Rozsudok Judgement was issued on Thursday, July 10, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 22C/288/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408212066
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jurkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2013:1408212066.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Jarmilou Jurkovičovou, v právnej veci

žalobkyne (navrhovateľa): Ing. W. Z., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Z. XXXX/X, Bratislava, adresa
na doručovanie: A. 4, Bratislava, zastúpená JUDr. Zlaticou Višňovskou, advokátkou, Líščie nivy 23,
Bratislava, proti žalovanému (odporcovi): Ing. F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Z. č. 3, N., zast. JUDr.
Libušou Dočkalovou, advokátkou, AK Lachova 32, Bratislava, o určenie zániku povinnosti zabezpečiť
náhradný byt a určenie povinnosti vypratať byt takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

O náhrade trov konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou zo dňa 16.9.2008 žiadala súd o rozhodnutie, že povinnosť žalobkyne zabezpečiť
pre žalovaného náhradný byt v zmysle rozsudku OS Bratislava IV sp. zn. 19 C129/02-120 zo dňa
3.2.2005 zanikla a žalovaný je povinný vypratať trojizbový byt č. XX na II. poschodí domu na ul. J. Z.
č. X v Bratislave do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej žiadala rozhodnúť, že žalovaný je povinný
nahradiť žalobkyni trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu zdôvodnila tak, že
rozsudkom OS Bratislava IV sp.zn. 19 C 129/02-120 zo dňa X.2.2005 právoplatného 10.5.2005 súd
zrušil právo spoločného nájmu trojizbového bytu č. XX na II. poschodí domu na ul. J. Z. č. X v Bratislave

do 15 dní odo dňa zabezpečenia náhradného bytu žalobkyňou. Žalobkyňa zabezpečila pre žalovaného
náhradný dvojizbový byt tak, že mu spolu s listom o zabezpečení zaslala vyhlásenie prenajímateľky o
prenajatí bytu na dobu neurčitú.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 5.X.2012 č.k. 22C 288/2008-1X6 tak, že návrh zamietol v celom
rozsahu.

Navrhovateľka podala proti rozsudku odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa, alternatívne zmeniť a návrhu vyhovieť. Vytkla súdu prvého stupňa, že rozsudok
nedostatočne odôvodnil a neuviedol jasne a zrozumiteľne, akými úvahami sa riadil pri hodnotení
dôkazov, preto považovala rozsudok za nepreskúmateľný, nakoľko súd sa nezaoberal druhým
zákonným dôvodom, o ktorý opierala svoj návrh, a to výkonom práva odporcu užívať byt v rozpore
s dobrými mravmi. Mala za to, že v konaní preukázala, že odporca vykonával právo užívať byt v
rozpore s dobrými mravmi tým, že neuhrádzal dobrovoľne platby spojené s užívaním predmetného

bytu a spotrebované energie. Poukázala na to, že byt opustila s dvoma maloletými deťmi z obavy o
život a zdravie seba a maloletých detí. Odporca bol trestne stíhaný za obmedzovanie osobnej slobody
navrhovateľky a toto konanie bolo podmienečne zastavené so skúšobnou dobou jedného roka. Podľa
jej tvrdenia boli splnené podmienky pre určenie, že skôr uložená povinnosť vypratať byt nie je viazanána zabezpečenie bytovej náhrady, nakoľko v čase právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté
o vyprataní bytu so zabezpečením príslušnej bytovej náhrady, došlo k podstatnej zmene pomerov a
odporca užíval byt v rozpore s dobrými mravmi. Podľa jej tvrdenia výška nájomného za ponúkaný byt

12.000 Sk bola v čase ponuky bežná a primeraná vzhľadom na stav bytu, zariadenie a cenu energií,
pričom súd sa vôbec nezaoberal primeranosťou výšky nájmu a len skonštatoval, že odporca nemal
príjem v dostatočnej výške.

