Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 21, 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/31/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121204099
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8121204099.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcov: 1. K. S., W..

XX.XX.XXXX, F. L. XX, XXX XX T., I. L., X. R. S., W.. XX.XX.XXXX, F. L. XX, XXX XX T., I.E. L., X. K.
H., W.. XX.XX.XXXX, F. L. XX, XXX XX T., I. L., X. Y. S., W.. XX.XX.XXXX, F. L. XX, XXX XX T., I. L.,
X. L. S., W.. XX.XX.XXXX, F. L.C. XX, XXX XX T., I. L., X Š. S., W.. XX.XX.XXXX, F. L. XX, XXX XX
T., I. L., všetci právne zastúpení JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom Masarykova 2, 080
01 Prešov, proti žalovanej Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova
17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou FELIX NEUPAUER
& PARTNERS so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie

25.393,30 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobcovia nemajú právo na náhradu trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.5.2017 si žalobcovia uplatnili voči žalovanej nárok
na zaplatenie sumy 25.393,30 eura s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnili tým, že rozsudkom
Okresného súdu Prešov zo dňa 18.02.2015, č. k. 11 C 80/2014-104, právoplatný dňa 26.03.2015 a

vykonateľný dňa 26.05.2015 (výrok I na plnenie), v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo
dňa 14.10.2015, č. k. 3 Co 129/2015-136, súd zaviazal žalovaného v 1. rade - Y. Š., W.. XX.XX.XXXX,
L. XX, XXX XX T. a žalovanú v 2. rade - V. H., W.. XX.XX.XXXX, U. XX, XXX XX T. spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 10.000,- eur a žalobcom v 2. až 6. rade sumu 3.000,- eur
z titulu náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 11 a nasl. OZ v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol o tom, že o trovách konania rozhodne samostatným
uznesením.Žalovanýv1.rade(vkonaní11C/80/2014)bolzaviazanýakosubjekt,ktorýprinímzavinenej

dopravnej nehode dňa 21.11.2012 priamo spôsobil neoprávnený zásah do práva žalobcov na ochranu
osobnosti, konkrétne do ich práva na súkromie a rodinný život, a to tým, že R. S., W.. XX.XX.XXXX (syn
a súrodenec žalobcov) pri tejto nehode utrpel vážne zranenia, ktorým neskôr v nemocnici podľahol, teda
spôsobil smrť blízkej osoby žalobcov pri opravnej nehode. Žalovaná v 2. rade (v konaní 11C/80/2014)
bola v čase skutku držiteľom a vlastníkom OMV Citroen EČV: T.-XXX X., ktorým bola ujma žalobcom
spôsobená, teda bola jeho prevádzkovateľom a preto bola zaviazaná na plnenie žalobcom v súlade s
ust. § 427 OZ z titulu jej zodpovednosti za škodu spôsobenú pri prevádzke dopravného prostriedku.

Žalovaná (v tomto konaní) vystupovala a konala v hore uvedenom súdnom konaní ako intervenient
na strane žalovanej v 2. rade z dôvodu, že v čase zásahu do práv žalobcov bola poisťovateľom OMV
Citroen EČV: T.-XXX X. v súvislosti s poistením zodpovednosti prevádzkovateľa za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Žalovaná využila všetky z postavenia intervenienta plynúce procesnépráva. Žalovaní v hore uvedenom konaní a ani žalovaná v tomto konaní (z titulu plnenia z povinného
zmluvného poistenia pre OMV Citroen EČV: T.-XXX X.), a to ani po zaslaní predexekučných výziev
zo dňa 15.01.2016, nezaplatili žalobcom ich judikované nároky na náhradu nemajetkovej ujmy. Preto

žalobcom neostala iná možnosť ako podať proti žalovaným v hore uvedenom súdnom konaní ako
povinným návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 07.03.2016 v spojení s jeho opravou zo dňa 06.04.2016.
Exekučné konanie je vedené u súdnej exekútorky JUDr. Denisy Mihalovej Regináčovej, pod č. Ex
126/2016. V exekučnom konaní vznikli žalobcom ako oprávneným (ku dňu spísania žaloby) aj trovy
konania - zaplatený súdny poplatok za vydanie poverenia pre exekútora vo výške 16,50 eur (na každého

žalobcu pripadá podiel 2.75 eura) a trovy právneho zastúpenia každého žalobcu vo výške 62,80
eur, spolu vo výške 393,30 eura. Rovnako vznikli aj súdnej exekútorke predbežné trovy exekúcie vo
výške 6.562,39 Eur (ku dňu 23.09.2016). Súdna exekútorka vydala dňa 23.09.2016 exekučný príkaz
na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky a na úhradu trov exekúcie č. EX 126/16-63, ktorým
prikázala žalovanej ako dlžníkovi povinnej v 2. rade z titulu PZP tam uvedené sumy zaplatiť na depozitný
účet súdneho exekútora. Žalovaná tento exekučný príkaz prevzala dňa 04.10.2016, napriek tomu však

