. G. Z. D. I. A.“ v ktorom sa uvádza, že „TV
Senec s.r.o. má zohrať dôležitú úlohu v nadchádzajúcich komunálnych voľbách. To je pravý dôvod

prečo vznikla. Má zabezpečiť kontinuitu vládnutia ľudí okolo súčasného primátora a zároveň zlikvidovať
opozíciu.Vpredvolebnejkampanisazrejmenebudúštítiťničoho.Jasnýmdôkazomjenedávnanávšteva
pánaY.T.ajehokoleguupríbuznýchjednejzposlankýňzaOZMojeMestonavýchodeSlovenskabezjej
vedomia a súhlasu. Protizákonným spôsobom získali osobné údaje o príbuzných poslankyne. Neváhaliprecestovať tisíce kilometrov a pod zámienkou natáčania reportáže obťažovať jej rodinu. Súhlasíte aby
na toto išli vaše dane?“; tvrdenia žalovaného uvádzané v tomto článku sú nepravdivé a snažiace sa
úmyselne poškodiť žalobcov, ktorí nie sú žiadnym spôsobom politicky angažovaní.

28. Vo vzťahu k výrokom ktoré mali byť prednesené na mestskom zastupiteľstve mesta Senec a to dňa
9.2.2017 od skupiny poslancov, konkrétne pani O. C. V. M. H., ktoré sú členkami občianskeho združenia
Mojemesto,apodľaktorýchmalbyťžalovaný2/obvinený,žesivybavilkúpupozemkuodBratislavského
samosprávneho kraja, cez vicežupanku B. D. a na mestskom zastupiteľstve mesta Senec dňa 4.4.2018,

ktorými mal byť žalovaný 1/ obvinený tými istými osobami, že dostal dotácie vo výške 30.000 eur za
rok 2018, odvolací súd na ozrejmenie právnej stránky veci uvádza, že vznik právneho vzťahu, obsahom
ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka, resp. ochrany
podľa § 19b Občianskeho zákonníka a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom, je
podmienený tým, že ide o zásah neoprávnený
a tiež objektívne spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby, resp. dobrej povesti právnickej

osoby. Účastníkom, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu nositeľom uvedeného oprávnenia (subjektom
ochrany) je fyzická osoba, do osobnostných práv, resp. právnická osoba, do ktorej dobrej povesti bolo
zasiahnuté. Účastníkom, ktorý je nositeľom povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu osobnosti (dobrej povesti) alebo odstrániť následky zásahov alebo poskytnúť primerané
zadosťučinenie, je fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa dopustila určitého konania neoprávnene

zasahujúceho do chránených osobnostných práv, dobrej povesti (je pôvodcom, resp. subjektom
zásahu). Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je nielen zistenie, že žalobca
je fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, resp. právnickou osobou,
do ktorej dobrej povesti bolo zasiahnuté, ale rovnako tiež zistenie, že žalovaný sa dopustil toho konania,
ktoré žalobca v konaní skutkovo vymedzoval a považoval za zásah do jeho chránených práv. Obe

zisťovania sú súčasťou skúmania, kto je v tom - ktorom konaní vecne legitimovaný.

29. Judikatúra súdov už dávnejšie (viď napríklad Zborník III. Najvyššieho súdu, SEVT 1980, na strane
180), dospela k záveru, že subjektom zásahu môže byť tak občan (fyzická osoba), ako aj organizácia
(právnická osoba) a tiež odbornou právnickou literatúrou (viď napríklad Československé občianske

právo, I. zväzok, Obzor Bratislava 1973, str. 167 a 168, resp. Občanský zákoník, Komentář, Praha -
Panorama, 1987, str. 100). Aj neskoršou judikatúrou Najvyššieho súdu SR (viď napríklad R 114/1999,
R 38/1996, R 36/2009,
R 53/2010, R 38/2012) je jednotne zastávaný názor, že pôvodcom zásahu môže byť nielen fyzická
osoba, ale aj právnická osoba a aj právnická osoba je celkom bežne stranou sporu v konaní o ochranu

osobnosti (napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 15.12.2011,
sp. zn. 3 Cdo 108/2011, 29.6..2009, sp. zn. 3 MCdo 3/2008, 19.5.2010 sp. zn. 5 Cdo 108/2009, z
27.11.2009, sp. zn. 5 Cdo 83/2008).

