Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2022

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 56C/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518204051
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jaroslav Šupa

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2022:1518204051.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V pred sudcom Mgr. Jaroslavom Šupom v právnej veci žalobcu: F.. F. P., nar.

XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o., so
sídlom Rázusova 1, Košice, proti žalovanému: ProCare, a.s., so sídlom Einsteinova 23-25, Bratislava,
IČO: 35 890 568, právne zastúpenému: ACRES spol. s r. o., advokátska kancelária so sídlom
Einsteinova 19, Bratislava, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 27.6.2018 po jej zmene podaním zo dňa 1.7.2019,

ktorú súd pripustil uznesením č. k. 56C/24/2018-167 zo dňa 28. júla 2020, domáhal uloženia povinnosti
žalovanému poskytnúť žalobcovi údaje osoby, ktorá na internetovej stránke https://lekar.pluska.sk/
XXXX/F.-F.-P. dňa 14. októbra 2017 pod užívateľským menom „M.“ zverejnila príspevok v rámci
hodnotenia žalobcu, a to v rozsahu údajov meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia,
e-mailová adresa a IP adresa.

2. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 14. októbra 2017 bol na internetovej stránke https://

lekar.pluska.sk/XXXX/F.-F.-P. pod užívateľským menom „M.“ zverejnený príspevok, ktorý zasiahol do
osobnostnýchprávžalobcutým,žehoočiernilavykreslilvnegatívnomsvetle,pretožejehoobsahomboli
nepravdivéinformácieaneprimeranákritika,ktorésúvzhľadomnapublicituzásahuobjektívnespôsobilé
privodiť ujmu a zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Žalobca dňa 6.12.2017 vyzval žalovaného ako
prevádzkovateľa predmetnej internetovej stránky, aby dotknutý príspevok odstránil a poskytol žalobcovi
identifikačné údaje osoby vystupujúcej pod užívateľským menom „M.“. Žalovaný vyhovel tejto výzve iba
čiastočne, príspevok odstránil, avšak odmietol poskytnúť identifikačné údaje anonymnej osoby, ktorá

bola pôvodcom príspevku. Žalobca identifikačné údaje anonymného prispievateľa potrebuje za účelom
uplatňovania svojich nárokov súdnou cestou a teda na ochranu svojich osobnostných práv. Žalobca bol
toho názoru, že nemožno poskytovať neprimeranú ochranu osobným údajom v situáciách, kedy určité
osoby vystupujúce anonymným spôsobom zverejňujú príspevky zasahujúce do práv tretích osôb bez
toho, aby tieto tretie osoby mali právo sa proti príspevkom zasahujúcim do ich osobnostných práv brániť
dostupnými právnymi prostriedkami vrátane podania žaloby na ochranu osobnosti a uplatnenia nároku
na primerané zadosťučinenie nemajetkovej ujmy. Slovenská právna úprava obsahuje aj tzv. informačný

nárok. Ide o hmotnoprávny nárok, ktorý má za cieľ pomôcť jeho veriteľovi získať všetky potrebné
informácie na to, aby mohol uplatniť svoj peňažný, prípadne obranný nárok. Informačný nárok zvykol byť
predovšetkým nárokom voči porušiteľovi. Úniové právo však vyslovene umožňuje jeho uplatnenie aj voči
deliktuálne nezodpovedným tretím osobám - neporušiteľovi (O., M.: Zodpovednosť na internete podľačeského a slovenského práva. CZ. NIC, z. s. p. o. 1. vydanie. Praha 2014, ISBN 978-80-904248-8-3,
str. 171 a nasl.). V oblasti ochrany osobnosti je možné zahrnúť informačný nárok pod § 13 ods. 1
Občianskeho zákonníka, keďže ide o exemplifikatívny výpočet hmotnoprávnych prostriedkov ochrany.

Osobné údaje možno vydať s poukazom na § 10 ods. 3 písm. g) zákona o ochrane osobných údajov. V
zmysle § 4 ods. 3 písm. a) bod 2 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov sa spracovaním
osobných údajov rozumie aj ich sprístupňovanie a poskytovanie tretej strane, pričom podľa § 10 ods.
3 písm. g) citovaného zákona prevádzkovateľ poskytuje, resp. sprístupňuje osobné údaje bez súhlasu
dotknutej osoby, ak to je nevyhnutné na ochranu práv a právom chránených záujmov tretej strany.

V tejto súvislosti podotkol, že tieto údaje potrebuje žalobca na ochranu svojich osobnostných práv v
zmysle ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, t. j. aby mohol uplatniť svoje právo na ochranu
osobnosti súdnou cestou. Podľa § 133 ods. 1 CSP je totiž žalovanú fyzickú osobu potrebné označiť v
rozsahu meno, priezvisko, adresou trvalého pobytu a dátum narodenia. Bez poskytnutia týchto údajov
zo strany žalovaného je teda žalobcovi zmarená možnosť chrániť svoje práva na súde.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a
považuje ho za nedôvodný a neprimeraný. Súčasne je nárok žalobcu v rozpore s platným právom
ochrany osobných údajov. Žaloba je datovaná ku dňu 2.2.2018, bola Okresnému súdu Bratislava V
doručená až dňa 7.6.2018, a teda konanie bolo začaté po nadobudnutí účinnosti novej právnej úpravy
ochrany osobných údajov v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27.

apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto
údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné´ nariadenie o ochrane údajov) (ďalej len
ako „GDPR“), v spojení so zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej tiež len ako „zákon č. 18/2018 Z. z.“).
Žalovaný mal za to, že predmetný nárok žalobcu na poskytnutie osobných údajov dotknutej osoby je

nevyhnutné posudzovať s prihliadnutím na povinnosti a záväzky vyplývajúce z novej právnej úpravy
ochrany osobných údajov. Žalovaný v tejto súvislosti citoval článok 5 ods. 1 písm. b) a článok 6 ods.
1 GDPR Spracúvanie osobných údajov prevádzkovateľom musí v súlade s novou právnou úpravou
ochrany osobných údajov spĺňať viaceré požiadavky na to, aby sa mohlo považovať za zákonné a
spravodlivé. Je predovšetkým nevyhnutné, aby osobné údaje boli spracovávané na právnom základe a

na konkrétne vymedzený účel, pričom konkrétne účely, na ktoré sa osobne´ údaje spracúvajú, by mali
bytˇ výslovne uvedene´ a legitímne a stanovene´ v čase získavania osobných údajov. Súčasne žalovaný
zdôraznil, že spracúvané osobné údaje by mali bytˇ primerane´, relevantne´ a obmedzene´ na rozsah,
ktorý je nevyhnutný vzhľadom na účely, na ktoré sa spracúvajú. To si vyžaduje najmä zabezpečenie
toho, aby obdobie, počas ktorého sa tieto osobne´ údaje uchovávajú, bolo obmedzene´ na nevyhnutný

rozsah. S cieľom zabezpečiť, aby sa osobne´ údaje neuchovávali dlhšie, než je to nevyhnutne´, by mal
prevádzkovateľ stanoviť lehoty na vymazanie, alebo pravidelne´ preskúmanie. Osobne´ údaje by sa
mali spracúvať tak, aby sa zabezpečila primeraná bezpečnosť a dôvernosť osobných údajov vrátane
predchádzania neoprávnenému prístupu k osobným údajom, alebo neoprávnenému využitiu týchto
osobných údajov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto žalobca zdôraznil, že poskytnutie

osobných údajov hodnotiacej osoby ako dotknutej osoby žalovaným by bolo v rozpore s platnou a
účinnou právnou úpravou ochrany osobných údajov, a to z nasledovných dôvodov: (1.) Neexistencia
súhlasu s takýmto spracovaním osobných údajov, ako ani iného právneho základu. Dotknutá osoba
neudelila súhlas so spracovaním osobných údajov na takýto účel a neexistuje iný právny základ,
ktorý by odôvodňoval zákonnosť spracovávania osobných údajov a ich poskytnutia žalobcovi (čl. 6

GDPR v spojení s § 13 zákona č. 18/2018 Z. z.). (2.) Zásada minimalizácie uchovávania osobných
údajov. Žalovaný s prihliadnutím na zásadu minimalizácie uchovávania osobných údajov v zmysle
GDPR a zákona č. 18/2018 Z. z. už nespracováva, ako ani neuchováva osobné údaje o dotknutej
osobe v rozsahu, v akom ich žalobca požaduje sprístupniť, nakoľko uplynula doba ich potrebného a
nevyhnutného spracovávania a na ich ďalšie spracúvanie žalovaným, neexistuje žiadny účel, ako ani

právny základ. Žalovaný predmetné hodnotenie dotknutej osoby na výzvu žalobcu z webového portálu
odstránil, a nakoľko samotná nová právna úprava ochrany osobných údajov požaduje, aby osobné údaje
neboli uchovávané dlhšie, než je to nevyhnutné, by ich ďalšie uchovávanie zo strany žalovaného malo
za následok porušenie povinnosti v zmysle GDPR a zákona č. 18/2018 Z. z. (čl. 5 ods. 1 písm. e)
GDPR, v spojení s § 10 zákona č. 18/2018 Z. z.). (3.) Zásada minimalizácie osobných údajov. Žalovaný

obdobne s prihliadnutím na predchádzajúci bod a zásadu minimalizácie osobných údajov nedisponuje
osobnými údajmi v rozsahu, v akom ich sprístupnenie požaduje žalobca v žalobe, nakoľko na ich ďalšie
spracovávanie nemá žalovaný žiadny právny základ, ako ani konkrétny stanovený účel, pričom súčasne
poskytnutie takýchto osobných údajov žalobcovi by nebolo odôvodnené samotným účelom spracúvaniaosobných údajov, na ktorý boli poskytnuté (čl. 5 ods. 1 písm. c) GDPR, v spojení s § 8 zákona č. 18/2018
Z. z.). (4.) Neexistencia oprávnenia žalovaného poskytovať a sprístupňovať osobné údaje. Oprávnenie
žalovaného sprístupňovať a poskytovať osobné údaje tretej osobe v danom prípade nevyplýva z platnej

právnej úpravy ochrany osobných údajov práve naopak, žalovaný je povinný zachovávať mlčanlivosť
o spracúvaných osobných údajoch (čl. 90 GDPR v spojení s § 79 zákona č. 18/2018 Z. z.). Nad
rámec vyššie uvedeného žalovaný tiež uviedol, že nemal zákonnom uloženú povinnosť sprístupniť
spracovávané osobné údaje ani v zmysle pôvodnej právnej úpravy ochrany osobných údajov v zmysle
zákona č. 122/2013 Z. z. Pokiaľ išlo o tzv. informačný nárok rozoberaný žalobcom v jeho žalobe,

predmetný hmotnoprávny nárok žalobca nesprávne aplikoval na posudzovaný prípad poskytnutia
osobných údajov. Informačný nárok vo vzťahu k spracovávaným osobným údajom bol v publikácii, na
ktorú poukazuje žalobca, formulovaný najmä v nadväznosti na prípadné porušenie práv duševného
vlastníctva, žalovaný z daného článku tiež citoval a zdôraznil najmä nasledovnú časť: „Aby bolo
poskytnutie osobných údajov možné, právo Únie vyžaduje, aby povinnosť uchovávania bola stanovená
vnútroštátnou právnou úpravou, ktorá spresni´ kategórie uchovávaných údajov, účel uchovávania, dobu

