Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 14, 2022

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 38Csp/69/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120365415
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Linda Dunčková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2022:6120365415.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so

sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom 1. mája 173/1, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti
žalovanej: W.. R. Y., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. K. XXX, D. L. G., zastúpená: WEBBER LEGAL,
s.r.o.,advokátskakancelária,sosídlomDuchnovičovonámestie1,Prešov,IČO:50680552,ozaplatenie
sumy 18.159,06 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 15.659,44 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 15.659,44 Eur od 14.06.2020 do zaplatenia, všetko v pravidelných

mesačných splátkach vo výške 490,- Eur splatných vždy do 28. dňa v mesiaci s účinnosťou od mesiaca
nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej
splátky sa stane splatným celý dlh.

II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 72% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínacimu súdu dňa

30.08.2020 domáhal zaplatenia sumy 18.159,06 Eur a úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
17.732,81 Eur od 14.06.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradeného úveru.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom - spotrebiteľom
dňa 27.12.2018 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „ÚZ“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „ÚZP“). Predmetom ÚZ
bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 19.600,- Eur zo strany žalobcu. Žalovaná sa zaviazala

peňažné prostriedky vrátiť v 96 pravidelných mesačných splátkach po 296,38 Eur. Žalovaná sa dostala
do omeškania s plnením zmluvných povinností, úver riadne a včas nesplácala. Na základe uvedeného
žalobca v zmysle Obchodných podmienok - Hlava s názvom Ukončenie zmluvy, dňa 29.05.2020 pristúpil
k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovanú k splateniu celého zostatku úveru a dlžných
splátok.Žalobcaposkytolžalovanejlehotu15dnínasplneniepovinnostíatátolehotanaplnenieuplynula
dňa 13.06.2020. Žalovaná v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradila, a preto si žalobca okrem dlžnej
sumy uplatňuje v žalobe aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % ročne k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 14.06.2020. Pred podaním žaloby vyzval žalobca listom zo dňa
16.06.2020 žalovanú k zaplateniu aktuálne dlžnej sumy s upozornením, že ak v stanovenej lehote dlžnú
sumu neuhradí, bude vo veci podaná žaloba. Žalobca odkazuje na prehľad splátok a úhrad (splátkový
kalendár). Žalovaná ku dňu podania žaloby celkovo uhradila sumu 3.940,56 Eur, z prehľadu splátok aúhrad vyplýva, že žalobca eviduje voči žalovanej dlh vo výške 18.159,06 Eur, dlh pozostáva z istiny vo
výške 215,05 Eur, suma prestavuje istinu 13.-15. splátky, úrok vo výške 426,25 Eur, suma prestavuje
úrok 13.-15. splátky a zosplatnená istina za 16.-96. splátky vo výške 17.517,76 Eur. Ako dôkaz žalobca

predložilúverovúzmluvu,úverovézmluvnépodmienky,výzvuksplateniuzostatkuúveru,poštovýpodací
hárok, predžalobnú výzvu na zaplatenie dlhu.

3. Vo veci bol vydaný dňa 10.01.2020 v upomínacom konaní Okresným súdom Banská Bystrica platobný
rozkaz pod č.k. 16Up/1657/2020-34, voči ktorému podala žalovaná v zákonnej lehote odpor s vecným

odôvodnením. V odpore uviedla, že žalobca v žalobe neuniesol nielen dôkazné bremeno, ale ani
bremenotvrdenia,ženeporušilust.§7ods.1,ust.§7ods.19až42aust.§11ods.2zákonač.129/2010
Z. z., ale tiež dôkazné bremeno, že bol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť a že poskytnutý úver nie
je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu hrubého porušenia povinností žalobcu spojenými s overovaním
bonity žalovanej. Žalovaná v tomto dokonca ani nemá čo popierať, keďže žalobca v tomto smere ani
nič netvrdí. Podľa žalovanej žalobca nevyhlásil predčasnú splatnosť platne, pretože možnosť žalobcu

vyhlásiť predčasnú splatnosť nebola platne dojednaná a vyhlásenie predčasnej splatnosti je v rozpore
s ust. § 53 ods. 9 OZ a ust. § 565 OZ. Právo veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť je dojednané iba
v Obchodných podmienkach, ktoré však žalobca bližšie nekonkretizuje. Žalovaná sa však s týmito
Obchodnými podmienkami oboznámila až po doručení dokumentácie, ktorá tvorí obsah súdneho spisu.
Obchodné podmienky sa nikdy nestali súčasťou zmluvy, do zmluvy neboli inkorporované správne,

