Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 25, 2021

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/271/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213210019
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2021:8213210019.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

H. súd Bardejov, sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v právnej veci žalobcu: F. J., Z.. X.X.XXXX, E.

XX, právne zastúpeného JUDr. Stanislavom Súletym, advokátom, Nám. SNP 1, 085 01 Bardejov, proti
žalovanej: F. J., Z.. XX.XX.XXXX, E. XX, právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Pochom, advokátkom,
Hviezdoslavova 3, 085 01 Bardejov, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a o strpenie
jehovýkonu,včastiostrpenievýkonuprávazodpovedajúcehovecnémubremenuspríslušenstvomtakto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným 16.12.2013, upraveným podaním z 13.5.2015 (zmena pripustená

uznesením zo 6.4.2018) domáhal pôvodne určenia, že vydržaním nadobudol právo zodpovedajúce
vecnému bremenu in rem, ktoré pozostáva z jeho práva prechodu peši, osobným a nákladným
motorovým vozidlom cez pozemok žalovanej - parcelu CKN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 843 m2 vedenú na LV č. XXX, k.ú. Lukavica (ďalej len „parcela CKN č. XXX“), na parcelu
CKN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 838 m2 vedenú na LV č. XXX, k.ú. E. (ďalej
len „parcela CKN č. XXX“) v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XX
vyhotoviteľa GEODÉZIA, a.s. Prešov, autorizačne overeným 5.11.1999 a úradne overeným 8.11.1999

pod č. 575/99, ďalej že žalovaná je vyššie vymedzené vecné bremeno - právo prechodu patriace
žalobcovi povinná strpieť a nahradiť navrhovateľovi trovy konania.

2. Žalobu odôvodil tým že parcely CKN č. XXX a XXX spolu bezprostredne susedia, terajšiu parcelu
CKN č. XXX získal darom od svojich rodičov do vlastníctva K. J., ktorý bol otcom žalovanej a parcelu
teraz CKN č. XXX T. J., ktorý bol starým otcom žalobcu. Tvrdil, že v roku 1962 si na parcele CKN č. XXX
postavil rodinný dom K. J. a v roku 1968 na parcele CKN č. XXX T. J.. Pred výstavbou rodinného domu

na parcele CKN č. XXX sa bratia T. J. a K. J. mali dohodnúť na umožnení prístupu na parcelu CKN č.
XXX. Takéto vecné bremeno malo spočívať v práve prechodu peši, osobným a nákladným motorovým
vozidlom cez parcelu CKN č. XXX na parcelu CKN č. XXX v rozsahu vyznačenom GP č. XXXXXXXX-
XXX/XX z 5.11.1999 a realizovať sa do roku 2012, kedy žalovaná nechala naviesť na časť parcely CKN
č. XXX slúžiacej na prístup k parcele CKN č. XXX štrk, čím znemožnila prístup na jeho parcelu CKN č.
XXX. Naliehavý právny záujem odôvodňoval potrebou jeho zápisu v katastri nehnuteľností, neskôr ho
opieral o normu vyjadrenú v § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. V priebehu konania potvrdzoval,

že okrem parcely CKN č. XXX je aj podielovým spoluvlastníkom parciel CKN č. XXX a XXX, kde stojí
jeho rodičovský dom, cez tieto parcely sa však na parcelu CKN č. XXX autom ani v minulosti nechodilo.
Poukazoval tiež na skutočnosť, že plynová prípojka k domu č. 76 bola vedená od pozemku, na ktorom
stojí dom jeho matky a to plytko pod povrchom, pretože tam nebola nikdy plánovaná cesta k parceleCKN č. XXX, táto prípojka však má križovať cestu, ktorú mu žalovaná v súčasnosti umožňuje používať
na zabezpečenie prístupu k jeho parcele CKN č. XXX.

3. Žalovaná, ktorej bola žaloba doručená do vlastných rúk 20.5.2014, vo svojom vyjadrení z 2.6.2014
poukázala na skutočnosť, že žalobca je okrem parcely CKN č. XXX aj vlastníkom parciel CKN č. XXX
a XXX, prostredníctvom ktorých má prechod na svoju parcelu zabezpečený, a to cez okrajovú časť
parcely žalovanej CKN č. XXX (túto časť v priebehu konania ponúkala žalobcovi na odkúpenie), ktorá
sa nezhoduje s priestorom vymedzeným predloženým geometrickým plánom. Ďalej tvrdila, že jej právni

predchodcovia prechádzali na svoju parcelu CKN č. XXX tiež cez parcelu CKN č. XXX, rovnako ako
právni predchodcovia žalobcu zase prechádzali na svoju parcelu CKN č. XXX cez jej parcelu CKN č.
XXX, pretože v minulosti medzi parcelami ploty neexistovali a chodilo sa tak, ako to komu vyhovovalo.
Popierala, že by žalobou uplatnené vecné bremeno žalobcu v minulosti vzniklo vydržaním poukazujúc
súčasne na rozpor záujmov žalobcu s dobrými mravmi domnievajúc sa, že žalobca chce parcelu CKN
č. XXX a dom na nej stojaci s prístupom zabezpečeným cez jej parcelu predať, a to tak aby nový

vlastník nepožadoval prechod na parcelu CKN č. XXX cez parcely žalobcu CKN č. XXX a XXX. Rovnako
popierala praktickú možnosť realizácie práva prechodu v rozsahu vyplývajúcom z geometrického plánu
s poukazom na priestorové pomery parcely CKN č. XXX a jej domu na neho postavenom. V priebehu
konania potvrdzovala, že súčasný plot medzi parcelami CKN č. XXX a XXX bol postavený bez povolenia
ako aj bez ohlásenia výstavby v línii pôvodného dreveného oplotenia, na ktorom bolo vyznačené pokiaľ

siaha jej pozemok a rovnako potvrdzovala, že prekážku v prechode na parcelu CKN č.XXX vytvorila
vysypaním štrku na jar roku 2012 z dôvodu prestavby svojho domu na bezbariérový, čo odôvodňovala
obmedzeným priestorom pri svojom dome. Poukazovala tiež na nemožnosť parkovania jej motorových
vozidiel bez toho, aby súčasne nedochádzalo k obmedzeniu žalobcu pri prechode cez jej parcelu CKN
č. XXX na parcelu CKN č. XXX. V závere konania navrhovala žalobu zamietnuť z dôvodu neunesenia

dôkazného bremena žalobcom pokiaľ ide o podmienky vzniku vecného bremena, namietala nedostatok
naliehavého právneho záujmu z dôvodu, že žalobca je schopný sa dostať na svoju parcelu CKN č. XXX
inak. V závere popierala, že by parcely CKN č. XXX a XXX vznikli z pôvodne jedného pozemku tvrdiac,
že parcela CKN č. XXX pochádza z pôvodnej parcely č. XX/X a parcela vo vlastníctve žalobcu CKN
č. XXX pochádza z pôvodnej parcely č. XX. Súčasne tvrdila, že všetky tieto parcely, aj vedľajšie pod

č. XX a XX tvorili v dávnej minulosti jeden veľký pozemok patriaci pradedovi strán konania, ktorý bol
neskôr delený a keďže išlo o jeden pozemok, vlastníci si navzájom prechádzali cez pozemky. Rovnako
poukazovala na problematickosť prístupu na predmetné parcely pred reguláciou potoka, kedy vlastníci
terajšej parcely CKN č. XXX prechádzali aj po parcele CKN č. XXX. Tvrdila, že na danom mieste boli
vždy dve cesty a dve možnosti prístupu, ktoré sa vzájomne aj využívali.

4. Súd vo veci vykonal pojednávanie v dňoch 17.3.2015, 18.9.2017, 6.4.2018, 20.12.2018 a obhliadku
namiestesamom2.11.2017.Vovecináslednerozhodolrozsudkomč.k.5C/271/2013-154z20.12.2018,
ktorým žalovanej uložil povinnosť strpieť výkon práva prechodu zodpovedajúceho vecnému bremenu
in rem žalobcu peši, osobným a nákladným motorovým vozidlom cez parcelu CKN č. XXX - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 843 m2 vedenú na LV č. XXX, k.ú. E., na parcelu CKN č. XXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 838 m2 vedenú na LV č. XXX, k.ú. Lukavica v rozsahu
vyznačenom geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XX vyhotoviteľa GEODÉZIA, a.s. Prešov,
autorizačne overeného 5.11.1999 a úradne overeného 8.11.1999 pod č. XXX/XX, vo zvyšku (čo do
určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu) žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal právo

na náhradu trov konania. Rozsudok v zamietajúcej časti vzhľadom na nevyužitie práva podať odvolanie
žalobcom nadobudol právoplatnosť 6.2.2019.

5. Rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k. 5C/271/2013-154 z 20.12.2018 vo vyhovujúcej časti
vychádzal zo záveru, že vykonaným dokazovaním bol vznik a existencia práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu preukázaný. Jeho obsahom malo byť právo vlastníka pozemku, t. j. parcely CKN
č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 838 m2, k.ú. E. prechádzať peši, osobným ako aj
nákladným motorovým vozidlom cez parcelu CKN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 843
m2 vedenú na LV č. XXX, k.ú. Lukavica v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č. XXXXXXXX-
XXX/XX vyhotoviteľa GEODÉZIA, a.s. Prešov, autorizačne overeného 5.11.1999 a úradne overeného

8.11.1999 pod č. XXX/XX. Zastal názor, že k nadobudnutiu tohto práva došlo jeho dlhodobým výkonom
a to právnym predchodcom žalobcu - T. J., ktorý bol pred tým podielovým spoluvlastníkom pôvodných
pozemnoknižných parciel mpč. XX (vedená v pozemnoknižnej vložke č. XX) a mpč. XX (vedená v
pozemnoknižnej vložke č. XX), z častí ktorých bola následne vytvorená parcela CKN č. XXX, k. ú. E..Vychádzal zo skutočnosti, že označený spoluvlastník pôvodných pozemnoknižných parciel vykonával
toto právo, ktoré svojou podstatou zodpovedalo obsahu žalovaného práva prechodu najskôr z titulu
svojho spoluvlastníctva, keďže o pôvodne tvrdenom (právnom) rozdelení pôvodných nehnuteľností, z

ktorých čerpajú terajšie parcely CKN č. XXX a XXX, k. ú. E. nebola spísaná a ani registrovaná žiadna
písomná zmluva. Vznikom a zápisom parcely CKN č. XXX (pred prečíslovaním evidovanej pod č. EN
XX/X - pol. v. z. 11/79) na list vlastníctva č. XXX prestal byť T. J. ďalej vedený ako spoluvlastník tej
plochy,ktorátvoríterajšiuparceluCKNč.XXX,nazákladečohozastalnázor,žeprávnemupredchodcovi
žalobcu týmto momentom začala plynúť vydržacia doba potrebná pre vznik práva prechodu peši ako aj

osobným a nákladným vozidlom cez túto parcelu na parcelu CKN č. XXX. Za preukázané vyhodnotil,
že T. J. ako spoluvlastník zvyšku pôvodných pozemnoknižných parciel mpč. XX a XX, z ktorých neskôr
čerpal vznik parcely CKN č. XXX po tomto dátume vo vzťahu k parcele CKN č. XXX takéto právo po
zákonom vyžadovanú dobu oprávnene vykonával a to ešte na základe dohody so svojim bratom a pri
jeho výkone nebol ani po smrti svojho brata rušený. Dohodu o práve spolu/-vlastníka parcely CKN č.
XXX a na nej postaveného domu súp. č. XX prechádzať cez parcelu CKN č. XXX malo preukazovať T.

svedectvo brata žalovanej P. J., ktorého tvrdenie o recipročnom obsahu takejto dohody malo robiť záver
o jej existencii dôveryhodným. Zastal tiež názor, že ak by takejto dohody nebolo, bolo by vzhľadom na
polohu parcely CKN č. XXX bez priameho prístupu k cestnej komunikácii prakticky vylúčené, aby na nej
T. J. mohol postaviť vlastný rodinný dom. Podľa skoršieho názoru súdu, aj skutočnosť že v konaní neboli
preukázané tvrdenia žalovanej strany, že by bol dom na parcele CKN č. XXX postavený bez stavebného

povolenia, nepriamo signalizovala dohodu o spôsobe užívania pôvodných pozemnoknižných parciel
mpč. XX a XX T. J. a K. J. a s ohľadom na polohu domu súp. č. XX a parcely CKN č. XXX aj dohodu
o spôsobe prístupu k nim. Dohodu, obsahom ktorej muselo byť dobrovoľné trpenie prechodu vlastníka
domu súp. č. XX a spoluvlastníka neskoršej parcely CKN č. XXX cez parcelu CKN č. XXX aj v ďalšom
nadväzujúcom období mala podľa skoršieho názoru súdu potvrdzovať aj finančná spoluúčasť právneho

predchodcu žalobcu (a čiastočnej osobnej pomoci) pri výstavbe mosta cez miestny potok. Na základe
toho súdu označenú dohodu v skoršom rozsudku vyhodnotil za domnelý právny titul nadobudnutia
práva prechodu cez parcelu CKN č. XXX pre vlastníkov parcely CKN č. XXX, resp. domu na neho
stojacom, odôvodňujúci záver o oprávnenosti a dobromyseľnosti výkonu tohto práva T. J.. Mal za to,
že pre záver o oprávnenom výkone tohto práva právnym predchodcom žalobcu nebolo možné trvať

na preukázaní písomného právneho úkonu smerujúceho k jeho zriadeniu, keďže v Č. začiatku plynutia
vydržacej doby podľa v tom čase platných právnych predpisov ani k zriadeniu vecného bremena platne
dôjsť nemohlo. Keďže tento právny stav sa úpravou účinnou od 1.4.1983 zmenil, po tomto dni bolo
možné jeho oprávnenému nositeľovi započítať aj skorší výkon obsahom zhodného práva. Na základe
toho v prvom svojom rozsudku Okresný súd Bardejov ustálil, že s výkonom práva prechodu ako vecného

práva k cudzej veci započal T. J. po strate akýchkoľvek spoluvlastníckych práv k terajšej parcele CKN č.
XXX, teda vydržacia doba mu začala plynúť 21.2.1977 a uplynula po 10 rokoch dňom 21.2.1987, kedy
takéto právo k cudzej veci bolo aj po právnej stránke možné v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka v
znení účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991 skutočne vydržať. Uzavrel, že vydržaním toto právo právny
predchodca žalobcu riadne nadobudol a zmenou vlastníctva k domu súp. č. XX na základe prevodu

práva (darovacia zmluva), resp. vydržaním vlastníctva k parcele CKN č. XXX sa stal osobou oprávnenou
pre jeho výkon žalobca. Rozsah tohto práva súd pôvodne vymedzil odkazom na geometrický plán č.
XXXXXXXX-XXX/XX vyhotoviteľa GEODÉZIA, a.s. Prešov, autorizačne overeného 5.11.1999 a úradne
overeného 8.11.1999 pod č. 575/99.

6. Proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 5C/271/2013-154 z 20.12.2018 podala v jeho
vyhovujúcej časti odvolanie žalovaná. Na podklade neho Krajský súd v Prešove uznesením č. k.
17Co/58/2019-198 z 12.3.2020 prvoinštančný rozsudok v napadnutej časti zrušil a v rozsahu zrušenia
vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že je
povinnosťou žalobcu preukázať, že mu právo vyplývajúce z vecného bremena svedčí a že žalovaná

je povinná realizáciu tvrdeného práva strpieť. Keďže sám žalobca vo svoj prospech vecné bremeno
nevydržal (taký je aj záver prvoinštančného súdu), je potrebné skúmať, či u jeho právnych predchodcov
došlo k vydržaniu a následne zistiť, či z takéhoto vecného bremena vzniká toto právo aj pre žalobcu.
Podľa právneho názoru odvolacieho súdu, z prvoinštančného rozhodnutia nie je jednoznačne zistiteľné,
aké vecné bremeno malo vzniknúť medzi právnymi predchodcami strán sporu T. J. a K. J., keď v 60-

tych rokoch obaja si postavili na nehnuteľnostiach, ktoré v tom čase ešte neboli reálne rozdelené,
rodinné domy. Najneskôr v roku 1966 - 68 tu mala existovať ústna zmluva medzi uvedenými osobami,
ktorá okrem iných okolností mala zriaďovať prechod T. J. cez pozemok K. J., ktorá môže byť právnym
dôvodom, z ktorého žalobca môže odvodzovať so zreteľom na všetky okolnosti svoje právo prechodu,avšakvtomtosmerepovažovalzapotrebnéjednoznačnezistiť,čitotoprávo,resp.dohodabolazriadená
in rem alebo in personam. Za ďalšiu dôležitú okolnosť majúcu vplyv na úspešnosť žalobcu v rozsahu
povinnosti žalovanej strpieť výkon vecného bremena označil skutočnosť, či toto právo nebolo zriadené

len na určitý čas, prípadne na určitý účel (napr. výstavba domu), alebo na určité životné situácie, ako
to bolo tvrdené svedkami v priebehu prvoinštančného konania, napr. na zvážanie sena, čo tvrdila aj
žalovaná. Na to, aby žalobca mohol byť úspešný v spore, kde by bola uložená povinnosť žalovanej
umožniť mu prechod peši osobným a nákladným motorovým vozidlom, je potrebné, aby žalobca
preukázal rozsah vecného bremena zriadeného ústnou dohodou medzi T. J. a K. J. a to nielen rozsahom

zaťaženia pozemku žalovanej v priestore, ale aj to, aký spôsob zaťaženia nehnuteľnosti patriacej
žalovanej, resp. jej právnemu predchodcovi bol dojednaný. Pokiaľ bol dojednaný len peší, je vylúčené,
abyaktuálnepotransformáciinanovétechnickévymoženostiapokrokaoprávnenézáujmyžalobcubolo
toto vecné bremeno rozšírené na prejazd motorovými vozidlami, nielen osobnými, ale aj nákladnými.
Pokiaľ bolo dohodnuté, že k vecnému bremenu dochádza aj formou prejazdu konským povozom, resp.
motorovým vozidlom, je potrebné vzhľadom na priestorové možnosti a na primeranosť realizácie práva

vyplývajúceho z vecného bremena a obmedzenia vlastníckeho práva žalovanej jednoznačne vyhodnotiť
aktuálnu dôvodnosť takéhoto záberu. Konštatoval, že dokazovanie v rozsahu, v akom bolo dohodnuté
vecné bremeno pred prvoinštančným súdom chýba. Následne odvolací súd konštatoval, že žalobca je
povinný preukázať, že mu právo k cudzej veci patrí, no prvoinštančný súd sa v súvislosti s existenciou
vecnéhobremenabližšie,vzhľadomnato,ženemaljednoznačneustálené,čivôbecišloovznikvecného

