Rozsudok Judgement was issued on Friday, May 30, 2008

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 19C/249/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105244446
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2008:1105244446.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovu, v právnej

veci navrhovateľa: L. T., bytom K. č. XXX,. L., zastúpený právnym zástupcom: JUDr. M. R., advokát, R.
č. XX,. XXX. XX. L., proti odporcovi v 1. rade: M. V. S. R., P. č. X,. XXX. XX. B., odporcovi v 2. rade: K. R.
P. Z. v N., K. č. X,. XXX. XX. N., o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 500 000.- Sk, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27. 12. 2005 domáhal najprv voči odporcovi
v 1. rade zrušenia pátrania po jeho osobnom motorovom vozidle zn. Škoda 120 ŠPZ: LV 161 AB (ďalej

len "vozidlo") a to titulom ochrany jeho osobnostných práv (neuviedol konkrétne ktorých osobnostných
práv) v dôsledku neoprávneného zásahu odporcom v 1. rade - neoprávneným vyhlásením pátrania po
jeho vozidle, a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 500 000.- Sk, ktorá mu bola týmto neoprávneným
zásahom spôsobená.

Vzhľadom na vady a nejasnosť návrhu súd uznesením č. k. 19C 249/2005 - 20 zo dňa 12. 01. 2006 a
opätovne uznesením č. k. 19C 249/2005 - 35 zo dňa 08. 02. 2006 vyzýval navrhovateľa na odstránenie

vád návrhu. Navrhovateľ sám, neskôr i prostredníctvom svojho právneho zástupcu do 18. 01. 2006 (čl.
24), niekoľkými nejasnými podaniami doručenými súdu dňa 30. 01. 2006, dňa 02. 03. 2006 a dňa 24. 05.
2006 (čl. 22, 37, 45) odstraňoval vady návrhu. Nakoniec súd na návrh právneho zástupcu navrhovateľa
(čl. 50) uznesením č. k. 19C 249/2005 - 55 zo dňa 30. 03. 2007 pripustil zmenu návrhu tak, že
odporcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 500 000.- Sk (čl. 55).

Súd uznesením č. k. 19C 249/2005 - 54 zo dňa 26. 02. 2007 pripustil na návrh právneho zástupcu

navrhovateľa zo dňa 16. 01. 2007 (čl. 47), aby do konania ako odporca v 2. rade pristúpilo Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v N., K. č. X,. XXX. XX. N. (čl. 54).

Navrhovateľ svoj návrh odôvodňoval tým, že konaním zamestnancov odporcov t. j. neoprávneným
zaradením vozidla v jeho vlastníctve do pátrania a následne na základe tejto skutočnosti neoprávneným
(bez akéhokoľvek dôvodu) zadržiavaním jeho osoby (i jeho manželky a priateľov, s ktorými cestoval)
i vozidla na v júli 2001 a septembri 2002 na hraničnom priechode v Šahách, v máji 2003 a júli

2005 na hraničnom priechode v Moravskom Lieskovom v Českej republike, došlo k zásahu do jeho
osobnostných práv a v dôsledku tohto zásahu k nemajetkovej ujme, ktorá mu týmto neoprávneným
zásahom bola spôsobená.Konanie odporcov voči jeho osobe považuje za perzekúciu a riešenie si týmto spôsobom osobných
konfliktov, ktoré ako bývalý príslušník policajného zboru mal s niektorými svojimi bývalými kolegami. V
tejto veci sa viackrát obrátil o riešenie na rôzne orgány štátu (Generálnu prokuratúru SR, Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky - Úrad inšpekčnej služby a Úrad kontroly, Okresné riaditeľstvo PZ SR v
Leviciach), avšak bezúspešne.

Počas konania navrhovateľ uviedol, že v júli 2001 (neuviedol presný dátum) cestoval, spolu so svedkom
J. B. a ešte jedným kamarátom, so svojím vozidlom cez hraničný priechod Šahy z Maďarska späť

domov. Vtedy ho príslušníci hraničnej polície zastavili prvý krát, zobrali im pasy, bez vysvetlenia sedeli
v vo vozidle na hraničnom priechode asi hodinu, následne im bez vysvetlenia pasy vrátili a mohli ďalej
pokračovať v ceste.