žalovaná nimi nie je viazaná, nikdy ich nepodpísala a nikdy sa s nimi neoboznámila. Žalovaná podpísala
formulárovú zmluvu tak, ako ju na podpis pripravil žalobca a žalobca je teda jediným subjektom, ktorý
zodpovedá za súlad Zmluvy so všeobecne záväznými právnymi predpismi a platnú inkorporáciu VOP
a OP do zmluvného vzťahu. V ďalšom žalovaná poukázala na to, že právo veriteľa podľa ust. § 565
OZ je právo, ktoré musí byť medzi stranami individuálne dojednané, čo dojednanie vo forme VOP/

OP vylučuje. Žalobca síce tvrdí, že žalovanú opakovane upozornil na možnosť vyhlásenia predčasnej
splatnosti, avšak žiadnym spôsobom nepreukázal súdu existenciu upozornenia podľa ust. § 53 ods.
9 OZ. Navyše, v súvislosti s oznámením vyhlásenia splatnosti úveru podľa ust. § 565 OZ žalobca
síce v žalobe uviedol, že žalovanú vyzval k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok, avšak
nie je zrejmé kedy takúto výzvu uskutočnil, resp. či vôbec oboznámil žalovanú o zosplatnení úveru,

nakoľko súdu nepredložil nijaký dôkaz, ktorým by svoje tvrdenia dosvedčil. Žalobca predložil podací
hárok zo dňa 02.06.2020, z ktorého však vôbec nevyplýva, aká listina bola žalovanej doručovaná. Ak
by sa aj predmetný podací hárok týkal oznámenia o vyhlásení splatnosti úveru podľa § 565 OZ, má
za to, že podací hárok svedčí len o podaní zásielky na poštu, resp. o jej zaevidovaní v elektronickom
systéme, nie však o jej samotnom doručení žalovanej. Upozornenie podľa ust. § 53 ods. 9 OZ a

vyhlásenie predčasnej splatnosti podľa ust. § 565 OZ teda nikdy nedošli do sféry žalovanej. Vzhľadom
na uvedené, vyhlásenie predčasnej splatnosti je pre rozpor so zákonom neplatné v zmysle ust. § 39
OZ. Podľa žalovane je podaná žaloba neprípustná tiež z dôvodu neexistencie výzvy na zaplatenie,
keď síce súčasťou súdneho spisu je síce dokument s názvom „Predžalobná výzva na zaplatenie dlhu
a oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia“ zo dňa 16.06.2020, v ktorom žalobca vyzýva žalovanú

na uhradenie dlžnej čiastky pod hrozbou uplatnenia pohľadávky na príslušnom súde, avšak žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal, že takáto výzva bola žalovanej doručená. Žalovaná tiež mala za to, že
Zmluva je postihnutá vadou bezúročnosti a bezpoplatkovosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. V Zmluve
nie je uvedená celková výška úveru (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods.
2 písm. e) zákona č. 129/2010 Z.z.), ktorá nie je v Zmluve vyjadrená správne. V tomto kontexte sú

nesprávne súvisiace výpočty odvíjajúce sa od celkovej výšky, a to najmä nesprávne uvedenie RPMN
a celkovej čiastky. Ďalej žalovaná namietala nesprávnosť náležitosti - predpoklady použité na výpočet
ročnej percentuálnej miery nákladov (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2
písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z.), ktorá nie je uvedená vôbec. Absentuje tiež náležitosť - doba trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 písm. d)

