Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 18, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/92/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4221200080
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4221200080.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcov: 1/ I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. XXX, XXX XX X. a 2/ Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, XXX XX X., toho času v A. R. T. C.,
proti žalovanej: I.. I. Y., I., M. O. XX, XXX XX H., o nevytvorení pozitívneho záväzku štátu na ochranu
súkromného a rodinného života, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa

08. júla 2022 pod č.k. 7C/1/2021-53, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol podanie žalobcov a žiadnej zo strán nepriznal

právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 123 ods. 2,
§ 127 ods. 1, § 129 ods. 1, 2, 3, § 131, § 132 ods. 1, 2, 3, § 133, § 161 ods. 1, § 251, § 257 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP").
1.1. Uviedol, že dňa 11.01.2021 bolo Okresnému súdu Komárno postúpené Okresným súdom Trnava
podanie označené ako „Žaloba za nevytvorenie pozitívneho záväzku štátu na ochranu súkromného
a rodinného života“. Žalobcovia vo svojom podaní uviedli, že aj po 7 rokoch trvajú na tom, aby štát

zabezpečil ochranu v zmysle pozitívneho záväzku štátu. Štát je povinný odstrániť všetky negatívne a
priame zásahy, ktoré žalobcovia vnímajú ako nedôstojný, neprimeraný a neprípustný zásah, ktorý vôbec
nerešpektuje požiadavku v zmysle § 13 ods. 4 Ústavy SR a vôbec neposkytuje ochranu pre rodinu
v zmysle čl. 41 Ústavy SR. Štát má povinnosť poskytnúť rodine pozitívny záväzok a ochranu pred
extrémnym zasahovaním do rodinného a súkromného života a priamo riadiť, usmerňovať a ovplyvňovať
myslenie a citové väzby. Štát vôbec neaplikoval ani Smernicu EÚ a Rady 2012/29/EÚ, pretože nedovolil

obetiam vyjadriť ich názory a hodnotenia, popritom z tejto smernice takáto povinnosť vyplýva. Mučenie
rodiny musí byť ukončené a preto požadovali prijatie opatrenia na vrátenie dôstojnosti pre rodinu v
zmysle čl. 41 Ústavy SR.
1.2. Svojím rozhodnutím pod č.k. 7C/1/2021-40, zo dňa 26.11.2021 vyzval žalobcov, aby svoje podanie
opravili a predložili v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia súdu. V predmetnom
rozhodnutí bolo dané aj poučenie pre prípad, ak by podanie nebolo opravené. Napriek doručenej

výzve do vlastných rúk dňa 07.12.2021 ho nedoplnili. Súdu prvej inštancie bola doručená žiadosť
žalobkyne 1/ zo dňa 06.12.2021 na predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia o ďalších 10 dní. Súd prvej
inštancie svojim podaním vyjadril súhlas so žiadosťou a predĺžil lehotu o 10 dní odo dňa doručenia
podania súdu. Žalobcovia v súdom poskytnutej lehote, ani v dodatočne predĺženej lehote, resp. až do
súčasnosti nedoplnili, resp. neopravili podaný návrh a pre tento nedostatok konania sa nemohlo v konaní
pokračovať. Preto súd prvej inštancie podanie odmietol podľa ustanovenia § 129 CSP.1.3. K náhrade trov konania konštatoval, že súd výnimočne podľa § 257 CSP neprizná náhradu trov
konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Z obsahu spisového materiálu považoval za
zrejmé, že žalovanej vo veci nevznikli žiadne trovy a preto jej nárok na náhradu nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a prejednania
veci. Tvrdili, že prvoinštančný súd odmieta spravodlivosť a vytvára „denegatio iustitiae“ a koná tak v
neprospech § 4 CSP. Ako dôvod odmietnutia videli neochotu riešiť zlyhanie a vyhnúť sa prípadnej
analýze stavu kde boli práva žalobkyne zo strany súdu ignorované. Súd mal rešpektovať smernicu EP a