Súd riadiac sa usmernením odvolacieho súdu, venoval sa otázke žalobného petitu, ktorý navrhovateľka

upresnila tak, že “Odporca je povinný splniť svoju povinnosť vypratať byt, uloženú odporcovi rozsudkom
OS BA IV č. k. 19 C/129/2002-120 zo dňa X.2.2005 do 15 dní od právoplatnosti rozsudku bez ohľadu
na splnenie podmienky zabezpečenia náhradného bytu navrhovateľke.“

Podľa tvrdenia navrhovateľky odporca vzhľadom na vek, vzdelanie a kvalifikáciu mohol dosahovať aj
vyššie príjmy, ako deklaroval, pričom poukázala na rozhodnutie súdu 22C X04/2005. Súd obstaral

oznámenie z Národnej asociácie realitných kancelárií (NARA), z ktorého súd zistil, že priemerná
cena nájmu 2-izbového bytu v BratislaveXXXX v roku 2005 s energiami bola 12.871 Sk za mesiac,
pričom požadovaná výška nájmu za byt obstaraný navrhovateľkou bola v reláciách ktoré oznámila D..
Navrhovateľka splnila svoju ponukovú povinnosť o poskytnutí náhradného bytu a odporca nemal dôvod
túto ponuku odmietnuť.

PodľaPZOcena,ktorúoznámilaD.jevšeobecnácena,ženavrhovateľkouponúkanýbytbolpreodporcu
veľký, poukazuje na to, že byt, ktorý mal vypratať bol X izbový, pričom v tomto byte býval odporca s
navrhovateľkou a deťmi. Byt bol družstevným bytom v tom čase, resp. v čase rozhodnutia tunajšieho
súdu v konaní 19 C sa jednalo o byt družstevný a odporca mal za to, že mu mala navrhovateľka obstarať

družstevný byt. Podľa PZO v súčasnosti je úplne iná situácia keď byt, ktorý má jej mandant vypratať je
už vo vlastníctve. Poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľka prenajala byt užívaný odporcom cudzím
ľuďom, pričom od nich požadovala omnoho nižšie nájomné, ako ktoré ponúkala pri svojom návrhu na
vyprataniebytuodporcovi.Poukazujeopätovnenato,ževtomčasenájomné12000Skbolopreodporcu
s ohľadom na jeho vtedajší príjem nesplniteľné. PZO namieta procesné dôvody a navrhuje aby súd

konanie zastavil s poukazom na skutočnosť, že o tejto veci medzi totožnými účastníkmi konania sa už
na tunajšom súde rozhodovalo v konaní 22C/X04/2005, keď došlo k zastaveniu konania, právoplatné
to bolo 12.7.2008.

PZN reaguje na skutočnosti tvrdené PZO tak, že poukazuje na uznesenie krajského súdu, ktoré

naznačilo ďalší smer dokazovania po zrušení rozsudku, kde dalo do pozornosti preveriť oprávnenosť
navrhovateľkou zabezpečeného náhradného bytu z hľadiska jeho ceny, čo teda súd aj splnil, pokiaľ ide
o jej argumentáciu, že navrhovateľka bola povinná zabezpečiť družstevný byt, resp. byt vo vlastníctve,
tu tiež s takýmto tvrdením nesúhlasí a podľa jej názoru navrhovateľka si splnila svoju povinnosť
zabezpečiť odporcovi primeraný náhradný byt. K tvrdeniu, že navrhovateľka požadovala nižšie nájomné

od nájomcov, ktorých ubytovala v byte, ktorý užíva do dnešného dňa odporca, poukazuje na jej zlú
finančnú situáciu, keď s dvoma deťmi musela opustiť spoločný byt, prenajať si iný byt, kde platila
ekonomické nájomné. K námietkam PZO ohľadne zastavenia konania z dôvodu res iudicata prednáša,
že s tým absolútne nesúhlasí nakoľko konanie bolo zastavené a vo veci nebolo rozhodnuté meritórne.

PZO zotrváva na svojom tvrdení neadekvátnosti navrhovateľkou ponúkanej bytovej náhrady z pohľadu
sociálno-ekonomických možností odporcu, keď tento bol rozvedený, nemal zverené dieťa do opatery,
žil sám a jeho majetkové pomery neumožňovali platiť nájomné, ktoré požadovala za ponúkaný byt
vlastníčka predmetného bytu, pričom odporca nemal ani takéto požiadavky na uspokojovanie svojich
potrieb.