žiadne plnenie žalobcom ani súdnej exekútorke ku dňu spísania tejto žaloby neposkytla. Povinnosť
žalovanej ako poisťovateľa plniť žalobcom ich nárok na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vyplýva z jej
povinnosti nahradiť vzniknutú ujmu za poistenú V. H., a to v súlade schovaným ust. § 4 ods. 2 zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla, ako aj s prihliadnutím na potrebu eurokonformného výkladu vnútroštátnej normy. V
súvislosti s povinnosťou poisťovateľa plniť uplatnené nároky titulom plnenia z PZP, žalobcovia poukázali
na rozsudok súdneho dvora EÚ (druhá komora) zo dňa 24. októbra 2013 vo veci C-22/2012 - K.
Haasová proti R. Petríkovi aspol., kde na podnet Krajského súdu v Prešove súdny orgán uzavrel, že
príslušné smernice Rady EÚ týkajúce sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej
blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti
poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Keďže slovenská
vnútroštátna úprava, ktorá bola priamo aj predmetom prieskumu, takúto náhradu obsahuje, je daná

pasívna vecná legitimácia aj vedľajšieho účastníka. Aj keď sa v praxi Najvyššieho súdu SR výnimočne
objavili rozhodnutia, ktoré vylučovali pasívnu vecnú legitimáciu poisťovní pri plnení nemajetkovej ujmy
pozostalým, tieto však boli prekonané ďalšou rozhodovacou praxou všeobecných súdov. Definitívny
právny záver o tejto doposiaľ v súdnej praxi rozpornej a všeobecnými súdmi rozdielne rozhodovanej
otázke predložil Ústavný súd v uznesení zo dňa 16.10.2016, sp. zn. III. ÚS 666/2016-36, ktorý

pri zohľadnení nepriameho účinku smerníc, primáte úniového práva a vôle úniového zákonodarcu,
nevyhnutnosti eurokonformného výkladu pojmu škoda na zdraví podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.
z., keď tradičné chápanie pojmu škoda (ako čisto materiálnej ujmy) musí ustúpiť európskemu chápaniu
a vnútroštátny súd je povinný uprednostniť cieľ proklamovaný úniovým normotvornom, ako aj pri
rešpektovaní zákazu výkladu contra legem a dodržaní zásady, že eurokonformný výklad má absolútnu

interpretačnú prednosť, jednoznačne prijal záver, že na nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorý
vznikol v dôsledku dopravnej nehody, má občianskoprávnu povahu a vyplýva z ust. § 11 a§ 13 OZ, sa
vzťahuje právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila. Vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že neeviduje

žiadny splatný ani nesplatný záväzok voči žalovanej v 2. rade z predošlého konania. Takýto údajný
záväzok je len domnelý a zo strany žalobcov síce tvrdený, avšak bez ďalšieho neexistujúci. Pokiaľ
žalobcovia majú za to, že nároky na náhradu nemajetkovej ujmy by mali spadať pod rozsah poistného
krytia podľa Zákona o PZP, nič im nebránilo už v predošlom konaní sa týchto domáhať aj priamo proti
žalovanej v zmysle § 15 Zákona o PZP. Je výlučne na ťarchu žalobcov, že tak včas neučinili, a že ich

priamy nárok proti žalovanej sa v zmysle § 15 ods. 2 Zákona o PZP premlčal. Zároveň vzniesla námietku
premlčania, keďže žalovaná v 2. rade z predošlého konania by mohla mať proti žalovanému pohľadávku
z titulu poistnej zmluvy, tejto by sa musela úspešne dovolať podľa § 104 OZ v objektívnej štvorročnej
premlčacej dobe, ktorá vzhľadom na dátum poistnej udalosti uplynula.

3. Žalobcovia v replike poukázali na zmätočnosť procesnej obrany žalovanej, ktorá nárok považuje za
neexistujúci, pričom ale súbežne namieta aj premlčanie nároku, čo je možné len pri nároku existujúcom.
To či žalovaná eviduje, resp. neeviduje vo svojom účtovníctve nejaký záväzok voči žalovanej v 2.
rade v pôvodnom konaní, nemá žiadny vplyv na základ a reálnu existenciu nárokov žalobcov. Pasívnalegitimácia žalovanej je daná a vyplýva z jej povinnosti plniť z PZP aj nároky na náhradu nemajetkovej
ujmy pozostalých po obetiach dopravných nehôd. Ak je teda žalovaná ako poisťovateľ OMV Citroen
EČV: T.-XXX X. povinná za prevádzkovateľa vozidla (povinnú v 2. rade v exekučnom konaní) uhradiť

prisúdené nároky žalobcov, je daný základ uplatnených nárokov, ako aj jeho pasívna vecná legitimácia
v tomto konaní o poddlžníckej žalobe. Nároky žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy, a to aj voči
žalovanej v 2. rade v pôvodnom konaní ako prevádzkovateľovi vozidla, boli judikované právoplatným
súdnym rozhodnutím - rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 11 C 80/2014-104 zo dňa 18.02.2015,
právoplatný dňa 26.03.2015 a vykonateľný dňa 26.05.2015 (výrok I na plnenie), v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Prešove č. k. 3 Co 129/2015-136 zo dňa 14.10.2015. Priznané nároky si žalobcovia
riadne vymáhali aj v exekučnom konaní na základe podaného návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa
07.03.2016 v spojení s jeho opravou zo dňa 06.04.2016. Exekučné konanie bez vymoženia naďalej
prebieha. Z tohto hľadiska je potom vylúčené, aby došlo ku premlčaniu nárokov žalobcov ku dňu
podania tejto žaloby (dňa 17.05.2017). Ku dopravnej nehode, ktorá viedla k smrti Jozefa Franka, nar.
30.09.1991 (syna a súrodenca žalobcov) došlo dňa 21.11.2012, čím nastala aj nemajetková ujma

