Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/174/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408212066
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1408212066.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: L.. W. Z., H. N. M. Z. X, N., zastúpenej
advokátkou JUDr. Zlaticou Višňovskou, Líščie nivy 23, Bratislava, proti odporcovi: L.. F. Z., H. N. M. Z.
X, N., zastúpenému advokátkou JUDr. Libušou Dočkalovou, Lachova 32, Bratislava, o určenie zániku
povinnosti zabezpečiť náhradný byt a o vypratanie bytu, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 22C/288/2008-136, zo dňa 5. marca 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia,
že jej povinnosť zabezpečiť pre odporcu náhradný byt v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava IV
sp. zn. 19C/129/02-120 zo dňa 3.2.2005 zanikla a uloženia povinnosti odporcovi vypratať H. N. Č.. XX

na X.. M.. Z. X S. N.; rozhodol, že o náhrade trov konania odporcu rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozsudku. V odôvodnení uviedol, že podľa návrhu navrhovateľka po zrušení práva spoločného nájmu
uvedeného bytu zabezpečila pre odporcu zodpovedajúcu bytovú náhradu, ktorú odporca odmietol. K
námietke odporcu týkajúcej sa prekážky veci rozhodnutej vo vzťahu k právoplatne uloženej povinnosti
byt vypratať v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/129/2002 uviedol, že návrh v predmetnej veci smeruje
k zániku povinnosti zabezpečiť náhradný byt a určeniu povinnosti byt vypratať; nejedná sa teda o vec

právoplatne rozhodnutú.

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovateľka dňa 28.10.2005 zaslala odporcovi list,
prílohou ktorého bolo vyhlásenie Zuzany Šebestovej zo dňa 27.10.2005 o uzavretí zmluvy o nájme
na dobu neurčitú. Išlo o dvojizbový byt v osobnom vlastníctve v Bratislave na X.. T. XX na X. A. P.
F. XX O.. Byt bol kompletne zariadený a nájomné bolo stanovené na 12.000,- Sk mesačne vrátane

energií. Na ponuku navrhovateľky reagoval odporca listom zo dňa 2.12.2005 tak, že byt nemôže prijať,
nakoľko mu to neumožňuje jeho finančná situácia. Nájomné 12.000,- Sk mesačne za rok vrátane
troch mesiacov dopredu dvojnásobne prevyšuje jeho čistý ročný zárobok zo živnosti. Ďalej mal súd
prvého stupňa z potvrdenia Daňového úradu preukázané, že čistý ročný príjem odporcu za rok 2005 bol
92.754,- Sk, t.j. 7.729,10,- Sk mesačne. Na základe uvedeného považoval námietku odporcu týkajúcu
sa nemožnosti prijatia ponuky navrhovateľky za dôvodnú. Hoci v konaní bolo preukázané, že svedkyňa

R. Š. vystavila potvrdenie vážne, vzhľadom na skutočnosť, že odporca odôvodnil nemožnosť prijatia
ponuky navrhovateľky, nemohol súd prvého stupňa považovať túto ponuku za zodpovedajúcu bytovú
náhradu. Na tomto základe s poukazom na § 712c Obč. zák. návrh zamietol. O trovách konania rozhodol
podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

Proti rozsudku podala odvolanie navrhovateľka a žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť

súdu prvého stupňa, alternatívne zmeniť a návrhu vyhovieť. Vytýkala súdu prvého stupňa, že svoje
rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a neuviedol jasne a zrozumiteľne, akými úvahami sa riadil prihodnotení dôkazov. Napadnutý rozsudok považovala za nepreskúmateľný z dôvodu, že súd prvého
stupňa sa vôbec nezaoberal druhým zákonným dôvodom, o ktorý opierala svoj návrh, a to výkonom
práva odporcu užívať byt v rozpore s dobrými mravmi. Mala za to, že v konaní preukázala, že odporca

vykonával právo užívať byt v rozpore s dobými mravmi tým, že neuhrádzal dobrovoľne platby spojené
s užívaním predmetného bytu a spotrebované energie. Uvedené platby odporca uhradil až na základe
právoplatných a vykonateľných rozhodnutí Okresného súdu Bratislava IV (sp. zn. 22C 45/2005, 25C
100/2008). Rovnako preukázala, že predmetný byt opustila aj s dvomi maloletými deťmi z obavy o
život a zdravie seba a maloletých detí. Odporca bol trestne stíhaný pre obmedzovanie osobnej slobody

navrhovateľky a trestné stíhanie bolo podmienečne zastavené so skúšobnou dobou jedného roka. Podľa
navrhovateľky boli splnené zákonné podmienky pre určenie, že skôr uložená povinnosť vypratať byt nie
je viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady, nakoľko v čase po právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo
rozhodnuté o vyprataní bytu so zabezpečením príslušnej bytovej náhrady, došlo k podstatnej zmene
pomerov a odporca užíval byt v rozpore s dobrými mravmi.

