Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 29, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/52/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120274736
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:6120274736.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr.
Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v spore žalobkyne: T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX,
XXX XX F., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., so
sídlom Farská 25, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Mesto Nitra, so sídlom Štefánikova tr. 60, 950 06 Nitra,
IČO: 00 308 307, o zaplatenie sumy 4.665 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Nitra č. k. 7C/60/2020-161 zo dňa 15.06.2021 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 2.145,45
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.145,45 eura od 01.11.2018 do

zaplatenia a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 2.520,55 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne od 01.11.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 415, § 420 ods. 1, § 442 ods.1, § 444, § 517 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka, § 1,
§ 2 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, 2, 4, § 7 ods. 1, 3, 6 zákona č. 437/2004 Z. z. o
náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, § 9 ods. 1, 2, § 9a ods. 3 zákona

č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „Cestný zákon“),
§ 12 ods. 2, 4, 5 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon
o pozemných komunikáciách (ďalej len „Vyhláška“), čl. 8, 17, § 137 písm. a), § 144, § 145 ods. 2, § 146
ods. 1, § 191 ods. 1, § 215 ods. 1, 2, § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“).

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia
sumy 4.665 eur s príslušenstvom titulom bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a straty na
zárobku počas práceneschopnosti. Svoj nárok odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX išla vo večerných
hodinách domov spolu s kolegom z práce (D. B.) cez H. W. smerom k nákupnému centru E.. Zrazu
nečakane zakopla o vyčnievajúcu dlažbu, spadla na zem a spôsobila si zlomeninu ramenného kĺbu.
Podrobila sa operačnému zákroku a absolvovala rehabilitačnú liečbu s dobou rekonvalescencie do

XX.XX.XXXX. Poukázala na žalovaného ako vlastníka miestnych komunikácií a správcu chodníkov,
ktorý má podľa zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách povinnosť udržiavať chodníky
v dobrom stave. V dôsledku porušeniu tejto povinnosti došlo k úrazu, pričom pri chôdzi po H.
W. zachovala obvyklú opatrnosť, avšak nemohla predpokladať takúto nerovnosť komunikácie (bez
označenia nerovnosti), ktorá spôsobila jej pád. Zodpovednosť za škodu vzniknutú pádom nesie podľa
§ 420 Občianskeho zákonníka žalovaný.3. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že z výsluchu žalobkyne a svedka D. B. mal
preukázané, že dňa XX.XX.XXXX vo večerných hodinách došlo k zakopnutiu žalobkyne o vysunutú
dlažobnú kocku na H. W. v F.. Žalobkyňa a svedok sa zhodli na mieste pádu, ku ktorému došlo v strede

H. W. smerom od C. k Q., pričom žalobkyňa bližšie špecifikovala, že úraz sa stal pred obchodom „W. P.“.
Obaja tiež zhodne uviedli, že k úrazu došlo vo večerných hodinách po tom, ako sa vracali z divadelného
predstavenia. Neobstojí námietka žalovaného, že žalobkyňa na miesto škodovej udalosti neprivolala
rýchlu zdravotnú pomoc a mestskú políciu za účelom zdokladovania miesta škodovej udalosti, keďže
takáto povinnosť jej nevyplýva zo žiadneho predpisu.

4. K námietke o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, ktorý namietal, že žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno ohľadom miesta škodovej udalosti, čo mal byť rozhodujúci faktor pre
určenie zodpovednej osoby za stav komunikácie, súd prvej inštancie uviedol, že z ustanovenia § 9a
ods. 3 Cestného zákona vyplýva, že za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti miestnych
komunikácií určených pre chodcov alebo v schodnosti chodníkov okrem prípadu, že preukážu, že

nebolo v medziach možnosti tieto závady odstrániť ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť,
zodpovedajú správcovia miestnych komunikácií. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že žalovaný
je správcom miestnych komunikácií, pričom sám uviedol, že riešenie škodovej udalosti poisťovne na
jej likvidáciu nie je ešte skončené a naďalej prebieha likvidácia škodovej udalosti, čiže si je vedomý
svojej zodpovednosti. Žalovaný neuviedol, kto by mal byť pasívne vecne legitimovaný v danom spore.