na strane žalobcov. Žaloba v pôvodnom konaní bola podaná dňa 28.02.2014, teda pred uplynutím
premlčacej lehoty. V pôvodnom konaní vystupovala žalovaná ako vedľajší účastník, pričom premlčanie
nároku nenamietala. Samotnému súdnemu konaniu predchádzalo aj trestné konanie, kde žalobcovia
tiež požadovali svoje nároky. Keďže žalobcovia si svoje nároky riadne uplatnili v súdnom a exekučnom
konaní, premlčacia lehota počas tohto obdobia spočívala, preto nemohla ani uplynúť. Žalobcom vzniklo

právo uplatniť poddlžníckou žalobou voči nemu ich nároky v súlade s ust. § 109 ods. 1 Exekučného
poriadku až potom ako mu bol doručený exekučný príkaz, teda až po 04.10.2016. Žaloba v tomto
konaní bola podaná 17.05.2017, teda pred uplynutím akejkoľvek premlčacej lehoty. Ďalej uviedli, že
poškodený si môže vybrať, či nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi (poistenému) alebo proti
poisťovateľovi, alebo voči obom naraz. Žalobcovia si vybrali žalovanie nároku voči priamemu škodcovi

(vodičovi) a voči prevádzkovateľovi vozidla, pričom žalovaná v tomto konaní vystupovala na jeho strane
v pôvodnom konaní ako vedľajší účastník a mala právo označiť a predložiť všetky relevantné prostriedky
procesnej obrany. Žalobcovia taktiež uviedli, že vznesenie námietky premlčania v danej veci je v rozpore
s dobrými mravmi a nemožno na ňu prihliadať. Rozpor s dobrými mravmi spočíva v okolnostiach, za
ktorých žalovaný námietku uplatňuje. Žalobcom nie je zrejmé prečo žalovaná ako vedľajší účastník v

pôvodnom konaní judikované nároky za žalovanej v 2. rade ako prevádzkovateľa vozidla neuhradila
hneď po právoplatnosti rozsudku, keďže v iných obdobných prípadoch tak robí okamžite. Neurobila tak
ani po doručení exekučného príkazu. Žalovaná je poisťovňou a akciovou spoločnosťou s obrovskými
príjmami a je povinná postupovať v súlade so zákonmi a s odbornou starostlivosťou, nie sú žiadne
okolnosti, ktoré by obmedzovali alebo vylučovali jej schopnosť poskytnúť požadované plnenie. Ak

jej postoj vyplýva z nesprávneho právneho názoru o neexistencii jeho povinnosti plniť žalobcom,
nemôže toto nesprávne právne posúdenie byť na ťarchu a na úkor žalobcov. Pri akceptovaní námietky
premlčania zároveň dôjde k podstatnému poškodeniu žalobcov, ktorý ani po viac ako roku od začatia
exekučnéhokonaniavočižalovanýmvpôvodnomkonaníneobdŕžaližiadneplneniaichnárokovazrejme
vzhľadom na povahu a pomery povinných ani nedostanú. Takýto stav je nežiaduci, išlo by o odmietnutie

spravodlivosti (denegatio justiciae) a hrubé porušenie ústavného práva žalobcov na súdnu ochranu.
Nakoniec žalobcovia uviedli, že žalovaná sa žalobe môže brániť len tým, že nemá povinnosť plniť
povinnému (za povinného), kde bolo nepochybne preukázané, že takúto povinnosť žalovaná má z titulu
jeho postavenia poisťovateľa a existencie PZP OMV Citroen EČV: T.-XXX X.. Ďalej povinnosť žalovanej
ako poisťovateľa plniť ešte nenastala (nie je splatná), čo nie je dané, keďže žalovanej bol doručený tak

exekučný titul, ako aj exekučný príkaz, pričom žalovaná v tam uvedených lehotách na plnenie svoju
peňažnú povinnosť nesplnila. A taktiež sa môže brániť tým, že nároky žalobcov už čiastočne alebo úplne
zanikli, čo žalovaná ani len netvrdí.

4. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 12.01.2018, sp. zn. 20C/12/2017 rozhodol tak, že zaviazal

žalovanú zaplatiť žalobkyni v 1. rade, žalobcom v 2. až 6. rade každému z nich po 3 000 eur do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

5. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia aj žalovaný. Žalobcovia podali odvolanie voči
zamietavému výroku a žalovaný voči výrokom vyhovujúcim.

6. Žalobcovia v dôvodoch odvolania uviedli, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ žalobu v
prevyšujúcej časti zamietol, je nesprávne. Podľa žalobcov ich pohľadávka podľa ust. § 109 ods. 1
Exekučného poriadku zahŕňa nielen istinu, ale aj jej príslušenstvo, vrátane trov exekúcie oprávnenéhoa rovnako je poisťovateľ titulom PZP povinný nahradiť aj náklady vynaložené poškodenými žalobcami
na exekučné vymáhanie nárokov, keďže ich jediným dôvodom v tomto prípade je, že žalovaný ako
poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, hoci mu bol ako intervenientovi doručený

rozsudok v konaní sp. zn. 11C/80/2014 v spojení s odvolacím rozsudkom 3C/129/2015 a bol na plnenie
aj žalobcami osobitne vyzývaný pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Podľa žalobcov dôvodný
je aj ich nárok na zákonné úroky z omeškania pričom vo vzťahu k nároku na úroky z omeškania
rozsudok neobsahuje žiadne dôvody. Omeškanie žalovaného nie je viazané na splatnosť nároku podľa
exekučných titulov, ktoré nastali ich vykonateľnosťou, ale výlučne na jeho meškanie ako poddlžníka s

plnením podľa doručeného exekučného príkazu. Žiadali preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v rozsahu v akom ho namietli, t.j. v zamietavom výroku, zmenil tak, že ich žalobe vyhovie;
žalovaný sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril.