uchovávania a osoby, ktoré k týmto údajom môžu matˇ prístup. Používanie existujúcich údajov, ktoré
už existujú na iné účely než tie, ktoré boli pôvodne stanovene´ zákonodarcom, by bolo v rozpore so
zásadami ochrany osobných údajov. Na zaver treba pripomenúť, že základne práva v oblasti ochrany
osobných údajov a súkromného života na jednej strane a v oblasti ochrany duševného vlastníctva na
strane druhej musia pozívať rovnakú ochranu. Majiteľov práv duševného vlastníctva teda nemožno

zvýhodňovať tým, že sa im umožní používať osobne´ údaje, ktoré boli v súlade so zákonom získane
´ alebo uchovávané na účely nesúvisiace s ochranou ich práv. Ak ma´ bytˇ dodržane právo Únie v
oblasti ochrany osobných údajov, zhromažďovanie a použitie uvedených údajov na uvedene´ účely si
vyžaduje, aby vnútroštátny zákonodarca už predtým prijal podrobne´ ustanovenia v súlade s článkom
15 smernice 2002/58. [...] Zložitejšia situácia však je v prípade, ak by sa mali vydať osobne´ údaje, ktoré

sú uchovávane a sprístupňované v osobitnom režime. Takými údajmi sú prevádzkové a lokalizačne´
údaje podľa § 57 zákona o elektronických komunikáciách. Typickým prípadom prevádzkových údajov
sú dynamické IP adresy. Pre bežné prevádzkové a lokalizačné údaje platí sprísnený režim upravený
v § 57, podľa ktorého prevádzkové údaje týkajúce sa účastníkov a užívateľov sa nesmú bez súhlasu
dotknutej osoby uchovávať a podnik je povinný ich po skončení prenosu správy bezodkladne zlikvidovať

alebo anonymizovať. [...] V § 57 ods. 5 a 6 je pritom uvedene´ komu možno takéto údaje sprístupniť
[...]. Je teda zrejme´, že sem nepatri´ súd konajúci v civilnom konaní.“ Žalobcom uvádzaný ‚‚informačný
nárok“ s určitosťou neodôvodňuje právo žalobcu na sprístupnenie osobných údajov. Žalobca súčasne
nepreukázal žiadnym hodnoverným a relevantným spôsobom s predložením jasných dôkazov, k akému
zásahudojehoosobnostnýchprávskutočnedošloaakúujmunásledkomtakéhotozásahuúdajneutrpel,

prípadne aké nároky voči hodnotiacej osobe uplatňuje. S poukazom na § 13 Občianskeho zákonníka
žalovaný uviedol, že žaloba na ochranu osobnosti je určená na ochranu osobnosti fyzickej osoby v
prípade ohrozenia, alebo porušenia práva na ochranu jeho osobnosti. Žalobcom podaná žaloba má
za cieľ vydanie rozsudku, ktorým by sa žalovanému uložila povinnosť poskytnúť požadované osobné
údaje a nevzťahuje sa na samotnú ochranu osobnosti žalobcu. Opätovne zdôraznil, že žalobca súčasne

nepreukázal neoprávnený zásah do práva na ochranu jeho osobnosti, ako ani vznik ujmy spôsobenej
následkom údajného neoprávneného zásahu do práva na ochranu jeho osobnosti žiadnym relevantným
a hodnoverným spôsobom.

4. Žalobca podal k vyjadreniu žalovaného repliku. Uviedol v nej, že nová právna úprava ochrany

osobných údajov je čo do svojho obsahu totožná s predchádzajúcou právnou u pravou citovanou v
žalobe. Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 písm. f) zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov je
spracúvanie osobných údajov zákonné, ak sa vykonáva na za klade aspoň jedného z právnych za kladov
vymenovaných v tomto ustanovení, pričom podľa písmena f) platí, že tieto údaje možno spracúvať, ak je
spracúvanie osobných údajov nevyhnutné na účel oprávnených záujmov prevádzkovateľa alebo tretej

strany. Rovnako podľa článku 6 bod 1 písm. f) GDPR je spracúvanie osobných údajov zákonné, ak je
nevyhnutné na účely oprávnených záujmov, ktoré sleduje prevádzkovateľ alebo tretia strana. Právnym
základom je v tomto prípade oprávnený záujem žalobcu ako tretej strany (tzv. legitimate interest), pričom
nevyhnutnosť získania požadovaných osobných údajov bola zdôvodnená v žalobe tým, že tieto údaje
sú potrebné na domáhanie sa ochrany osobnostných práv žalobcu, do ktorého osobnostných práv

zasiahol anonymný prispievateľ tým, že ho očiernil a vykreslil v negatívnom svetle, pretože obsahom
anonymného príspevku boli nepravdivé informácie a neprimeraná kritika, ktoré sú vzhľadom na publicitu
zásahu objektívne spôsobilé privodiť ujmu a zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Z uvedeného
vyplýva, že všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce problematiku osobných údajov umožňujúa poskytujú žalobcovi možnosť domáhať sa poskytnutia osobných údajov, čomu zodpovedá povinnosť
prevádzkovateľa požadované osobne údaje sprístupniť. Navyše samotné všeobecné podmienky
používania portálu www.lekar.sk upravujú v bode 6.4 oprávnenie prevádzkovateľa poskytnúť údaje

o registrovanom užívateľovi pre účely uplatňovania práv a ochrany právom chránených záujmom
hodnotenou osobou. Informačný nárok bol v citovanej publikácii formulovaný nielen v nadväznosti na
prípadne porušenie práv duševného vlastníctva, ale výslovne sa spomína aj v súvislosti s ochranou
osobnosti, a to na strane 180 predmetnej publikácie. Výpočet hmotnoprávnych na rokov vyplývajúcich z
právanaochranuosobnostijedemonštratívny,t.j.možnouplatňovaťajinénárokyakotie,ktorésúv§13

ods. 1 Občianskeho zákonníka výslovne uvedene. Medzi nároky, ktoré možno uplatňovať v rámci práva
na ochranu osobnosti, podľa žalobcovho názoru nepochybne patrí aj tzv. informačný nárok, ktorého
cieľom je zabezpečiť ochranu osobnostných práv, keďže vedie k identifikácii osoby, ktorá sa dopustila
neoprávneného zásahu. Navyše samotný nárok uplatnený žalobou na sprístupnenie osobných údajov
vyplýva z článku 6 bod 1 písm. f) GDPR. Účelom ochrany osobných údajov nie je ochrana súkromia
takých osôb, ktoré anonymným spôsobom zasahujú do práv iných - tieto osoby môžu požívať právnu

ochranu osobných údajov len vtedy, ak sa sami nedopúšťajú protiprávneho konania. Ochrana osobných
údajov nemôže vo svojich dôsledkoch znamenať poskytnutie absolútnej imunity pred vyvodením právnej
zodpovednosti voči týmto osobám. Takýto stav by predstavoval celospoločensky nežiaduci fenomén,
ak by internetoví „ohovárači“ nemohli byť kvôli ochrane osobných údajov nijako postihnuteľní. V tomto
smere je na mieste aplikácia zásady, podľa ktorej nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho

konania (nemo turpitudinem suam allegare potest), resp. z protiprávneho konania nevzniká právo
(ius ex iniuria non orfitur). V predsúdnej korešpondencii ako aj v samotnej žalobe žalobca uviedol,
že k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu došlo na tom skutkovom základe, že
predmetný anonymný príspevok obsahoval nepravdivé vyjadrenia, ktoré mali očierňujúci a negatívny
charakter a boli objektívne spôsobilé privodiť nemajetkovú ujmu na osobnostných právach žalobcu.

V zmysle ustálenej judikatúry sa za neoprávnený zásah do osobnostných práv považuje v zásade
každé nepravdivé alebo pravdu skresľujúce tvrdenie, pričom pre úspešné uplatnenie práva na ochranu
osobnostisanevyžadujevyvolanienásledkov,alestačí,abybolzásahobjektívnespôsobilýprivodiťujmu
fyzickej osobe. Navyše ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu
sa zbaví (na ňom je povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť, bremeno tvrdenia, či dôkazné bremeno)

občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé (tzv. dôkaz pravdy) (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 23.9.2009, sp. zn. 4 Cdo 212/2007). Z toho vyplýva, že žalobca ani nie je povinný
preukazovať nepravdivosť vyjadrení anonymného prispievateľa, ale naopak, anonymný prispievateľ
je povinný preukazovať v konaní o ochranu osobnosti pravdivosť svojich vyjadrení. Tiež je potrebne
doplniť, že skutočnosti uvedene anonymným prispievateľom sa nestali tak ako ich prezentoval, pričom

ich neexistenciu nie je objektívne možné preukázať - uvedene vyplýva z tzv. negatívnej dôkaznej teórie,
ktorá je uplatňovaná aj v judikatúre (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 13/2009 zo dňa
24.2.2010). Žalobca žiadal odstránenie príspevku v zmysle ustanovenia § 6 ods. 5 druhej vety zákona
č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode odstránenie predmetného príspevku, podľa ktorého, ak sa
poskytovateľ dozvie o protiprávnosti zverejnených informácií, je povinný odstrániť ich z elektronickej

komunikačnej siete alebo aspoň zamedziť k nim prístup. Tým, že došlo zo strany žalovaného k ich
odstráneniuvpodstateuznal,žeboliprotiprávne.Žalobcavdostatočnomrozsahuosvedčilnevyhnutnosť
a oprávnený záujem na sprístupnení požadovaných osobných údajov. Žalobca napokon vyjadril, že nie
je úplne presvedčeným o tom, že žalovaný neuchováva osobné údaje o dotknutej osobe v rozsahu, v
akom ich žalobca žiada sprístupniť. Dňa 6.12.2017 žalobca adresoval žalovanému výzvu na odstránenie

spornýchúdajovzjehointernetovejstránky,pričomtejtopožiadavkebolovdanomčasevyhovené,avšak
medzičasom (v mesiaci júl 2018) žalobca zaregistroval, že spornú údaje boli opätovne zverejnene na
stránkežalovaného.Keďžalobcaopakovanevyzvalžalovanéhonaichodstránenie,žalovanýodpovedal
nasledovne: „Profil spolu s hodnoteniami bol na základe Vašej žiadosti zrušený v roku 2017, bohužiaľ po
aktualizácii databázy kvôli GDPR sa nedopatrením opäť objavil na portáli“. Na za klade tejto skutočnosti

sa žalobca domnieval, že žalovaný disponuje potrebnými údajmi, ktoré sú v jeho systéme archivované,
resp. sa k nim možno po technickej stránke dopátrať.