30. Pre právnické osoby je charakteristické to, že svoju vôľu nevytvárajú samostatne, ale

prostredníctvom tých fyzických osôb, ktoré sú na to určené. Len prostredníctvom fyzických osôb
právnická osoba tiež prejavuje svoju vôľu navonok, koná, robí právne úkony, zakladá právne vzťahy,
vstupuje do právnych vzťahov, uplatňuje práva a plní povinnosti z týchto vzťahov. Ak bezprostredným
pôvodcom zásahu do osobnosti bola fyzická osoba, ktorá bola právnickou osobou použitá na výkon jej
činnosti, treba vyriešiť otázku, či konanie tejto fyzickej osoby je zásahom, za ktorý nesie zodpovednosť

ona sama (bezprostredne konajúca fyzická osoba) alebo táto právnická osoba.

31. Aj Ústavný súd SR v uznesení z 23.8.2007 sp. zn. I. ÚS 137/07 uviedol, že „podľa všeobecných
ustanovení občianskeho hmotného práva je otázka zodpovednosti za škodu (vrátane zodpovednosti
za nemajetkovú ujmu) konštituovaná tak, že za škodu, resp. za ujmu zodpovedá ten, kto ju spôsobil,

pričom v prípade škody, resp. ujmy spôsobenej právnickou osobou ide o činnosť tých fyzických osôb,
ktoré právnická osoba na túto činnosť použila (§ 420, ako aj § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka)“.
Zásada, že podľa všeobecných ustanovení o zodpovednosti za škodu (§ 420 a nasl. Občianskeho
zákonníka) zodpovedá právnická osoba aj za zásah do osobnostných práv bezprostredne spôsobený
fyzickou osobou konajúcou v rámci výkonu činností, ktorými bola poverená právnickou osobou, nie je

zásadou výlučnou.

32. Do osobnosti človeka, resp. do jeho jednotlivých zložiek, ako sú demonštratívne vypočítané v §
11 Občianskeho zákonníka a dobrej povesti právnickej osoby, teda môže byť neoprávnene zasiahnutéfyzickou osobou, právnickou osobou ale i subjektom, ktorý je povolaný k výkonu verejnej moci a koná vo
sféreprávaverejného(poslanci,starostovia,členoviavládyapod.).Tietoprípadyjevšaktrebastarostlivo
rozlišovať s ohľadom na okruh osôb povinných k náhrade nemajetkovej ujmy. Je totiž treba vychádzať

zo zásady, podľa ktorej, iba vtedy ak bol neoprávnený zásah do osobnosti spôsobený niekým, kto bol
použitýprávnickouosobou(aleboinoufyzickouosobou)krealizáciičinnostitejtoprávnickejosoby(alebo
inej fyzickej osoby), kedy určujúcim je existencia miestneho, časového a vecného vzťahu k plneniu
činnosti takejto osoby, postihujú občianskoprávne sankcie podľa § 13 samotnú právnickú (alebo inú
fyzickú) osobu (obdobne porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 31.1.2008, sp. zn. 30 Cdo

2092/2007, z 31.5.2007, sp. zn. 30 Cdo 1293/2007, uznesenie z 29.8.2018, sp. zn. 30 Cdo 122/2018,
alebo Karel Knap a Jiří Švestka a kol.: Ochrana osobnosti podľa občianskeho práva, Linde-Praha, a.
s., 2004, str. 166 a nasl.).

33. V prejednávanej veci boli sporné výroky prednesené dňa 9.2.2017 a 4.4.2018 poslankyňami
mestského zastupiteľstva mesta Senec O. C.G. V. M. H.. Samosprávu obce vykonávajú obyvatelia

obce orgánmi obce, ktorými sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce. Mestské zastupiteľstvo je
orgánom samosprávy mesta. Mestské zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov
zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce. Práva a povinnosti poslanca sú upravené v § 25
zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Je zrejmé, že O. C. V. M. H. výkonom mandátu poslankýň
mestského zastupiteľstva mesta Senec nevykonávajú žiadnu činnosť, na ktorú by ako poslankyne

mestského zastupiteľstva boli poverené žalovaným (občianskym združením); O. C. V. M. H. boli za
poslankyne zvolené ako fyzické osoby v priamych voľbách obyvateľmi obce. Zodpovednosť za prípadný
neoprávnený zásah do osobnosti žalobcu 2/ a dobrej povesti žalovaného 1/ tak nesie výlučne fyzická
osoba, ktorá svojimi výrokmi mala zasiahnuť do chránených práv žalobcov. Tvrdenie žalobcov, že každý
sporný výrok mal vždy priamu spojitosť so žalovaným je bez právnej relevancie; neobstojí ani námietka

žalobcov, že súd prvej inštancie mal jednotlivé zásahy posudzovať vo vzájomnej súvislosti, nakoľko
žalovaný nie je pôvodcom zásahu, ktoré odzneli od poslankýň O. C. V. M. H. na zasadnutí mestského
zastupiteľstva dňa 9.2.2017 a 4.4.2018.