zákona č. 129/2010 Z.z.). Vzhľadom na skutočnosť, že Zmluva neobsahuje náležitosti uvedené vyššie,
resp. veriteľ hrubo porušil povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 19/2010 Z.z., v zmysle ust. §
11 ods. 1 písm. b), resp. ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa spotrebiteľský úver poskytnutý
prostredníctvom Zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žiadala, aby súd zamietol žalobu v
celom rozsahu a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Žalobkyňa v replike k námietke žalovanej o neskúmaní jej bonity pre poskytnutím úveru poukázala
na ustanovenia úverovej zmluve bod 11. až 27., kde sú uvedené požadované informácie, podľa ktorých
žalobca posúdil bonitu žalovanej. Žalobca pri skúmaní bonity žalovanej vychádzal z úverovej správy zregistrov dlžníkov, výplatnej pásky za účelom preukázania príjmu, výpisom z bankového účtu za účelom
výdavkov, pričom žalobca zobral do úvahy, že uvedený úver bol poskytnutý na refinancovanie iných
dlhov žalovanej. K námietkam týkajúcim sa neplatného zosplatnenia úveru žalobca predložil výzvu, ktorú

adresoval žalovanej dňa 25.03.2020 a upozornil ju na možnosť zosplatnenia budúcich splátok. Zároveň
upriamil pozornosť na skutočnosť, že strata výhody splátok je dohodnutá v úverovej zmluve na strane
č. 1 a pred samotným zosplatnením zo dňa 29.05.2020 bola žalovaná na túto možnosť upozornená.
Žalobca rozporoval aj tvrdenia o nedoručení písomností uvedené vo vyjadrení k žalobe. Predpoklady
pre výpočet RPMN sú uvedené na strane 2. zmluvy v bodoch 30. až 39. s predpokladom výpočtu, že

dátum poskytnutia úveru je ku dňu 15.01.2019. Ako dôkazy žalobca predložil úverovú správu z registra
dlžníkov, výplatnú pásku žalovanej, výpis z bankového účtu žalovanej, prílohu č. 1 k úverovej zmluve,
poslednú výzvu pred začatím vymáhania celého úveru zo dňa 25.03.2020, podací hárok.

5. Žalovaná v duplike uviedla, že zotrvala na argumentácii, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
že bol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť a že poskytnutý úver nie je bezúročný a bez poplatkov

z dôvodu hrubého porušenia povinností žalobcu spojenými s overovaním bonity žalovanej. Upriamila
pozornosť na skutočnosť, že pre úspech sporu podľa CSP strana sporu musí uniesť tzv. bremeno
tvrdenia, a následne na to aj tzv. dôkazné bremeno. Žalobca je pritom podľa ust. § 132 ods. 1
CSP povinný v žalobe okrem všeobecných náležitostí uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Namietala, že všetky nové

skutkové tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom, ktoré nie sú obsiahnuté v žalobe, ale až vo vyjadrení,
sú neprípustnou zmenou žaloby, a to najmä tvrdenia týkajúce sa argumentácie žalobcu o skúmaní
bonity žalovanej. Ďalej poukázala na to, že žalobca ako veriteľ postupoval pri poskytovaní úveru
žalovanej ľahkovážne, keď jej tento poskytol aj napriek jej zjavnej neschopnosti splácať poskytnutý
úver, ktoré (skutočnosti) vyplývajú aj z dôkazov podložených, resp. nepodložených žalobcom. Pri

poskytovaní úverov spotrebiteľom je to práve veriteľ, ktorý musí konať s odbornou starostlivosťou, tak
aby nedochádzalo k prílišnému a nezvládnuteľnému zadlženiu spotrebiteľa, ktorý sa možno pod ťarchou
svojich finančných problémov bude chcieť z tejto nepriaznivej situácie dostať nešťastným spôsobom,
ktorým je len ďalšie zadlženie, prípadne strata majetku. Žalobca sa napriek zjavnému protiprávnemu
konaniu domáha súdnej ochrany svojich práv vyplývajúcich zo zákona, a to napriek skutočnosti, že