5. K replike žalobcu podal žalovaný dupliku. Uviedol v nej opätovne, že žalovaný nespracúva osobné
údaje o danom užívateľovi webového portálu www.lekar.sk v rozsahu vymedzenom v žalobe. V súlade

so zásadou minimalizácie údajov žalovaný ako prevádzkovateľ spracúva len tie osobné údaje, ktoré
nevyhnutne potrebuje na vopred zadefinované účely, ktoré sleduje, a to len v takom rozsahu, aký je
nevyhnutný na ich dosiahnutie. Žiadny z osobných údajov, ktoré žalovaný požaduje, žalovaný vo svojich
informačných systémoch nespracúva a ani nikdy nespracúval. Žalovaný spracúva o registrovanýchpoužívateľoch webového portálu iba minimum informácií na to, aby zabezpečil základné funkcionality
webového portálu. Nie je možné stotožniť sa s názorom, že v tomto prípade je daný právny základ v
zmysle čl. 6 bod 1 písm. f) GDPR (oprávnený záujem). Tento právny základ takisto nemožno aplikovať,

ak nad záujmami prevádzkovateľa alebo tretej strany prevažujú záujmy alebo základné práva a slobody
dotknutej osoby. Podľa názoru žalovaného nemôže za žiadnych okolností v rámci porovnávacieho
testu (resp. testu proporcionality) prevážiť nad záujmom osoby, ktorá zverejnila príspevok na webovom
portáli, záujem žalobcu. Odborná verejnosť sa zhoduje aj na tom, že čím môže byť vplyv spracúvania
na dotknuté osoby negatívnejší, tým je menej pravdepodobné, že oprávnené záujmy prevádzkovateľa

alebo tretej strany v porovnávacom teste prevážia nad záujmami, základnými právami a slobodami
dotknutých osôb. Je tiež nevyhnutné skúmať, či vybraný právny základ možno považovať za legitímny -
ide o posúdenie z hľadiska nevyhnutnosti, vhodnosti, proporcionality a aplikácie primeraných záruk pre
ochranu práv a slobôd dotknutých osôb. Tieto podmienky podľa nášho názoru v tomto prípade vybraný
právny základ nespĺňa a nemožno ho vykladať takýmto zneužívajúcim a extenzívnym spôsobom, ako
to požaduje žalobca. Ako už žalovaný uviedol vo svojich predchádzajúcich písomných podaniach,

do úvahy neprichádza ani právny základ - súhlas dotknutej osoby, na základe ktorého by osobné
údaje (ak by nimi prevádzkovateľ disponoval) mohli byť poskytnuté tretej osobe. Tento sa vyžaduje
pre každú spracovateľskú operáciu, ktorú prevádzkovateľ vykonáva, vrátane poskytnutia osobných
údajov inému subjektu. Pri posúdení vzťahu, resp. priority jednotlivých práv žalobcu a osoby, ktorej
osobné údaje žalobca žiada, je potrebné vziať do úvahy nasledovné skutočnosti. Osoba, ktorej osobné

údaje žalobca požaduje, je používateľom, ktorý sa zaregistroval na webovom portáli a následne
pridal hodnotenie k odborníkovi, u ktorého absolvoval vyšetrenie. Využil teda funkcionalitu, ktorú mu
portál ponúka a ktorá zároveň patrí medzi jeho hlavné a najzaujímavejšie prvky pre návštevníkov
webového portálu. Účelom hodnotení je zdieľanie skúseností používateľov portálu s jednotlivými
lekármi na základe ich osobných skúseností. Je prirodzené, že skúsenosti užívateľov budú rôznorodé

- pozitívne, neutrálne alebo negatívne podľa toho, ako zhodnotia jednotlivé aspekty týkajúce sa
daného lekára, najmä jeho odbornosť, prístup k pacientovi a pod. V prípade, že je príspevok v
súlade so všeobecnými podmienkami používania webového portálu a prijatými Etickými princípmi
prevádzkovateľa, prevádzkovateľ ho môže zverejniť. Hoci predmetom tohto konania nie je posúdenie,
či predmetný príspevok bol spôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu, je potrebné posúdiť

súvisiacu otázku, či predmetný príspevok presahoval rámec práva slobody prejavu používateľa, ktorý
toto hodnotenie lekára napísal. Zdôrazňujeme, že predmetný príspevok, o ktorého odstránenie z
webového portálu žalobca požiadal, neporušoval žiadnu zo zásad všeobecných podmienok alebo
ustanovení etického kódexu; príspevok nemal očierňujúci a negatívny charakter, ako to uvádza žalobca
a nemožno sa stotožniť ani so zveličenými tvrdeniami žalobcu, podľa ktorých ide o „internetového

ohovárača“, ktorý sa dopúšťa protiprávneho konania. Pokiaľ ide o samotný obsah príspevku, tiež
nemožno dospieť k záveru, že obsahuje neprimeranú kritiku alebo že je objektívne spôsobilý privodiť
žalobcovi ujmu. Príspevok tohto užívateľa je skonštruovaný tak, že sa sústreďuje najmä na priebeh
vyšetrenia a nie na osobu lekára. Používateľ svojím príspevkom neporušil žiadny právny predpis vrátane
ustanovení týkajúcich sa ochrany osobnosti - ide o príspevok matky, ktorá bola počas tehotenstva

vystavená enormnému stresu a ktorá sa podelila o svoju negatívnu osobnú skúsenosť s lekárom, u
ktorého absolvovala vyšetrenie. Ak by každému registrovanému používateľovi portálu, ktorý napíše iný
ako pozitívny príspevok na webový portál, hrozila žaloba o ochranu osobnosti zo strany lekárov, potom
by nebolo možné hovoriť o spravodlivej rovnováhe práv v demokratickej spoločnosti. Okrem slobody
prejavu by takto došlo v neposlednom rade aj k zmareniu informačného účelu webového portálu. V

tomto prípade tiež nemožno opomenúť ani právo na ochranu súkromia používateľa, ktorý predmetné
hodnotenielekára-žalobcunapísal.Jenevyhnutnédospieťkzáveru,ževrámcizachovaniaspravodlivej
rovnováhy medzi konkurujúcimi si právami, akými sú právo na ochranu osobnosti a právo na slobodu
prejavu, vzhľadom na skutkové okolnosti nemožno vyvodiť prioritu práva žalobcu na ochranu osobnosti.
V tomto prípade ide o absenciu právneho základu - oprávneného záujmu - pre spracúvanie osobných

údajov. Príspevok z webového portálu (ako aj celý informačný profil lekára - žalobcu) nebol odstránený
z dôvodu, že by jeho obsah bol v rozpore s pravidlami fungovania portálu, ale bola zohľadnená výslovná
žiadosť žalobcu o ich odstránenie, ktorému žalovaný vyšiel v ústrety. Tento krok zo strany žalovaného
v žiadnom prípade nemožno vyhodnocovať ako uznanie protiprávnosti predmetného konania, ako to
uvádza žalobca vo svojom vyjadrení. Ak by mal žalovaný poskytnúť akékoľvek osobné údaje žalobcovi,

porušil by tým povinnosť mlčanlivosti, ktorú mu ukladá § 79 zákona č. 18/2018 Z. z. V prípade, že by
žalobca so svojou žalobou v tomto konaní uspel, bezpochyby by sa jednalo o porušenie základných
pilierov, na ktorých je postavená právna úprava ochrany osobných údajov. Ak by sme čo i len teoretickypripustili, že došlo k zásahu do práv žalobcu, tento zásah (porušenie) nemožno ošetriť porušením práva
druhého.

6. Žalobca podal k duplike žalovaného svoju tripliku. K rozsahu údajov spracúvaných žalovaným uviedol,
že nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, podľa ktorého žalovaný nespracúva žiadny z osobných
údajov, ktoré žalobca požaduje. Žalobca citoval bod 4.2 všeobecných podmienok používania portálu
lekar.pluska.sk a bod 2.3 pravidiel ochrany osobných údajov spracúvaných prostredníctvom portálu
lekar.pluska.sk, z ktorých vyplýva, že žalovaný spracúva z požadovaných údajov minimálne údaj o IP

adrese dotknutej osoby, pričom nie je vylúčené, že môže spracúvať aj ďalšie osobné údaje poskytnuté
dotknutou osobou. Navyše spracúvanie údaja o IP adrese potvrdil žalovaný prostredníctvom e-mailu zo
dňa 23. júla 2018, ktorý je súčasťou spisu. Žalobca bol toho názoru, že poskytnutie osobných údajov
v tomto prípade (na účely uplatňovania nárokov žalobcu súdnou cestou) spadá pod oprávnený záujem
ako právny základ spracúvania osobných údajov podľa čl. 6 ods. 1 písm. f) GDPR. Potvrdzujú to
aj samotné pravidlá ochrany osobných údajov spracúvaných prostredníctvom portálu lekar.pluska.sk,

ktoré v bode 4.1 uvádzajú: „Ak ste Registrovaným užívateľom, v zmysle bodu 5.5 v spojení s bodom
6.4. Podmienok sme oprávnení poskytnúť Vaše osobné údaje pre účely uplatňovania práv a ochrany
právom chránených záujmov osobou, ktorá tvrdí, že ste ako Registrovaný užívateľ zasiahol do jej
práv na ochranu osobnosti, súkromia alebo dobrého mena“. Podľa bodu 5.5 v spojení s bodom
6.4 všeobecných podmienok používania portálu lekar.pluska.sk: „Ak ste lekár, ktorý bol hodnotený a

zverejnené Hodnotenie považujete za nesúladne s Etickými pravidlami alebo za protiprávne z iného
dôvodu, môžete sa obrátiť so svojím podnetom na Prevádzkovateľa správou elektronickej pošty na
e-mailovú adresu uvedenú nižšie. V prípade, že hodnotenie lekára protiprávne, tak prevádzkovateľ
zmaže napadnuté hodnotenie. Registrovaný užívateľ osobitne berie na vedomie, že Hodnotením môže
zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti, súkromia alebo dobrého mena hodnoteného lekára alebo

poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Registrovaný užívateľ plne zodpovedá za akýkoľvek obsah
Hodnotenia a súhlasí, že Prevádzkovateľ je v prípade dôvodnej žiadosti (podnetu) osoby dotknutej
Hodnotením Registrovaného užívateľa oprávnený poskytnúť takejto osobe údaje, ktoré o danom
Registrovanom užívateľovi vedie pre účely uplatňovania práv a ochrany právom chránených záujmov
takouto hodnotenou osobou. Požiadavku žalobcu je potrebné považovať za legitímnu, pretože tento

informačný deficit v osobe zasahujúcej do osobnostných práv, je možné prekonať jedine poskytnutím
požadovaných údajov od žalovaného ako prevádzkovateľa. Informačný nárok je prirodzenou súčasťou
aj iných právnych odvetví (napr. autorské právo - § 58 autorského zákona, ochranné známky - § 11
zákona o ochranných známkach a pod.), pretože z pohľadu efektívneho vymáhania práv je nevyhnutné,
aby oprávnené osoby (autori, majitelia ochranných známok) poznali identitu porušovateľa. Žalobca

citoval bod 47 preambuly GDPR a zdôraznil, že (i) poskytnutie osobných údajov zodpovedá primeraným
očakávaniam dotknutej osoby, ktorá si musí byť vedomá, že v prípade neoprávneného zásahu do
osobnostných práv tretej osoby (ako prispievateľ na webovej stránke prevádzkovateľa) môže byť
žalovateľná a teda, že na tento účel budú použité jej osobné údaje, (ii) ako vyplýva zo všeobecných
podmienok a pravidiel ochrany osobných údajov žalovaného, tento si splnil v tomto smere voči dotknutej

osobe informačnú povinnosť, z čoho vyplýva, že dotknutá osoba mohla primerane očakávať, že k
spracúvaniu jej osobných údajov na daný účel môže dochádzať. V prípade poskytnutia osobných údajov
žalobcovi sa nemôže jednať o porušenie žiadnych práv dotknutej osoby aj z toho hľadiska, že žalobca
predmetnými osobnými údajmi disponuje, pretože ich spracúva na základe vzťahu lekár - pacient.
Účelom ich poskytnutia je iba stotožniť osobu, ktorá vystupovala pod pseudonymom a zasiahla do práv