Ďalej uviedla, že výška mesačného nájmu za byt, ktorý bol odporcovi ponúknutý (12.000,- Sk), bola v
čase ponuky bežná a primeraná vzhľadom na stav bytu, zariadenie a cenu energií. Vytkla súdu prvého
stupňa, že sa vôbec nezaoberal primeranosťou výšky nájmu a len skonštatoval, že odporca nemal
príjem v dostatočnej výške. Podľa navrhovateľky možno predpokladať, že skutočný príjem odporcu bol
v čase ponuky vyšší, než deklaroval, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že odporca si kúpil osobný

automobil, platil výživné na deti, chcel od navrhovateľky odkúpiť jej podiel na spoločnej garáži a cestou
mimosúdneho vyrovnania zaplatiť za byt 37.000 eur. Navyše vzhľadom na vek, vzdelanie a kvalifikáciu
mohol dosahovať vyššie príjmy ako tie, ktoré účelovo preukazoval ako svoje skutočné príjmy. S ohľadom
na uvedené považovala odporcove odmietnutie ponuky bytovej náhrady za neodôvodnené a majúce
za následok stratu nároku na bytovú náhradu v súlade s § 712c Obč. zák. Zároveň poukázala na

rozhodnutie vydané v konaní sp. zn. 22C 304/2005 o vypratanie bytu, ktoré bolo v dôsledku späťvzatia
návrhu navrhovateľky zastavené. V tomto rozhodnutí súd prvého stupňa a tá istá sudkyňa zaujala
opačné stanovisko, potvrdenie o príjme odporcu za rok 2005 považovala za účelové a uviedla, že
odporca by mohol pri väčšej snahe dosahovať oveľa vyššie príjmy.

Ponuka bytovej náhrady podľa názoru navrhovateľky bola v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi ako aj s platnou judikatúrou slovenských súdov. Bolo z nej zrejmé, že sa týka dvojizbového
bytu, aká je doba nájmu (neurčitá), výška nájmu aj kontaktná adresa pre prípad, že by mal odporca
záujemouzavretiezmluvyonájme.Požiadavkaodporcunazabezpečeniedružstevnéhobytualebobytu
v osobnom vlastníctve sa neopiera o žiadne zákonné ustanovenie a nie je reálna. Takéto požiadavky

odporcu ako aj stanovisko súdu prvého stupňa spôsobujú, že navrhovateľka nie je objektívne schopná
zabezpečiťodporcovináhradnýbyt.Vzávereodvolaniapoukázalanaskutočnosť,ževsúčasnostispláca
hypotekárny úver po 504,03 eura mesačne, ktorý bola nútená vziať si za účelom zaobstarania bývania
pre seba a svoje deti, kým odporca žije sám v predmetnom byte, ktorý je v jej vlastníctve, avšak k jeho
užívaniu sa nevie dostať ani navrhovateľka ani deti účastníkov konania.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Stotožnil sa
so zistením súdu prvého stupňa, že ponuka navrhovateľky nie je zákonu zodpovedajúcou bytovou
náhradou v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 19C/129/2002-120. Za primeraný byt
v čase vydania tohto rozsudku považoval nájom primeraného družstevného bytu a nie bytu v osobnom

vlastníctve. Ďalej poukázal na zmenu označenia bytu v petite odvolania oproti petitu žaloby. Kým v
žalobe navrhovateľka uvádzala, že byt sa nachádza na 2. poschodí, v odvolaní uvádza 3. poschodie.

Uviedol, že navrhovateľka mu nezabezpečila náhradný byt. Ponuka nájmu v liste zo dňa 28.10.2005
bola len formálna a z dôvodu nezrozumiteľnosti a neurčitosti nie je v zmysle § 37 a nasl. Obč. zák.

právne relevantným právnym úkonom. Nedôveru odporcu v serióznosť ponuky spôsobili údaje uvedené
vo vyhlásení Zuzany Šebestovej zo dňa 27.10.2005, konkrétne dátum narodenia odporcu (25.10.2005),
výška nájmu (12.000,- Sk na mesiac), skutočnosť, že náhradný byt nie je identifikovateľný, vo vyhlásení
chýba číslo bytu ako aj jeho charakter (či je v osobnom vlastníctve a pod.). Navrhovateľka neuniesla
dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázala, že jej ponuka náhradného bytu spĺňa náležitosti náhradného

bytu v zmysle § 712 ods. 2 Obč. zák. Charakter náhradného bytu nezabezpečuje ochranu práv odporcu
ako nájomcu. Na rozdiel od predmetného bytu, ktorý má odporca vypratať, náhradný byt je v osobnom
vlastníctve na báze komerčného nájmu s komerčnou výškou nájomného stanovenou bez dohody sodporcom a trvalé bývanie bolo výpoveďou svedkyne spochybnené. Z uvedeného vyplýva, že nejde o
primeranú náhradu v zmysle zákona.

