Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 25, 2022

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 2T/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4322010165
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Poperník

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2022:4322010165.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred samosudcom JUDr. Lukášom Poperníkom v trestnej veci

obžalovaného H. X. pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 3 písmeno
a) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona a § 127 odsek 3
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.04.2022, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
H. X., narodený XX.XX.XXXX v T., trvale bytom T. S. č. XXX

s a u z n á v a v i n n ý m, ž e

11. septembra 2021 asi o 15.12 až 15.45 h. bez súhlasu oprávneného užívateľa H. O., narodeného
XX.XX.XXXX, ktorého vek mu bol známy, vošiel do dvora rodinného domu číslo XXX v obci Veľké
Ludince, okres Levice, po tom, čo prešiel cez neuzamknutú nezabezpečenú vstupnú bránu k dverám
garáže, ktoré sa pokúsil rukou otvoriť, ale boli zamknuté, preto prešiel ku vchodovým dverám domu, aj

tieto sa pokúsil rukou otvoriť, ale boli zamknuté, prešiel k oknu kotolne, tu našiel pootvorené vetranie,
okno potlačil, zvesil z pántov, vnikol do kotolne, odkiaľ sa dostal do kuchyne rodinného domu, následne
do spálne, vyfajčil cigaretu, vypil 0,25 l pálenky, pri príprave vecí nepatrnej hodnoty, ktoré chcel odcudziť
ako napr. potraviny z chladničky, bol vyrušený susedom E. X. - priestory domu opustil oknom, cez ktoré
do domu vošiel,

t e d a

neoprávnene vnikol do obydlia iného a spáchal taký čin voči ochránenej osobe - osobe vyššieho veku

t ý m s p á c h a l

zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s
poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona a § 127 odsek 3 Trestného zákona

a za to mu u k l a d á

podľa § 194 odsek 3 Trestného zákona za použitia § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno

m) Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 5 Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e)
Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 3 /tri/ roky 6 /šesť/ mesiacov.Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Levice sp. zn. 1Pv 369/21/4402 zo dňa
07.02.2022, podanej pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 3 písmeno
a) Trestného zákona, prejednal Okresný súd Levice trestnú vec proti obžalovanému H. X. a na hlavnom
pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný H. X. na hlavnom pojednávaní dňa 26.04.2022 po príslušnom zákonnom poučení podľa §
257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie o tom, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený

za vinu vo vyššie uvedenej obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené mu podľa ustanovenia §
333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal obžalovaný kladne, po súhlasnom
stanovisku prokurátorky, súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania
spáchania skutku sa na hlavnom pojednávaní nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom
o treste. Vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní,

pričom protiprávnym úmyselným konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty
zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona,
ako po stránke subjektívnej, tak ako aj po stránke objektívnej. Takýmto postupom bolo dostatočne
preukázané, že skutok spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku
čoho bol tento skutok aj správne právne kvalifikovaný a následne súd vykonal dokazovanie iba čo sa

týka výroku o treste.

Dokazovanie na hlavnom pojednávaní súd vykonal prečítaním listinných dôkazov zabezpečených
do spisu a oboznámením podstatného obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Levice sp. zn.
3T/74/2020.

V odpise registra trestov má obžalovaný evidovaných sedem záznamov, z ktorých sa v jednom
prípade jedná o odsúdenie cudzozemským rozhodnutím, ktoré nebolo uznané na území Slovenskej
republiky, v troch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený a v jednom prípade bolo u
obžalovaného upustené od uloženia súhrnného trestu. Ďalej, rozsudkom Okresného súdu Komárno sp.

zn. 2T/158/2009 zo dňa 03.05.2012, právoplatný dňa 04.05.2012, bol obžalovaný H. X. uznaný vinným
zo zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k §188 odsek 1 Trestného zákona
a iné, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením pre výkon
trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý trest obžalovaný vykonal dňa 12.02.2015. V
prípade posledného záznamu sa jedná o odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp.

zn. 3T/74/2020 zo dňa 05.06.2020, právoplatný dňa 27.06.2020, ktorým bol obžalovaný H. X. uznaný
vinným z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno e) Trestného zákona a odsúdený na trest
odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v
trvaní 30 mesiacov.

Podľa výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov bol obžalovaný 9-krát priestupkovo prejednávaný,
zväčša za priestupky na úseku cestnej premávky, pričom mu boli ukladané blokové pokuty nezaplatené
na mieste. Zo správy príslušného obvodného oddelenia policajného zboru vyplýva, že obžalovaný H. X.
sa zdržiava na adrese trvalého pobytu, kde má povesť radového občana, nadmerne alkoholické nápoje
nepožíva a bol viackrát riešený políciou, pričom z lustrácie v systéme avízo vyplýva, že obžalovaný nie

je okrem prejednávanej veci trestné stíhaný v inej veci. Zo správy obecného úradu v mieste trvalého
bydliska vyplýva, že obžalovaný býva a uvedenej adrese s rodinou, je dlžníkom obce, ale jeho majetkové
pomery nie sú známe, pričom komisiou verejného poriadku nebolo jeho správanie prerokúvané.