Druhý krát zastavili vozidlo navrhovateľa 02. 09. 2002 ( v niektorých listinných dôkazoch sa uvádza
dátum 01. 09. 2002) rovnako na hraničnom priechode v Šahách, navrhovateľ cestoval spolu s

manželkou, svedkom J. B. a jeho manželkou, do Maďarska. I vtedy ich na spiatočnej ceste príslušníci
hraničnej polície zastavili, zobrali im pasy, bez vysvetlenia tam stáli na asi hodinu, následne im, bez
vysvetlenia, pasy vrátili a mohli ďalej pokračovať v ceste.

Tretí krát zastavili vozidlo navrhovateľa dňa 03. 05. 2003 na hraničnom priechode Moravské Lieskové -

Stráne v Českej republike, navrhovateľ cestoval spolu s manželkou za príbuznými do Českej republiky.
I vtedy ich príslušníci českej hraničnej polície, asi 7 km za hraničným priechodom, zastavili, vrátili ich
späť na hraničný priechod, zobrali im pasy, zavolali ich do kancelárie, kde bol navrhovateľom spísaný
protokol o výsluchu svedka následne bez vysvetlenia im pasy vrátili a mohli ďalej pokračovať v ceste.

Štvrtý krát zastavili príslušníci českej hraničnej polície vozidlo navrhovateľa dňa 16. 07. 2005 na
hraničnom priechode v Moravskom Lieskovom v Českej republike, situácia sa opakovala rovnakým
spôsobom ako pri ich zadržaní na tomto hraničnom priechode dňa 03. 05. 2003.

Navrhovateľ počas celého konania uvádzal, že takéto neoprávnené zásahy odporcov považuje za

šikanovanie jeho osoby, v tejto oblasti ho všetci dobre poznajú, robil dlhé roky policajta. Keď ho
zadržiavali na hraničných priechodov okoloidúci známi ľudia sa vždy divili, vyzeral ako záškodník.
Nápravy tejto situácie sa domáhal na viacerých miestach a úradoch, všade bol neúspešný. Z týchto
udalostí má vážne zdravotné problémy, má ťažkú cukrovku, predtým bol zdravý. Má za to, že takýmito
zásahmi odporcov je poškodený na jeho osobnostných právach a preto požaduje náhradu nemajetkovej

ujmy od oboch odporcov vo výške 500 000.- Sk.

Odporca v 1. rade sa k návrhu písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 03. 05. 2006 (čl.
40). Namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane odporcu v 1. rade, nakoľko od
01. 01. 1997 odporca v 1. rade zriadilo ako samostatnú rozpočtovú organizáciu odporcu v 2. rade, kde

Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ v Leviciach, ktorý teoreticky vyhlasuje pátranie
po vozidlách, ŠPZ, TEČ, pôsobnostne patrí.

Počas konania poverená zástupkyňa odporcu v 1. rade uvádzala, že navrhovateľ, ani jeho právny
zástupca, počas celého konania nepreukázali, že k zadržaniu navrhovateľa na hraničnom priechode v

Šahách, tak ako to tvrdí navrhovateľ, vôbec došlo. Nepreukázal žiadnym dôkazom, že ak by aj skutočne
k zadržaniu navrhovateľa na hraničných priechode v Šahách došlo, že to bolo v príčinnej súvislosti s
pátraním vyhlásenom po technickom evidenčnom čísle (ďalej len TEČ") LV 161 AB motocykla JAWA
21 vlastníka A. G.. Po navrhovateľovi ako osobe, jeho vozidla, ani ŠPZ jeho vozidla nebolo nikdy nikým
pátranie vyhlásené. Navrhovateľ neuviedol, ani nepreukázal, ak by aj k teoreticky a preukázateľne

k zásahu došlo, že bol neoprávnený. K postupu príslušníkov českej polície, keďže ide o činnosť
bezpečnostných zložiek cudzieho štátu sa nevyjadrovala, pretože posudzovanie postupu policajných
zložiek cudzieho štátu nie je v právomoci odporcu v 1. rade. Navrhovateľ konkrétne neuviedol, ani
nepreukázal, že by zadržaním jeho osoby na hraničnom priechode v Šahách došlo k zásahu do jeho
osobnostných práv, a keďže sa domáha zaplatenia nemajetkovej ujmy, nepreukázal že by prípadným

zásahom došlo k zníženiu jeho vážnosti a dôstojnosti v značnej miere.Poverená zástupkyňa odporcu v 1. rade uviedla, že príslušníci hraničnej polície, ktorí teoreticky mohli
navrhovateľa na hraničnom priechode v Šahách v roku 2001 a 2002 zastaviť patria kompetenčne pod
odporcu v 1. rade.

