Rozsudok Judgement was issued on Thursday, July 13, 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3C/9/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415200387
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kubinský

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8415200387.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v právnej veci žalobcu A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E. proti

žalovanémuB.F.,nar.XX.X.XXXX,bytomG.XX,H.G.,právnezastúpenýJUDr.MilanomKrižalkovičom,
advokátom so sídlom Hviezdoslavova 11, Spišská Nová Ves v konaní o zaplatenie 12 175,61 € s prísl.
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný uhradiť v prospech žalobcu sumu 12 175,61 Eur s 5,05 % úrokom z omeškania od
26.1.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd priznal žalobcovi aj právo na náhradu trov konania, avšak trovy neboli vyčíslené.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom na začatie konania dožadoval vydania rozhodnutia súdu na základe

ktorého by bol žalovaný zaviazaný uhradiť mu istinu 8 227,-- Eur titulom náhrady za bolesť, sumu
3948,61 Eur titulom straty na zárobku, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 12 175,61 Eur
od 26.1.2016 do zaplatenia a trovy konania všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný s podaným návrhom na začatie konania nesúhlasil a žiadal návrh zamietnuť.

Súd vykonaný dokazovaním zistil tento skutkový stav:

Dňa 8.1.2012 v čase okolo 17:00 hod., po predchádzajúcom ohlásení prišiel žalovaný do domu žalobcu.
Žalovaný vyšiel na prvé poschodie rodinného domu, do priestoru jedálne spojeného s obývacou izbou,
kde žalobca sedel za jedálenským stolom, prisadol si ku žalobcovi a spoločne začali komunikovať
ohľadne spôsobu vrátenia finančných prostriedkov. Následne po vzájomnej hádke medzi žalobcom a
žalovaným, ktorá sa týkala ich spoločného vyporiadania sa žalovaný postavil, prešiel asi 2 metre do
priestoru obývacej izby, z kabáta, ktorý mal oblečený na sebe vybral krátku guľovú zbraň, ktorú mal

v legálnej držbe, otočil sa čelom ku žalobcovi a touto zbraňou mu namieril na oblasť hrudníka zo
vzdialenosti asi 3 metrov, pričom následne zbraň namieril aj na manželku žalobcu, ktorá silno kričala
a potom aj na I. J., ktorý vošiel do priestoru kuchyne. Žalobca v žalobe uvádza, že v tom okamihu sa
pohol smerom k jedálenskému stolu, ktorý chcel prevrátiť. Žalovaný na to vystrelil v úmysle usmrtiť
žalobcu, pričom ho zasiahol do oblasti predlaktia ľavej ruky, následkom čoho žalobca padol na kolená.
Ďalšími mierenými ranami, ktorým sa žalobca snažil uhýbať ho opakovane trikrát zasiahol do oblasti
pravého prsného svalu pod rameno a kľúčnu kosť. Následne sa žalobcovi podarilo prevrátiť jedálenský

stôl smerom ku žalovanému, kde ho následne ďalšou mierenou strelou zasiahol do oblasti nad kolenom
pravej nohy. Následne v obave o svoj život sa žalobca rozbehol smerom k dverám kuchyne okolo
žalovaného. Podľa žalobcu, žalovaný mu celý čas mieril na hlavu a vystrelil. Strela zasiahla žalobcu
do pravého líca a špičky nosa. Žalobca v žalobe uvádza, že v konečnom dôsledku sa mu podarilopred žalovaným utiecť do suterénu rodinného domu, kde zvukmi predstieral vlastné „skonávanie“. Toto
vyčíňanie žalovaného podľa žalobcu prerušila až polícia.

Žalobca v žalobe uvádza, že v predmetnej veci o skutku, tak ako bol popísaný vyššie bolo voči
žalovanému vedené trestné konanie, v ktorom bol rozsudkom Okresného súdu v Prešove sp.zn.
33T/70/12 zo dňa 5.11.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6To/53/2012 zo
dňa 30.1.2013 právoplatne odsúdený za obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu.