PZN dáva do pozornosti súdu nedostatočne priznané príjmy odporcom v čase konania. Poukazuje na
to, že v tom čase keď prebiehalo toto konanie si zakúpil osobné auto, na ktorom jazdil, platil výživné
1X2,78 eur. V rámci súdneho vyporiadania garáže ponúkol navrhovateľke, že odkúpi jednu polovicu,
potom jednorázovo mal vyrovnať podlžnosti vzniknuté v súvislosti s užívaním bytu. Príjem deklarovaný

odporcom nezodpovedá jeho reálne splneným platovým povinnostiam. V tom čase v mimosúdnom
rokovaní ponúkol navrhovateľke na vyrovnanie X7 000 eur.Odporca poukázal na to, že príjmy jeho bývalej manželky sú diametrálne odlišné od jeho príjmov. Musel
si požičiavať peniaze, aby mohol vyrovnať podlžnosti, ktoré mu boli priznané súdnym rozhodnutím a
musel vyvinúť maximálne úsilie, aby ich vyrovnal a vyhol sa exekučným konaniam. Pokiaľ ide o auto,

ktoré si mal kúpiť, bola to XXX, XA.A., teda nič drahé, kúpil ho na splátky.

Na otázku PZO, kde navrhovateľka bývala po opustení bytu, ktorý je predmetom konania a v akom
časovom slede a s kým, táto odpovedá, že bývala v dvojgarsónke vXXXX a následne v X izbovom byte
vXXXX. Bolo to v r. 2001-2007, bývala tam s deťmi. U matky bývala s deťmi po úteku z bytu. PZO

kladie navrhovateľke otázku, prečo nezabezpečila odporcovi 1 izbový byt, táto odpovedá, že v tom čase
na dobu neurčitú bol problém obstarať byt. Ešte dopĺňa, že v čase, keď zabezpečovala pre odporcu
náhradný byt, zastupoval ju Dr. Mlej, ktorý telefonoval s odporcom, zisťoval uňho, aký byt by prichádzal
do úvahy a odporca sa mal vyjadriť tak, že najlepší by bol 2 izbový byt.

Odporca tieto tvrdenia navrhovateľky poprel. Navrhovateľka hľadala náhradný byt tak, že navštívila

viacero realitných kancelárií, maklérov, oslovila svojich známych. V realitných kanceláriách jej bolo
povedané, že obstarať byt na dobu neurčitú bude problematické. Dôkazy na tieto tvrdenia nemá.

Odporca vypovedal, že navrhovateľka poznala jeho finančnú situáciu, v tom čase prebiehali na súde
viaceré konania a vedela, aké sú jeho zárobkové možnosti a v čase zabezpečovania bytu a na

vyrovnanie rôznych podlžností musel si požičať. Navrhovateľka odporcovi mala ponúknuť 9X 000 eur
na vyrovnanie v r. 2012, aby si mohol byt odkúpiť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a ich právnych zástupcov, svedkyne S.y Z.ej
a oboznámil sa so zastaveným konaním č.k. 22C X04/2005. Nakoľko sa nepodarilo dospieť k dohode,

keď navrhovateľka dostala od odporcu ponuku na odkúpenie bytu za X7.000 eur, teda suma bola pre ňu
neprijateľná- predstavuje ani 1 trhovej hodnoty bytu, rozhodla sa pre súdne uplatnenie. Odporca v byte
stále býva. Navrhovateľka z bytu odišla aj s deťmi, bývala v prenájmoch, kde platila komerčné nájomné.
Obstarala si stavebný pozemok v B. Aktuálny návrh vychádza z § 712c) OZ, kde je stanovená povinnosť
uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do X0 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej

náhrady. Ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne. Poukázala
aj na súlad s § 5 zák. 189/92 Z.z., podľa ktorého si jej mandantka splnila povinnosť zaslania listu a
vyhlásenia budúcej prenajímateľky, načo však odporca reagoval odmietnutím.

Právna zástupkyňa odporcu potvrdila ponuku vec riešiť dohodou. Pri stanovení ceny bytu vychádzali

s odporcom z reálnej sumy, ktorú ponúkla aj navrhovateľka jej mandantovi v súvislosti s vyporiadaním
BSM. Toto však nie je vyporiadané, ani neprebieha konanie, nakoľko uplynuli lehoty na vyporiadanie
súdnou cestou. Vyhlásenie predložené navrhovateľkou odporcovi nespĺňa potrebné náležitosti, nie
je dostatočne identifikované, nájomné, ktoré mal jej mandant platiť, neumožňovalo odporcovi toto
plniť, nakoľko s poukazom na vyživovaciu povinnosť k 2 maloletým deťom, ktorú v tom čase mal,

