Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 25, 2021

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3C/9/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415200387
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Miškovčík

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2021:8415200387.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Dušanom Miškovčíkom v spore žalobcu: A. B. C., nar.

XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E., zastúpený advokátom JUDr. Petrom Majerníkom, so sídlom
advokátskej kancelárie v Košiciach, Werferova 1, proti žalovanému B. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX,
H. G., t. č. ÚVTOS Košice, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalovaného na prerušenie konania zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 51.200,51 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05% ročne zo sumy 12.175,61 Eur od 17.02.2015 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške

5.05% ročne zo sumy 39.024,90 Eur od 03.04.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.01.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd
žalovanémuuložípovinnosťzaplatiťžalobcovisumu8.227Eurtitulomnáhradyzabolesť,sumu3.948,61

Eur titulom straty na zárobku, a úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 12.175,61 Eur od
26.01.2015 do zaplatenia.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tvrdeniami, že dňa 8. januára 2012 v čase okolo 17:00 hod. po
predchádzajúcom ohlásení prišiel žalovaný do domu žalobcu, vyšiel na prvé poschodie rodinného
domu, do priestoru jedálne spojeného s obývacou izbou, kde žalobca sedel za jedálenským stolom,
žalovaný si k nemu prisadol a spoločne začali komunikovať ohľadne spôsobu vrátenia finančných

prostriedkov.Následnepovzájomnejhádkemedzižalobcomažalovaným,ktorásatýkalaichfinančného
vysporiadania, sa žalovaný postavil, prešiel asi 2 metre do priestoru obývacej izby. Z kabáta, ktorý mal
oblečený na sebe vybral krátku guľovú zbraň, ktorú mal v legálnej držbe, otočil sa čelom ku žalobcovi
a touto zbraňou mu namieril na oblasť hrudníka zo vzdialenosti asi troch metrov, pričom následne zbraň
namieril aj na manželku žalobcu, ktorá silno kričala a potom aj na I. J., ktorý vošiel do priestoru kuchyne.
V tom okamihu sa žalobca pohol smerom k jedálenskému stolu, ktorý chcel prevrátiť. Žalovaný na
to vystrelil v úmysle žalobcu usmrtiť, pričom ho zasiahol do oblasti predlaktia ľavej ruky, následkom

čoho žalobca spadol na kolená. Ďalšími mierenými ranami, ktorým sa žalobca snažil uhýbať, žalovaný
ho opakovane 3 krát zasiahol do oblasti nad kolenom pravej nohy. Následne v obave o svoj život sa
žalobca rozbehol smerom k dverám kuchyne okolo žalovaného. Žalovaný po celý čas mieril na hlavu
žalobcu a vystrelil. Strela žalobcu zasiahla do pravého líca a špičky nosa. V konečnom dôsledku sažalobcovi podarilo utiecť do suterénu rodinného domu, kde zvukmi predstieral vlastné skonávanie.
Vyčíňanie žalovaného prerušila až polícia. Pre tento skutok bolo voči žalovanému vedené trestné
konanie, v ktorom bol rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 33T/70/2012 zo dňa 05.11.2012

v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 6To/53/2012 zo dňa 30.01.2013, právoplatne
odsúdenýzaobzvlášťzávažnýzločinvraždyvštádiupokusu.Žalobcavžalobeďalejtvrdil,ženásledkom
konania žalovaného bol v čase od 08.01.2012 do 17.01.2012 v ústavnej starostlivosti Nemocnice
Poprad a.s. Práceneschopný bol od 08.01.2012 do 24.04.2013. K ustáleniu jeho zdravotného stavu
došlo dňa 10.12.2013. Následne dňa 28.11.2013 bol žalobca opätovne uznaný za práceneschopného

a to z dôvodu, že bolo potrebné odstrániť z jeho tela podporné dlahy z oblasti dolného konca ľavej
vretennej kosti, ktoré mal žalobca voperované za účelom stabilizácie kosti bezprostredne po útoku. Táto
práceneschopnosť trvala do 01.06.2014.

3. Nárok na náhradu za bolesť žalobca osobitne odôvodnil tým, že dňa 20.12.2013 vypracoval MUDr.
Lajoš, primár oddelenia úrazovej chirurgie s JIS, Nemocnica Poprad a.s. lekársky posudok o bolestnom

a sťažení spoločenského uplatnenia, výsledkom čoho je celkový počet 522,5 bodov. Z tohto bodového
hodnotenia pripadá 487,5 bodov na bolestné za rok 2012 a 35 bodov na bolestné za rok 2013. Výška
náhrady za bolesť pre rok 2012 za 1 bod predstavuje sumu 15,72 Eur a pre rok 2013 za jeden bod suma
16,10 Eur, celkovo tak bolestné predstavuje suma 8.227 Eur.

4. Stratu na zárobku žalobca odôvodnil tým, že jeho práceneschopnosť trvala od 08.01.2012
do 24.04.2013 a následne od 28.11.2013 do 01.06.2014. Denný vymeriavací základ pre výpočet
nemocenského sa vypočíta obdobným spôsobom ako denný vymeriavací základ pre výpočet úrazového
príplatku . Od 11. dňa práceneschopnosti zamestnanca tomuto patrí nemocenské vo výške 55%
denného vymeriavacieho základu. Podľa údajov poskytnutých Sociálnou poisťovňou, 55% denného

vymeriavacieho základu u žalobcu predstavovalo sumu 12,70 Eur v mesiaci január 2012, v mesiacoch
február až december 2012 sumu 12,697 Eur, v mesiaci január 2013 sumu 12,70 Eur a v mesiacoch
december 2013 až máj 2014 sumu 21,32 Eur. Výšku úrazového príplatku tak u žalobcu možno určiť
v mesiaci január 2012 sumu 159,27 Eur, február 2012 sumu 167,33 Eur, marec 2012 sumu 178,87 Eur,
apríl 2012 sumu 173,10 Eur, máj 2012 sumu 178,87 Eur, jún 2012 sumu 173,10 Eur, júl 2012 sumu

178,87 Eur, august 2012 sumu 178,87 Eur, september 2012 sumu 173,10 Eur, október 2012 sumu
178,87 Eur, november 2012 sumu 173,10 Eur, december 2012 sumu 178,87 Eur, január 2014 sumu
28,85 Eur, február 2014 sumu 271,32 Eur, marec 2014 sumu 300,3 Eur, apríl 2014 sumu 290,70 Eur
a máj 2014 sumu 300,39 Eur, celkovo sumu 3.948,61 Eur. Počnúc dňom podania žaloby sa žalovaný
dostal do omeškania, následkom čoho žalobcovi vzniklo právo požadovať od žalovaného aj úroky

z omeškania.