bremena a či išlo o vecné bremeno obsahovo in rem alebo in personam nevysporiadal, či toto vecné
bremeno reálne existuje a existuje v prospech žalobcu. Nie je zistené, pokiaľ toto vecné bremeno
existuje, ako sa reálne, v akej frekvencii vykonávalo žalobcom a či jeho vykonávanie je obsahovo totožné
s tým, ako bolo vecné bremeno zriadené a či požiadavka na realizáciu tohto práva nie je vo väčšom
rozsahu, ako malo dôjsť pri jeho vzniku ustálením rozsahu vecného bremena. V súvislosti s darovaním

nehnuteľnosti od právneho predchodcu T. J. a I. J. žalobca nepreukázal, ako sa dozvedel o existencii
práva vyplývajúceho z tvrdeného vecného bremena v tomto konaní. Pokiaľ sa žalobca dozvedel len
na základe ústneho tvrdenia jeho právneho predchodcu, že s vlastníctvom nehnuteľnosti je spojené aj
právo zodpovedajúce vecnému bremenu a táto okolnosť nie je v zmluve riadne uvedená a žalobca sa
o existencii tohto práva vecného bremena in rem prechodu peši, osobným a nákladným motorovým

vozidlom cez parcelu XXX na parcelu XXX riadne nepresvedčil, nemôže byť so zreteľom ku všetkým
okolnostiam v dobrej viere, že mu toto právo prináleží, že sa môže sa domáhať realizácie tohto svojho
práva, pretože pri normálnej opatrnosti by si existenciu tohto práva, prípadne právneho titulu mal overiť.
Realizácia práva vecného bremena musí byť jednoznačná tak, aby bola nezameniteľná, vykonateľná a
aby nad mieru nezaťažovala povinnú, teda žalovanú. Právo vyplývajúce z vecného bremena nemôže

byť žalobcovi priznané vo väčšom rozsahu, než bolo v minulosti právnymi predchodcami zriadené.
Realizácia tohto práva nemôže byť len na žiadosť a v rozsahu, v akom to žiada žalobca bez preukázania
reálneho rozsahu jeho vzniku. Na uvedené je potrebné, aby prvoinštančný súd mal dostatok dôkazov
od žalobcu. Geometrický plán, od ktorého žalobca odvodzuje rozsah svojho nároku (geometrický plán č.
XXXXXXXX-XXX/XX zo dňa 8.11.1999) je geometrickým plánom na majetkové vysporiadanie parcely č.

XXX a zriadenie vecného bremena. Zriadenie vecného bremena je v geometrickom pláne na parcele č.
XXX, patriacej žalovanej, vykreslené červenou čiarou. Z geometrického plánu však nie je jednoznačne
zistiteľné, prečo je zvolený ohraničený spôsob prechodu cez pozemok žalovanej, prečo výmera cesty je
vrozsahu3metre,prečoprechádzatesnepredvchodomdorodinnéhodomužalovanej,akýmspôsobom
došlo k situovaniu vecného bremena a vôbec nie je zohľadnené, či tento geometrický plán je aktuálny

aj po 20 rokoch, či v prírode je vzhľadom na možné zmeny takto vykreslené vecné bremeno vôbec
zrealizovať. Odvolací súd vyhodnotil existenciu vecného bremena ako takého za sporné, a rovnako aj,
či právo vyplývajúce z takto tvrdeného vecného bremena svedčí žalobcovi a či takto tvrdené právo je
povinná žalovaná strpieť. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý výrok prvoinštančného rozsudku
a súvisiaci výrok o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) Civilného sporového poriadku

(ďalej len „C.s.p.“) zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uložil súdu prvej inštancie ustáliť
skutkový stav na základe dôkazov, ktoré je povinný predložiť žalobca na preukázanie svojich tvrdení
(žalobcovi svedčí povinnosť tvrdiť a dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti uplatneného práva)
a o nároku znova rozhodnúť.

7. Po zrušení rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 5C/271/2013-154 z 20.12.2018 uznesením
Krajského súdu v Prešove č. k. 17Co/58/2019-198 z 12.3.2020 súd uznesením č. k. 5C/271/2013-204
z 27.4.2020 vyzval žalobcu, aby uviedol skutkové tvrdenia a námietky, ktoré doposiaľ v konaní
nepredniesol, označil dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností a dôvodnosti uplatneného nárokua predložil listinné dôkazy na preukázanie uvádzaných tvrdení. Žalobca v odpovedi na výzvu súdu z
1.6.2020 pre potrebu ďalšieho konania v podstatnom uviedol, že vzhľadom k tomu, že K. J. zomrel
v roku 1976 a T. J. v roku 2000, títo sa nemôžu k otázke vzniku a trvania vecného bremena práva

prechodu osobne vyjadriť. Poukázal súčasne na okolnosť, že ak právny predchodca žalobcu T. J.
postavil ešte pred rozdelením spoločnej parcely rodinný dom na tej jej časti, ku ktorej nie je iný prístup
ako cez parcelu, na ktorej ešte skôr postavil dom jeho brat K. J., je logicky zrejmé, že išlo o právo
prechoduakotaké,tedaprávoprechoduakopeši,takajprechoduresp.prejazduosobnýmianákladnými
motorovými vozidlami, pretože v rámci výstavby rodinného domu sa musel právny predchodca žalobcu

dostať na dotknutú parcelu peši ako aj zabezpečiť prevoz stavebného materiálu a po jeho dostavaní
sa T. J. a členovia jeho rodiny k nemu museli vedieť dostať. Zvýraznil, že v prejednávanej veci ide o
právo prechodu na parcelu, na ktorej je postavený rodinný dom, ku ktorému je nevyhnutné dostať sa
každodenne peši, či osobným motorovým vozidlom a v prípade potreby (napr. oprava, rekonštrukcia
rod. domu) aj nákladným motorovým vozidlom. Z tejto okolnosti potom vyvodzoval, že medzi právnymi
predchodcami strán bolo právo prechodu ako peši, tak aj prejazd osobnými a nákladnými motorovými

vozidlami zriadené a to v podobe in rem. K otázke rozsahu vecného bremena poukázal na vyjadrenie
žalovanej, ktorá na pojednávaní 17.3.2015 okrem iného uviedla, že „potom, keď už bol postavený
nový most, tak sa prechádzalo cez parcelu XXX na parcelu XXX, tak, ako som uvádzala občas, keď
potrebovali niečo previesť, po tom priestore, ako je teraz zakreslený na geometrickom pláne“. Tvrdil
preto, že až do roku 2012 bolo predmetné vecné bremeno vo vyššie uvedenom rozsahu aj realizované

a žalovanou bez akýchkoľvek sporov trpené a jeho výkonom sa o ňom aj sám presvedčil aj potom, ako
rodinný dom súp. č. XX postavený na parcele č. XXX nadobudol do svojho vlastníctva. Uvádzal, že do
konania ním predloženým geometrickým plánom je ohraničený rozsah vecného bremena v nevyhnutnej
miere tak, aby jeho realizácia bola čo do rozsahu nezameniteľná a vykonateľná a aby nad mieru
nevyhnutnú pomerom žalovanú nezaťažovala. Preto je šírka cesty 3 m, čo je minimálny rozmer pre

nákladné motorové vozidlo a jeho priebeh, resp. situovanie reaguje na priestorové usporiadanie stavieb
nachádzajúcichsanaparceleč.XXX.Kotázkerozsahu,vakombolovecnébremenodohodnuté,navrhol
opätovne dopočuť svedkov, ktorí boli v konaní už skôr vypočutí.

8. Žalovaná na výzvu súdu podľa uznesenia č.k. 5C/271/2013-213 z 3.6.2020 k týmto tvrdeniam a

prípadným ďalším dôkazom v podstatnom uviedla, že medzi stranami sporu nebola nikdy žiadna ústna
ani písomná dohoda o jeho vzniku. Tvrdila, že otec žalovanej chcel vymerať cestu a rozdeliť parcelu,
ale žiaden právny predchodca sporových strán s tým nesúhlasil. Žalobca cez parcelu v jej vlastníctve
prechádzal ako v minulosti, tak aj v súčasnosti tak, že na parcelu CKN XXX, k.ú. E. sa dostal cez parcelu
CKN XXX, kde má spoluvlastnícky podiel ako aj cez parcelu CKN XXX. Žalovaná tento stav trpela, lebo

aj sama prechádzala cez parcelu CKN XXX, na ktorej má žalobca spoluvlastnícky podiel po otcovi, no
žalobcova mama a sestra nesúhlasili, aby prechádzal cez parcely, kde má svoj spoluvlastnícky podiel.
Žalobca prechod v žiadnom prípade pravidelne nevyužíval a v súčasnosti využíva aj naďalej prechod
cez parcelu CKN XXX. Tvrdila, že súdu nebolo zo strany svedkov, ani v spisovom materiáli preukázané,
či medzi právnymi predchodcami strán sporu T. J. a K. J. vzniklo vecné bremeno. Žalobca neuniesol

dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti žaloby. Vyjadrenie žalobcu, že išlo v minulosti o právo
prechodu ako takého je len dedukciou a prianím žalobcu. Šírku geometrickým plánom vymedzeného
prechodu po parcele CKN č. XXX (3 m) označila za absolútne nerealizovateľnú, keďže šírka parcely,
ktorá je vo vlastníctve žalovanej je v najužšom mieste iba 3,5 m a v zimnom období pri spadnutí snehu zo
strechy sa tento priestor zúži na cca 2 m. V geometrickom pláne chýba určenie vzdialeností od hranice

parcely CKN XXX a CKN XXX. Poukázala tiež na to, že sa v prospech žalobcu vzdala spoluvlastníctva z
podielu o výmere 209 m2. Zotrvala na návrhu žalobu zamietnuť a žiadne návrhy na vykonanie dôkazov
neoznačila.