s ohľadom na jeho spoločenské postavenie a zdravotný stav, neumožňovalo túto ponuku prijať.
Vyhlásenie neobsahovalo žiaden záväzok vynútiteľný zo strany odporcu. Považovala vyhlásenie len za
formálny úkon. K vyhláseniu nebol pripojený návrh nájomnej zmluvy a teda považuje túto ponuku za
bezvýznamnú. Namietla aj existenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení a žiadal návrh
zamietnuť. Poukázala aj na skutočnosť, že v konaní 19C 129/02-120 bolo rozhodnuté o povinnosti

odporcu byt vypratať, prideliť mu náhradný byt. a teda je tu prekážka veci rozhodnutej a s poukazom na
§ 10X a § 104 ods. l OSP žiadala, aby súd konanie pre litispendenciu zastavil.

K tejto námietke súd zaujíma také stanovisko, že návrh v tomto konaní smeruje k zániku povinnosti
zabezpečiť náhradný byt a určenie povinnosti vypratať byt do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, teda

sa nejedná o vec rozhodnutú.

Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú PZO túto súd vyvracia poukazom na § 110 ods. 1 OZ , v
zmysle ktorého sa na tento prípad uplatňuje 10 ročná premlčacia lehota.

Zo svedeckej výpovede svedkyne S.y Z.ej, mal súd preukázané, že vyhlásenie z 27.10.2005 z čl. 6
vyhotovila svedkyňa. Nakoľko si riešila svoje bývanie na chate, rozhodla sa byt vXXXX na T. prenajať,
tento svoj záujem zverejnila ústne, medzi kolegami, na čo sa na ňu nakontaktoval Dr. XXCj, bývalý
kolega, ktorý zastupoval navrhovateľku v konaní 22C X04/2005. Dr. XXCj ju oslovil s ponukou, abybyt prenajala p. Z.ovi, jednalo sa o riešenie bývania po rozvode manželstva, kde malo byť poskytnuté
bývanie p. Z.ovi na dobu neurčitú. Rodina svedkyne je 6 členná, v čase prenájmu bytu boli 4 - ona a X
deti. Najstaršia dcéra už nechodila do školy, syn chodil na SOÚ na A., zároveň praxoval, najmladšia

dcéra chodila na ZŠ D.. Najstaršia dcéra chodila k rodičom. Svedkyňa potvrdila, že ešte v roku 2002
si pripravovala bývanie v Devíne v chatovej oblasti, byt na T. bol prázdny až do obdobia, keď sa do
bytu nasťahoval jej syn s rodinou. Byt bol zariadený, bol prázdny, ona občas alebo niekto z jej detí v
byte prespali, keď boli v Bratislave. Syn, svedkyne za nasťahoval do bytu 5 rokov dozadu v roku 2006,
v októbri. Syn s nevestou bývali spočiatku v W., po narodení vnuka im ponúkla možnosť dočasného

bývania na T.. Neriešila by ubytovanie v Bratislave pre svoje deti s podnájomníkom, nakoľko nevesta
je z F., jej rodičia tam majú rodinný dom, a teda podľa jej tvrdenia by nemala nastať taká situácia, aby
to musela riešiť v byte na T.. Vyhlásenie z čl. 6 pomohol jej to vypracovať Dr. XXCj, jej bývalý kolega.
Kto stanovil výšku nájomného, svedkyňa už si nepamätá. Údaje uvedené vo vyhlásení sú zhodné s
údajmi na iných listinách, konkr. na liste vlastníctva. Ohľadne nejasnosti na vyhlásení svedkyňa objasnila
rozdiel s údajmi v liste vlastníctva, kde je byt určený č. 26 na 4. poschodí, pričom na vyhlásení na čl.

6 je uvedený byt bez bližšieho určenia na X. poschodí, tak, že bývala predtým na T. 16 vo 4 - izbovom
byte na 4. poschodí, a potom sa presťahovala po rozvode do 2 - izbového na T. 12. Toto vyhlásenie
vypracovala ona, podľa listu vlastníctva, ale nedopatrením tam uviedla údaje, ako sú uvedené. Omyl v
dátume narodenia osoby, ktorej chcela poskytnúť byt na prenájom, svedkyňa objasnila tak, že je to omyl,
určite to nie je rok narodenia, súviselo to s obdobím, kedy sa toto vyhlásenie vyhotovovalo. Nájomnú

