Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 5, 2022

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5Csp/153/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120290886
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2022:6120290886.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739,
proti žalovanému: C.. S. B.X., H.. XX. XX. XXXX, R. C. F. XXXX/XX C., XXX XX N. H. R., adresa na
doručovanie: N. K.Z. XXX/XX, XXX XX S. X, Č. Q., o zaplatenie 1.442,85 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 524,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 524,15 eur od 12.5.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalobu žalobcu čo do zvyšku zamieta.

Žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal voči žalovanému
zaplatenia istiny 1442,85 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 877,05 eur
od 10.12.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 9.12.2019 medzi
postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48. 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len
„postupca“)ažalobcom,postúpilpostupcanažalobcupohľadávkuvočižalovanému.Žalovanýbolvčase
postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splácaním či i len
časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšie ako 90,- kalendárnych dní. Postupca
uzatvorilsožalovanýmdňa30.11.2015Zmluvuč.XXXXXXXXXX(ďalejlen„Zmluva“),ktorejsúčasťousú
Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe Zmluvy

postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov,
podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinnosti a ďalšie
náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a
spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poukázal na ust. § 497 Obchodného zákonníka.
Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čim porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy, tak
postupca podaním z 4.5.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu
dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnejpohľadávky sumu vo výške 1442,85 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 877,05 eur, z riadneho úroku
vo výške 449,84 eur, z úroku z omeškania vo výške 88,20 eur a z poplatkov vo výške 27,76 eur v súlade s
prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky

uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu
ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dnešného dňa vykonal úhrady v
sume 0 eur. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 1442,85 eur, pričom pozostáva z neuhradenej
istiny úveru vo výške 877,05 eur, z riadneho úroku vo výške 449,84 eur, z úroku z omeškania vo výške
88,20 eur a z poplatkov vo výške 27,76,- eur. Žalobca poukázal v žalobe na čl. 2 ods. 2 a čl. 3 ods. 1

Civilného sporového poriadku ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.7.2019
sp.zn. 6Cdo/113/2018 a rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v spojených veciach sp.zn. C-96-17 a C-94-17.

3. Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Produktovými obchodnými

podmienkami pre Hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. účinnými od 1.1.2015,
Všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 1.8.2002 v znení dodatku účinného od 1.7.2014,
Sadzobníkom poplatkov účinným od 1.1.2014, Zmluvou o postúpení pohľadávok z 9.12.2019, Prílohou k
zmluve o postúpení pohľadávok, Potvrdením o uzatvorení zmluvy z 30.11.2015, Oznámením o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru z 4.5.2018, výzvou z 22.8.2019, výzvou z 1.4.2018, Výpisom z úverového

účtu č. XXXXXXXXXX, Oznámením o postúpení pohľadávky z 10.12.2019, Pokusom o zmier z 6.3.2020
s poštovým podacím hárkom z 9.3.2020, Vyjadrením žalobcu v upomínacom konaní, návrhom žalobcu
na pokračovanie v konaní na príslušnom súde, vyjadrením žalobcu z 19.7.2021 s prílohami, a to výpisom
z úverového účtu žalovaného, návrhom na uzatvorenie zmluvy, doručenkou z 23.5.2018, oznámením
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 4.5.2018, podacím hárkom č. EPH183373270, oznámením

o postúpení pohľadávky z 10.12.2019, obálkou s doručenkou z 3.4.2018, výzvou z 1.4.2018, obálkou
s doručenkou z 26.8.2019, výzvou z 22.8.2019, vyjadrením žalobcu z 3.5.2022,vyjadrením žalobcu
z 6.6.2022 s prílohou dopytom do úverového registra, vyjadrením žalobcu z 11.7.2022 a 28.7.2022,
prednesom právneho zástupcu žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Pôvodný veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 30.11.2015 Zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1000,- eur žalovanému. Podľa listiny
označenej ako „Potvrdenie o uzatvorení zmluvy“ z 30.11.2015 bola výška úrokovej sadzby bola 19,90%
ročne. Výška RPMN bola 24,14% ročne. Žalovaný mal úver splácať v 60 mesačných splátkach po
27,87 eur, pričom splatnosť prvej splátky bola uvedená dňa 20.1.0216 a konečná splatnosť úveru bola

20.12.2020. Celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť bola v listine uvedená v sume 1670,94 eur. V
závere listiny sa uvádza, že potvrdenie o uzatvorení zmluvy zahŕňa iba základné podmienky úveru,
pričom ostatné práva a povinnosti sú dohodnuté v zmluve.

6. Žalobca predložil súdu na základe výzvy aj listinu „Návrh na uzatvorenie zmluvy o splátkovom

úvere (spotrebiteľský úver“)“, podľa ktorého bola výška úveru 1000,- eur, úroková sadzba 19,90 %
ročne, výška splátky 28,02 eur, ročná percentuálna miera nákladov 24,25%, celková čiastka spojená so
spotrebiteľským úverom v sume 1680,44 eur.

7. Ako vyplýva z čl. III bodu 1. Záverečných ustanovení návrhu zmluvy súčasťou Zmluvy sú: a)

Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a. s., s účinnosťou od 1.1. 2015 (ďalej „VOP“),
b) Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a. s., s
účinnosťou od 1. 1. 2015 (ďalej „POP“), c) Sadzobník d) podmienky určené Zverejnením, za ktorých sa
Bankový produkt poskytuje.

8. Podľa čl. III bodu 2. Záverečných ustanovení návrhu zmluvy súčasti Zmluvy sú prístupné na
Obchodnom mieste a na www.slsp.sk .

9. V zmysle čl. III bodu 4. Záverečných ustanovení návrhu zmluvy Všetky právne vzťahy výslovne
neupravené v Zmluve sa budú riadiť POP, VOP a právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

10. Pri doručovaní písomností v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň
po jej odoslaní, v cudzine siedmy deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnostinedozvie, alebo ak sa zásielka vráti ako nedoručená. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, banka zasiela
písomnosti v poštovom styku vo forme obyčajnej listovej zásielky. (čl. 10.3 VOP).

11. Podľa bodu 8.1. písm. a) Produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne a splátkové úvery
Slovenskej sporiteľne, a.s. (ďalej len „POP“) za Prípad porušenia sa považuje omeškanie Dlžníka
so splácaním Pohľadávky Banky o viac ako 3 mesiace. Ak nastane niektorý z uvedených Prípadov
porušenia Banka môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť Pohľadávky Banky a požadovať splatenie
Pohľadávky Banky v lehote, ktorú Banka oznámi v Oznámení o mimoriadnej splatnosti.

12. Výzvou zo dňa 1.4.2018 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že k 1.4.2018 je v
omeškaní so splácaním sumy 297,06 eur a vyzval žalovaného na úhradu dlhu v lehote 15 dní od
doručenia výzvy. Na pošte bola zásielka s výzvou podaná 3.4.2018, pričom nebola prevzatá v odbernej
lehote a vrátená bola dňa 24.4.2018.