ZlistinnéhomateriáluvedenéhoOkresnýmsúdomLevicepodsp.zn.3T/74/2020bolozistené,ževtomto

trestnom konaní bol obžalovaný H. X. trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp.zn. 3T/74/2020zo dňa 05.06.2020, právoplatný dňa 27.06.2020, uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa
§ 212 odsek 2 písmeno e) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 12
mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov. Skúšobná

doba podmienečne odloženého trestu odňatia slobody začala obžalovanému plynúť dňom 28.06.2020
a uplynie dňa 28.12.2022.

Prokurátorka na hlavnom pojednávaní uviedla, že vyhlásenie obžalovaného H. X. o tom, že zo
spáchania za vinu mu kladenému skutku sa cíti byť vinný, korešponduje so všetkými ostatnými dôkazmi

nachádzajúcimi sa v trestnom spise, preto nevznikli o ňom žiadne pochybnosti. Obžalovanému priťažuje
okolnosť, že ide o opätovné spáchanie zločinu podľa § 38 odsek 5 Trestného zákona. Na základe
vykonaného dokazovania a predchádzajúceho spôsobu života obžalovaného navrhla súdu, aby uznal
obžalovaného H. X. vinným zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 3
písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona a § 127
odsek 3 Trestného zákona, pričom pri tejto kvalifikácii skutku navrhla uložiť trest nepodmienečný so

zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Pokiaľ sa týka trestnej sadzby, po
dôslednom zvážení navrhla súdu možnosť použitia ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek
4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho
nápravy. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v

tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to

prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok
na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen
odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých

súvislostiach, pričom nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa
si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného
činu pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo
všetkých zásadných súvislostiach. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam
celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému

trestnému činu.

V danom prípade pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu súd prihliadol na osobné pomery
obžalovaného, keď zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 7-krát súdne trestaný a z toho jedenkrát bol
vo výkone trestu odňatia slobody uloženého mu pre zločin. Je pravdou, že z evidencie priestupkov

obžalovaného vyplýva 9 záznamov v registri, avšak ani jeden nemá súvis s trestnou činnosťou kladenou
mu za vinu v tomto konaní. Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd u obžalovaného
zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne
trestný čin oľutoval (§ 36 písmeno l) Trestného zákona). Súd u obžalovaného zároveň zistil jednu
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona a to, že obžalovaný už bol za trestný čin

odsúdený. Keďže pomer priťažujúcich okolností a poľahčujúcich okolností bol vyrovnaný a súčasne sa
v predmetnom prípade jedná o opätovné spáchanie zločinu, súd obžalovanému ukladal trest postupom
podľa § 38 odsek 2, odsek 5 Trestného zákona, vychádzajúc z trestnej sadzby uvedenej v § 194 odsek
3 Trestného zákona. V danom prípade je sadzba trestu odňatia slobody v rozpätí 3 roky až 8 rokov za
zločin porušovania domovej slobody v odseku 3 § 194 Trestného zákona a po zvýšení dolnej hranice

zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu (v zmysle § 38 odsek 5), bola určená trestná
sadzba odňatia slobody v rozpätí 5 rokov 6 mesiacov až 8 rokov. Súd v prejednávanej veci pristúpil
k aplikácii mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e) Trestného
zákona, nakoľko dospel k záveru, že použitie vyššie uvedenej trestnej sadzby by bolo pre obžalovanéhoneprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, a
to aj napriek tomu, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil na chránenej osobe a v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia. Svoj postup súd odôvodňuje tou skutočnosťou, že obžalovaný sa od

začiatku konania k spáchaniu skutku priznával a spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní,
má dve maloleté deti nízkeho veku, trestným činom poškodenému nebola spôsobená žiadna škoda,
pričom v prípade obžalovaného ide o osobu, ktorá aj keď sa dostala do rozporu so zákonom, v porovnaní
s teraz žalovanou trestnou činnosťou, vynímajúc jeden prípad išlo o trestnú činnosť menej závažného
charakteru. Súd dôsledne hodnotil jednak osobu obžalovaného, ktorý sa opakovane dopúšťa trestnej

činnosti a jedenkrát bol vo výkone trestu odňatia slobody, pričom prihliadol na jeho pomery a možnosť
jeho nápravy, ale aj následok spáchaného trestného činu, ktorým nebola spôsobená žiadna škoda, a
preto mal za to, že trest odňatia slobody i v upravenej trestnej sadzbe od 5 rokov 6 mesiacov do 8 rokov
by bol pre obžalovaného neprimerane prísny a postačujúci bude na jeho nápravu aj z dôvodu generálnej
prevencie trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov. Takto uložený trest odňatia slobody
je podľa názoru súdu spravodlivý a adekvátny a splní svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie

§ 34 odsek 1 Trestného zákona tak v rámci jeho pôsobenia na obžalovaného, ako aj jeho pozitívneho
vplývania na ostatných členov spoločnosti z hľadiska generálnej prevencie. Za daných okolností je trest
zodpovedajúci požiadavke primeranosti - proporcionálnosti trestu a vyjadruje objektívny obraz potrieb
individuálnej a generálnej prevencie a v plnej miere odzrkadľuje nebezpečnosť spáchaného zločinu pre
spoločnosť.

Súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia, keďže bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný čin.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia na Okresný súd Levice k sp. zn. 2T/8/2022.
O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Poškodený
môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo.

Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, ktorej časti rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali.