Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 22, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/106/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200254
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD., MBA

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200254.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina

Ľuptáka, PhD. (sudca spravodajca) a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej
Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: ZSOLTI CARS s.r.o., so sídlom Mierová 326/5, 991 06 Želovce, IČO:
47580356,zastúpenýprávnymzástupcom:1/JUDr.IvoBabjak,advokát,sosídlomSovietskychhrdinov
200/33, 089 01 Svidník, IČO: 42 227 534, 2/ AK JUDr. Andrea Slezáková, s. r. o., so sídlom Robotnícka
10, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 860 999, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonností rozhodnutí
žalovaného č. 100401524/2019, č. 100401892/2019, č. 100401094/2019, č. 100401231/2019, č.

100401718/2019, č. 100401445/2019 a č. 100401649/2019, všetky zo dňa 07. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100401524/2019
zo dňa 07. februára 2019 z a m i e t a.

II. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100401892/2019
zo dňa 07. februára 2019 z a m i e t a.

III. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100401094/2019
zo dňa 07. februára 2019 z a m i e t a.

IV. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100401231/2019
zo dňa 07. februára 2019 z a m i e t a.

V. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100401718/2019
zo dňa 07. februára 2019 z a m i e t a.

VI. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100401445/2019 zo dňa 07. februára 2019 z a m i e t a.

VII. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100401649/2019 zo dňa 07. februára 2019 z a m i e t a.

VIII. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. U žalobcu ako u daňového subjektu bola vykonaná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty
(ďalej aj len „DPH") Daňovým úradom Banská Bystrica, pobočka Zvolen (ďalej aj len „správca dane"
alebo „orgán verejnej správy 1. stupňa") za zdaňovacie obdobia máj - december 2014. O výsledkudaňovejkontrolybolivyhotovenéProtokolyč.100360253/2018ač.100360255/2018zodňa13.02.2018,
ktorý bol žalobcovi doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole dňa
26.02.2018.

2. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 100360253/2018 zo dňa 13.02.2018 vyjadril v podaní
zo dňa 17.03.2018. Pripomienky k tomuto protokolu boli so žalobcom prerokované dňa 27.04.2018, o
čom bola spísaná zápisnica.

3. Správca dane daňovou kontrolou zistil, že v zdaňovacích obdobiach máj 2014, jún 2014, júl 2014,
august 2014, september 2014, október 2014, november 2014 si žalobca uplatnil právo na odpočítanie
DPH z faktúr vystavených deklarovaným dodávateľom SIEŇ AUKCIÍ GALÉRIA MEDEA s.r.o., Beckov
361, 961 38 Beckov IČO: 46 736 921 (ďalej aj „Sieň Aukcií, s.r.o." alebo „dodávateľ") V následných
vyrubovacích konaniach správca dane po posúdení splnenia podmienok na odpočítanie DPH vydal
rozhodnutia, ktorými určil daňové povinnosti žalobcu. Voči rozhodnutiam správcu dane podal žalobca

odvolania, o ktorých rozhodol žalovaný tak, že prvostupňové rozhodnutia správcu dane potvrdil.

4. Rozhodnutia vydané žalovaným a správcom dane vo vyrubovacom konaní žiadal žalobca preskúmať
na základe samostatne podaných správnych žalôb. Správny súd uznesením č. k. 23S/106/2019-84
zo dňa 28.11.2019 spojil do spoločného konania veci vedené pod sp. zn. 23S/106/2019 (zdaňovacie

obdobie máj 2014), 23S/108/2019 (zdaňovacie obdobie júl 2014), 23S/109/2019 (zdaňovacie obdobie
august 2014), 23S/110/2019 (zdaňovacie obdobie september 2014), 23S/111/2019 (zdaňovacie obdobie
november 2014), 23S/112/2019 (zdaňovacie obdobie jún 2014) a 23S/113/2019 (zdaňovacie obdobie
október 2014), postupom podľa § 65 ods. 1 a § 5 ods. 7 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len
„SSP") z dôvodu, že veci sa týkajú tých istých účastníkov konania a skutkovo a právne spolu súvisia

(ide o totožného deklarovaného dodávateľa).

5. Rozhodnutím č. 101800439/2018 zo dňa 13.09.2018 správca dane určil žalobcovi podľa § 68 ods.
5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„daňový poriadok") rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2014 v sume 12 399,99 Eur, nepriznal

nadmerný odpočet v sume 3 170,79 Eur a vyrubil daň v sume 9 229,70 Eur.

6. Správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených
deklarovaným dodávateľom SIEŇ AUKCIÍ GALÉRIA MEDEA,s.r.o..:
- č. 21001514 zo dňa 21.05.2014, fakturovaný odpredaj motorového vozidla značky X., základ dane: 24

500,00 Eur, 20 % DPH: 4 900,00 Eur, celková suma 29 400,00 Eur
- č. 20003514 zo dňa 20.05.2014, fakturovaný odpredaj motorového vozidla značky H., základ dane: 22
500,00 Eur, 20 % DPH: 4 500,00 Eur, celková suma 27 000,00 Eur
- č. 20001514 zo dňa 20.05.2014, fakturovaný odpredaj motorového vozidla značky L., základ dane: 7
916,67 Eur, 20 % DPH: 1 583,33 Eur, celková suma 9 500,00 Eur

- č. 20002514 zo dňa 20.05.2014, fakturovaný odpredaj motorového vozidla značky K., základ dane: 7
083,34 Eur, 20 % DPH: 1 416,66 Eur, celková suma 8 500,00 Eur

7. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
100401524/2019 zo dňa 07.02.2019 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Vec napadla pod sp. zn.

23S/106/2019.

8. Rozhodnutím č. 101802848/2018 zo dňa 13.09.2018 správca dane určil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a
6 Daňového poriadku rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2014 v sume 20 233,32 Eur, nepriznal
nadmerný odpočet v sume 5 644,89 Eur a vyrubil daň v sume 14 588,43 Eur.

9. Správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených
deklarovaným dodávateľom Sieň Aukcií, s.r.o.:
- č. 030004714 zo dňa 03.07.2014, fakturovaný odpredaj motorového vozidla značky X., základ dane:
11 250,00 Eur, 20 % DPH: 2 250,00 Eur, celková suma 13 500,00 Eur

- č. 030005714 zo dňa 03.06.2014, fakturovaný odpredaj motorového vozidla značky H., základ dane:
13 750,00 Eur, 20 % DPH: 2 750,00 Eur, celková suma 16,500,00 Eur
- č. 07000714 zo dňa 07.07.2014, fakturovaný odpredaj motorového vozidla značky P., základ dane: 9
916,67 Eur, 20 % DPH: 1 983,33 Eur, celková suma 11 900,00 Eur- č. 21001214 zo dňa 21.07.2014, fakturovaný odpredaj motorového vozidla značky P., základ dane: 7
916,67 Eur, 20 % DPH: 1 583,33 Eur, celková suma 9 500,00 Eur
- č. 140007714 zo dňa 14.07.2014, fakturovaný odpredaj motorového vozidla značky X., základ dane:

18 750,00 Eur, 20 % DPH: 3 750,00 Eur, celková suma 22 500,00 Eur
- č. 140008714 zo dňa 14.07.2014, fakturovaný odpredaj motorového vozidla značky P., základ dane: 7
500,00 Eur, 20 % DPH: 1 500,00 Eur, celková suma 9 000,00 Eur
- č. 140009714 zo dňa 14.07.2014, fakturovaný odpredaj motorového vozidla značky P., základ dane: 8
750,00 Eur, 20 % DPH: 1 750,00 Eur, celková suma 10 500,00 Eur

- č. 140010714 zo dňa 14.07.2014, fakturovaný odpredaj motorového vozidla značky K., základ dane:
10 416,67 Eur, 20 % DPH: 2 083,33 Eur, celková suma 12 500,00 Eur
- č. 140011714 zo dňa 14.07.2014, fakturovaný odpredaj motorového vozidla značky K., základ dane:
12 916,67 Eur, 20 % DPH: 2 583,33 Eur, celková suma 15 500,00 Eur

10. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.

100401892/2019 zo dňa 07.02.2019 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Vec napadla pod sp. zn.
23S/108/2019.

11. Rozhodnutím č. 101803106/2018 zo dňa 13.09.2018 správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového
poriadku určil žalobcovi rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie august 2014 v sume 18 016,67,- Eur,

nepriznal nadmerný odpočet v sume 6 886,30 Eur a vyrubil daň v sume 11 130,37 Eur.

12. Správca dane neuznal odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených deklarovaným
dodávateľom SIEŇ AUKCIÍ GALÉRIA MEDEA,s.r.o..:
- č. 180007814 zo dňa 18.08.2014, fakturovaný odpredaj motorového vozidla značky P., základ dane:

10 000,00 Eur, 20 % DPH: 2 000,00 Eur, celková suma 12 000,00 Eur
- č. 150001814 zo dňa 15.08.2014, fakturovaný odpredaj motorového vozidla značky H., základ dane:
10 833,33 Eur, 20 % DPH: 2 166,67 Eur, celková suma 13 000,00 Eur
- č. 110001814 zo dňa 11.08.2014, fakturovaný odpredaj motorového vozidla značky H., základ dane:
15 833,34 Eur, 20 % DPH: 3 166,66 Eur, celková suma 19 000,00 Eur

- č. 11002814 zo dňa 11.08.2014, fakturovaný odpredaj motorového vozidla značky H., základ dane: 18
750,00 Eur, 20 % DPH: 3 750,00 Eur, celková suma 22 500,00 Eur
- č. 18005814 zo dňa 18.08.2014, fakturovaný odpredaj motorového vozidla značky P. základ dane: 9
666,67 Eur, 20 % DPH: 1933,33 Eur, celková suma 11 600,00 Eur
- č. 180006814 zo dňa 18.08.2014, fakturovaný odpredaj motorového vozidla značky H., základ dane:

25 000,00 Eur, 20 % DPH: 5 000,00 Eur, celková suma 30 000,00 Eur

13. Voči uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. 100401094/2019 zo dňa 07.02.2019 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Vec
napadla pod sp. zn. 23S/109/2019.

14. Rozhodnutím č. 101803237/2018 zo dňa 13.09.2018 správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového
poriadku určil žalobcovi rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie september 2014 v sume 5 333,33 Eur.

15. Správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených

deklarovaným dodávateľom SIEŇ AUKCIÍ GALÉRIA MEDEA,s.r.o...:
- č. 050001914 zo dňa 05.09.2014, fakturovaný odpredaj motorového vozidla značky H., základ dane:
26 666,67 Eur, 20 % DPH: 5 333,33 Eur, celková suma 32 000,00 Eur

16. Proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný

rozhodnutím č. 100401231/2019 zo dňa 07.02.2019 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Vec
napadla pod sp. zn. 23S/110/2019.

17. Rozhodnutím č. 101803716/2018 zo dňa 13.09.2018 správca dane vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods.
5 a 6 Daňového poriadku rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie november 2014 v sume 26 066,67 Eur,

nepriznal nadmerný odpočet v sume 2 675,43 Eur a vyrubil daň v sume 23 391,24 Eur.

18. Správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od deklarovaného
dodávateľa SIEŇ AUKCIÍ GALÉRIA MEDEA,s.r.o..:- č. 210001114 zo dňa 21.11.2014, fakturovaný odpredaj motorového vozidla značky H., základ dane:
25 833,33 Eur, 20 % DPH: 5 166,67 Eur, celková suma 31 000,00 Eur
- č. 210011114 zo dňa 21.11.2014, fakturovaný odpredaj motorového vozidla značky P., základ dane: 10

000,00 Eur, 20 % DPH: 2 000,00 Eur, celková suma 12 000,00 Eur
- č. 240001114 zo dňa 24.11.2014, fakturovaný odpredaj motorového vozidla značky X., základ dane: 9
500,00 Eur, 20 % DPH: 1 900,00 Eur, celková suma 11 400,00 Eur
- č. 240011114 zo dňa 24.11.2014, fakturovaný odpredaj motorového vozidla značky P., základ dane: 5
833,33 Eur, 20 % DPH: 1 166,67 Eur, celková suma 7 000,00 Eur

- č. 280041114 zo dňa 28.11.2014, fakturovaný odpredaj motorového vozidla značky T. , základ dane:
21 666,67 Eur, 20 % DPH: 4 333,33 Eur, celková suma 2600,00 Eur
- č. 280031114 zo dňa 28.11.2014, fakturovaný odpredaj motorového vozidla značky X., základ dane:
22 500,00 Eur, 20 % DPH: 4 500,00 Eur, celková suma 27 00,00 Eur
- č. 280021114 zo dňa 28.11.2014, fakturovaný odpredaj motorového vozidla značky P., základ dane: 10
000,00 Eur, 20 % DPH: 2 000,00 Eur, celková suma 12 000,00 Eur

- č. 280001114 zo dňa 28.11.2014, fakturovaný odpredaj motorového vozidla značky P., základ dane: 25
000,00 Eur, 20 % DPH: 5 000,00 Eur, celková suma 30 000,00 Eur

19. Voči uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. 100401718/2019 zo dňa 07.02.2019 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Vec

napadla pod sp. zn. 23S/111/2019.

20. Rozhodnutím č. 101802223/2018 zo dňa 13.09.2018 správca dane vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods.
5 Daňového poriadku rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2014 v sume 24 499,97 Eur.

21. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od
deklarovaného dodávateľa SIEŇ AUKCIÍ GALÉRIA MEDEA,s.r.o..:
- č. 03001614 zo dňa 03.06.2014, fakturovaný odpredaj motorového vozidla značky H., základ dane: 20
000,00 Eur, 20 % DPH: 4 000,00 Eur, celková suma 24 000,00 Eur
- č. 03000614 zo dňa 03.06.2014, fakturovaný odpredaj motorového vozidla značky X., základ dane: 20

833,34 Eur, 20 % DPH: 4 166,66 Eur, celková suma 25 000,00 Eur
- č. 030001614 zo dňa 06.06.2014, fakturovaný odpredaj motorového vozidla značky H., základ dane:
21 666,67 Eur, 20 % DPH: 4 333,33 Eur, celková suma 26 000,00 Eur
- č. 12000614 zo dňa 12.06.2014, fakturovaný odpredaj motorového vozidla značky P., základ dane: 8
333,34 Eur, 20 % DPH: 1 666,66 Eur, celková suma 10 000,00 Eur

- č. 19000614 zo dňa 19.06.2014, fakturovaný odpredaj motorového vozidla značky X., základ dane: 23
333,34 Eur, 20 % DPH: 4 666,66 Eur, celková suma 28 000,00 Eur
- č. 03002614 zo dňa 03.06.2014, fakturovaný odpredaj motorového vozidla značky X., základ dane: 28
333,34 Eur, 20 % DPH: 5 666,66 Eur, celková suma 34 000,00 Eur

22. Voči uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. 100401445/2019 zo dňa 07.02.2019 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Vec
napadla pod sp. zn. 23S/112/2019.

23. Rozhodnutím č. 101803508/2018 zo dňa 13.09.2018 správca dane vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods.

5 Daňového poriadku rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie október 2014 v sume 28 549,99 Eur.

24. Správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od deklarovaného
dodávateľa SIEŇ AUKCIÍ GALÉRIA MEDEA,s.r.o..:
- č. 03000114 zo dňa 03.10.2014, fakturovaný odpredaj motorového vozidla značky H., základ dane: 19

166,67 Eur, 20 % DPH: 3 833,33 Eur, celková suma 23 000,00 Eur
- č. 290001014 zo dňa 29.10.2014, fakturovaný odpredaj motorového vozidla značky K., základ dane:
11 833,33 Eur, 20 % DPH: 2 366,67 Eur, celková suma 14 200,00 Eur
- č. 2400010114 zo dňa 22.10.2014, fakturovaný odpredaj motorového vozidla značky P., základ dane:
8 583,34 Eur, 20 % DPH: 1 716,66 Eur, celková suma 10 300,00 Eur

- č. 2300021014 zo dňa 23.10.2014, fakturovaný odpredaj motorového vozidla značky H., základ dane:
20 416,67 Eur, 20 % DPH: 4 083,33 Eur, celková suma 24 500,00 Eur
- č. 2300031014 zo dňa 23.10.2014, fakturovaný odpredaj motorového vozidla značky K., základ dane:
8 583,33 Eur, 20 % DPH: 1 716,67 Eur, celková suma 10 300,00 Eur- č. 14000114 zo dňa 13.10.2014, fakturovaný odpredaj motorového vozidla značky L., základ dane: 74
166,67 Eur, 20 % DPH: 14 833,33 Eur, celková suma 89 000,00 Eur.

25. Voči uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. 100401649/2019 zo dňa 07.02.2019 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Vec
napadla pod sp. zn. 23S/113/2019.

26. Správca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí vyhodnotil vykonané dôkazy tak, že:

- spoločnosti, ktoré sú uvedené v odpovediach - oznámeniach o realizovaných nadobudnutiach
slovenského nadobúdateľa (.) zo systému P., sa nezhodujú s názvami spoločností, ktoré sú uvedené na
zahraničných technických preukazoch motorových vozidiel nakúpených od dodávateľov uvedených na
faktúrach predložených kontrolovaným daňovým subjektom k daňovej kontrole,
- nebola spochybnená existencia tovaru ojazdených motorových vozidiel, o čom bolo vykonané

dokazovanie na Okresnom úrade Veľký Krtíš, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií,
- bol spochybnený deklarovaný dodávateľ uvedený na faktúrach predložených ku daňovej kontrole a bol
spochybnený vznik daňovej povinnosti u tohto deklarovaného dodávateľa,
- boli preverené kontrolné výkazy dodávateľa, do kontrolného výkazu daňové subjekty uvádzajú
zdaniteľné obchody za príslušné zdaňovacie obdobie, avšak hodnoty v kontrolných výkazoch nie sú

dôkazom, že sa zdaniteľné obchody uskutočnili tak, ako je uvedené v kontrolných výkazoch a na
faktúrach,
- je irelevantné, že odberateľ dodávateľovi zaplatil určitú finančnú čiastku, ktorá mala byť zaplatená na
základe dodania tovaru, keď nebolo preukázané konkrétne dodanie tovaru v konkrétnom obchodnom
prípade od dodávateľa uvedeného na faktúre,

- deklarovaný dodávateľ ako platiteľ DPH bol dňa 30.11.2014 zrušení, konateľom a spoločníkom
deklarovaného dodávateľa je od 09.10.2014 nekontaktný občan z G.. Preverovaním nebolo preukázané
dodanie tovaru práve dodávateľom, ktorý bol uvedený na preverovaných faktúrach z dôvodu,
že dodávateľ nepredložil správcovi dane žiadne doklady a dôkazy, ktoré by reálne preukazovali
nákup ojazdených vozidiel od dodávateľa SIEŇ AUKCIÍ GALÉRIA MEDEA, s.r.o. v predmetných

kontrolovaných zdaňovacích obdobiach.
-deklarovanýdodávateľpodalposlednédaňovépriznaniekdanizpríjmovprávnickýchosôbzarok2013,
- u nekontaktného deklarovaného dodávateľa nebolo možné správcovi dane vykonať miestne zisťovania
a preveriť, či boli zdaniteľné obchody uskutočnené tak, ako to je uvedené na preverovaných faktúrach
predložených ku daňovej kontrole, preto vznikla pochybnosť o uskutočnení zdaniteľných obchodov,

- svedkovia bývalí konatelia spoločnosti SIEŇ AUKCIÍ GALÉRIA MEDEA, s.r.o. - L. P. a G. P. sa
nedostavili na vypočutie svedkov, v písomnom ospravedlnení uviedli, že jeden je práceneschopný a
druhý je odcestovaný mimo územia SR. Z uvedených dôvodov správca dane v ďalšom konaní svedkom
neurčilnáhradnýtermínvypočutia,ďalejpostupovalvzmyslezákonaosprávedaníavypracovalprotokol
z daňovej kontroly.

27. Na základe uvedených zistení správca dane dospel k záveru, že u deklarovaného dodávateľa
nevznikla daňová povinnosť tak, ako je to uvedené na preverovaných faktúrach.

28. Správca dane ďalej uviedol, že žalobca predložil len faktúry a tieto bez ďalšieho preukázania nie

sú dôkazom o tom, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené, je to len tvrdenie o takýchto udalostiach.
Faktúra je použiteľná z hľadiska nároku na odpočítanie DPH len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v
nej uvedené odrážajú skutočnosť.

29. Faktúra je splnením formálnej stránky na uplatnenie odpočítania dane, ale táto musí byť odrazom

reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje platiteľ.

30. Následne správca dane v priebehu vyrubovacieho konania vykonal dokazovanie - vypočutie svedkov
L. P. a jeho X. G. P. - bývalých konateľov spoločnosti SIEŇ AUKCIÍ GALÉRIA MEDEA, s.r.o., z
výpovedí však vyplývajú len pochybnosti o reálnom obchode medzi daňovými subjektmi, výpovede

sú všeobecné, bez poskytnutia konkrétnych informácií o dodávateľoch tovaru, bez možnosti overenia
ich tvrdení. Aj všeobecné a ničím nepodložené tvrdenia daňového subjektu nie sú takými dôkazmi,
ktoré by preukázali, že tovar dodala práve osoba uvedená na faktúrach. Správca dane zdôrazňuje,
že svedkovia vo výpovediach neuviedli, od koho tovar spoločnosť SIEŇ AUKCIÍ GALÉRIA MEDEA,s.r.o. nakúpila. Ich výpovede vyhodnotil správca dane tak, že neposkytli informácie, ktoré by preukázali
oprávnenosť odpočítania dane z faktúr. Správca dane má za to, že nebolo preukázané, že tovar, ktorý
mal byť dodaný a uvedený na preverovaných faktúrach, bol skutočne dodaný platiteľom uvedeným na

týchto faktúrach. Nebolo preukázané, od koho bol tovar nakúpený k dodávateľovi - do spoločnosti
SIEŇ AUKCIÍ GALÉRIA MEDEA, s.r.o. a preto tento nemohol tovar predať kontrolovanému daňovému
subjektu ZSOLTI CARS, s.r.o. Daňový subjekt v priebehu výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho
konanianepredložilžiadnerelevantnédokladyadôkazy,žedaňovápovinnosťvznikladodávateľoviSIEŇ
AUKCIÍ GALÉRIA MEDEA, s.r.o. tak, ako je uvedené na preverovaných faktúrach.

31. Pochybnosť správcu dane, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili v zmysle predložených faktúr tak
nevyvrátili z dôvodu, že svedkovia neuviedli konkrétneho dodávateľa od ktorého nakúpili motorové
vozidlá. Výpovede svedkov sú všeobecné, bez poskytnutia konkrétnych informácií o dodávateľoch
tovaru, bez možnosti overenia ich tvrdení. Svedkovia vo výpovediach neuviedli konkrétne osoby, od
ktorých tovar spoločnosť SIEŇ AUKCIÍ GALÉRIA MEDEA, s.r.o. nakúpila. Výpovede svedkov bratov

P., ktorí nákup potvrdili, vyhodnotil správca dane tak, že neposkytli informácie, ktoré by preukázali
oprávnenosť odpočítania dane z faktúr.

32. Správca dane dospel k záveru, že ojazdené motorové vozidlá, ktoré mali byť dodané a uvedené na
preverovanýchfaktúrach,neboliskutočnedodanéplatiteľomuvedenýmnafaktúrachanebolpreukázaný

pôvod tovaru, najmä od koho bol tovar nakúpený, nebol preukázaný nákup tovaru u deklarovaného
dodávateľa.

33. Správca dane dospel k záveru, že žalobca porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51
ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

(ďalej aj „Zákon o DPH" alebo „zákona č. 222/2004 Z. z."). Odpočítanie dane v zmysle § 49 Zákona
o DPH je viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom podľa správcu
dane žalobca v prejednávaných veciach podmienky na odpočítanie dane nesplnil. Žalobca si uplatnil
právo na odpočítanie dane v rozpore s ustanoveniami Zákona o DPH, pretože nepreukázal, že tovar
dodal deklarovaný dodávateľ uvedený na preverovaných faktúrach. Boli vystavené faktúry, ale nebol

preukázaný vznik daňovej povinnosti u deklarovaného dodávateľa SIEŇ AUKCIÍ GALÉRIA MEDEA,
s.r.o., a tým nebolo preukázané právo na odpočítanie dane u žalobcu.

34. Žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí k odvolacím námietkam žalobcu o tom, že správca dane
neuviedol v odôvodnení svojich rozhodnutí námietky žalobcu a nevysporiadal sa s nimi (konkrétne

námietky uvedené vo vyjadrení zo dňa 06.12.2017), uviedol, že vyjadrenie žalobcu bolo v plnom znení
uvedené v Protokole č. 100360253 zo dňa 13.02.2018 z daňovej kontroly a zároveň správca dane
uviedol aj svoje stanovisko a vysporiadanie sa s pripomienkami žalobcu. Zároveň považoval žalovaný
za správne stanovisko správcu dane vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu zo dňa 06.12.2017 a to, že
žalobca pochybnosti správcu dane v tomto vyjadrení nevyvrátil, nejasnosti nevysvetlil, pravdivosť údajov

riadne nepreukázal, nepredložil správcovi dane žiadne doklady a dôkazy, ktoré by preukázali reálne
uskutočnenie zdaniteľných obchodov, a ktoré by mali vplyv na zistenia správcu dane. Žalovaný tak
neuznalodvolaciunámietkužalobcu,žesprávcadanesanevysporiadalsvyjadrenímzodňa06.12.2017.

35.Kodvolacejnámietkeotom,ževyrubovaciekonaniebolovykonanévrozporesjednouzozákladných

zásad daňového konania, ktorou je zásada hospodárnosti, pretože správca dane z jednej daňovej
kontroly vydal sedem samostatných rozhodnutí, žalovaný uviedol, že túto námietku nepovažuje za
dôvodnú, pretože nemá oporu v Daňovom poriadku, ani v Zákone o DPH. Daňový poriadok umožňuje
správcovi dane začať jednu daňovú kontrolu za viac zdaňovacích období, a aj v tomto prípade bola takto
daňová kontrola začatá za osem zdaňovacích období. Správca dane postupoval pri vypracovaní dvoch

Protokolov z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia 05/2014 - 12/2014 v zmysle platnej legislatívy - v
zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku - ak sa daňovou kontrolou zistí rozdiel v sume, zašle správca
dane spolu s protokolom aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak sa daňovou
kontrolou rozdiel v sume nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela.

36. Protokol č. 100360255/2018 zo dňa 13.02.2018 zo dňa 12.12.2017 bol vypracovaný za zdaňovacie
obdobie december 2014, v ktorom neboli zistené porušenia zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov - t. j. protokol bez nálezu, ktorý bol daňovému subjektu zaslaný bez výzvy na vyjadrenie sa
k zisteniam uvedeným v protokole.37. Protokol č. 100360253/2018 zo dňa 13.02.2018 za zdaňovacie obdobia máj 2014 - november 2014,
za ktoré boli zistené porušenia zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov t. j. protokol s

nálezom, ktorý bol daňovému subjektu zaslaný spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným
v protokole č. 102559983/2017.