5. Dňa 04.05.2015 žalobca podal na tunajší súd ďalšiu žalobu, ktorou si voči žalovanému uplatnil
nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 39.024,90 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy od 03.04.2015 do zaplatenia. Túto žalobu žalobca odôvodnil

totožnými skutkovými okolnosťami ohľadom útoku žalovaného na žalobcu dňa 08.01.2012 v jeho
dome krátkou guľovou zbraňou, pričom za tento skutok bol žalovaný odsúdený Okresným súdom
Prešov, sp. zn. 33T/70/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 6To/53/2012 zo
dňa 30.01.2013 za obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu. Dňa 02.1.2014 vypracoval MUDr.
Lajoš, primár oddelenia úrazovej chirurgie s JIS, Nemocnica Poprad a.s. lekársky posudok o sťažení

spoločenského uplatnenia, pričom toto bolo u žalobcu posúdené na 2.482,5 bodov. Výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia pre rok 2012 za 1 bod predstavuje sumu 15,72 Eur, celkovo tak
sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje sumu 39.024,90 Eur. Dňa 30.12.2014 žalobca zaslal
žalovanému návrh dohody o vyrovnaní, ktorý si tento prevzal dňa 02.01.2015. V lehote troch mesiacov
od uvedeného dňa nedošlo k uzavretiu žiadnej dohody, ani uspokojeniu nároku žalobcu. V uvedenej

lehote sa žalovaný ani k tomuto nároku žalobcu nevyjadril. Žalovaný bol nárok žalobcu povinný splniť
najneskôrdňa02.04.2015.Počnúcdňom03.04.2015sažalovanýdostaldoomeškaniasosplnenísvojho
peňažného záväzku, následkom čoho je žalobca oprávnený požadovať aj úroky z omeškania, ktoré si
žalobca uplatnil vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy od 03.04.2015 do zaplatenia. Uvedené konanie
bolo vedené Okresným súdom Kežmarok pod spisovou značkou 3C/60/2015.

6. Okresný súd Kežmarok, uznesením zo dňa 07.09.2020, č.k. 3C/9/2015 – 220, spojil na spoločné
konanie o žalobe žalobcu proti žalovanému, o zaplatenie sumy 12.175,61 Eur s príslušenstvom titulom
bolestného a straty na zárobku vedené na Okresnom súde Kežmarok pod spisovou značkou 3C/9/2015skonanímožalobežalobcuprotižalovanému,ozaplateniesumy39.024,90Eurspríslušenstvomtitulom
sťaženia spoločenského uplatnenia vedené na Okresnom súde Kežmarok pod spisovou značkou
3C/60/2015. Spoločné konanie je vedené pod spisovou značkou 3C/9/2015.

7. V konaní 3C/9/2015 Okresný súd Kežmarok, dňa 12.02.2015 vydal platobný rozkaz, ktorým
žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný včas
odpor, pričom namietal predovšetkým výšku uplatneného nároku, ktorá nezohľadňuje spoluzavinenie
samotného žalobcu ako poškodeného. Z dôkazov predložených žalobcom takéto spoluzavinenie

vyplýva. Konanie žalovaného voči žalobcovi totiž nastalo až vtedy, keď žalobca svojim správaním,
vyjadreniami a vyhrážkami žalovaného priviedol až do stavu patického afektu. V tejto súvislosti v rámci
trestného konania žalovaný podal návrh na obnovu konania. Žalovaný je presvedčený o to, že v prípade,
ak by bola povolená obnova konania a ak by bolo vzaté do úvahy konanie samotného žalobcu vo vzťahu
k nemu, tak aj uplatnený nárok by mohol byť považovaný za neopodstatnený. Vzhľadom na to, žalovaný
uznáva nárok žalobcu len čiastočne.

8. Žalovaný totožným spôsobom odôvodnil aj svoj odpor voči platobnému rozkazu Okresného súd
Kežmarok, sp. zn. 3C/60/2015 zo dňa 15.05.2015.

9. V rámci svojej procesnej obrany žalovaný okrem už uvedenej námietky spoluzavinenia spôsobenej

škody žalobcom uplatnil aj hmotnoprávnu námietku premlčania nárokov žalobcu. Žalovaný má za to, že
žalobca si neuplatnil svoje nároky v rámci subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty. Z trestného spisu
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 33T/70/2012 vyplýva, že tento súd nerozhodoval o nároku na náhradu
škody žalobcu z toho dôvodu, že žalobca si svoj nárok v trestnom konaní neuplatnil riadne a včas.
Premlčacia lehota žalobcovi plynula odo dňa 08.01.2012, kedy žalobca vedel že bola spôsobená škody

a kto za ňu zodpovedá. Žalovaný v otázke bolestného tvrdil, že v lekárskom posudku MUDr. Lajoša sú
uvedené všetky úkony, ktoré boli robené ešte v roku 2012, a tieto položky boli obodované, čiže už v tomto
čase mohol žalobca vedieť aj to, aká je výška škody, pretože iné položky, čo sa týka bolesti obodované
neboli. Žalovaný namietol, že v konaní k otázke bolestného nebol predložený znalecký posudok. Pri
tomto nároku nie je dôležité, kedy bol ustálený zdravotný stav žalobcu, pretože ustálenie zdravotného

stavu je dôležité len pri nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia. Nakoľko všetky operácie žalobcu
boli vykonané vo februári 2012, dvojročná lehota uplynula vo februári 2014 a keďže žaloba s týmto
nárokom bola podaná až 26.01.2015, nárok na bolestnom je premlčaný.

10. Premlčanie nároku zo straty na zárobku žalovaný dôvodil tým, že podľa neho premlčacia lehota

v tomto prípade plynie pre každý mesiac samostatne. Počnúc januárom 2012 žalobca vedel, aká je
ich výška a kto za ňu zodpovedá, teda aj v tomto prípade si žalobca na súdu uplatnil svoje nároky po
uplynutí dvoj ročnej premlčacej lehoty.

11. Podľa žalovaného nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia je premlčaný z dôvodu, že udalosť,

ktorá má žalobcovi zakladať nárok titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sa udiala dňa 08.01.2012.
Počas trestného konania si žalobca voči žalovanému neuplatňoval žiadnu škodu a teda trestným
konaním nedošlo k spočívaniu premlčacej lehoty. Žalobca dňa 08.01.2012 vedel, kto za jemu vzniknutú
škodu zodpovedá. K nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia žalovaný uviedol, že lekársky
posudok o sťažení spoločenského uplatnenia sa vystavuje spravidla po roku od škodovej udalosti, avšak

dôležité je, kedy dôjde k ustáleniu zdravotného stavu poškodeného, pričom k ustáleniu stavu môže dôjsť
aj pred uplynutím 1 roka od vzniku škodovej udalosti. Žalovaný má za to, že k ustáleniu zdravotného
stavu žalobcu došlo určite najneskôr rok po vzniku škodovej udalosti, t.j. 08.01.2013 a teda žaloba mala
byť podaná najneskôr do 08.01.2015.

12. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol žalobca vykonať listinné dôkazy, a to rozsudok Krajského
súdu Prešov, č.k. 6To/53/2012-629, potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu, potvrdenia
Sociálnej poisťovne o poberaní nemocenského za obdobie od 01.01.2012 do 30.12.2014, lekársky
posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, potvrdenia obchodných spoločností QUINTA
s.r.o. a S.T.S. s.r.o. Slovakia Poprad o priemernom zárobku žalobcu pred jeho práceneschopnosťou,

výpis všetkých zamestnaní žalobcu zo Sociálnej poisťovne, odborné vyjadrenie MUDr. Martina Lajoša,
návrh dohody o urovnaní spolu s podacím lístkom a doručenkou.13. Žalovaný v rámci procesnej obrany navrhoval vykonať listinné dôkazy, konkrétne žiadosť
o zrušenie opatrenia o ustanovení obhajcu, uznesenie Okresnej prokuratúry Kežmarok, sp. zn. 1Pn
160/21/7703-13, žiadosť o predčasné ukončenie nájomného vzťahu, záznam z prevzatia predajne

OD Spišská Belá zo dňa 26.01.2012, náčrt dohody, zmluva o pôžičke zo dňa 17.08.2011, zoznam
vydaných faktúr, uznesenie ORPZ Kežmarok, ČVS: ORP-146/KK-KK-2014 a rozsudok Okresného
súdu Kežmarok, sp. zn. 2C/76/2015.