žalovaná ako spotrebiteľ v čase uzatvorenia zmluvy so žalobcom (27.12.2018) splácala ďalších 24
spotrebiteľských úverov, keď v súčte bola povinná hradiť mesačne čiastku 2.160,20 Eur. Zo žalobcom
predložených výplatných pások vyplýva priemerný čistý príjem žalovanej 972,96 Eur mesačne. Na
vyššie uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že v zmysle Prílohy č. 1 k úverovej zmluve, ktorú
žalobca pripojil ako dôkazný prostriedok až vo vyjadrení vyplýva, že zmluvou zo dňa 27.12.2018 došlo

k refinancovaniu zmlúv 4 zmlúv a súhrnná výška mesačných splátok sa síce zníži o sumu 557,66
Eur na sumu vo výške 1.602,54 Eur, no stále ide o bremeno vyššie ako jej skutočné príjmy, čím
spotrebiteľovi nielenže nezostala ani len suma životného minima, ale celkom zjavne bola v mínusových
číslach a bolo zjavné, že nebude schopná poskytnutý úver splatiť. Žalovaná má teda za to, že takéto
nepoctivé správanie žalobcu, celkom zjavne predstavuje zneužitie práva, ktoré nemá v zmysle čl. 5

CSP právo na právnu ochranu a predstavuje procesnoprávnu sankciu za porušenie povinnosti konať
s odbornou starostlivosťou. Hmotnoprávnou sankciou je nielen bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru,
ale aj neplatnosť zmluvy o sp. úvere, a to jednak pre rozpor s dobrými mravmi, jednak pre rozpor so
zákonom. V kontexte s uvedeným žalovaná vzniesla aj námietku premlčania v 2 ročnej subjektívnej
premlčacej dobe, keďže od uzavretia zmluvy, resp. od poskytnutia finančných prostriedkov žalovanej

žalobca vedel, že sa bezdôvodne obohacuje. Podľa žalovanej tvrdenia o tom, že sa žalobca platne
dohodol so žalovanou na práve vyhlásiť predčasnú splatnosť je (neprípustná) zmena žaloby, a to tak
doplnenie nových skutkových tvrdení, ako aj nových dôkazov. Z obsahové hľadiska je navyše výzva
zo dňa 25.03.2020 v rozpore so znením ustanovenia § 53 ods. 9 OZ. Z upozornenia nevyplýva, s
ktorou konkrétnou splátkou Zmluvy bola žalovaná v omeškaní a ktorú konkrétnu splátku pôvodný veriteľ

požadoval od žalovanej ako spotrebiteľa zaplatiť tak, aby predišiel vyhláseniu predčasnej splatnosti. V
upozornení - Výzva zo dňa 25.03.2020 je uvedené, že klient ako spotrebiteľ dlhuje veriteľovi sumu vo
výške466,76Eur.Takýtoprávnyúkonjeneurčitý,nakoľkoniejemožnéidentifikovať,sktoroukonkrétnou
splátkou mala byť žalovaná v omeškaní. Veriteľ tak konal v rozpore s ust. § 53 ods. 9 OZ, a teda
vyhlásenie predčasnej splatnosti je pre rozpor so zákonom neplatné v zmysle ust. § 39 OZ. Na jednej

strane tak spotrebiteľ z tohto dokumentu nemá možnosť vyčítať, ktorú konkrétnu splátku má zaplatiť,
aby sa vyhol vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, a na druhej strane súd tak z tohto dokumentu nemá
možnosť zistiť, s ktorou splátkou bol žalovaný v omeškaní po dobu 3 mesiacov, a teda či boli splnené
požiadavky v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ. Navyše, exaktné uvedenie konkrétnej splátky, s ktorou mábyť žalovaná v omeškaní, je dôležité aj z dôvodu správneho určenia plynutia premlčacej doby. Žalovaná
naďalej v súvislosti s predpokladmi na výpočet RPMN zotrváva svojej predchádzajúcej argumentácii, že
v zmluve predpoklady pre výpočet RPMN nie sú uvedené vôbec. A naďalej rozporuje výšku úveru a tvrdí,