7. Žalovaný v odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v bode 16. svojho
rozsudku uviedol, že procesná aktívna legitimácia na podanie žaloby proti dlžníkovi povinného vznikla
oprávnenémutak,žežalobnéprávovznikávdeňnasledujúcipotom,čoboldlžníkovidoručenýexekučný
príkaz na vyplatenie splatnej pohľadávky alebo v deň nasledujúci po jej splatnosti, ak nastala neskôr až
po doručení exekučného príkazu, avšak, ako uviedol už vo vyjadrení k žalobe, nie je absolútne zrejmé

ako okresný súd dospel k tomu, že táto pohľadávka je splatná, kedy a na základe akých zákonných
či zmluvných ustanovení splatnosť nastala, a či je vôbec dané žalobné právo a procesná aktívna
legitimácia žalobcov. Podľa žalovaného rozsudok súdu prvej inštancie je zmätočný aj v časti stanovenia
začiatku premlčacej doby, ako aj jej posúdenia. Nie je zrejmé, na základe akého zákonného ustanovenia
súd prvej inštancie posudzoval otázku premlčania nároku. Ak by mal byť nárok posudzovaný voči nemu

akonárokrelevantný,bolbypremlčaný,keďžezačiatokplynutiapremlčacejdobyjestanovenýšpecificky
a to rok po poistnej udalosti bez ohľadu na to, kedy došlo k vzniku nároku. Keďže k dopravnej nehode
došlo 21.12.2012, plnenia z poistnej zmluvy mohol sa oprávnený domáhať podaním žaloby najneskôr
21.11.2016, pričom prostredníctvom žaloby žalobcov k tomu došlo až 17.05.2017. Poukázal tiež na to,
že primárnu zodpovednosť za vzniknutú škodu má ten, kto za škodu zodpovedá, a len tento je povinný

ju nahradiť (keďže voči žalovanému takýto priamy nárok zo strany žalobcov vôbec nebol uplatnený) a
až následne si môže uplatniť nárok na poistné plnenie voči poisťovateľovi. K uplatneniu nároku však
musí dôjsť v rámci objektívne plynúcej premlčacej doby. Žalovaný uviedol, že v zmluvnom vzťahu bol s
V. H., pričom ak by mal existovať nárok, musel by byť právoplatne proti žalovanému priznaný a takýto
nárok (ak teoreticky existujúci) teda ani nikdy nenadobudol splatnosť, ipso iure žalobcovia procesnú

aktívnulegitimáciunapodaniežalobynemali.Zároveňpodľažalovanéhoexekútornemážiadnezákonné
oprávnenie v exekučnom príkaze určovať pohľadávku z titulu povinného zmluvného poistenia.

8. Žalobcovia k odvolaniu žalovaného uviedli, že žalovaný je pasívne legitimovaný na plnenie
nárokov žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej im ako pozostalým po obeti dopravnej

nehody. Podľa žalobcov je zrejmé, že právu poisteného (prevádzkovateľa vozidla) koreluje povinnosť
poisťovateľa, t.j. žalovaného, plniť, ak sú splnené ďalšie zákonom stanovené podmienky. Žalovaný
pritom neplnil dobrovoľne po oznámení škodovej udalosti ani počas trestného, ani počas pôvodného
súdneho konania kde vystupoval ako vedľajší účastník, neskôr ako intervenient. Zo zákona o PZP,
ust. § 15 ods. 1 vyplýva, že poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo

proti poisťovateľovi. Tento priamy nárok znamená len to, že ak poškodenému bola spôsobená škoda
prevádzkou motorového vozidla, môže si vybrať, či nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi
(poistenému), alebo proti poisťovateľovi, alebo voči obom naraz. Z tohto zákonného ustanovenia
nevyplýva, aby sa charakter nárokov poškodeného akokoľvek menil, či transformoval v prípade ak
poškodený svoje oprávnenie využije. Stále ide o jeden a ten istý nárok na náhradu škody (ujmy)

poškodeného a teda je podľa žalobcov úplne irelevantné voči komu, poistenému alebo poisťovateľovi,
nárok uplatní ak bol právoplatne judikovaný hoci len voči jednému z nich. Je nezmyselné a v rozpore
s akoukoľvek logikou, aby poškodení žalobcovia, ktorí úspešne žalovali poisteného prevádzkovateľa
vozidla následne museli znova žalovať jeho poisťovateľa, t.j. žalovaného, lebo tento sa rozhodol v
rozpore s jeho zákonnou povinnosťou neplniť z titulu povinného zmluvného poistenia judikované nároky

a náhradu ujmy a následne sa ešte bránil aj premlčaním práva. Podľa žalobcov na takéto pofiderné a
účelové interpretácie predkladané zo strany žalovaného nemožno vôbec prihliadať. Žalobcovia taktiež
uviedli, že judikované nároky sa podľa ust. § 110 Občianskeho zákonníka premlčujú za 10 rokov odo
dňa keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.9. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 8Co/56/2018-81 z 29.11.2018 potvrdil rozsudok v zamietavom
výroku, zmenil rozsudok vo vyhovujúcich výrokoch I. a II., a v súvisiacom výroku o trovách konania tak,

že žalobu zamietol a rozhodol o trovách konania. Dôvod rozhodnutia bol založený na tom, že žalobcovia
v konaní nepreukázali to, že nastala splatnosť nimi tvrdenej pohľadávky voči žalovanému, keďže je
potrebné rozlišovať vznik pohľadávky od jej splatnosti. Žalobcovia v konaní tvrdili, že žalovanému bol
doručený exekučný titul, rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3Co/129/2015-136 zo 14.10.2015,
nebola však preukázaná splatnosť pohľadávky, z ktorej bol uplatnený žalobný nárok ako právny význam

má skutočnosť.