14. Okrem uvedených listinných dôkazov, súd v konaní vypočul aj strany sporu. K otázke momentu

ustálenia zdravotného stavu žalobcu tak žalobca ako aj žalovaný navrhli vypočuť svedka MUDr.
Martina Lajoša, ktorý ako ošetrujúci lekár žalobcu vypracoval lekársky posudok s bodovým hodnotením
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Na pojednávaní žalobca predložil ako listinný
dôkaz odborné vyjadrenie MUDr. Martina Lajoša, ktorý v tomto vyjadrení popísal akým spôsobom
došlo k určeniu dátumu ustálenia zdravotného stavu žalobcu. Súd odborné vyjadrene považoval za
dostatočné pre odstránenie nedostatkov skutkových zistení pôvodného súdneho rozhodnutia vo veci

a od samotného výsluchu MUDr. Martina Lajoša v ďalšom konaní upustil, pričom žalovaný tento
procesný postup nenamietal. S poukazom na rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania, súd odmietol
vykonať dôkaz výsluchom svedka K. F.. Uvedený svedok mal v konaní potvrdiť že došlo k deleniu
firmy a medzi stranami bola uzavretá dohoda, ktorú žalobca nedodržal. V otázke zistení existencie
určitého konfliktu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vyústil až do útoku žalovaného na žalobcu,

mal súd vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania vytvorený dostatočný základ, aby vo veci
mohol rozhodnúť a výsluch uvedeného svedka sa tak javil ako nadbytočný. Pripojenie trestného spisu
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 33T/70/2012 súd nepovažoval za potrebné. Strany sporu vykonanie
tohto dôkazu v konaní vôbec nenavrhovali. Skutočnosť, či si žalobca v trestnom konaní uplatnil nárok
na náhradu škody súd zistil samotným výsluchom žalobcu, ktorý potvrdil, že si v trestnom konaní

škodu neuplatnil. Taktiež k predmetu konania je len okrajovou skutočnosťou, kedy rozsudok, ktorým
bol žalovaný uznaný vinným z pokusu vraždy voči žalobcovi, nadobudol právoplatnosť, keďže to, že
dňa 08.01.2012 žalovaný zaútočil na žalobcu v úmysle tohto usmrtiť, čím žalobcovi vznikla škoda na
zdraví ako aj spôsob, aký k útoku na žalobcu došlo, medzi stranami sporu sporné neboli. Rovnako tak
právoplatnosť trestného rozsudku nemá vplyv na určenie začiatku plynutia premlčacej lehoty u žiadneho

z nárokov žalobcu, čo tvorilo jednu z esenciálnych sporných otázok tohto konania. Taktiež je potrebné
poukázať na to, že uvedený trestný spis ani nebolo možné zapožičať, a to pre opakované návrhy
žalovaného na obnovu trestného konania.

15. Žalovaný navrhol na pojednávaní dňa 28.09.2021 konanie opakovane prerušiť a to z dôvodu, že

vo svojej trestnej veci vedenej pod spisovou značkou 33T/70/2012 opätovne podal návrh na obnovu
konania, s tým že očakáva rozhodnutie súdu vo svoj prospech, čo podľa neho môže mať vplyv na
posúdenia otázky spoluzavinenia v tomto konaní.

16. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne

alebo správne konanie, ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

17. Prerušenie konania v zmysle ust. § 164 CSP predstavuje fakultatívnu možnosť súdu vyčkať na
riešenie otázky, ktorá môže mať význam pre jeho rozhodnutie do skončenia iného či už súdneho

alebo správneho konania. Súd návrh na prerušenie konania považoval za nedôvodný, keďže vzhľadom
dĺžku konania ako aj rozsah už vykonaného dokazovania by takýto postup bol nehospodárny. Samotné
posúdenie zavinenia v trestnoprávnej rovine nie je určujúce vo vzťahu k posúdeniu nároku na náhradu
škody v rovine civilného práva. Okrem tohto, zo strany žalovaného ide o návrh opakovaný, pričom
doposiaľ so svojimi návrhmi na obnovu konania nebol úspešný. Preto ako nedôvodný súd návrh na

prerušenie konania zamietol.

18. Právne vzťahy medzi stranami sporu sa riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj
osobitnej úpravy obsiahnutej zákona v zákone č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 437/2004 Z.z.).19. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

20. Podľa § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

21. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak škoda bola spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

22. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

23. Podľa § 445 Občianskeho zákonníka strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví,
uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý

pred poškodením dosahoval.

24. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti
poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných
predpisov o sociálnom poistení.

25. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

26. Podľa § 3 ods. 1 až 3 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí

byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.
Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia
za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené
v sadzbách podľa odseku 2, použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno
z hľadiska bolesti najlepšie porovnať.

27. Podľa § 4 ods. 1 až 3 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to
v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§7 a §8). sadzby

bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV.
Časti. Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa ods. 2, použije sa sadzba za
iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia najlepšie
porovnať.

28. Podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z.z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§7 a 8). Výška náhrady za bolesť
a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej
mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom Slovenskej

republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1,
za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

29. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví
výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku

2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní
najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

30. Podľa § 6 zákona č. 437/2004 Z.z. poskytovateľ náhrady a poškodený môžu uzatvoriť dohodu
o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to aj nad výšku náhrady ustanovenú týmto

zákonom, najviac však do výšky náhrady ustanovenej v § 5 ods. 5; ak ide o náhradu za sťaženie
spoločenského uplatenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, dohodu s poškodeným môže uzatvoriť poisťovateľ alebo Slovenská
kancelária poisťovateľov. Dohoda o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia musí mať písomnúformu. Poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na
súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1 a do troch mesiacov od jeho podania
sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného.

31. Podľa § 7 ods. 1 až 4 zákona č. 437/2004 Z.z. lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár
a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je
posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje
primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho

zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov. Zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa poškodený
liečil v súvislosti s poškodením na zdraví, je povinné posudzujúcemu lekárovi poskytnúť pri hodnotení
bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia zdravotnú dokumentáciu súvisiacu s poškodením.
O vydania lekárskeho posudku môže požiadať poškodený. O vydanie lekárskeho posudku môže
požiadať aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo
poskytovateľ náhrady, iba ak im poškodený dá súhlas.

32. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení
bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku,
môže osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného
predpisu.

33. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav
poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až
po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

34. Podľa § 87 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení suma úrazového príplatku je
a) 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej pracovnej
neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto
dočasnej pracovnej neschopnosti,
b) 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej

neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

35. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 08.01.2012 došlo k udalosti, kedy žalovaný zaútočil
na žalobcu v jeho obydlí, tým že na neho niekoľko krát vystrelil v úmysle ho usmrtiť. V žalobe tvrdené
okolnosti samotného priebehu tohto incidentu medzi sporovými stranami žalovaný nespochybňoval.

