Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 16, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28P/174/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120207799
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8120207799.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. A.

B., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov,
pochádzajúci z rodičov: matky A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., E. XX, právne zast. JUDr. Ivetou
Hrebenárovou, advokátkou so sídlom Grešova 7, Prešov a otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.,
E. XX, právne zast. Advokátskou kanceláriou BABIN, PETKO & partners, s.r.o., so sídlom Hlavná 29,
Prešov v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

o d p o r k y ň a je povinná prispievať na výživu navrhovateľa sumou vo výške 200,- Eur mesačne,
ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc 01.07.2020

opakovane do budúcna,

d l ž n é výživné za obdobie od 01.07.2020 do 30.11.2020 vo výške 450,- Eur je odporkyňa povinná
zaplatiť v lehote 3 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa z a m i e t a,

žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 29.06.2020 podal otec návrh na úpravu práv a povinností k mal. A., ktorý ale 21.08.2020 dovŕšil
plnoletosť. K návrhu na určenie výživného sa pripojil a trval na ňom.

Matka súhlasila s určením výživného, avšak nie v takej výške ako žiadal otec navrhovateľa a následne
navrhovateľ.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, a zistil tento skutkový
stav:

Navrhovateľ pochádza z manželstva rodičov. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, matka sa
odsťahovala začiatkom minulého roku. S otcom ostala plnoletá dcéra a vtedy maloletý syn A.. Otec

uviedol na prvom informatívnom výsluchu 17.07.2020, že sa s manželkou dohodli, že bude platiť na
Jaroslava 130,- Eur. Neskôr prispievala 110,- Eur, na čom sa ale nedohodli. Otec preto navrhoval výživné
vo výške 300,- Eur.Na prvom pojednávaní už plnoletý navrhovateľ sa pripojil k návrhu, žiadal, aby bolo určené výživné od
01.07., tak ako ho podával otec. Potvrdil to, že matka odišla zo spoločnej domácnosti v decembri 2018

a začala posielať jemu aj jeho sestre po 130,- Eur mesačne. Vo februári 2020 to zmenila na 110,- Eur
tak jemu ako aj sestre. Uviedol, že sa s matkou nevídava a vzťahy sú naštrbené.

Navrhovateľ študuje na Gymnáziu sv. D., v 4. ročníku, platí si MHD 10,- Eur, SAD 10,- Eur, pretože chodí

pravidelne za babkou, 10,- Eur telefón. V škole, všetky výdavky mu platí otec. A. na rok 160,- Eur +
učebnice. Chcel by študovať medicínu, preto si začína vybavovať doučovanie, ktoré bude stáť 10,- Eur
na hodinu, ale nevie, kedy to začne. Peniaze, ktoré mu posiela mama na účet, si necháva na výdavky,
ktoré hradí, otec od neho peniaze nepýtal, zabezpečuje o neho plnú starostlivosť. Vie aj to, že otec mu
platí 233,- Eur stavebné sporenie. Očakáva zvýšené výdavky práve s tým doučovaním a prihlásil sa aj
na Erasmus, mal by byť dva mesiace v Nemecku, to môže stáť okolo 1.000,- Eur, aj keď nevie, či sa

to zrealizuje kvôli korona vírusu. Chcel by absolvovať operáciu očí, jedno oko stojí 1.000,- Eur, pretože
teraz nosí kontaktné šošovky a aj na to má pravidelné výdavky. S matkou sa stretol len nedávno u babky,
ale skončilo to hádkou.

Odporkyňa potvrdila, že od februára 2019 potom, ako odišla zo spoločnej domácnosti začala prispievať
deťom na výživu po 130, - Eur. Fungovalo to do mája, potom zistila, že jej manžel poprepisoval dom,
v ktorom bývali na deti a začala platiť po 110,- Eur. Odporkyňa ako matka potvrdila, že jej snaha
o komunikáciu s deťmi existuje a je veľká, ale deti sú veľmi zablokované a ovplyvnené podľa nej zo
strany otca. Jej príjem je 1.350, - Eur, platí inkaso 165,- Eur, 31,- Eur plyn, elektrika, 23,- Eur internet, 30,-

Eur mobil, 80,- Eur cestovanie, pretože pracuje v Sabinove a veľkou položkou je pôžička zo stavebného
sporenia, t.j. 547,- Eur, ktorú začala platiť teraz na jeseň. Pôžička je zo stavebného sporenia, ktorú si
brala spoločne s manželom na opravu bytu, v ktorom býva, byt je v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov. Byt bol zakúpený v roku 2018, ale splácať pôžičku v stavebnom sporení začala len ona až
teraz na jeseň, preto tá pôžička 547,- Eur je podľa odporkyne zaťažujúca. Byt zakúpili s manželom v roku

2018, keď chceli reštartovať svoje manželstvo, ale nepodarilo sa. Brali úver na kúpu tohto bytu a to je
práve táto splátka.