žalobcu. Poskytnutie osobných údajov žalobca považuje za nevyhnutné, pretože bez informácie od
žalovaného je žalobcovi znemožnené domáhať sa svojich práv na všeobecnom súde, keďže stotožnenie
osoby vie objektívne dosiahnuť jedine poskytnutím osobných údajov zo strany žalovaného. Navyše
dotknutou osobou nie je dieťa, kde sa vyžaduje zvýšená ochrana a nejde ani o kategóriu osobitných
(citlivých)kategóriíosobnýchúdajov.Neprimeranérizikápreprávaaslobodydotknutejfyzickejosobynie

sú žiadne, pretože žalobca týmito údajmi už disponuje. Navyše o tom, či došlo k neoprávnenému zásahu
do osobnostných práv žalobcu bude rozhodovať nezávislý všeobecný súd, čím je garantované právo
dotknutej osoby na súdnu ochranu. V tomto smere existuje rovnováha medzi oprávneným záujmom
žalobcu a záujmami alebo základnými právami a slobodami dotknutej osoby. Čo sa týka argumentácie
žalovaného slobodou prejavu, v tomto smere žalovaný opomína, že sloboda prejavu nie je bezbrehá

a má svoje limity. Sloboda prejavu sa v zásade musí pohybovať v medziach pravdy, t. j. byť založená
na pravdivom skutkovom základe. Ochranu totiž nepožívajú také prejavy, ktoré obsahujú nepravdivé
skutkové tvrdenia alebo neprimerané hodnotiace úsudky (neoprávnená kritika). Žalovanému v tomto
smere neprináleží, resp. objektívne nevie zhodnotiť zásah do osobnostných práv, pretože nedisponujepotrebnými skutkovými poznatkami a okolnosťami vyšetrenia. Napokon táto otázka nie je predmetom
tohto konania a bez účasti dotknutej osoby ako strany sporu sa ňou nie je možné v rámci zachovania
rovnosti zbraní zaoberať. S argumentáciou žalovaného, podľa ktorej „vzhľadom na skutkové okolnosti

nemožno vyvodiť prioritu práva žalobcu na ochranu osobnosti“ nemožno súhlasiť - z čl. 6 ods. 1
písm. f) GDPR totiž vyplýva, že na uplatnenie oprávneného záujmu ako právneho základu spracúvania
postačuje, aby existovala rovnováha medzi oprávneným záujmom tretej osoby, na ktorý sa odvoláva
a záujmami alebo základnými právami a slobodami dotknutej osoby - iba ak záujmy dotknutej osoby
prevažujú, potom toto spracúvanie nebude zákonné. V danom prípade nemožno povedať, že záujmy

dotknutej osoby prevažujú nad záujmami žalobcu, pretože tieto záujmy sú rovnocenné.

7. Žalovaný sa ďalej v priebehu konania k veci písomne vyjadril podaním zo dňa 9.1.2020. Špecifikoval
v ňom rozsah údajov získavaných prevádzkovateľom portálu lekar.pluska.sk. Pri registrácií je potrebné
vyplniť nasledovné údaje: prezývka (meno), e-mail, heslo, potvrdenie hesla, informácia o súhlase
so zasielaním newslettera, informácia o súhlase s podmienkami používania, informácia o súhlase s

pravidlami ochrany osobných údajov. Po registrácií môže užívateľ dobrovoľne uviesť ďalšie údaje v
rozsahu: pohlavie, mesto, rok narodenia. Nad rámec týchto údajov môže prevádzkovateľ v zmysle
bodu 2.3.1 Pravidiel ochrany osobných údajov spracúvať aj: hodnotenie lekára (ak toto predstavuje
osobný údaj), zoznam obľúbených lekárov (ak ich registrovaný používateľ uvedie), IP adresu a prípadne
osobné údaje, ktoré môže registrovaný používateľ poskytnúť dobrovoľne počas využívania portálu.

Z vyššie uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že medzi množinou údajov získaných žalovaným a
množinou údajov požadovaných žalobcom, neexistuje takmer žiaden prienik. Používateľ s názvom
„M.“ sa zaregistroval na webovom portáli s uvedením nevyhnutného minima údajov, potrebných pre
vytvorenie registrácie, ktorými sú: prezývka (ktorá sa uvádza pri hodnoteniach lekárov), e-mailová
adresa (ktorá slúži ako prihlasovacie meno na webovom portáli) a heslo (takisto potrebné pre prihlásenie

na webový portál). Je dôležité si uvedomiť, že pokiaľ ide o dodatočné osobné údaje tohto používateľa,
neexistuje logický dôvod na ich dobrovoľné uvádzanie na webovom portáli. Poskytnutie údajov, ktorých
poskytnutie žalobca žiada, t.j. meno, priezvisko, bydlisko či dátum narodenia, by bolo neštandardné,
nakoľko na ich uvádzanie na webovom portáli nie je logický dôvod a ani priestor, resp. technická
možnosť registrovaného používateľa takéto údaje prevádzkovateľovi poskytnúť. E-mailovou adresou

tohto používateľa žalovaný disponoval do momentu jej vymazania spolu s hodnotením lekára týkajúcim
sa žalobcu, ako aj samotným profilom žalobcu, a to z dôvodu interného prepojenia týchto údajov v
databázach žalovaného. Nie je však v možnostiach žalovaného predložiť priamy dôkaz o výmaze tohto
údaja,nakoľkopopodrobnompreskúmanífunkcionalítspojenýchsdatabázamižalovanéhobolozistené,
že technické možnosti extrakcie údajov (o zápise/zmene/výmaze údajov v databázach žalovaného)

neumožňujú získať tieto údaje, nakoľko systém záznamy o týchto zmenových operáciách (tzv. logy)
neuchováva. Vo vzťahu k IP adrese predmetného používateľa, ktorú žalovaný má k dispozícii, pre
doplnenie dosiaľ uvedených skutočností žalovaný uviedol, že sa jedná o IP adresu nadradeného
sieťového uzla (resp. IP adresu siete operátora); ide o tzv. metadáta, ktoré neidentifikujú priamo daného
používateľa. V tomto prípade sa teda jedná o verejnú IP adresu, prostredníctvom ktorej sa určitý počítač

pripája k internetu a ktorá mohla byť v tom čase priradená viacerým užívateľom v určitej geografickej
oblasti; inými slovami - nejde o lokálnu (privátnu) IP adresu, ktorá je jedinečná pre určitého používateľa
internetu. Opätovne žalovaný uviedol, že zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
neposkytuje možnosť poskytnutia tohto údaja súdu v rámci civilného konania. K vyjadreniu žalobcu,
že skutočnosť, že žalovaný týmito údajmi nedisponuje, nemôže byť na ťarchu žalobcu a že osobné

údaje by mal spracúvať v takom rozsahu, aby vedel realizovať jednotlivé právne základy, žalovaný
uviedol, že žalovaný ako prevádzkovateľ spracúva osobné údaje v takom rozsahu a takým spôsobom,
ako je nevyhnutné na účely, ktoré si vopred určil (a ku každému z nich si stanovil relevantný právny
základ). Nemožno však od žalovaného ako prevádzkovateľa očakávať, že bude extenzívne spracúvať
osobné údaje o každom používateľovi webového portálu tak, aby ich prípadne mohol v budúcnosti

poskytnúť tretím osobám za účelom uplatňovania si svojich právnych nárokov. To je zjavne extenzívny
a neprimeraný výklad obsahu oprávneného záujmu tretej osoby, ako aj ustanovení všeobecných
podmienok používania webového portálu. Ustanovenie bodu 6.4. veta druhá Všeobecných podmienok
používania webového portálu nemožno vykladať tak, že prevádzkovateľ vedie osobitnú databázu na
účely uplatňovania týchto práv so všetkými osobnými údajmi na to nevyhnutnými. Toto ustanovenie

hovorí, že ak prevádzkovateľ disponuje nejakými údajmi o určitej osobe, ktoré o danom registrovanom
užívateľovi vedie, môže ich za určitých okolností a za splnenia určitých podmienok (kvalifikovaná/
dôvodná žiadosť) a v súlade so zákonom poskytnúť pre účely uplatňovania práv a ochrany právom
chránených záujmov dotknutej hodnotenej osobe. Ako už však bolo uvedené v predchádzajúcichpodaniach žalovaného, tieto podmienky splnené neboli. Pokiaľ je žalovanému známe, tak neexistuje
internetová stránka alebo akýkoľvek internetový portál v Slovenskej republike alebo v ktorejkoľvek
inej krajine, ktorý by od svojich používateľov požadoval ich osobné údaje, ktoré prevádzkovateľ bude

spracúvať špeciálne na ten účel, aby ich tretie strany mohli žalovať na súde. Išlo by o rozpor so
základnými zásadami spracúvania osobných údajov zakotvenými v GDPR uvedenými v článku 5
GDPR (najmä so zásadou obmedzenia účelu a zásadou minimalizácie údajov) a ak by prevádzkovateľ
(žalovaný) žiadal od používateľov webového portálu takéto osobné údaje, nikto by webový portál
nevyužívalavdôsledkutohobycelkomstratilzmysel.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiniejena

mieste údajný analogický príklad, ktorý právny zástupca žalobcu uviedol na pojednávaní dňa 6.11.2019,
pri ktorom prirovnáva tento spor k sporu o zaplatenie pohľadávky, kedy je pre rozhodnutie irelevantné,
či dlžník disponuje akýmkoľvek majetkom, alebo nie. Žalovaný požadovanými osobnými údajmi nikdy
nedisponoval, pretože neexistuje právny dôvod na to, aby takéto osobné údaje spracúval a ak by k
takémuto spracúvaniu došlo, nebolo by v súlade s vnútroštátnou a úniovou právnou úpravou.