Rady, Občiansky zákonník a Ústavu SR. Súd však odňal všetky práva vrátane práva na sebaurčenie a
vyjadrenie sa k veciam, ktoré sa priamo dotýkajú jej života. De facto pozitívny záväzok štátu je v rukách
MS SR - I.. I. Y., ktorá má povinnosť zabezpečiť ochranu proti svojvôli. Podľa súdu mu neprislúcha
riešiť zlyhanie ktoré spôsobil ani žalobu - neposkytnutie pozitívneho záväzku štátu, lebo nevie, čo to je.
Pozitívny záväzok štátu má vynucovať pani ministerka, aby občan nebol nútený znášať masakry, ako
zneužívajú a znevažujú jeho názor. To, že veci neriešilo CPP alebo advokát nie je dôvod na odmietnutie

veci, ale dôvod na to, aby súd konal spravodlivo, pretože protistrana je právne zdatná a žalobcovia
nemajú právnické vzdelanie.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP), viazaný dôvodmi a rozsahom

odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdiť.

4. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

5. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Podľa § 123 ods. 1 CSP, podanie je úkon určený súdu. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia,
podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor,
odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

alebo zabezpečovacieho opatrenia.

7. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

8. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť
odkazomnaoznačenédôkazy.Podľaodseku3citovanéhoustanovenia,žalobcakžalobepripojídôkazy,
ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

9. Podľa § 129 ods. 3 CSP, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie
odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 31.12.2020 došlo podanie žalobcov označené ako žaloba za

nevytvorenie pozitívneho záväzku štátu na ochranu súkromného a rodinného života na Okresnú
súd Trnava, , ktorý uvedené podanie postúpil súdu prvej inštancie, ktorému došiel dňa 11.01.2021.
Uznesením zo dňa 27.09.2021 pod č.k. 7C/1/2021-29 priznal žalobcom oslobodenie od súdnych
poplatkov v celom rozsahu. Podaním zo dňa 26.10.2021 požiadalo Centrum právnej pomoci súd o
súčinnosť. Z dôvodu, že podanie nemalo predpísané náležitosti, súd prvej inštancie žalobcov vyzval

na odstránenie nedostatkov uznesením zo dňa 26.11.2021 pod č.k. 7C/1/2021-40. Žalobcovia dňa
08.12.2021 požiadali o predĺženie lehoty na vyjadrenie o ďalších 10 dní, ku ktorému priložili rozhodnutie
Centra právnej pomoci o prerušení konania. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým
uznesením.11. V ustanovení § 123 CSP sa zaviedla legálna definícia pojmu podanie a podanie vo veci samej.
Za podanie sa považuje akýkoľvek úkon určený súdu. Osobitným druhom podania je podanie vo veci

samej (v merite veci), pričom v odseku 2 sú podania vo veci samej uvedené len demonštratívne, za
podanie vo veci samej sa teda môže považovať aj iné podanie. Žaloba musí obsahovať všeobecné
náležitostipodaniapodľa§127ods.1CSP.Čosatýkaoznačeniadôkazovnapreukázanierozhodujúcich
skutočností, strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí
povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže

prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké
dokazovanie a obhliadka. Čo sa týka žalobného návrhu, tým sa rozumie tzv. petit, ide o spresnenie
všeobecnej náležitosti podania (čo sa podaním sleduje). Zákonodarca zaviedol pojem žalobný návrh,
lebo to vyžaduje nadväznosť na novú úpravu rozsudku a opravných prostriedkov. Petit musí byť jasný
a zrozumiteľný, inak má podanie vadu spočívajúcu v nezrozumiteľnosti, čo zakladá postup súdu podľa

§ 129 CSP. Vadou podania vo veci samej je aj neurčitosť podania.

12. Návrh na začatie konania spôsobuje zákonom predpokladané účinky, len vtedy, ak obsahuje
zákonom požadované náležitosti pre podanie v zmysle § 127 CSP a tiež náležitosti, ktoré podľa § 132
až § 137 CSP musí obsahovať návrh na začatie konania. V prípade, ak návrh na začatie konania tieto

náležitosti neobsahuje, podanie trpí vadou. Súd preto podľa citovaného ustanovenia § 129 ods. 1 CSP
musí vyzvať žalobcu, aby nesprávne, neúplne alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v
stanovenej lehote.