že v Zmluve uvedenú výšku úveru vo výške 19.600,- Eur na svoj účet nikdy neprijala. V rámci procesnej
obrany poukázala na to, že žalovaná má voči žalobcovi spôsobilú pohľadávku na započítanie. V zmysle
Prílohy č. 1 k úverovej zmluve, ktorú žalobca pripojil ako dôkazný prostriedok vyplýva, že zmluvou zo
dňa 27.12.2018 došlo k refinancovaniu zmluvy č. XXXXXXXXXX, dátum uzatvorenia 09.11.2017, čiastka
istiny úveru 9.360,- Eur. Úver poskytnutý zmluvou z roku 2017 zo strany žalobcu je bezúročný a bez

poplatkov a zo strany žalobcu došlo k bezdôvodnému obohateniu a žalovaná si týmto započítava svoju
pohľadávku z uvedenej zmluvy na pohľadávku žalobcu uplatňovanú v tomto konaní. Žalovaná však
momentálne nedisponuje prehľadom platieb v súvislosti s poskytnutým úverom. Ako dôkazy žalovaná
priložila úverové zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.11.2017, č. XXXXXXXXX zo dňa 18.05.2017,
č. XXXXXXXXX zo dňa 27.03.2018, č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.08.2017, č. XXXXXXXXXX zo dňa
13.10.2017, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 27.04.2016, č. XXXXXXXXXX

zo dňa 09.02.2017, č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.02.2017, č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.02.2017,
č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.12.2017, č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.12.2017, č. XXXXXXXXXX zo
dňa 11.12.2017, č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.12.2017, č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.10.2018, č.
2XXXXXXXXX zo dňa 02.10.2018, č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.10.2018, č. XXXXXXXXXX zo
dňa 02.10.2018, č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.10.2018, č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.10.2018, č.

XXXXXXXXXX zo dňa 14.12.2017, č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.10.2014, č. XXXXXXXXXX zo dňa
07.12.2018.

6. Súd vec prejednal v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní, konanom dňa
15.03.2022,stranysporusakonanianezúčastnili,svojuneúčasťospravedlnili,oodročeniepojednávania

nežiadali, súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s
listinnými dôkazmi založenými v spise, ako aj písomnými podaniami sporových strán a zistil nasledovný
skutkový a právny stav:

7. Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.12.2018 uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a

žalovanou ako dlžníkom vyplýva, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru žalobcom ako veriteľom
žalovanej ako dlžníkovi vo výške istiny 19.600,- Eur, výška úrokovej sadzby bola 9,90% ročne, RPMN
10,40%, celková čiastka splatná spotrebiteľom bola vo výške 28.45,48 Eur, splátky boli splatné v 96-tich
mesačných splátkach po 296,38 Eur, k 15. dňu v kalendárnom mesiaci. Žalovaná na uvedenú zmluvu
splatila celkovo sumu 3.940,56 Eur. Prvá splátka bola splatná dňa 15.02.2019. Nárok uplatňovaný

žalobou vo výške 18.159,06 Eur žalobca uplatňuje ako dlh z uvedeného úveru voči žalovanej vyplývajúci
z výpisu splátok a úhrad. Poslednou výzvou pred začatím vymáhania celého úveru zo dňa 25.03.2020
(č.l. 69), ktorá bola odoslaná dňa 25.03.2020 (č.l. 69 rub) vyplýva, že žalobca žalovanú vyzvala na
zaplatenie sumy 466,76 Eur, pričom uviedol, že v prípade ďalšieho omeškania bude nútený požadovať
okamžité splatenie celého úveru. Výzvou zo dňa 29.05.2020 (č.l. 205) žalobca zosplatnil celý úver a

žalovanú vyzval na splatenie dlžnej sumy. Výzva bola odoslaná dňa 02.0.62020 (č.l. 29 rub). Žalobca
predžalobnou výzvou zo dňa 16.06.2020 (č.l. 6 rub) vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy, k úhrade
doposiaľ nedošlo. Predžalobná výzva bola odoslaná dňa 17.06.2020 (č.l. 7). Žalovaná uvedený nárok
popiera, žalobu žiada zamietnuť v plnom rozsahu, žiada o posúdenie zmluvy z hľadiska bezúročnosti
a bezpoplatkovosti, má za to, že zmluva neobsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle zákona o

spotrebiteľských úveroch, namieta premlčanie, ako aj neplatnosť predmetnej zmluvy.

8. Podľa § 290 CSP zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský
spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci
so spotrebiteľskou zmluvou.