34. Pokiaľ teda ide o tú časť žaloby, ktorej predmet konania žalobcovia vymedzili tvrdením, že

k zásahu do osobnostných práv žalobcu 2/ a dobrej povesti žalovaného 1/ došlo nepravdivými a
osočujúcimi tvrdeniami prednesenými na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 9.2.2017 a dňa
4.4.2018 poslankyňami O. C. V. M. H., odvolací súd sa stotožňuje zo záverom súdu prvej inštancie o
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, ktorý bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby.

35. Ďalšími nepravdivými tvrdeniami mali byť komentáre na facebookovej stránke žalovaného, že (i)
žalobca 1/ je zodpovedný za neodvysielanie záznamu z mestského zastupiteľstva zo dňa 4.4.2018, (ii)
žalobca 1/ nebol zapísaný na Rade pre vysielanie
a retransmisiu ako internetová TV.

36.Zoskutkovýchzistenísúduprvejinštancie,ktoréžalobcoviavpodanomodvolaníničímnespochybnili
rezonuje záver, že nepravdivým tvrdením o tom, že žalobca 1/ je zodpovedný za neodvysielanie
záznamu z mestského zastupiteľstva zo dňa 4.4.2018, mali byť komentáre na facebookovej stránke
žalovaného, ktoré žalobcovia preukazovali listinným dôkazov založeným v spise na č. l. 40. Z obsahu
listinného dôkazu založeného v spise

pod č. l. 40 vyplýva, že dňa 4.4.2018 bolo na facebookovej stránke žalovaného zverejnený text
nasledovného znenia: „Dnes je zasadnutie Zastupiteľstva v meste Senec zatiaľ bez priameho prenosu.
Rieši sa to a zrejme prenos začne neskôr (smutný smajlík, pozn. odvolacieho súdu) Majiteľ firmy, ktorá
prenos zabezpečovala nás informoval, že prenos bol objednaný na štvrtok ... Čo k tomu dodať? Vraj to
tentokrát zabezpečí Senec TV.“

37. Súd prvej inštancie uzavrel, že z obsahu tohto príspevku nezistil žiadnu nepravdivú informáciu, ani
jeho celkový obsah nevyznieva difamujúco, preto uvedené tvrdenia neboli spôsobilé zasiahnuť do práv
žalobcov, k čomu odvolací súd zároveň dodáva, že predmetný príspevok nielenže neobsahuje žiadnu
difamujúcu informáciu, ale najmä neobsahuje žiadnu informáciu, z obsahu ktorej by bolo možné čo i

len náznakom vyvodiť záver, že žalobca 1/ je zodpovedný za neodvysielanie záznamu z mestského
zastupiteľstva zo dňa 4.4.2018; pokiaľ žalobcovia nepreukázali, že komentáre na facebookovej stránke
žalovaného, ktoré žalobcovia preukazovali listinným dôkazov založeným v spise na č. l. 40 neobsahuje
tvrdenie, že „žalobca 1/ je zodpovedný za neodvysielanie záznamu z mestského zastupiteľstva zo dňa4.4.2018“, tvrdenia žalobcov v odvolaní, že táto informácia mohla vzbudiť dojem, že mesto zámerne
objednalo firmu na iný deň, je bez právnej relevancie. Súd prvej inštancie preto správne žalobu aj v tejto
časti zamietol.

38. Nepravdivým tvrdením ďalej malo byť to, že v komentároch na facebooku žalovaného sa objavili
nepravdivé informácie, že žalobca 1/ nebol zapísaný na Rade pre vysielanie a retransmisiu ako
internetová TV. Súd prvej inštancie k tomuto uviedol, že vyjadrenie pochádza z mailovej komunikácie
zo dňa 29.5.2018 od poslankyne O. C., pričom mal preukázané, stanoviskom Rady pre vysielanie a

retransmisiu (č. l. 140), že pre žalobcu 1/ nie je vydaná licencia, ani povolenie na prevádzku služieb,
žalobca 1/ začal vykonávať svoju podnikateľskú činnosť na základe oznámenia podľa § 63a zákona č.
308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v
znení neskorších predpisov. Ustanovenie § 2 tohto zákona rozlišuje medzi subjektmi, ktoré licenciu na
základe zákona majú a ktoré ju nemajú. Medzi subjekty, ktoré licenciu nemajú spadá aj žalobca 1/. Súd
prvej inštancie preto považoval vyjadrenie O. C., uverejnené na facebookovej stránke žalovaného za

pravdivé a nespôsobilé zasiahnuť do práv žalobcov.