Zodpovednosť žalovaného mal súd preukázanú zo zhodnej výpovede žalobkyne a svedka, ktorí označili
miestoškodovejudalosti.Žalovanýjezodpovednýzastavchodníka,naktoromdošlokuškodenazdraví,
a preto vyhodnotil námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného ako neopodstatnenú.

5. Súd konštatoval, že zo strany žalovaného ako správcu komunikácie došlo k porušeniu ustanovenia §

9 ods. 2 Cestného zákona, keďže závada v schodnosti chodníka (miestnej komunikácie) spočívajúca vo
vyčnievajúcejdlažobnejkockenadpovrchchodníka,nebolabezprieťahovodstránená(§12ods.2písm.
a) Vyhlášky). V prejednávanej veci nebolo zo strany žalovaného žiadnym spôsobom preukázané, že
by na závadu v schodnosti chodníka (vyčnievajúce dlažobné kocky) upozornil predpísaným spôsobom
(alebo aspoň akýmkoľvek iným spôsobom) a rovnako nepreukázal, že nebolo v jeho medziach tieto

závady odstrániť. Čo sa týka príčinnej súvislosti, súd mal z výpovede žalobkyne ako aj svedka
preukázané, že ku škodovej udalosti - pádu, došlo na chodníku v dôsledku vyčnievajúcej dlažobnej
kocky, pričom žalobkyňa podľa jej vyjadrenia nemala obuté topánky na opätkoch.

6. Vo vzťahu k nároku žalobkyne uviedol, že uplatnená výška škody (náhrada za bolesť a sťaženie

spoločenského uplatnenia) bola vyčíslená v súlade s vtedy platnými predpismi vo výške 1.717 eur. Nárok
na strate na zárobku vo výške 2.948 eur v čistom bol vyčíslený zo strany zamestnávateľa žalobkyne
ako predpokladaný príjem počas obdobia práceneschopnosti. V priebehu sporu vzala žalobkyňa
žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.145,45 eura späť, keďže jej bola zo strany sociálnej poisťovne a
zamestnávateľa vyplatená čiastočne náhrada príjmu. Žalobkyňa si tak uplatňovala stratu na zárobku

vo výške 802,55 eura, ktorá nebola žalovaným spochybnená. Spolu s nárokom na náhradu škody si
žalobkyňa uplatnila aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.11.2018 do zaplatenia. Keďže
žalobkyňa svoj nárok preukázala, súd jej priznal náhradu škody vo výške 2.520,55 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne od 01.11.2018.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý
rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne zmeniť a
žalobu zamietnuť. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. e), f), g) CSP). Uviedol, že pre rozhodnutie o žalovaných nárokoch v
súvislosti s úrazom bolo rozhodujúce v spore zistiť, či k úrazu došlo na mieste, ktoré uviedla žalobkyňa.
Škodová udalosť mu bola nahlásená skoro rok po poistnej udalosti (výzva na zaplatenie bolestného
zo dňa 16.10.2018). Ide o pomerne dôležitú skutočnosť pre súd, ktorou sa vôbec nezaoberal, a to
porušenie povinnosti podľa § 799 Občianskeho zákonníka, ktoré má poškodený povinnosť zachovávať.

Skutočnosť, že prebieha konanie v rámci jeho poisťovne, je štandardný postup pri riešení poistných
udalostí, ktoré sú mu hlásené. V žiadnom prípade z toho nemožno vyvodiť záver, že si je vedomý
svojej zodpovednosti za škodu. Vytýkal súdu, že pri určení jeho zodpovednosti a preukázaní príčinnej
súvislosti medzi porušením povinnosti a škodou, sa oprel o jedinú svedeckú výpoveď, ktorá bola navyšetendenčná, pretože svedok bol kolegom žalobkyne. Ak existoval svedok už v čase vzniku úrazu, pri
výzve na zaplatenie bolestného zo dňa 16.10.2018 nebol označený. Svedecká výpoveď bola spísaná
až na jeho výzvu dňa 26.11.2018 a vyznieva nedôveryhodne, keďže svedok a žalobkyňa sa dobre