Podľa odporcu je nesporné, že po vydaní rozsudku č.k. 19C/129/2002-120 došlo k zmene okolností.
Navrhovateľka odkúpila predmetný byt do osobného vlastníctva, získala veľký obnos peňazí za predaj
záhrady v Bratislave Dúbravke a postavila si rodinný dom v Chorvátskom Grobe. V roku 2006
zabezpečila neoprávnené vypratanie všetkých veci odporcu z predmetného bytu a tento prenajala
rómskej dvojici. Zároveň chcela úradne zrušiť odporcove miesto podnikania. Navrhovateľka sa snaží

spôsobovať odporcovi nárazové finančné ujmy, neúmerne ho zaťažovať sprievodnými poplatkami a
nemá ani nemala záujem o vysporiadanie bytu, o ktorého nadobudnutie sa najpodstatnejšou mierou
pričinil odporca.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a

dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 19C
129/02-120, zo dňa 3.2.2005, právoplatným dňa 10.5.2005, bolo zrušené právo spoločného nájmu
účastníkov konania k trojizbovému bytu č. 21 na 2. poschodí domu na ulici J. Stanislava 3 v Bratislave a

za ďalšiu nájomníčku a členku družstva bola určená navrhovateľka; odporcovi bola uložená povinnosť
vypratať predmetný byt do 15 dní od zabezpečenia náhradného bytu navrhovateľkou. Navrhovateľka
listom zo dňa 28.10.2005 oznámila odporcovi, že pre neho zabezpečila náhradný byt špecifikovaný v
priloženomvyhlásenívlastníkabytu;ZuzanaŠebestovávtomtovyhlásila,žesodporcomuzavriezmluvu
o nájme dvojizbového byt v osobnom vlastníctve o rozlohe 65 m2 nachádzajúci sa na 3. poschodí na ulici

Farského 12 v Bratislave, na dobu neurčitú; uviedla, že byt je kompletne zariadený a výška nájomného
je 12.000,- Sk mesačne vrátane energií so splatnosťou 3 mesiace vopred. Odporca v liste zo dňa
2.12.2005 ponuku náhradného bytu odmietol. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na potvrdení
Daňového úradu o príjme odporcu za rok 2005 a dospel k záveru, že odporca dôvodne odmietol ponuku
navrhovateľky. Odvolací súd považuje uvedený záver súdu prvého stupňa prinajmenšom za predčasný

a napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Podľa § l57 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie, ktoré nerešpektuje zásady uvedené v citovanom zákonnom ustanovení je
nepreskúmateľné. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, právo

na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého procesu.
Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Ruiz Torij c/
a Španielsko, Georgiadis c/a Grécko). Rovnako podľa judikatúry Ústavného súdu SR (I. ÚS 226/03) a

Najvyššieho súdu SR (4 Cdo 25/2007) za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je potrebné
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Ústavný súd
SR zároveň vyslovil, že súčasťou práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (IV. ÚS 115/03). Dôvody rozhodnutia

musia byť jasné a presvedčivé. V Slovenskej republike stanovuje podmienky na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyššie citované zákonné ustanovenie § l57 ods. 2 O.s.p. V rozpore s požiadavkami
tohto ustanovenia je nielen úplný či čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia, absencia zákonných
ustanovení, podľa ktorých bol právny nárok posúdený, ale aj existencia extrémneho nesúladu medzi
právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových

zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez
špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne
odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníkov konania na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami účastníkov konania. Porušenímtohtoprávaúčastníkakonaniaazároveňpovinnostisúdusaúčastníkovikonaniaodnímamožnosťreálne
konať pred súdom.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
nezodpovedá uvedeným požiadavkám na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

Súd prvého stupňa si v prvom rade nedostatočne ozrejmil predmet konania. Navrhovateľka sa podľa
výslovného znenia petitu domáhala určenia, že jej povinnosť zabezpečiť pre odporcu náhradný byt

v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 19C 129/2002-120, zo dňa 3.2.2005 zanikla a
uloženia povinnosti odporcovi vypratať byt č. 21 na J. Stanislava 3 v Bratislave, na čom zotrvala aj v
podanom odvolaní. Pri formálnom výklade uvedeného bolo povinnosťou súdu prvého stupňa zaoberať
sa danosťou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zániku povinnosti zabezpečiť
náhradný byt v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. a otázkou veci právoplatne rozhodnutej vo vzťahu k
uloženiu povinnosti odporcovi vypratať byt (čo vyhodnotil tak, že v predmetnej veci nejde o res iudicata).