39. Pokiaľ ide o skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, ktoré sa týkajú posúdenia žaloby
ohľadom nepravdivosti tvrdenia žalovaného v komentároch na facebooku žalovaného o tom, že žalobca
1/ nebol zapísaný na Rade pre vysielanie a retransmisiu ako internetová TV, žalobcovia v podanom

odvolaní vyššie uvedené skutkové a právne závery súdu prvej inštancie ničím nespochybnili; odvolací
súd preto vo vzťahu k tejto otázke nemal vymedzený rozsah prieskumnej činnosti a teda ani dôvod
pristúpiť k posúdeniu správnosti týchto záverov prijatých súdom prvej inštancie.

40. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň pripomína, že podľa § 380 ods. 1 C. s. p. je odvolací súd

viazaný odvolacími dôvodmi a v zmysle odseku 2 tohto ustanovenia prihliada ex offo len na vady, ktoré
sa týkajú procesných podmienok. Ide o vyjadrenie zásady rovnosti zbraní a zásady kontradiktórnosti
civilného sporového konania v štádiu odvolacieho konania. Uvedené v praxi znamená, že odvolací súd
preskúmava napadnuté rozhodnutie len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvádza výslovne vo svojom odvolaní.

41. Odvolací súd je podľa § 380 ods. 1 C. s. p. viazaný dôvodmi odvolania nielen
v zmysle ich paragrafového vymedzenia, ale aj konkrétneho skutkového vymedzenia, keď pri viazanosti
dôvodmi odvolania neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností
v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť
pod niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával

konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie
nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo; z uvedeného potom vyplýva požiadavka
aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie,
nachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že v konaní bude účinne
uplatňovaťsvojeprocesnéprávaajvodvolacomkonaní.Jenotorietou,žekzodpovednémuuplatňovaniu

vlastných procesných práv patrí tiež požiadavka, aby strana sporu mala jasno v dôvodoch svojej
nespokojnosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie.

42. Pokiaľ ide o námietky žalobcov, ktoré sa týkali článku uverejneného na internetovej stránke
žalovaného s názvom „N. Z. S.N. V. na H. H. A.....“ odvolací súd uvádza, že žalobcovia tento článok

síce v podanej žalobe označili - ako uviedol aj súd prvej inštancie - avšak označili ho iba v kontexte
reakcie žalovaného na predžalobnú výzvu žalobcov; z obsahu podanej žaloby nevyplýva, že žalobcovia
sa domáhajú posúdenia „nepravdivých a osočujúcich“ tvrdení, ktoré boli zverejnené v tomto článku a
žiadne nepravdivé tvrdenia z obsahu tohto článku v podanej žalobe ani neoznačili.

43. Odvolací súd pripomína, že podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby,
späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. Zmenou žaloby je aj podstatná zmena
alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe (§ 140 ods. 2 C. s. p.). V odvolacom
konaní žalobu nemožno meniť (§ 371 C. s. p.). Za zmenu žaloby je treba považovať aj procesný úkon,

ktorým žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí na základe iných skutočností než tých,
ktoré uviedol v žalobe (R 33/2010). Ak by súd prvej inštancie alebo odvolací súd priznal plnenie na inom
skutkovom základe, ako bol vymedzený žalobou, rozhodol by neprípustne o inom nároku, než ako ho
učinil žalobca predmetom konania. Súd nie je oprávnený ani povinný nahrádzať procesnú aktivitu stránsporu či ich právnych zástupcov, ani meniť či dopĺňať rozhodujúce skutočnosti, na ktorých žalobcovia
založili vlastné tvrdenie o neoprávnenosti zásahov do práva na ochranu osobnosti a dobrej povesti.

44. Z obsahu spisu nevyplýva, že žalobcovia v priebehu konania zákonom predpísanou formou (§ 125
ods. 1, ods. 2 C. s. p.) podali návrh na zmenu žaloby uvedením ďalších rozhodujúcich skutočností
(označením ďalších tvrdení, ktoré považuje za nepravdivé) ako tých, ktoré boli obsahom žaloby
doručenejsúduprvejinštancie18.6.2018azmenyžalobydoručenejsúduprvejinštanciepreddoručením
žalovanému dňa 9.8.2018.