38. Žalovaný neuznal ani odvolacie námietky, ktorými žalobca poukazoval na hmotnoprávnu stránku
veci, na potrebu priorizovania Smernice Rady 2006/112/ES pred vnútroštátnym právnym predpisom a

ktorými poukazoval na judikatúru Súdneho dvora EÚ, Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho
súdu ČR. Žalovaný uviedol, že správca dane nevykonal len formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa
aj na skutkový stav veci - na realitu vecného plnenia. Vychádzal z dikcie ustanovení Zákona o DPH,
zohľadňujúc aj závery rozsudkov Súdneho dvora EÚ, ktoré obsahujú výklad Šiestej smernice o DPH,
nahradenej Smernicou Rady 2006/112/ES. Vnútroštátna právna úprava DPH je kompatibilná s právom
EÚ a je vykladaná v súlade s právnou úpravou pre túto nepriamu daň.

39. Ďalej žalovaný poukázal na judikatúru súdov SR, z ktorej vyplýva, že pri posudzovaní nároku na
odpočet DPH musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálno-právnym. Táto zásada podľa §
3 ods. 6 Daňového poriadku nielen umožňuje ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k právnym
úkonom, ktoré sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným

pre nárok na odpočet DPH je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu
faktu, teda že tovar a služby, ktoré sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným
na faktúre.

40. Platiteľ dane je zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri deklarovanom tovare, resp.

službe vzniká daňová povinnosť, a to nielen po stránke formálnej, ale aj po stránke vecnej. Žalobca
predložil len faktúry, z ktorých bol dodávateľ povinný sumu DPH uvedenú na týchto faktúrach priznať a
odviesť. Tieto doklady sú dôkazom len vtedy, ak majú všetky zákonné náležitosti a boli vystavené na
základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie bol daňový subjekt povinný preukázať.

41. Správca dane preveroval faktúry, ktoré boli predmetom účtovníctva s tým, že kontrola nebola
zameraná len na obsahovú stránku faktúr podľa § 71 a § 72 Zákona o DPH, ale bola zameraná na
skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom na
to, či došlo k zdaniteľnému obchodu v zmysle § 8 a § 9 Zákona o DPH.

42. V ďalšom sa žalovaný stotožnil s vyhodnotením vykonaných dôkazov a závermi, ktoré z nich vyvodil
správca dane.

43. K poukazu na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14 (PPUH Stehcemp) žalovaný uviedol,
že nie je možné aplikovať len niektoré časti rozsudku, resp. záver bez bližšieho posúdenia právneho

rámca, sporu vo veci samej a prejudiciálnych otázok. Žalovaný poukázal na body 16., 18. a 19. tohto
rozsudku, v ktorom bolo uvedené, že bolo zamietnuté právo na odpočítanie dane z dôvodu, že faktúry
vystavil neexistujúci subjekt, spoločnosť nebola registrovaná na účely DPH atď. Daňové orgány sa v
rozhodnutí opierali o kritéria pojmu neexistujúceho subjektu upravené vyhláškou v zmysle poľského
práva. Predmetný rozsudok podľa žalovaného práve preto nebolo možné aplikovať na posudzovanú

vec, kde pre nepriznanie uplatneného odpočítania dane bola podstatná skutočnosť, že sa nepreukázalo
dodanie tovaru práve spoločnosťou uvedenou na faktúrach, pričom dodanie nebolo preukázané ani
výsluchom svedka a nepreukázal to ani kontrolovaný daňový subjekt - žalobca. Dodávateľovi nevznikla
daňová povinnosť a existujú len formálne doklady, ktoré neboli potvrdené a nepreukazujú fakturované
plnenia. Neboli predložené relevantné dôkazy preukazujúce reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení a

túto pochybnosť správcu dane kontrolovaný daňový subjekt nevyvrátil a neodstránil.

44. Samotná existencia faktúr, na ktorých je uvedená daň, nezakladá právo na odpočítanie dane.
Správca dane nespochybňoval existenciu tovaru, ale spochybnil dodávateľa uvedeného na faktúrach.

45. V ďalšom poukázal žalovaný na judikatúru ESD a na judikatúru Najvyššieho súdu SR vo veciach
týkajúcich sa DPH.46. Žalovaný dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobcu sú nedôvodné a prvostupňové rozhodnutia
správcu dane potvrdil.

47. Správnymi žalobami, podanými v zákonných lehotách, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutí žalovaného, ako aj rozhodnutí správcu dane, ktoré boli vydané vo vyrubovacích konaniach.
Žalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutí žalovaného, ako aj rozhodnutí správcu dane, a vrátenia
vecí žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Žalobca namietal, že
rozhodnutia neboli vydané v súlade so zákonom, pretože sa zakladajú na nesprávnom právnom

posúdení veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

48. V prvej žalobnej námietke žalobca poukázal na to, že vo svojom odvolaní uviedol, že zo strany
správcu dane došlo k porušeniu § 63 ods. 5 Daňového poriadku, keď sa správca dane v odôvodnení
svojho rozhodnutia nevysporiadal s námietkou žalobcu prednesenou vo vyjadrení zo dňa 06.12.2017 k

zápisnicič.102425542/2017atútonámietkuvosvojomrozhodnutívôbecnespomenul.Vtomtovyjadrení
žalobca vyjadril nesúhlas s tvrdením správcu dane, že predávajúcim nevznikla daňová povinnosť,
keď títo žalobcovi tovar dodali, vystavili za dodaný tovar predmetné faktúry a žalobca za tento tovar
bezhotovostne zaplatil. Reálna existencia tovaru je nepopierateľná. Žalobca namietal, že od svojich
dodávateľov kúpil motorové vozidlá, ktoré títo doviezli zo zahraničia. Motorové vozidlá boli podrobené

kontrole originality vo P. W. a následne boli dané na schvaľovací proces na Okresný úrad, odbor
cestnej dopravy a pozemných komunikácií vo Veľkom Krtíši. So slovenským technickým preukazom boli
následne motorové vozidlá registrované na Okresnom dopravnom inšpektoráte, kde im bolo pridelené
slovenské evidenčné číslo. Po prečítaní zápisnice žalobca nadobudol dojem, že jediným dôvodom, pre
ktorý správca dane mal pochybnosti o realizácii predmetných obchodov s deklarovanými dodávateľmi,

bolo, že dodávatelia boli v čase výkonu daňovej kontroly nekontaktní a že správca dane nebol schopný
fyzicky preveriť ich účtovnú evidenciu.

49. Žalobca poukázal na to, že žalovaný reagoval na odvolaciu námietku tak, že všetky zistenia správcu
dane, ako aj námietky splnomocneného zástupcu daňového subjektu, a vysporiadanie sa správcu dane

s nimi, správca dane uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, preto ani táto odvolacia námietka
nebola dôvodná.

50. Žalobca uviedol, že v rozhodnutí správcu dane (žalobca zrejme mal na mysli rozhodnutie
žalovaného) nevie nájsť vysporiadanie sa s touto jeho odvolacou námietkou, ktorá bola pre daný prípad

podstatná, a to ohľadne tvrdenia, že správca dane nespochybňoval existenciu tovaru a spochybnil
dodávateľa uvedeného na faktúrach. K tejto námietke nebolo zaujaté relevantné stanovisko v zmysle
požiadavky vyslovenej v § 63 ods. 5 Daňového poriadku. V rozhodnutiach absentuje uvedenie úvah,
ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Neobstojí vyjadrenie žalovaného v jeho rozhodnutí, že správca
dane sa s námietkou žalobcu vysporiadal, keď v skutočnosti v rozhodnutí správcu dane vysporiadanie

sa s touto námietkou nie je uvedené.

51. Žalobca ďalej uviedol, že keďže správca dane ako štátny orgán môže konať iba v rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon, tak žalobca do jeho pozornosti dal ustanovenie § 46 ods. 8 Daňového
poriadku, v ktorom sa uvádza, že zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý

obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov. Nikde v Daňovom poriadku nie je
uvedené, že správca dane môže z daňovej kontroly vyhotoviť viac, t. j. dva či tri, či ešte viac protokolov.
Takýmto konaním správcu dane, t. j. že z daňovej kontroly vyhotovil dva protokoly, čím nekonal v súlade
s ust. § 46 ods. 8 Daňového poriadku sa v jeho konaní vyskytla vada, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť
vydaného rozhodnutia.

52. Takýto postup správcu dane, ktorý z jednej daňovej kontroly vyhotovil dva protokoly, považuje
žalobca za nezákonný. Opakovane poukazuje na ustanovenie § 46 ods. 8 Daňového poriadku, podľa
ktorého zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, a nie protokoly. Správca dane
ako štátny orgán môže konať iba v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a nikde v Daňovom

poriadku nie je uvedené, že správca dane môže z daňovej kontroly vyhotoviť viac t. j. dva či tri, či ešte
viac protokolov. Takýmto konaním správcu dane, t. j. že z daňovej kontroly vyhotovil dva protokoly, čím
nekonal v súlade s ust. § 46 ods. 8 Daňového poriadku, sa v jeho konaní vyskytla vada, ktorá môže maťvplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia. Jedná sa totiž o neodstrániteľnú vadu zákonnosti daňovej
kontroly (dodatočne nie je možné niektorý z protokolov zrušiť, alebo vydať jeden nový protokol).

53. K hmotnoprávnej stránke veci žalobca poukázal na to, že Slovenská republika je členským štátom
EÚ, v ktorej pre uplatňovanie DPH platí spoločný systém upravený Smernicou Rady č. 2006/112/ES.
V zmysle § 86 Zákona o DPH boli prebraté právne záväzné akty EÚ uvedené v prílohe č. 6, kde pod
bodom 7 je uvedená Smernica Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2016 o spoločnom systéme DPH. Táto
smernica je právne záväzným aktom EÚ a stala sa súčasťou slovenského právneho poriadku. V zmysle

čl. 7 ods. 2 Ústavy SR je preto potrebné priorizovať smernicu pred vnútroštátnou právnou úpravou DPH.
Výklad jednotlivých článkov smernice poskytuje členským štátom Súdny dvor, pričom jeho rozhodnutia
sú všeobecne záväzné pre celú EÚ, pre všetky členské štáty, ich orgány, aj obyvateľstvo. Judikatúra EÚ
je prameňom práva. V tejto súvislosti žalobca poukázal na názor vyslovený v rozhodnutí Súdneho dvora
EÚ vo veci Costa v. Enel o nadradenosti európskeho práva nad právom vnútroštátnym.

54. Žalobca ďalej uviedol, že vo svojom odvolaní poukázal na to, že právo na odpočítanie DPH je
neoddeliteľnou súčasťou jednotného systému DPH uplatňovaného v krajinách EÚ, a že toto právo
možno obmedziť výlučne za podmienok stanovených v smernici. Ďalej poukázal na závery Súdneho
dvora EÚ v rozhodnutiach C-354/03, C-355/03 a C-484/03, C-80/11 a C-142/11, ako aj vo veci C-285/11.
Zo všetkých týchto rozsudkov podľa žalobcu vyplýva, že právo na odpočítanie dane uvedené v čl. 167

a nasl. smernice je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené.
Nárok na odpočet dane zdaniteľnej osobe môže byť zamietnutý výlučne v prípade, ak s ohľadom na
objektívne skutočnosti je preukázané, že platiteľ dane, ktorému bol dodaný tovar, vedel alebo mal vedieť,
že toto plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho
subjektu. Z rozhodnutí správcu dane aj žalovaného nevyplýva, že by správca dane tvrdil, že žalobca,

resp. osoby konajúce v jeho mene, vedeli alebo mali vedieť, že obchodné prípady sú súčasťou nejakého
podvodného konania.

55. Žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14 (PPUH Stehcemp), konkrétne
na body 26, 29, 33, 36, 41 a 52 tohto rozsudku a uviedol úvahu, v zmysle ktorej je potrebné

závery Súdneho dvora v tejto veci aplikovať na jeho prípad. Konkrétne uviedol, že dodávateľom (vo
veci riešenej Súdnym dvorom EÚ spoločnosť Finnet) je spoločnosť ŠEGÍS, s. r. o. a odberateľom
(vo veci prejednávanej Súdnym dvorom EÚ spoločnosť PPUH Stehcemp) je žalobca. Žalobca mal
faktúry vyhotovené v súlade s § 71 Zákona o DPH, v ktorých ako dodávateľ bola uvedená zdaniteľná
osoba, ktorá tieto faktúry vystavila, zaúčtovala, uviedla v evidencii DPH v kontrolnom výkaze. Žalobca

je zdaniteľnou osobou, ktorá tovar prijala (jeho existenciu správca dane nespochybňoval), za tento
tovar dodávateľovi zaplatil a predal ho ďalej svojím odberateľom (ani túto skutočnosť správca dane
nespochybňoval).

56.DodávateľSIEŇAUKCIÍGALÉRIAMEDEA,s.r.o.preukázateľneanespochybniteľnebolzdaniteľnou

osobou,vykonávalpodnikateľskúčinnosť,podávaldaňovépriznaniakDPHatiežkdanizpríjmu,ukladal
účtovné závierky do príslušného registra. Správca dane v priebehu daňovej kontroly nemal možnosť
fyzickypreveriťúčtovnúevidenciutejtospoločnosti,pretožetátobolaprijejzlúčeníodovzdanáprávnemu
nástupcovi. Štatutárni zástupcovia spoločnosti potvrdili, že predmetné motorové vozidlá táto spoločnosť
žalobcovi dodala.

57. Vychádzajúc zo záverov v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14 je potrebné vyvodiť
záver, že aj keby spoločnosť SIEŇ AUKCIÍ GALÉRIA MEDEA, s.r.o., nemala právo disponovať s
tovarom, za dodanie ktorého žalobcovi vystavila faktúry, nemožno vylúčiť dodanie tohto tovaru, keďže
fakturovaný tovar bol žalobcovi ako odberateľovi skutočne dodaný a žalobca ho preukázateľné použil

pre potreby svojich zdaniteľných plnení. Správca dane nemôže požadovať od žalobcu ďalšie dôkazy, že
tovar od deklarovaného dodávateľa skutočne nakúpil. Žalobca v deklarovaných obchodných prípadoch
splnil všetky náležitosti, ktoré od neho príslušné právne predpisy vyžadujú a tieto skutočnosti podoprel
svedeckými výpoveďami pána G. P..

58. Žalobca považoval vyššie uvedené rozhodnutie Súdneho dvora EÚ za priamo sa vzťahujúce na
jeho prípad. Spoločné znaky oboch prípadov sú podľa neho úplne totožné, pričom v jeho prípade bolo
tvrdenie podopreté dokonca aj svedeckou výpoveďou zástupcu dodávateľa. Napriek preukázateľnej a
nespochybniteľnej existencii materiálneho plnenia a zákonných predpokladov pre uplatnenie nároku naodpočítanie DPH, správca dane a žalovaný vyslovili pochybnosť o osobe dodávateľa. Preto je potom
dôkazné bremeno výlučne na ich strane a práve tieto orgány verejnej moci boli povinné preukázať, že
k obchodom deklarovaným žalobcom v skutočnosti nedošlo.

59. Ďalej žalobca uviedol, že v odvolaní dal do pozornosti aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Sžf/117/2015 zo dňa 08.06.2017, v ktorom bola riešená problematika pochybností správcu dane
o nadobudnutí tovaru od deklarovaného dodávateľa. V tomto rozhodnutí Najvyšší súd SR poukázal
na svoju judikatúru, ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ s tým, že na daňový subjekt nemôže

byť prenášaná zodpovednosť za preukazovanie skutočností v dodávateľskom reťazci, ktorého sa stal
súčasťou, iba že by vedel alebo mohol vedieť, že obchod je poznačený podvodom. V tomto rozhodnutí
bolo poukazované tiež na závery iných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, v ktorých bolo uvedené,
že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným
položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal
vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a

jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Najvyšší súd SR taktiež
uviedol, že v prípade, ak je preukázaná existencia obchodovaného tovaru, je na správcovi dane, aby
objasnil a preukázal, že došlo k zneužitiu práva na odpočítanie dane.

60. Žalobca ďalej uviedol, že taktiež poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR vo veciach sp. zn.

3Sžf/1/2011 a sp. zn. 5Sžf/22/2009. Poukázal tiež na to, že Najvyšší súd SR odkázal na rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5Afs/131/2004 zo dňa 25.03.2005 o tom, že dôkazné bremeno
nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých, resp. akýkoľvek skutočností,
teda i tých, ohľadne ktorých táto povinnosť stíha úplne iný subjekt.

61. V rozsudku sp. zn. 3Sžf/1/2011 žalobca poukázal na tú časť, v ktorej bol prezentovaný záver, že
skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH tvoria dôkazné
bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu
(daňového subjektu) na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a subdodávateľov. Tieto skutočnosti
nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu, a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt

znášať dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených
prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum a Electronics) a C-484/03 (Bond House), kde Súdny
dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná
predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo
nemôževedieť.Každátransakciamusíbyťposudzovanásamaosebeacharakterjednotlivýchtransakcií

nemôžebyťzmenenýpredchádzajúcimialebonáslednýmiudalosťami.NajvyššísúdSRtiežkonštatoval,
že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným
položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných tovarov a služieb od určitého dodávateľa, vyčerpal
vlastné dôkazné bremeno a na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a
subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno a dôkaznú núdzu správca dane.

62. Podľa žalobcu sám žalovaný uznal, že akceptuje prioritu komunitárneho práva pred právom
vnútroštátnym vo veciach uplatňovania nároku na odpočítanie dane.

63. V prípade žalobcu neexistovali žiadne priame či nepriame dôkazy, ba dokonca ani indície, smerujúce

k tomu, že by sa mal nákupom motorových vozidiel a ich následným predajom dopustiť podvodu na
DPH, či podieľať sa na takomto podvode. Správca dane, ani žalovaný, vo svojich rozhodnutiach ani
slovom neuviedli svoje pochybnosti o podvodnom konaní žalobcu vo vzťahu k svojmu dodávateľovi,
resp.neuviedližiadnuobjektívnuskutočnosť,ktorábynasvedčovalatomu,žežalobcavedelalebomohol
vedieť, že sa jeho dodávateľ dopúšťa podvodu na DPH.

64. V tejto súvislosti žalobca poukázal na dôkaz - kontrolné výkazy dodávateľa za príslušné zdaňovacie
obdobia. Inštitút kontrolného výkazu bol včlenený do Zákona o DPH z toho dôvodu, aby správca dane
mohol tzv. krížovým spôsobom overiť, či dodávateľ odberateľa, uplatňujúceho nárok na odpočítanie
dane, príslušné faktúry uviedol vo svojej účtovnej evidencii a daň z nich priznal. Žalobca od každého

svojho dodávateľa žiadal predložiť kópiu kontrolného výkazu, aby mal istotu, že jeho dodávateľ
sa nedopúšťa žiadneho podvodného konania, a že vystavené faktúry, z ktorých si žalobca uplatnil
odpočítanie dane, má riadne zaúčtované a zaevidované v evidencii DPH. Žalobca vylučuje akékoľvek
podvodné konanie svojich dodávateľov, pretože títo predmetné motorové vozidlá riadne dodali, faktúryzaúčtovali, uviedli ich v evidencii DPH a žalobca za dodaný tovar riadne zaplatil. Podvodné konanie,
resp.vedomosťoňomzostranyžalobcu,bolaúplnevylúčená,adaňovéorgányvosvojichrozhodnutiach
nevzniesli námietku týkajúcu sa podvodného konania žalobcu či jeho dodávateľov.

65. Ďalej žalobca upriamil pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3Sžfk/49/2017
zo dňa 27.09.2018, v ktorom podľa žalobcu mal byť riešený obdobný prípad. Rozhodnutie sa týkalo
dôkazného bremena daňového subjektu, kedy daňový subjekt disponoval materiálnou existenciou
daňového plnenia a úhrady uskutočňoval bezhotovostne. Podľa Najvyššieho súdu SR pochybnosti sa

týkali v tejto veci výlučne osoby dodávateľa, a to na základe skutočností, ktoré správca dane zistil
v dodávateľskom reťazci deklarovaného dodávateľa a z evidencií, ktoré neboli dostupné daňovému
subjektu. Za tejto situácie podľa Najvyššieho súdu SR daňový subjekt vyčerpal svoje dôkazné bremeno
s tým, že poruchy v dodávateľskom reťazci u dodávateľov žalobcovho dodávateľa bolo potrebné
vyhodnocovať podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ. Týmto rozsudkom podľa žalobcu Najvyšší súd SR
v plnej miere akceptoval judikatúru Súdneho dvora EÚ, priznal jej absolútnu prioritu pred výkladom

vnútroštátneho práva orgánmi verejnej správy. Žalobca uviedol, že vzhľadom na opakovanú spoluprácu
so svojimi dodávateľmi a reálnu existenciu deklarovaných obchodov, nemal, nemohol mať, a ani nemá
žiadnu vedomosť o nejakom podvodnom konaní, ktoré ani zo strany správcu dane či žalovaného nebolo
preukázané.

66. Postup daňových orgánov musí byť vykonaný striktne podľa zákona. Ak daňový orgán nepostupuje
podľa zákona, resp. poruší niektorú zo svojich zákonom ustanovených povinností, resp. neumožní
kontrolovanému daňovému subjektu realizáciu niektorého z jeho základných práv, žiadne rozhodnutie,
ktoré je zavŕšením daňovej kontroly, sa nemôže považovať za zákonné.

67.Žalovanývovyjadreniachksprávnymžalobámuviedolrovnakéskutkovéaprávnezáveryakozávery,
ktoré boli uvedené v preskúmavaných rozhodnutiach.

68. Vo vzťahu k prvej žalobnej námietke popísal skutkový stav a uviedol, že nesúhlasí s námietkami
žalobcu, že nepostupoval v súlade s Daňovým poriadkom. Poukázal na ustanovenie § 45 ods. 1 písm.

f) Daňového poriadku, v zmysle ktorého daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má
právo vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným
skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k
nim. Daňový subjekt bol so zisteniami správcu dane oboznámený dňa 21.11.2017 (zápisnica o ústnom
pojednávaní č. 102425738/2017). Vo vyjadrení zo dňa 06.12.2017 žalobca uviedol, že žiada, aby toto

jeho vyjadrenie v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku bolo uvedené v protokole z daňovej
kontroly. Toto vyjadrenie bolo v plnom znení uvedené v protokole č. 100360253/2018 zo dňa 13.02.2018
a správca dane aj uviedol svoje stanovisko a vysporiadanie sa s pripomienkami daňového subjektu.

69. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane zaujatým k stanovisku žalobcu zo dňa 06.12.2017,

a to, že žalobca pochybnosti správcu dane nevyvrátil, nejasnosti nevysvetlil, pravdivosť údajov riadne
nepreukázal,nepredložilžiadnedokladyadôkazy,ktorébypreukázalireálneuskutočneniepredmetných
zdaniteľných obchodov, a ktoré by mali vplyv na zistenia správcu dane a určenie rozdielu dane za
kontrolované zdaňovacie obdobia.

70. Podľa žalovaného správcovi dane vznikla oprávnene v priebehu daňovej kontroly pochybnosť
o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov dodávateľom uvedeným na faktúre a žalobca a ani
vypočutý svedok túto pochybnosť nevyvrátili, nakoľko nepredložili žiadne relevantné dôkazy o reálnom
uskutočnení zdaniteľných obchodov. Rozhodnutia správcu dane aj žalovaného boli riadne a dostatočne
odôvodnené a námietka, že došlo k nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 5

Daňového poriadku, nie je dôvodná.

71. Ku skutočnosti vypracovania dvoch protokolov žalovaný uviedol, že z výsledku daňovej kontroly
vyhotovuje zamestnanec správcu dane protokol, ktorý musí obsahovať aj vyhodnotenie dôkazov, ako
aj vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu, ktoré predložil správcovi dane v priebehu daňovej

kontroly, k zisteným skutočnostiam, ako aj k spôsobu ich zistenia. Ak bol daňovou kontrolou zistený
rozdiel, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na
vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. V prípade, že sa daňovou kontrolou nezistil rozdiel v
sume, ktorú daňový subjekt mal zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok, kontrolór vyhotovíprotokol, ktorý doručí kontrolovanému daňovému subjektu. Výzvu správca dane nezasiela. V takomto
prípade nezačne ani vyrubovacie konanie lebo daň je vyrubená podaním daňového priznania, správca
dane postupoval v súlade so zákonom, keď z daňovej kontroly vyhotovil protokol za zdaňovacie obdobia,

priktorýchdošlokzistenýmrozdielomzazdaŇovacieobdobiapriktorýchnebolzistenýrozdiel.Námietky
naktorédaňovýsubjektpoukazujevžalobepovažujeodvolacíorgánzaneopodstatnenépretožedaňový
poriadokjasneupravujerozlíšenieprotokoluzdaňovejkontrolyvprípadezistenýchrozdielovavprípade,
keď rozdiely zistené neboli.

72. K námietke o potrebe výkladu vnútroštátneho práva v súlade s právom EÚ a o priorite práva EÚ
žalovaný uviedol, že vnútroštátna právna úprava DPH je kompatibilná s právom EÚ a je vykladaná v
súlade s jej právnou úpravou pre túto nepriamu daň. Žalovaný, aj správca dane, vychádzali z dikcie
ustanovení Zákona o DPH, prihliadli na závery judikatúry SR, a tiež na závery rozsudkov Súdneho dvora
EÚ obsahujúce výklad Šiestej smernice DPH (od 01.01.2017 nahradenej smernicou Rady 2006/112/ES)
o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu.

73. Správca dane pri daňovej kontrole preveroval faktúry vystavené dodávateľmi s tým, že kontrola
nebola zameraná len na obsahovú stránku faktúr podľa § 71 a § 72 Zákona o DPH, ale bola zameraná
predovšetkým na skutkový stav veci - na realitu vecného plnenia.

74. Aj z judikatúry SR vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočet DPH musí mať skutočný
stav prednosť pred stavom formálno-právnym. Paragraf 3 ods. 6 Daňového poriadku umožňuje
a aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne
neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočet
DPH je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že tovar

alebo služby boli dodané deklarovaným dodávateľom.

75. Správca dane preveroval odpočítanie DPH v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Daňový subjekt,
ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie DPH, je zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že
pri tomto tovare, resp. službe vznikla daňová povinnosť, a to nielen po stránke formálnej (vystavenými

faktúrami), ale aj po stránke vecnej. Ak daňový subjekt disponuje síce faktúrami od dodávateľa, avšak
nepreukáže sa reálne dodanie tovaru alebo služby týmto dodávateľom uvedeným na faktúre, potom na
základe takejto faktúry, ktorá síce má náležitosti v zmysle Zákona o DPH, nevzniká dodávateľovi daňová
povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH.

76. Uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 Zákona o DPH je viazané na kumulatívne
splnenie všetkých podmienok, pričom už len nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku.

77. Žalovaný ďalej poukázal na skutkové zistenia týkajúce sa deklarovaného dodávateľa SIEŇ AUKCIÍ
GALÉRIA MEDEA s.r.o. a to, že samotné vyjadrenia do zápisníc o vypočutí svedkov pána L. P. a

jeho brata G. P. - bývalých konateľov spoločnosti SIEŇ AUKCIÍ GALÉRIA MEDEA, s.r.o. o tom, že
zdaniteľné obchody boli uskutočnené, ešte nie je dostatočným dôkazom o reálnom dodaní tovaru bez
toho, aby daňový subjekt svoje tvrdenie podložil relevantnými dokladmi a dôkazmi. Z ich výpovedí však
vyplývajú len pochybnosti o reálnom obchode medzi daňovými subjektmi, výpovede sú všeobecné, bez
poskytnutia konkrétnych informácií o dodávateľoch tovaru, bez možnosti overenia ich tvrdení.

78. Podľa správcu dane žalobcovi nevznikla daňová povinnosť tak, ako to bolo uvedené na
preverovaných faktúrach. Správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly spochybnil, že
deklarovaným dodávateľom vznikla daňová povinnosť a žalobcovi preto neuznal odpočítanie dane z
týchtofaktúr.Poukázaleštena spoločnýznak,ktorým boloto,žepreverovanédodávateľskéfaktúrymali

rovnaký formát, boli vystavované v rovnakom programe, mali rovnakú štruktúru číslovania, spoločnosti
zanikli alebo zmenili konateľov na nekontaktné zahraničné osoby - občanov G., X., K., prípadne občana
SR bezdomovca, ktorí so správcom dane nekomunikujú, teda doklady u preverovaných dodávateľov sa
nachádzajú v nekontaktných spoločnostiach, aby správcovi dane nebolo možné preveriť dodávateľov.

79. Nekontaktnosť spoločnosti SIEŇ AUKCIÍ GALÉRIA MEDEA,s.r.o.. spôsobila vznik pochybností u
správcu dane o vierohodnosti a preukaznosti dokladov znejúcich na ich meno a odôvodňovalo to
pochybnosť o pravdivosti a pravosti údajov uvedených vo faktúrach.80. Pokiaľ žalobca poukazoval na výpoveď svedka G. P. - bývalého konateľa spoločnosti SIEŇ
AUKCIÍ GALÉRIA MEDEA,s.r.o.., tak samotné tvrdenie tohto konateľa, že zdaniteľné obchody dohodli
a uskutočnili, ešte nie sú dostatočným dôkazom o reálnom dodaní tovaru v zmysle preverovaných

faktúr bez toho, aby daňový subjekt svoje tvrdenie podložil relevantnými dokladmi a dôkazmi. Výpoveď
svedka bola všeobecná, bez poskytnutia konkrétnych informácií o dodávateľoch tovaru. Z výpovede
svedka vyplývali pochybnosti o reálnom obchode, výpoveď bola bez poskytnutia konkrétnych informácií
o dodávateľoch tovaru, bez nutnosti overenia tvrdení svedka. Svedok neuviedol, od koho spoločnosť
tovar nakupovala, neposkytol konkrétne informácie.

81. Žalovaný sa už vo svojom rozhodnutí vyjadril k poukazu žalobcu na rozsudok ESD vo veci
C-277/14 s tým, že toto rozhodnutie nie je možné aplikovať na posudzovaný prípad. Nie je možné
aplikovať len niektoré časti rozsudku, resp. záver bez bližšieho posúdenia právneho rámca sporu
vo veci samej a prejudiciálnych otázok. V prejednávanej veci bolo podstatné, že sa nepreukázalo
dodanie tovaru práve spoločnosťou uvedenou na faktúrach, pričom dodanie nebolo preukázané ani

výsluchom svedka a dodanie nepreukázal ani žalobca. Žalovaný zdôraznil, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal reálne dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom, pričom správca
dane nespochybňoval existenciu tovaru, ale spochybňoval dodávateľa uvedeného na faktúrach. Za
irelevantnú označil skutočnosť, že deklarovanému dodávateľovi žalobca zaplatil určitú finančnú čiastku,
keď nebolo preukázané konkrétne dodanie tovaru a služieb v konkrétnych obchodných prípadoch.

82. Predloženie faktúr nie je bez ďalšieho preukázania dôkazom o tom, že sa zdaniteľné obchody
uskutočnili, je len tvrdením o takých udalostiach. Predloženie faktúry je splnenie formálnej stránky
na uplatnenie odpočtu DPH, ale faktúra musí byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku
pochybností preukazuje platiteľ. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité

plnenie, bez ohľadu na to, či reálne bolo plnenie poskytnuté.

83. K poukazu na judikatúru Súdneho dvora EÚ žalovaný uviedol, že Súdny dvor vo svojich
rozhodnutiach tiež konštatoval, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet,
aksavosvetleobjektívnychskutočnostípreukáže,žeplatiteľdanesasvojoukúpouzúčastňujenaplnení,

ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá,
naktorýchsúzaloženépojmydodávkatovaruplatiteľomdaneahospodárskačinnosť.Súdnydvortaktiež
pripúšťa, že nie je v rozpore s právom únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno
od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na
daňovompodvode.Určenieopatrení,ktorémožnovtomktoromprípadepožadovaťodzdaniteľnejosoby

uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo
strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho konkrétneho prípadu.

84. Žalovaný poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých bol vyslovený záver, že
dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho

daňového priznania, pričom pod touto povinnosťou treba chápať presné skutkové vymedzenie
činnosti a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu. Správca dane spochybnil
vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených žalobcom, ako aj postup žalobcu pri uplatnení
ustanovení Zákona o DPH a všetky tieto skutočnosti žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného
vyrubovacieho konania oznámil a vyzval ho, aby sa k nim žalobca vyjadril, pričom žalobca neuniesol

dôkazné bremeno.

85. Žalovaný ďalej poukázal aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/39/2014
vo vzťahu k preukázaniu existencie podmienok, ktoré sú stanovené Zákonom o DPH pre odpočet
dane. Konkrétne, že daňový subjekt musí vynaložiť a prijať všetky rozumné opatrenia a starostlivosť

vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby
zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení, zneužívajúcich právo poskytované
zásadou neutrality DPH.

86. Zásada objektívnej pravdy nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie

dovtedy, kým sa nepreukážu alebo nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu. Preto je na správcovi dane
a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú
silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí.87. Úlohou správcu dane bolo vychádzať nielen z predložených daňových dokladov, ale aj zo zistení, či
predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Povinnosťou správcu dane nie je zisťovať, od
ktorého konkrétneho iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento

získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú tvrdenia daňového subjektu o tom, že tovar bol dodaný
deklarovaným dodávateľom.

88. Nesplnenie podmienok stanovených pre odpočet DPH Zákonom o DPH nie je možné odpustiť
ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu, a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Naopak

zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý uplatňuje nárok na odpočet, preukázal existenciu stanovených
podmienok.

89.Správcadanepostupovalvsúlades§24a§3Daňovéhoporiadku-overoval,čideklarovanédodanie
deklarovaným dodávateľom zodpovedá skutočnosti. Dôkazné bremeno na preukázanie reálneho
uskutočnenia dodania tovaru je primárne na daňovom subjekte, ktorý musí byť schopný preukázať

dodanie tovaru dodávateľom. Nie je postačujúce, ak daňový subjekt disponuje faktúrami od dodávateľa,
pričom nie je schopný preukázať, že uskutočnenie dodania tovaru bolo vykonané deklarovaným
dodávateľom.

90.Žalobounapadnutérozhodnutiabolipodľažalovanéhozákonné,netrpelivadaminepreskúmateľnosti

pre nedostatok dôvodov a sú dostatočne odôvodnené. Žalovaný podľa § 74 ods. 2 Daňového
poriadkupreskúmalnapadnutérozhodnutiasprávcudanevrozsahupožadovanomžalobcomvodvolaní.
Správca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí riadne a dostatočne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, na
základe ktorých vydal rozhodnutie a postupoval podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, hodnotil dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, a prihliadol na

všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane dodržal zásadu zákonnosti, chránil záujmy štátu
a dbal aj na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu a iných osôb. Správca
dane postupoval pri daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní v súlade so základnými zásadami správy
danívzmysle§3Daňovéhoporiadku,zisťovalapreverovalskutočnostirozhodujúcepresprávneurčenie
dane a dodržal ustanovenia Zákona o DPH.

91. Na základe uvedenej argumentácie žalovaný žiadal, aby správny súd správne žaloby žalobcu
zamietol.

92. V replikách žalobca uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení k jeho ôsmim žalobným námietkam

nezaujal žiadne konkrétne stanovisko, obmedzil sa len na všeobecné frázy. K tvrdeniu žalovaného,
že povinnosťou správcu dane nie je zisťovať, od konkrétneho ktorého iného dodávateľa žalobca tovar
v skutočnosti prevzal, alebo ako ho získal, žalobca uviedol, že nežiadal správcu dane, aby zisťoval
nejakého „iného dodávateľa". Za podstatné považoval to, že správcovi dane k daňovej kontrole predložil
všetky doklady, ktoré vyžadujú príslušné ustanovenia Zákona o DPH a príslušné ustanovenia Smernice

2006/112/ES o tom, že deklarovaný tovar mu dodal dodávateľ uvedený na faktúrach. Nie je zrejmé, aké
skutkové zistenia mali spochybňovať tvrdenia žalobcu o tom, že tovar mal byť dodaný deklarovaným
dodávateľom, sám žalobca opakovane uvádza, že „dodávatelia dodávali kontrolovanému daňovému
subjektu ojazdené automobily časť roka" a že „dodávateľ dodával kontrolovanému daňovému subjektu
ojazdené automobily časť roka", žalovaný priznal, že dodávateľ uvedený na faktúrach, z ktorých

si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane, dodával žalobcovi ojazdené motorové vozidlá. Táto
skutočnosť vyplýva aj z obsahu daňového spisu, keď žalobca už vo svojom vyjadrení zo dňa 17.03.2018
k protokolu poukázal na existenciu údajov v kontrolovaných výkazoch svojho dodávateľa. Žalobca
zdôrazňoval, že v celom daňovom spise sa nenachádza ani zmienka o tom, žeby správca dane či
žalovaný poukazovali na podvodné konanie žalobcu v súvislosti s nákupom ojazdených motorových

vozidiel od jeho dodávateľov.

93. Ďalej ešte žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa
17.10.2017, v ktorom Najvyšší súd SR v bode 50. poukazuje na rozsudok Súdneho dvora v spojených
veciach C-439/04 a C-440/04 a zároveň uvádza, že „na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočet

z titulu účasti daňového subjektu na daňovom podvode, musia byť kladne zodpovedané nasledujúce
štyri kumulatívne položené otázky:

- Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?- Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?
- Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?

- Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom, alebo mohol
a mal vedieť daňový subjekt?

94. Z obchodu medzi žalobcom a jeho dodávateľmi pri nákupe ojazdených vozidiel nedošlo k daňovému
úniku. Dodávateľ priznal daň z faktúr vystavených žalobcovi vo svojej účtovnej evidencii a daň odviedol.

Žalobca sa nedopustil podvodného konania, existenciu týchto motorových vozidiel správca dane
nespochybnil a pri ďalšom predaji týchto motorových vozidiel žalobca vo svojej evidencii DPH uviedol
a tiež aj odviedol.

95. V celom daňovom spise sa nenachádza ani zmienka o tom, že by daňové orgány poukazovali na
podvodné konanie žalobcu v súvislosti s nákupom ojazdených motorových vozidiel od jeho dodávateľov.

Jediným dôvodom pre neuznanie nároku na odpočet bola skutočnosť, že správca dane nemohol fyzicky
preveriťúčtovnúevidenciudodávateľavčasevýkonudaňovejkontroly.Takýtodôvodaleniejezákonným
dôvodom pre neuznanie nároku na odpočítanie DPH.

96. Žalobca označil vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe za prísne účelové, ktoré nenapomáha k

tomu, aby súd mohol nestranne posúdiť, aké má žalovaný právne výhrady ku konkrétnym žalobným
námietkam.

97. Žalovaný nevyužil právo zaujať k replikám žalobcu dupliku.

98. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň
22.01.2020. Zástupca žalovaného a právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní vyjadrili v zhode s
obsahom písomných podaní.

99. Správny súd preskúmal správnymi žalobami napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia

orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu a z dôvodov
správnych žalôb (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správne žaloby žalobcu sú nedôvodné, preto ich
podľa § 190 SSP zamietol.

100. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo

právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

101. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

102. V prvej žalobnej námietke žalobca namietal porušenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku zo
strany správcu dane s tým, že správca dane sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal
s jeho námietkou, ktorú predniesol vo vyjadrení zo dňa 06.12.2017. Zároveň uviedol, že žalovaný
sa nedostatočne vysporiadal s jeho odvolacou námietkou, v ktorej namietal, že správca dane sa

nevysporiadal s jeho námietkami uvedenými vo vyjadrení zo dňa 06.12.2017.