poznajú. Od podania žaloby mali dostatok času zosúladiť podstatné skutočnosti vo výpovedi a stotožniť
údajné miesto, kde sa úraz stal. Aj tu však vznikli rozpory, ktoré neboli odstránené ani výsluchom na
pojednávaní, pretože žalobkyňa a aj svedok síce zhodne uviedli, že k pádu došlo na H. W. vo večerných
hodinách, ale svedok vo svojej výpovedi uviedol, „zbadal som, že spadla, začala veľmi kričať, tak som
jej pomohol.“ Svedok teda neuviedol, že sa žalobkyňa potkla o vyčnievajúcu dlažobnú kocku, ale len

že spadla, čo mohlo byť spôsobené úplne inou príčinou ako potknutím sa na vyčnievajúcu dlažobnú
kocku (napríklad náhlou zdravotnou indispozíciou). Súd správne uviedol, že povinnosť privolať rýchlu
zdravotnú pomoc a mestskú políciu nevyplýva žalobkyni zo žiadneho predpisu, avšak nevykonanie
týchto opatrení spôsobilo, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v spore a nepreukázala, že
za vzniknutú škodu zodpovedá práve on. Zodpovednosť za škodu možno založiť len na základe
jednoznačného preukázania jednotlivých zložiek zodpovednosti za škodu. Ak tieto predpoklady nie sú

jednoznačne preukázané, nemožno ustáliť zodpovednosť za škodu. H. W. je monitorovaná kamerovým
systémom a miesto údajného pádu by bolo objektívne zadokumentované a tiež by bolo možné zistiť,
či pád nespôsobili iné okolnosti na strane žalobkyne. V prípade telefonátu na operačné stredisko
záchrannej služby alebo mestskú políciu by aspoň existoval záznam o volaní. Miesto vzniku úrazu
nevyplýva ani z lekárskej správy zo dňa XX.XX.XXXX. Nemožno súhlasiť s tvrdením súdu, že on ako

žalovanývpriebehusporužiadnymspôsobomneuviedol,ktobymalbyťpasívnelegitimovanýmvdanom
spore. Povinnosť zisťovať miesto vzniku úrazu mu nevyplýva zo žiadneho predpisu a ani to nie je fakticky
možné. Žalobkyňa porušila povinnosť oznámiť vznik škody bezodkladne, čím došlo k znemožneniu
objektívne zistiť miesto vzniku škody. Súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s otázkou zavinenia
poškodeného a ani ju neriešil. Uspokojil sa s tvrdením žalobkyne, že v čase vzniku úrazu opätky

nemala. Odignoroval pri tom údaj z prvotnej lekárskej správy zo dňa XX.XX.XXXX, kde lekár priamo
uviedol, že: „Dnes spadla na pravé rameno, ruky mala pri tom vo vačku.“ čo nemožno považovať za
dodržanie všeobecnej prevenčnej povinnosti. Povinnosť obce starať sa o svoje komunikácie neznamená
povinnosť udržiavať pozemnú komunikáciu v stave, aby sa chôdzi nemusela venovať žiadna pozornosť
zo strany chodcov. Vlastník komunikácie nemá absolútnu povinnosť počínať si tak, aby bola za všetkých

okolností vylúčená možnosť pádu a každú dlaždicu na H. W. vyhodnotil ako potenciálne extrémne
nebezpečnú pre pád, a preto odmieta tvrdenia žalobkyne o porušení povinnosti vyplývajúcej zo zákona
č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Zastáva názor, že škoda v danom prípade vznikla
výlučne konaním poškodenej z dôvodu chýbajúcej príčinnej súvislosti medzi okolnosťami, za ktoré on
objektívne zodpovedá a vznikom ujmy na strane poškodenej. Za účelom preukázania pravidelného

vykonávania lokálnych opráv H. W. navrhol vypočuť svedka O.. Q. E.. Záverom konštatoval, že súd
nedostatočným zistením skutkového stavu dal širokej verejnosti „návod“ na to, ako možno bez včasného
ohlásenia škodovej udalosti, bez možnosti jej objektívneho zadokumentovania a nepochybného určenia
zodpovedného subjektu na ťarchu samosprávy cielene lokalizovať akýkoľvek úraz na konkrétne miesto
a požadovať od tohto subjektu náhradu škody.