Žalobca v žalobe uvádza, že následkom konania žalovaného bol v čase od 8.1.2012 do 17.1.2012 v
ústavnej starostlivosti Nemocnice Poprad a.s.. Bol práceneschopný v trvaní od vykonania skutku t.j.
od 8.1.2012 do 24.4.2013, čo predstavuje viac ako 15 mesiacov. K ustáleniu jeho zdravotného stavu
došlo dňa 10.12.2013, dátum ustálenia zdravotného stavu vyplýva podľa žalobcu z lekárskeho posudku
o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia.

Následne žalobca uvádza, že dňa 28.11.2013 bol opätovne uznaný za práceneschopného, a to z
dôvodu, že bolo potrebné odstrániť z jeho tela podporné dlahy z oblasti dolného konca ľavej vretenej
kosti, ktoré mu boli voperované za účelom stabilizácie kosti bezprostredne po útoku na jeho osobu zo
strany žalovaného. Táto práceneschopnosť trvala do 1.6.2014 čo je v prepočte viac ako 7 mesiacov.

Žalobca v žalobe uvádza, že na základe vyššie uvedených skutočností v priamej súvislosti s konaním
žalovaného sa podaním tohto návrhu domáha náhrady škody spočívajúcej v bolestnom a strate na
zárobku.

Žalobca vyčíslil ujmu spočívajúcu v bolestnom pričom poukázal na ust. tzv. generálnej prevencie podľa

ust. 415 OZ „každý je povinný počíňať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na
prírode a životnom prostredí.“

Ďalej poukázal na ustanovenie § 420 OZ, že „že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti“.

Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 OZ špecifikoval ujmu, ktorá nastáva v
majetkovej sfére poškodeného teda žalobcu a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.
peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú funkciu, má zabezpečiť

poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že rozlišujú sa 2
druhy škody a to skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa žalobcu pri škode na zdraví sa jednorazové odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho
spoločenského uplatnenia. Pričom zákon priznáva aj právo na náhradu straty na zárobku, ktorá sa

uhrádza formou peňažného dôchodku.

Žalobca poukázal ďalej na ust. § 444 OZ, z ktorého je zrejmé, že pri škode na zdraví sa jednorazové
odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Pri vyčíslení škody – bolestného poukázal žalobca na ust. § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z.
o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a najmä na to, citujem „pri
určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza
z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotila v
lekárskom posudku.“

Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ako to uvádza žalobca
sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky
zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom
vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé

euro smerom nahor.

Žalobca doložil znalecký posudok, ktorý vypracoval dňa 20.12.2013 vypracoval MUDr. Lajoš primár
oddelenia úrazovej chirurgie s JIS, Nemocnica Poprad a.s., lekársky posudok o bolestnom a sťaženíspoločenského uplatnenia, výsledkom čoho je celkový počet bolestného 522,5 bodov. Podľa žalobcu
z uvedeného bodového ohodnotenia pripadá 487,5 bodov za bolestné za rok 2012 a 35 bodov za
bolestné za rok 2013. Výška náhrady za bolesť sa ustanovuje opatrením Ministerstva zdravotníctva

SR. Výška náhrady za bolesť pre rok 2012 za 1 bod predstavuje 15,72 Eur a pre rok 2013 za 1 bod
predstavuje sumu 16,10 Eur. Matematickým výpočtom žalobca dospel k celkovej sume bolestného vo
výške 8 227,-- Eur.

Žalobca ďalej uplatnil právo na náhradu za stratu na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví,

uhradzuje sa peňažným dôchodkom, pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý
pred poškodením dosahoval pričom poukázal v tejto súvislosti na ust. § 445 OZ.

V žalobe ďalej uvádza, že podľa ust. § 446 OZ „Náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej
neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa
všeobecných predpisov o sociálnom poistení.“

Žalobca v žalobe uvádza, že bol práceneschopný od 8.1.2012 do 24.4.2013 a následne od 28.11.2013
do 1.6.2014. Denný vymeriavací základ pre výpočet nemocenského podľa § 55 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení sa vypočíta obdobným spôsobom uvádza žalobca v žalobe ako denný vymeriavací
základ pre výpočet úrazového príplatku podľa § 84 Zákona o sociálnom poistení.