103. V správnej žalobe žalobca poukázal na časť vyjadrenia zo dňa 06.12.2017, v ktorom uviedol,
že žalobca deklarovanému dodávateľovi za tovar bezhotovostne zaplatil, reálna existencia tovaru je
nepopierateľná, dodávateľ doviezli motorové vozidlá zo zahraničia, boli podrobené kontrole originality,

následne registrované na príslušnom okresnom úrade so slovenským technickým preukazom a boli
im pridelené slovenské evidenčné čísla. Podľa žalobcu jediným dôvodom pre neuznanie nároku na
odpočítanie DPH bolo, že dodávatelia boli v čase výkonu daňovej kontroly nekontaktní a správca dane
nevedel fyzicky preveriť ich účtovnú evidenciu.104. Podľa § 47 ods. 1 Daňového poriadku; daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola
(ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo

a) na predloženie
1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,
2.služobnéhopreukazuzamestnancasprávcudane,okremzamestnancasprávcudane,ktorýmjeobec,
b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,
c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy

dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,
d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti
s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,
e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,
f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,

g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

105. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku; rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento
zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov

a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

106. Správny súd dospel k záveru, že prvá žalobná námietka žalobcu nie je dôvodná. Obsah
administratívneho spisu a obsah preskúmavaných rozhodnutí nenasvedčuje tvrdeniu, že by sa správca
dane nevysporiadal s námietkou žalobcu, ktorú predniesol vo vyjadrení zo dňa 06.12.2017.

107. Z administratívneho spisu vyplýva, že v rámci daňovej kontroly bol žalobca oboznámený so
zisteniami správcu dane (s jeho pochybnosťami) na ústnom pojednávaní dňa 21.11.2017, o čom bola
spísaná zápisnica č. 102425738/2015. Na ústnom pojednávaní žalobca uviedol, že sa vyjadrí v lehote
15 dní odo dňa spísania zápisnice.

108. Žalobca sa vyjadril v podaní zo dňa 06.12.2017, ktoré bolo doručené správcovi dane elektronicky.
Žalobca v tomto vyjadrení tiež uviedol, že žiada, aby toto vyjadrenie bolo uvedené v protokole z daňovej
kontroly. Následne sa správca dane dňa 08.12.2017 telefonicky skontaktoval so žalobcom, resp. jeho
zástupcom a oznámil mu, že sa zaoberal jeho vyjadrením zo dňa 06.12.2017 a že dňa 24.01.2018 neboli

v súvislosti s výkonom daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie 6 - 12/2014 vypočutí svedkovia L.
P. a G. P., z dôvodu, že sa nedostavili k výsluchu, pričom sa ospravedlnili.

109. Následne boli vyhotovené Protokoly z daňovej kontroly č. 100360253/2015 zo dňa 13.02.2018
a č. 100360255/2018 zo dňa 13.02.2018, ktorý žalobca prevzal spolu s výzvou na vyjadrenie č.

100363186/2018 zo dňa 13.02.2018. Žalobca sa k protokolu č. 100360253/2018 z daňovej kontroly
vyjadril v podaní zo dňa 17.03.2018. Pripomienky k protokolu z daňovej kontroly boli so žalobcom
prerokované dňa 27.04.2018, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100840075/2018.

110.Zadministratívnehospisuvyplýva,žesprávcadanevyjadreniežalobcu zodňa06.12.2017uviedolv

protokolezdaňovejkontroly(str.18protokolu)tak,akotožalobcažiadal.Vyjadrenímsavrámciprotokolu
zaoberal a vysporiadal sa s ním. V nadväznosti na vyjadrenie žalobcu správca dane uviedol vlastné
závery, ktoré považoval za podstatné a to, že žalobca v tomto vyjadrení pochybnosti správcu dane
nevyvrátil, nejasnosti nevysvetlil, pravdivosť údajov nepreukázal a nepredložil správcovi dane žiadne
dokladyadôkazy,ktorébypreukázalireálneuskutočneniezdaniteľnýchplnení(čímsprávcadanezotrval

na svojich už uvedených záveroch - vyslovených pochybnostiach). Zároveň správca dane v protokole z
daňovej kontroly uviedol, že sa dňa 08.12.2017 telefonicky skontaktoval so splnomocneným zástupcom
žalobcu (str. 20 protokolu) a oboznámil ho, že sa s vyjadrením zaoberal, že týmto vyjadrením podľa jeho
názoru neboli prelomené doterajšie závery a že pristúpi k vyhotoveniu protokolu z daňovej kontroly (o
telefonickom hovore bol spísaný úradný záznam č. 102540397/2017).

111. Žalobca predniesol vyjadrenie v priebehu daňovej kontroly a správca dane sa s vyjadrením v
protokole z daňovej kontroly vysporiadal. Na daňovú kontrolu nadväzovali vyrubovacie konania a
v rozhodnutiach správcu dane, vydaných vo vyrubovacích konaniach, správca dane uviedol vyššiepopísanéskutočnosti.Vrozhodnutiachuviedol,žebolodoručenévyjadreniezodňa06.12.2017auviedol
aj vyhodnotenie námietok v ňom uvedených.

112. Rozhodnutia správcu dane a aj žalovaného podľa správneho súdu spĺňajú požiadavky nastavené
Daňovým poriadkom a obsahujú všetky náležitosti rozhodnutia. Námietka prednesená vo vyjadrení
žalobcu zo 06.12.2017 nezostala nevysporiadaná, pretože sa s ňou správca dane v protokole z daňovej
kontroly, a aj v rozhodnutiach vydaných vo vyrubovacích konaniach, zaoberal. Napokon reálnou
existenciou tovaru a tým, či bol tovar reálne dodaný deklarovaným dodávateľom (a v rámci toho aj

skutočnosťamiafaktami,ktorébolinamietanévovyjadrenízo06.12.2017)sasprávcadaneaajžalovaný
zaoberali v prevažnej časti odôvodnení svojich rozhodnutí. V rozhodnutiach bolo podrobne rozobraté
splnenie resp. nesplnenie podmienok stanovených zákonom pre uplatnenie nároku na odpočet DPH,
medzi ktoré patrí práve aj preukázanie dodania tovaru deklarovaným dodávateľom. Správca dane
a ani žalovaný nespochybňovali žalobcom vo vyjadrení tvrdené skutočnosti, že tovar existoval, boli
realizované bezhotovostné platby, vozidlá boli podrobené kontrole originality, boli registrované a boli im

pridelené slovenské evidenčné čísla. Za nepreukázané považovali daňové orgány dodanie motorových
vozidiel deklarovaným dodávateľom.

113. Správca dane zaujal stanovisko k námietkam žalobcu a vysporiadal sa s nimi. Rovnako rozhodnutia
žalovaného spĺňali náležitosti a požiadavky stanovené Daňovým poriadkom a žalovaný sa s odvolacou

námietkou žalobcu vysporiadal, keď uviedol, že nie je dôvodná, pretože správca dane uviedol vo svojom
rozhodnutí všetky zistenia a námietky a vysporiadal sa s nimi. Tento záver žalovaného zodpovedá
odôvodneniu rozhodnutí správcu dane a neobstojí námietka, že žalovaný nedostatočne reagoval na
odvolaciu námietku žalobcu.

114. Pokiaľ žalobca v rámci ďalšej žalobnej námietky poukazoval na to, že v Zákone o DPH bola
transponovaná Smernica Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme DPH, na jej
prioritné postavenie vo vzťahu k vnútroštátnej právnej úprave a na záväznosť judikatúry ESD, v ktorej
je podaný výklad jednotlivých ustanovení smernice, voči týmto záverom nie je možné nič namietať.
Rovnako je nepochybné, že právo na odpočítanie DPH je neoddeliteľnou súčasťou jednotného systému

DPH v krajinách EÚ a že je ho možné obmedziť výlučne za podmienok stanovených v smernici, pričom
je preň charakteristická zásada neutrality.

115. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo

prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

116. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH; právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

117. Podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH; platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3

a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,

d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

118. Podľa § 51 ods. 1 Zákona o DPH; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,

c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.119. Podľa § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňového poriadku); zamestnanec správcu dane
z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia
dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak

sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných
predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle
správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k
zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu,
nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k

zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť
v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie
lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový
subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa
osobitnýchpredpisov1)nezistí,výzvanavyjadreniekprotokolusanezasiela.Rovnakosavýzvanezašle,
ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie

nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

120. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku; daňová kontrola je ukončená dňom doručenia
protokolu podľa odseku 8.

121. Podľa § 47a ods. 1 Daňového poriadku; správca dane môže počas daňovej kontroly vyhotoviť
čiastkový protokol, ak
a. kontrolovaný daňový subjekt nie je zverejnený v zozname platiteľov dane z pridanej hodnoty podľa
§ 52 ods. 6 alebo
b. sa daňová kontrola nevykonáva na základe požiadania orgánov činných v trestnom konaní.

122. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku; ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a
§ 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne,
ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa
§ 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú

kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48
ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie
konanie,vyrubovaciekonanievykonáarozhodnutievovyrubovacomkonanívydásprávcadane,ktorého

rozhodnutie bolo zrušené.
123. Pokiaľ sa žalobca odvolával na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 24/2010-57 zo dňa 29.06.2010,
správny súd má za to, že sa jedná o odlišnú skutkovú situáciu ako v predmetnej veci, pretože uvedeným
nálezom bol konštatovaný nezákonný protokol z vykonanej daňovej kontroly v dôsledku nedodržania
zákonom stanovenej lehoty na ukončenie daňovej kontroly, ktorá v tam riešenom prípade trvala 4 roky

a 4 mesiace bez toho, že by daňové orgány preukázali nedostatočnú súčinnosť zo strany daňového
subjektu, resp. iné prekážky odôvodňujúce nezákonnú dĺžku výkonu daňovej kontroly.

124. Nález Ústavného súdu SR III. 24/2010 vo svojom odôvodnení konštatuje, že cieľ daňovej kontroly
nie je možné dosahovať na úkor práv a právom chránených záujmov daňových subjektov s tým, že

aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane
smerujúcich voči daňovým subjektom. Túto požiadavku zákonodarca formuloval exaktne, a to určením
limitov konkrétneho typu zásahu. Pri daňovej kontrole sú to predovšetkým uvedené limity obmedzujúce
dĺžku daňovej kontroly. Avšak Ústavný súd v tomto náleze zároveň konštatuje, že neopomína, že
zákaz prekročiť v zákonne ustanovený časový rámec pre výkon daňovej kontroly platí bezvýnimočne

len za podmienky, že kontrolovaný daňový subjekt poskytuje správcovi dane vykonávajúcemu daňovú
kontrolu potrebnú súčinnosť a poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.01.2009 sp. zn.
3Sžf/1/2009.PrekročiťdĺžkudaňovejkontrolyvzmyslestabilnejjudikatúryNajvyššiehosúdubolomožné
tiež za súhlasu samotného daňového subjektu. Ústavný súd SR v tomto náleze uzavrel, že ak daňová
kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom (avšak správny súd poznamenáva, že Ústavný súd

SR sa zaoberal výlučne podstatným prekročením zákonnej lehoty, v ktorej mala byť daňová kontrola
ukončená), potom protokol z nej nadobudol tiež povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku,
ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. Správny súd zastáva názor, že nie každá vada pri výkone
daňovej kontroly nutne vyústi do nezákonnosti protokolu, ktorý by v dôsledku toho nebolo možné použiťza žiadnych okolností vo vyrubovacom konaní. Vždy je potrebné zobrať do úvahy aj intenzitu, rozsah
a povahu procesných pochybení pri získavaní podkladu pre vyrubovacie konanie, ktorým je protokol
z daňovej kontroly ako jeden z dôkazných prostriedkov, v ktorom sa sústreďujú zistenia pre účely

vyrubovacieho konania a samotné rozhodnutie. Podstatným je to, či pochybenia pri výkone daňovej
kontroly sú v neprospech daňového subjektu v tom zmysle, že spôsobili ukrátenie na jeho konkrétnych
právach a či sú neprimeraným zásahom správcu dane voči daňovému subjektu.

125. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu o nepoužiteľnosti protokolu z daňovej kontroly č.

č. 100360253/2018 zo dňa 13.02.2018z dôvodu, že z tej istej daňovej kontroly bol vyhotovený aj druhý
protokol č. 100360255/2018 zo dňa 13.02.2018. Je pravdou, že Daňový poriadok v ustanovení § 46
ods. 8 výslovne neuvádza, či možno vyhotoviť z daňovej kontroly napríklad dva protokoly, ak uvádza
len to, že sa vyhotoví z daňovej kontroly protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly, vrátane
vyhodnotenia dôkazov atď., avšak z textu ustanovenia je zrejmé aj to, v ktorých prípadoch sa protokol
vôbec nevyhotovuje a aký je nasledujúci postup v prípade zistenia nedostatkov pri daňovej kontrole.