45. Pokiaľ potom súd prvej inštancie posudzoval (celý) obsah predmetného článku, urobil tak nad
rámec žalobcom vymedzeného predmetu sporu, nakoľko žalobcovia o takúto ochranu nežiadali. A
ak žalobcovia v podanom odvolaní namietali, že súd prvej inštancie mylne uvádza, že „... získal
na jeseň 2017, v čase župných volieb, od mesta prostriedky určené na Okrúhle stoly presunom v
celkovej výške 20.000 eur, len tak bez odsúhlasenia zastupiteľstvom ... „ a v predmetnom článku

označili ďalšie nepravdivé tvrdenia, ktorými bolo, že „ide len o YouTube kanál“, a „že čiastka
40.000 eur sa na propagáciu mesta žalobcom 1/ vyčerpala už v máji“, odvolací súd uvádza, že z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že súd prvej inštancie sa posudzovaním pravdivosti,
či nepravdivosti týchto tvrdení zaoberal, pričom hodno zdôrazniť, že žalobcovia až v podanom odvolaní
uviedli, že tieto tvrdenia považujú za nepravdivé; tvrdenia uvádzané žalobcami až v podanom v odvolaní

neboli predmetom sporu, a preto nemohli byť ani predmetom posúdenia súdom prvej inštancie; súd prvej
inštancie preto nemal ani dôvod sa nimi zaoberať, či venovať im v odôvodnení napadnutého rozsudku
akúkoľvek pozornosť. Odvolacia argumentácia žalobcov je preto aj v tejto časti celkom neopodstatnená,
nakoľko smeruje voči posúdeniu nepravdivosti výrokov, ktoré žalobcovia neurobili predmetom sporu.

46. A keďže žalobcovia v podanom odvolaní neuviedli žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými
by preukázali nesprávnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k výrokom poslankýň O. C. V.
M. H. prednesených na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 9.2.2017 a 4.4.2018, komentárov
zverejnených na facebookovej stránke žalovaného o tom, že žalobca 1/ je zodpovedný za
neodvysielanie záznamu z mestského zastupiteľstva zo dňa 4.4.2018, a že nebol zapísaný na Rade

pre vysielanie a retransmisiu ako internetová TV, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní
nepovažoval za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé
privodiťzmenunapadnutéhorozsudkuvovyššievymedzenomrozsahu;ďalšieodvolacienámietky,preto
odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé
privodiť zmenu rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu.

47. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali ochrany osobnosti a ochrany dobrej povesti aj z dôvodu
nepravdivých tvrdení uvedených v periodiku s názvom „P. P. V. Ž. S. O. Z., vydavateľom ktorého je
žalovaný, kde v júni 2018 s nákladom 7500 ks, na strane 3 bol vydaný článok s názvom „A. G. Z. D. I. A.“.

48. Ustanovenia § 11 až § 16 Obč. zákonníka predstavujú všeobecnú občianskoprávnu úpravu ochrany
osobnosti,odvymedzeniavšeobecnéhoosobnostnéhoprávafyzickejosobydemonštratívnymvýpočtom
čiastkových osobnostných práv, cez stanovenie ich obmedzení až po výpočet prostriedkov ochrany
osobnosti pre prípad neoprávnených zásahov objektívne spôsobilých tieto práva ohroziť resp. porušiť.
Základnou hmotnoprávnou podmienkou

pre vznik sankcií za neoprávnené zásahy dotýkajúce sa jednotlivých konkrétnych hodnôt osobnosti (§
13 Občianskeho zákonníka) je objektívna spôsobilosť týchto neoprávnených zásahov narušiť integritu
osobnosti.

49. Podľa § 19b ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka právnické osoby majú svoj názov,

ktorý musí byť určený pri ich zriadení. Pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno
domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno
sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch. Odsek 2 platí
primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.

50. Občianske právo zabezpečuje ochranu hodnôt osobnosti len proti takým konaniam, ktoré sú
objektívne spôsobilé privodiť nemajetkovú ujmu na osobnosti tým, že znižujú česť fyzickej osoby
u iných osôb a tým ohrozujú vážnosť jej postavenia a uplatnenia v spoločnosti. K neoprávnenému
zásahu do osobnosti fyzickej osoby môže dôjsť ústne (napr. rozširovaním nepravdivých a jej vážnosťznevažujúcich - difamačných tvrdení), písomne, či iných spôsobom. Spôsob, akým bol neoprávnený
zásah uskutočnený, je pre kvalifikáciu zásahu ako neoprávneného právne bezvýznamný. Môže mať
však význam pre určenie formy primeraného zadosťučinenia.