Okresný súd Prešov v trestnom konaní vedenom pod spisovou značkou 33T/70/2012 žalovaného uznal
vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 145
ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 08.01.2012 okolo 17.00 hod, po tom, čo
žalovaného po predchádzajúcom ohlásení dobrovoľne pustila L. C. do rodinného domu nachádzajúcom
sa v meste Kežmarok na ul. J. Záborského č. 2418/12, tento vyšiel na prvé podlažie rodinného domu,

do priestoru jedálne spojeného s obývacou izbou, kde sedel A. B. C. za jedálenským stolom, prisadol si
k nemu spoločne s L. C. a začali komunikovať ohľadne spôsobu vrátenia finančných prostriedkov A. B.
C., následne po vzájomnej hádke medzi ním a A. B. C., ktorá sa týkala ich finančného vysporiadania, sa
postavil, prešiel asi dva metre do priestoru obývacej izby, z kabáta, ktorý mal oblečený na sebe, z jeho
vnútorného vrecka vybral krátku guľovú zbraň zn. ČZ, model 85, kalibru 9 mm, Luger, výrobného čísla

B6150, ktorú mal v legálnej držbe, otočil sa smerom k A. B. C. a touto zbraňou mu namieril na oblasť
hrudníka zo vzdialenosti asi 3 metrov, pričom následne zbraň namieril aj na L. C., ktorá silno kričala
a potom aj na I. J., ktorý vošiel do priestoru kuchyne a keď sa v tom okamihu A. B. C. pohol smerom
k jedálenskému stolu, ktorý chcel prevrátiť, žalovaný na tohto vystrelil v úmysle ho usmrtiť, pričom ho
zasiahol do oblasti predlaktia ľavej ruky, následkom čoho tento spadol na kolená, ďalšími mierenými

ranami, ktorým sa A. B. C. snažil uhýbať, ho opakovane trikrát zasiahol do oblasti pravého prsného svalu
pod rameno aj kľúčnu kosť, po čom sa A. B. C. podarilo prevrátiť jedálenský stôl smerom k nemu, kde
následne ho žalovaný ďalšou mierenou strelou zasiahol do oblasti nad kolenom pravej nohy, po čom sa
A. B. C. rozbehol smerom k dverám kuchyne okolo žalovaného, počas čoho mu žalovaný mieril na hlavu
a vystrelil, kde strela ho zasiahla na pravom líci a špičke nosa a žalovaný ďalej išiel s nabitou zbraňou za

A. C., ktorý sa zamkol v suteréne do priestorov práčovne a sauny, kde začal kopať do zamknutých dverí,
až kým A. B. C. začal hlasným prejavom predstierať smrť, na čo prestal kopať do dverí a v sede si priložil
zbraň pod svoju bradu v úmysle spáchať samovraždu, v čom mu bolo zabránené po asi 20 minútovej
komunikácií a presviedčaní príslušníkmi Mestskej polície v Kežmarku a následne potom, čo zložil zbraň,bol zaistený príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ Kežmarok, čím žalobcovi spôsobil zranenia a to
priestrel ľavého predlaktia s trieštivou zlomeninou vretennej kosti a poškodením vretenného nervu ,
dvojnásobnýpriestrelmäkkýchtkanívhrudníkavpravo,bezpreniknutiadopohrudnicovejdutiny,priestrel

mäkkých tkanív pravého ramenného pletenca, bez poškodenia kosti a kĺbu, priestrel mäkkých tkanív
pravého stehna, strelnú ranu pravého líca a špičky nosa a strelné poranenie na prednej ploche pravého
predlaktia s celkovou dobou liečenia od 08.01.2012 do 13.03.2012.

36. Pri rozhodovaní je súd viazaný rozhodnutím iného súdu v trestnom konaní a to v otázke, že bol

spáchaný trestný čin ako aj v otázke, kto tento čin spáchal. Prihliadnuc aj na argumentáciu žalovaného,
kde nepoprel samotný priebeh skutku a tvrdenia žalobcu tak neboli žalovaným relevantným spôsobom
spochybnené, kde okrem iného tieto tvrdenia nie sú v rozpore so závermi trestného konania vedeného
voči žalovanému, súd prijal záver, že udalosť, ktorá zakladá nárok žalobcu na náhradu škody, sa stala
tak ako uvádza žalobca v žalobe a teda, že žalovaný dňa 8.01.2012 v čase okolo 17.00 hod. prišiel
do obydlia žalobcu, kde po vzájomnej hádke ohľadom ich finančného vysporiadania žalovaný vytiahol

proti žalobcovi strelnú zbraň a následne ho niekoľkými strelami zasiahol, čím žalobcovi boli spôsobené
viaceré zranenia. Žalovaný už v odpore uvádzal, že nárok žalobcu popiera len čo do výšky uplatneného
nároku.

37. Dôvodom čiastočného popierania nárokov žalobcu na náhradu škody malo byť jeho spoluzavinenie

na vzniknutej škode, keďže konanie žalovaného voči žalobcovi nastalo až vtedy, keď ho žalobca svojim
správaním, vyjadreniami a vyhrážkami priviedol do stavu až patického afektu. Žalovaný spoluzavinenie
žalobcu vyvodzoval z toho, že žalobca mu zaslal výzvu na vrátenie pôžičky v sume 51.000 Eur, čím
spochybnil ich predchádzajúcu dohodu a tým si vynútil ich vzájomné stretnutie. Mali deliť firmu, v ktorej
žalobca nemal nič.

38. Žalovaný v priebehu konania súdu predložil množstvo listinných dôkazov, ktoré majú preukazovať
vzájomné obchodné vzťahy medzi ním a žalobcom, ako aj spôsob, akým medzi nimi malo dôjsť
k vyporiadaniu ich vzájomných nárokov. Podľa tvrdení žalovaného, práve neochota žalobcu dodržať ich
vzájomnú dohodu ho vyprovokovala natoľko, že zaútočil na žalobcu.

39. Súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že v priebehu procesu usporiadavania vzájomných
obchodných vzťahov došlo k medzi stranami sporu ku konfliktu, ktorý vyústil až do konania žalovaného,
ktorým sa snažil usmrtiť žalobcu. Koniec koncov, vzájomný konflikt žalobcu a žalovaného tvrdil už
žalobca v podanej žalobe a rovnako tak táto skutočnosť bola obsiahnutá v skutkovej vete výroku

rozsudku, ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa
§ 145 Trestného zákona spáchanom v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.

40. Spoluzavinenie žalobcu na spôsobenej škode má podľa žalovaného spočívať v tom, že negatívny
postoj žalobcu k spôsobu akým mali byť ich vzájomné vzťahy usporiadané ho priviedol do stavu

patického afektu. Na preukázanie tejto skutočnosti, ktorá by pre žalovaného hoc aj čiastočne mohla
priniesť liberačný dôvod od úplnej zodpovednosti za spôsobenú škodu, žalovaný nenavrhol súdu
vykonať žiaden konkrétny dôkaz. Poukazoval však na ním podané návrhy na obnovu trestného konania,
v ktorom došlo k jeho odsúdeniu.

41. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní
určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej
preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu.

42. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia

objektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha:
Knihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten,
kto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná.