13. V oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 4.5.2018 právny predchodca žalobcu uviedol,
že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok
pre Hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. s účinnosťou od 1.1.2015. Oznámil
žalovanému, že banka vyhlásila ku dňu 3.5.2018 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy a vyzval
žalovaného na úhradu pohľadávky v lehote 15 dní. Výzva sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného

dňa 11.5.2018 jej uložením na pošte, ako to vyplýva z predloženej kópie doručenky.

14. Pôvodný veriteľ výzvou zo dňa 22.8.2019 vyzval žalovaného na úhradu dlhu v sume 1376,69 eur
a upozornil žalovaného na možnosť postúpenia pohľadávky. Na pošte bola zásielka s výzvou podaná
26.8.2019, pričom nebola prevzatá v odbernej lehote a vrátená bola dňa 17.9.2019.

15. Oznámením o postúpení pohľadávky z 10.12.2019 spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila
žalovanému, že pohľadávka z úveru č. 5080940328 bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
č. 1013/2019/CE uzatvorenej dňa 9.12.2019 postúpená na žalobcu. Zásielka s oznámením odoslaná
žalovanému 11.12.2019.

16. Pohľadávka voči žalovanému bola žalobcovi postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok
č. 1013/2019/CE uzatvorenej dňa 9.12.2019 medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako
postupcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. V prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok č.
1013/2019/CE je uvedené meno a priezvisko, rodné číslo žalovaného, spolu s číslom úverového účtu

a dátumom uzavretia zmluvy.

17. Výzvou zo dňa 6.3.2020 - Pokusom o zmier žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu v sume
1454,02 eur najneskôr do 16.3.2020. Uvedená listina bola podaná na poštovú prepravu dňa 9.3.2020
ako je zrejmé z pripojeného podacieho hárku.

18. Žalobca v rámci upomínacieho konania na Okresnom súde Banská Bystrica v odpovedi na
výzvu súdu uviedol, že žalovaný prostredníctvom návrhu na uzavretie zmluvy o splátkovom úvere
navrhol právnemu predchodcovi žalobcu prostredníctvom služby internetbanking uzatvorenie zmluvy
o splátkovom úvere , na základe ktorej mal žalovaný čerpať úver. Právny predchodca žalobcu dňa

30.11.2015 akceptoval listom s názvom Potvrdenie o uzavretí zmluvy (ďalej len „Potvrdenie“) návrh
žalovaného, v znení v akom mu bol doručený.

19. V podaní z 19.7.2021 žalobca uviedol, že k uzatvoreniu Zmluvy došlo prostredníctvom služby
internetbanking tak, že postupca Potvrdením o uzatvorení zmluvy zo dňa 30.11.2015 (ďalej len

„Potvrdenie“),prijalNávrhnauzatvoreniezmluvyosplátkovomúvere(ďalejlen„Návrh“)Návrhprikladám
v prílohe. V zmysle čl. I. Potvrdenia sa žalovaný zaviazal splatiť pohľadávku formou 60-tich mesačných
splátok, vždy ku 20. dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatná 20.01.2016 a posledná splátka dňa
20.12.202, čo je aj dátum konečnej splatnosti úveru. V zmysle čl. I. Potvrdenia o uzatvorení zmluvy
sa žalovaný zaviazal splatiť úver s úrokovou sadzbou vo výške 19,90% p.a. V zmysle čl. I. Potvrdenia

o uzatvorení zmluvy sa žalovaný zaviazal uhrádzať Poplatok za poistenie k úveru vo výške 0,94 eur
mesačne. V zmysle čl. II ods. 4 Návrhu sa žalovaný zaviazal v prípade omeškania uhradiť Zmluvnú
pokutu za omeškanie vo výške 25,- eur za každý prípad omeškania. Dňa 09.12.2019 postúpil postupca
na žalobcu pohľadávku zo Zmluvy v celkovej výške 1442,85 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške877,05 eur, z poplatkov vo výške 27,76 eur, z riadneho úroku vo výške 449,84 eur, z úroku z omeškania
zmluvného vo výške 4,06 eur a z úroku z omeškania vo výške 84,14 eur v súlade s prílohou k Zmluve
o postúpení pohľadávok. Z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma vo výške 122,95 eur,

na riadny úrok suma vo výške 283,74 eur, na úrok z omeškania zmluvný suma vo výške 0,18 eur a
na poplatky suma vo výške 65,98 eur, postúpená istina tak predstavuje poskytnutý úver mínus úhrady
žalovaného započítané na istinu. Poplatky v celkovej výške 93,74 eur sú v platobnej histórii označené
ako „Zmluvná pokuta za omeškanie“ a „Poplatok za poistenie k úveru“, z úhrad žalovaného bola na
poplatky započítaná suma vo výške 65,98 eur, neuhradené poplatky ku dňu postúpenia predstavovali

sumu vo výške 27,76 eur. Zmluvný úrok v celkovej výške 733,58 eur je v platobnej histórii označený
ako „Predpis riadneho úroku“, z úhrad žalovaného bola na zmluvný úrok započítaná suma vo výške
283,74 eur, neuhradený zmluvný úrok predstavoval sumu vo výške 449,84 eur. Po zosplatnení úveru
bol žalovanému účtovaný úrok z omeškania vo výške 84,14 eur. K uvedeniu splátky, pre ktorú došlo
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru žalobca poukazuje na skutočnosť, že pri dohode o plnení
dlhu v splátkach môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane

splatnou (zročnou). Každá zo splátok tak predstavuje samostatné plnenie a preto pre každú z nich
plynie trojročná premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka samostatne. Občiansky zákonník
ďalej v ustanovení § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá
splátka, môže veriteľ uplatniť právo na zosplatnenie celého dlhu (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ
v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu, avšak toto svoje právo môže uplatniť len

do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, v opačnom prípade toto právo zaniká. Ak toto právo
veriteľ uplatní, trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa
splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu splatnosti celého dlhu. Ak však veriteľ
toto právo nevyužije a ďalšia splátka sa stane splatnou, potom toto právo zaniká a vzniká mu až v
prípade, ak dlžník nezaplatí ani túto, ďalšiu splátku dlhu. V súvislosti s premlčaním nároku žalobca

zdôrazňuje, že neuplatnenie práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky spôsobuje zánik tohto práva veriteľa. V posudzovanom prípade bolo preukázané,
že žalovaný bol v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (03.05.2018) v omeškaní s plnením
splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace (od 20.02.2018). Keďže však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť

v posudzovanom prípade vyhlásená pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.02.2018. Oprávnenie
žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie tejto splátky totiž zaniklo v súlade s ust. § 565
Občianskeho zákonníka dňa 20.03.2018, t. j. splatnosťou ďalšej splátky úveru. Zároveň je potrebné
uviesť, že ak by žalobca pre nesplnenie tejto splátky vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, potom by
porušil ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný nebol v tom čase v omeškaní po dobu

dlhšiu ako 3 mesiace. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že v prípade, ak žalobca vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru podaním zo dňa 04.05.2018 - toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 565 Občianskeho
zákonníka pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.04.2018 a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade
s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa s platením splátok po dobu dlhšiu
ako 3 mesiace. Žaloba bola na súde podaná dňa 28.04.2020, žalobca má za to, že svoj nárok uplatnil na

súde pred uplynutím premlčacej doby. Žalobca poukázal na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu
dodržal všetky podmienky, ktoré mu ukladá ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB. V tejto súvislosti žalobca
poukazuje na to, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči
banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym
predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok a to: 1/ výzvou zo dňa