zmluvu s p. Z.om, svedkyňa chcela uzavrieť ihneď, v ten deň, keď vyhlásenie vyhotovila. Sesternica v
byte na T. bývala na prelome rokov 2005 a 2006, presne si nepamätá. Byt nebol permanentne obsadený,
bol voľný min. X - 4 roky. Byt bol voľný a intenzívne hľadala niekoho, komu by ho poskytla na dlhodobý
prenájom. Nechcela byt prenajať hocikomu, nejakým neznámym ľuďom, ktorí by ho zdevastovali, mala
záujem prenajať ho niekomu dlhodobo, nechcela, aby sa byt zdevastoval. Sama je rozvedená, pozná

porozvodové problémy a Dr. XXCj ju oslovil s takouto ponukou. Vyhlásenie bolo myslené skutočne
vážne.

Podľa § 712c Občianskeho zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný
vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada.

Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu.

S poukazom na toto zákonné ustanovenie a z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že
navrhovateľka dňa 28.10.2005 zaslala odporcovi list, prílohou ktorého bolo aj vyhlásenie S.y Z.ej zo dňa
27.10.2005 o uzavretí zmluvy o nájme dvojizbového bytu na dobu neurčitú. Jednalo sa o 2-izbový byt v

osobnom vlastníctve evidovaný na listu vlastníctva č.24XX vydaný Okresným úradom v Bratislave V, na
uliciT.12naX.poschodíorozlohe65m2.Bytbolkompletnézariadenýspopisomzariadeniajednotlivých
miestností. Nájomné bolo stanovené na 12.000 Sk mesačne, vrátane energii. Odporca na túto ponuku
reagoval listom zo dňa 2.12.2005 tak, že tento byt nemôže prijať, nakoľko mu to neumožňuje finančná
situácia a finančné možnosti, nakoľko nájomné za mesiac predstavuje 12 tis. SK, vrátane energii, čo

za rok, vrátane za tri mesiace dopredu dvojnásobne prevyšuje jeho čistý ročný zárobok zo živnosti.
Namietol, že cit. LV nebol prílohou listu.

Súd sa oboznámil aj so skončeným konaním v uvedenej veci č. k. 22C X04/2005 vo veci vypratania bytu
trojizbový byt č. XX na II. poschodí domu na ul. J. Z. č. X v Bratislave, ktoré bolo v štádiu odvolacieho

konania skončené zastavením z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľkou - Uznesenie č. k. 22C
X04/2005-142, ako aj s konaním 22C X1/2008. Z dôkazového materiálu založeného v spise, najmä z
potvrdenia Daňového úradu odporcu za rok 2005 mal súd preukázané, že ročný čistý príjem odporcu
bol v sume 92.754 Sk, čo predstavovalo mesačne sumu 7.729,10 Sk. Oboznámil sa aj so skončeným
konaním 22C X1/2008-52 zo dňa 1X.8.2008, ktorým žiadala plnoletá dcéra účastníkov konania návrhom

zo dňa 16.9.2008 o zvýšenie výživného na 166 eur, keď súd zvýšil výživné na 126 eur a vo zvyšku návrh
súd zamietol. Tvrdenie odporcu, že navrhovateľka poznala finančné možnosti odporcu a teda námietka
odporcu na nemožnosť prijatia takejto ponuky (zo dňa 25.10.2005) bola dôvodná a navrhovateľka, už
aj s ohľadom na viacero súdnych konaní, ktoré ona a ich plnoletá dcéra viedli voči odporcovi, nemohla
pokladať túto ponuku za odporcom akceptovateľnú, pričom túto skutočnosť jej žalovaný oznámil aj listom

zo dňa 2.12.2005. Táto skutočnosť bola preukázaná daňovým potvrdením (čl. 84 v spise 22C X04/2005),
hoci podľa potvrdenia realitných kancelárií výška nájomného za obstaraný byt bola objektívne reálna.
Aj keď v konaní bolo preukázané, že svedkyňa vystavila potvrdenie vážne, aj požadovaná výška
mesačnej úhrady bola v tom čase objektívne reálna, s ohľadom na skutočnosť, že odporca odôvodnilnemožnosť prijatia ponuky navrhovateľky, pričom toto sa preukázala oboznámením sa s viacerými
konaniami vedenými navrhovateľkou a spoločnou dcérou voči odporcovi na tunajšom súde, nemohol
súd ponuku navrhovateľky považovať za zodpovedajúca bytovú náhradu, preto rozhodol súd tak, že

žalobu zamietol ako nedôvodnú, keď prisvedčil odporcovi, že jeho príjem a platobné povinnosti voči
dvom deťom neumožňovali odporcovi prijať takúto ponuku.