51. Konanie zasahujúce všeobecne do cti a dôstojnosti fyzickej osoby (a tým aj do jej dobrého mena
či profesijnej cti) môže - a to najmä v mediálnej oblasti - spočívať buď v skutkových tvrdeniach alebo v
kritike, t. j. v hodnotiacich úsudkoch. K porušeniu práva
na česť dochádza spravidla takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú nepravdivé. Rovnako však môže

byť poskytnutá ochrana cti a iných hodnôt osobnosti i proti difamujúcim skutkovým tvrdeniam, ktoré sú
pravdivé, najmä vtedy, ak pravdivé tvrdenia sú uvedené takou formou, či v takých súvislostiach alebo za
takých okolností, že objektívne vyvolávajú dojem pravdu skresľujúci, čím pôsobia difamačne. Difamačné
pôsobenie tvrdenia je nutné posudzovať podľa celkového dojmu s prihliadnutím na všetky súvislosti a
okolnosti, za ktorých k tvrdeniu došlo. Naopak, každé zverejnenie nepravdivého údaju nemusí znamenať
neoprávnený zásah do osobnostných práv. Taký zásah je daný len vtedy, ak existuje medzi zásahom a

porušením osobnostnej sféry príčinná súvislosť a ak tento zásah v konkrétnom prípade presiahol určitú
prípustnú intenzitu takou mierou, ktorú nemožno tolerovať.

52. Pokiaľ ide o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, predpokladmi úspešného uplatnenia práva na
ochranu dobrej povesti právnickej osoby je skutočnosť, že a) došlo k neoprávnenému zásahu, b) tento

zásahbolobjektívnespôsobilýprivodiťujmunachránenýchprávachprávnickejosoby,c)medzikonaním
neoprávnene zasahujúceho subjektu a vzniknutou nemajetkovou ujmou je vzťah príčinnej súvislosti.
Tieto predpoklady musia byť splnené súčasne (kumulatívne); pokiaľ z nich nie je splnený čo i len jeden,
je vylúčené uplatnenie sankcií podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka.

53. Právo na ochranu dobrej povesti patrí každej právnickej osobe, bez ohľadu
na spôsob zriadenia a bez ohľadu na to, či ide o podnikajúcu alebo nepodnikajúcu právnickú osobu.
V súlade so všeobecne uznávanou zásadou prezumpcie poctivosti konania subjektov práva sa
predpokladá, že právnická osoba má dobrú povesť do tej doby, kým nie je úspešne vykonaný dôkaz
opaku. To znamená, že podľa tohto východiska sa hodnotí aj neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti

právnickej osoby.

54. K neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej osoby môže dôjsť aj uverejnením pravdu
skresľujúcich údajov. Takýto údaj predstavuje konkrétnu informáciu vzťahujúcu sa k určitej konkrétnej
právnickej osobe. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce do práva

právnickej osoby chránené v zmysle § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Za neoprávnený zásah do
dobrej povesti právnickej osoby možno považovať aj kritiku, ak táto presiahla rámec oprávnenej kritiky
a je objektívne spôsobilá privodiť ujmu na dobrej povesti právnickej osoby. Postačuje, že nepravdivé
tvrdenie alebo neoprávnená kritika má difamačný charakter negatívne pôsobiaci na dobrú povesť
právnickej osoby. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa

zbaví (na ňom je povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť, bremeno tvrdenia či dôkazné bremeno)
občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé (tzv. dôkaz pravdy).

55. Zároveň hodno uviesť, že obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody, a teda aj
slobody prejavu možno považovať za ústavne akceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré

bolo ustanovené zákonom, resp. na základe zákona, zodpovedá niektorému legitímnemu cieľu a
je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje ho
existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými
prostriedkami a sledovaným cieľom, t. j. musí ísť o obmedzenie, ktoré je v súlade so zásadou
proporcionality (m. m. I. ÚS 4/02, I. ÚS 36/02, I. ÚS 193/03). To znamená, že ani existencia zásahu

do osobnostných práv nemusí nevyhnutne viesť k záveru o neoprávnenosti takéhoto zásahu, ak bol
dôsledkom uplatňovania iného základného práva, pričom vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci
nepresiahol hranice primeranosti (proporcionality).

56. Odvolací súd pripomína, že dovolávať sa ochrany osobnosti fyzickej osoby a dobrej povesti

právnickej osoby možno iba spôsobom predpísaným právnymi predpismi.
VprípadeobčianskoprávnejochranytrebadodržaťpostupyvyplývajúcezCivilnéhosporovéhoporiadku.
To sa vzťahuje v plnej miere aj na toho, kto sa domáha ochrany ako žalobca. Žalobca ako dominus
litis určuje predmet súdneho konania. To znamená, že zo žalobných tvrdení a z požadovaného zneniarozhodnutia (petitu) musí byť celkom nepochybné a jednoznačné, čoho sa žalobca domáha. V prípade
ochrany osobnosti ako aj ochrany dobrej povesti právnickej osoby v súvislosti s výrokmi uverejnenými
v printových médiách je povinnosťou žalobcu v žalobe uviesť, ktoré konkrétne difamujúce výroky

považuje za zásah do osobnostných práv. Bez jednoznačného vymedzenia týchto výrokov nie je žaloba
spôsobilým predmetom súdneho konania. Pokiaľ všeobecný súd i napriek tomu o žalobe meritórne
koná a rozhodne, poskytne tým súdnu ochranu niekomu, kto o ňu predpísaným spôsobom nepožiadal.
Naopak, zároveň porušuje základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania (žalovaného),
keďže tento pre nejasnosť predmetu konania nemá možnosť účinne sa žalobe brániť (Nález Ústavného

súdu SR sp. zn. II. ÚS 189/2010 z 13.1.2011 zverejnený v Zbierke rozhodnutí Ústavného súdu SR pod
č. 15/2011).