Žalobca v žalobe uviedol, že od 11. dňa práceneschopnosti zamestnanca tomuto patrí nemocenské vo
výške 55 % denného vymeriavacieho základu (ďalej len „DVZ“). Podľa údajov poskytnutých Sociálnou
poisťovňou, 55 % DVZ u žalobcu predstavovala suma podľa jednotlivých mesiacov nasledovne:

Obdobie
Výška poskytnutej dávky
Počet dní
55 % DVZ
Január 2012

177,80 Eur
14
12,70 Eur
Február 2012
368,20 Eur

29
12,697 Eur
Marec 2012
393,60 Eur
31

12,697 Eur
Apríl 2012
380,90 Eur
30
12,697 Eur

Máj 2012
393,60 Eur
31
12,697 Eur
Jún 2012

380,90 Eur
30
12,697 Eur
Júl 2012
393,60 Eur

31
12,697 Eur
August 2012
393,60 Eur31
12,697 Eur
September 2012

380,90 Eur
30
12,697 Eur
Október 2012
393,60 Eur

31
12,697 Eur
November 2012
380,90 Eur
30
12,697 Eur

December 2012
393,60 Eur
31
12,697 Eur
Január 2013

63,50 Eur
5
12,70 Eur
December 2013
511,70 Eur

24
21,32 Eur
Január 2014
660,90 Eur
31

21,32 Eur
Február 2014
597,00 Eur
28
21,32 Eur

Marec 2014
660,90 Eur
31
21,32 Eur
Apríl 2014

639,60 Eur
30
21,32 Eur
Máj 2014
660,90 Eur

31
21,32 Eur
Výška poskytnutej dávky / počet dní = 55 % DVZ

Podľa ust. § 87 Zákona o sociálnom poistení suma úrazového poplatku je:

55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej pracovnej
neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto
dočasnej pracovnej neschopnosti,
25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej

neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.Pokiaľ 55 % DVZ predstavujú sumy uvedené v pravom stĺpci tabuľky, potom 25 % DVZ môžeme
matematicky určiť spolu s výškou úrazového príplatku nasledovne:

Obdobie
Počet dní
25 % DVZ
Výška úrazového príplatku

Január 2012
3
21
12,70 Eur
5,77 Eur
(3 x 55% DVZ) + 21 x 25% DVZ) = 159,27 Eur

Február 2012
29
5,77 Eur
167,33 Eur
Marec 2012

31
5,77 Eur
178,87 Eur
Apríl 2012
30

5,77 Eur
173,10 Eur
Máj 2012
31
5,77 Eur

178,87 Eur
Jún 2012
30
5,77 Eur
173,10 Eur

Júl 2012
31
5,77 Eur
178,87 Eur
August 2012

31
5,77 Eur
178,87 Eur
September 2012
30

5,77 Eur
173,10 Eur
Október 2012
31
5,77 Eur

178,87 Eur
November 2012
30
5,77 Eur
173,10 Eur

December 2012
31
5,77 Eur
178,87 EurJanuár 2013
5
5,77 Eur

28,85 Eur
November 2013
3
21,32 Eur
63,69 Eur

December 2013
31
6,69 Eur
300,39 Eur
Január 2014
31

6,69 Eur
300,39 Eur
Február 2014
28
6,69 Eur

271,32 Eur
Marec 2014
31
6,69 Eur
300,39 Eur

Apríl 2014
30
6,69 Eur
290,70 Eur
Máj 2014

31
6,69 Eur
300,39 Eur
SPOLU 3 948,61 EUR

Žalobca ďalej uplatnil aj právo na úrok z omeškania s poukazom na ust. § 3 v spojení s ust. § 10c
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. z. vo výške 5,05 % ročne zo sumy 12 175,61 Eur od 16.1.2015
do zaplatenia.

Žalobca uvádza v tejto súvislosti, že existuje ust. § 563 OZ, z ktorého je zrejmé, že citujem „Ak čas
splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný
splniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.“Žalobcauvádza,žepočnúcdňompodania
tejto žaloby, teda počnúc dňom 26.1.2015 sa žalovaný so splnením svojho záväzku dostal do omeškania
a preto žalobcovi vzniklo právo na úrok z omeškania.