PZO naďalej zotrváva na vyjadrení, ktoré zaslali súdu X.4.2012 kde uviedli viaceré dôvody nesúhlasu.
Zotrváva na tom, že ponuka navrhovateľky bola len formálna, nevyhovovala ani z hľadiska kvalitatívneho

ani kvantitatívneho keď navrhovateľka ponúkala odporcovi 2 izbový byt za cenu, ktorá zodpovedá aj
súčasným cenovým reláciám a teda v tom čase bola táto cena vysoká (12 000 Sk), čo s ohľadom
na príjem odporcu, resp. jeho finančnú situáciu nebolo možné akceptovať. Ďalej poukazuje na to, že
navrhovateľka v tom čase byt, ktorý je predmetom konania, ako jeho vlastníčka prenajala dvom cudzím
osobám, konkrétne dve izby a príslušenstvo, pričom odporcovi mala ostať jedna izba. Takéto podmienky
pre cudzích nájomcov boli výhodnejšie ako podmienky ktoré zabezpečila pre odporcu. Upozorňuje,

že medzi účastníkmi nebolo ešte ani vysporiadané BSM, poukazuje na to, že jej mandant vlastnil
garsónku, ktorá sa použila na výmenu za byt, ktorý je predmetom konania, teda upozorňuje na konanie
navrhovateľky v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej predkladá súdu vo dvoch vyhotoveniach listinné
dôkazy - dohoda o prenechaní bytu do podnájmu a zmluva o podnájme časti bytu. Tieto listinné dôkazy
majú preukázať rozpor s dobrými mravmi s ohľadom na podmienky, za ktorých bola časť bytu prenajatá

cudzím osobám. Poukazuje aj na to, že v ponuke bytu, ktorý obstarala sa jednalo o 2 izbový byt, pričom
v byte, ktorý odporca užíva, mal vyčlenenú 1 izbu, za súčasného prenajatia dvoch izieb cudzím osobám.
Poukazuje na to, že byt predtým slúžil na ubytovanie kompletnej 4 člennej rodiny. Ponuka navrhovateľky
nezodpovedala dvom základným kritériám a to cene prenájmu a trvalosti užívania ponúkaného bytu.
Navrhovateľka trvala na tom, aby súd preveril výšku nájmu za navrhovateľkou ponúkaný byt v časovom

období jeho ponuky. Navrhuje osloviť Národnú asociáciu realitných kancelárií Slovenska za účelom
preverenia ceny nájmu za ponúkaný 2 izbový byt. Poukazuje na povinnosť súdu skúmať výšku
nájomného, ktorú mal hradiť odporca za užívaný byt. Navrhovateľka súdu predkladá listinný dôkaz SBD
Bratislava IV z 19.5.2009 podľa ktorého len za nájom bytu v priemere vykazoval 142,X2 eur mesačne
bez energií za rok 2005. Je v rozpore s dobrými mravmi, keď odporca byt užíval, pričom riadne neplatil

za jeho užívanie, ako aj skutočnosť, že odporcovi neboli zverené maloleté deti a navrhovateľka opustila
byt aj s deťmi. Poukazuje aj na trestné stíhanie vedené proti odporcovi. Argumenty PZN k tomu, že
navrhovateľka sa ináč správa k cudzím ľuďom ako k odporcovi odôvodňuje tým, že navrhovateľka sa
vysťahovala z bytu do prenajatého bytu, kde platila nájomné aj nedoplatky na byte užívanom odporcom,
starala sa o dve maloleté deti a preto vynaložila úsilie na získanie ďalších peňažných prostriedkov.

Teda namietajú, že by konala v rozpore s dobrými mravmi. Výška nájmu požadovaná za navrhovateľkou
obstaraný byt bola v reláciách, ktoré oznámila D.. Navrhovateľka splnila svoju ponukovú povinnosť o
poskytnutí náhradného bytu a odporca nemal dôvod túto ponuku odmietnuť.