8. K vyššie uvedenému vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 20.2.2020.
Nesúhlasil v ňom, že poskytnutie predmetných údajov by bolo neštandardné - ak totiž žalovaný má
realizovať jednotlivé právne základy (vrátane oprávneného záujmu tretích strán), tak je jeho povinnosťou
zabezpečiť spracovanie osobných údajov v nevyhnutnom rozsahu, pričom túto skutočnosť má žalovaný
upravenú aj vo svojich podmienkach. Tvrdenie žalovaného, že „ak by prevádzkovateľ žiadal od

používateľov webového portálu takéto osobné údaje, nikto by webový portál nevyužíval a v dôsledku
toho by celkom stratil zmysel“, popiera všetky princípy právnej zodpovednosti za protiprávne konanie.
Žalovaný inými slovami tvrdí, že vytvoril platformu, v rámci ktorej môže hocikto zverejniť anonymným
spôsobom akýkoľvek údaj bez toho, aby znášal za svoje protiprávne konanie zodpovednosť. V tejto
súvislosti považoval žalobca za účelový aj výklad samotných všeobecných podmienok zo strany

žalovaného. Údaje, ktoré predložil aj žalovaný na printscreenoch, by mal mať žalovaný zálohované v
rámci interného serveru, keďže účet pisateľky ostal i po vymazaní profilu žalobcu ďalej aktívny. Žalobca
vychádzalajztoho,žespornéúdajeboližalovanýmopätovnezverejnenévdôsledku(podľažalovaného)
aktualizácie databázy.

9. Napokon sa ešte písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 7.4.2020. Uviedol, že netvrdí, ani
nikdy netvrdil, že v rámci webového portálu môže ktokoľvek zverejniť anonymným spôsobom akýkoľvek
údaj bez toho, aby znášal za svoje protiprávne konanie zodpovednosť - toto tvrdenie žalobcu je
celkom nesprávne a tendenčné. Každé hodnotenie (osoby lekára), ktoré na webový portál pridá
registrovaný užívateľ, je pred jeho zverejnením predmetom kontroly zo strany prevádzkovateľa v

zmysle prijatých Etických princípov prevádzkovateľa zverejnených aj na webovom portáli. V zmysle
uvedeného dokumentu znamená, že pred zverejnením každé hodnotenie podlieha kontrole súladu
s týmito princípmi, a to na základe jednotlivých bodov, ktoré posudzujú zamestnanci žalovaného,
u ktorých je táto činnosť súčasťou ich popisu práce (nejde teda o strojovú kontrolu automatickým
vyhľadávaním určitých slov, resp. vulgarizmov v texte apod.). Týmto spôsobom žalovaný zabezpečuje,

aby na webovom portáli neboli zverejňované príspevky užívateľov, ktoré sú nevhodné, prekračujú
rámec Etických princípov alebo ktoré zjavne zasahujú do práv a oprávnených záujmov iných osôb.
Žalovaný pri spracúvaní osobných údajov v súvislosti s webovým portálom postupuje v súlade s
GDPR, ako aj príslušnou vnútroštátnou úpravou. Práve spracúvanie údajov v rozsahu, v akom ich
poskytnutie požaduje žalobca, by bolo v rozpore s uvedenou úpravou, a to najmä so základnými

zásadami, na ktorých je postavená ochrana osobných údajov: so zásadou zákonnosti, spravodlivosti a
transparentnosti v zmysle článku 5 bod 1 písm. a) GDPR, so zásadou obmedzenia účelu v zmysle článku
5 bod 1 písm. b) GDPR a so zásadou minimalizácie údajov v zmysle článku 5 bod 1 písm. c) GDPR.
Na jednej strane žalovaný ako prevádzkovateľ neustále a pri každom jednotlivom príspevku (hodnotení
registrovaného používateľa) dbá na dodržiavanie podmienok stanovených najmä v Pravidlách ochrany

osobných údajov a Etických princípoch (pravidlách), na strane druhej sa zároveň snaží zabezpečiť,
aby bol naplnený primárny ciel' webového portálu, akým je informovanie širokej verejnosti a umožnenie
zverejnenia príspevkov, ktoré sú v súlade s (vyššie uvedenými) pravidlami stanovenými žalovaným
ako prevádzkovateľom. Údaje, o ktorých žalobca uvádza, že by ich mal žalovaný mať zálohované v
rámci interného serveru, žalovaný už neuchováva, a to najmä s poukazom na dodržiavanie zásady

minimalizácie údajov v zmysle GDPR. Po internom audite v oblasti spracúvania osobných údajov
boli aj v súvislosti s opätovným zverejnením predmetných osobných údajov v tomto čase tieto
údaje trvalo vymazané. Žalovaný týmito údajmi nedisponuje a funkcionality spojené s databázami
žalovaného neumožňujú získať údaje o zmenových operáciách (logy). K žalobcom uvádzanémuzohľadneniu celospoločenského významu je podľa žalovaného potrebné zohľadniť aj ďalší aspekt - s
uložením povinnosti žalovanému ako prevádzkovateľovi na poskytnutie údajov žalobcovi o predmetnom
registrovanom používateľovi webového portálu by bol nesporne spojený škodlivý vplyv na všetkých

prevádzkovateľov rôznych internetových portálov, platforiem a iných webových stránok, ktorých účelom
je zdieľanie príspevkov/skúseností prispievateľov. V jeho dôsledku môže mať uloženie takejto povinnosti
odradzujúci, resp. zastrašujúci účinok (angl. chilling effect) v kontexte využívania nielen webového
portálu prevádzkovaného žalovaným, ale aj množstva iných internetových stránok, ak by prevádzkovateľ
musel zbierať od všetkých užívateľov svojej platformy osobné údaje na účely uplatňovania práv na

súde, a to vo dvoch smeroch - (i) došlo by k poklesu počtu užívateľov, ktorí sa za takýchto okolností
zaregistrujú na portáli, a zároveň (ii) už registrovaní používatelia by obmedzili svoju aktivitu, pretože by
museli pri pridaní akéhokoľvek príspevku počítať s tým, že subjektívne hodnotenie ich príspevku inou
osobou bez riadneho odôvodnenia povedie k záveru, že príspevok zasahuje do ich práv, a teda môžu
byť žalovaní na súde. Takýmto spôsobom by bolo značne sťažené naplnenie účelu webového portálu
a iných internetových platforiem všeobecne, akým je zdieľanie informácií a individuálnych skúseností v

rámci širšej verejnosti. Uvedený prístup by bol v príkrom rozpore so základnými piliermi demokratickej
spoločnosti.

10. K poslednému písomnému vyjadreniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril.

11. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 27.9.2022 v prítomnosti strán sporu.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil
nasledovný skutkový stav.

13. V čase začatia konania bola prevádzkovateľom internetového portálu lekár.pluska.sk spoločnosť
mediworx software solutions, a.s., IČO: 36 601 748, tento subjekt bol tiež žalobcom pôvodne označený
ako žalovaný. Dňa 31.7.2018 došlo k uzavretiu zmluvy o predaji časti podniku medzi spoločnosťou
mediworx software solutions, a.s., IČO: 36 601 748, ako predávajúcim a spoločnosťou NeoHealth
s.r.o., IČO: 48 007 889, ako kupujúcim, ktorou bolo prevedené vlastnícke právo k organizačnej zložke

prevádzkujúcej portál www.lekar.sk. Došlo tak k singulárnej sukcesii do práv a povinností, o ktorých sa
v tomto konaní koná. Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že spoločnosť NeoHealth s.r.o., IČO: 48
007 889, dňa 10.11.2020 zanikla v dôsledku zlúčenia, pričom jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť
mediworx software solutions, a.s., IČO: 36 601 748. Aj spoločnosť mediworx software solutions, a.s.,
IČO: 36 601 748 v priebehu konania dňa 10.2.2022 zanikla zlúčením, pričom jej právnym nástupcom sa

stala spoločnosť ProCare, a.s., IČO: 35 890 568, t.j. súčasný žalovaný, o pokračovaní v konaní s ktorým
súd rozhodol uznesením č. k. 56C/24/2018-203 zo dňa 4. marca 2022.

14. Žalobca výzvou zo dňa 5.12.2017 zaslanou prevádzkovateľovi internetového portálu lekar.pluska.sk
e-mailom vyzval žalovaného na odstránenie príspevku užívateľa M. zo dňa 14.10.2017 z uvedenej

internetovej stránky, odstránenie profilu žalobcu a vydanie údajov o používateľovi M. v rozsahu meno,
priezvisko, trvalý pobyt, IP adresa. Prevádzkovateľ portálu žalobcovi odpovedal podaním zo dňa
8.1.2018, v ktorom žalobcovi oznámil, že bezodkladne vyhovel jeho žiadosti a príspevok ako aj profil
žalobcu odstránil. Požadované údaje mu odmietol vydať.

15. Zo snímky obrazovky z internetového portálu lekar.pluska.sk vyplýva, že používateľ s prezývkou M.
na ňom uverejnil nasledovné hodnotenie žalobcu: „Tak to že je "pán doktor" veľmi milý, niet ani pochýb,
ale žeby mal ľudský prístup? To teda nie, veľký omyl. Veľmi dobre vedel, že som otehotnela už len
na liekoch a že nám hrozilo umelé oplodnenie ak sa nám to nepodarí takto. Bolo to naše vytúžené
dieťatko. Na prvom vyšetrení sa vyjadril že je všetko v poriadku no ako som prišla na druhé vyšetrenie

tak nepriamo ma začal posielať na potrat, tiež sa ma pýtal dookola že kto mi povedal že je všetko v
poriadku, že taká hlúposť... Že moje dieťa bude postihnuté, bude mať dawnov syndróm a skrátené dlhé
končatiny... Ten strach a stres nikomu v živote neprajem. Do konca života nezabudnem na jeho poslednú
vetu: Nebojte sa veď takto už dnes išli tri ženy na potrat. A spokojne to povedal, skoro som odpadla,
bola som v 22tt, keď ma poslal na amniocentezu, vďaka Bohu toto moja dr v žiadnom prípade nedovolila

a dieťatko skontrolovala ešte trikrát a všetko bolo v poriadku. Okrem toho mi "pán doktor" v ten deň
povedal aby som prišla ešte na kontrolu v 28 tt, že to budem mať zadarmo. Samozrejme ako som prišla
taksiodomňavypýtalďalších35€.Čosomjaodmietla,pretožeonsámpovedalžezatoplatiťnebudem.
Potom sa so mnou už ani nebavil. A 19.10.2014 sa mi narodila krásna a zdravá dcérka, ktorá má terazproblém s nohavicami, pretože má dlhé nohy. Tento doktor má veľmi ďaleko k doktorovi. Jednoznačne
ho neodporúčam ani keby som bola na smrteľnej posteli sa nedám od neho vyšetriť.“

16. Zo snímok z obrazovky registračného formulára portálu lekár.pluska.sk vyplýva, že používateľ pri
registrácií zadáva prezývku (meno), e-mail, heslo a potvrdenie hesla a vyjadruje súhlas so zasielaním
newsletter-a, podmienkami používania a pravidlami ochrany osobných údajov. Zo snímok obrazovky
profilu používateľa portálu lekár.pluska.sk vyplýva, že používateľ môže do svojho profilu doplniť údaje o
svojom pohlaví, meste a roku narodenia. V profile sa nachádza aj zoznam „Moji lekári“ a zoznam „Moje

hodnotenia“.

17. Z e-mailovej správy zo dňa 23.7.2018 vyplýva, že prevádzkovateľ portálu žalobcovi oznámil, že profil
spolu s hodnoteniami bol na základe žiadosti žalobcu zrušený v roku 2017, bohužiaľ pri aktualizácií
databázy kvôli GDPR sa nedopatrením opäť objavil na portáli. Uistil žalobcu, že profil bol natrvalo
odstránený a za vzniknutú situáciu sa ospravedlnil.