9. Podľa § 291 ods.3 CSP, ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ustanovenie § 296 sa nepoužije.

10. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

11. Podľa § 296 CSP, spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.12. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy
(ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie

(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

13. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

14. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

15. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

17.Podľa§54ods.1a2OZ,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

18. Podľa § 54a OZ účinného od 05.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno

vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť
obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho
vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

19. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

20. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej

sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno
poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo
na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného

spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu.

22. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.23. Podľa § 7 ods.1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa

poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

24. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho
čerpanie, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index
alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i)
výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

25. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l)
a p), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov

v neprospech spotrebiteľa.

26. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

27. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

28. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

30.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatky z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

31. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., účinného ku dňu uzatvorenia
zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou zmluvou o úvere je vzťahom
spotrebiteľským a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného
zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského

charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z. z., zákona č. 250/2007 Z. z.), keďže žalobca pri
uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupoval
ako spotrebiteľ, pretože jej bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania,
povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálnaprávna úprava, ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie §
52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je
preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa ustanovení

Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona o
ochrane spotrebiteľa.

33. Súd mal za to, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere - účelový úver a revolvingový úver
č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 27.12.2019 bola uzavretá platne. Prioritne je potrebné vychádzať

zo základnej požiadavky, že každá spotrebiteľská zmluva má vyjadrovať rešpekt k dodržiavaniu
všeobecných zásad spotrebiteľského práva, a to náležitou obsahovou aj formálnou úpravou zmluvných
podmienok, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne nenarušujú zmluvnú rovnováhu v neprospech
spotrebiteľa. Z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nevyplývalo porušenie tejto základnej
požiadavky.

34. Keďže súd mal za to, že zmluva bola uzavretá medzi stranami sporu platne a zmluva má charakter
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať
náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Skúmaním uvedených obsahových náležitostí predmetnej zmluvy
súd dospel k záveru, že ak v zmluve absentujú obsahové náležitosti v súlade s týmto zákonnom,
následkom porušenia tejto povinnosti je, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Preskúmaním predmetnej zmluvy potom súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením
§ 9 ods. 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) údaj o dobe trvania zmluvy.
Nakoľko zákon výslovne stanovuje uvedenú náležitosť, nie je možné uvedený údaj v zmluve neuvádzať.
Nepostačuje uvedenie počtu splátok, ktoré je povinná žalovaná uhrádzať, doba trvania zmluvy musí byť
presne označená konkrétnym dátumom, tak aby zodpovedala požiadavke v zákone ustanovenej.

35.Súdzistil,žespornounáležitosťoujevýškaRPMN,ktorájepodľanázorusúduvypočítanánazáklade
nepreskúmateľných parametrov. Povinnou náležitosťou zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. h) ZoSÚ okrem
uvedenia RPMN je aj uvedenie všetkých predpokladov, ktoré boli na výpočet RPMN použité. Nakoľko
súdu nie je zrejmé, z akých parametrov vychádzal žalobca, keď v zmluve uviedol pri RPMN údaj 10,40

%, nie je možné uvedený údaj podrobiť preskúmaniu správnosti. Súd dodáva, že cieľom ustanovenia
§ 11 v spojení s § 9 ZoSÚ je ochrana spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi
ešte pred uzavretím zmluvy, priamo v nej, poskytnúť všetky relevantné údaje, na základe ktorých sa
spotrebiteľ rozhoduje, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie, keďže uvedené údaje predstavujú informácie
o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť.

Nakoľko tak nie je možné overiť správnosť výpočtu RPMN bez uvedenia všetkých predpokladov, ktoré
boli na výpočet RPMN použité, absencia uvedených náležitostí je rovnako postihovaná podľa § 11 ods.
1 písm. d) ZoSÚ bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úverov.

36. Súd sa však nestotožnil s argumentáciou žalovanej, že by zmluva neobsahovala údaj v zmysle §

9 ods. 2 písm. e) ZoSÚ, a teda celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky
upravujúce jeho čerpanie, keď celková výška úveru je v zmluve jednoznačne vyjadrená sumou 19.600,-
Eur. V zmluve sa tiež uvádza, že žalovaná dáva zároveň pokyn na prevod peňažných prostriedkov v
prospech účtov vedených v Prílohe č. 1 (bod 45 zmluvy). Úver je označený ako účelový, s tým, že časť
úveru slúži k úhrade záväzkov uvedených v príloha č. 1 (bod 28. zmluvy).