9. V priebehu ďalšieho konania s ohľadom na zmeny výmer parcely CKN č. XXX a jej rozdelenie žalobca

v nerozhodnutej časti upravil žalobný petit tak, že sa po úprave domáhal uloženia povinnosti žalovanej
strpieť výkon práva prechodu zodpovedajúceho vecnému bremenu in rem žalobcu peši, osobným a
nákladným motorovým vozidlom cez parcelu CKN č. XXX/X - zast. pl. a nádvorie o výmere 656 m2
vedenú na LV č. XXX, k.ú. E., na parcelu CKN č. XXX - zast. pl. a nádvorie o výmere 838 m2 vedenú
na LV č. XXX, k.ú. Lukavica v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX

vyhotoviteľa GEOPRAC, Jozef Pavúk, Českej Lipy 7, Bardejov, autorizačne overeného dňa 23.9.2020 a
úradneoverenéhodňa25.9.2020podč.G1-775/2020atonapodkladenovéhodokonaniapredloženého
geometrického plánu. Túto zmenu súd pripustil na pojednávaní uznesením z 25.5.2021. Súčasne
poukazoval na potrebu zhodnotenia všetkých okolností prípadu, predovšetkým že právni predchodcoviastrán boli bratmi - dvojičkami, ktorí si za manželky zobrali dve sestry; že ich blízky rodinný vzťah ktorých
vyústil v 60-tych rokoch do rozhodnutia v čase keď dotknuté pozemky neboli rozdelené, postaviť si v
susedstve rodinné domy s tým, že T. J. bude na prístup k svojmu rodinnému domu využívať pozemok

brata K. J., ako jediný možný prístup. Oba rodinné domy postavili právni predchodcovia účastníkov
konanianazabezpečeniebývaniapresvojerodinysvedomím,ženaichmiestourčitenastúpiaichprávni
nástupcovia a to aj včítane práva prechodu medzi nimi dohodnutého. Uvedená zásadná okolnosť podľa
žalobcu logicky svedčí o tom, že v danej veci bolo dohodnuté vecné bremeno in rem a nie in personam, a
že právo prechodu bolo dohodnuté v neobmedzenom rozsahu, rešpektujúc miestne pomery na parcele

CKN č. XXX. Rodinný dom na parcele CKN č. XXX nadobudol žalobca darom od svojich starých rodičov
T. a I. J., ktorých žalobca pravidelne navštevoval a preto mu boli dobré známe aj pomery týkajúce
sa prístupu k rodinnému domu formou prechodu a prejazdu cez parcelu žalovanej bez akýchkoľvek
obmedzení. Prechod v navrhovanom rozsahu nevyužíval len napr. žalobca a jeho rodičia, ale aj ďalšie
deti T. J., ktoré ho pravidelne navštevovali a až k jeho rodinnému domu, teda na parcelu CKN č. XXX
prichádzali svojimi motorovými vozidlami. Žalobca tak nemal dôvod pochybovať o tom, že by mal mať

do budúcna problém s prístupom k svojmu rodinnému domu. Týmito okolnosťami rozporoval úvahu
odvolacieho súdu, že ak sa žalobca dozvedel o práve prechodu len na základe ústneho tvrdenia jeho
právneho predchodcu a v tomto práve a jeho rozsahu sa riadne nepresvedčil, nemôže byť v dobrej
viere, že mu toto právo patrí. Táto úvaha by bola na mieste, ak by rodinný dom na parcele CKN č. XXX
nadobudla osoba, neznalá pomerov. K otázke rozsahu vecného bremena poukázal na to, že parcela

CKN č. XXX/X, k.ú. E. slúži aj žalovanej na prejazd na zadnú časť jej parcely, o čom svedčia betónové
pásy umiestnené na dotknutom pozemku žalovanej.

10. Súd opätovne vec prejednal na pojednávaní dňa 25.5.2021 a to za účasti oboch strán sporu, v závere
ktorého vydal vo veci tento rozsudok. V rámci dokazovania vykonaného v priebehu celého konania súd

na nariadených pojednávaniach vypočul strany sporu ako aj svedkov P. Q., I. J., P. J., F. J., T. J., P. J.,
T. A., F. J., P. V. a oboznámil sa s listinných dôkazmi: listy vlastníctva č. XXX, XXX vedené pre k. ú.
E., geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XX zo dňa 5.11.1999 vyhotovený spoločnosťou GEODÉZIA,
a.s. Prešov, pobočka 341, Dlhý rad 16, Bardejov, rozhodnutie Miestneho národného výboru E. značka
XX/XXXX-V. zo dňa 25.1.1966, notárska zápisnica N 44/2000, Nz 40/2000 spísaná na notárskom úrade

v Bardejove JUDr. Ľudmilou Hošíkovou dňa 8.3.2000, prípis Mestského úradu B. o zmene priezviska
žalovanej, notárska zápisnica N 113/1998, Nz 97/98 napísaná na notárskom úrade JUDr. Jána Hamaru,
výpis z pozemkovej knihy záp. č. XX a záp. č. XX k.ú. E., notárska zápisnica N 598/2002, Nz 678/2002
zo dňa 6.9.2002 spísaná JUDr. Martou Vaľkovou, ktorou bolo osvedčené vydržanie vlastníckeho práva
žalobcu k parcele CKN č. XXX, obsah geometrického plánu č. XXXXX-XXX-XXX-XX zo dňa 7.2.1989

pod č.l. XX, správa OÚ Bardejov zo dňa 23.1.2018, rozhodnutie Štátneho notárstva v Bardejove sp. zn.
D 563/1976, rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 17Co/58/2019-198 z 12.3.2020, geometrický plán
vyhotoviteľa GEO-PRAC, Jozef Pavúk, Českej Lípy 7, 085 01 Bardejov, č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo
dňa 23.9.2020, aktuálne výpisy z listov vlastníctva č. XXX a č. XXX, k.ú. E., vyňatok z katastrálnej mapy
č.l. XXX a ostatným obsahom spisu. Dokazovaním bol vo veci zistený nasledovný skutkový stav.

11. Žalobca pri svojom výsluchu tvrdil, že v minulosti tvorili parcely CKN č. XXX a XXX jeden pozemok,
ktorý si starý otec žalobcu (T. J.) a otec žalovanej (K.Á. J.) rozdelili za účelom výstavby rodinných domov,
pričom súčasťou tejto dohody bola aj dohoda o práve prechodu starého otca žalobcu po pozemku
otca žalovanej na svoj pozemok, Táto dohoda sa mala realizovať až do roku 2012. Tvrdil, že jeho

právny predchodca sa v súvislosti s reguláciou miestneho potoka finančne podieľal na výstavbe mosta
slúžiaceho na prístup z hlavnej cesty na parcelu žalovanej CKN č. XXX a nadväzne na parcelu žalobcu
CKN č. XXX. Uvádzal, že spory o užívanie práva prechodu po parcele CKN č. XXX v minulosti neboli a
že na parcele CKN č. XXX, mal mať ešte jeho právny predchodca v minulosti postavenú drevenú stavbu
- sýpku zakreslenú aj na doloženom geometrickom pláne, ktorá bola situovaná pri vstupe na parcelu

CKN č. XXX z hlavnej cesty. Pripúšťal, že v súčasnosti využíva pri prechode na parcelu CKN č. XXX
pozemky, ktoré užíva jeho matka (t.j. parcely CKN č. XXX a XXX).

12. Žalovaná pri svojom výsluchu tvrdila, že v minulosti tvorili parcely CKN č. XXX a 190 jeden pozemok,
na ktorom stál v minulosti pred jej domom starý hlinený dom, kde ich právni predchodcovia, T. J. a K.

J., vyrastali. Jej právny predchodca, K. J., postavil v roku 1962 povyše hlineného domu terajší dom,
v ktorom žalovaná býva. Tvrdila, že starý otec žalobcu o niekoľko rokov neskôr postavil na terajšej
parcele CKN č. XXX bez stavebného povolenia vlastný rodinný dom. Pripustila, že pri výstavbe domu
na parcele CKN XXX sa využíval prechod aj cez parcelu CKN č. XXX, ale nie tak, ako bol prechodvyznačený na žalobcom predloženom geometrickom pláne, ale poza sypance po hranici s parcelou CKN
č. XXX, následne medzi starým hlineným domom a novým domom na parcele CKN č. XXX, potom poza
jej dom situovaný na parcele CKN č. XXX - popri hranici s parcelou CKN č. XXX. Uvedený prechod

sa mal využívať do začiatku 80-tych rokov a cez potok realizovať cez starý drevený most stojaci na
mieste súčasného železobetónového mosta. Uvádzala, že nový most cez potok staval brat žalovanej
a finančne na jeho výstavbu prispel aj starý otec žalobcu sumou 1 000,- Sk. Pripúšťala tiež, že po
výstavbe nového mosta starý otec žalobcu občasne (autom) využíval prechod po tomto moste a to po
priestore vyznačenom na geometrickom pláne predloženom žalobcom. Tvrdila tiež, že medzi parcelami

CKN č. XXX, XXX, XXX a XXX v minulosti nebolo žiadne oplotenie, navzájom sa užíval prechod cez tieto
pozemky, čím si obyvatelia žijúci na týchto parcelách skracovali cesty. Poukazovala na to, že o údržbu
pozemku parcela CKN č. XXX sa žalobca nestará, hoci tam chce mať právo prechodu, tento prechod
vôbec nevyužíva, v dome na parcele CKN č. XXX nebýva a rovnako dlhodobo nevyužíval ani sypanec
pôvodne postavený na jej pozemku, ktorý bol odstránený v r. 2010.