18. Z bodu 6.4 Všeobecných podmienok používania portálu www.lekar.sk vyplýva, že Registrovaný
užívateľ osobitne berie na vedomie, že Hodnotením môže zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti,
súkromia alebo dobrého mena hodnoteného lekára alebo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.
RegistrovanýužívateľplnezodpovedázaakýkoľvekobsahHodnoteniaasúhlasí,žePrevádzkovateľ'jev

prípade dôvodnej žiadosti (podnetu) osoby dotknutej Hodnotením Registrovaného užívateľa oprávnený
poskytnúť takejto osobe údaje, ktoré o danom Registrovanom užívateľovi vedie pre účely uplatňovania
práv a ochrany právom chránených záujmov takouto hodnotenou osobou.

19. Na pojednávaní žalobca uviedol podľa neho analogický príklad, že ak ide o typický spor o zaplatenie

pohľadávky, tak je v podstate právne irelevantné pre rozhodnutie súdu, či žalovaný disponuje nejakým
majetkom, teda či má peniaze, rozhodujúce v tomto smere je to, či je tu daná hmotnoprávna povinnosť.
Z nariadenia o ochrane osobných údajov, ako aj z predchádzajúcej právnej úpravy, teda zákona o
ochrane osobných údajov, vyplýva, že subjekt, ktorý spracováva osobné údaje, by ich mal spracovať v
takom rozsahu, aby vedel realizovať jednotlivé právne základy. V tomto spore sa zaoberáme právnym

základom, ktorý je označený ako oprávnený záujem tretej strany, medzi ktoré patrí aj uplatňovanie
práva tretej strany súdnou cestou, čo mimochodom potvrdzujú aj podmienky zverejnené na stránke
žalovaného, a aby bol tento oprávnený záujem tretej strany realizovaný, prevádzkovateľ je povinný
spracovať údaje minimálne v rozsahu predpokladanom v CSP pre označenie žalovaného. To, že v
tomto prípade žalovaný uvádza, že týmito údajmi nedisponuje v požadovanom rozsahu, nemôže byť

na ťarchu žalobcu. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 10CoCsp/29/2021, ktoré považoval za analogické s prejednávanou vecou. Sám žalovaný uvádza
možnosť vydať údaje užívateľov vo svojich Všeobecných podmienkach používania portálu, ak užívateľ
zasiahne do práv tretích osôb. Týmto sám žalovaný založil právny základ pre nárok, ktorého sa žalobca
domáha. Pokiaľ ide o skutkovú otázku neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu,

táto bude predmetom ďalšieho konania, v ktorom sa nebude preukazovať, či došlo, ale či objektívne
mohlo dôjsť k zásahu. Žalobca je lekár, na internetovom portáli zaoberajúcom sa recenziami lekárov
bola zverejnená jeho recenzia, o ktorej má žalobca za to, že ide o neoprávnenú kritiku.

20. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žalobca síce správne uviedol, že v doterajšej, alebo

predchádzajúcej e-mailovej komunikácii žalovaný uviedol, že disponuje IP adresou, avšak v tomto
prípade sa jedná o IP adresu siete operátora, nejedná sa teda o IP adresu konečného užívateľa. Pokiaľ
ide o poskytnutie takého údaja - IP adresy siete operátora, alebo IP adresy konečného užívateľa, takýto
typ údaja nemôže byť poskytnutý na pokyn súdu v civilnom konaní. Žalovaný nezľahčuje zodpovednosť
každéhointernetovéhopoužívateľazaobsahsvojichpríspevkov,ktorézverejňuje.Jesprávne,abykaždý

zvážil vopred obsah toho, čo chce zverejniť tak, aby neboli porušované práva iných. Zneužívanie tohto
práva je však druhý extrém, ak žiadosť osoby, v tomto prípade žalobcu, nie je ani v základných črtách
dôvodná, nemožno jej vyhovieť. Nápravu jeho subjektívnej vnímanej ujmy dosiahol už odstráneným
predmetného príspevku, domáhanie sa údajov o registrovanom používateľovi prostredníctvom žaloby
hrubo presahuje hranicu primeranosti. Na otázku súdu žalovaný výslovne uviedol, že nedisponuje

menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu, dátumom narodenia ani e-mailovou adresou. Pokiaľ
ide o e-mailovú adresu, tento údaj žalovaný spracúval, vzhľadom na to, že to bol údaj, ktorý bol
nevyhnutný na registráciu na portáli, avšak tento údaj bol zo všetkých databáz žalovaného ako
prevádzkovateľa vymazaný, a to v nadväznosti na e-mail zo dňa 23.7.2018, kde žalovaný odkazujena zmenu právnej úpravy na ochranu osobných údajov. Spolu s profilom žalobcu bol vymazaný aj
profil registrovaného používateľa a takisto aj obsah všetkých jej príspevkov. Žalovaný teda disponuje
len IP adresou siete operátora. Žalobca sa síce odvoláva na obsah všeobecných podmienok, avšak

opomína skutočnosť, že sa musí jednať o žiadosť dôvodnú, dosiaľ v tomto konaní nepreukázal, že by boli
splnené nejaké materiálne podmienky, ktoré by odôvodňovali takýto postup žalobcu. Samotný obsah
tohto príspevku priemerným človekom nie je vyhodnocovaný ako neprimeraný, očierňujúci. Účelom
tohto portálu je práve informovanie verejnosti, lebo vytvorenie priestoru kde si pacienti majú možnosť
vymieňať svoje skúsenosti a je zrejmé, že nie všetky skúsenosti budú len pozitívne. Internet je skutočne

miesto, ktoré umožňuje bezbrehé a často nepostihnuteľné porušenie práv jednotlivcov, s ktorými je
potrebné bojovať. Žalobca však začal tento boj na mieste, kde jeho kroky nie sú primerané, dokonca
sú zjavne neprimerané. Používateľ M. nie je internetovým trollom, ohováračom, hejterom, ktorý šíri
dezinformácie s cieľom ubližovať iným, je to osoba, matka, ktorá si žiaľ musela prejsť traumatizujúcou
skúsenosťou v situácii, kedy sa odborník do ktorého vložila svoju dôveru hrubo pomýlil a mysliac
na možné konsekvencie, ktoré by utrpela, ak by sa pridržiavala odporučenia lekára, napísala svoj

príspevok s cieľom podeliť sa o svoju skúsenosť s inými. GDPR stanovuje podmienky, za akých je
možné spracovávať a uchovávať dáta, ale nepredpisuje povinnosť spracovávať a uchovávať dáta
prispievateľov. Je irelevantné, či podmienky pre spracovanie údajov boli splnené. Päť z požadovaných
údajov žalovaný nikdy nemal a jeden (e-mail) už nemá. Žalobca sa v tomto konaní domáha uloženia
nemožného plnenia žalovanému. K analógii žalobcu prirovnávajúcej toto konanie ku konaniu, v ktorom

sa žalobca domáha zaplatenia peňažných prostriedkov, ktoré žalovaný nemá, žalovaný uviedol, že táto
pokrivkáva a toto konanie je skôr analogické tomu, keby sa žalobca domáhal vydania konkrétnej veci,
o ktorej bolo preukázané, že neexistuje.

21. Podľa § 11 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,

najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy.

22. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto

zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

23. Podľa § 5 písm. e) zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v platnom znení na účely tohto zákona sa rozumie spracúvaním osobných údajov
spracovateľská operácia alebo súbor spracovateľských operácií s osobnými údajmi alebo so súbormi

osobných údajov, najmä získavanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, štruktúrovanie, uchovávanie,
zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, využívanie, poskytovanie prenosom, šírením alebo iným spôsobom,
preskupovanie alebo kombinovanie, obmedzenie, vymazanie, bez ohľadu na to, či sa vykonáva
automatizovanými prostriedkami alebo neautomatizovanými prostriedkami.

24. Podľa § 8 zákona č. 18/2018 Z. z. spracúvané osobné údaje musia byť primerané, relevantné a
obmedzené na nevyhnutný rozsah daný účelom, na ktorý sa spracúvajú.

25. Podľa § 10 zákona č. 18/2018 Z. z. osobné údaje musia byť uchovávané vo forme, ktorá umožňuje
identifikáciu dotknutej osoby najneskôr dovtedy, kým je to potrebné na účel, na ktorý sa osobné údaje

spracúvajú; osobné údaje sa môžu uchovávať dlhšie, ak sa majú spracúvať výlučne na účel archivácie,
na vedecký účel, na účel historického výskumu alebo na štatistický účel na základe osobitného predpisu
a ak sú dodržané primerané záruky ochrany práv dotknutej osoby podľa § 78 ods. 8.

26.Podľa§13písm.f)zákonač.18/2018Z.z.spracúvanieosobnýchúdajovjezákonné,aksavykonáva

na základe aspoň jedného z týchto právnych základov: spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné
na účel oprávnených záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany okrem prípadov, keď nad týmito
záujmami prevažujú záujmy alebo práva dotknutej osoby vyžadujúce si ochranu osobných údajov, najmä
ak je dotknutou osobou dieťa; tento právny základ sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov
orgánmi verejnej moci pri plnení ich úloh.

27. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobu je ako nedôvodnú potrebné
zamietnuť.28. V konaní nebolo sporné, že na internetovom portáli lekar.pluska.sk (konkrétne na stránke https://
lekar.pluska.sk/XXXX/mudr-F.-P.), bolo dňa 14. októbra 2017 zverejnené hodnotenia žalobcu ako
lekára osobou vystupujúcou pod prezývkou (používateľským menom) M. (ďalej len ako „používateľ“).

Predmetné hodnotenie obsahovalo kritiku postupu žalobcu ako lekára pri výkone jeho povolania z
pohľadu pacientky. V konaní ďalej nebolo sporné ani to, že prevádzkovateľ portálu hodnotenie, ako
aj celý profil žalobcu, zo svojho portálu na základe žiadosti žalobcu zo dňa 5.12.2017 vymazal.
Žalobca uvedenou žiadosťou taktiež požiadal o sprístupnenie osobných údajov používateľa, čomu
však prevádzkovateľ portálu nevyhovel. Subjekt, ktorý vystupuje v konaní ako žalovaný, je právnym

nástupcomspoločnostimediworxsoftwaresolutions,a.s.,IČO:36601748,ktorábolavčasezverejnenia
hodnotenia žalobcu prevádzkovateľom vyššie uvedeného internetového portálu a bola tiež pôvodne
žalovaným subjektom.