Na záver konania odporca v 1. rade namietla v tejto veci premlčanie, nakoľko teoreticky k zásahom
príslušníkmi policajného zboru na hraničnom priechode v Šahách malo dôjsť v júli 2001 a 16. 09.
2002, pričom navrhovateľ tento návrh podal až 27. 12. 2005 t. j. po trojročnej premlčacej lehote
podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka. Príslušníci policajného zboru pri hraničnej kontrole

na hraničnom priechode v Šahách v oboch prípadoch postupovali v súlade s príslušnou právnou
úpravou, žiadny právny predpis nestanovuje časový horizont kontroly cestovných dokladov, cez hranicu
prechádzajúcich osôb a vozidiel, tento časový horizont je primeraný vždy podľa konkrétneho prípadu
a potreby zisťovania a objasňovania určitých skutočností týkajúcich sa prechádzajúcich osôb. Postup
príslušníkov hraničnej polície v oboch prípadoch bol preverovaný kontrolnými a inšpekčnými zložkami
odporcu v 1. rade, v ich postupe neboli zistené žiadne nezákonnosti, prieťahy, postup bol v súlade so

zákonom, preto všetky sťažnosti a podnety navrhovateľa boli vyhodnotené ako nedôvodné. Žiadal návrh
zamietnuť, trovy konania si neuplatnil

Odporca v 2. rade počas konania prostredníctvom jeho poverenej zástupkyne uvádzal, že na
navrhovateľa ako fyzickú osobu, jeho vozidlo, ani na ŠPZ jeho vozidla nebolo nikdy vyhlásené pátranie.

Pátranie bolo vyhlásené po stratenom TEČ LV 161 AB z motocykla JAWA 21 vlastníka A. G.. Je len
vecou náhody, že toto TEČ je rovnaké ako ŠPZ vozidla navrhovateľa, čo je právne a technicky možné.
Vyhlásenie pátrania, presný postup, po osobe, vozidle alebo TEČ, ŠPZ upravuje zákon č. 171/1993 Z.
z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov a následne interné normy odporcu v 1. rade.

Poukazovala na to, že podľa ustanovenia § 26 zákona č. 171/1993 Z. z. príslušníci policajného
zboru, vrátane príslušníkov hraničnej polície, sú oprávnení kontrolovať cestovné doklady na hraničných
priechodoch. Ak aj na hraničnom priechode v Šahách v roku 2001 a 2002 prebiehala hraničná kontrola,
ktorej súčasťou bola i kontrola osôb prechádzajúcich hranice, vecí a vozidla, bol navrhovateľ a všetky
vo vozidle sa nachádzajúce a kontrolované osoby povinné túto kontrolu strpieť, pri kontrole nedošlo

k obmedzeniu osobnej slobody navrhovateľa. Rovnako ako odporca v 1. rade i poverená zástupkyňa
odporcu v 2. rade na záver konania namietala premlčanie uplatneného majetkového nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy v trojročnej premlčacej lehote.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa (čl. 139), výsluchom svedka A. G. (čl.

132), svedka J. B. (čl. 138), prednesmi poverených zástupcov oboch odporcov a právneho zástupcu
navrhovateľa, písomnými podaniami a vyjadreniami navrhovateľa, jeho právneho zástupcu, odporcov,
listinnými dôkazmi predloženými odporcami o vyhlásenom pátraní po TEČ motocykla JAWA 21 LV 161
AB, vyšetrovacím spisom Ministerstva vnútra SR, Úradu inšpekčnej služby PZ, kópiou sťažnostného
spisu Prezídia policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odbor pátrania, evidencií a

cieľového pátrania, kópiou sťažnostného spisu odporcu v 2. rade, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise.

Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil tento skutkový stav a nasledovne ho právne vyhodnotil:

Z listinných dôkazov predložených účastníkmi konania, výsluchu navrhovateľa a svedka J. B., má
súd za to, že v júli 2001 (nie je možné určiť presný dátum) navrhovateľ (spolu s dvomi kamarátmi)
cestou z Maďarska bol na hraničnom priechode v Šahách kontrolovaný ako osoba prechádzajúca
cez hranice príslušníkmi policajného zboru, príslušníkmi hraničnej polície. V rámci tejto hraničnej
kontroly, ktorej súčasťou bola i kontrola osôb prechádzajúcich hranice, vecí a vozidla, bol navrhovateľ

kontrolovaný. Nedošlo k zadržaniu navrhovateľa, k obmedzeniu jeho osobnej slobody, došlo iba ku
kontrole cestovných dokladov.