Navrhovateľka však zároveň odôvodňovala návrh možnosťou určenia, že skôr uložená povinnosť
vypratať byt nie je viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady (pokiaľ neskôr po právoplatnosti rozsudku,
ktorým bolo rozhodnuté o vyprataní bytu po zabezpečení bytovej náhrady, došlo k zmene pomerov).

Podľa § 712c ods. 3 Obč. zák. nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej

náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady; ak nájomnú
zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.

Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 189/1992 Zb. zabezpečením bytovej náhrady na účely tohto zákona je
predloženie písomného vyhlásenia osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie o

tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme bytu s osobou, ktorá má vypratať byt.

Citované ustanovenie § 712c ods. 3 Obč. zák. stanovuje zánik nároku na bytovú náhradu ako dôsledok
(sankciu) bezdôvodného nesplnenia povinnosti nájomcu, ktorý má byt vypratať, uzavrieť zmluvu o
bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o jej zabezpečení. Zánik nároku na

bytovú náhradu je tu viazaný výlučne na skutočnosť bezdôvodného neuzavretia nájomnej zmluvy
ohľadne zabezpečenej bytovej náhrady tým, kto má byt vypratať, do 30 dní od doručenia písomného
vyhláseniaojejzabezpečení.Bytovánáhradasapovažujevzmysle§5ods.4zákonač.189/1992Zb.za
zabezpečenú predložením písomného vyhlásenia osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné
ubytovanie o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme s osobou, ktorá má byt vypratať.

Právoplatný rozsudok, ktorým bolo zrušené právo spoločného nájmu účastníkov konania s uložením
povinnosti odporcovi vypratať byt do 15 dní od zabezpečenia náhradného bytu navrhovateľkou, je v
zmysle § 159 ods. 2 O.s.p. záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. Zánik práva na bytovú náhradu
v dôsledku nesplnenia povinnosti povinného uzavrieť v určenej lehote zmluvu o bytovej náhrade možno

porovnať s prípadmi, ktoré už súdna prax riešila, a ktoré sa týkali podstatnej zmeny pomerov v porovnaní
s pomermi, z ktorých vychádzal súd v základnom konaní pri rozhodovaní o bytovej náhrade. Súdna
prax zaujala stanovisko, že súd uskutočňujúci výkon rozhodnutia vyprataním bytu nemôže brať zreteľ
na zmenu pomerov, ku ktorej došlo od vydania vykonávaného rozhodnutia a ktorá by mala rozhodujúci
vplyv na priznanie bytovej náhrady. Takéto okolnosti môže oprávnený uplatňovať len v ďalšom konaní,

v ktorom sa bude návrhom domáhať vydania nového rozhodnutia, ktorým by bolo určené, že povinnosť
vypratať byt, viazanú pôvodne na bytovú náhradu, je povinný splniť bez ohľadu na túto podmienku.
Vychádzajúc z uvedeného preto exekučný súd nie je oprávnený pri vyprataní bytu riešiť otázku zániku
práva na bytovú náhradu, ak oprávnený tvrdí, že toto právo zaniklo, pretože povinný nesplnil svoju
zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka, t.j. bezdôvodne v lehote 30

dní od doručenia písomného vyhlásenia neuzavrel zmluvu o bytovej náhrade; exekučný súd nemôže
otázku zániku práva na bytovú náhradu riešiť ani ako predbežnú. Jej prípadné riešenie by totiž nič
nemenilo na právoplatnom rozhodnutí priznávajúcom bytovú náhradu. Pri exekúcii vyprataním bytu na
základe právoplatného rozsudku musí preto exekučný súd vychádzať z vykonávaného rozsudku, ktorý
je exekučným titulom; exekučný súd len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté, a nenahrádza súd v

základnom konaní.

Samotné určenie zániku práva na náhradný byt by teda situáciu neriešilo vzhľadom k existencii
právoplatného rozsudku o určení povinnosti vypratať byt po zabezpečení náhradného bytu. Práve prezamedzenie existencie dvoch protichodných rozhodnutí ohľadom bytovej náhrady je preto na mieste
rozhodnutie o určení, že rozsudkom uložená povinnosť vypratať byt nie je viazaná na zabezpečenie
bytovej náhrady.