29. V konaní bola spornou predovšetkým skutková otázka, či žalovaný disponuje osobnými údajmi,
ktorých sprístupnenia sa žalobca svojou žalobou domáhal. Žalobca po zmene petitu požadoval

sprístupnenie údajov osoby, ktorá zverejnila vyššie špecifikované hodnotenie žalobcu, a to v rozsahu:
meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia, e-mailová adresa a IP adresa. Z vyjadrení
žalovaného vyplynulo, že tieto údaje nemá. Pokiaľ ide o údaje: meno, priezvisko, adresa trvalého
pobytu, dátum narodenia - tieto žalovaný podľa svojho vyjadrenia nikdy nespracúval. E-mailovú adresu
spracúval, avšak po vymazaní hodnotenia a profilu žalobcu ju zo svojho informačného systému vymazal,

v tejto súvislosti treba ešte zdôrazniť, že žalovaný v rámci svojej obrany tiež uviedol, že nedisponuje
dôkazmi o odstránení e-mailovej adresy používateľa, nakoľko jeho informačný systém o tejto skutočnosti
neobsahujepríslušnézmenovézáznamy(logy).IPadresoupoužívateľarovnakonedisponoval,žalovaný
uviedol, že má iba IP adresu nadradeného sieťového uzla (resp. IP adresu siete operátora), k tomu treba
dodať, že hoci to žalobca výslovne nešpecifikoval, z kontextu jeho žaloby je zjavné, že sa nedomáhal

IP adresy nadradeného sieťového uzla, ale IP adresy konkrétneho zariadenia, z ktorého bolo odoslané
príslušné hodnotenie.

30. Rozsah údajov získavaných od používateľovi pri registrácií na portáli lekar.pluska.sk žalovaný
v rámci svojej procesnej obrany preukázal predložením snímok registračného formulára, z ktorého

nepochybne vyplýva, že spomedzi žalobcom požadovaných údajov v rámci procesu registrácie a
vyplnenia používateľského profilu žalovaný získal iba údaj o e-mailovej adrese. Žalovaný nevyžaduje od
používateľov uvedenie údajov: meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia, ani takéto
údaje používatelia nemajú možnosť dobrovoľne uviesť.

31. Žalobca v reakcii na obranu žalovaného uviedol, že žalovaný by napriek vymazaniu hodnotenia a
profilu žalobcu mal určitými údajmi disponovať, nakoľko ako priznal sám žalovaný, v dôsledku chyby pri
aktualizácií databázy v roku 2018 bolo hodnotenie žalobcu znova na portáli lekar.pluska.sk zverejnené,
na základe čoho žalovaný žalobcu opätovne vyzval na jeho odstránenie. Z tohto dôvodu mal žalobca za
to, že žalovaný požadovanými údajmi v určitej forme disponuje. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že

pokiaľ aj žalovaný priznal, že došlo k chybe pri aktualizácií databázy, v jej dôsledku sa mohol obnoviť
iba údaj o e-mailovej adrese používateľa, ostatné žalobcom požadované údaje sa ani v dôsledku tejto
chyby obnoviť nemohli, nakoľko o nich naďalej platilo tvrdenie žalovaného, že nimi nikdy nedisponoval.

32. Napokon ešte žalobca na procesnú obranu žalovaného reagoval tým, že žalovaný je podľa jeho

názoru povinný údaje v rozsahu potrebnom na prípadné uplatňovanie si práv dotknutých (hodnotených)
osôb v civilnom sporovom konaní, teda v rozsahu potrebnom na označenie fyzickej osoby v žalobe
podľa § 133 ods. 1 CSP (t.j. podľa žalobcu minimálne meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu,
dátum narodenia). Pritom žalobca použil argument, že jeho nárok uplatňovaný v tomto konaní je
analogický nároku na peňažné plnenie, ktorý si žalobca môže žalobou úspešne uplatniť bez ohľadu

na to, že žalovaný subjekt peňažné prostriedky nemá. Na tomto mieste sa súd musí stotožniť
s protiargumentáciou žalovaného, nakoľko táto analógia je zjavne nespráva. Žalobca sa v tomto
konaní domáhal plnenia v podobe poskytnutia osobných údajov konkrétnej osoby, ktoré sú unikátne
a nezameniteľné, a to práve z dôvodu, aby túto osobu mohol nezameniteľným spôsobom označiť v
žalobe proti nej, ktorú žalobca v prípade úspechu v tomto spore mienil podať. Ak by bolo potrebné

hľadať analógiu - ide, ako uviedol aj žalovaný, o vec analogickú žalobe o vydanie individuálne určenej
veci. Prirodzene teda nie je nepodstatnou tá otázka, či žalovaný požadovanými údajmi disponuje.
Naopak preukázanie existencie osobných údajov a skutočnosti, že ich žalovaný má, je nevyhnutným
predpokladom pre to, aby bolo vôbec teoreticky možné uvažovať o tom, že súd žalobe vyhovie.33. Dôkazné bremeno v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR ako jednej z najvyšších
súdnych autorít predstavuje procesnú zodpovednosť strany sporu za preukázanie svojich tvrdení

produkovaných v spore. Následkom nesplnenia si procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia
dôkazmi, je neúspech strany v spore. Zmyslom a účelom dôkazného bremena zaťažujúceho strany
sporu je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v prípadoch, keď určitá skutočnosť významná pre
rozhodnutie vo veci z hľadiska aplikovateľného hmotného práva nebola alebo nemohla byť v konaní
preukázaná, v dôsledku čoho výsledok hodnotenia dôkazov neumožňuje súdu prijať záver ani o

pravdivosti, ani o nepravdivosti určitého tvrdenia. Vo všeobecnosti platí, že dôkazné bremeno spočíva
na tom subjekte konania, ktorý od existencie ním tvrdených skutočností odvodzuje pre seba priaznivé
právne dôsledky, a ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Obo 52/2010 zo dňa 24. júna 2010).

34. Na základe všetkého vyššie uvedeného možno uzavrieť, že žalobcovi sa v tomto konaní nepodarilo

preukázať, že osobné údaje, ktorých poskytnutia sa žalobca domáha, sa u žalovaného nachádzajú.
Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany nad rámec svojich procesných povinností predložením
registračného formulára a používateľského profilu portálu lekár.pluska.sk dostatočne hodnoverným
spôsobom preukázal, že údaje v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu
od používateľov vôbec nezískava. Pokiaľ išlo o e-mailovú adresu, túto žalovaný podľa svojho tvrdenia

zo svojho informačného systému vymazal (hoci definitívne až na druhýkrát), pričom o tejto skutočnosti
v dôsledku technických vlastností svojho informačného systému nemal dôkaz; poprel tiež, že by
mal IP adresu konkrétneho používateľa (resp. zariadenia), uviedol iba, že má adresu nadradeného
sieťového uzla (resp. IP adresu siete operátora). S poukazom na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu nebolo
povinnosťou žalovaného preukazovať tieto negatívne skutočnosti, teda že dané osobné údaje nemá.

Bolo povinnosťou žalobcu navrhnúť dôkazy smerujúce k preukázaniu pozitívnych skutočností, teda že
žalovaný predmetnými osobnými údajmi disponuje. Žalobca žiadne dôkazné návrhy v tejto súvislosti
neprodukoval a neuniesol tým svoje dôkazné bremeno v tomto spore.

35. V súvislosti so skutkovým stavom je ešte vhodné zdôrazniť, že žalobca nepreukázal ani existenciu

neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcu zverejnením jeho hodnotenia používateľom.
Žalobca síce správne poznamenal, že ak zásah do osobnostných práv spočíva v skutkových tvrdeniach,
pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví svojej zodpovednosti, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú
pravdivé, avšak tvrdený zásah v tomto prípade spočíval v hodnotiacich úsudkoch a navyše subjekt
žalovaný v tomto konaní nebol podľa žalobcu pôvodcom neoprávneného zásahu, pôvodcom mala

byť tretia osoba, používateľ internetového portálu žalovaného. Súd zdôrazňuje, že nie každá verejne
prednesená kritika fyzickej osoby predstavuje neoprávnený zásah do jej osobnostných práv, na to musí
byťtátokritikaneoprávnená,tedanemajúcapravdivýskutkovýzáklad.Skutkovétvrdenieonepravdivosti
skutkového základu kritiky žalobca ničím nepreukázal. Unesenie dôkazného bremena v tejto časti by
si od žalobcu nevyžadovalo preukazovanie negatívnych skutočností, teda že v hodnotení popísaný dej

sa nestal. Žalobca sám pripustil, že vie určiť, o aký prípad išlo, preto mohol preukazovať pozitívnu
skutočnosť, ako skutočne v hodnotení uvedený skutkový dej prebehol. Pravdaže v tomto odseku
riešenáotázkaneoprávnenostizásahudoosobnostnýchprávžalobcujesvojimvýznamomlenvedľajšia,
nakoľko, ako už bolo uvedené, v konaní nebola preukázaná rozhodujúca skutková otázka, teda že by
žalovaný disponoval osobnými údajmi, ktoré požadoval žalobca.

36. Neunesenie dôkazného bremena žalobcom tak, ako bolo podrobne vysvetlené vyššie, je samé o
sebe dôvodom pre zamietnutie jeho žaloby. Okrem toho však nie je daný ani právny základ nároku,
ktorého sa žalobca domáhal, s čím sa súd považuje za potrebné pre úplnosť tiež aspoň stručne
vysporiadať.

37. Žalobca svoj nárok, ktorý pomenoval ako tzv. informačný nárok, odvodzoval z § 13 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Žalobca síce pripustil, že predmetné ustanovenie takéto právo výslovne
neustanovuje, avšak argumentoval tým že výpočet nárokov uvedených v § 13 ods. 1 je len
exemplifikatívny, pričom medzi tieto nároky možno podľa neho zaradiť aj tzv. informačný nárok, aký

slovenská právna úprava už pozná najmä v prípadoch porušenia práva duševného vlastníctva.

38.Jenutnésožalobcomsúhlasiťvtom,žeustanovenie§13ods.1Občianskehozákonníkaneobsahuje
taxatívny výpočet prostriedkov ochrany fyzickej osoby, do ktorej práva na ochranu osobnosti boloneoprávnene zasiahnuté. Zákon nemôže pojať všetky do úvahy prichádzajúce formy neoprávnených
zásahov do práva na ochranu osobnosti a tomu zodpovedajúce formy právnej obrany voči nim, preto
predmetné ustanovenie obsahuje iba ich otvorený výpočet, no množinu nárokov vyplývajúcich z tohto

ustanovenia nie je možné rozširovať úplne voľne a bez obmedzení. Osobe, do ktorej práva na ochranu
osobnosti bolo neoprávnene zasiahnuté, prislúchajú iba také nároky, ktoré svojim charakterom druhovo
zodpovedajú prostriedkom ochrany výslovne uvedeným v § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z
jeho dikcie je zrejmé, že prostriedkami ochrany osobnosti sú: negatórna žaloba - právo domáhať sa
upustenia od neoprávnených zásahov, reštitučná žaloba - právo domáhať sa odstránenia následkov

neoprávnených zásahov a satisfakčná žaloba - právo na poskytnutie primeraného zadosťučinenia.
Konkrétny obsah žaloby, teda akým spôsobom sa má dosiahnuť upustenie od neoprávnených
zásahov, akým spôsobom má dôjsť k odstráneniu ich následkov a ako má byť dosiahnuté primerané
zadosťučinenie,užzávisíoddanejformyneoprávnenéhozásahuajehoprípadnýchnásledkov.Zpovahy
týchto prostriedkov ochrany je tiež zrejmé, že zákon ich použitie pripúšťa iba voči pôvodcovi zásahu.
Fyzickej osobe neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti nevznikajú práva voči tretím

osobám. Zákon síce pasívne vecne legitimovaný subjekt nevymedzuje priamo v § 13, avšak jasne ho
pomenúva v § 16, ktorý je systematicky zaradený v tom istom oddiele.