Rovnaká situácia sa zopakovala i dňa 01. 09. 2002. Počas tejto kontroly už bolo zistené, že v počítačovej
zostave pátrania (jednotne zavedená a nemenná pre všetky vozidlá i motocykle), kde sú uvedené

všetky skutočnosti týkajúce sa pátrania, bolo zistené, že je vyhlásené pátranie po registračnej značke
(všeobecný pojem) LV 161 AB. Po preverení celej tejto veci, čo si vyžaduje určitý čas, bolo zistené, že
pátranie je vyhlásené po registračnej značke, TEČ LV 161 AB motocykla JAWA 21 vlastníka A. G. a
nie po registračnej značke, ŠPZ LV 161 AB vozidla zn. Škoda 120 vlastníka navrhovateľa. Keďže poobjasnení tejto veci bolo zistené, že pátranie sa netýka vozidla, ani ŠPZ navrhovateľa, boli príslušníkmi
policajného zboru cestovné doklady navrhovateľovi vrátené a navrhovateľ mohol ďalej pokračovať v
ceste.

Predmetný postup príslušníkov policajného zboru bol na podnet navrhovateľa preskúmavaný
Ministerstvom vnútra SR, Úradom inšpekčnej služby PZ, Prezídiom policajného zboru, Úradom justičnej
a kriminálnej polície, odborom pátrania, evidencií a cieľového pátrania ako i samotným odporcom v
2. rade. Všetky podania, sťažnosti navrhovateľa, ktorými napádal predmetný postup boli vyhodnotené

ako nedôvodné. V postupe príslušníkov policajného zboru príslušné policajné zložky nezistili žiadne
pochybenia, postup pri hraničnej kontrole v oboch prípadoch bol v súlade so zákonom o policajnom
zbore i zákonom a cestovných dokladoch.

Súd ustálil z vykonaného dokazovania, že k prechodu navrhovateľa na hraničnom priechode v Šahách
v júli roku 2001 a septembri 2002 skutočne došlo.

Ustálil však, že postup príslušníkov policajného zboru pri hraničnej kontrole navrhovateľa ako hranice
prechádzajúcej osoby a jeho vozidla, v oboch namietaných prípadoch, bol v súlade so zákonom o
policajnom zbore i zákonom o cestovných dokladoch. Súd má za to, že postup príslušníkov policajného
zboru pri hraničnej kontrole nepredstavuje zásah do osobnostných práv navrhovateľa, ktorý by bol

spôsobilývyvolaťohrozeniealeboporušeniejehoosobnostnýchpráv(navrhovateľpočasceléhokonania
ani neuviedol, ktoré konkrétne práva mohli alebo boli porušené alebo ohrozené).

Navrhovateľ počas celého konania nepreukázal, že postup príslušníkov policajného zboru počas
hraničnej kontroly na hraničnom priechode v Šahách v júli 2001 a septembri 2002 predstavuje

neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv, v dôsledku čoho mu bola spôsobená následná ujma na
zdraví, tak ako to uvádzal v návrhu, nepreukázal, že dlhšie trvajúca kontrola jeho cestovných dokladov
a jeho vozidla počas týchto hraničných kontrol je v príčinnej súvislosti s pátraním vyhláseným po TEČ
LV 161 AB motocykla JAWA 21.

Navrhovateľ už vôbec nepreukázal, tak ako to uvádzal počas konania, že pátranie bolo vyhlásené po
jeho osobe, jeho vozidle a to ako šikanovanie a pomsta zo strany jeho bývalých, kolegov, policajtov.

Súd z vykonaného dokazovania ďalej ustálil, že po navrhovateľovi, jeho vozidle, ani po ŠPZ jeho vozidla
nebolo nikdy žiadnou zložkou policajného zboru vyhlásené pátranie.

Pátranie bolo vyhlásené dňa 16. 11. 2001 na základe žiadosti Okresného dopravného inšpektorátu,
Okresného riaditeľstva PZ v Leviciach zo dňa 14. 11. 2001 adresované Okresnému riaditeľstvu PZ v
Leviciach , po TEČ LV 161 AB motocykla JAWA 21 vlastníka A. G. (čl. 128) a to na základe čestného
vyhlásenia A. G. zo dňa 14. 11. 2001 o strate TEČ LV 161 AB a malého technického preukazu z jeho

motocykla JAWA 21 vo februári 2001 (čl. 130).

