Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III
Judgement was issued by Mgr. Jana Brídziková
Legislation area – Obchodné právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 39Cb/44/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120210002
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Brídziková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2022:1120210002.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OkresnýsúdBratislavaIvkonanípredsudkyňouMgr.JanouBrídzikovouvsporežalobcu:KOMUNÁLNA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545,
proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava,
IČO: 00 151 700, o zaplatenie 248,34 EUR s príslušenstvom
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.06.2020 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 248,34 EUR s príslušenstvom.
2. Žalobca žalobou uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 09.03.2018 došlo vo Viničnom, na Hlavnej
ulici č. XXX k škodovej udalosti (dopravnej nehode), keď poistený vodič motorového vozidla značky
Renault Master, EČV: BB XXXFI nedodržal vzdialenosť za vozidlom jazdiacim pred ním a tak svojou
prednou časťou vozidla narazil do zadnej časti pred ním stojaceho vozidla značky FORD S-MAX, EČV:
PK XXXCT, ktoré viedol p. T. (ďalej tiež len ako „poškodený“). Následkom uvedenej dopravnej nehody
bola na motorovom vozidle poškodeného spôsobená škoda v celkovej výške 3.703,26 EUR. Motorové
vozidlo poškodeného bolo v čase dopravnej nehody havarijne poistené u žalobcu na základe poistnej
zmluvy č. 681656693. Na motorové vozidla zn. Renault Master, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
v čase dopravnej nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla u žalovaného na základe poistnej zmluvy č. 8080113338/30. Žalobca
uviedol, že poukázal svojmu poistenému z havarijného poistenia na základe faktúry č. 180100293
poistné plnenie vo výške 3.703,26 EUR, a to prevodom na účet dňa 17.04.2018. Žalobca poukázal
na to, že vyplatením havarijného poistenia prešlo z poškodeného na žalobcu právo na náhradu
škody voči žalovanému v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca poukázal na to, že
listami zo dňa 24.04.2018, 23.07.2018, 23.08.2018 a predžalobnou výzvou zo dňa 24.08.2018 vyzval
žalovaného na refundáciu vyplateného poistného plnenia vo výške 3.703,26 EUR. Dňa 06.09.2019 bolo
žalobcovi doručené zo strany žalovaného Oznámenie o poukázaní náhrady škody, pričom žalovaný
poukázal žalobcovi plnenie vo výške 3.454,92 EUR, po tom ako odpočítal sumu vo výške 248,34
EUR, ktorá predstavovala zhodnotenie opravou (amortizáciu). Žalobca tak požadoval doplatenie zvyšku
poistného plnenia od žalovaného vo výške 248,34 EUR. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obdo/48/2012. Žalobca si zároveň uplatnil aj nárok na úroky z
omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.3. Súd vo veci vydal dňa 22.09.2020 platobný rozkaz č.k. 39Cb/44/2020 - 25, proti ktorému podal
žalovaný odpor.
4. Žalovaný v odpore doručenom súdu dňa 12.10.2020 poukázal na to, že na žalobcu výplatou poistného
plnenia prešlo právo jeho poisteného na náhradu škody zo škodovej udalosti, t. j. žalobca vstúpil
do práva poisteného na náhradu škody a nevzniklo mu žiadne „nové“ právo - ide stále o právo na
náhradu škody poisteného, a to aj vo vzťahu k premlčacej dobe, ktorá platí pre právo poškodeného
voči subjektu zodpovednému za škodu. Uviedol, že premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu
škody je upravená v Občianskom zákonníku, ktorý je predpisom hmotnoprávnym. Lehota uvedená v §
106 Občianskeho zákonníka je teda hmotnoprávna a je zachovaná len vtedy, ak bol úkon adresátovi
v stanovenej lehote reálne doručený. Žalovaný mal za to, že poistenému u žalobcu musela byť
výška škody na poškodenom vozidle známa najneskôr dňom vystavenia faktúry č. 180100293, t.
j. najneskôr dňa 29.03.2018 a najneskôr dňom podpísania správy o nehode, t. j. dňa 09.03.2018
sa poškodený dozvedel, kto za škodu zodpovedá, a teda podľa názoru žalobcu posledným dňom
subjektívnej dvojročnej premlčacej doby bol deň 29.03.2020. Nakoľko žaloba bola súdu doručená dňa
12.06.2020,podľanázoružalovanéhožalobcatentoúkon,tedapodaniežaloby,uskutočnilažpouplynutí
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný
tiež poukázal na ustanovenie § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov („zákon o PZP“). Vzhľadom na uvedené žalovaný vzniesol
námietku premlčania vo vzťahu k celému žalobou uplatnenému nároku na náhradu škody v sume 248,34
EUR s príslušenstvom. Žalobca ďalej v podanom odpore uviedol, že pri určení výšky škody na veciach
sa zásadne vychádza z ceny v čase poškodenia, nie z ceny v čase nadobudnutia veci. Vzhľadom
na skutočnosť, že škoda vznikla na staršej, použitej a čiastočne opotrebovanej veci, pri určení výšky
škody, podľa názoru žalovaného, bolo potrebné od sumy vyjadrujúcej náklady na opravu danej veci
odpočítať sumu zodpovedajúcu zhodnoteniu poškodeného vozidla opravou oproti pôvodnému stavu v
čase poškodenia. Žalovaný uviedol, že zhodnotenie poškodeného vozidla v danom prípade spočívalo
v použití nových dielov, ktorými boli nahradené poškodené staršie opotrebované diely. Žalovaný v tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28.06.2012, sp. zn. 25
Cdo/3729/2011. Vo vzťahu k žalobou uplatneným úrokom z omeškania žalovaný namietol, že v danom
prípade žalobca poškodenému vyplatil iba istinu vo výške 3.703,26 EUR, a teda iba v tomto rozsahu na
neho prešlo právo jeho poisteného na náhradu škody, pričom poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 15.02.2017, sp. zn. 3Cob/93/2015. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
5. Súd vo veci nariadil termín pojednávania na deň 10.05.2022, na ktorom spor prejednal v prítomnosti
strán sporu.
6. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Žalobca uviedol, že uplatnenie amortizácie
žalovaným je nedôvodné a judikatúrou prekonané.
7. Žalobca na pojednávaní krátkou cestou zároveň doručil do súdneho spisu podanie zo dňa 12.11.2020,
v ktorom uviedol, že dňa 09.01.2020 bol na tunajší súd doručený návrh na vydanie platobného rozkazu
na zaplatenie sumy 248,34 EUR s príslušenstvom, ktorý bol zapísaný pod sp. zn. 26Cb/7/2020 a v
ktorom žalobca nedopatrením neuhradil na výzvu súdu súdny poplatok v zákonnej lehote. Žalobca
uviedol, že z procesného hľadiska nepodal vo veci nový návrh obratom po zistení, že súdny poplatok
nebol uhradený, ale čakal kým súd rozhodne o zastavení konania z dôvodu nezaplatenia súdneho
poplatku za žalobu v stanovenej lehote, čím žalobca chcel predísť litispendencii, t. j. prekážke skôr
začatého konania. Žalobca uviedol, že dňa 10.06.2020 mu bolo doručené uznesenie zo dňa 02.06.2020,
ktorým súd konanie vedené pod sp. zn. 26Cb/7/2020 zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku
v stanovenej lehote. Žalobca následne podal na súd novú žalobu na zaplatenie sumy 248,34 EUR
s príslušenstvom, totožnú s prvou žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 12.06.2020. Žalobca mal
vzhľadom na uvedené za to, že si svoj nárok na náhradu škodu uplatnil na súde už dňa 09.01.2020,
a to doručením prvej žaloby, a teda svoj nárok uplatnil v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote. Vo
vzťahu k žalovanému nároku žalobca podporne poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa 15.01.2020, sp. zn. 19Co/169/2019.
8. Žalovaný na pojednávaní zotrval na svojej procesnej obrane v konaní, pričom žiadal žalobu zamietnuť.
Zotrval na námietke premlčania žalobou uplatneného nároku, ako aj na tvrdení o dôvodnosti zníženianáhrady škody z dôvodu zhodnotenia poškodeného vozidla jeho opravou. Vo vzťahu k žalobcom
predloženému podaniu na pojednávaní žalovaný poukázal na zásadu koncentrácie konania.