57. Nemožno zabúdať ani na to, že žalobné návrhy vo veciach ochrany osobnosti nemôžu byť
formulované všeobecne a nepresne a je potrebné zotrvať na požiadavke konkretizácie difamujúcich
výrokov aj v žalobnom petite. Žalobný petit je najdôležitejšou obsahovou náležitosť návrhu; žalobca v

ňom uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku.
Ním zároveň v spojení so skutkovým vymedzením žaloby stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany
a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Otázka správnej formulácie žalobného petitu nie
je len formálna. Z hľadiska obsahového, vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v žalobnom
petite, musí byť presné, určité a zrozumiteľné, aby rozhodnutie súdu bolo vykonateľné a mohli tak nastať

účinky žalobcom zamýšľané; v prípade ospravedlnenia správna formulácia žalobného petitu súvisí tiež
s požiadavkou primeranosti ochrany, ktorá má byť žalobcovi poskytnutá. Ospravedlnenie by totižto malo
byť zverejnené iba takým spôsobom a formou, akým došlo k zásahom do ochrany osobnosti (pozornosť
je preto potrebné venovať aj štylizácii, miestu zverejnenia, veľkosti písma, veľkosti článku a pod.). Iný
spôsob, resp. forma zverejnenia ospravedlnenia by boli zjavne neprimerané. Ak sa teda fyzická osoba

domáha morálneho zadosťučinenia za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti a týmto
zadosťučinením je ospravedlnenie, je nevyhnutné, aby žalobný návrh (petit) ospravedlnenie formuloval;
takéto ospravedlnenie musí byť dostatočne konkrétne, jasné, určité a má zodpovedať skutočnostiam
zisteným z okolností jednotlivého prípadu. Pokiaľ súd zistí, že navrhovaná forma a spôsob morálneho
zadosťučinenia nie sú primerané spôsobenému zásahu, žalobu zamietne.

58. V súdenej veci vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobcami podaním označeným ako (zmena žaloby)
zo dňa 26.7.2018, žaloba neobsahuje riadne opísanie rozhodujúcich skutočností; skutkové zdôvodnenie
žaloby spočíva v jedinej vete žalobcov: „T v r d e n i a žalovaných vo vyššie citovanom článku sú
samozrejme nepravdivé a snažiace sa úmyselne poškodiť žalobcov, ktorí nie sú žiadnym spôsobom

politicky angažovaní.“ Z obsahu podanej žaloby tak nevyplýva, ktoré konkrétne tvrdenia uvedené v
článku s názvom „A. G. Z. D. I. A.“ považujú žalobcovia za nepravdivé a mali za následok zásah do ich
práv. Z obsahu podanej žaloby dokonca nie je zrejmé ani to, na akom právnom základe sa žalobcovia
tejto ochrany domáhajú, keďže v žalobe citujú ustanovenia zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a
agentúrnomspravodajstvea ozmeneadoplneníniektorýchzákonov(tlačovýzákon),konkrétne§8ods.

1,ods.6,ktorésaalevzťahujúnaprávodotknutejosobynauverejnenieodpovede.Predmetžalobynieje
riadnevymedzenýanižalobnýmpetitom,zktoréhobybolomožnévyvodiťčohosažalobcoviadomáhajú;
žalobný petit je všeobecný, bez bližšej konkretizácie zásahov do osobnostných práv žalobcu 2/ a dobrej
povesti žalobcu 1/ a konaní, od ktorých má žalovaný upustiť. Znenie navrhovaného ospravedlnenia je
nevykonateľné; nie je zrejmé, kedy, akou formou a spôsobom (veľkosť písma, strana a pod.) má byť

ospravedlnenie zverejnené, odhliadnuc od toho, že samotné periodikum, v ktorom mal byť zverejnený
sporný článok, ani je ako dôkaz založený ani v spise. Nedostatok riadneho vymedzenia predmetu
konania mal za následok, že žaloba nebola spôsobilým predmetom súdneho konania, čoho dôsledkom
je, že z odôvodenia napadnutého rozhodnutia ani nemožno vyčítať, ktoré konkrétne tvrdenia žalovaných
uvedené v spornom článku boli predmetom posúdenia súdom prvej inštancie.