10. Na dovolanie žalobcov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 4Cdo/88/2019 z 31.03.2020
rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa dovolacieho súdu bol výklad
§ 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. realizovaný odvolacím súdom prísne formalistický, preto bol
nesprávny, na poškodeného by nemali byť dodatočne kladené požiadavky, odporuje to zmyslu konania o

nároku, ktorý bol jeho predmetom. Dovolací súd uviedol, že žalovanej poisťovni bol rozsudok okresného
a krajského súdu prvoinštančným súdom doručený v prílohe k žalobe, o čom svedčí doručenka na č.l.
25 spisu. Žalobcovia poisťovni oznámili, že rozsudok už nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a
bol jej aj doručený exekučný príkaz na základe rozsudku, ktorý treba tiež vnímať ako osobitný druh
výzvy žalobcov na plnenie, pretože exekútor vymáha prisúdené plnenie v prospech žalobcov. Preto

skutočnosť, že nárok žalobcov na poistné plnenie splatný už je, je evidentná.

11. Odvolací súd uznesením zo dňa 29. apríla 2021, č.k. 9Co/30/2020 - 122 zrušil rozsudok a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V rozhodnutí odvolací súd uviedol,
že nárok uplatnený žalobou je splatný, je nárokom z poddlžníckej žaloby, nie je priamym nárokom

uplatneným voči žalovanému, žalobcovia mohli svoje právo podať poddlžnícku žalobu prvý raz po
doručení exekučného príkazu žalovanému, voči žalovanému bol uplatnený nárok, ktorý spadá do krytia
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
posúdi námietku premlčania uplatnenú žalovaným v priebehu prvoinštančného konania vo vyjadrení k
žalobe a právne ju vyhodnotí v tom zmysle, či je odkaz žalovaného na § 104 Občianskeho zákonníka

a v ňom normovaný špeciálny právny režim začiatku plynutia premlčacej doby právne významný vo
vzťahu k žalobou uplatnenému nároku. Určí, čo je v danej veci rozhodujúcou skutočnosťou pre určenie
začiatku plynutia premlčacej doby, ak bude mať za to, že odpoveďou na právne relevantnú otázku môžu
byť skutočnosti, ktoré môžu potenciálne vyplynúť z listín zo spisov, dôkaz ktorými bol navrhnutý, spisy
pripojí, inak tento návrh na dokazovanie zamietne a zamietnutie návrhu na dokazovanie odôvodní. Ak

opätovne dospeje k názoru, že je dôvod na vyhovenie žalobe, rozhodne o celom uplatnenom nároku,
t.j. vrátane nároku na úrok z omeškania zo žalovanej istiny a ďalšieho príslušenstva.

12. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to: Rozsudkom Okresného súdu Prešov 11C/80/2014
na č.l. 7-10, Rozsudkom Krajského súdu v Prešove na č.l. 11-15, Predexekučnou výzvou na č.l.

16, Návrhom na vykonanie exekúcie na č.l. 17, Návrhom na vykonanie exekúcie, oprava na č.l. 18,
Upovedomením o začatí exekúcie na č.l. 19-21, Exekučným príkazom na č.l. 22, fotokópiou doručenky
na č.l. 23, Vyjadrením žalovaného k žalobe na č.l 31-33, Vyjadrením k podaniu žalovaného na č.l. 40-42,
Odvolaním na č.l. 56, Odvolaním na č.l. 58-62, Vyjadrením k odvolaniu na č.l. 69-71, Dovolaním na č.l.
94-96, Rozsudkom Krajského súdu Žilina na č.l. 98-102 a zistil skutkový stav uvedený v podanej žalobe:

13. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 18.02.2015, č. k. 11 C 80/2014-104, právoplatný dňa
26.03.2015 a vykonateľný dňa 26.05.2015 (výrok I na plnenie), v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove zo dňa 14.10.2015, č. k. 3 Co 129/2015-136, súd zaviazal žalovaného v 1. rade - Y. Š., W..
XX.XX.XXXX, L. XX, XXX XX T. a žalovanú v 2. rade - V.Á. H., W.. XX.XX.XXXX, U. XX, XXX XX T. L. a

nerozdielne zaplatiť žalobkyni v I. rade sumu 10.000,- eur a žalobcom v 2. až 6. rade sumu 3.000,- eur
z titulu náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 11 a nasl. OZ v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol o tom, že o trovách konania rozhodne samostatným
uznesením.Žalovanýv1.rade(vkonaní11C/80/2014)bolzaviazanýakosubjekt,ktorýprinímzavinenej
dopravnej nehode dňa 21.11.2012 priamo spôsobil neoprávnený zásah do práva žalobcov na ochranu

osobnosti, konkrétne do ich práva na súkromie a rodinný život, a to tým, že R. S., W.. XX.XX.XXXX (syn
a súrodenec žalobcov) pri tejto nehode utrpel vážne zranenia, ktorým neskôr v nemocnici podľahol, teda
spôsobil smrť blízkej osoby žalobcov pri dopravnej nehode. Žalovaná v 2. rade (v konaní 11C/80/2014)
bola v čase skutku držiteľom a vlastníkom OMV Citroen X.U.: T.-XXX X., ktorým bola ujma žalobcomspôsobená. Žalovaná (v tomto konaní) vystupovala v vedenom súdnom konaní ako intervenient na
stranežalovanejv2.radezdôvodu,ževčasezásahudoprávžalobcovbolapoisťovateľomOMVCitroen
X.: T.-XXX X. v súvislosti s poistením zodpovednosti prevádzkovateľa za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla.