13. Svedok P. Q., bez príbuzenského vzťahu k stranám konania osvedčoval, že právny predchodca
žalobcu užíval pozemok žalovanej na prístup k svojmu pozemku a to od hlavnej cesty cez most a
pozemok žalovanej na vlastný pozemok, kde mal postavený dom. Tvrdil, že betónový most cez potok
na pozemok žalovanej, ktorý nahradil pôvodný drevený most, staval P. J. (brat žalovanej) a druhý jeho
menovec P. J. (ujo žalobcu). Svedčil tiež, že obidva pozemky v minulosti tvorili jeden pozemok, ploty

na hraniciach pozemkov v susedstve boli postavené v 70-tych rokoch, ako aj že spory medzi stranami
sporu, resp. ich právnymi predchodcami pri užívaní opísaného prechodu na parcelu žalobcu v minulosti
neboli.

14. Svedkyňa I. J., stará matka žalobcu v podstatnom uvádzala, že počas svojho života najskôr

bývala v dnes zbúranom dome stojacom na terajšej parcele CKN č. XXX, v priebehu 60-tych rokov sa
presťahovala s manželom do novopostaveného domu. Na prístup k nemu využívala parcelu teraz vo
vlastníctve žalovanej, pričom sa s manželom podieľali sa na výstavbe betónového mosta cez potok.

15. Svedok P. J., bratranec žalovanej a ujo žalobcu vo svojej výpovedi uvádzal, že do roku 1985 žil v

dome postavenom jeho otcom na parcele CKN č. XXX. Svedčil, že v minulosti išlo o jeden pozemok,
ktorý si dvaja bratia rozdelili ústnou dohodou a postavili na nich domy. Tvrdil tiež, že v minulosti medzi
týmito pozemkami neboli žiadne ploty, chodilo sa po nich voľne a v čase výstavby domu na terajšej
parcele CKN č. XXX ako aj v neskoršom období sa cez pozemok žalovanej CKN č. XXX pravidelne
prechádzalo.Svedčilotom,ženavýstavbeželezobetónovéhomostacezpotoksaosobnepodieľal,ďalej

o finančnej účasti svojho otca (právneho predchodcu žalobcu) na tejto výstavbe. Na základe rodičmi
sprostredkovaných poznatkov uvádzal, že právni predchodcovia strán najskôr zvažovali vytvorenie
prístupunaparceluCKNč.XXXcezzáhradkupreddomomžalovanejapozajejdom,avšakprenesúhlas
matky žalovanej bola cesta vedená okolo domu žalovanej, tak ako je vyznačená na geometrickom pláne.

16. Svedkyňa F. J., matka žalobcu v podstatnom uvádzala, že v minulosti sa k domu jej otca na terajšej
parcele CKN č. XXX bolo možné dostať len cez pozemok žalovanej a tento prechod sa využíval pokým
žil jej otec. Svedčila, že žiadne väčšie spory medzi jej rodičmi a rodičmi žalovanej ohľadne užívania
parciel neboli, na výstavbe mosta cez potok na pozemok žalovanej sa mal podieľať aj jej otec, a že
plynovú prípojku k domu žalobcu na parcele CKN č. XXX umožnila viesť cez svoj pozemok, pretože

žalovaná nedovolila, aby bol plyn vedený cez parcelu CKN č. XXX.

17. Svedok T. J., ktorý je ujom žalobcu svedčil, že do roku 1975 býval v dome žalobcu, pri návštevách
svojich rodičov vždy chodieval autom cez pozemok žalovanej až k domu na parcele CKN č. XXX, a
že k zmene tejto situácie prišlo až v posledných rokoch, kedy žalovaná cestu prehradila. Svedčil, že v

minulostimedzipozemkamižalobcuažalovanejneboližiadneploty,naparceluCKNč.XXXneexistovala
iná cesta ako cez parcelu CKN č. XXX a len v priebehu času bola urobená od parcely vlastnícky patriacej
matke žalobcu (CKN č. XXX) bránička na prechod k domu žalobcu.

18. Svedok P. J., ktorý je bratom žalovanej svedčil, že terajšie parcely CKN č. XXX a XXX pôvodne

tvorili jeden pozemok, ktorý bol rozdelený ešte starým otcom žalovanej a prastarým otcom žalobcu.
Svedčil, že pozemok, ktorý je teraz vo vlastníctve žalobcu bol pôvodne záhradou a že v minulosti sa
na terajšiu parcelu CKN č. XXX prechádzalo cez pozemok teraz tvoriaci parcelu CKN č. XXX, keďže
medzi právnymi predchodcami strán sporu existovala dohoda o tom, že pokiaľ rodičia žalovanej dovoliaprejsť starým rodičom žalobcu cez svoj pozemok, títo obdobne umožnia rodičom žalovanej otáčať sa s
vozmi na svojom pozemku. Uvádzal tiež, že v čase výstavby domu na parcele CKN č. XXX starý otec
žalobcu prevážal stavebný materiál cez pôvodný drevený most ponad potok a následne cez pozemok

žalovanej, pretože iný prístup na danom mieste nemal.

19. Svedok T. A., bez príbuzenských väzieb k stranám sporu, svedčil, že v minulosti boli vzťahy medzi
právnymi predchodcami strán dobré, nikto sa nehádal, ploty medzi predmetnými pozemkami najskôr
neboli a preto sa po nich aj chodilo rôznymi cestami. Uvádzal, že keď sa chcel starý otec žalobcu dostať

k svojmu domu, prechádzal aj cez pozemok, ktorý teraz vlastnícky patrí žalovanej.

20. Svedok F. J., brat žalovanej k veci uvádzal, že právo prechodu mal žalobca iba preto, že im jeho
rodina dovolila tadiaľ prechádzať, pokiaľ si nevysporiadajú vlastný prístup. Popieral existenciu dohody
medzi právnymi predchodcami žalobcu a žalovanej ohľadne práva prechodu po parcele CKN č. XXX
tvrdiac, že jeho otec (otec žalovanej) navrhoval vymerať spoločnú cestu a ostatný pozemok rozdeliť

na polovicu, zatiaľ čo starý otec žalobcu chcel svoju polovicu pôvodného pozemku užívať a súčasne
polovicu teraz vlastnícky patriacu žalovanej užívať ako cestu k svojmu pozemku, s čím otec svedka
(a súčasne žalovanej) nesúhlasil. Uvádzal, že na parcelu CKN č. XXX chodili právni predchodcovia
žalobcu cez ich dvor a rovnako aj cez svoje pozemky, podľa toho, ako im to vyhovovalo. Poukazoval
na to, že pri výstavbe terajšieho oplotenia na parcele CKN č. XXX bol žalovanou ponechaný priestor,

ktorý mal rodine žalobcu umožniť prístup na parcelu CKN č. XXX po parcelách vlastnícky patriacich
rodine žalobcu. K výstavbe železobetónového mosta cez potok uvádzal, že jeho výstavbu realizoval v
roku 1985, pri stavbe mu pomáhal nebohý kolega z práce a jeden krát aj P. J., že na výstavbu mosta
finančne prispela aj rodina právneho predchodcu žalobcu sumou 200,- Kčs, pretože chceli, aby bol most
spoločný. Tvrdil, že pri výstavbe domu žalobcu bol používaný pozemok žalovanej z dôvodu, že cez iný

most nemohlo prejsť nákladné auto s ťažkým materiálom, v minulosti medzi pozemkami ploty neboli,
preto sa chodievalo aj poza dom žalovanej, ale keď pred domom žalovanej bola vytvorená záhradka
začalo sa najmenej pred 30 rokmi prechádzať cez pozemok žalovanej spôsobom, ktorý tvrdí žalobca.

21. Svedok P. V. v blízkom vzťahu so žalovanou uvádzal, že približne od roku 2010 žalobca cez pozemok

žalovanej neprechádzal a to ani peši, žalobca používa k svojmu domu len prechod cez dvor svojich
rodičov, t. j. poza dvor, ktorý je vo vlastníctve žalovanej.

22. Ohliadkou na mieste samom 2.11.2017 bolo zistené, že prístup do nehnuteľnosti žalovanej (CKN
č. XXX) je možný cez železobetónový most, ktorý ide od hlavnej cesty a tento prebieha popri dome

žalovanej č. XX po ľavej strane. Po pravej strane tejto cesty sú dve budovy, sčasti murované, sčasti
drevené, za domom č. XX, sa nachádza dvor. Pozemok žalovanej je oplotený a oddeľuje parcely
vlastnícky patriace žalobcovi od parcely vlastnícky patriacej žalovanej. Súčasný vstup k domu č. XX na
parcele CKN č. XXX je možný od pozemku, kde je postavený dom matky žalobcu č. XX, tým spôsobom,
že na pozemku žalovanej bol ponechaný priechod asi o šírke 2,5 až 3 m; bolo tiež zistené, že štrk na

okraji pozemku žalovanej CKN č. XXX bráni prechodu k domu č. XX na parcele CKN č. XXX.