K veci bol vypočutý aj otec už plnoletého navrhovateľa A. B., ktorý len doplnil okolnosti tohto úveru

ako hlavný argument odporkyne. Uviedol, že sa dá aj nižšia splátka, že on by bol tomu nastavený.
S manželkou o tom nekomunikoval, pretože komunikácia medzi nimi naozaj viazne, ale je ochotný začať
komunikovať ohľadne tohto úveru. Jeho čistý príjem je 1.450,- Eur.

Odporkyňa potvrdila, že vzťahy sú naozaj naštrbené. Navrhovala výživné na syna 150,- a na dcéru 180,-
Eur tak, aby jej na bežný život ostalo aspoň 140,- Eur.

Súd si vyžiadal opisy mzdových listov oboch rodičov navrhovateľa. Priemerný príjem odporkyne je
1.430,- Eur, otca navrhovateľa 1.471,- Eur.

Na pojednávaní v novembri 2020 odporkyňa uviedla, že sa vo veci úveru nič nezmenilo, s manželom sa

nedohodli. Dala si vyčísliť, ak by brala úver na 30 rokov, bola by tam splátka 266,- Eur a preplatok by bol
52.000,- Eur, ak na 20 rokov, tak 316,- Eur a preplatok by bol 32.000,- Eur, čo je podľa nej nevýhodné.

Navrhovateľ napádal aj matkin výdavok na cestové 80,- Eur, že ak by cestovala verejnou dopravou, bolo

by to menej, čo ale odporkyňa spochybnila, pretože tie náklady na MHD a SAD-ku by spolu vyšli okolo
88,- Eur mesačne.Na otázku súdu obaja účastníci potvrdili, že doposiaľ od 01.07. od kedy žiada navrhovateľ výživné bolo
platené 110,- Eur mesačne.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. 13)

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča

alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Na základe vykonaného dokazovania, dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný, čo
do určenia samotného výživného. Odporkyňa ako matka nežije s navrhovateľom, ktorý ešte nie je
schopný samostatne sa živiť, je stredoškolákom, v jednej spoločnej domácnosti. Starostlivosť o neho
zabezpečuje otec, preto bol dôvod určovať výživné zo strany odporkyne. Navrhovateľ ešte v zastúpení
svojho otca podal návrh 29.06.2020, navrhoval určiť výživné od 01.07.2020. Súd teda uzatvára, že

bolo v zmysle citovaných zákonných ustanovení dôvodné určiť vyživovaciu povinnosť odporkyne voči
navrhovateľovi od dátumu 01.07.2020.

To, čo bolo preukázané a nebolo sporné, bolo aj to, že od toho času, tak ako mesiace predtým platila

matka výživné 110,- resp. 130,- Eur mesačne. Od obdobia uvádzaného v návrhu, teda od 01.07.2020,
to bola suma 110,- Eur mesačne, ktorú mal súd preukázanú a potvrdenú a nespochybnenú oboma
stranami.Otázkou bolo určenie výšky vyživovacej povinnosti zo strany odporkyne voči navrhovateľovi, keď
medzi nimi nebola možná dohoda. Navrhovateľ žiadal sumu 300,- Eur a odporkyňa sumu max. 130,-

Eur mesačne. Súd pri určení vyživovacej povinnosti vychádzal z príjmu matky, ktorý je 1.400,- Eur
v čistom za posledných 9 mesiacov. Matka uviedla položky, ktoré súd nespochybňuje, ako inkaso v byte,
v ktorom býva, náklady na televíziu, mobil a cestovanie do práce, ktoré súd považuje za adekvátny
výdavok, taktiež aj výdavky na lieky, ktoré má v súvislosti so svojimi hematologickými problémami.
Problematickým, o čo oprela odporkyňa svoju námietku voči výške, bolo platenie pôžičky 547,- Eur