43. Obrana žalovaného o tom, že ak by žalobca neporušil ich dohodu, k stretnutiu, na ktorom na

žalobcu strieľal by nebolo došlo, v konaní preukázaná nebola. Samotné konanie o povolene obnovy
trestného konania v kontexte tejto civilnej žaloby je bez právneho významu. V trestnom konaní sa
predpísaným spôsobom zisťuje, či bol spáchaný trestný čin ako aj to, kto ho spáchal. O nároku na
náhradu škody sa rozhoduje len v takých prípadoch, pokiaľ vzhľadom na dokazovanie rozhodnutieo náhrade škody nepresahuje rámec trestného konania. Ak by rozhodovanie o uvedenom nároku tento
rámec presahovalo, súd konajúci v trestnej veci by poškodeného odkázal na civilný proces. V tomto
konkrétnom prípade si žalobca v trestnom konaní nárok na náhradu škody neuplatnil, a teda tento si ju

moholnásledneuplatniťvýlučnelenvrámcicivilnéhosúdnehokonania. Rovnakojetiežpotrebnéuviesť,
že nie vždy výsledkom trestného konania je odsúdenie páchateľa, keďže v rámci konania môžu byť
preukázané aj okolnosti, ktorého ho zbavia trestnej zodpovednosti, avšak to automaticky neznamená,
že ho tieto dôvody zbavujú aj zodpovednosti za škodu, ktorú svojim konaním poškodenému spôsobil.

44. V konaní o nárokoch žalobcu súd nemal tvrdenú a súčasne preukázanú takú okolnosť, ktorá by
odôvodňovala nárok žalobcu čiastočne znížiť, prípadne nepriznať s poukazom na to, že by žalobca
ako poškodený nejakým spôsobom prispel ku vzniknutej škode. Osobitne je potrebné poukázať,
že nie je bežné chodiť či už na obchodné alebo súkromné stretnutia so strelnou zbraňou ukrytou
v kabáte a následne touto zbraňou na prítomných mieriť a strieľať, s úmyslom osobu, ktorá má iný
postoj usmrtiť. Takéto konanie vybočuje zo spoločensky akceptovaných noriem správania a konania

jednotlivcaavtakomtoprípadeniejeakceptovateľnétvrdenie,žetakétokonaniejedôsledkomsprávania
poškodeného. Bol to práve žalovaný, kto na stretnutie so žalobcom prišiel ozbrojený, pričom túto svoju
zbraň aj následne voči žalobcovi použil, čím mu spôsobil poranenia, odškodnenia ktorých sa v tomto
spore domáha.

45. Vzhľadom na uvedené žalovaný nesie plnú zodpovednosť za škodu, ktorá bola žalobcovi spôsobená
na zdraví v súvislosti s ich vzájomným incidentom zo dňa 08.01.2012.

46. Ďalšou spornou otázkou bolo bodové hodnotenie tak bolestného ako aj sťaženia spoločenského
uplatnenia žalobcu. Lekárskym posudkom vypracovaným MUDr. Lajošom bolo bodové hodnotenie

bolestného určené vo výške 522,5 bodov a bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia
vo výške 2482,5 bodov. Žalovaný namietal, že bodové hodnotenie bolestného nebolo vykonané
znaleckým posudkom ale lekárskym posudkom, ktorý vypracoval ošetrujúci lekár žalobcu. K samotnému
počtu bodov určených lekárskym posudkom žalovaný nevzniesol žiadnu námietku. V otázke sťaženia
spoločenského uplatnenia, žalovaný namietal ohodnotenie položky 254 len posudzujúcim lekárom

MUDr. Lajošom, bez toho aby takáto položka bola potvrdená iným odborníkom z príslušného odvetvia,
čím mal posudzujúci lekár prekročiť svoje kompetencie.

47. Treba uviesť, že žalobca na preukázanie svojho nároku na bolestné a sťaženie spoločenského
uplatnenia predložil lekársky posudok, tak ako to predpokladá zákon č. 437/2004 Z.z., kde tieto nároky

je možné priznať len na základe lekárskeho posudku, vypracovaného v súlade s uvedeným zákonom.
Rovnako tento zákon zavádza aj mechanizmus revízie lekárskeho posudku v prípadoch ak vzniknú
dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia.
V takomto prípade môžu v zákone špecifikované osoby (teda aj ten, kto za škodu zodpovedá) požiadať
o vyhotovenie znaleckého posudku. Žalovaný túto zákonnú možnosť nevyužil, hoci lekársky posudok

spolu s návrhom dohody o urovnaní mu bol preukázateľne doručený dňa 02.01.2015. Znalecký posudok
sa teda vyhotovuje len v prípade dôvodných pochybností ohľadom záverov lekárskeho posudku, pričom
takého pochybnosti v konaní prednesené a preukázané neboli.

48. K hodnoteniu položky 254 v rámci sťaženia spoločenského uplatnenia podľa prílohy k zákonu

č. 437/2004 Z. z. je potrebné uviesť, že vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach
okrem poranenia hlavy môže hodnotiť lekár, ktorý poškodeného ošetroval, resp. liečil. Vyplýva to
zo samotnej prílohy zákona, kde sa overenie psychiatrom v tomto prípade nevyžaduje. Ide o inú
položku ako je položka 255 uvedenej prílohy k zákonu, kde je pre bodového hodnotenie tejto položky
potrebné aj overenie príslušným psychiatrickým pracoviskom. Z písomného stanoviska lekára, ktorý

lekársky posudok vydal, MUDr. Lajoša, vyplýva, že posudzujúci lekár pri stanovení jednotlivých položiek
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzal z klinického vyšetrenia poškodeného,
lekárskych správ z traumatologického oddelenia, traumatologickej, neurologickej a rehabilitačnej
ambulancie a tieto položky boli hodnotené v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z. Vykonaným
dokazovaním nebolo zistené, že by vypracovaním lekárskeho posudku MUDr. Lajoš prekročil svoje

kompetencie, obzvlášť vo vzťahu k hodnotenej položke sťaženia spoločenského uplatnenia č. 254.

49.Zákonč.437/2004Z.z.expressisverbisakopodmienkupremožnosťdomáhaťsanárokunanáhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia cestou súdnej žaloby vyžaduje predchádzajúce zaslanie návrhupoškodeného na uzatvorenie dohody o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Kumulatívne
s tým musí byť splnená podmienka, že v lehote 3 mesiacov od podania takého návrhu k uzatvoreniu
dohody o vyrovnaní nedošlo a nároky poškodeného uspokojené neboli. Dňa 30. 12. 2014 žalobca

žalovanému zaslal návrh dohody o vyrovnaní, pričom žalovaný tento návrh prevzal dňa 02.01.2015.
V lehote 3 mesiacov k uzatvoreniu dohody o vyrovnaní nedošlo a rovnako tak nárok poškodeného
uspokojený nebol.

50. Opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 3266-OL-2012 zo 14. mája 2012 o

ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2012
bola výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2012 za
jeden bod stanovená na 15,72 Eur.

51. Opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S02873-OL-2013 zo 4. apríla 2013
o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok

2013 výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2013 za
jeden bod bola stanovená 16,10 eura.

52. Bolestné za rok 2012 predstavuje suma (15,72 Eur x 487,5 bodov) 7.663,50 Eur a za rok 2013 suma
(16,10 Eur x 35 bodov) 563,50 eur, spolu bolestné tvorí suma 8.227 EUR. Výšku náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia predstavuje suma (15,72 Eur x 2482,5 bodov) 39.024,90 Eur.