23. Z predložených listinných dôkazov, predovšetkým z geometrických plánov č. XXXXX-XXX-XXX-XX
zo 7.2.1989 a č. XXXXXXXX-XXX/XX z 5.11.1999, ako aj z výpisov z pozemnoknižných vložiek č. XX
a XX, k.ú. E. vyplýva, že ako parcela CKN č. XXX, tak aj parcela CKN č. XXX čerpajú z pôvodných

pozemnoknižných parciel mpč. XX a mpč. XX. Pôvodná pozemnoknižná parcela mpč. XX bola zapísaná
v pozemnoknižnej vložke č. XX pre k.ú. E. a ako jej pôvodní podieloví spoluvlastníci boli vedení pod
B 19/a P. V. v 4/56-inách, pod B 19/c T. V. v 4/56-inách, pod B 19/d P. V. /ž. I. O./ v 4/56-inách, pod B
20/a P. V. v 3/56-inách, pod B 20/c T. V. v 3/56-inách, pod B 20/d P. V. v 3/56-inách, pod B 21/a T. J. v
14/56-inách titulom daru 14.2.1948 č.d. XXX, pod B 21/b K. J. v 14/56-inách titulom daru 14.2.1948 č.d.

XXX, pod B/22 na mene P. V. v 7/56-inách. Obdobné platí aj o pozemnoknižnej parcele mpč. XX, ktorá
bola zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. XX pre k.ú. E. a ako jej pôvodní podieloví spoluvlastníci boli
vedení pod B8 F. X. rod. J. v 2/4-inách titulom daru 18.9.1946 č.d. XXX, pod B 9/a T. J. v 1/4-ine titulom
daru 14.2.1948 č.d. XXX, pod B 9/b K. J. v 1/4-ine titulom daru 14.2.1948 č.d. XXX.

24. Žalobca sa stal vlastníkom parcely CKN č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 838 m2,
k. ú. Lukavica, vedenej na LV č. XXX na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva
spísaného vo forme notárskej zápisnice, notárkou JUDr. Martou Vaľkovou dňa 6.9.2002 pod N 598/2002,
Nz678/2002.Vpredmetnomosvedčeníokreminýchajžalovanáakopotencionálnadedičkatejtoparcelyvyhlásila, že súhlasí s jej majetkoprávnym vyporiadaním a uznáva dobromyseľnú držbu žalobcu k
vyporiadavanej nehnuteľnosti, na ktorej je postavený rodinný dom, ktorého výlučným vlastníkom je
žalobca. Vlastníctvo k domu súp. č. XX postavenom na parcele CKN č. XXX žalobca nadobudol

darovacou zmluvou z 25.3.1998 spísanou formou notárskej zápisnice N 113/98 Nz 97/1998 od svojich
starých rodičov - T. J. a I. J.Á..

25. Z rozhodnutia Miestneho národného výboru E., zn. 18/1966-Výst. z 25.1.1966 vyplýva, že na
parcelách vedených pod EN č. XX/X a XX bola T. J. - starému otcovi žalobcu povolená stavba rodinného

domu skladajúceho sa z 2 izieb, kuchyne a špajze s dátumom ukončenia stavby 1.7.1968.

26. Žalovaná sa stala výlučnou vlastníčkou parcely CKN č. XXX, k.ú. E. po prevode spoluvlastníckych
podielov vedených na LV č. XXX na matku T. J. v 4/8-inách, a na súrodencov P. J., F. J. a T. J., u
každého v podiele 1/8-ine a to darovacou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice N 44/2000 Nz
40/2000. Ešte predtým bola žalovaná vedená ako spoluvlastníčka parcely CKN č. XXX, k. ú. E. a domu

súp. č. XX v podiele 1/8-iny na základe rozhodnutia o dedičstve D 563/76, zapísaného pod pol. v. z.
3/77, čo vyplýva z úplnej kópie LV č. XXX obsiahnutého v spise. Z pripojených kópií identifikácií parciel
vyhotovenýchvsúvislostisoznačenýmdedičskýmrozhodnutím,obsahurozhodnutiaŠtátnehonotárstva
v Bardejove sp. zn. D 563/76 z 1.2.1977, právoplatného 21.2.1977 v spojení s kópiou pôvodného LV
č. XXX (č.l. 115 spisu) súd ďalej zistil, že parcela teraz CKN č. XXX bola zapísaná na základe pol. v.

z. 11/79 prečíslovaním parcely EN č. XX/X - dom a dvor o výmere 628 m2, ktorá bola pri prejednaní
dedičstva označená za identickú s pozemnoknižnou parcelou mpč. XX o výmere 575 m2 zapísanou v
pozemnoknižnej vložke č. XX. Naopak pozemnoknižná parcela mpč. XX o výmere 791 m2 zapísaná
v pozemnoknižnej vložke č. XX bola identifikáciou parciel č. XXXX zo 6.12.1976 vyhodnotená ako
neidentická so stavom v evidencii nehnuteľností s poznámkou, že „k majetkoprávnemu vysporiadaniu

treba vyhotoviť geometrické plány! Časť parcely mpč. XX - EN č. XX/X je vlastnícky vysporiadaná listom
vlastníctva číslo XX“.

27. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX v stave aktuálnom ku dňu vydania rozhodnutia vyplýva, že parcela
CKNč.XXX-zastavanáplochaanádvorieovýmere843m2,bolageometrickýmplánomč.XXXXXXXX-

X/XXXX z 28.1.2019 - I. XXXX/XXXX rozdelená na parcely CKN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 98 m2, č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 656 m2, č. XXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 47 m2, č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 24 m2 a č.
XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2. Z tohto právneho stavu vychádza aj následne
žalobcom doložený geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoviteľa GEOPRAC, Jozef Pavúk,

Českej Lipy 7, Bardejov, autorizačne overeného dňa 23.9.2020 a úradne overeného dňa 25.9.2020 pod
č. G1-775/2020, na podklade ktorého sa následne žalobca domáhal svojho žalobou uplatneného nároku
vo vzťahu k parcele CKN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 656 m2.

28. Podľa § 132a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991

(teraz obdobne § 130), kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je
dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako
má vlastník. To platí obdobne aj o tom, kto vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba
a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že má k veci právo.

29. Podľa § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991 (teraz
obdobne § 134 ods. 1), vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane
občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov.
Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu
(§ 132a ods. 2).

30. Podľa § 135a ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991 (teraz
obdobne § 134 ods. 3), do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny
predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému
bremenu.

31. Podľa § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991 (teraz
obdobne § 151n ods. 1), vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci a toho, komu patrí právo
osobného užívania pozemku, v prospech niekoho iného tak, že sú povinní niečo trpieť, niečo konaťalebo niečoho sa zdržať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej
nehnuteľnosti, alebo s osobným užívaním určitého pozemku, alebo patria určitej osobe.

32. Podľa § 135b ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991
(teraz obdobne § 151n ods. 3), pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerané náklady
na jej zachovanie a opravy; ak ale vec užíva aj jej vlastník alebo ten, komu patrí právo osobného užívania
pozemku, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

33. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991 (teraz
obdobne § 151o ods. 1), vecné bremená vznikajú zo zákona, rozhodnutím oprávneného orgánu,
písomnou zmluvou a na základe závetu; právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
aj výkonom práva (§ 135a). Na účinnosť zmluvy, z ktorej sa nadobúdajú práva zodpovedajúce vecným
bremenám, je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.

34. Podľa prechodného ustanovenia § 865 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od
1.4.1983 (pôvodne označeného ako § 507a), pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami
tohto zákona ajprávne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983. Do času uvedeného v
ustanovení § 135a sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite

v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a
ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

35. Vecné bremeno ako vecné právo k cudzej veci spočíva vo vecno-právnom obmedzení vlastníckeho
práva k veci v prospech iného subjektu. Obmedzenie vlastníka spočíva v tom, že tento je povinný niečo

strpieť (pati), niečoho sa zdržať (non facere, omittere) alebo niečo konať (facere). Z vecného bremena
in rem vzniká právny pomer, v ktorom subjektom povinnosti je vždy vlastník zaťaženej nehnuteľnosti
a oprávneným subjektom je vlastník inej nehnuteľnosti, z ktorej sa právo zodpovedajúce vecnému
bremenu vykonáva. Vecné bremená in rem sú charakteristické tým, že sa viažu k nehnuteľnosti
(napr. k pozemku) spravidla na neobmedzenú dobu, zakladajú právo k cudzej veci na základe úzkeho

vymedzenia,čodorozsahuaúčeluaslúžianalepšievyužitienehnuteľnosti.Vprípade,žesvlastníctvom
veci je spojené oprávnenie z vecného bremena platí, že so zmenou vlastníctva prechádza na nového
vlastníka aj toto oprávnenie. Osoba oprávnená z vecného bremena sa môže na súde domáhať aj
uloženia povinnosti vlastníkovi, prípadne aj iným osobám, umožniť mu výkon práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu alebo zdržať sa rušenia výkonu tohto práva. Právo prechodu alebo právo prejazdu

v sebe spravidla zahŕňa právo prechádzať cez cudzí pozemok pešo ako aj motorovým vozidlom.