Súd prvého stupňa sa taktiež (keď rozhodoval o návrhu na určenie zániku nároku na náhradný byt a
na vypratanie bytu) nedostatočne vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré odporca odmietol náhradný byt a
svoje rozhodnutie odôvodnil len veľmi stručne, pričom vychádzal výlučne z potvrdenia daňového úradu o
príjme odporcu za rok 2005 a finančné možnosti odporcu bližšie neskúmal. Pri posudzovaní dôvodnosti

odmietnutia náhradného bytu vzhľadom na výšku nájomného je potrebné posudzovať výšku nájomného
vo vzťahu k vypratávanému bytu a nie vo vzťahu k sociálnym pomerom osoby povinnej byt vypratať
(v prípade, že by súd bral do úvahy jedine preukazované príjmy odporcu, navrhovateľka by vzhľadom
na ceny prenájmu nehnuteľností nebola schopná zabezpečiť odporcovi adekvátny náhradný byt, a teda
by prakticky stratila možnosť, že odporca bude niekedy povinný vypratať predmetný byt). Nájomné
v náhradnom byte musí byť porovnateľné s výškou nájomného vypratávaného bytu a zodpovedať

obvyklému nájomnému na danom mieste a v danom čase. Súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal
otázkou primeranosti výšky požadovaného nájomného za náhradný byt (12.000,- Sk) s ohľadom na
výšku nájomného za vypratávaný byt a vtedajšiu situáciu na trhu s nehnuteľnosťami.

Súd prvého stupňa sa taktiež vôbec nezaoberal druhým dôvodom, od ktorého navrhovateľka

odvodzovalazánikprávaodporcunazabezpečenienáhradnéhobytu,atovýkonomprávaodporcubývať
v byt v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na § 3 ods. 1 Obč. zák. ktoré
savzťahujeajnaprípadyzrušeniaspoločnéhonájmubytumanželmisúdomazabezpečenienáhradného
bytu pre manžela, ktorý nezostal nájomcom bytu. Aj napriek tomu, že právo odporcu bývať v byte do
zaistenia náhradného bytu bolo založené právoplatným rozhodnutím súdu, nie je vylúčené, ako bolo už

uvedené, aby súd na základe žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p. určil, že skôr uložená povinnosť vypratať
byt nie je viazaná na zaistenie bytovej náhrady, pokiaľ neskôr (po rozhodnutí, ktorým bolo vypratanie
bytu viazané na zaistenie bytovej náhrady) došlo k zmene pomerov spôsobujúcej, že výkon tohto práva
by bol v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Obč. zák.). Navrhovateľka v priebehu konania uviedla
niekoľko dôvodov, pre ktoré sa domnieva, že výkon práva odporcu bývať v byte je v zmysle § 3 ods. 1

Obč. zák. v rozpore s dobrými mravmi (viď zápisnice z pojednávaní zo dňa 18.1.2010 a 9.6.2010). Súd
prvého stupňa sa však s takouto právnou argumentáciou v napadnutom rozsudku nijakým spôsobom
nevysporiadal a toto je ďalší dôvod, ktorý robí napadnutý rozsudok nepreskúmateľným.

Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1

písm. f) O.s.p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude v súčinnosti s navrhovateľkou ustáliť predmet konania, t.j. či sa
výslovne domáha určenia zániku nároku na náhradný byt a vypratania bytu, alebo určenia, že povinnosť
vypratať byt, viazaná pôvodne na bytovú náhradu, je odporca povinný splniť bez ohľadu na túto

podmienku. V prvom prípade sa súd prvého stupňa bude prioritne zaoberať otázkou danosti naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení a opätovne otázkou veci právoplatne rozhodnutej v časti
uloženia povinnosti vypratať byt (keď takáto povinnosť už odporcovi uložená bola rozsudkom č. k. 19C
129/02-120, zo dňa 3.2.2005; na tomto nič nemení viazanosť vypratania bytu na zabezpečenie bytovej
náhrady). V druhom prípade opätovne preskúma, či došlo alebo nedošlo k zániku nároku odporcu

na bytovú náhradu, a to s ohľadom na dôvodnosť resp. nedôvodnosť odmietnutia náhradného bytu;
vysporiada sa aj s namietanou zmenou pomerov a v dôsledku toho aj tvrdeným užívaním predmetného
bytu odporcom v rozpore s dobrým mravmi. V novom rozhodnutí nesmú absentovať jeho dôvody,
rozhodnutie musí byť presvedčivé a preskúmateľné a musí mať náležitosti v zmysle § 157 O.s.p.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.