37. Súd sa nestotožnil s názorom žalovanej, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou a hrubo
porušil svoje povinnosti pri uzatváraní úverovej zmluvy. Po vznesení predmetnej námietky žalovanou
predložil súdu listiny (úverovú správu z registra dlžníkov, výplatnú pásku, výpis z účtu), ktoré preukazujú,
že sa zaoberal schopnosťou žalovanou predmetný úver splácať, keď navyše ako uviedla samotná

žalovaná, refinancovaním iných úverov došlo k celkovému zníženiu úverového zaťaženia žalovanej (v
končenom dôsledku bola na splátkach na úvery povinná uhrádzať nižšiu splátku).

38. Ďalej sa súd zaoberal zosplatnením úverovej zmluvy žalobcom a dospel k záveru, že úverová zmluva
bola platne zosplatnená. Dohoda o mimoriadnej splatnosti úveru obsahuje zmluva v časti „Zoznamujeme

vás zvlášť s týmito ustanoveniami úverových podmienok“, bod 5, ako aj záverečné ustanovenia zmluvy
a tiež hlava 6 § 2 Úverových zmluvných podmienok platných od 25.05.2018, ktoré tvoria neoddeliteľnú
súčasť úverovej zmluvy a ich prevzatie žalovaná podpísala. Zo zmluvy jednoznačne vyplýva oprávnenie
veriteľa vyzvať dlžníka na zaplatenie celého dlhu pri porušení zmluvných povinností. Žalobca žalovanúvyzval na zaplatenie omeškaných splátok vo výške 466,76 Eur listom zo dňa 25.03.2020, ktorý bol
odoslaný dňa 25.03.2020, čo jednoznačne vyplýva z priloženého podacieho hárku (č.l. 69 rub). Dňa
29.05.2020 vyzval k zaplateniu celého úveru vo výške 18.429,06 Eur do 15 dní od spísania výzvy

(č.l. 205). Obe zásielky boli zaslané žalovanej doporučene. Žalovanou namietaná skutočnosť, že jej
zásielky neboli reálne nikdy doručené, že ich neprevzala, nepovažoval súd za dôvodné, keďže žalobca
ich odoslanie na poštovú prepravu riadne preukázal. Žalovaná je zodpovedná za adresu, ktorú uviedla
pri spísaní úverovej zmluvy a žalobca jej túto korešpondenciu aj na ňou uvedenú adresu doručoval.
Žalovaná je síce spotrebiteľkou, avšak skutočnosť, že si nepreberá poštu nemôže byť na ťarchu žalobcu,

ktorý odoslanie uvedených zásielok preukázal.

39. Ako už súd uviedol, v prejednávanom prípade sa spotrebiteľský úver vyplývajúci zo zmluvy
poskytnutý žalovanej žalobcom považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) a písm. d) ZoSÚ
za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemal nárok na zaplatenie úroku z
úveru, poplatkov za poskytnutie úveru, ani žiadnych iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej

sumy úveru. Zo skutkového tvrdenia žalobcu vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej na úver celkovú
sumu 19.600,- Eur, žalovaná na uvedený úver uhradila sumu 3.940,56 Eur. Zo strany žalovanej nebola
preukázaná úhrada vyššej čiastky na predmetný úver. Na základe uvedeného tak súd má za preukázané
sumu poskytnutého úveru ako aj celkovú sumu úhrad zo strany žalovanej, tak ako vyplýva zo žalobcom
predloženého prehľadu splátok a úhrad. Rozdiel medzi uvedenými sumami vo výške 15.659,44 Eur

(19.600 - 3.940,56) predstavuje nedoplatok na poskytnutom bezúročnom úvere.

40. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne v časti istiny
15.659,44 Eur. Ďalej súd zaviazal zaplatiť žalovanú aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne od
14.06.2020 do zaplatenia z nesplatenej istiny, pričom viazaný žalobou zohľadnil jednotlivé zaplatené

splátky žalovanou. Úrok z omeškania si žalobca uplatnil v súlade s citovanými ustanoveniami (základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 14.06.2020 bola vo
výške 0,00 %). Vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu zamietol, a to v časti zaplatených splátok
istiny v celkovej výške 3.940,56 Eur aj s príslušenstvom, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie
samej istiny, nemožno priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny.