36. Ustanovenie § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991
(teraz § 151o ods. 1 veta druhá) umožňuje nadobudnutie vecného bremena (práva zodpovedajúce
vecnému bremenu) aj jeho výkonom (vydržaním) za obdobného použitia ustanovenia § 134

Občianskeho zákonníka (predtým § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka) Predpoklady pre vydržanie
vecného bremena sú teda rovnaké ako pri vydržaní vlastníckeho práva. Vydržaním vzniká vecné
bremeno v prípadoch, kedy oprávnený držiteľ, t.j. ten, kto vykonáva právo pre seba v dobrej viere o
tom, že mu právo patrí, využíva toto právo nepretržite po dobu desať rokov. Do zmienenej doby sa
započítava i doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Predmetom vydržania môže

byť len také právo, ktoré môže byť vecným bremenom, teda právo, ktoré je spojené s nehnuteľnosťou
a umožňuje opakovaný výkon. Subjektom vydržania môžu byť fyzické osoby a právnické osoby vrátane
štátu. Oprávnená držba je spojená s dobromyseľnosťou držiteľa práva, že mu právo zodpovedajúce
vecnému bremenu patrí, resp. že toto právo vykonáva oprávnene. Dobromyseľnosť musí byť pritom
daná so zreteľom ku všetkým okolnostiam, čo znamená, že držiteľ práva je presvedčený, že mu právo

zodpovedajúce vecnému bremenu riadne vzniklo, resp. že na neho riadne prešlo, hoci v skutočnosti sa
tak nestalo. Takéto presvedčenie bude v praxi spojené najmä so zmluvou o zriadení vecného bremena, o
ktorej neplatnosti držiteľ práva nevie alebo s domnelým právnym titulom, o ktorom sa držiteľa domnieva,
že existuje. Vydržacia doba je pri vecnom bremene týkajúcom sa nehnuteľnosti desaťročná. Vydržať
možno vecné bremeno s účinkami in rem aj in personam.

37. Z ustálenej judikatúry najvyšších súdnych inštancií vyplýva, že predpokladom dobromyseľnosti
potrebnej na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - práva prechodu a prejazdu cez
cudzí pozemok - je presvedčenie osoby, ktorá cez pozemok prechádza, že tým pre seba ako vlastníkasusediaceho (panujúceho pozemku) toto právo vykonáva oprávnene (rozsudok Najvyššieho súdu SR,
zn. 5Cdo 39/99 (ZSP 64/2000). Nevyhnutnou podmienkou vydržania práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu je (medzi iným) existencia právneho dôvodu, z ktorého subjekt so zreteľom na všetky okolnosti

vyvodzuje a je v dobrej viere, že v určitom právnom vzťahu (v skutočnosti len domnelom) mu patrí právo
spôsobilé byť obsahom vecného bremena a niekto iný je nositeľom povinnosti trpieť výkon tohto práva.
Ďalšou nevyhnutnou podmienkou tohto spôsobu nadobudnutia práva je, aby oprávnený subjekt toto
právo po zákonom určenú dobu nerušene aj fakticky vykonával a bol počas celého plynutia tejto doby
dobromyseľný v tom, že je jeho oprávneným vykonávateľom (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

3MCdo 7/2008). Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie
iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka a vždy treba brať do úvahy,
či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu
od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom,
že mu takéto právo patrí. Treba zdôrazniť, že dobrá viera vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa,
ktorý sám o sebe nemôže byť predmetom dokazovania, no toto vnútorné presvedčenie, že nekoná

bezprávne sa navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, predmetom dokazovania a posudzovania
byť môže. V prípade práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré spočíva v prechádzaní cez cudzí
pozemok, treba k vydržaniu tohto práva, aby držiteľ obsah práva vykonával v ospravedlniteľnom omyle,
že mu svedčí oprávnenie z vecného bremena (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 110/2010).
Vydržanie hojí najmä vady alebo nedostatky nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre

vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne
titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa
nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania
je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Cdo 30/2010 z 1.3.2011).

38. Konajúci súd po zrušení rozsudku č. k. 5C/271/2013-154 z 20.12.2018 v odvolacom konaní
opätovne posúdil všetky dokazovaním preukázané skutkové okolnosti prípadu s prihliadnutím na vo
veci nesporné skutkové okolnosti a výsledky doplneného dokazovania navrhnutého žalobcom na výzvu
súdu obsiahnutú v uznesení č.k. 5C/271/2013-204 z 27.4.2020 vydanú v intenciách úlohy uloženej

konajúcemu súdu v odvolacom konaní a dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcu o
vzniku a existencii ním tvrdeného vecného bremena žalovanej ako vlastníčky parcely CKN č. XXX/X,
spočívajúceho v práve prechodu in rem v prospech žalobcu ako vlastníka parcely CKN č. XXX, všetko
k.ú. E.. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok
konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. V rámci dokazovania platí zásada, že

každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia (§ 132 v spojení s § 185 ods.
1 C.s.p.). Kto tvrdí ten dokazuje (affirmanti incumbit probatio). Na tomto mieste je potrebné poukázať aj
na znenie § 185 C.s.p. v zmysle ktorého môže súd vykonávať dôkazy len na návrh strán a jeho iniciatíva
je v tomto smere (až na výnimky - pozri § 185 ods. 2 C.s.p.) vylúčená.

39. V okolnostiach prípadu žalobca aktuálne prerokúvaným nárokom požadoval uloženie povinnosti
žalovanej strpieť výkon práva prechodu zodpovedajúceho vecnému bremenu in rem peši, osobným a
nákladným motorovým vozidlom cez parcelu CKN č. XXX/X - zast. pl. a nádvorie o výmere 656 m2
vedenú na LV č. XXX, k.ú. E., na parcelu CKN č. XXX - zast. pl. a nádvorie o výmere 838 m2 vedenú
na LV č. XXX, k.ú. E. v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX tvrdiac, že

v minulosti došlo u jeho právneho predchodcu T. J., ktorý bol starým otcom žalobcu k vydržaniu tohto
práva jeho dlhodobým výkonom. Ako bolo vyššie uvedené, nevyhnutnou podmienkou vydržania práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu je existencia právneho dôvodu, z ktorého oprávnený subjekt so
zreteľom na všetky okolnosti vyvodzuje a je v dobrej viere, že v určitom právnom vzťahu (v skutočnosti
len domnelom) mu patrí právo spôsobilé byť obsahom vecného bremena a niekto iný je nositeľom

povinnosti trpieť výkon tohto práva. Ani po zrušení rozsudku č. k. 5C/271/2013-154 z 20.12.2018
uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 17Co/58/2019-198 z 12.3.2020 však žalobca nenavrhol
dostatočné dôkazy na preukázanie tejto podmienky vzniku ním tvrdeného vecného bremena.

40. Medzi stranami bolo nesporné, že v dávnej minulosti tvorili terajšie parcely vo vlastníctve žalobcu a

žalovanej (parcely CKN č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X T. XXX, k.ú. E.) jeden pozemok a že
o stranami sporu tvrdenom (právnom) rozdelení pôvodných nehnuteľností, z ktorých čerpajú označené
parcely nebola spísaná a ani registrovaná žiadna písomná zmluva. Záveru, že takýto písomný právny
úkon medzi právnymi predchodcami strán v minulosti uzavretý nebol zodpovedá aj obsah svedeckýchvýpovedí, vrátane svedka žalujúcej strany P. J.. Hoci žiadna zo strán sporu nespochybňovala, že
užívanie celej plochy bolo medzi právnymi predchodcami strán sporu (T. J. a K.H. J.) dohodou rozdelené
a to najneskôr v 60-tych rokoch minulého storočia, k právne účinnému rozdeleniu spoluvlastníctva v

čase vzniku takejto zrejme ústnej dohody v tom čase nedošlo. Z dokazovania taktiež vyplýva, že právny
predchodca žalobcu realizoval výstavbu svojho domu na terajšej parcele CKN č. XXX, k.ú. E. v rokoch
1966-1968. Bolo to v čase, keď teraz vedené parcely CKN č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X
T. XXX, k. ú. E. neexistovali a pozemkové vlastníctvo právnych predchodcov strán sporu bolo vedené
v pozemnoknižných vložkách č. XX a XX, k.ú. E. ako mpč. XX a XX, vo vzťahu ku ktorým boli ako

právny predchodca žalobcu (T. J.) tak aj právny predchodca žalovanej (K. J.) vedení ako spoluvlastníci
a to titulom daru zo 14.2.1948 č.d. XXX. To znamená, že v čase výstavby domu súp. č. XX T. J. na
území terajšej parcely CKN č. XXX, k.ú. E., bol menovaný súčasne spoluvlastníkom parciel, z ktorých
čerpajú parcely aktuálne vo vlastníctve žalovanej, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáha uplatneného
žalobného nároku (pozri aj bod 25. odôvodnenia rozsudku). Výkon oprávnenia spoluvlastníka užívať
nehnuteľnosť, ktorá je v jeho podielovom spoluvlastníctve však vylučuje vznik práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu, pretože takéto právo môže vzniknúť len k veci, ktorá oprávnenému z vecného
bremena vlastnícky a ani spoluvlastnícky nepatrí. Preto pre posúdenie vzniku tvrdeného vecného
bremena sú právne irelevantné tvrdenia žalobcu o využívaní parcely teraz CKN č. XXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 656 m2 starým otcom žalobcu na prívoz stavebného materiálu potrebného
k výstavbe domu nákladnými autami.