14. Žalovaní v konaní 11C/80/2014 a ani žalovaná v tomto konaní a to ani po zaslaní predexekučných
výziev zo dňa 15.01.2016, nezaplatili žalobcom ich judikované nároky na náhradu nemajetkovej ujmy.

15. Žalobcovia podali proti žalovaným v konaní 11C/80/2014 návrh na vykonanie exekúcie zo dňa
07.03.2016 v spojení s jeho opravou zo dňa 06.04.2016. Exekučné konanie je vedené u súdnej
exekútorky JUDr. Denisy Mihalovej Regináčovej, pod č. Ex 126/2016. Súdna exekútorka vydala dňa
23.09.2016 exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky a na úhradu trov exekúcie
č. EX 126/16-63, ktorým prikázala žalovanej ako dlžníkovi povinnej v 2. rade z titulu PZP tam uvedené
sumy zaplatiť na depozitný účet súdneho exekútora. Žalovaná tento exekučný príkaz prevzala dňa

04.10.2016, napriek tomu však žiadne plnenie žalobcom ani súdnej exekútorke ku dňu spísania tejto
žaloby neposkytla.

16. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

17. Podľa ust. § 109 ods. 1,2 Exekučného poriadku, ak dlžník povinného nevyplatí oprávnenému alebo
exekútorovi, ak sa na tom oprávnený s exekútorom písomne dohodol, pohľadávku bezodkladne potom,
keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený
domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky.
Nesmie však s dlžníkom povinného, ak ide o túto pohľadávku, uzavrieť na úkor povinného zmier, ani

odpustiť jej zaplatenie. Dlžník povinného si v takomto prípade nemôže započítať ani svoju vlastnú
pohľadávku, ktorú má voči oprávnenému. Ak oprávnený neuplatní včas na súde pohľadávku povinného
voči dlžníkovi povinného alebo ak neoznámi povinnému, že ju uplatňuje, zodpovedá povinnému za
škodu, ktorá by mu tým prípadne vznikla.

18. Podľa § 100 ods.l, ods.2, ods.3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky
majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné
práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na

vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

19. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20. Podľa § 104 Občianskeho zákonníka, pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia
doba za rok po poistnej udalosti.

21. Podľa § 15 ods. 1,2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

aj ako „zákon o PZP“), náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený
uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie
nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

22. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve citovaného zákona).

23. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému
uplatnené preukázané nároky na náhradu:

a/ škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b/ škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením, alebo stratou veci,
c/ účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písm. a/, b/ a d/, ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo písm. b/alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d/ ušlého zisku (§ 4 ods. 2 citovaného zákona).

24. Podľa § 5 ods.1 zákona o PZP, Ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí z
poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu,
a) ktorú utrpel vodič motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená,
b) podľa § 4 ods. 2 písm. b) až d),

1. za ktorú poistený zodpovedá svojmu manželovi alebo osobám, ktoré s ním v čase vzniku škodovej
udalosti žili v domácnosti, 7)
2. vzniknutú držiteľovi, vlastníkovi alebo prevádzkovateľovi motorového vozidla, ktorého prevádzkou
bola škoda spôsobená,
3. vzniknutú na vozidlách jazdnej súpravy tvorenej motorovým vozidlom a prípojným vozidlom s
výnimkou, ak škoda bola spôsobená prevádzkou iného motorového vozidla alebo ak ide o spojenie

motorových vozidiel vlečným lanom alebo vlečnou tyčou pri poskytovaní pomoci, ktoré sa nevykonáva
v rámci podnikateľskej činnosti,
c) na motorovom vozidle, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená, ako aj na veciach dopravovaných
týmto motorovým vozidlom, s výnimkou škody spôsobenej na veciach, ktoré mali dopravované osoby,
okrem osôb podľa písmen a) a b) prvého bodu, v čase, keď k dopravnej nehode došlo na sebe alebo

pri sebe,
d) ktorú poistený uhradil alebo sa zaviazal uhradiť nad rámec ustanovený osobitnými predpismi 8) alebo
nadrámecprávoplatnéhorozhodnutiasúduonáhradeškody,alebonazákladerozhodnutiasúdu,ktorým
bola schválená dohoda účastníkov konania, ak poisťovateľ nebol jedným z týchto účastníkov,
e) vzniknutú pretekárom alebo súťažiacim účastníkom pri motoristických pretekoch a súťažiach alebo

pri prípravných jazdách k nim, ani škodu na motorových vozidlách pri nich použitých, s výnimkou
škody spôsobenej prevádzkou takéhoto vozidla, pri ktorej je vodič povinný dodržiavať pravidlá cestnej
premávky,
f) vzniknutú uhradením nákladov zdravotnej starostlivosti, nemocenských dávok, dávok nemocenského
zabezpečenia, úrazových dávok, dávok úrazového zabezpečenia, dôchodkových dávok, dávok