9. Strany sporu na pojednávaní zároveň po poučení súdom podľa § 154 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov („CSP) vyhlásili, že vo veci nemajú žiadne návrhy na
doplnenie dokazovania.
10. Súd sa oboznámil so žalobou a vyjadreniami strán sporu a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
založenými do súdneho spisu, a to najmä: Správou o nehode zo dňa 09.03.2018, Záznamom o preverení
oznámenia - škodovej udalosti Okresným dopravným inšpektorátom, Oddelením výkonu služby a
dopravných nehôd Pezinok zo dňa 09.03.2018, faktúrou č. 180100293 vystavenou dňa 29.03.2018 na
sumu 4.443,91 EUR, Poistnou zmluvou - Havarijné poistenie motorového a prípojného vozidla zo dňa
30.11.2015, listom žalobcu zo dňa 16.04.2018 - Oznámenie o poistnom plnení, potvrdením o platbe zo
dňa 17.04.2018, listami žalobcu adresovanými žalovanému zo dňa 24.04.2018, 23.08.2018, 23.07.2018
a zo dňa 24.09.2018, listom žalovaného adresovaným žalobcovi zo dňa 06.09.2019 - Oznámenie o
poukázaní náhrady škody, výpočtom výšky škody č. 1880106242, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi
založenými do súdneho spisu.
11. Súd spor právne posúdil nasledovne:
12. Podľa § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov („Občiansky
zákonník“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
13. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
14. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
15. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu
poistiteľ poskytol.
16. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov („zákon o PZP“) poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.
17. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.
18. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
19. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
20. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
21. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.22. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
23. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so
šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony v znení neskorších predpisov („zákon č. 62/2020 Z. z.“) lehoty ustanovené právnymi
predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím
ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla
2020 neplynú.
24. Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania jednotlivo, ako aj v ich
vzájomných súvislostiach, dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom.
25. V konaní nebolo sporné, že dňa 09.03.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené
motorové vozidlo značky Ford S Max, EČV: A.. V konaní ďalej nebolo sporné, že poškodené motorové
vozidlo bolo v čase škodovej udalosti havarijne poistené u žalobcu. Poškodené vozidlo bolo opravené
spoločnosťou MATLOVIČ, s.r.o., ktorá následne dňa 29.03.2018 vystavila faktúru č. 180100293, v
ktorej fakturovala držiteľovi poškodeného vozidla náklady na opravu poškodeného vozidla vo výške
4.443,91 EUR s DPH. Nebolo sporné, že žalobca po vykonanom šetrení priznal svojmu poistenému
právo na poistné plnenie vo výške 3.703,26 EUR, pričom uvedenú sumu dňa 17.04.2018 zaplatil k
rukám opravcu. Žalobca si listami zo dňa 24.04.2018, 23.08.2018, 23.07.2018 a 24.09.2018 uplatnil
refundáciupriznanéhoavyplatenéhopoistnéhoplneniaužalovaného,uktoréhomaluzatvorenépovinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla označený vinník
škodovej udalosti. Žalovaný listom zo dňa 06.09.2019 žalobcovi oznámil priznanie náhrady škody vo
výške 3.454,92 EUR, pričom plnenie voči žalobcovi znížil o sumu 248,34 EUR z dôvodu zhodnotenia
poškodeného vozidla opravou (amortizáciu).
26. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 248,34 EUR s príslušenstvom s
poukazom na § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako refundáciu zostávajúcej časti ním vyplateného
poistného plnenia za poškodenie motorového vozidla EČV: BL PK XXXCT, a to v priamej príčinnej
súvislosti s prevádzkou motorového vozidla EČV: BB XXXFI povinne zmluvne poisteného u žalovaného
s tým, že žalobca považoval zníženie náhrady zo strany žalovaného z dôvodu amortizácie za nedôvodné
a prekonané.
27. Žalovaný v rámci procesnej obrany v konaní vzniesol námietku premlčania žalobou uplatneného
nároku. Žalovaný tiež namietal, že zníženie plnenia voči žalobcovi z dôvodu zhodnotenia opravovaného
poškodeného vozidla bolo dôvodné.