53. Žalobca si rovnako svojou žalobou uplatňoval voči žalovanému aj stratu na zárobku v celkovej sume
3.948,61 Eur. Žalobca si stratu na zárobku uplatňoval za dve obdobia jeho práceneschopnosti a to od
08.01.2012 do 24.04.2013 a následne od 28.11.2013 do 01.06.2014. Dĺžku trvania jednotlivých období

práceneschopnosti preukazujú potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré žalobca v konaní
predložil. Žalovaný tieto nároky žalobcu popieral čo do ich výšky (bez uvedenia konkrétneho dôvodu)
a vo vzťahu k pracovnej neschopnosti v období od 28.11.2013 do 01.06.2014 namietal jej príčinnú
súvislosť so skutkom zo dňa 08.01.2012.

54. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne súd zistil, že nemocenské bolo žalobcovi vyplácané v období
od 18.01.2012 do 05.01.2013 a od 08.12.2013 do 31.05.2014. Sociálnou poisťovňou bola žalobcovi
vyplatená suma nemocenského za mesiac január 2012 v sume 177,80 Eur, február 2012 v sume 368,20
Eur, marec 2012 v sume 393,60 Eur, apríl 2012 v sume 380,90 Eur, máj 2012 v sume 393,60 Eur, jún
2012 v sume 380,90 Eur, júl 2012 v sume 393,60 Eur, august 2012 v sume 393,60 Eur, september 2012

v sume 380,90 Eur, október 2012 v sume 393,60 Eur, november 2012 v sume 380,90 Eur, december
2012 v sume 393,60 Eur, január 2013 v sume 63,50 Eur. Nemocenská dávka za obdobie mesiaca január
2013 bola žalobcovi vyplatená dňa 27.02.2013. Ďalej bola žalobcovi vyplatená nemocenská dávka za
december 20013 v sume 511,70 Eur, za január 2014 v sume 660,90 Eur, február 2014 v sume 597 Eur,
marec 2014 v sume 660,90 Eur, apríl 2014 v sume 639,60 Eur a máj 2014 v sume 660,90 Eur. Ďalej

z výpisu Sociálnej poisťovne všetkých zamestnaní žalobcu (č.l.153) súd zistil, že žalobca bol v trvalom
pracovnom pomere u zamestnávateľa QUINTA spol. s r.o. od 01.08.2000 a tento pracovný pomer trval
nepretržite aj v rozhodnom období. Súbežne popri tomto pracovnom pomere žalobcovi vznikol aj ďalší
pracovný pomer, konkrétne pre spoločnosť S.T.S. s.r.o. Slovakia Poprad, ktorý vznikol dňa 01.05.2013.
Spoločnosť QUINTA spol. sr.o. potvrdila, že žalobca pred nástupom na dočasnú pracovnú neschopnosť

od 08.01.2012 za predchádzajúce obdobie roku 2011 mal priemerný čistý mesačný príjem zo závislej
činnostivovýške521,33Eur.Vobdobíprednástupomnadočasnúpracovnúneschopnosťod28.11.2013
mal žalobca v tejto spoločnosti priemerný čistý mesačný príjem zo závislej činnosti vo výške 299,07 Eur.
Pred nástupom na dočasnú pracovnú neschopnosť od 28.11.2013 mal žalobca priemerný čistý mesačný
príjem za predchádzajúce obdobie roka 2013 v spoločnosti S.T.S. s.r.o. Slovakia Poprad v sume 551,18

Eur.

55. Žalovaný namietal nedostatok príčinnej súvislosti medzi práceneschopnosťou žalobcu v období
od 28.11.2013 do 01.06.2014 a skutkom zo dňa 08.01.2012, ktorý žalovaný žalobcovi spôsobil škodu
na zdraví. Súd túto námietku žalovaného hodnotil ako nedôvodnú. Základom žalobcom uplatnených

nárokov na náhradu škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s poškodením jeho zdravia tvorí lekársky
posudok ošetrujúceho lekára MUDr. Lajoša. V tomto posudku je ako dátum vzniku poškodenia na
zdraví uvedený deň 08.01.2012, pričom ako príčina sa tam uvádza, že žalobca bol 5x postrelený
ručnou zbraňou. Operačný zákrok dňa 28.11.2013, v súvislosti s ktorým PN žalobcu trvala až do01.06.2014, hodnotiaci lekár jednoznačne zaradil medzi úkony, ktoré boli bodovo hodnotené v rámci
stanovenia bolestného. Z obsahu lekárskeho posudku vyplýva, že žalobcovi bola po útoku žalovaného
otvorená trieštivá zlomenina tela vretennej kosti vľavo liečená operáciou. Dňa 28.11.2013, u žalobcu

prebehol zákrok, ktorým došlo k extrakcii dlahy z oblasti dolného konca ľavej vretennej kosti. Vzhľadom
na uvedené, súd mal dostatočne preukázanú príčinnú súvislosť medzi práceneschopnosťou žalobcu
v období od 28.11.2013 do 01.06.2014 a incidentom zo dňa 08.01.2012.

56. Vzhľadom na len všeobecné popretie nároku žalobcu na náhradu straty na zárobku ako aj vzhľadom

navykonanédokazovaniepotvrdeniamiSociálnejpoisťovnečizamestnávateľovžalobcusúdsastotožnil
zo žalobou v tejto časti v celom rozsahu a tento nárok žalobcu považoval za preukázaný.

57. Denný vymeriavací základ pre výpočet nemocenského sa vypočíta obdobným spôsobom ako denný
vymeriavací základ pre výpočet úrazového príplatku. Od 11. dňa práceneschopnosti zamestnanca
tomuto patrí nemocenské vo výške 55% denného vymeriavacieho základu. Podľa údajov poskytnutých

Sociálnou poisťovňou, 55% denného vymeriavacieho základu u žalobcu predstavovalo sumu 12,70 Eur
v mesiaci január 2012, v mesiacoch február až december 2012 sumu 12,697 Eur, v mesiaci január 2013
sumu 12,70 Eur a v mesiacoch december 2013 až máj 2014 sumu 21,32 Eur. Výšku úrazového príplatku
tak u žalobcu možno určiť v mesiaci január 2012 sumu 159,27 Eur, február 2012 sumu 167,33 Eur,
marec 2012 sumu 178,87 Eur, apríl 2012 sumu 173,10 Eur, máj 2012 sumu 178,87 Eur, jún 2012 sumu

173,10 Eur, júl 2012 sumu 178,87 Eur, august 2012 sumu 178,87 Eur, september 2012 sumu 173,10
Eur, október 2012 sumu 178,87 Eur, november 2012 sumu 173,10 Eur, december 2012 sumu 178,87
Eur, január 2014 sumu 28,85 Eur, február 2014 sumu 271,32 Eur, marec 2014 sumu 300,3 Eur, apríl
2014 sumu 290,70 Eur a máj 2014 sumu 300,39 Eur, celkovo sumu 3.948,61 Eur.

58. Ďalšou procesnou obranou žalovaného v tomto spore bola hmotnoprávna námietka premlčania
všetkých nárokov žalobcu.

59. Nárok na bolestné si žalobca uplatnil na súde žalobou dňa 26.01.2015. Žalovaný premlčanie nároku
na bolestné odôvodňoval tým, že keďže si žalobca škodu neuplatňoval v trestnom konaní, začiatok

premlčacej lehoty treba stanoviť na deň 08.01.2012, kedy sa žalobca dozvedel, kto za jemu vzniknutú
škody zodpovedá. Žalovaný ďalej tvrdil, že pri bolestnom nie je dôležité, kedy bol ustálený zdravotný
stav, ale to kedy boli vykonané jednotlivé operácie, či zdravotnícke úkony. U žalobcu boli všetky operácie
vykonané v januári, resp. februári 2012 a vtedy už mohol byť vyhotovený lekársky posudok o bolestnom
a nebolo potrebné čakať do januára 2014.