PZO reaguje na prednes PZN tak, že cena, ktorú oznámila D. je všeobecná cena, odporca namieta,

že navrhovateľkou ponúkaný byt bol preňho veľký, poukazuje na to, že byt, ktorý mal vypratať bol X
izbový, pričom v tomto byte býval odporca s navrhovateľkou a deťmi. Byt bol družstevným bytom v čase
rozhodnutia tunajšieho súdu v konaní 19C a odporca mal za to, že mu mala navrhovateľka obstarať
družstevný byt. Podľa PZO v súčasnosti je úplne iná situácia keď byt, ktorý má jej mandant vypratať je
už vo vlastníctve. Poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľka prenajala byt užívaný odporcom cudzím

ľuďom, pričom od nich požadovala omnoho nižšie nájomné, ako ktoré ponúkala pri svojom návrhu na
vyprataniebytuodporcovi.Poukazujeopätovnenato,ževtomčasenájomné12000Skbolopreodporcu
s ohľadom na jeho vtedajší príjem nesplniteľné. PZO namieta procesné dôvody a navrhuje aby súd
konanie zastavil s poukazom na skutočnosť, že o tejto veci medzi totožnými účastníkmi konania sa už
na tunajšom súde rozhodovalo v konaní 22C/X04/20A.keď došlo k zastaveniu konania, právoplatné to

bolo 12.7.2008.

PZN reaguje na skutočnosti tvrdené PZO tak, že poukazuje na uznesenie krajského súdu, ktoré
naznačilo ďalší smer dokazovania po zrušení rozsudku, kde dalo do pozornosti preveriť oprávnenosť
navrhovateľkou zabezpečeného náhradného bytu z hľadiska jeho ceny, čo teda súd aj splnil, pokiaľ ide

o jej argumentáciu, že navrhovateľka bola povinná zabezpečiť družstevný byt, resp. byt vo vlastníctve,
tu tiež s takýmto tvrdením nesúhlasí a podľa jej názoru navrhovateľka si splnila svoju povinnosť
zabezpečiť odporcovi primeraný náhradný byt. K tvrdeniu, že navrhovateľka požadovala nižšie nájomné
od nájomcov, ktorých ubytovala v byte, ktorý užíva do dnešného dňa odporca, poukazuje na jej zlúfinančnú situáciu, keď s dvoma deťmi musela opustiť spoločný byt, prenajať si iný byt, kde platila
ekonomické nájomné.

PZO zotrváva na svojom tvrdení neadekvátnosti navrhovateľkou ponúkanej bytovej náhrady z
pohľadu sociálno-ekonomických možností odporcu, keď tento bol rozvedený, nemal zverené dieťa do
opatery, platil výživné na dve deti, žil sám a jeho majetkové pomery neumožňovali platiť nájomné,
ktoré požadovala za ponúkaný byt vlastníčka predmetného bytu. Nemal ani takéto požiadavky na
uspokojovanie svojich potrieb.

PZN dáva do pozornosti súdu nedostatočne priznané príjmy odporcom v čase konania. Poukazuje na to,
že v tom čase, keď prebiehalo toto konanie si zakúpil osobné auto, na ktorom jazdil, platil výživné 1X2,78
eur. V rámci súdneho vyporiadania garáže ponúkol navrhovateľke, že odkúpi jednu polovicu, potom
jednorázovo mal vyrovnať podlžnosti vzniknuté v súvislosti s užívaním bytu. Navrhovateľom deklarovaný
príjem nezodpovedá jeho reálne splneným platovým povinnostiam. V tom čase v mimosúdnom rokovaní

ponúkol navrhovateľke na vyrovnanie X7 000 eur.

Odporca poukazuje na to, že príjmy jeho bývalej manželky sú diametrálne odlišné od jeho príjmov. Musel
si požičiavať prostriedky, aby mohol vyrovnať podlžnosti, ktoré mu boli priznané súdnym rozhodnutím
a musel vyvinúť maximálne úsilie, aby ich vyrovnal a vyhol sa exekučným konaniam. Pokiaľ ide o auto,

ktoré si mal kúpiť, bola to XXX, XA.A., teda nič drahé, kúpil ho na splátky.

PZO kladie navrhovateľke otázku, prečo nezabezpečila odporcovi 1 izbový byt, táto odpovedá, že v
tom čase na dobu neurčitú bol problém obstarať byt. Ešte dopĺňa, že v čase, keď zabezpečovala pre
odporcu náhradný byt, zastupoval ju Dr. XXCj, ktorý telefonoval s odporcom, zisťoval u odporcu, aký byt

by prichádzal do úvahy a odporca sa mal vyjadriť tak, že najlepší by bol 2 izbový byt.