Právny zástupca žalovaného s podaným návrhom na začatie konania nesúhlasil a žiadal ho v plnom
rozsahu zamietnuť. Predovšetkým poukazoval na to, že skutok, ktorý sa stal 8.1.2012 mal pokračovanie
v trestnom konaní a v tomto konaní si žalobca neuplatňoval žiadnu náhradu škody, teda, že je potrebné
lehoty odvíjať a počítať iným spôsobom. Podľa jeho názoru od 8.1.2012 začala bežať subjektívna

premlčacia lehota, teda od doby, kedy sa žalobca dozvedel kto za skutok zodpovedá a to je dátum ako
bolo vyššie povedané 8.1.2012. Právny zástupca ďalej trval na tom, že čo sa týka jednotlivých nárokov,
ktoré sú uplatňované žalobou najmä bolestného tak, podľa jeho názoru treba v prvom rade upriamiť
pozornosť na to, že nebol predložený znalecký posudok v danom konaní. V konaní podľa jeho názoru
nebol znalecký posudok pretože znalca neustanovil súd, pričom posudok, ktorý predložil lekár v tomto

konaní teda nespĺňa podľa neho atribúty znaleckého posudku a nemožno sa ním riadiť.

Druhú zásadnú pripomienku mal k premlčacej lehote teda vzniesol námietku premlčania, pretože podľa
jeho názoru vôbec nie je dôležité, kedy bol ustálený zdravotný stav pri bolestnom, pretože o ustálenízdravotného stavu predmetný zákon pojednáva len pri sťažení spoločenského uplatnenia a podľa jeho
názoru pri bolestnom sú dôležité kedy boli vykonávané jednotlivé operácie a jednotlivé položky. Podľa
jeho názoru všetky operácie boli vykonané v januári resp. februári 2012 a teda už vtedy mohol alebo

mal žalobca uplatniť nárok voči žalovanému a nebolo potrebné čakať do januára 2014 resp. februára
2014. Dvojročná lehota podľa právneho zástupcu žalovaného uplynula vo februári 2014, keďže zákroky
boli robené v januári a vo februári 2012 a teda návrh je premlčaný ako celok z hľadiska bolestného.
Rovnako pokiaľ ide o stratu na zárobku počas PN opätovne poukázal právny zástupca, že premlčacia
lehota začala plynúť od jednotlivých nárokov a beží pre jednotlivé mesiace jednotlivo. To znamená, že

tieto nároky, ktoré vznikli alebo o ktorých žalobca vedel v januári 2012 mohol uplatňovať v 2-ročnej
premlčacej lehote a preto je nárok premlčaný.

Procesný súd po vykonanom dokazovaní, po zhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti
rozhodoltak,akojetouvedenévovýrokovejčastitohtorozsudkuažalobcovipriznaluplatňovanénároky.

Procesný súd predovšetkým poukazuje na to, že žalobca uplatnil nárok z titulu bolestného za body podľa
znaleckéhoposudku,ktorývypracovalMUDr.LajošprimároddeleniaúrazovejchirurgiezJISNemocnice
a.s. v Poprade, v tejto súvislosti treba poukázať aj na to, že menovaný doktor je v zozname znalcov,
ktorý je vedený Ministerstvom spravodlivosti SR, že teda ide o vysoko erudovaného a kvalifikovaného
odborníka teda tento je v danom prípade si vedomí svojej zodpovednosti za prípadne nesprávny

posudok. Nebolo preto potrebné podľa názoru súdu vypracovávať ďalší posudok, resp. kontrolný
posudok, ktorým by zbytočne boli vyvolané ďalšie náklady súdneho sporu a predlžovalo by to spor ako
taký. Týmto súd aj rieši námietku, ktorú vzniesol žalovaný vo vzťahu k tomu, že nebol vypracovaný
znalecký posudok, keďže súd znalca neurčil.