28. Súd sa primárne zaoberal žalovaným vznesenou námietkou premlčania žalobou uplatneného
nároku. Pri premlčaní práva na náhradu škody je v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka ustanovená
kombinovaná premlčacia doba, a to dvojročná subjektívna premlčacia doba a trojročná objektívna
premlčacia doba. Ich začiatok je upravený odlišne a tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú
a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich,
právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie ešte druhá premlčacia doba. Zároveň
platí že subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú
nemôže presiahnuť. Objektívna premlčacia doba je trojročná a začína plynúť v okamihu škodovej
udalosti. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia je rozhodujúce posúdenie
subjektívnej stránky poškodeného týkajúcej sa jeho vedomosti o škode ako o určitej majetkovej alebo
nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej
miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde a vedomosti o tom, kto za
vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. Súd mal z predložených listinných dôkazov,
a to zo správy o nehode zo dňa 09.03.2018 a z faktúry č. 180100293 vystavenej dňa 29.03.2018, bez
rozumných pochybností preukázané, že k škodovej udalosti došlo dňa 09.03.2018 a ďalej, že poškodený
sa dozvedel o škode ako o majetkovej ujme v takom rozsahu a do takej miery, aby si svoj nárok na
náhradu škody mohol uplatniť na súde najneskôr dňa 29.03.2018, kedy servis vykonávajúci opravupoškodeného motorového vozidla vystavil faktúru za opravu uvedeného vozidla, v ktorej vyčíslil náklady
na opravu vozidla predstavujúce skutočnú škodu, ktorá poškodenému vznikla v príčinnej súvislosti
s prevádzkou motorového vozidla EČV: BB XXXFI. Vystavením faktúry poškodený získal vedomosť
o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a teda vedomosť o výške škody. Zo správy o
nehode mal súd zároveň preukázané, že žalovaný sa priamo v čase vzniku škodovej udalosti, teda
dňa 09.03.2018 dozvedel, a teda mal vedomosť o zodpovednostnom subjekte, teda o tom, kto za
vzniknutú škodu na poškodenom vozidle zodpovedá. V zmysle uvedeného tak súd dospel k záveru,
že poškodenému začala plynúť objektívna premlčacia doba odo dňa škodovej udalosti - 09.03.2018 a
táto by uplynula dňa 09.03.2021 a odo dňa 29.03.2018, kedy sa poškodený preukázateľne dozvedel
jednak o škode, ako aj o tom, kto za ňu zodpovedá, začala poškodenému plynúť dvojročná subjektívna
premlčacia doba.
29. Žalobca si v konaní uplatňoval nárok voči žalovanému ako poisťovateľovi škodcu na základe
ustanovenia § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak poistený má proti inému
právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to
do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Súd mal v konaní preukázané na základe Oznámenia
žalobcu o poistnom plnení zo dňa 16.04.2018, ako aj detailu výpisu z účtu žalobcu, že žalobca poskytol
poškodenému (ako svojmu poistenému) dňa 17.04.2018 poistné plnenie v sume 3.703,26 EUR, preto do
výšky uvedeného plnenia na neho prešlo právo na náhradu škody proti poisťovateľovi škodcu v zmysle
§ 15 ods. 1 zákona o PZP. Tento prechod práva z poškodeného na poisťovateľa nastáva priamo zo
zákona, jedná sa tak o legálnu cesiu, pričom prechod práva na náhradu škody na poisťovateľa nemá
vplyv na plynutie premlčacej doby, a teda ani na právo dlžníka namietať voči poisťovni premlčanie a na
začiatok plynutia premlčacej doby (k tomu pozri napr. R 24/1976). V zmysle uvedeného poškodenému,
a teda aj žalobcovi ako poisťovateľovi poškodeného, začala plynúť subjektívna premlčacia doba dňa
29.03.2018, kedy sa poškodený preukázateľne dozvedel o škode (teda kedy nadobudol vedomosť o
rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, v takom rozsahu, aby poškodený svoj nárok na
náhradu škody mohol uplatniť aj na súde) a o tom, kto za škodu zodpovedá a uplynula, v zmysle § 106
ods. 1 Občianskeho zákonníka, zohľadňujúcu ustanovenie § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z., dňa
04.05.2020, pričom žalobca podal žalobu na súd dňa 12.06.2020. Žalovaný zároveň v konaní vzniesol
námietku premlčania žalobou uplatneného nároku.