8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného
o neunesení dôkazného bremena. Uviedla presne na akom mieste sa jej úraz stal, čo potvrdil aj
svedok. V konaní boli za účelom potvrdenia okolností úrazu navrhnutí aj ďalší dvaja svedkovia,
ktorí ju viezli do nemocnice. Keďže súd mal preukázané miesto, kde sa úraz stal, od ich výsluchu

upustil. Povinnosť privolať mestskú políciu alebo rýchlu zdravotnú pomoc poškodenému nevyplýva zo
žiadneho predpisu a nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby v okamihu úrazu, v dôsledku ktorého
utrpela šok a vážne zranenie, takto konala za účelom zdokumentovania miesta úrazu. Povinnosti v
ustanovení § 799 Občianskeho zákonníka, na ktoré poukázal žalovaný v odvolaní, sa týkajú práv a
povinností z poistenia. Medzi ňou a žalovaným však nedošlo k uzatvoreniu poistného vzťahu, a preto

nebola viazaná dodržiavaním týchto povinností. Poukázala na povinnosti vyplývajúce žalovanému z
§ 9a ods. 3 Cestného zákona. Rovnaká nerovnosť, ktorá bola príčinou vzniku škody na jej zdraví,
sa na viacerých miestach H. W. nachádza dodnes. Nepodložené obviňovanie jej osoby a svedka
ohľadom skoordinovania výpovedí považuje za absurdné, až arogantné. Žalovaný nemôže bez ďalšieho
spochybňovať jej skutkové tvrdenia, ale musí predložiť relevantné dôkazy. Namietla ďalšie dokazovanie

výsluchom svedka, ktorý si nemôže pamätať, na ktorých všetkých miestach H. W. sa v okamihu škodovej
udalosti nachádzali závady. Svoj nárok si uplatnila potom, ako bola ukončená jej práceneschopnosť.
Nemaladôvodoznamovaťškodovúudalosťžalovanému,keďžesiuplatnilanáhraduzabolesťanáhradu
za stratu na zárobku, ku ktorej došlo v dôsledku škody na zdraví. Lekársky posudok sa vydáva ažpo skončení práceneschopnosti. Tvrdenie žalovaného, že nemala problém bezodkladne oznámiť vznik
škody svojej komerčnej poisťovni I., je vo vzťahu k uplatnenému nároku irelevantné. Záverom zhrnula,
ktoré skutočnosti boli v spore preukázané. Uviedla, že príčinná súvislosť medzi vznikom úrazu a

porušením povinnosti žalovaného bola preukázaná jej výpoveďou a výpoveďou svedka, ktorí preukázali,
že k pádu došlo na chodníku v správe žalovaného v dôsledku vyčnievajúcej dlažobnej kocky, a to pri
zachovaní obvyklej opatrnosti.

9. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že lekársky posudok nehovorí nič o mieste vzniku škodovej

udalosti a fotodokumentácia údajného miesta vzniku úrazu bola vyhotovená dodatočne. Vierohodnosť
svedeckej výpovede ovplyvňuje aj to, aký je pomer svedka k strane sporu. V danom prípade neexistujú
priame dôkazy o mieste vzniku škody a na strane svedka existujú okolnosti, ktoré môžu z dôvodu
vzťahu k žalobkyni ovplyvňovať ich vierohodnosť. Pre rozhodnutie súdu sú podstatné skutkové okolnosti
existujúce v čase vzniku úrazu. Preukázanie miesta vzniku udalosti zaťažuje žalobkyňu. Vyčísliť škodu
bolo možné dodatočne po ukončení liečby a stanovení bodového ohodnotenia. Nemôže súhlasiť s tým,

že okolnosti žalobkyni bránili oznámiť vznik úrazu bezodkladne, mohla tak urobiť vo vlastnom záujme
pri všetkej obozretnosti kvôli zabezpečeniu dôkazného bremena. H. W. je monitorovaná kamerovým
systémom a v prípade, ak by úraz ohlásila včas, mohlo sa prostredníctvom záznamu včas preveriť, či
sa úraz naozaj stal na mieste, ktoré uvádza.