59. Súd prvej inštancie preto mal za účelom ustálenia predmetu konania v zmysle
§129C.s.p.žalobcovpoučiťovadáchpodanejžalobyavyzvaťich,abyvnímurčenejlehotevadyžaloby
odstránili. Z obsahu spisu však vyplýva, že súd prvej inštancie takto nepostupoval, čím zaťažil konanie
vadou, ktorá mu bránila žalobu prejednať a meritórne o nej rozhodnúť. Odvolací súd preto rozhodnutie

súdu prvej inštancie v tejto časti musel zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak
závažnou procesnou vadou, nemôže byť vecne správne.60. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietajúcej
žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali ochrany osobnosti žalobcu 2/ a ochrany dobrej povesti žalobcu 1/,
zverejnením nepravdivých tvrdení v periodiku „P. P. V. Ž. S. O. Z., vydavateľom ktorého je žalovaný, V.

ročník, 1. vydanie, jún 2018, v článku s názovom: „A. G. Z. D.W. I. A.“ a v súvisiacom výroku o trovách
konaniapodľa§389ods.1písm.b)C.s.p.zrušilapodľa§391ods.1C.s.p.vrátilvecnaďalšiekonanie.

61. Úlohou súdu prvej inštancie (za účelom ustálenia predmetu sporu) bude
v intenciách vyššie uvedeného poučiť žalobcov o nedostatkoch podanej žaloby a vyzvať ich, aby

v ním určenej lehote vady odstránili (§ 129 C. s. p.), tak aby žaloba obsahovala pravdivé a úplné
opísanie rozhodujúcich skutočností, a aby bolo zrejmé, čo je predmetom konania a dokazovania;
žalobný petit musí byť určitý a vykonateľný. Ak bude zrejmé, čo je predmetom konania, súd prvej
inštancie spor opätovne prejedná a posúdi, či je v danom prípade z ústavného hľadiska akceptovateľné
obmedzenieslobodyprejavužalovanéhoazákladnéhoprávanainformácieprirešpektovanípožiadaviek
vyplývajúcich zo základného práva na súdnu ochranu garantovanú čl. 46 ods. 1 Ústavy SR tým, že

vykonaná trest proporcionality a posúdi, či bolo dostatočne preukázané, že zverejnené informácie
boli spôsobilé vyvolať vznik nemajetkovej ujmy. Test proporcionality ako jeden z interpretačných a
aplikačných nástrojov verejného práva zahŕňa tri kritériá. Prvým je kritérium vhodnosti, prostredníctvom
ktorého skúma, či právny prostriedok použitý jednou sporovou stranou na ochranu toho-ktorého
základného práva alebo slobody smeruje k cieľu, ktorý je dostatočne dôležitý na poskytnutie súdnej

ochrany a či medzi nimi existuje racionálna väzba. Druhým je kritérium nevyhnutnosti, ktoré má
zodpovedať otázku potrebnosti použitia tohto právneho prostriedku v tom zmysle, či by stanovený
(rovnaký) cieľ nemohol byť dosiahnutý inými (šetrnejšími) prostriedkami nedotýkajúcimi sa toho-
ktorého základného práva alebo slobody druhej sporovej strany. Tretím je kritérium primeranosti,
resp. proporcionality v užšom slova zmysle, ktoré spočíva v porovnávaní empirických, systémových,

kontextových a hodnotových argumentov, pričom v konaní o ochranu osobnosti sa štandardne vykonáva
preskúmaním samotných (t. j. použitých) výrokov perspektívou odpovedí na otázky KTO, O KOM, ČO,
KDE, KEDY a AKO hovoril, resp. uverejnil, s tým, že jednotlivé odpovede sa ohodnotia trojstupňovou
stupnicou a ich súčtom sa zistí miera uspokojenosti práva na ochranu osobnosti jednej sporovej strany,
ako aj intenzita (nízka, stredná alebo podstatná) zásahu do práva

na slobodu prejavu druhej sporovej strany. Po vykonaní testu proporcionality tak bude jednému z dvoch
oproti sebe stojacich základných práv a slobôd priznaná väčšia dôležitosť,
v dôsledku čoho však to druhé s menšou dôležitosťou nestráca svoju platnosť (III. ÚS 104/2017-41).
Súd prvej inštancie bude dôsledne pristupovať aj k posúdeniu primeranosti požadovanej ochrany, ktorá
má zodpovedať spôsobu a forme, akými došlo k zásahom do práva na ochranu osobnosti žalobcu 2/

a dobrej povesti žalobcu 1/. Po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a
právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C. s. p.

62. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

63. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).