Pokiaľ ide o bolestné toto bolo uplatnené v zmysle ust. § 420 OZ pričom súd má jednoznačne za
preukázané, že existuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody, v každom
prípade je potrebné zdôrazniť, že s poukazom na ust. § 420 OZ bolo preukázané, že sú splnené aj
všetky 4 predpoklady vzniku škody t.j. porušenie právnej povinnosti, zavinenie, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Bolestné bolo poskytnuté podľa posudku, ktorý

žalobca predložil a ktorý mal vypracovaný ošetrujúcim lekárom.

Pokiaľ ide o výšku priznaného nároku na bolestné, súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 5 ods. 1 a 2
Zákona č 437/2004 Zb. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pri
určení výšky náhrady za bolesť sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie

spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku.

Konkrétna výška za bolesť sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok
predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma

sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

Pri vyčíslení škody súd vychádzal zo znaleckého posudku, v ktorom bol celkový počet bodov 522,5
pričom z bodového ohodnotenia pripadá 487,5 bodov za bolestné za rok 2012 a 35 bodov za bolestné za
rok 2013. Výška náhrady za bolesť bola stanovená za rok 2012 za jeden bod v sume 15,72 Eur a pre rok

2013 za jeden bod vo výške 16,10 Eur matematickým výpočtom z uvedených vstupných údajov suma
bolestného predstavuje sumu 8227,-- Eur.

V tejto súvislosti súd neakceptuje námietku premlčania, ktorú vzniesol právny zástupca žalovaného,
pretože je zrejmé, že celý proces riešenia bolestného pokračoval ďalšími operáciami, ktoré súviseli

s operáciami, ktoré už boli predtým vykonané. To znamená, že nárok mohol žalobca uplatniť až po
ukončení celého procesu, pričom ako on sám deklaroval k ustáleniu jeho zdravotného stavu došlo
10.12.2013 a podľa názoru súdu od tejto lehoty je potrebné odvíjať premlčacie lehoty, na ktoré poukazuje
právny zástupca žalovaného. Ak teda žaloba bola podaná 26.1.2015 bola podaná v zákonnej lehote.

Procesný súd rozhodol rovnako o nároku na stratu na zárobku s poukazom na ust. § 445 OZ,
z ktorého je zrejmé citujem „Strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje
sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred
poškodením dosahoval.“Podľa ust. § 446 OZ Náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa
posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o

sociálnom poistení.

Súd v tejto súvislosti poukazuje, že žalobca bol práceneschopný od 8.1.2012 do 24.4.2013 a následne
od 28.11.2013 do 1.6.2014. Denný vymeriavací základ pre výpočet nemocenského podľa § 55 Zákona
č. 461/2003 Zb. z. o sociálnom poistení súd vypočítal obdobným spôsobom ako denný vymeriavací

základ pre výpočet úrazového príplatku podľa § 84 Zákona o sociálnom poistení.

V tejto súvislosti súd poukazuje jednoznačne, že sa stotožnil s výpočtami straty na zárobku, ktorý
predložil žalobca, tieto výpočty zo strany žalovaného neboli vôbec namietané. Bola len namietaná
premlčacia lehota, ktorú v konečnom dôsledku súd rovnako neakceptuje.

Procesný súd poukazuje v tejto súvislosti, že škoda, ktorá vznikla žalovanému v súvislosti so stratou
na zárobku a na ktorú je rovnako možné aplikovať ust. § 420 OZ čo znamená, že každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti bola vyhodnotená súdom tak, že vznik škody
je nesporný a naviac boli preukázané rovnako ako u bolestného všetky 4 predpoklady jej vzniku t.j.
porušenie právnej povinnosti, zavinenie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej

povinnosti a škodou. Pre súd bolo nesporne preukázané, že táto škoda súvisí s úrazovým dejom, ktorý
bol vyššie popísaný a za ktorý bol žalovaný odsúdený.

Rovnako v tejto časti súd neakceptoval námietku premlčania zo strany žalovaného a žalobný nárok
žalobcovi priznal.

Pokiaľ ide o premlčanie procesný súd pripomína, že právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo
dňa kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (§ 106 ods. 1 OZ). V tomto prípade
podľa názoru procesného súdu nedošlo k premlčaniu.

O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobca má právo na ich náhradu, trovy konania neboli žiadnym
spôsobom vyčíslené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).