39. Extenzívnosť výkladu ustanovenia § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobcom siaha mimo
prijateľné medze. Žalobcova konštrukcia tzv. informačného nároku, ktorý si touto žalobou uplatnil,

svojim charakterom nezodpovedá negatórnej, reštitučnej ani satisfakčnej žalobe, a ani nesmeruje voči
pôvodcovi zásahu. Ide o nárok smerujúci k zabezpečeniu vymožiteľnosti chráneného práva, ktorého
úspešné uplatnenie by bolo len predpokladom pre následné uplatnenie niektorého z prostriedkov
ochrany podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka voči pôvodcovi zásahu. Povahovo sa teda úplne
vymyká exemplifikatívnemu výpočtu prostriedkov ochrany podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

40. Tzv. informačný nárok osoby, do ktorej práv bolo neoprávnene zasiahnuté, v slovenskom právnom
poriadku existuje v určitej forme napríklad v prípade ochrany obchodného tajomstva (§ 12 Obchodného
zákonníka), ochrany ochranných známok (§ 11 zákona o ochranných známkach) alebo ochrany práva
duševného vlastníctva (§ 58 Autorského zákona). Vo všetkých prípadoch je tento nárok výslovne

zákonom upravený, nevyplýva len z extenzívneho výkladu príslušných ustanovení. Na analogické
rozširovanie informačného nároku aj na ochranu iných práv chýba akákoľvek opora v platnom práve.
Občiansky zákonník, v rámci ktorého je upravené právo na ochranu osobnosti, ustanovuje v § 853 ods. 1
princíp analogia legis, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto
ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom

im najbližšie. Občiansky zákonník tzv. informačný nárok v žiadne forme nepozná, preto § 853 ods. 1 nie
je uplatniteľný. Do úvahy v tomto prípade neprichádza ani použitie princípu analogia iuris, ktorým možno
rovnako vypĺňať medzery v právnom poriadku. Absencia právnej úpravy tzv. informačného nároku v
rámci právnych prostriedkov ochranu pred neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti
nie je medzerou v práve. Na informačný nárok nie je možné nahliadať ako na bežnú súčasť právneho

poriadku, tento inštitút zasahujúci do práv tretích osôb je naopak netypický pre súkromné právo a je
uplatniteľný iba tam, kde ho zákon výslovne normuje, pričom ide len o úzku množinu privilegovaných
práv, ktorých vymožiteľnosť je takýmto spôsobom chránená. Pokiaľ teda tento zvláštny inštitút nie je
na ochranu určitého práva zákonom ustanovený, nie je to opomenutie zákonodarcu. Právo na ochranu
osobnosti medzi takto privilegované práva nepatrí.

41. Právna argumentácia oboch strán sporu sa extenzívne sústreďovala na otázku ochrany osobných
údajov,ktorávšakvtomtoprípadebolalenpodružná.Abybolomožnéuvažovaťosprístupneníosobných
údajov žalobcovi, musela by byť v konaní najskôr preukázaná ich existencia a následne právny nárok
žalobcu na prístup k nim. Ich existencia preukázaná nebola a tzv. informačný nárok osoby, do ktorej

práva na ochranu osobnosti bolo neoprávnene zasiahnuté, neexistuje. Je tým bez ďalšieho vylúčené,
aby mal žalobca oprávnený záujem na sprístupnenie osobných údajov dotknutej osoby a aby ich mohol
žalovaný sprístupniť (t.j. za týmto účelom spracovať), a teda nie je možné aplikovať na tento prípad
článok 6 ods. 1 písm. f) GDPR, resp. tomu zodpovedajúci § 13 písm. f) zákona č. 18/2018 Z. z.

42. Už len na podporu vyššie uvedených záverov možno dodať, že vzhľadom na predmet činnosti
žalovaného, povahu a účel spracúvania osobných údajov, by bolo protiprávne, ak by žalovaný spracúval
osobné údaje v celom žalobcom požadovanom rozsahu. Spracúvanie osobných údajov sa spravuje
viacerými zásadami, medzi ktoré patrí aj zásada minimalizácie osobných údajov ustanovená v § 8zákona č. 18/2018 Z. z., podľa ktorej spracúvané osobné údaje musia byť primerané, relevantné
a obmedzené na nevyhnutný rozsah daný účelom, na ktorý sa spracúvajú. Za účelom registrácie
na internetovom portáli a uverejnenia hodnotenia určitej osoby nie je nutné, aby používateľ o

sebe prevádzkovateľovi portálu uvádzal prakticky všetky základné identifikačné údaje o sebe ako
fyzickej osobe. Žalovaný by mohol zo žalobcom požadovaných osobných údajov legitímne nanajvýš
spracovávať osobné údaje v rozsahu e-mailová adresa a IP adresa, ako technicky nevyhnutné údaje
pre zriadenie unikátneho účtu používateľa. Za prípustné by sa dali považovať ešte údaje o mene a
priezvisku, hoci tieto údaje žalovaný nespracúva. Pokiaľ by žalovaný spracúval osobné údaje nad

nevyhnutný rozsah, išlo by protiprávne konanie a takto protiprávne spracúvané osobné údaje by
tým viac nebolo možné sprístupniť tretím osobám. U žalovaného ako prevádzkovateľa internetovej
služby neexistuje oprávnený účel (§ 7 zákona č. 18/2018 Z. z.) spracúvať osobné údaje používateľov
v rozsahu na ich prípadnú identifikáciu ako žalovanej strany v civilnom sporovom konaní, nakoľko
tretie osoby eventuálne dotknuté uverejnených hodnoteniami nemajú voči žalovanému právnu možnosť
úspešne sa domáhať vydania osobných údajov používateľov, a to s poukazom na v tomto rozsudku

už vysvetlenú neexistenciu tzv. informačného nároku. Navyše v súlade so zásadou minimalizácie
uchovávania (§ 10 zákona č. 18/2018 Z. z.) by žalovaný nesmel predmetné osobné údaje uchovávať
po vymazaní príslušného hodnotenia, resp. profilu. Právo žalobcu na poskytnutie osobných údajov
používateľa nevyplýva ani z bodu 6.4 Všeobecných podmienok používania portálu www.lekar.sk. Toto
ustanovenie upravuje iba vzťah žalovaného ako prevádzkovateľa s používateľmi portálu, nevyplývajú z

neho práva tretím osobám. Vyplýva z neho právo žalovaného v určitých prípadoch poskytnúť osobné
údaje používateľa, nie však právo tretích osôb na ich poskytnutie. Zaoberať sa súladnosťou tohto
ustanovenia s právnou úpravou ochrany osobných údajov by bolo už zjavne nad rámec predmetu tohto
konania. Pokiaľ ide o uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn 10CoCsp 29/2021 z 30. septembra 2021,
na ktoré poukázal žalovaný, toto sa týka zásadne odlišnej veci. Išlo o spor žalobcu ako prevádzkovateľa

internetového obchodu proti svojmu zákazníkovi, ktorého žalobca nedokázal v žalobe označiť dátumom
narodenia, argumentujúc tým, že v zmysle zásady minimalizácie osobných údajov (§ 8 zákona č.
18/2018 Z. z.) takýto údaj od zákazníka nemohol požadovať. Súd v tejto veci konštatoval, že žalobca
v danom konaní mohol takýto údaj od zákazníka požadovať, nakoľko založenie záväzkového vzťahu
v sebe implikuje aj predpoklad vymáhania pohľadávky prostredníctvom súdneho konania, čo legalizuje

požiadavku získavania nevyhnutného identifikačného údaja v podobe dátumu narodenia. Tento spor sa
teda zjavne netýkal tzv. informačného nároku tretej osoby.

43. Možno ešte doplniť, že prípadné poskytnutie osobných údajov v rozsahu e-mailová adresa a
IP adresa by nemalo pre žalobcu žiaden význam v súvislosti s ním tvrdeným dôvodom, pre ktorý

sprístupnenie osobných údajov žiada. Žalobca by na základe týchto osobných údajov nedokázal určiť
konkrétnu fyzickú osobu, ktorej patria. Absentuje tu teda racionálne prepojenie medzi tým, čoho sa
žalobca domáha a ním sledovaným cieľom. Pokiaľ žalobca deklaruje, že sprístupnenie osobných údajov
žiada z dôvodu, aby si mohol uplatniť svoje práva podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka voči
fyzickej osobe, ktorá mala neoprávnene zasiahnuť do žalobcovho práva na ochranu osobnosti, údaje v

rozsahu e-mailová adresa a IP adresa na tento účel nie sú použiteľné. Žalovaného v civilnom sporovom
konaní nemožno označiť e-mailovou adresou, ani IP adresou. Žalobca by hypoteticky musel na základe
prípadného poskytnutia týchto údajov len žalovať ďalšie subjekty, aby mohol zistiť identitu osoby, ktorá
danú e-mailovú adresu a IP adresu používala. Ak by aj žalobca mienil ďalej žalovať prevádzkovateľa
príslušnej e-mailovej domény a takto získať IP adresu a následne žalovať telekomunikačný podnik,

ktorému prislúcha určitá IP adresa, resp. rovno žalovať telekomunikačný podnik, ktorému prislúcha
IP adresa evidovaná žalovaným, k tomu treba uviesť, že priradenie IP adresy k určitej fyzickej alebo
právnickej osobe je predmetom telekomunikačného tajomstva podľa § 63 zákona č. 351/2011 Z. z. o
elektronických komunikáciách, ktoré môže byť sprístupnené len postupom podľa § 63 ods. 5 a ods.
6 tohto zákona ozbrojenému bezpečnostnému zboru, ozbrojenému zboru, tzv. spravodajskej službe

na výkon ich pôsobnosti alebo menovaným štátnym orgánom a orgánom činným v trestnom konaní
na účely trestného konania na základe príkazu na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej
prevádzke vydáva predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca
pre prípravné konanie na návrh prokurátora podľa § 116 Trestného poriadku. Sprístupňovanie takýchto
citlivých osobných údajov podlieha verejnoprávnym reguláciám, ktoré nie je možné obchádzať cez

civilné žaloby.

44. V súvislosti s ďalšími argumentami strán sporu, ktoré presahovali predmet tohto sporu, súd uvádza,
že judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj Ústavného súdu SR je ustálená v tom, že sanevyžaduje, aby súd dal v odôvodnení svojho rozhodnutia odpoveď na každý argument strany, aj na
taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný. Špecifická odpoveď sa vyžaduje, ak ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci (napr. J. K. proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s.

12, § 29, O. B. proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, U. proti Grécku z 29. mája
1997,O.protiFrancúzskuz19.februára1998).PodľaÚstavnéhosúduSRsúčasťouobsahuzákladného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. uznesenie Ústavného

súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 3. júla 2003 alebo jeho nález sp. zn. III. ÚS 119/03 zo dňa 16.
septembra 2003).

45. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Bratislava V.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.