41. Návrh žalovanej na vykonanie dôkazu úverovou zmluvou z roku 2017 nepovažoval súd za
hospodárny, keďže refinancovaním pôvodnej úverovej zmluvy zmluvou, ktorá je predmetom tohto
konania došlo k jej zániku, a preto v prebiehajúcom konaní nebol už priestor a ani dôvod na jej skúmanie.
K zániku zmluvy došlo jej vyplatením. Súd tiež nemal za preukázanú a riadne špecifikovanú pohľadávku

žalovanej (ktorú chcela započítať v rámci procesnej obrany), ktorá jej mala z tejto zmluvy vzniknúť.
Navyše takáto obrana žalovanej sa následne súdu javila len ako účelová.

42. Súd nepovažoval za dôvodnú ani argumentáciu žalovanej, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
v časti preukázania skúmania bonity žalovanej ako aj riadneho zosplatnenia úveru. Žalobca na námietku

žalovanej tieto doklady predložil a žalovaná mala následne možnosť sa s nimi oboznámiť a aj sa k nim
mohla vyjadriť. V tu prejendávanenej veci nešlo ani o neprípustnú zmenu skutkových tvrdení, keďže
žalobca žiadne zo svojich skutkových tvrdení nemenil, len ich doplnil, ako reakciu na procesnú obranu
žalovanej a svoje tvrdenia aj preukázal dôkazmi.

43. Námietku žalovanej o premlčaní žalovanej sumy považoval súd tiež za nedôvodnú, nakoľko k
uzavretiu zmluvy došlo dňa 27.12.2018 a žaloba bola na súd podaná dňa 23.08.2020. Vychádzajúc z
daného skutkového stavu nemožno považovať za premlčanú ani časť žalobcom uplatnenej pohľadávky.
Nad rámec uvedeného súd uvádza, že splatnosť prvej splátky bola 15.02.2019, t.j. ani pri najstaršej
splátke tak nedošlo k uplynutiu premlčacej doby.

44. V prípade, ak sa súd v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto,
že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára

1998).

45. Podľa § 232 ods. 2 až 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynieod právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie

s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

46. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná na základe lustrácie zo Sociálnej poisťovne má príjem zo
zamestnania približne vo výške 1.152,- Eur v čistom, viacero živých úverov, ktoré spláca, pričom aj
poskytnutý úver mal slúžiť na splatenie iných úverov, mal súd za to, že je dôvodné povoliť žalovanej

splácaniedlhuvsplátkachpo490,-Eurmesačnesosplatnosťoudo28.dňavmesiacistým,ževprípade,
že dôjde k omeškaniu s plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh. Pri uvedenej výške
splátky bude dlh zo strany žalovanej uhradený žalobcovi v primeranom čase (v súdnej praxi ustálenej
dobe 3 roky od právoplatnosti rozhodnutia), pričom na ochranu žalobcu slúži strata výhody splátok v
prípade omeškania sa žalovanej s plnením čo i len jednej splátky.

47. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak exitujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

49. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

50. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

51. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP, keď pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci
samej, teda zo skutočnosti, že žalobcovi bola z celkovo z uplatňovanej istiny vo výške 18.159,06 Eur
priznaná istina vo výške 15.659,44 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania. Z uvedeného potom

úspech žalobcu predstavuje 86% z uplatnenej sumy a úspech žalovanej bol potom 14%. Vzhľadom na
pomer úspechu v konaní súd priznal prevažne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 72% (86%- 14 %). Pri vyčíslení konečného úspechu žalobcu súd nezohľadňoval úroky z
omeškania, nakoľko tieto neboli samostatným predmetom konania, ale sú len príslušenstvom, a teda pri
posudzovaní miery úspechu nie je dôvod na nich prihliadať. V konaní neboli tvrdené a súd sám nezistil

dôvody pre uplatnenie § 257 CSP. Súd o výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§
355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).