60. S uvedenými tvrdeniami žalovaného nemožno súhlasiť. Premlčanie nároku žalobcu na bolestné je
potrebné posudzovať v kontexte ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a tom, kto
za ňu zodpovedá. Ako vyplýva z priebehu celého incidentu, ako aj tvrdení žalobcu, o tom kto žalobcovi

spôsobil škodu a teda za ňu zodpovedá sa žalobca dozvedel dňa 08.01.2012, kedy žalovaný zaútočil na
jeho osobu. Dôležitá pre posúdenie premlčania nároku žalobcu na bolestné je tá časť hypotézy právnej
normy,ktorápojednávaotom,žesapoškodený„dozvieoškode“.Pojem„dozviesa oškode“ obsiahnutý
v § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyjadruje nie len vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone
alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu

a rozsahu, ktorú možno objektívne vyjadriť, tzn. vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený
mohol svoj nárok uplatniť na súde.

61. „Za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti
poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu

poškodeného.“(rozsudokNajvyššiehosúduSRzodňa28.06.2001,sp.zn.MCdo/37/2000)Zuvedeného
tak vyplýva, že akonáhle možno v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť
a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov považovať zdravotný
stav poškodeného, teda žalobcu, za ustálený, inak povedané, akonáhle možno ohodnotiť bolesť, resp.
sťaženie spoločenského uplatnenia, týmto okamihom začína plynúť pre uplatnenie dotknutých nárokov

subjektívna premlčacia lehota podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to bez ohľadu na to, kedy
ošetrujúci lekár skutočne vyhotoví lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia.62. Z lekárskeho posudku vypracovanom ošetrujúcim lekárom žalobcu MUDr. Lajošom, bol ako
dátum ustálenia zdravotného stavu žalobcu stanovený deň 10.12.2013. Tento dátum uvádza uvedený
lekár aj vo svojom posudku, pričom spôsob, ako bol tento dátum určený lekár popísal vo svojom

odbornom vyjadrení nasledovne: “V uvedenom prípade sa úraz stal 08.01.2012. Poškodený B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bol hospitalizovaný od 08.01.2012 do 17.01.2012 na traumatologickom oddelení
Nemocnice Poprad a.s. Bol opakovane operovaný. Ďalšia hospitalizácia bola od 30.01.2012 do
08.02.2012. V rámci jednodňovej chirurgie bol opäť operovaný dňa 28.02.2012 a 28.11.2012. Následne
chodil na pravidelné kontroly na traumatologickú, neurologickú a rehabilitačnú ambulanciu, a to dňa

21.02.2012, 28.02.2012, 13.03.2012, 27.03.2012, 29.05.2012, 16.08.2012, 14.12.2012, 05.04.2013,
12.11.2013, 28.11.2013, 10.12.2013 a 21.02.2014.“ Na základe klinického vyšetrenia zo dňa 10.12.2013
tak ošetrujúci lekár dospel k záveru, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo dňom 10.12.2013.

63. Zákonná definícia náhrady za bolesť (§ 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.) predpokladá, že
táto náhrada bude primeraná nielen samotnému poškodeniu na zdraví, ale aj priebehu liečenia či

odstraňovaniu jeho následkov. Z dokazovania tak vyplýva, že obdobie od 08.01.2012, kedy nastala
udalosť zakladajúca nárok žalobcu na náhradu škody, do 10.12.2013, kedy došlo k ustáleniu jeho
zdravotného stavu, predstavuje jedno súvislé obdobie, keďže v tomto období sa žalobca okrem operácií
pravidelne podroboval odborným vyšetreniam, zákrokom, či ďalším procedúram súvisiacich s jeho
liečbou a k ustáleniu jeho zdravotného stavu došlo dňom 10.12.2013. Uvedené okrem lekárskeho

posudku a vyjadrenia ošetrujúceho lekára preukazujú aj lekárske správy týkajúce sa zdravotného stavu
žalobcu.

64. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že žalovaný na preukázanie svojich tvrdení, že ide o viaceré
samostatné nároky žalobcu na bolestné nenavrhol žiadne dôkazy. Rovnako tak súd nemal preukázané

tvrdenia žalovaného, že v trestnom konaní bodové hodnotenie bolestného vykonal znalec MUDr.
Gavel, pričom odo dňa vyhotovenia znaleckého posudku začala žalobcovi plynúť premlčacia lehota na
uplatnenie jeho nároku na bolestné na súde. Tu súd zdôrazňuje, že v rámci civilného procesu je súd
striktne viazaný návrhmi sporových strán čo sa týka rozsahu navrhovaných dôkazných prostriedkov,
pričom samostatne vykonať dôkaz bez toho, že by to navrhla sporová strany, prakticky nemôže.

Žalovaný nenavrhol vykonať dôkaz – znalecký posudok vypracovaný v trestnom konaní ohľadom
rozsahu poškodenia zdravia žalobcu v súvislosti s útokom žalovaného na jeho osobu. Súd tak závery
tohto znaleckého posudku nemohol do svojho rozhodnutia poňať. Na druhej strane treba opäť poukázať,
že trestné konanie sa riadi inými procesnými pravidlami a rozsahom zisťovaných skutočností, keďže
sleduje úplne iný účel ako je to v konaní civilnom. Ako už bolo uvedené náhrada za bolesť v sebe

zahŕňa okrem odškodnenia samotného poškodenia zdravia aj istú satisfakciu za priebeh liečenia či
odstraňovania následkov takéhoto poškodenia zdravia.

65. Keďže k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu na základe lekárskeho posudku došlo dňom
10.12.2013, tento deň je dňom, kedy žalobcovi začala plynúť premlčacia lehota na uplatnenie nároku na

bolestné na súde. Nakoľko žalobca podal na súd žalobu dňa 26.01.2015, svoj nárok si uplatnil v rámci
premlčacej lehoty a teda, námietka žalovaného je voči nároku na bolestné nedôvodná.

66. Námietku žalovaného týkajúcu sa premlčania nároku žalobcu na náhradu škody na zdraví
spočívajúcom v sťažení spoločenského uplatnenia žalobcu súd rovnako hodnotil v kontexte § 106

Občianskeho zákonníka, teda aj tieto nároky sa premlčia v lehote dvoch rokov odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Námietku premlčania tohto nároku žalobcu
žalovaný dôvodil tým, že udalosť, ktorá má zakladať žalobcovi nárok na náhradu škody sa odohrala dňa
08.01.2012. V následnom trestnom konaní, ktoré bolo voči žalovanému vedené, si žalobca neuplatňoval
žiadnu škodu a teda trestným konaním nedošlo k spočívaniu premlčacej lehoty. Žalovaný má za to,

že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo určite najneskôr rok po vzniku škodovej udalosti, t.j.
08.01.2013, teda žaloba žalobcu mala byť podaná najneskôr do 08.01.2015.

67. Rovnako ako pri nároku na bolestné aj pri nároku titulom sťaženia spoločenského uplatnenia je
potrebné začiatok planutia premlčacej lehoty odvodzovať od momentu ustálenia zdravotného stavu

poškodeného, ktorý je potrebné hodnotiť ako moment, kedy sa poškodený „dozvedel o škode“.

68.„Oškodespočívajúcejvsťaženíspoločenskéhouplatneniasapoškodenýdozvievdobe,kedymožno
objektívne vykonať ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, lebo až vtedy mápoškodený k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu zistiť. Podľa ust. § 9 ods.1 vyhl. č.
32/1965 Zb. sa posúdenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vykoná hneď, ako je možné
považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený.“ (Uznesenie ÚS SR zo dňa 21. júna 2016, sp. zn.

III. ÚS 399/2016).

69. „Za deň, kedy sa poškodený dozvie o nároku na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia, s prihliadnutím na to, že už predtým vedel kto za ňu zodpovedá, v zmysle § 106 Občianskeho
zákonníka je potrebné považovať deň, kedy sú preukázateľné nepriaznivé trvalé následky pre životné

úkony poškodeného a to pre jeho životné a spoločenské uplatnenie, t. j. kedy došlo k ustáleniu
zdravotného stavu navrhovateľa a kedy je možné objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia. Poškodenému totiž môže vzniknúť i ďalší nárok na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia a to z dôvodu neskoršieho zhoršenia už ustáleného zdravotného stavu (pozri
R 9/1986).“

70. Ako bolo na základe vykonaného dokazovania ustálené, lekárskym posudkom MUDr. Lajoša
bol ako deň ustálenia zdravotného stavu žalobcu určený deň 10.12.2013. Tvrdenie žalovaného, že
k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo rok po udalosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody,
t.j. dňa 08.01.2013, nebolo v konaní ničím preukázané. Vzhľadom na závery lekárskeho posudku,
s poukazom na odborné vyjadrenie MUDr. Lajoša, kde vysvetlil spôsob, akým dospel k záveru, že došlo

k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu, pričom jeho závery sú objektivizované lekárskymi správami,
súd má zato, že žalobca relevantným spôsobom preukázal, že k ustáleniu jeho zdravotného stavu
došlo dňa 10.12.2013, od kedy teda bolo možné vykonať bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenie. Týmto momentom sa žalobca dozvedel o škode, ktorá mu protiprávnym
konaním žalovaného vznikla. Od tohto dňa rovnako žalobcovi začala plynúť premlčacia lehota na

uplatnenie jeho nároku na súde. Keďže žaloba týkajúca sa sťaženia spoločenského uplatnenia bola
na súd podaná dňa 04.05.2015, bola podaná v rámci dvojročnej premlčacej lehoty a teda námietka
premlčania voči tomuto nároku žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná.

71. Žalovaný rovnako namietal premlčanie celého nároku na náhradu straty na zárobku, keďže podľa

jehotvrdení,premlčacialehotaplyniezakaždýmesiacsamostatne,atedacelýnárokžalobcusapotupne
premlčal.

72. S touto argumentáciou sa súd nestotožnil. Subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku
na náhradu za stratu na zárobku začína plynúť zásadne od okamihu, kedy sa poškodený dozvedel

o zárobku dosahovanom pred poškodením a po poškodení. Náhrada za stratu na zárobku je jedným
nárokom, ktorý sa premlčuje ako jeden celok, nie iba ako nárok na jednotlivé, mesačne sa opakujúce
plnenia.

73. Žalobca požadoval od žalovaného náhradu za stratu na zárobku za dve obdobia jeho

práceneschopnosti a to v období od 08.01.2012 do 24.04.2013 a od 28.11.2013 do 01.06.2014.
V období od 01.08.2012 bola nemocenská dávka žalovanému poskytovaná do mesiaca január 2012,
pričom posledná časť nemocenského bola žalobcovi vyplatená dňa 27.02.2013. Keďže tento nárok sa
premlčuje ako celok, dňom 27.02.2013 sa žalobca dozvedel aká je výška jeho nároku a týmto dňom
začala žalobcovi plynúť premlčacia lehota. Keďže žalobca svoj nárok uplatnil na súde žalobou dňa

26.01.2015, učinil tak v rámci plynúcej premlčacej lehoty a jeho nárok tak nie je premlčaný. Rovnako
tak nárok na náhradu straty na zárobku za obdobie práceneschopnosti žalobcu od 28.11.2013 do
01.06.2014, posudzujúc ho ako jeden celok, žalobca žalobou podanou 26.01.2015 uplatnil v rámci
zákonnej dvojročnej premlčacej lehoty, preto ani tento nárok premlčaný nie je.

74. Vzhľadom na vykonané dokazovanie tak súd mal zato, že nárok žalobcu na náhradu škody na
zdraví titulom náhrad bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia či straty na zárobku je dôvodný
a preukázaný v celom rozsahu a preto žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť bolestné v sume 8.227
Eur, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 39.024,90 Eur a straty na zárobku v sume
3.948,61 Eur, celkovo sumu 51.200,51 Eur.

75. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.76. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

77. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

78. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 2. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

79. Žalobcom požadovaná sadzba úroku z omeškania 5,05 % ročne takto určenú sadzbu nepresahuje.
Žalobca tvrdil, že žalovaný sa s úhradou dlhu na bolestnom a náhrade straty na zárobku voči žalobcovi
dostal do omeškania dňom podania žaloby, t.j. dňom 26.01.2015. Keďže čas plnenia záväzku medzi

stranami sporu dohodnutý nebol a žalobca nepreukázal, že žalovaného vyzval na úhradu svojich
nárokov na bolestné a náhrady straty na zárobku, dňa 26.01.2015 žalovaný v omeškaní ešte nebol. Za
kvalifikované doručenie výzvy na úhradu nárokov žalobcu súd považoval doručenie žaloby žalovanému
dňa 16.02.2015. Dňom 17.02.2015 sa žalovaný dostal do meškania s úhradou bolestného ako aj nároku
na náhradu straty na zárobku, čím žalobcovi vzniklo právo požadovať od žalovaného aj zaplatenie

úrokov z omeškania. Vzhľadom na uvedené súd uložil žalovanému popri istine 12.175,61 Eur zaplatiť
žalobcovi aj úrok z omeškania v sadzbe 5,05 % ročne z tejto sumy od 17.02.2015 do zaplatenia.
Vprevyšujúcejčastiúrokovzomeškaniazaobdobieod26.01.2015do16.02.2015zistiny12.175,16Eur,
ktorá predstavuje náhradu bolestného a nárok na náhradu straty na zárobku, súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

80. Dohodu o vyrovnaní, ktorá sa týkala nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
žalobca poslal žalovanému dňa 30.12.2014, pričom žalovaný túto prevzal dňa 02.01.2015. V lehote
3 mesiacov bol žalovaný povinný uspokojiť nárok žalovaného na zaplatenie nároku na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia v celkovej sume 39.024,90 Eur. Keďže žalovaný v uvedenej lehote

nárok žalobcu neuspokojil, dňom 03.04.2015 sa dostal do omeškania. Súd tak žalovaného zaviazal
počnúc dňom 03.04.2015 zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania zo sumy nároku na náhradu sťaženia
spoločenského uplatnenia v sume 39.024,90 Eur v sadzbe úroku z omeškania vo výške 5,05%.

81. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) o

nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

82. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

83. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného

ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto zákona alebo iného zákona,
ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

84. Podľa pomeru úspechu vo veci, súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100%. Žalobca bol v konaní úspešný prakticky v celom rozsahu žalobami

uplatnených nárokov, pričom jeho žaloba bola zamietnutá len v nepatrnej časti príslušenstva. Vzhľadom
na to súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Kežmarok.V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
neboli splnené procesné podmienky,

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
sa týkajú procesných podmienok,

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo
ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.