41. Súd aj na naďalej zastáva záver, konštatovaný už v jeho skoršom rozsudku č. k. 5C/271/2013-154
z 20.12.2018, že k zmene právnej situácie pri využívaní terajšej parcely CKN č. XXX/X starým otcom
žalobcu došlo až zápisom vlastníckych práv v prospech žalovanej, t. j. jej matky ako aj jej súrodencov k
parcele CKN č. XXX (pred prečíslovaním evidovanej pod č. EN XX/X - pol. v. z. XX/XX) na list vlastníctva

č. XXX na podklade rozhodnutia Štátneho notárstva v Bardejove sp. zn. D 563/76 z 1.2.1977, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 21.2.1977 vo veci prejednania dedičstva po nebohom K. J., pod pol. v.z. 3/77,
v dôsledku čoho prestal byť T. J. ďalej vedený ako spoluvlastník plochy tvoriacej parcelu CKN č. XXX.
Keďže vlastníctvo tejto parcely žalovanou nebolo medzi stranami v konaní po celý čas sporné, súd
zastáva názor, že týmto momentom (právoplatnosťou rozhodnutia Štátneho notárstva v Bardejove sp.

zn. D 563/76 z 1.2.1977) mohla začať právnemu predchodcovi žalobcu plynúť vydržacia doba potrebná
pre vznik ním tvrdeného práva prechodu. Medzi stranami síce nebolo sporné, že až do roku 2012 T. J. a
členovia jeho rodiny prechod cez terajšiu parcelu CKN č. XXX/X k parcele CKN č. XXX a domu na ňom
postavenom v istej miere využívali, sporná však bola medzi stranami intenzita využívania tohto práva
a hlavne existencia právneho dôvodu tohto ich konania. Pred tým, ako by bolo potrebné v danej veci

skúmať rozsah (resp. povahu a intenzitu) žalobcom tvrdeného vecného bremena, z ktorého existencie
žalobca vychádza, bolo vzhľadom na spornosť jeho samotného vzniku z jeho strany potrebné preukázať,
či bol u jeho právneho predchodcu prítomný konkrétny právny dôvod, na základe ktorého mohol byť
so zreteľom na všetky okolnosti prípadu v dobrej viere, že mu voči žalovanej patrí právo spôsobilé byť
obsahom vecného bremena. Zatiaľ čo žalobca v tomto smere tvrdil existenciu ústnej dohody o vzniku

vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu, žalovaná dohodu s takýmto obsahom popierala
a pripúšťala iba faktický stav vyplývajúci zo skutočnosti, že medzi pozemkami v dotknutom území v
minulosti neboli žiadne ploty a preto jeho obyvatelia vzájomne využívali na prístup k svojim obydliam
rôzne cesty a to aj po pozemkoch, ktoré im vlastnícky nepatrili.

42. Po opätovnom zhodnotení výsledkov dokazovania je však nutné konštatovať, že tvrdenie žalobcu o
existencii ústnej dohody medzi jeho starým otcom (T. J.) a otcom žalovanej (K. J.), zakladajúcej trvalé
právo prechodu cez terajšiu parcelu CKN č. XXX/X pre každého (aj budúceho) vlastníka parcely teraz
vedenejakoCKNč.XXX,vkonanípreukázanénebolo.Vtomtosmerejepotrebnéopätovnepoukázaťna
vyššie spomínanú skutočnosť, že počas života právneho predchodcu žalovanej (K. J.) bolo pozemkové

vlastníctvo v spoluvlastníctve právnych predchodcov strán sporu a preto akákoľvek ústna dohoda o
spôsobe využitia dotknutého územia v tom čase nemohla zakladať vedomosť právneho predchodcu
žalobcu o tom, že má právo prechodu cez pozemok, ktorý nie je v jeho vlastníctve. Takáto dohoda medzi
nimi nemohla vzniknúť ani po roku 1977, keďže k zániku tohto ich spoluvlastníctva (jeho evidencie)
vo vzťahu k parcele teraz vedenej ako CKN č. XXX/X došlo až po smrti K. J.. Svedkovia vypočutí v

konaní na návrh žalobcu v podstate preukazovali užívanie prechodu právneho predchodcu žalobcu po
pozemku žalovanej a svedok P. J. (brat žalovanej) len potvrdzoval dohodu medzi starými rodičmi žalobcu
a rodičmi žalovanej (t. j. z času ešte trvajúceho spoluvlastníctva oboch strán k pozemkom v záujmovom
území), ktorej obsahom malo byť umožnenie prechodu starým rodičom žalobcu po pozemku, ktorýužívali za predpokladu recipročného umožnenia využitia pozemku užívaného starými rodičmi žalobcu.
Uvedené však z hľadiska unesenia dôkazného bremena žalobcom nepostačuje pre záver, že právny
predchodca žalobcu bol so zreteľom na všetky okolnosti prípadu v dobrej viere, že mu voči žalovanej

a jej právnym predchodcom patrí právo spôsobilé byť obsahom vecného bremena vo vzťahu k veci v
cudzom vlastníctve.

43. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že skutočnosť výstavby rodinných domov
predchodcami strán na zabezpečenie bývania pre svoje rodiny na pozemku v ich spoluvlastníctve

logicky svedčí o tom, že v danej veci bolo dohodnuté vecné bremeno in rem a nie in personam a
to v neobmedzenom rozsahu, rešpektujúcom miestne pomery na parcele CKN č. XXX. Skutočnosť,
že strany konania a hlavne ich právny predchodcovia boli skutočne blízkymi príbuznými naopak v
reálnych podmienkach mohlo viesť k umožneniu vzájomného prechodu k jednotlivým obydliam v
dotknutom území aj bez konkrétnej dohody, ktorá by zakladala vznik a existenciu vecného bremena,
a mohlo byť realizované aj len na faktickom tolerovaní vzájomného (recipročného) konania. Na

preukázanie podmienok vydržania sporného vecného práva k cudzej veci s prihliadnutím na usmernenie
odvolacieho súdu v jeho uznesení č. k. 17Co/58/2019-198 z 12.3.2020 nepostačuje ani čiastočná
finančná spoluúčasť T. J. na výstavbu železobetónového mosta cez potok pri vstupe na parcelu CKN
č. XXX v osemdesiatych rokoch minulého storočia vyplývajúca z výpovedí svedkov. Zo strany žalobcu
tak nebolo podľa názoru súdu v konaní postačujúcimi dôkazmi preukázané, že by on alebo jeho právny

predchodca so zreteľom na všetky okolnosti žil počas celej vydržacej doby (t. j. minimálne 10 rokov)
v oprávnenom omyle, že mu právo prechodu cez pozemok v cudzom vlastníctve (t.j. žalovanej) patrí.
Žalobca v konaní ani netvrdil a už vôbec nepreukazoval, že by on sám splnil všetky predpoklady
vydržania práva prechodu po parcele CKN č. XXX na parcelu CKN č. XXX, pričom v tomto smere
súd poukazuje aj na bod 10. odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Prešove 17Co/58/2019-198 z

12.3.2020, s ktorými sa stotožňuje. Podľa názoru súdu v danom prípade chýba preukázanie jednej z
podmienok pre vydržanie ním špecifikovaného vecného bremena a to dobromyseľnosť takéhoto výkonu
práva. Skutočnosť, že takýto výkon práva bol zo strany žalovanej a jej právnych predchodcov do istého
času a v istej intenzite tolerovaný ešte neznamená splnenie podmienok vydržania takéhoto vecného
práva. Navyše nesporné medzi stranami bolo, že minimálne od 70-tych rokov minulého storočia žila

matka žalobcu v susedstve parcely CKN č. XXX a užívala parcely teraz vedené ako CKN č. XXX a
XXX, k.ú. E., ktoré majú aj spoločnú hranicu s parcelou CKN č. XXX. Minimálne od tohto času potom
právny predchodca žalobcu využíval aj prechod na svoju parcelu CKN č. XXX cez parcely CKN č. XXX
a XXX. Je potom logické, že prechod cez parcelu žalovanej teraz CKN č. XXX spôsobom vyznačeným
v geometrickom pláne od toho času využíval menej intenzívne, ako tomu bolo v čase, keď ho využíval

ako spoluvlastník pôvodných pozemnoknižných parciel mpč. XX a XX pri výstavbe rodinného domu súp.
č. XX. Toto právne posúdenie realizované okresným súdom v intenciách právneho názoru odvolacieho
súdu nie je spôsobilá zvrátiť ani dodatočná argumentácia žalobcu v jeho podaniach z 1.6.2020 a
24.5.2021. Opätovný výsluch matky žalobcu k rozsahu tvrdeného vecného bremena preto vôbec nebol
potrebný, nakoľko nedošlo k preukázaniu vzniku a existencie akéhokoľvek vecného bremena žalobcu

ako vlastníka parcely CKN č. 190 k žalovanej ako aktuálne výlučnej vlastníčke parcely CKN č. XXX/
X, k.ú. E..

44. Na základe uvedeného súd pri rešpektovaní záväzného právneho názoru Krajského súdu v Prešove
vyjadreného uznesení č. k. 17Co/58/2019-198 z 12.3.2020 žalobu pre neunesenie dôkazného bremena

žalobcuinímtvrdenomvznikuaexistenciivecnéhobremenainremspočívajúcomvpovinnostižalovanej
strpieť výkon práva prechodu žalobcu peši, osobným a nákladným motorovým vozidlom cez parcelu
CKN č. XXX/X - zast. pl. a nádvorie o výmere 656 m2 vedenú na LV č. XXX, k.ú. E., na parcelu CKN
č. XXX - zast. pl. a nádvorie o výmere 838 m2 vedenú na LV č. XXX, k.ú. E. v rozsahu vyznačenom
geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoviteľa GEOPRAC, Jozef Pavúk, Českej Lipy

7, Bardejov, autorizačne overeného dňa 23.9.2020 a úradne overeného dňa 25.9.2020 pod číslom
G1-775/2020 aj čo do aktuálne prejednávaného zvyšku zamietol.

45. O trovách konania súd rozhodol vychádzajúc z § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, pričom ak mala strana vo veci úspech

len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo. V kontexte uvedeného súd predovšetkým zohľadnil návrh žalovanej
prezentovaný na pojednávaní konanom 25.5.2021, ktorá priznanie náhrady trov konania voči žalobcovipreprípadjejúspechuvovecinežiadala.Súdvychádzajúczozásadyprocesnejekonómiepretorozhodol
tak, že celkovo v konaní úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 CSP).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) je treba uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 CSP).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,

dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo

ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o
príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 CSP).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže

ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa

odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 CSP).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie

súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.