30. Žalobca sa proti námietke premlčania bránil argumentáciou, že žalobu v totožnej veci doručil súdu
už dňa 09.01.2020 (konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 26Cb/7/2020), avšak
toto konanie bolo právoplatne zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku za žalobu žalobcom, preto
si svoje právo na náhradu škody uplatnil opätovne na súde predmetnou žalobou doručenou súdu
dňa 12.06.2020. Žalobca tak mal za to, že si nárok na náhradu škody uplatnil na súde včas, a to
ešte dňa 09.01.2020. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného
orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania
neplynie. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že premlčacia doba stanovená v § 106 ods. 1 a ods.
2 Občianskeho zákonníka z dôvodu uplatnenia práva pred súdom neplynie za predpokladu splnenia
zákonných podmienok uvedených v § 112 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba tak môže v zmysle
§ 112 Občianskeho zákonníka spočívať, ak 1/ veriteľ uplatnil právo na súde a 2/ v začatom konaní riadne
pokračuje. Iba splnením oboch predpokladov dochádza k právnemu následku vo forme spočívania
premlčacej doby. V danom prípade, ako vyplynulo aj z úradného záznamu zo dňa 18.06.2020 (č.l. 21),
ktorý bol vyhotovený súdom po nahliadnutí do súdneho spisu vedeného na Okresnom súde Bratislava I
pod sp. zn. 26Cb/7/2020 dňa 18.06.2020 v rámci skúmania podmienok konania, bolo na Okresnom súde
Bratislava I vedené konanie pod sp. zn. 26Cb/7/2020, kde ako strany sporu vystupovali totožné subjekty
ako v predmetnom spore a predmetom konania bol nárok v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v totožnej výške, pričom spor vedený pod sp. zn. 26Cb/7/2020 vychádzal z rovnakých skutkových
okolností ako v predmetnej veci. Súd pri nahliadnutí do súdneho spisu sp. zn. 26Cb/7/2020 zároveň
zistil,žekonanievedenénaOkresnomsúdeBratislavaIpodsp.zn.26Cb/7/2020bolouznesenímzodňa
02.06.2020zastavenéprenezaplateniesúdnehopoplatku.Žalobcarovnakovrámcisvojejargumentácie
v konaní uviedol, že konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 26Cb/7/2020 bolo
uznesením zo dňa 02.06.2020 zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku za žalobu žalobcom. V
danom prípade tak došlo k naplneniu prvej podmienky stanovenej ustanovením § 112 Občianskeho
zákonníka, a to žalobca uplatnil svoje právo na súde, avšak v danom konaní (sp. zn. 26Cb/7/2020)
sa riadne nepokračovalo. Zastavenie konania v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku za žalobužalobcom, nemožno podľa názoru súdu považovať za riadne pokračovanie v konaní, nakoľko žalobca
svojou nečinnosťou napriek výzve súdu spôsobil, že dané konanie sa nemohlo skončiť meritórnym
rozhodnutím (porovnaj napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 M Cdo/12/2005).
31. Sumarizujúc uvedené súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že subjektívna premlčacia
doba žalobcu (na ktorého prešlo právo na náhradu škody poškodeného voči poisťovateľovi škodcu
v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka) začala plynúť dňa 29.03.2018 a s poukazom na
ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.
z. uplynula 04.05.2020, pričom zastavené konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp.
zn. 26Cb/7/2020 nemá žiaden právny dopad na plynutie premlčacej doby pri práve uplatnenom v
predmetnom konaní. Žalobca podal žalobu na súd v predmetnej veci dňa 12.06.2020. Žalovaný v konaní
vzniesol námietku premlčania žalobou uplatneného nároku. V zmysle uvedeného súd dospel k záveru,
že nárok žalobcu uplatnený žalobou je premlčaný. Vzhľadom na uvedený konštatovaný záver, bolo
bez právnej relevancie skúmanie ďalších meritórnych námietok strán sporu v konaní, nakoľko súd po
vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný, a preto žalobu v celom rozsahu
ako nedôvodnú zamietol.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Žalovaný bol v predmetnom konaní úspešný v celom rozsahu, keď súd žalobu zamietol. S poukazom
na uvedené dospel súd k záveru, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 CSP ( t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.