výsluhového zabezpečenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia poskytovaných z dôvodu
škody na zdraví alebo usmrtenia spôsobenej prevádzkou motorového vozidla,
1. ak sa nezistila osoba zodpovedná za škodu,
2. vodičovi motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola táto škoda spôsobená,
g) spôsobenú pracovnou činnosťou motorového vozidla ako pracovného stroja s výnimkou škôd

zapríčinených jeho jazdou,
h) ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou,
i) vzniknutú manipuláciou s nákladom stojaceho vozidla,
j) vzniknutú prevádzkou motorového vozidla pri teroristickom čine alebo vojnovej udalosti, ak má táto
prevádzka priamu súvislosť s týmto činom alebo s udalosťou.

Ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ je oprávnený plnenie sčasti alebo úplne odmietnuť,
ak poistený
a) bez súhlasu poisťovateľa uzná povinnosť nahradiť škodu alebo jej časť nad rámec poistného plnenia,
ktoré by inak poisťovateľ bol povinný poskytnúť podľa tohto zákona,

b) sa zaviaže uhradiť premlčanú pohľadávku,
c) neposkytne poisťovateľovi potrebnú súčinnosť v súdnom konaní.

25. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 109 ods. 1,2 Exekučného poriadku oprávnený
získava procesnú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby proti dlžníkovi povinného tak, že žalobné právo

vzniká v deň nasledujúci po tom, čo bol dlžníkovi doručený exekučný príkaz na vyplatenie splatnej
pohľadávky a k vyplateniu nedošlo, alebo v deň nasledujúci po jej splatnosti, ak nastala neskôr, až po
doručení exekučného príkazu, a ak k jej vyplateniu oprávnenému nedošlo. Základom nároku je právo
povinného voči poddlžníkovi.

26. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali od žalovanej zaplatenia sumy 25.393,30 eura a to z
dôvodu toho, že rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 18.02.2015, č. k. 11 C 80/2014-104,
právoplatný dňa 26.03.2015 a vykonateľný dňa 26.05.2015 (výrok I na plnenie), v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.10.2015, č. k. 3 Co 129/2015-136, súd zaviazal žalovaného v 1.rade - Y. Š., W.. XX.XX.XXXX, L. XX, XXX XX Prešova a žalovanú v 2. rade - V. H., W.. XX.XX.XXXX,
U. XX, XXX XX Prešov spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 10.000,- eur a
žalobcom v II. až VI. rade sumu 3.000,- eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy. Žalovaná v II. rade

(v konaní 11C/80/2014), V. H. bola v čase skutku držiteľom a vlastníkom OMV Citroen X.: T.-XXX X.,
ktorým bola ujma žalobcom spôsobená. Žalovaná bola poisťovateľom OMV Citroen EČV: T.-XXX X.
v súvislosti s poistením zodpovednosti prevádzkovateľa za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Žalobcovia podali proti žalovaným v konaní 11C/80/2014 návrh na vykonanie exekúcie. Súdna
exekútorka vydala dňa 23.09.2016 exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky a

na úhradu trov exekúcie č. EX 126/16-63, ktorým prikázala žalovanej ako dlžníkovi povinnej v 2. rade z
titulu PZP tam uvedené sumy zaplatiť na depozitný účet súdneho exekútora. Žalovaná tento exekučný
príkaz prevzala dňa 04.10.2016. Dlžnú sumu neuhradila. V zmysle ust. § 109 ods. 1,2 Exekučného
poriadkuprešlonažalobcovoprávneniedomáhaťsavovlastnommeneoddlžníkapovinného,žalovanej,
vyplatenia pohľadávky.

27. Súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, že nárok uplatnený žalobou je splatný, je
nárokom z poddlžníckej žaloby, nie je priamym nárokom uplatneným voči žalovanej, žalobcovia mohli
svoje právo podať poddlžnícku žalobu prvý raz po doručení exekučného príkazu žalovanej. Voči
žalovanej bol uplatnený nárok, ktorý spadá do krytia povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

28. Súd sa v zmysle pokynu odvolacieho súdu zaoberal vznesenou námietkou premlčania.

29. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť práva,
žalobné právo) možno odvrátiť námietkou premlčania. Ide o uplynutie času ustanoveného v zákone na

vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný
subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za
následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti. Premlčanie
je objektívnou skutočnosťou nezávislou na vedomosti veriteľa či dlžníka. Vyžaduje márne uplynutie
premlčacej doby stanovenej zákonom spojené s nevykonávaním subjektívneho práva veriteľom. Podľa

súčasnej právnej teórie i praxe samotným uplynutím premlčacej doby v spojení s nevykonávaním
práva oprávneným subjektom sa na právnom vzťahu dlžníka a veriteľa v zásade nič nemení. Právo
veriteľa (aj keď premlčané) naďalej existuje a povinnosť dlžníka splniť dlh naďalej trvá. Subjektívne
právo veriteľa zostáva i po márnom uplynutí premlčacej doby vybavené nárokom ako kvalitatívnou
zložkou subjektívneho práva zaručujúcou jeho vynútiteľnosť na súde alebo inom príslušnom orgáne,

prípadne vynútiteľnosť svojpomocou oprávneného. Márne uplynutie premlčacej doby má za následok
vznik oprávnenia pre dlžníka vzniesť pred súdom námietku premlčania a spôsobiť tak zánik nároku.