mesačne, ktoré jej pribudlo, októbrom 2020. Obhajoba matky v tomto smere však pokuľháva a to
z dôvodu, že tento úver, nie je len jej výlučným úverom, tak ako byt, v ktorom sa práve nachádza, (podľa
jej tvrdení sama) nie je bytom len v jej výlučnom vlastníctve. Pôžička, je pôžičkou oboch manželov,
na ktorej splácaní majú participovať obaja, teda aj otec navrhovateľa. To, že medzi odporkyňou
a otcom navrhovateľa nie je žiadna komunikácia, resp. je tá komunikácia problematická, nemôže byť
v neprospech určenia vyživovacej povinnosti. Ďalej súd chce dať do pozornosti odporkyne situáciu, že o

pôžičke v takej výške splatnej od jesene 2020, vedela ona ako aj jej manžel, niekoľko mesiacov dopredu,
ale situáciu neriešili a nechali len tak voľne plynúť, bez toho, aby sa právne a zodpovedne postavili
k tomuto problému. Pôžička je vecou, s ktorou sa dá pracovať spoločne s bankou a to buď odložením
splátky úveru napr. do času, kedy sa manželia nerozvedú, keďže už začalo konanie o rozvod manželstva
na tunajšom súde a nevyporiadajú zo svojho majetku. Taktiež je možné, aby sa manželia dohodli na

nižších splátkach, ktoré by ich tak nezaťažili. Nemôže súd prijať argument odporkyne, že by preplatila pri
nižších splátkach viac, pretože toto je podstata samotných úverových zmlúv. Situácia o pár rokov bude
aj v jej živote iná, napr. aj tým, že jej po čase ubudne jedna a neskôr aj ďalšia vyživovacia povinnosť
a bude mať priestor si opäť upraviť úver, ktorý nie je raz a navždy nemenný a môže sa prispôsobovať
životným okolnostiam. Súdu sa však javí, že odporkyňa nechávala túto skutočnosť ležať a neriešila ju,

hoci dobre vedela, že táto splátka úveru ju dostihne a súd chce zvýrazniť, že dostihne aj jej manžela.
V závere chce súd opätovne zvýrazniť, že takto nastavená splátka úveru len zo strany jedného dlžníka
nemôže zohrávať úlohu pri určení vyživovacej povinnosti, ktorá má prednosť pred všetkými ostatnými
výdavkami.

Navrhovateľ,ktorýdosiaholplnoletosťajestredoškolákomnagymnáziuachystásanavysokúškolu,má
svoje primerané potreby a výdavky, ktoré súdu boli vyčíslené a nie sú nereálne pre gymnazistu. Všetky
náklady s ním, už druhý rok hradí otec, pričom treba zvýrazniť, že príjem otca a matky je takmer totožný
a teda určenie výživného pre navrhovateľa vo výške 200,- Eur sa súdu javí ako relevantné. Súd pri

určení tejto sumy vychádzal aj z toho, že matke bude určené výživné aj na plnoletú dcéru F. a v kontexte
predpokladaného určeného výživného na ňu, by výživné nemalo presiahnuť 30% z príjmu povinného
rodiča. Preto súd nemohol vyhovieť v plnom rozsahu návrhu navrhovateľa, poukazujúc, práve na druhú
vyživovaciu povinnosť, ktorú odporkyňa má a v kontexte preukázaných výdavkov, ktoré navrhovateľ
predložil.

Súd uzatvára, že stanovené výživné vo výške 200,- Eur odzrkadľuje reálnosť jednak výdavkov
navrhovateľa, jeho sociálneho postavenia a veku a na druhej strane príjmu matky a jej relevantných
výdavkov, do ktorých nezapočítal pôžičku v plnej výške, ale len v jej časti a bral do úvahy skutočnosť,

že rodičia sa nepostavili zodpovedne k svojim finančným záväzkom, ktoré sa dali riešiť aj inou cestou
(znížením, odložením splátky, predajom spoločného bytu a pod.).

Keďže súd určoval výživné od 01.07.2020 a matka od toho času platila výživné len čiastočne vo výške

110,- Eur, vznikol matke dlh za obdobie piatich mesiacov vo výške 450,- Eur (90,- Eur x 5), ktoré zaviazal
odporkyňu zaplatiť v lehote troch mesiacov, keďže sa jedná o dlžné výživné a nejedná sa o väčšiu sumu.

O trovách konania rozhodol súdu podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov,
v piatich vyhotoveniach.

Podľa § 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).