13. Doplnenie podania upravujú ustanovenia § 128, 129 CSP, ktoré sú čiastočne prevzatými a čiastočne

modifikovanými úpravami predtým platného ustanovenia § 43 OSP. Predmetná úprava predstavuje
všeobecný režim odstraňovania vád podania. Zvýšená manudukčná povinnosť sa uplatňuje v prípade
úpravy podľa § 129 CSP. Ak teda účastník (žalobcovia) podal podanie, ktoré svojím obsahom môže byť
návrhom na začatie konania, toto podanie nemalo zákonom predpísané náležitosti alebo bolo neúplné,
nesprávne a nezrozumiteľné, strana je uznesením súdu vyzvaná na odstránenie týchto nedostatkov s

poučením o následkoch neodstránenia týchto vád. Uznesenie o výzve na odstránenie vád podania vo
veci samej musí obsahovať predovšetkým údaje o tom, v čom je podanie neúplné, či je nezrozumiteľné
alebo neurčité, či akým nedostatkom trpí, poučenie o tom, ako je potrebné opravu alebo podanie urobiť,
určenie lehoty na odstránenie vád podania, a napokon poučenie o tom, že podanie bude odmietnuté,
ak nebude včas opravené alebo doplnené. Na tieto účely si musí sám súd ujasniť, aké tvrdenia sú

preň vzhľadom na budúce prejednanie významné, teda musí vedieť, o čom a na akom podklade má
rozhodnúť. Ak neodstránením týchto vytknutých vád nie je možné pokračovať ďalej v konaní, vydá súd
uznesenie o odmietnutí podania tak, ako v predmetnom prípade rozhodol súd prvej inštancie.

14. Odvolací súd ďalej konštatuje, že ak podávateľ v stanovenej lehote podanie neopraví alebo nedoplní,

je potrebné skúmať, či je, alebo nie je možné pre uvedený nedostatok pokračovať v konaní. Ak podanie
nebolo ani na výzvu súdu opravené alebo doplnené, ale ide o takú vadu konania, ktorá nebráni riadnemu
pokračovaniu konania vo veci, je súd povinný vo veci ďalej konať a rozhodnúť. Ak však ide o taký
nedostatok, pre ktorý nie je možno v konaní pokračovať a podanie vo veci samej nie je ani napriek
výzve súdu opravené alebo doplnené v stanovenej lehote, súd podanie odmietne. Súd prvej inštancie

sa vo svojom rozhodnutí vysporiada nielen s tým, prečo je podanie neúplné, neurčité a nezrozumiteľné
a prečo pre tieto nedostatky nie je možné pokračovať v konaní, ale zároveň sa vysporiada aj s
otázkou, prečo nedostatky podania neboli odstránené. Právoplatnosťou uznesenia o odmietnutí podania
obsahujúcehonávrhnazačatiekonaniasakonaniekončí.Odmietnutiepodaniavšaknevytváraprekážku
veci právoplatne rozhodnutej, preto môže podávateľ podať návrh opätovne.

15. Podanie žalobcov bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu neurčité a bolo ho potrebné doplniť, avšak
napriek podrobne špecifikovanej výzve súdu prvej inštancie ho žalobcovia nedoplnili.
15.1. Z obsahu podania navyše ani nie je zrejmé, koho žalobcovia žalujú a tak nebolo možné s istotou
určiť, kto je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, teda či je pasívne vecne

legitimovanou I.. I. Y., ktorá bola v čase podania ministerkou spravodlivosti SR, alebo žalobcovia mienili
žalovať samotné Ministerstvo spravodlivosti SR.
15.2. Nakoľko podanie žalobcov nespĺňa náležitosti žaloby na začatie konania, pričom ide o taký
nedostatok, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať, rozhodnutie súdu prvej inštancie o odmietnutípodaniažalobcovjevsúladesustanovením§129ods.3CSPapretoodvolacísúdnapadnutéuznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej by vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, avšak vzhľadom k tomu, že si žiadne neuplatnila a ani jej žiadne
trovy nevznikli, odvolací súd jej nárok na ich úhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť

v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo

zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom
zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).