Čiastkový protokol je možné vydať len v prípade splnenia podmienok v zmysle ustanovenia § 47a ods.
1 Daňového poriadku, preto dožadovanie sa vydania takéhoto protokolu, pokiaľ žalobca nepreukázal
splnenie týchto osobitných podmienok, nie je na mieste. Relevantným je to, či postupom daňových
orgánov bol žalobca ukrátený na svojich právach, ktoré mu garantuje Daňový poriadok, resp. právny
poriadokakotaký,vrátanemedzinárodnýchDohovorov.Správnysúddospelkzáveru,ževydanímdvoch

protokolov, z ktorých jeden sa dotýka zdaňovacích období, v ktorých daňovou kontrolou neboli zistené
žiadne porušenia, t. j. rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov
zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, neznamená ukrátenie
na právach žalobcu. Relevantným je to, či protokol z daňovej kontroly, ktorý sa dotýka tých zdaňovacích
období, v ktorých bol zistený rozdiel v priznanej sume dane, bol riadne vyhotovený, či v súvislosti s

ním bol daňový subjekt oboznámený so zisteniami v spojení s doručením výzvy na vyjadrenie sa k
tomuto protokolu. Pre zákonnosť napadnutého rozhodnutia je podstatnou skutočnosťou, či ten protokol,
ktorý je podkladom rozhodnutia správcu dane vydaného vo vyrubovacom konaní obsahuje všetky
zákonom stanovené náležitosti, či bol zabezpečený zákonným postupom, pričom samotná skutočnosť,
že za zdaňovacie obdobia kontrolované tou istou daňovou kontrolou bol vyhotovený aj ďalší protokol

týkajúci sa výlučne zdaňovacích období, kde neboli zistené nedostatky, podľa názoru súdu nespôsobuje
nezákonnosť podkladového protokolu, ktorý predstavuje dôkazný prostriedok so zachytením skutkových
zistení relevantných pre jednotlivé zdaňovacie obdobia, v ktorých bol zistený rozdiel dane a doručením
ktorého bolo začaté vyrubovacie konanie.

126. Samotná skutočnosť, že boli z jednej daňovej kontroly vyhotovené dva protokoly, pričom jeden
dotýkajúci sa tých zdaňovacích období, kde neboli zistené žiadne porušenia daňového subjektu, t.j.
nevznikli žiadne pochybnosti správcu dane o zdaniteľných plneniach a výške priznanej dane, resp. o
práve odpočítať daň v sume uvedenej v daňovom priznaní nespôsobuje nezákonnosť ďalšieho protokolu
vyhotoveného z daňovej kontroly (v ten istý deň) za tie zdaňovacie obdobia, kde porušenia zistené boli.

127. Podporne poukazuje správny súd na nález Ústavného súdu ČR II. ÚS 819/18 zo dňa 22.02.2019,
kde posudzoval možnosť zadržovania nespornej čiastky nadmerného odpočtu DPH, konštatujúc,
že sa jedná o porušenie vlastníckeho práva. Okrem iného uviedol, že Daňový poriadok (pozn.
platný v Českej republike) umožňuje správcovi dane preverovať pred vymeraním dane iba tú časť

plnení, o ktorých existujú dôvodné pochybnosti; nedáva mu však oprávnenie zadržiavať nespornú
čiastku nadmerného odpočtu odvodenú od tých zdaniteľných plnení, ktoré ako nesporné nemôžu
byť predmetom preverovania. Vyplýva z neho tiež, že pre potreby vymedzenia predmetu daňového
konania sa daň posudzuje buď za zdaňovacie obdobie alebo vo vzťahu k jednotlivej skutočnosti - k
jednému uskutočnenému zdaniteľnému plneniu (obchodnému prípadu). Poukázal tiež na nedostatočnú

vnútroštátnuprávnuúpravu(pozn.právnaúpravajeobdobnáajvSR)anakonaniepredSúdnymdvorom
vo veci C-446/18 AGROBED CZ s tým, že v zásade pripustil v prípade chýbajúceho zákonného
základu taký postup, že rozdelil nesporné čiastky a sporné čiastky nadmerného odpočtu DPH. Správny
súd má za to, že vydanie dvoch protokolov v predmetnej veci, keď jeden je dôvodom pre začatie
vyrubovacieho konania, t. j. otvára priestor pre ďalšie preverovanie a vykonávanie dokazovania ohľadom

spornýchzdaniteľnýchplneníadruhýnaopakdeklarujenezisteniepochybeníanezačatievyrubovacieho
konania, nebolo v neprospech žalobcu, takýto postup ho neukracoval na žiadnych právach.128. Za dôvodné nepovažoval správny súd ani žalobné námietky žalobcu o tom, že správca dane
neuznal ním uplatňovaný nárok na odpočítanie dane len na základe toho, že deklarovaný dodávateľ
žalobcu bol v čase výkonu daňovej kontroly nekontaktný, alebo že nevedel zdokladovať nadobudnutie

tovaru. Za podstatné považuje správny súd aj tie závery správcu dane, v ktorých na základe vykonaných
dôkazov bolo uvedené, že názvy spoločností, ktoré sú uvedené v oznámeniach o realizovaných
nadobudnutiach slovenského nadobúdateľa zo systému P., sa nezhodujú s názvami spoločností,
ktoré sú uvedené na zahraničných technických preukazoch motorových vozidiel nakúpených od
dodávateľov, uvedených na faktúrach, predložených žalobcom ako kontrolovaným daňovým subjektom

k daňovej kontrole. Z tohto vyhodnotenia vykonaného dôkazu vyplýva, že správca dane a ani žalovaný
nespochybnili deklarované obchodné transakcie len z dôvodu nekontaktnosti deklarovaného dodávateľa
a jeho právnych nástupcov v čase výkonu daňovej kontroly (a v dôsledku tohto nemožnosti preveriť ich
účtovnú dokumentáciu), ale aj na základe ďalších záverov vyvodených z vykonaného dokazovania.

129. Pokiaľ žalobca poukazoval na judikatúru ESD (vo veciach Optigen, Mahageben a David, Bonik

EOOD), táto podala výklad práva únie za odlišnej skutkovej situácie. V prejednávanom prípade
správca dane spochybnil deklarované obchodné transakcie, a to nielen vyhodnotením dôkazov, ktoré
preukazovali nekontaktnosť deklarovaného dodávateľa a jeho právnych nástupcov. Správca dane
preveroval nadobudnutie tovaru a registráciu v systéme P. a nezistil zhodu s názvami spoločností,
ktoré boli uvedené na zahraničných technických preukazoch motorových vozidiel nakúpených

deklarovaným dodávateľom. Tento záver daňových orgánov žalobca v priebehu administratívneho
konania, a ani v podanej správnej žalobe, nijako nespochybnil a nevzniesol v tomto smere žiadne
námietky. Konateľ deklarovaného dodávateľa (konateľ v čase realizácie deklarovaných obchodných
transakcií) v konkrétnostiach neuviedol, ako začal spoluprácu so žalobcom, a ani odkiaľ konkrétne
autá nakupoval. Správny súd považuje za podstatné uviesť, že motorové vozidlo je individuálne

určeným tovarom, s individuálne určenými identifikátormi, ako aj s dokumentáciou vyhotovovanou
pre konkrétne motorové vozidlo, čo v istom smere uľahčuje monitorovanie „jeho pohybu" od
výrobcu prostredníctvom predajcov až ku konečným spotrebiteľom. Pri nákupe a predaji motorových
vozidiel v rámci realizácie predmetu podnikateľskej činnosti podnikajúci subjekt vstupuje nielen do
obchodnoprávnych vzťahov súkromnoprávneho charakteru, ale aj do verejnoprávnych daňových

vzťahov. Je tak zaťažený zodpovednostnými vzťahmi voči svojím odberateľom v rámci súkromnoprávnej
oblasti, ale aj povinnosťami voči štátu v rámci verejného práva. Toto jeho postavenie potom odôvodňuje
vyžadovať od neho vyššiu mieru obozretnosti a prehľadu, ktorou sa riadi pri realizácii svojej
podnikateľskej činnosti. V rámci tejto požiadavky je potom na mieste požadovať, aby subjekt, ktorý
obchoduje s motorovými vozidlami v značnom rozsahu, mal konkrétnejší prehľad o nakupovaných a

predávaných motorových vozidlách. Závery správcu dane a aj žalovaného vo vzťahu k tomu, že aj
vypočutí svedkovia G. a L. P. neobjasnili konkrétne okolnosti deklarovaných obchodných transakcií a
uviedli len všeobecné skutočnosti, preto považuje správny súd za správne. Svedok L. P. uviedol, že
firma SIEŇ AUKCIÍ GALÉRIA MEDEA, s.r.o. nakupovala dovozom áut na obchodovanie, o ktorú sa
staral brat, ktorý mal generálnu plnú moc, pričom sa o všetko staral, nakoľko on bol v čase, kedy

prebiehali zdaniteľné obchody so spoločnosťou ZSOLTI CARS s.r.o., zamestnaný. Ďalej už uviedol,
že faktúry nevystavoval a či spoločnosť tieto faktúry vystavovala nevedel. Zároveň nevedel uviesť
ani ako boli vykonané platby, nakoľko všetko mal na starosti brat. Kontrolovaný daňový subjekt na
ústnom pojednávaní dňa 06.07.2018 nepoložil svedkovi žiadne otázky. Ďalší svedok G. P. uviedol, že
on viedol účtovníctvo, pričom spoločnosť nemala zamestnancov, len konateľov. Nákup áut vykonával

telefonicky, osobne aj cez internet. Ponúkal autá a ak pán Z.Q. súhlasil, tak sa s ním stretol a s ním
všetko doriešil. V kontrolovanom období on ponúkal na internete autá a pán Z. sa mu ozval, čo chcel
od neho kúpiť, niekedy si aj objednal, že aké auto chce, či ho má doviesť on. Ohľadne dodávateľov
vedel uviesť len to, že ich bolo viac, väčšinou boli z B. alebo on sám osobne išiel po bazároch a
keď sa dohodol tak tam poslal odťahovú službu a tá to doviezla. Niekedy išiel sám, niekedy s pánom

Z.. Ohľadne platieb uviedol, že tieto boli hradené cez účet. Zo strany kontrolovaného subjektu bola
položená dňa 06.07.2018 otázka, či má vedomosť o tom, že sa podieľal na podvodnom konaní s DPH pri
obchodoch zo spoločnosťou ZSOLTI CARS s.r.o. na čo uviedol, že nie nepodieľal. Žiadne ďalšie otázky
mu neboli položené. Samotní svedkovia uviedli, že motorové vozidlá nakupovali v autobazároch cez
internet a neuviedli ani jedného konkrétneho dodávateľa, ani jeden konkrétny autobazár, s ktorým mali

spolupracovať. Je pravda, že formálne žalobca preukázal priebeh, pohyb tovaru a priamy dodávateľský
reťazec, avšak všetky produkované dôkazy z jeho strany sa týkajú len formálnej stránky obchodného
styku so svojim dodávateľom. Tá skutočnosť, že bola preukázaná existencia tovaru nevylučuje, aby tak
správca dane ako aj žalovaný právne vyhodnotili situáciu, keď konštatovali, že nebolo preukázané, žekonkrétny tovar, ktorého sa mali týkať konkrétne formálne doklady, boli v jeho vlastníctve, resp. boli
dodané týmto dodávateľom. Správny súd má za to, že subjekt v prípade dokázania primárneho reťazca
medzi dodávateľom a žalobcom musí byť spôsobilý preukázať obchodný styk aj inými prostriedkami,

ako len formálne naplnenými skutočnosťami.

130. Ako už bolo vyššie uvedené, od subjektu, ktorý v rámci predmetu svojho podnikania nakupuje a
predáva ojazdené motorové vozidlá, je v rámci zásady primeranej obozretnosti v obchodnoprávnom
styku dôvodné vyžadovať, aby mal konkrétnejšie vedomosti o tovare. V prejednávanej veci konateľ

žalobcu konkrétne okolnosti realizácie obchodných transakcií, ktoré by bolo možné konfrontovať s
výpoveďou konateľov deklarovaného dodávateľa, neuviedol. Boli vypočutí konatelia deklarovaného
dodávateľa, ktorých výpoveď ohľadne spolupráce so žalobcom, aj ohľadne nákupu motorových vozidiel
v zahraničí a ich dopravy na územie Slovenskej republiky, bola len veľmi všeobecná. Neuviedli žiadneho
svojho konkrétneho dodávateľa, žiadne konkrétnosti o autobazároch v zahraničí, od ktorých motorové
vozidlá odoberali, a v tomto smere žiadne otázky nepoložil ani konateľ žalobcu, ktorý bol prítomný pri

výsluchu a mal priestor klásť svedkom otázky. Položil len jednu otázku, ktorá mala veľmi všeobecný
charakter.

131. V súvislosti s vyššie uvedenými požiadavkami správny súd poukazuje aj na závery Najvyššieho
súdu SR vyslovené v rozsudku sp. zn. 1Sžf/13/2016 zo dňa 16.01.2018, v zmysle ktorých je rozumné

očakávanie, že najmä v zmluvných vzťahoch vzhľadom na nevylúčenie možnosti vykonania daňovej
kontroly v relatívne dlhom časovom úseku si daňový subjekt zabezpečí dostatok hodnoverných
dôkazných prostriedkov ohľadom priebehu zdaniteľného obchodu tak, aby za každých okolností vedel
preukázať zrealizovanie zdaniteľného obchodu spôsobom opísaným vo faktúre a aby bol schopný za
každých okolností odstrániť pochybnosti daňových orgánov o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného

obchodu. Najvyšší súd SR v uvedenom vidí nepriamy vplyv daňových predpisov na dispozitívne
vytváranie zmluvných vzťahov, ktoré boli v minulosti pod vplyvom najmä a iba súkromného práva.

132.Daňovéorgánypodľasprávnehosúdunezaťažovaližalobcudôkaznýmbremenom,ktoréhonemalo
zaťažovať.Žiadaliodžalobcupreukázaťskutočnostioreálnostideklarovanýchobchodnýchtransakciívo

vzťahu žalobcu a jeho priameho dodávateľa po tom, ako deklarované obchodné transakcie spochybnili
(uviedli skutočnosti, ktoré spochybnili dodanie deklarovaným dodávateľom) a dôkazné bremeno sa
presunulo na daňový subjekt.

133. Žalobca v správnych žalobách poukazoval na judikatúru ESD, ale neuviedol žiadne konkrétne

dôkazy, ani argumentáciu, ktorými by vyvracal závery daňových orgánov.

134. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14 PPUH Stehcemp,
v tomto rozhodnutí podal Súdny dvor výklad práva EÚ za iných skutkových okolností, ako tomu bolo
v prejednávanej veci. Z bodu 29. tohto rozsudku vyplýva, že vo veci nebolo sporné, že zdaniteľná

osoba mala faktúry s náležitosťami, mala postavenie zdaniteľnej osoby v zmysle Šiestej smernice,
tovar skutočne prijala a zaplatila zaň. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca mal faktúry od
deklarovaného dodávateľa, nebola sporná existencia tovaru a ani to, že žalobca tovar ďalej predal. Zo
záverov daňových orgánov ale vyplýva, že úhrady kúpnej ceny v prejednávaných veciach boli vykonané
len zálohovo, a teda nebola v celom rozsahu zaplatená kúpna cena. Tento záver daňových orgánov

žalobca nerozporoval.

135. Pokiaľ žalobca poukazoval na bod 33. uvedeného rozsudku Súdneho dvora, daňové orgány vo
svojich rozhodnutiach nevyvodili závery o nepriznaní práva na odpočítanie dane na základe toho, že
deklarovaný dodávateľ nemal oprávnenie vystaviť faktúry alebo že bol neexistujúcim subjektom v

zmysle tohto rozhodnutia ESD. Argumenty o nekontaktnosti deklarovaného dodávateľa, ako aj o tom,
že nebolo možné preveriť jeho účtovnú evidenciu z dôvodu jej odovzdania právnym nástupcom, neboli
jedinými argumentmi správcu dane a žalovaného. Nebolo spochybňované, že deklarovaný dodávateľ
bol obchodnou spoločnosťou zapísanou v Obchodnom registri, registrovanou ako platca DPH a mal
oprávnenie vystavovať faktúry. Daňové orgány spochybnili reálnosť obchodnej transakcie, a teda že

tovar deklarovaný dodávateľ skutočne dodal.

136. Daňové orgány nezamietli žalobcovi právo na odpočítanie DPH len z dôvodu nekontaktnosti
deklarovaného dodávateľa a jeho právnych nástupcov, a z tohto dôvodu nepredloženia ich účtovnejdokumentácie. Nebolo sporné ani to, že deklarovaný dodávateľ bol registrovaný ako platca DPH a
následne bola zrušená registrácia na DPH (deklarovanému dodávateľovi aj jeho právnym nástupcom).
Všetky tieto zistenia boli uvedené ako fakty, ktoré boli zistené v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho

konania, ktoré poskytovali informácie o deklarovaných obchodných transakciách a o zúčastnených
subjektoch.

137. V prejednávanej veci nebolo konštatované, že deklarovaný dodávateľ nemal oprávnenie
disponovať s tovarom, pretože v preskúmavaných rozhodnutiach daňových orgánov bol uvedený ako

podstatný záver spochybnenie reálneho dodania tovaru deklarovaným dodávateľom. Nebola riešená
skutková situácia aká bola v bode 44. uvedeného rozsudku Súdneho dvora, napr. že by deklarovaný
dodávateľ nebol vlastník tovaru, ale reálne by dodal tovar žalobcovi, prípadne že by nemal osobitné
oprávnenie disponovať s tovarom.

138. Daňové orgány nepričítali žalobcovi na jeho zodpovednosť ani skutočnosti uvedené v bode 52

vyššie uvedeného rozsudku. Daňové orgány spochybnili dodanie deklarovaným dodávateľom, čím
sa dôkazné bremeno prenieslo na žalobcu a tento ho neuniesol. Ani z výpovede konateľa žalobcu
a z výpovede svedkov - konateľov Sieň Aukcií, s.r.o. nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti o
deklarovaných obchodných transakciách. Výpovede a vyjadrenia sú len vo všeobecnej rovine. Žiadne
konkrétnosti neboli ani o dodávke áut, o ich preberaní. Svedok G. P. uviedol, že niekedy on doviezol auto,

niekedy ho doviezli priamo z autobazáru, ale nijakým spôsobom tieto skutočnosti nekonkretizoval (s
akými autobazármi, akú spoluprácu mal, ktoré prípadne dovážali motorové vozidlá sami). Argumentácia
žalobcu v súvislosti s výpoveďou bývalého konateľa a svedeckou výpoveďou splnomocneného zástupcu
G. P. nepreukazuje žiadnu ďalšiu skutočnosť, ktorá by doplnila predložené formálne doklady. Zároveň
má správny súd za to, že v prípade, ak správca dane a žalovaný preveruje splnenie podmienok v zmysle

§ 49 ods. 1, 2 zákona o DPH a spochybnia ich splnenie dôkazné bremeno leží na strane žalobcu. Z
napadnutých rozhodnutí nevyplýva, žeby tieto boli postavené na skutočnosti, že zo strany žalobcu došlo
k podvodu, resp. že došlo k zneužitiu práva na odpočítanie dane. V tomto prípade by mal správny súd
za to, že v prípade preukázania podvodného konania resp. zneužitia práva na odpočet dane je dôkazná
situácia a dôkazné bremeno na strane správcu dane, resp. žalovaného. V napadnutom prípade však

nebol priznaný nárok na odpočet DPH z dôvodu nesplnenia podmienok v zmysle vyššie citovaného
zákonného ustanovenia. Z tohto dôvodu má správny súd za to, že predmetný skutkový stav bol zistený
riadne.

139. Žalobca v ďalšej časti žaloby uviedol, že v odvolaní poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR vo veciach sp. zn. 1Sžf/117/2015, 3Sžf/1/2011 a 5Sžf/22/2009. Žalobca uviedol časť argumentácie
z týchto rozhodnutí, avšak bez toho, aby v konkrétnostiach uviedol, ako bol ukrátený na svojich právach
v súvislosti s uvedenými závermi. Nenamietal, že by sa žalovaný s poukazmi na tieto rozhodnutia
nevysporiadal.

140. K poukazu na vyššie uvedené rozhodnutia považuje správny súd za potrebné uviesť, že
v prejednávanej veci išlo o odlišnú skutkovú situáciu ako boli skutkové situácie v uvedených
rozhodnutiach. Napríklad vo veci sp. zn. 1Sžf/117/2015 zo dňa 08.06.2017 boli zo strany daňového
subjektu produkované aj iné dôkazy a bolo vykonané dokazovanie ohľadne odberu a dodania
tovaru, výsluch svedka o preberaní tovaru a podobne. V prejednávanej veci žalobca neprodukoval

žiadne dôkazy preukazujúce spoluprácu s priamym deklarovaným dodávateľom SIEŇ AUKCIÍ
GALÉRIA MEDEA,s.r.o.., žiadne objednávky, preberacie protokoly a podobne, žiadne konkrétne dôkazy
neprodukoval ani o dodaní tovaru (o spôsobe dopravy a preberaní motorových vozidiel).

141. Správca dane spochybnil, že deklarované obchodné transakcie boli realizované žalobcom

tvrdeným spôsobom, čím nebola naplnená jedna z podmienok pre odpočítanie DPH - dodanie tovaru
deklarovaným dodávateľom, a tým vznik daňovej povinnosti u deklarovaného dodávateľa.

142. Pokiaľ žalobca v súvislosti so závermi uvedenými v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Sžf/49/2017 zo dňa 27.09.2018 poukazoval na to, že Najvyšší súd SR akceptoval judikatúru ESD a

priznal jej prioritu pred vnútroštátnym právom, ďalej že nemá, a ani nemohol mať, žiadnu vedomosť o
podvodnom konaní, k tomuto správny súd uvádza, že daňové orgány v prejednávanej veci neuviedli
vo svojich rozhodnutiach závery, že žalobca sa podieľal na daňovom podvode alebo na zneužívajúcom
konaní. Rozhodnutia daňových orgánov boli postavené na záveroch, že žalobca nesplnil kumulatívnepodmienky,ktorésústanovenéprenároknaodpočetDPH(nepreukázaniedodaniatovarudeklarovaným
dodávateľom) a žalobcovi v prejednávanej veci nebola preukazovaná účasť na podvode.

143. Žalobca zdôrazňoval kontrolné výkazy u deklarovaného dodávateľa, ktoré podľa jeho názoru
dosvedčovali reálnosť deklarovaných obchodných transakcií.

144. Podľa § 78a ods. 1 Zákona o DPH; platiteľ je povinný podať kontrolný výkaz elektronickými
prostriedkami za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré je povinný podať daňové priznanie, do 25 dní po

skončení zdaňovacieho obdobia. Platiteľ nie je povinný podať kontrolný výkaz za zdaňovacie obdobie,
za ktoré podáva daňové priznanie, v ktorom
a) nie je povinný uviesť žiadne údaje o plneniach,
b) je povinný uviesť len údaje o dodaní tovaru oslobodeného od dane podľa § 43 alebo § 47 alebo údaje
o dodaní tovaru podľa § 45 a súčasne v ktorom neuvádza údaje o odpočítaní dane alebo uvádza len
odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. d).

145. Podľa § 78a ods. 2 Zákona o DPH; kontrolný výkaz musí obsahovať údaje o daňovej povinnosti a
odpočítaní dane za príslušné zdaňovacie obdobie v tomto členení:
a) údaje z každej faktúry, ktorú bol platiteľ povinný vyhotoviť podľa § 71 až 75 o dodaní tovarov a
služieb, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň v tuzemsku a ktoré nie sú oslobodené od dane, okrem

zjednodušenej faktúry, alebo z ktorých je povinný platiť daň v tuzemsku príjemca plnenia podľa § 69
ods. 12 písm. f) až j), okrem zjednodušenej faktúry,
b) údaje z každej prijatej faktúry o dodaní tovarov a služieb,
1. pri ktorých je osobou povinnou platiť daň príjemca plnenia podľa § 69 ods. 2, 3,
6, 7 a 9 až 12 a ktoré nie sú oslobodené od dane,

2. ktoré sú alebo majú byť dodané iným platiteľom povinným platiť daň podľa § 69
ods. 1 a pri ktorých príjemca plnenia uplatňuje odpočítanie dane v príslušnom zdaňovacom období,
c) údaje z každej faktúry podľa § 71 ods. 2,
d) údaje o dodaní tovarov a služieb iných ako uvedených v písmene a), z ktorých je platiteľ povinný
platiť daň v tuzemsku.

146. Podľa § 78a ods. 4 Zákona o DPH; z faktúr uvedených v odseku 2 alebo z dokladu podľa odseku
3 sa v kontrolnom výkaze uvádzajú tieto údaje:
a) identifikačné číslo pre daň odberateľa alebo dodávateľa, pod ktorým tovar alebo služba bola alebo
má byť dodaná,

b) poradové číslo faktúry alebo číselnú identifikáciu dokladu podľa odseku 3, ak tento doklad číselnú
identifikáciu obsahuje,
c) dátum dodania tovaru alebo služby alebo dátum prijatia platby, ak prijatím platby vznikla daňová
povinnosť,
d) základ dane a suma dane vyjadrené v eurách,

e) sadzba dane,
f) výška odpočítanej dane,
g) druh a množstvo tovaru, ak je faktúra vyhotovená o dodaní tovaru, z ktorého je povinný platiť daň
príjemca plnenia podľa § 69 ods. 12 písm. h) a i).

147. K poukazu na kontrolné výkazy považuje správny súd za potrebné uviesť, že je nepochybné,
že kontrolné výkazy sú „nástrojom" na krížovú kontrolu deklarovaných obchodných transakcií, avšak
ide o takú formu kontrolného prostriedku, ktorý „kontroluje" a potom preukazuje formálnu stránku
uplatňovaného nároku, teda tú stránku, ktorá sa týka účtovných a ekonomických podmienok. Aj takýto
prostriedok môže byť nápomocný ako dôkaz pri skúmaní splnenia podmienok na odpočet DPH ale bez

ďalších dôkazov v prejednávanej veci nestačí na prelomenie záverov daňových orgánov o spochybnení
deklarovaných obchodných transakcií.

148. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili svoje zákonné povinnosti
voči štátnemu rozpočtu. Je nepochybné, že neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH je právo

daňového subjektu na jej odpočítanie, čo je jedna zo zásad fungovania systému DPH a vyplýva zo
Smernice 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z priadnej hodnoty, ktorá bola
transponovaná do nášho vnútroštátneho právneho poriadku. Právo daňového subjektu na odpočet
DPH ale nemožno chápať ako absolútne právo bez preukazovania splnenia zákonom stanovenýchpodmienok, ktoré sú jednak hmotnoprávne - stanovené Zákonom o DPH, a jednak procesnoprávne -
stanovené Daňovým poriadkom. Zákon o DPH vychádza z predpokladu, že obchod reálne prebehol a
povinnosť preukázania reálneho dodania tovaru alebo služby deklarovaným dodávateľom vyplýva pre

daňový subjekt z Daňového poriadku. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého
vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť
dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť

si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty,
je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho
povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo
strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým
subjektom.Akdaňovýsubjekt,naktorom„leží"dôkaznébremeno,svojetvrdeniaspoľahlivonepreukáže,
nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený."

149. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie
o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri
dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo
najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Pri správe daní platí prejednávacia zásada,

preto správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa. Uskutočňovanie
zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to,
daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia
preukázateľnosť určitej daňovej transakcie správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Správca dane nepreberá na seba dôkazné bremeno

daňového subjektu, ale preveruje skutočnosti deklarované daňovým subjektom.

1450 Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na
náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.

151. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť

je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo
opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, aka) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.