Odporca tvrdenia navrhovateľky popiera. Navrhovateľka hľadala náhradný byt tak, že navštívila viacero
realitných kancelárií, maklérov, oslovila svojich známych. V realitných kanceláriách jej bolo povedané,
že obstarať byt na dobu neurčitú bude problematické, ale dôkazy na tieto tvrdenia nemá.

Podľa tvrdenia odporcu navrhovateľka mu mala ponúknuť 9X 000 eur na vyrovnanie v r.2012,
aby si mohol byt odkúpiť. Ponuka navrhovateľky nevyhovovala ani z hľadiska kvantitatívneho, keď
navrhovateľka ponúkla odporcovi 2-izbový byt za cenu, ktorá zodpovedá aj súčasným cenovým reláciám
a teda v tom čase bola táto cena vysoká (12000 Sk), čo s ohľadom na príjem odporcu, resp. jeho

finančnú situáciu nebolo možné akceptovať, pričom navrhovateľka v tom čase byt, ktorý je predmetom
konania, ako jeho vlastníčka prenajala dvom cudzím osobám, konkrétne dve izby a príslušenstvo,
pričom odporcovi mala ostať jedna izba. Takéto podmienky pre cudzích nájomcov boli výhodnejšie ako
podmienky, ktoré zabezpečila pre odporcu. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že BSM účastníkov nebolo
ešte vysporiadané, odporca vlastnil garsónku, ktorá sa použila na výmenu za byt, ktorý je predmetom

konania, teda konanie navrhovateľky je v rozpore s dobrými mravmi. V ponuke bytu odporcovi, ktorý
obstarala navrhovateľka sa jednalo o 2-izbový byt, pričom v byte, ktorý odporca užíval, mal vyčlenenú
jednu izbu, za súčasného prenajatia dvoch izieb cudzím osobám. Byt pôvodne slúžil na ubytovanie
kompletnej 4-člennej rodiny. Podľa jej tvrdenia ponuka nezodpovedala dvom základným kritériám, a to
cena a trvalosť užívania ponúkaného bytu.

PZN žiadala, aby súd preveril výšku nájmu ponúknutého bytu cez Národnú asociáciu realitných
kanceláriiSlovenska. PredložilaajlistinnýdôkazSBDBAIVz19.5.2009,podľaktoréhonájomvykazoval
priemerne 142,X2 eur mesačne bez energii za rok 2005. Taktiež poukázala na rozpor s dobrými mravmi,
keď odporca byt užíval, pričom riadne neplatil za jeho užívanie, ako aj skutočnosť, že odporcovi neboli

zverené maloleté deti a navrhovateľka opustila byt aj s deťmi. Proti odporcovi sa viedlo aj trestné
stíhanie. Navrhovateľka sa vysťahovala z bytu, kde platila nájomné aj nedoplatky na byte užívanom
odporcom, starala sa o dve maloleté deti a preto vynaložila úsilie na získanie peňažných prostriedkov,
teda namietala tvrdenie PZO, že jej mandantka konala v rozpore s dobrými mravmi.

Súd sa stotožnil s tvrdením odporcu a jeho právnej zástupkyne, že navrhovateľka poznala finančnú
situáciu odporcu, v tom čase prebiehali na súde viaceré konania iniciované navrhovateľkou a dcérou
účastníkov (konanie na zaplatenie nedoplatkov na byte hradených navrhovateľkou, zvýšenie výživnéhopre dcéru) vedela, aké sú zárobkové možnosti odporcu v čase zabezpečovania bytu, keď na vyrovnanie
rôznych podlžností musel si požičať, teda navrhovateľkou obstaraný byt bol pre odporcu neprijateľný.

O trovách konania rozhodol súd s poukazom na § 151 ods. X OSP, s ohľadom na väčší počet nárokov
uplatňovaných v konaní, súd o trovách konania rozhodne do X0 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom

Okresného súdu Bratislava IV.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods.
3 OSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané a datované, v
dostatočnom počte rovnopisov) a náležitosti podľa § 205 ods.1 OSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

vakomrozsahusarozhodnutienapáda,včomsarozhodnutiealebopostupsudupovažujezanesprávne
a čoho sa odvolateľ domáha).
Odôvodnenie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že (§
205 ods. 2 OSP)
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) Doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.