01.04.2018, ku ktorej žalobca predkladá kópiu vrátenej zásielky preukazujúcej jej odoslanie, 2/ výzvou
označenou ako „oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 04.05.2018, ku ktorej žalobca
predkladá kópiu doručenky, ktorá preukazuje doručenie tejto výzvy žalovanému, 3/ výzvou zo dňa
22.08.2019, ktorou bol žalovaný osobitne upozornený na možnosť postúpenia pohľadávky a ku ktorej
žalobca predkladá kópiu vrátenej zásielky preukazujúcej jej odoslanie. Za kvalifikovanú výzvu právneho

predchodcu žalobcu pritom možno považovať nielen výzvu zo dňa 22.08.2012, ale aj oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 04.05.2018, ku ktorému žalobca pripojil kópiu doručenky. Na
základe uvedeného považujem za nesporné, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v čase
postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky v omeškaní so splnením čo len časti svojho
peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a teda bolo preukázané, že

zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 ZoB. Žalobca poukázal v
súvislosti so svojou argumentáciou aj na judikatúru súdov.20. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 3.5.2022 žalobca uviedol, že v uvedenom prípade bola zmluva o
úvere uzavretá prostredníctvom diaľkovej komunikácie - teda prostredníctvom služby internetbanking.
Ďalej poukázal na ust. § 4 ods. 4 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej poukázal na

ust. § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 102/2014 Z.z. a § 9 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských
úveroch. V uvedenom prípade žalovaný prostredníctvom služby internet banking požiadal o poskytnutie
úveru vo výške 1.000,- eur na 60 mesiacov a na základe ním zadaných kritérií vygeneroval Návrh
na uzatvorenie zmluvy o splátkovom úvere. V uvedenom návrhu banka informovala potencionálneho
dlžníka v súlade s ust. § 4 ods. 4 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch a § 3 ods. 1 písm.

e) zákona č. 102/2014 Z.z o celkovej cene a potencionálnych nákladoch, ktoré môžu byť dlžníkovi v
súvislosti s existujúcim produktom vyúčtované. V čase generovania tohto návrhu ale banke nie je zrejmé
či potencionálny dlžník pristúpi k odoslaniu tohto návrhu banke a už vôbec nie kedy. Preto pri údajoch
uvedených v návrhu počíta s ich maximálnymi výškami ako je napríklad mesačná splátka. Pri výpočte
celkových nákladov a aj RPMN banka predpokladá, že úver bude poskytnutý až deň predchádzajúci
dňu splatnosti prvej splátky podľa Zmluvy. O uvedenej skutočnosti je dlžník informovaný v časti návrhu

s názvom „Predpoklady použité na výpočet RPMN“. Po oboznámení sa s uvedeným návrhom za akých
banka pristúpi k uzavretiu zmluvy potencionálny dlžník pristúpi k odoslaniu návrhu banke, ktorá ho
schváli vydaním Potvrdzujúceho listu. V súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských
úveroch uvedie v tomto potvrdzujúcom liste reálnu výšku RPMN, celkovej čiastky a výšku splátky platnú
ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. V prípade nestotožnenia sa s vyjadrením žalobcu, žalobca má za

to, že nárok žalobcu treba posúdiť ako bezpoplatkový a bezúročný. Žalobca si dovoľuje uviesť, že
Potvrdení o uzatvorení zmluvy zo dňa 30.11.2015 obsahuje správny údaj o celkovej čiastke, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť. Súdom poukázaný rozdiel je spôsobený tým, že posledná splátka úveru je
v súlade s čl. 5.5.3 Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s., pre poskytovanie Úverov a
Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom. Žalovaný by bol za predpokladu

riadneho plnenia povinností povinný uhradiť sumu 1.670,94 eur, pričom posledná splátka bola vo výške
26,61 eur. V tejto súvislosti poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13.02.2020, sp.
zn. 3Co/232/2019. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur dňa 30.11.2015. Úver mal
žalovaný splácať formou 60. pravidelných mesačných splátok so splatnosťou vždy k 20. dňu v mesiaci,
pričom prvá splátka bola splatná dňa 20.01.2016. Výška mesačnej splátky bola stanovená na sumu vo

výške 27,87 eur (zahŕňala splátku istiny, úrokov ako aj dohodnutého poplatku za poistenie úveru). Výška
poslednej splátky bude tvorená zostatkom Pohľadávky banky. Ročná percentuálna miera nákladov je
24,14 % (pri presnosti na dve desatinné miesta). Žalobca zastáva názor, že celková čiastka, ktorú
je spotrebiteľ povinný zaplatiť, je v Zmluve uvedená správne. Zároveň je spotrebiteľ bez pochybností
schopný posúdiť rozsah svojho záväzku. Rovnako tak je v Zmluve správne uvedená aj hodnota RPMN.

21. Vo vyjadrení z 6.6.2022 žalobca uviedol, že odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti
žalovaného splácať úver (t.j. pri posudzovaní bonity) bola zachovaná. V rámci kontraktačného procesu
nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti veriteľa. Pri posúdení bonity žalovaného boli do úvahy vzaté
všetky dostupné informácie, vrátane údajov zo spoločného bankového/úverového registra. Výsledkom

daného posúdenia schopnosti žalobcu splácať úver bol jednoznačný záver o jeho platobnej spôsobilosti/
schopnosti splácať daný úver.