30. Aj v konaniach o tzv. poddlžníckej žalobe nie je možné uprieť žalovanej ako dlžníkovi povinnej v
exekučnom konaní uplatnenie námietky premlčania. Na jej uplatnenie je súd povinný prihliadať.

31. V danom prípade pohľadávka povinnej v exekučnom konaní má predstavovať pohľadávku na plnenie
z poistenia. Na rozdiel od ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka je pri práve na plnenie z pois-
tenia odlišne stanovený začiatok premlčacej doby, ktorý sa neviaže na okamih, kedy právo mohlo byť
vykonané po prvý raz, ale na vznik poistnej udalosti (§ 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Začiatok

plynutia všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby je určený za rok po poistnej udalosti, teda jej celková
dĺžka je stanovená na štyri roky po poistnej udalosti.

32. Začiatok premlčacej doby na uplatnenie nároku na poistné plnenie je určený v ustanovení § 104
OZ objektívne, a to pre všetky druhy poistenia. Jej celková dĺžka sú štyri roky a plynie od poistnej

udalosti, ktorá je vymedzená poistnými podmienkami pre jednotlivé druhy poistenia, a to bez ohľadu na
to, kedy bola poistná udalosť poisťovni oznámená a kedy sa poistné plnenie stalo splatným, teda kedy
došlo k vzniku nároku (action nata). Pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby je teda rozhodujúca
skutočnosť okamih vzniku poistnej udalosti, a to bez ohľadu na to, či a prípadne kedy sa prejavili ďalšie
vplyvy tej istej poistnej udalosti (Ro NS ČR z 23. 2. 2011, sp. zn. 25 Cdo 3771/2008).

33. Ako vyplýva z rozsudku 11C/80/2014 dopravná nehoda (poistná udalosť) nastala dňa 21.11.2012 a
teda 3 ročná premlčacia doba začala plynúť dňa 22.11.2013 (rok po poistnej udalosti) a uplynula dňa
22.11.2016. Žaloba bola podaná na súd dňa 17.05.2017, t.j. po uplynutí premlčacej doby.34.Súdnáslednepristúpilkprieskumunámietkypremlčaniavznesenejžalovanouakposúdeniurozporu
s dobrými mravmi.

35. Podľa ust. §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka „Výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka zakotvuje
základné podmienky tzv. chráneného výkonu subjektívnych práv. Prvým predpokladom výkonu práva

je jeho existencia. Z hľadiska druhého predpokladu § 3 ods. 1 OZ upravuje, že zákonný rámec výkonu
práva nespĺňa taký výkon, ktorý bez právneho dôvodu zasahuje do práv a oprávnených záujmov iných
alebo je v rozpore s dobrými mravmi. Subjekt vykonávajúci právo musí jeho výkon realizovať v súlade so
zákonom, jeho realizácia musí byť primeraná s ohľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý a musí
byť v súlade s dobrými mravmi. Osobitnou sankciou v prípade výkonu práva v rozpore s podmienkami
uvedenými v § 3 ods. 1 OZ je odopretie právnej ochrany.

36. V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepostačuje akýkoľvek rozpor s dobrými mravmi, alebo
akýkoľvek zásah do subjektívnych práv, ktorý nie je celkom v súlade s dobrými mravmi, ale tento zásah
musí byť takej intenzity a vážnosti, ktorá je v demokratickej spoločnosti, aj s ohľadom na verejnú mienku,
neakceptovateľná.

37. Súd v danom prípade dospel k záveru, že námietka premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi.
Žalobcom nič nebránilo, aby si nárok uplatnili voči poisťovni už v pôvodnom konaní. V tom čase bolo
účinné ustanovenie § 15 ods. 1 zákona o PZP, ktoré umožňovalo poškodenému, t.j. žalobcom, uplatniť
si svoj nárok voči poisťovateľovi. Teda neexistoval žiaden logicky dôvod, pre ktorý si nemohli už v konaní

11C/80/2014 uplatniť voči žalovanej nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Ak tak nespravili, vystavili sa
riziku, že V. H. im priznanú sumu neuhradí a zároveň zavinili uplynutie premlčacej doby. Uvedené však
nemôže byť na ťarchu žalovanej.

38. Keďže žalovaná vzniesla námietku premlčania súdu nezostávala iná možnosť ako žalobu zamietnuť.

39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len ako „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci v spojení s § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalovaná bola úspešná v celom rozsahu, avšak súd žalovanej nárok

na náhradu trov konania nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval skutočnosť, že v
predmetnej právnej veci je žalobcami uplatnený nárok, ktorý súvisí s nemajetkovou „posmrtnou“ ujmou,
ktorá predstavuje nenávratná strata rodinného príslušníka. V rodine žalobcov došlo k nenapraviteľnej,
neodstrániteľnej a trvalej ujme. Stratili milovaného syna a súrodenca, a preto nemožno z ľudského,
morálneho a etického hľadiska akceptovať uloženie im povinnosti nahradiť v spore trovy konania

žalovanej. Naopak povinnosť znášať si trovy konania sám sa žalovanej, ako poisťovni, existenčne
nedotkne.. Žalobcovia ako neúspešní nemajú právo na náhradu trov konania.

40. Súd v danom prípade nepripájal spis 11C/80/2014 a exekučný spis, keďže na pojednávaní dňa
24.09.2021 právny zástupca žalobcu na ich pripojení netrval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a každá zo strán dostala jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).