10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 01.07.2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) prejednal vec viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej
inštancie (§ 383 CSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa výrokov II., III. podľa § 389 ods. 1

písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V zastavujúcej
časti obsiahnutej vo výroku I. nadobudol rozsudok pre absenciu odvolania právoplatnosť.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 30.03.2020 domáhala
zaplatenia náhrady škody pozostávajúcej z bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a straty

na zárobku počas práceneschopnosti, spôsobenej pádom na H. W. v F. v dôsledku zakopnutia
o vyčnievajúcu dlažbu. Svoj nárok sa snažila preukázať najmä lekárskymi správami, fotografiami
preukazujúcimi vyčnievajúcu dlažbu na H. W. a výpoveďou svedka D. B..

12. Medzi stranami nebolo sporné, že k úrazu žalobkyne došlo. Sporné bolo miesto vzniku škodovej

udalosti. Žalovaný namietal najmä dôveryhodnosť svedka žalobkyne, pričom už v priebehu konania
poukazoval na rozpory v jeho výpovedi a vo výpovedi žalobkyne ohľadom zásadných okolností, za akých
došlo k úrazu. Rovnako namietal dôveryhodnosť svedka aj v odvolaní. Poukázal na jeho výpoveď pred
súdom, ktorou nepotvrdil podstatnú skutočnosť, že žalobkyňa zakopla o vyčnievajúcu dlažbu.

13. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa v žalobe uvádzala, že išla domov vo večerných hodinách
spolu s kolegom z práce (D. B.). Svedok D. B. však vo svojej písomnej svedeckej výpovedi zo dňa
XX.XX.XXXX odlišne uviedol, že dňa XX.XX.XXXX sa vracal z divadelného predstavenia, kráčal H.
W., kde sa stal svedkom pádu žalobkyne, od ktorej bol v tom čase vzdialený asi tri metre. Žalobkyňa
kráčala pred ním, tiež sa vracala z divadelného predstavenia, čo mu povedala neskôr. Na tieto rozpory

v žalobe a vo výpovedi svedka zo dňa XX.XX.XXXX upozornil žalovaný už v odpore. Sporné podľa
neho bolo, či žalobkyňa išla s kolegom alebo tento išiel za ňou tri metre, či išla z práce alebo z divadla.
Žalobkyňa v reakcii na odpor uviedla, že podstatné je písomné svedectvo svedka, v ktorom „opísal
zhodne so žalobkyňou miesto úrazu“, „následný rozpor, či išiel z práce alebo z divadla“ navrhla odstrániť
jeho svedeckou výpoveďou. Z vyššie uvedených skutkových tvrdení je zrejmý rozpor v tvrdeniach

žalobkyne a svedka, avšak súd sa s nimi v odôvodnení rozsudku nijako nevysporiadal. Svedok v
písomnej výpovedi tvrdil iné skutočnosti ohľadom škodovej udalosti ako samotná žalobkyňa v žalobe.
Bola to práve žalobkyňa, ktorá následne zosúladila svoju výpoveď s výpoveďou svedka. Z písomnej
výpovede svedka tiež nevyplýva, na ktorom konkrétnom mieste H. W. sa úraz stal, pričom žalobkyňa vo
vyjadrení k odporu považovala za podstatné práve zhodné opísanie miesta úrazu svedkom.

14. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že z výsluchu žalobkyne a svedka mal
preukázané, že dňa XX.XX.XXXX vo večerných hodinách došlo k zakopnutiu žalobkyne o vysunutú
dlažobnú kocku na H. W., pričom sa vracali každý sám domov z divadelného predstavenia (bod 50.).Žalovaný v odvolaní namietal, že svedok neuviedol, že sa žalobkyňa potkla o vyčnievajúcu dlažobnú
kocku, ale uviedol len to, že spadla. Po oboznámení sa s obsahom zápisnice z pojednávania zo
dňa 15.06.2021 musel odvolací súd konštatovať, že svedok nepotvrdil skutkové okolnosti uvádzané

žalobkyňou v žalobe, teda, že by zakopla o vyčnievajúcu dlažbu na H. W.. Potvrdil len skutočnosť, že
spadla. K stavu dlažby na H. W. sa vôbec nevyjadril, nespomenul žiadne nerovnosti. Ani zo strany
žalobkyne neboli svedkovi položené ďalšie otázky, ktoré by potvrdili ňou uvádzané skutočnosti o
vyčnievajúcej dlažbe. Odôvodnenie súdu vo vzťahu k zakopnutiu žalobkyne o vyčnievajúcu dlažobnú
kocku nekorešponduje s výpoveďou svedka z pojednávania konaného dňa 15.06.2021. Bude preto

potrebné opätovne sa vysporiadať so svedeckou výpoveďou D. B. zo dňa 15.06.2021, ktorý zakopnutie
o vyčnievajúcu dlažobnú kocku pred súdom prvej inštancie nedeklaroval, aj keď to súd v odôvodnení
rozsudku konštatoval.

15. Žalobkyňa má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť
označiťdôkazynapreukázanietýchtotvrdení.Jenažalobkyni,abypreukázala,žeúrazsastalnamieste,

ktoré označila, a že v čase úrazu stav H. W. v mieste úrazu zodpovedal fotografiám, ktoré tvoria obsah
spisu. Súd prvej inštancie sa nezaoberal ani námietkami žalovaného o nepreukázaní dátumu, kedy boli
predmetné fotografie vyhotovené. Pritom stav H. W., ktorý je zaznamenaný na fotografiách, nemusí
zodpovedať stavu v čase úrazu. Keďže žalovaný uvedenú skutočnosť namietal v priebehu konania, bolo
potrebné, aby sa s ňou súd vo svojom odôvodnení vysporiadal.

16. V civilnom sporovom konaní treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a
presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia súdu, ktorý musí podať výklad opodstatnenosti, pravdivosti,
zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku vyčerpávajúcim spôsobom. V odôvodnení svojho
rozhodnutia sa súd musí zaoberať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový

postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Zároveň je potrebné, aby
všetky dôkazy boli vyhodnotené jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach.

17. Keďže v odôvodnení rozsudku sa súd nedostatočne vysporiadal s viacerými vyššie uvedenými

skutkovými okolnosťami, resp. vyvodil záver, ktorý z obsahu spisu nevyplýva, neboli v tejto veci dané
podmienky ani na potvrdenie napadnutého rozsudku a ani na jeho zmenu. Preto odvolací súd tento
rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil na ďalšie
konanieanovérozhodnutie.Vďalšomkonanísúdprvejinštancieviazanýprávnymnázoromodvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP) vec znovu prejedná, a jasným a zrozumiteľným spôsobom sa vyrovná so

všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné. Svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavke presvedčivosti a
prekúmateľnosti (§ 220 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách
konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).

18. K návrhu žalovaného na vypočutie svedka O.. Q. E. odvolací súd uvádza, že platí sudcovská
koncentrácia konania (§ 153 CSP), ktorej cieľom je spor zrýchliť, zefektívniť a zabrániť tomu, aby strany
predkladali skutkové tvrdenia alebo návrhy na vykonanie dôkazov až na pojednávaní (a už vôbec nie v
odvolacom konaní, pokiaľ nejde o novoty, ktoré sú v zmysle § 366 CSP prípustné). Ďalšie dokazovanie
považuje preto odvolací súd vzhľadom na koncentráciu konania za neprípustné.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).