22. Postupca v spornom prípade disponoval informáciou o výške príjmu žalovaného, ktorý dosahoval
550,00euraboloverenýdopytomodSociálnejpoisťovne.Dopytomdoúverovéhoregistra,ktorýžalobca

priložil v prílohe, bola overená výška existujúcich záväzkov, pričom mesačné úverové zaťaženie bolo vo
výške 174,00 eur z troch existujúcich kontraktov. Poskytovateľ úveru v rámci posudzovania životných
nákladov žalovaného použil paušálny predpoklad povinnej rezervy vo výške 45% z akceptovaného
príjmu žalovaného (247,50 eur), ktorý je vyšší ako životné minimum. Overenie schopnosti žalovaného
splácať úver výpočtom jeho platobnej kapacity bolo realizované nasledovne: Výška čistého príjmu 550

eur, Maximálne splátkové zaťaženie (45%) 248 eur, Existujúce splátky 174 eur, Na splátku poskytnutého
úveru zostáva 129 eur Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný mal dostatočnú finančnú rezervu na
splácanie poskytnutého úveru, nakoľko výška splátky predstavovala sumu 27,87 eur a poskytovateľ
úveru posúdil s odbornou starostlivosťou schodnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver.

23. Vo vyjadrení z 28.7.2022 žalobca predložil súdu podklad získaný od právneho predchodcu žalobcu -
výstup overenia pracovného pomeru zo Sociálnej poisťovne, ktorý ňou bol vyhodnotený ako „schválený“.
Vymeriavací základ, ktorý Sociálna poisťovňa overovala je hrubý príjem žalovaného. Príjem, ktorýuvádza banka pri výpočte je priemerný čistý príjem poukazovaný na účet v banke skúmaný za bankou
určené časové obdobie.

24. Z predloženého výpisu z úveru č. XXXXXXXXXX ako aj špecifikácie pohľadávky žalobcom z
19.7.2021 vyplýva, že žalovanému bolo dňa 30.11.2015 poskytnutých 1000,- eur, pričom žalovaný z
poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 475,85 eur.

25. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že nárok žalobcu je v celom

rozsahudôvodný,pretonavrholsúdužalobevyhovieťapriznaťžalobcovináhradutrovkonaniavrozsahu
100%. Poukázal tiež na svoje písomné vyjadrenia vo veci.

26. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

27. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

28. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. V zmysle § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

30. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

31. Ako vyplýva z § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

32. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

33. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka).

34. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

35.Vzmysle§41Občianskehozákonníkaaksadôvodneplatnostivzťahujelennačasťprávnehoúkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

36. V zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len zákon o
spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutiepeňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

37. V zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru

38. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c)adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d)meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j)odplatu podľa osobitných predpisov,18aa)

k)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

p)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q)upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

t)informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,v)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
y)názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
z)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

aa)názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

39. Ako vyplýva z citovaného ust.§ 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b)zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c)zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d)v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,

e)veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

40. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a

bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

41. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54
Občianskeho zákonníka.

42. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

43. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.44. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

45. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

46.Vzmysle§54ods.1,ods.2,Občianskehozákonníka,Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

47. Ako vyplýva z § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

48. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3
stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

49. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

50. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

51. V zmysle § 526 ods. Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

52. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

53. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za

neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základepredbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

54. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom
obsah zmluvy, ako aj obsah všeobecných obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez
možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny

vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako
spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

55. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

56. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi záväzkového vzťahu je teda spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou
úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať
za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

57. V danom prípade bola medzi stranami sporu uzavretá úverová zmluva, ktorá je absolútnym
obchodom a takýto vzťah sa spravuje treťou časťou Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu
účastníkov úverovej zmluvy. V predmetnej veci však ide o spotrebiteľský úver, ktorý je regulovaný
osobitnou právnou úpravou (zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Za spotrebiteľský úver

sa považuje akákoľvek odložená platba a samozrejme napriek absolútnemu obchodu sa úver popri
inštitúte pôžičky nedal nezahrnúť medzi právne vzťahy označené ako spotrebiteľské úvery. Ide však
o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ úver prijíma na spotrebu. Teda ide o
typickyobčianskoprávnyvzťah.Spotrebiteľskýúverjejedenznajfrekventovanejšíchobčianskoprávnych
vzťahov.

58. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských
zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú
vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho

ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré
typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

59. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento

zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

60. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy

inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej
strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek

zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

61. V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná
podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnomvzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky
nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

62. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi pôvodným veriteľom
a žalovaným bola dňa 30.11.2015 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru vo výške 1000,- eur žalovanému. Podľa listiny označenej ako „Potvrdenie o uzatvorení
zmluvy“ z 30.11.2015 bola výška úrokovej sadzby bola 19,90% ročne. Výška RPMN bola 24,14% ročne.

Žalovaný mal úver splácať v 60 mesačných splátkach po 27,87 eur, pričom splatnosť prvej splátky bola
uvedená dňa 20.1.0216 a konečná splatnosť úveru bola 20.12.2020. Celková čiastka, ktorú mal dlžník
zaplatiť bola v listine uvedená v sume 1670,94 eur. V závere listiny sa uvádza, že potvrdenie o uzatvorení
zmluvyzahŕňaibazákladnépodmienkyúveru,pričomostatnéprávaapovinnostisúdohodnutévzmluve.
Predmetná listina bola podpísaná právnym predchodcom žalobcu. Žalobca predložil súdu na základe
výzvy aj listinu „Návrh na uzatvorenie zmluvy o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver“)“, podľa ktorého

bolavýškaúveru1000,-eur,úrokovásadzba19,90%ročne,výškasplátky28,02eur,ročnápercentuálna
miera nákladov 24,25%, celková čiastka spojená so spotrebiteľským úverom v sume 1680,44 eur.

63. Súd sa v prvom rade zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v predmetnej veci, teda
otázkou, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky medzi bankou a žalobcom s poukazom na splnenie

podmienok podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách.

64. Dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím režimom, t. j.
kontaktnými adresami účastníkov alebo určením kontaktnej osoby (spravidla v záhlaví zmluvy) s tým,
že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého miesta alebo určenej osobe.

Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je dôležité, či sa adresát s
obsahom zásielky zoznámil alebo nie. Z podstaty doručovania tak pre účastníkov zmluvného vzťahu
vyplýva povinnosť zabezpečiť v danom mieste alebo u určenej osoby prijímanie zásielok. Pri zmene
dohodnutého režimu doručovania majú zmluvné strany vzájomnú oznamovaciu povinnosť, aby sa
zabezpečilaúčinnosťdoručovaniaprávnychúkonov-zmluvnejstranenemožnopričítaťvjejneprospech,

že doručovala na pôvodne dohodnutú adresu, ak jej táto zmena nebola včas oznámená (z dôvodu
právnej istoty v právnych vzťahov možno odporučiť dojednať notifikačnú povinnosť týkajúcu sa zmien v
doručovaní výslovným spôsobom v zmluve). Je neprípustné, aby adresát porušením povinnosti oznámiť
novú adresu požíval výhody spočívajúce v zmarení právnych účinkov pre neho nepriaznivých právnych
úkonov, a to na úkor konajúcej osoby, ktorá koná v súlade s tým, čo bolo pre doručovanie dohodnuté. Je

irelevantné, či sa adresát v mieste doručovania skutočne zdržiava - dôležité je to ako vymedzil spôsob
prijímania zásielok v zmluve. Predpokladá sa, že ak účastník zmluvy uvedie určitú adresu, tak tým
vymedzil svoju dispozičnú sféru, kde má zabezpečenú možnosť oboznámiť sa s doručovanou zásielkou.
Opačná argumentácia by totiž viedla k absurdným dôsledkom - zmluvná strana by úmyselne uviedla
adresu, na ktorej sa nezdržiava, aby znemožnila účinné doručovanie. Takto dojednanú fikciu doručenia

možno istým spôsobom považovať za nadbytočnú, nakoľko pri doručovaní hmotnoprávnych úkonov
sa nevyžaduje reálne prevzatie zásielky adresátom - z toho vyplýva, že aj bez takto dojednanej fikcie
doručenia sa bude právny úkon považovať za doručený bez ohľadu na jeho faktické prevzatie, ak dôjde
do dispozičnej sféry adresáta ( porovnaj R4/2021).

65. Žalobca v danom prípade predloženou doručenkou, predloženými kópiami obálok s doručenkami
preukázal, že výzvy z 1.4.2018, 4.5.2018 ako aj 22.8.2019 doručoval na poslednú jemu známu adresu
žalovaného (uvedená v návrhu na uzavretie zmluvy ). Žalovaný nepreukázal, že by oznámil právnemu
predchodcovi žalobcu inú adresu na doručovanie. Právny predchodca žalobcu tak mal za to, že doručuje
zásielky do dispozičnej sféry žalovaného. Zo strany žalovaného uvedené skutočnosti ohľadne doručenia

výziev ani namietané neboli.

66. Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 9.12.2019 zmluvu
o postúpení pohľadávok č. 1013/2019/CE, pričom v Prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok č.
1013/2019/CE je uvedené meno a priezvisko, rodné číslo žalovaného, spolu s číslom úverového účtu

a dátumom uzavretia zmluvy. Na základe uvedenej zmluvy došlo k postúpeniu pohľadávky z postupcu
- Slovenská sporiteľňa, a.s. na postupníka - žalobcu, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v
tomto konaní.67. K postúpeniu pohľadávky došlo v danom prípade v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
ako aj v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

68. Výzvou zo dňa 1.4.2018 totiž oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že k 1.4.2018 je
v omeškaní so splácaním sumy 297,06 eur a vyzval žalovaného na úhradu dlhu v lehote 15 dní od
doručenia výzvy. Podľa žalobcom predloženej obálky s doručenkou, žalovaný neprevzal listinu podanú
na pošte dňa 3.4.2018 v odbernej lehote a listina bola vrátená právnemu predchodcovi žalobcu dňa
24.4.2018.

69. Následne došlo listom z 4.5.2018 k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky z predmetnej
zmluvy. Podľa predloženej doručenky sa listina dostala do dispozičnej sféry žalovaného dňa 23.5.2018.

70. Vyššie uvedené preukazuje splnenie podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a
to uplatnenie práva dodávateľa podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so

zaplatením splátky a upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

71. Následne listom z 22.8.2019 pôvodný veriteľ vyzval žalovaného na úhradu dlhu v sume 1376,69
eur a upozornil žalovaného na možnosť postúpenia pohľadávky. Vyššie uvedené listiny boli doručované
žalovanému na poslednú známu adresu. Podľa žalobcom predloženej obálky s doručenkou, žalovaný

neprevzal listinu podanú na pošte dňa 26.8.2019 v odbernej lehote a listina bola vrátená právnemu
predchodcovi žalobcu dňa 17.9.2019.

72. K postúpeniu pohľadávky došlo dňa 9.12.2019, čo bolo žalovanému oznámené listom z 10.12.2019.
Podľa žalobcom predloženého podacieho hárku č. EPH183373270 bola zásielka s výzvou odovzdaná

na poštovú prepravu dňa 11.12.2019.

73. Súd povinný z úradnej moci zaoberať sa premlčaním žalobcom uplatneného nároku.

74. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 05.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej

zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté.
Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť
jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

75. Podľa § 875v Občianskeho zákonníka, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo

spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

76. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

77.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

78. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

79.Začiatokplynutiapremlčacejdobyjepotrebnéstanoviťvsúlades ust.§103Občianskehozákonníka,
podľa ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých

splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§
565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Do vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti celého dlhu sa premlčujú jednotlivé splatné splátky. Veriteľ totiž svoje právo na zaplatenie
celého zvyšku dlhu môže uplatniť iba do zročnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Ak veriteľ toto svoje
právo nevyužije a proti dlžníkovi neuplatní zaplatenie celého zvyšku dlhu, prestane dňom zročnosti

najbližšie nasledujúcej splátky plynúť premlčacia doba pre celý zvyšok dlhu. Jednotlivé splátky sa opäť
premlčujú samostatne od ich zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní niektorú zo splátok.80. Žaloba bola podaná na súde dňa 28.4.2020. Nepremlčanými splátkami tak sú splátky splatné tri roky
spätne od podania žaloby. Premlčanými by mohli byť splátky splatné do 20.4.2017. Nakoľko v danom
prípade bola zmluva uzavretá 30.11.2015 a prvá splátka úveru splatná 20.1.2016 (podľa Potvrdenia o

uzatvorení zmluvy), premlčaných mohlo byť najviac 16 splátok po 27,87 eur, spolu 445,92 eur. Nakoľko
žalovaný uhradil spolu 475,85 eur, žalobcom nebola uplatnená žiadna premlčaná splátka.

81. Predčasnú splatnosť peňažného záväzku môže veriteľ za podmienok stanovených v § 53 ods. 9
v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka vyvolať jednostranným právnym úkonom. Situácia sa teda

zmení, ak veriteľ účinne uplatní zaplatenie celej pohľadávky naraz.

82. Právo veriteľa na uplatnenie tzv. straty výhody splátok sa premlčí v trojročnej premlčacej dobe; pre
začiatok jej plynutia je rozhodujúci okamih, kedy sa stala splatnou splátka, v dôsledku nezaplatenia
ktorej veriteľ právo na stratu výhody splátok uplatnil (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn.
26 Cdo 3012/2015 z 2. 11. 2015).

83. V ustanovení § 103 Občianskeho zákonníka, ktoré je vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu §
101 Občianskeho zákonníka špeciálne, je počiatok premlčania upravený odlišne od všeobecného.
Podľa vety prvej ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti, neplynie teda odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§

101 Občianskeho zákonníka). Podľa vety druhej v prípade tzv. zosplatnenia dlhu len pre v budúcnosti
majúce byť splatné splátky, premlčacia doba začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§103
Občianskeho zákonníka), avšak tej, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho
zákonníka. Preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva.

84. Ak veriteľ právo na zosplatnenie celého dlhu, ktorý mal byť pôvodne zaplatený v splátkach, účinne
uplatní,začínaplynúťpremlčaciadobaodsplatnostitejnesplnenejsplátky,vdôsledkuktorejkuplatneniu
predčasnej splatnosti dlhu došlo. Nakoľko v danom prípade žalobca zosplatnil úver pre splátku splatnú
najskôr vo februári 2018, nemohlo dôjsť k začiatku plynutia premlčacej doby od skoršieho okamihu.

Nárok žalobcu uplatnený žalobou tak nie je premlčaný, a to ani čiastočne.

85. V prvom rade sa súd zameral na skúmanie, či pri uzatváraní zmluvy boli dodržané ustanovenia
zákona o spotrebiteľských úveroch a súčasne aj ustanovenia Občianskeho zákonníka. V žiadosti -
návrhu na uzavretie úverovej zmluvy podaného cez internetbanking sa uvádza, že žalovaný žiada o

úver v sume 1000,- eur, ktorý by bol povinný splácať v splátkach po 28,02 eur mesačne, pri RPMN
24,25% a celkovej čiastke spojenej s úverom 1680,44 eur. Táto písomnosť žalovaného sa považuje za
návrh na uzatvorenie zmluvy, a to podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prejav
vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom
na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby

bol viazaný v prípade jeho prijatia. Následne právny predchodca žalobcu úver listom zo dňa 30.11.2015
schválil, ale v časti údajov o úvere uviedol inú výšku splátky 27,87 eur, inú RPMN vo výške 24,14% a inú
celkovú čiastku spojenú s úverom v sume 1670,94 eur oproti údajom uvedeným v návrhu žalovaného
na uzavretie zmluvy. Takéto písomné prijatie návrhu so zmenou v uvedených častiach je podľa § 44 ods.
2 Občianskeho zákonníka odmietnutím návrhu, pretože podľa tohto ustanovenia prijatie návrhu, ktoré

obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový
návrh. Tým, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ síce písomne schválil úver, ale so zmenenou
výškou splátky, výškou celkovej čiastky a hodnotou RPMN, takéto schválenie so zmenou je odmietnutím
návrhu žalovaného a považuje sa za nový písomný návrh, ktorý opätovne vyžaduje schválenie zo strany
dlžníka - žalovaného. Na to, aby došlo k písomnému uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v

zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., by musel byť takýto nový písomný návrh na uzavretie zmluvy
veriteľa písomne potvrdený, akceptovaný zo strany žalovaného. Takéto písomné prijatie žalovaným
však realizované nebolo. Žalovaný už len následne úver čerpal v sume 1.000,- eur a tiež ho splácal v
splátkach vo výške uvedenej v predmetnom novom písomnom návrhu veriteľa 27,87 eur, ako to vyplýva
z výpisu z úverového účtu. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že žalovaný síce akceptoval takýto

nový písomný návrh veriteľa, ale nie písomne, ale len konkludentne tým, že úver čerpal a splácal.
Týmto úkonom síce bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, ale nie v písomnej forme, pretože
absentuje písomné prijatie písomného návrhu zo strany žalovaného. Vychádzajúc z uvedeného však
potom nedošlo k dodržaniu písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako to vyžaduje §9 ods.1zákona č.129/2010 Z.z., a jej nedodržanie je podľa § 11 ods. 1 písm. a) tohto zákona sankcionované
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Z uvedeného dôvodu súd konštatuje, že úver je v zmysle §
11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona bezúročný a bez poplatkov. Žalobca sám vo svojom vyjadrení z

3.5.2020 pripustil, že úver je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

86. Porušenie písomnej formy zmluvy sa súdu javí ako pomerne vážne porušenie zákona, z ktorého je
nutné vyvodiť potrebný následok. Žalovaný tak bol od počiatku trvania zmluvného vzťahu s veriteľom
povinný splácať mu len istinu, bez úrokov a poplatkov. Žalovaný vyčerpal sumu 1000,- eur, pričom

celkovo uhradil k predmetnému úveru sumu 475,85 eur.

87. Súd sa ďalej zaoberal skutočnosťou, či zmluva uzavretá medzi stranami sporu spĺňala všetky
obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch účinným v čase uzavretia
zmluvy.

88.Vtejtosúvislostijepotrebnézdôrazniť,žeodplatazaposkytnutieúverumusíbyťúmernáokreminého
aj bonite klienta, pričom vzhľadom na nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na
ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní
preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a

podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j.
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby
tento preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7
ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

89. Z vykonaného dokazovania súdu je zrejmé, že pri overovaní bonity žalovaného právny predchodca
žalobcu mal nejaké údaje o výške príjmu žalovaného, avšak nebolo preukázané, či s odbornou
starostlivosťou pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.

90. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia
spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.
Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne
podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa, nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať

verejne dostupné informácie, akými sú, napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom
minime podľa zákona č. 110/2006 Z. z. a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými
(nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
33Cdo/2178/2018). Overovanie bonity žalovaného iba na podklade informácií poskytnutých žalovaným
v žiadosti o poskytnutie úveru a z reportu zo Sociálnej poisťovne a prostredníctvom Spoločného

registra bankových informácií, nemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver
s odbornou starostlivosťou (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 2CoCsp/20/2020 z 23.
09. 2020).

91. Postup žalobcu pri skúmaní bonity spotrebiteľa preukázaný v konaní sa javí iba formálny a

nezodpovedajúci odbornej starostlivosti. S odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa.
Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať
za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Takýto spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať ako posudzovanie schopnosti splácať

úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa (bez zistenej výšky či samotnej
existencie pravidelného mesačného príjmu žalovaného a jeho výdavkov) a účelové použitie údajov o
sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať
úver, ako tomu v skutočnosti je, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch.

92. V danom prípade nebolo preukázané, aby žalobca mal k dispozícií doklady o príjme žalovaného,
doklady o výdavkoch žalovaného, najmä nákladoch na bývanie, doklady SIPO prípadne výpis z bežného
účtu, pri uzatváraní zmluvy. Nemal vedomosť o jeho prípadných vyživovacích povinnostiach. Súd nemáza preukázané, že by mal žalobca v čase poskytnutia úveru vedomosť o majetkových pomeroch
žalovaného, teda kde tento býval, či vlastnil nehnuteľnosť alebo či býval v podnájme, aké výdavky
spojené s ubytovaním uhrádzal a taktiež nepreukázal ani iné doklady, resp. zistenia o jeho výdavkoch

predstavujúcich uspokojovanie základných životných potrieb (porovnaj napríklad rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp.zn.14CoCsp/3/2021 z 14. 10. 2021).

93. Žalobca súdu predložil iba potvrdenie o nahliadnutí do bankového registra ohľadne žalovaného a
dopyt do registra Sociálnej poisťovne ohľadne vymeriavacieho základu žalovaného, žiadnym spôsobom

neskúmal skutočné príjmy a výdavky žalovaného. Uvedené aspoň žalobca nepreukázal.

94. Pre účely skúmania bonity spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou nepostačuje, ak dodávateľ
vychádza iba z tvrdení spotrebiteľa bez toho, aby žiadal aj preukázanie tvrdených skutočností
príslušnými listinami.

95. Z predloženého zmluvného formulára - návrhu na uzavretie zmluvy, taktiež nevyplývajú žiadne
skutočnosti týkajúce sa bonity žalovaného, jeho príjmu, či majetkových pomerov.

96. Povinnosť súdu ex offo zisťovať, či došlo k skúmaniu bonity spotrebiteľa vyplýva z rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ C-679/18, podľa ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady

2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo
existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred
uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto
povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa

uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia
vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred
uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s
povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam,
uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej

dobe.

97. Podľa Rozsudku Súdneho dvora (šiesta komora) z 10. júna 2021 C 303/20, Ultimo Portfolio
Investment (Luxembourg) SA proti KM, za účasti:Prokuratura Okręgowa w Kielcach. Článok 23 smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o

zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že preskúmanie účinnej, primeranej
a odrádzajúcej povahy sankcií ustanovených v tomto článku za porušenie najmä povinnosti posúdiť
úverovú bonitu spotrebiteľa uloženej v článku 8 tejto smernice sa musí vykonať tak, že sa v súlade s
článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ zohľadní nielen ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré bolo prijaté
osobitne na účely prebratia uvedenej smernice, ale takisto všetky iné ustanovenia tohto práva, pričom

sa musia vykladať v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a ciele tejto smernice tak, aby
uvedené sankcie splnili požiadavky stanovené v článku 23 tejto smernice.

98. Za situácie, keď pol poskytnutý spotrebiteľovi úver bez náležitého posúdenia jeho bonity, nemožno
žalobcovi priznať okrem istiny iný nárok z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.

99. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že vychádzal zo skutočností a dôkazov žalobcom
predložených, pričom v súlade s § 154 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej
len ,,CSP“) prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Toto ustanovenie sa použije vo vzťahu k

dodávateľovi aj v spotrebiteľskej veci.

100. Súd podporne udáva, že aj v prípade, že by došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v
písomnej forme, v danom prípade existujú aj pochybnosti o správnom určení celkovej čiastky úveru,
teda údaja vyžadovaného podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch.

101. Zo zmluvy totiž nie je možné dospieť k celkovej čiastke úveru ani zo skutočností žalobcom v
„Potvrdení o uzatvorení zmluvy“ deklarovaných. Žalobca udáva, že výška mesačnej splátky je 27,87
eur, počet splátok 60 a celková čiastka spojená s úverom je 1670.94 eur. Avšak už 60 splátok po27,87 eur predstavuje spolu sumu 1672,20 eur. Uvedenú skutočnosť žalobca ozrejmil tým, že posledná
splátka úveru predstavovala 26,61 eur. Uvedená skutočnosť však nie je zrejmá z obsahu stranami
sporu podpísaného zmluvného formulára (návrhu na uzavretie zmluvy, kde je výška splátok dokonca

28,02 eur) a údaj o výške poslednej splátky sa v ňom nikde nenachádza a nenachádza sa ani v
„Potvrdení o uzatvorení zmluvy“. Vyjadrenie v bode 5.18 Produktových podmienok, že posledná splátka
je „vo výške zostatku pohľadávky banky“ nepostačuje. Ani z uvedeného bodu nie je zrejmá konkrétna
výška poslednej splátky, naviac ide o listinu neobsahujúcu podpis spotrebiteľa. Zo žiadnej listiny, ktorá
bola spotrebiteľovi pri podpise zmluvy známa tak nie je jednoznačne zrejmé, čo predstavuje zostatok

pohľadávky banky. Z „Potvrdenia o uzatvorení zmluvy“ je zrejmá iba istina úveru, počet a výška splátok
úveru, avšak uvedené nevysvetľuje nesúlad medzi celkovou čiastkou uvedenou v zmluve a ďalšími
náležitosťami zmluvy (počet a výška splátok), s ktorými celková čiastka nekorešponduje. Uvedené má
zároveň vplyv na určenie ďalšej obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to správnosti
údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov (11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch).
Uvedené má potom vplyv aj na výšku RPMN, nakoľko predpoklady na jej výpočet (§ 9 ods. 2 písm.

k) zákona o spotrebiteľských úveroch), tak ako ich uvádza žalobca vo vyjadrení z 3.5.2022 (vrátane
poslednej splátky vo výške 26,61 eur) nevyplývajú priamo z formulára spotrebiteľského úveru.

102. Pokiaľ ide o správnosť údaja o RPMN ako aj celkovej čiastke, uvedená odchýlka bola niektorou
judikatúrou vyhodnotená tiež ako zanedbateľná pre identifikáciu rozsahu záväzku spotrebiteľa (porovnaj

závery rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/232/2019 z 13. 02. 2020 pri posudzovaní
obdobnej zmluvy žalobcu (jeho právneho predchodcu) ako v danom prípade). Pri absencii ďalších
nedostatkov by bolo zrejme možné uvedenú odchýlku akceptovať bez sankcie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru.

103. Tu je však potrebné poukázať už na vyššie uvedený nesúlad medzi návrhom na uzavretie zmluvy,
kde je uvedená mesačná splátka v sume 28,02 eur, RPMN vo výške 24,25% a celková čiastka v
sume 1680,44 eur a „Potvrdením o uzatvorení zmluvy“ kde je uvedená mesačná splátka v sume 27,87
eur, RPMN vo výške 24,14% a celková čiastka v sume 1670,94 eur. Tu je potrebné uviesť, že údaje
v „Potvrdení o uzatvorení zmluvy“ nekorešpondujú ani so Štandardnými európskym informáciami o

spotrebiteľskom úvere, v ktorých sú uvedené údaje rovnako, ako v návrhu na uzavretie zmluvy. Uvedený
rozpor ani nebol zo strany žalobcu spoľahlivo odstránený, napriek výzvam súdu. Právny predchodca
žalobcu v podaní v rámci upomínacieho konania uviedol, že dňa 30.11.2015 akceptoval listom s názvom
„Potvrdenie o uzavretí zmluvy“ návrh žalovaného, v znení v akom mu bol doručený. Uvedenú skutočnosť
však nepreukázal.

104. Uvedené je tak spôsobilé privodiť nejednoznačnosť až zmätočnosť zmluvných formulárov a
spochybňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku pri uzavretí zmluvy. Údaje v zmluve
uvedené nekorešpondujú so skutočnosťou, čoho dôsledkom je bezúročnosť a bezpoplatkovosť celého
úveru pre absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Za daných okolností v

spojení s nedodržaním písomnej formy zmluvy, neposúdením s odbornou starostlivosťou schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, je možné aj vyššie uvedené nedostatky v ich súhrne vyhodnotiť
ako dôvod bezúročnosti spotrebiteľského úveru poskytnutého žalovanému, a to v súlade s § 11 ods. 1
písm. a), písm. b) a písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch.

105. Súd poukazuje na vyššie cit. ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a najmä na interpretačné
pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24.
júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany
spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.

106. Súd preto pri výbere ustálenej rozhodovacej praxe priklonil sa k tej, ktorá uprednostňuje výklad
sledujúci záujem spotrebiteľa, teda výklad pre spotrebiteľa jednoznačne výhodnejší, nakoľko princíp
ochrany práv spotrebiteľa patrí podľa ustálenej praxe medzi jeden z najdôležitejších princípov právneho
poriadku. V súvislosti s významnosťou tohto princípu súd poukazuje na názor vyslovený v rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo 1/2012, podľa ktorého „princíp „vigilantibus iura

scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych
okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.“107. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti možno uzavrieť, že žalobca má v danom prípade
nárok najviac na istinu úveru bez úroku a ďalších poplatkov z dôvodov uvedených vyššie. Žalovanému
bolo pôvodným veriteľom poskytnutých 1000,- eur. Úhrady žalovaného predstavovali sumu 475,85 eur.

108. Súd preto žalovaného zaviazal na zaplatenie nesplatenej istiny úveru žalobcovi v sume 524,15 eur.
Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu zamietol.

109. Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát

mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa
zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu
možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle
do sféry jeho dispozície(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2011, sp. zn. 5 Cdo 129/2010).

110. Slovné spojenie „dostane do sféry jeho dispozície“ nemožno vykladať v zmysle procesných

predpisov.Jenímtrebarozumieťkonkrétnumožnosťneprítomnejosobyoboznámiťsasjejadresovaným
právnym úkonom. Právna teória a súdna prax za takú možnosť považuje nielen samotné prevzatie
písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj tie prípady, keď doručením listu alebo telegramu
obsahujúceho prejav vôle do bytu adresáta či do jeho poštovej schránky, príp. i vhodením oznámenia o
uložení takej zásielky do poštovej schránky adresát úkonu nadobudol objektívnu možnosť oboznámiť sa

s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne oboznámil s obsahom právneho
úkonu. Stačí, ak mal objektívne príležitosť tak urobiť.

111. Jednostranný písomný prejav vôle je účinný voči adresátovi v okamihu, resp. dňom ocitnutia sa v
jeho dispozičnej sfére a možnosťou adresáta oboznámiť sa s jeho obsahom (napr. vložením do poštovej

schránky v mieste bydliska adresáta, ak sa tam zdržiava). Nie je prípadne rozhodné, že sa adresát
nedozvedel v tento deň o obsahu právneho úkonu (Uz NS ČR z 26. 4. 2007, sp. zn. 28 Cdo 1334/2006).

112. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, zaviazal ho súd aj na
zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy v žalobcom požadovanej výške 5% ročne, ktorá výška je

v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády zo sumy
524,15 od 12.5.2018 (zosplatnenie bolo podľa predloženej doručenky do sféry dispozície žalovaného
doručené dňa 11.5.2018) do zaplatenia.

113. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, výšku úroku súd priznal s poukazom na ust. § 517, ods. 2

Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z.z. Ku dňu 12.5.2018 bola základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky vo výške 0,00 % p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú
5,00 % ročne.

114. Žalobcom vyčíslené a žalobou žiadané úroky z omeškania (84,14 eur) súd nemohol tomuto priznať,

nakoľko ako je zrejmé zo špecifikácie z 19.7.2021, takto vyčíslené úroky z omeškania boli vypočítané aj
z úrokov úveru (istina 877,05 eur aj úrok 169,16 eur). Pokiaľ ide o úroky z omeškania v sume 4,06 eur,
v špecifikácií z 1319.7.2021 nie je táto pohľadávka dostatočne určito a jednoznačne ozrejmená (z akej
sumy bol rátaný, za aké konkrétne obdobie pri tej ktorej omeškanej splátke).

115. S ohľadom na to, že úrok z úveru, nemožno úročiť ďalším úrokom z omeškania (zákaz anatocizmu,
viď rozsudok Veľkého senátu obchodného kolégia NS ČR zo dňa 24.3.2004 pod sp. zn. Odo 101/2002,
rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Odo 689/2006, sp. zn. 31Cdo2036/2009, sp. zn. 35Odo 101/2002, ako aj
uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. ÚS 1893/08 zo dňa 13.11.2008), súd žalobu v časti o zaplatenie
kapitalizovaného úroku z omeškania ako nedôvodnú zamietol.

116. Z uvedených rozhodnutí je možné ustáliť, že „Dohoda o platení úrokov z omeškania zo zmluvných
úrokov je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná pre rozpor so zákonom“. Preto treba
konštatovať neplatnosť takejto dohody (o úrokoch popri úrokoch z omeškania) pre rozpor so zákonom
(§ 39 a § 52 ods. 2 v spojení s § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka).

117. V týchto súvislostiach súd poukazuje napríklad aj na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn.
21Co/102/2018 z 13. 12. 2018, sp.zn. 14Co/20/2017 zo 14. 06. 2018.118. Žalobcovi však súd priznal úroky z omeškania v nekapitalizovanej forme z dlžnej istiny, za obdobie
po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.

119. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

120. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

121. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

122. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

123. Z pôvodne uplatnenej sumy 1442,85 eur spolu s ďalším nevyčísleným príslušenstvom, žalobca
dôvodne uplatňoval sumu 524,15 eur spolu s príslušenstvom, vo zvyšku súd žalobu zamietol.
Úspešnejšiemu žalovanému tak po odrátaní neúspechu od jeho úspechu vznikol proti žalobcovi nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 27% (63,67 % - 36,33 % = 27,34 % ).

124. Z obsahu spisového materiálu však vyplýva, že žalovanému v konaní preukázateľne žiadne účelne
vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva ako trovy konania, ktoré je potrebné
nahradiť, nevznikli. Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu

povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu
prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom
vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel nemá, ak výsledkom uvažovania o nároku na
náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu. V tejto súvislosti súd považuje
za potrebné poukázať aj na článok 17 CSP, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj

postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Nakoľko žalovanému žiadne
trovy konania nevznikli, súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, že nemá nárok na
náhradu trov konania, a to aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej sp. zn. 6 Cdo
166/2016zo dňa 26.10.2016, obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo
5/2017 zo dňa 25.1.2017 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 14/2018 zo

dňa 28.02.2018.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.