Navrhovateľ počas konania listinným dôkazom - prehlásením A. G. zo dňa 17. 03. 2004 (čl. 4) a jeho
výsluchom na pojednávaní spochybňoval nahlásenie straty TEČ LV 161 AB motocykla JAWA 21 A.
G. a tým i dôvod vyhlásenia pátrania po TEČ. Súd však po vyhodnotení výpovede A. G. má za to, že

skutočnosti uvádzané A. G. v predmetnom prehlásení o tom, že stratu TEČ motocykla neohlásil sú
účelovéanepravdivé,pretožesámpočasvýsluchunapojednávanípripustil,žepodpisnaohlásenístraty
TEČ LV 161 AB jeho motocykla je jeho.

Z listinného dôkazu predloženého samotným navrhovateľom (čl. 33) - informácie prezídia Policajného

zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru pátrania, evidencií a cieľového pátrania zo dňa
02. 11. 2005 súd zistil, že tvary evidenčných alebo tabuľkových čísiel vozidiel boli v rozhodnom čase
stanovené vyhláškou č. 90/1997 Z. z. Tabuľkové čísla sú vizuálne rozlíšené, avšak v počítačovej forme
sú tvary rovnaké pre všetky vozidlá alebo motocykle. V informačnom systéme pátrania po motorových
vozidlách je vždy v poznámke uvedené, či ide o vozidlo, o aké alebo o motocykel. Dotazom do

informačného systému pátrania príslušný policajt dostane informáciu k evidenčnému číslu vozidla aj s
textom poznámky. Až po prečítaní celého textu následne zistí, že sa jedná o TEČ LV 161 AB z motocykla
a nie o ŠPZ vozidla navrhovateľa. Túto skutočnosť však každý príslušný policajt musí v informačnomsystéme zistiť, preveriť, čo trvá určitý čas, a následne bez ďalších prieťahov môže kontrolovanú osobu
pustiť ďalej.

Zo skutočností uvedených v tomto listinnom dôkaze potom vyplýva, že je úplne bežné, že zisťovanie
týchto skutočností trvá príslušníkom policajného zboru na hraničnom priechode určitý primeraný čas.

Súd z výpovede navrhovateľa a listu Policie České republiky, Oblastní řiditelství služby cizinecké a
pohraniční policie Brno zo dňa 16. 11. 2006 súd zistil, že dňa 03. 05. 2003 na hraničnom priechode

MoravskéLieskové-StránevČeskejrepublike,došlokzastaveniuvozidlanavrhovateľaajehonáslednej
kontrole cestovných dokladov i vozidla príslušníkmi českých policajných zložiek. Taktiež dňa 16. 07.
2005 na hraničnom priechode v Moravskom Lieskovom v Českej republike, sa situácia opakovala
rovnakým spôsobom ako pri hraničnej kontrole navrhovateľa na hraničnom priechode dňa 03. 05. 2003.

Z predmetného listu polície cudzieho štátu súd zistil, že postup českej polície pri hraničnej kontrole

navrhovateľa v oboch namietaných prípadoch odohrávajúcich sa na území Českej republiky, na
základe sťažností navrhovateľa, preverovala česká polícia, ktorá sťažnosť navrhovateľa vyhodnotila
ako nedôvodnú a skonštatovala, že postup ich príslušníkov polície bol pri oboch hraničných kontrolách
uskutočnený v súlade so zákonom.

Odporcovia počas konania uvádzali, že nemajú oprávnenie vyjadrovať sa a hodnotiť postup príslušníkov
cudzích bezpečnostných zložiek, ktorý bol uskutočnený na území cudzieho štátu.

Z návrhu navrhovateľa jednoznačne vyplýva, že sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mu
mala byť spôsobená v dôsledku zásahu i príslušníkov českej polície od odporcov, nedomáha sa

náhrady nemajetkovej ujmy teoreticky zásahom do jeho osobnostných práv, ktorý mal byť uskutočnený
príslušníkmi českej polície. V tejto časti je návrh navrhovateľa nedôvodný, pretože obaja odporcovia
nemajú pasívnu vecnú legitimáciu - nie sú nositeľmi prípadnej povinnosti niesť zodpovednosť za
neoprávnený zásah príslušníkov cudzích bezpečnostných zložiek.
Podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,

najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy.
Podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby
alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s
prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia § 101 občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,

premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Predpokladom úspešného uplatňovania práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k
neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach
chránených ustanoveniami § 11 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Obe tieto náležitosti musia byť
splnené, aby vzniklo právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa ustanovenia

§ 11 Občianskeho zákonníka a povinnosť súdom uložené sankcie, vrátane náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch, znášať.

Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že
zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Občianskeho

zákonníka. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje do práv
chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka a je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu
zásahu, stanovenými právnym poriadkom. Neoprávneným zásahom je v zásade každé nepravdivé
tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje do práv chránených ustanovenia §11 Občianskeho zákonníka.Medzi účastníkmi bola sporná skutočnosť, či navrhovateľovi bolo konaním odporcov zasiahnuté do
osobnostných práv, pričom tento zásah bolo možné považovať za neoprávnený a objektívne spôsobilý

privodiť mu ujmu na jeho osobnostných právach.

Súd, tak ako to uviedol a zdôvodnil už vyššie, ustálil, že navrhovateľovi nebolo konaním odporcov
zasiahnuté do jeho osobnostných práv, pretože postup príslušníkov policajného zboru pri hraničnej
kontrole na hraničnom priechode v Šahách v júli 2001 a septembri 2002 bol v súlade so zákonom a

preto nepredstavuje zásah do osobnostných práv navrhovateľa.

Zákon v ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka uvádza právne prostriedky, ktorými sa fyzická osoba
môžedomáhaťochranysvojejosobnostivprípade,akjesplnenýzákonnýpredpokladochranyosobnosti
a to, že došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby. Vtedy sa fyzická osoba
má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho

osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Na vznik občianskoprávnej vyššie uvedenej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným
zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené súčasne všetky zákonné predpoklady -
existencia zásahu, jeho neoprávnenosť a príčinná súvislosť medzi zásahom a jeho neoprávnenosťou.
Keďže na základe vykonaného dokazovania a jeho následného právneho vyhodnotenia súd ustálil, že v

predmetnej veci nedošlo k zásahu, nie je v tejto veci splnený už prvotný zákonný predpoklad úspešného
uplatnenia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej sa navrhovateľ týmto návrhom domáha,
preto sa súd už ďalej nebude zaoberať existenciou a naplnením ďalších zákonných predpokladov pre
úspešné úspešného uplatnenia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Súd sa zaoberal i námietkou premlčania vznesenou na poslednom pojednávaní v tejto veci obomi
odporcami. Odporcovia uvádzali, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je majetkovým
právom, ktoré sa premlčuje v trojročnej lehote podľa ustanovenia § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho
zákonníka s tým, že prvý raz si toto právo mohol navrhovateľ uplatniť po prvom zásahu v júli 2001 alebo
po druhom zásahu v septembri 2002, čo však neuronil, predmetný nárok si uplatnil až dňa 27. 12. 2007

t. j. po premlčacej lehote.

Navrhovateľ si po prvý raz právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ustanovenia § 13
Občianskeho zákonníka mohol uplatniť v prvom namietam zásahu od júla 2001 do júla 2004 (keďže nie
je možné zistiť presný dátum, súd uvádza iba tento všeobecný časový horizont) a v druhom namietanom

zásahu od 01. 09. 2002 do 02. 09. 2005. Návrh na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľ
podal až 27. 12. 2007 t. j. v oboch prípadoch, kde sú odporcovia sú pasívne vecne legitimovaní, po
uplynutípremlčacejlehoty.Keďžetútoskutočnosťobajaodporcovianamietalisúdjepodľaustanovenia§
100 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný sa túto vznesenú a dôvodnú námietku premlčania prihliadať.

Preto s poukazom na dôvodnosť tejto námietky premlčania, i s poukazom na všetky vyššie uvedené
skutočnosti, kde sa súd i napriek dôvodnej námietke premlčania zaoberal a tejto časti návrhu a s
poukazom na zdôvodnenie nedôvodnosti návrhu v časti postupu príslušníkov českej polície na území
Českej republiky, súd návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v súlade so zásadou úspešnosti. Podľa ustanovenia § 142
Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Keďže odporcovia na pojednávaní dňa 30. 05. 2008 uviedli, že si náhradu trov konania neuplatňujú,
rozhodol súd tak, že obom odporcom trovy konania nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava
I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Súčasne je v ňom potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis