Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 19, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/92/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1122205173
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1122205173.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek
senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Chemkostav, a.s., K.
Kuzmanyho 1259/22, 071 01 Michalovce, IČO: 36 191 892, právne zastúpeného: Kotvan, s. r. o.,
Mostová 2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36 858 561, proti žalovanému: Železnice Slovenskej
republiky, Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/48/2022-497 zo
dňa 30.06.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/48/2022-497 zo dňa
30.06.2022 p o t v r d z u j e .

II. Súd nepriznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia doručený Okresnému súdu Bratislava I dňa 15.06.2022 a výrokom II. nepriznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom na nariadenie

neodkladného opatrenia sa žalobca domáhal, aby súd nariadil žalovanému, aby prerušil stavbu:
„Terminál integrovanej osobnej prepravy Trebišov“ realizovanú podľa zmluvy o dielo uzatvorenej
medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom dňa 23.09.2021, a to až do
právoplatného skončenia vo veci samej, alebo do dosiahnutia písomnej a právne účinnej dohody o
žalobcom uplatnených nárokoch na predĺženie lehoty výstavby a na zvýšenie zmluvnej ceny, v ktorej
sa bude konštatovať, že účinnosťou dohody zaniká účinnosť uznesenia o nariadení neodkladného

opatrenia, a zároveň nariadi žalobcovi (správne malo byť uvedené „nariadi žalovanému, aby žalobcovi
hodnoverne preukázal“ - pozn. odvolacieho súdu) hodnoverne preukázať zabezpečenie existencie
finančných zdrojov na úhradu Zmluvnej ceny vrátane úpravy zmluvnej ceny (teda aj nárokov).

3. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným ako
objednávateľom uzatvoril v postavení zhotoviteľa dňa 23.09.2021 zmluvu o dielo (ďalej len „Zmluva

o dielo“), ktorej predmetom je na jednej strane (I) zhotovenie diela - stavby „Terminál integrovanej
osobnej prepravy Trebišov“ (ďalej len „Dielo“) a odstránenie vád a na druhej strane (II) úhrada zmluvnej
ceny za Dielo vo výške 10.492.091,57 EUR s DPH, vrátane úprav ceny. Zmluva o dielo sa riadi
všeobecnými zmluvnými podmienkami FIDIC, vydanie 1999, tzv. červená kniha preložená Slovenskou
asociáciou konzultačných inžinierov (ďalej len „VZP alebo Všeobecné podmienky FIDIC“) a osobitným
zmluvnými podmienkami, ktoré boli priložené k zmluve („OZP“). Zmluva o dielo sa uzatvorila ako

výsledok verejného obstarávania zákazky s názvom „ŽSR, Terminál integrovanej osobnej prepravy
Trebišov“ obstaranej verejnou súťažou - nadlimitná zákazka podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnomobstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoVO“).
Súťažné podklady k zákazke boli zverejnené 03.03.2020, žalobca podal ponuku 25.06.2020. Zmluva
bola podpísaná 23.09.2021 a stavenisko žalobca prevzal 20.10.2021. Lehota výstavby bola dohodnutá

na 24 mesiacov od prvého prevzatia staveniska, t.j. do 20.10.2023. Dňa 30.01.2020 generálny riaditeľ
Svetovej zdravotnej organizácie vyhlásil stav globálnej zdravotníckej núdze z dôvodu šírenia ochorenia
COVID-19 a následne od 16.03.2020 do 13.06.2021 bol na území SR z dôvodu šírenia ochorenia
COVID-19 vyhlásený núdzový stav. Dňa 24.02.2022 zase začala vojna na Ukrajine, v dôsledku čoho
začali jednotlivé krajiny ako aj Európska komisia zavádzať sankčné opatrenia proti dovozu materiálov

a komodít z Ruska, resp. od obchodných spoločností a od fyzických osôb ovládaných určitými osobami
na sankčnom zozname. Vyššie pomenované udalosti mali dopad na úroveň cien a došlo k skokovitému
nárastu stavebných materiálov, preto bol žalobca názoru, že má nárok na zvýšenie zmluvnej ceny o
1.745.453,01 EUR bez DPH.

4. Podľa žalobcu existuje možnosť uzavrieť so žalovaným dohodu, avšak ten nie je aktívny a neprejavil

záujem takúto dohodu uzavrieť. Žalobca bol presvedčený, že jeho nárok existuje tak na základe Zmluvy
o dielo, ako i podľa zákona a právnych princípov. Zmluva o dielo totiž umožňuje žalobcovi uplatňovať
nárok na zvýšenie zmluvnej ceny, ako i predĺženie lehoty výstavby. Zmluva o dielo vyslovene uvádza
udalosti, ktorých riziká znáša žalovaný a v prípadoch ktorých má žalobca nárok na predĺženie lehoty
výstavby, na náklady a primeraný zisk, pokiaľ ho uplatní včas. Postup je upravený v Pod-čl- 20.1 VZP/

OZP. Definícia nákladov v sebe zahŕňa všetky výdavky odôvodnené vynaložené či už na stavenisku
alebo mimo neho, preto podľa žalobcu, stavebný dozor nekoná v súlade so Zmluvou, keď nerozhodol o
podstate uplatnených nárokov žalobcu, hoci mal, čím sa žalobca dostáva do zlého cash flow. Žalobca
nemohol predvídať okolnosti, ktoré nastali dôsledkom existencie pandémie COVID-19 a aktuálne ani
okolnosti, ktoré nastali dôsledkom vojny na Ukrajine. Žalobca mal za to, že v Zmluve o dielo síce nie je

vyslovene zakotvené riziko zvýšenia ceny stavebných materiálov, čo má podľa neho logiku, keďže to má
byť riešené cez Pod-čl. 13.8 VZP, ktorý upravuje valorizáciu cien. Žalovaný sa však rozhodol Pod-článok
13.8 VZP neaplikovať, čo je podstatou problému, prečo sa žalobca obrátil na súd. Cenová ponuka bola
pripravená s ohľadom na (i) skúsenosti bežného podnikateľa, a na (ii) ceny platné ku koncu júna 2020.
Opatrenia COVID-19 začali v Európe vo februári 2020, na Slovensku sa však dopady COVIDU na trh

preukázali neskôr, ako žalobca podal ponuku. Rovnako tak dňa 24.02.2022 začala na Ukrajine vojna, čo
iba zhoršilo ceny. Žalobca poukázal na zmluvné ustanovenia, ktoré riešia situáciu ohľadom vzniknutých
udalostí, a to 1/ čl. 19 - riziko vyššej moci, 2/ Pod-čl. 8.5 - dôsledky oneskorenia spôsobeného úradmi,
3/ Pod-čl. 13.7 - úpravy v dôsledku zmien legislatívy - prípadná povinnosť karantény a 4/ Pod-čl. 17.4
dôsledky rizík žalovaného ako objednávateľa. Vo vzťahu k pandémii žalobca uviedol, že na základe

Zmluvy o dielo možno uplatniť iba predĺženie lehoty výstavby podľa Pod-čl. 8.4 VZP/OZP, ale bez
nákladov. Pandémia totiž nie je výslovne uvedená v Pod-čl. 17.3 VZP/OZP a nespomína sa ani v Pod-čl.
19.1 VZP/OZP, teda v zmysle Pod-čl. 17.4 a 19.4 VZP/OZP nemožno uplatniť náklady z dôvodu dopadov
okolností COVID-19. Vo vzťahu k vojne na Ukrajine žalobca poukázal na znenie Pod-čl. 19.4 (b) VZP/
OZP a mal za to, že ak by vojna (ktorá je uvedená i v podčlánku 19.1 VZP/OZP) vyslovene prekazila

plnenie povinností žalobcu, mal by možnosť uplatniť si aj náklady. Žalobca tvrdil, že vojna na Ukrajine
spôsobila, že nevie zabezpečiť niektorý stavebný materiál, a ak sa mu ho i podarí zabezpečiť, musí
ho zaplatiť celý vopred. Uvedené sa týka aj subdodávateľov, ktorí požadujú niekoľkonásobne vyššie
ceny, ako v čase ponuky. Tieto zvýšenia cien nemá žalobca nijako kryté, ani garantované a nemá na
ne finančné prostriedky.

5. Žalobca v návrhu uvádzal, že COVID-19 opatrenia a sankčné opatrenia proti Rusku by bolo možné
považovať aj za Právne predpisy, ktoré ak boli zmenené po Základnom dátume (Základný dátum podľa
Pod-čl. 1.1.3.1 VZP je 28 dní pred posledným dňom na predloženie ponuky, t.j. 28 dní pred 17.4.2020
je 20. 3. 2020), je možné aplikovať claim podľa Pod-čl. 13.7 VZP/OZP, keďže vyvolali dopad na cenu.

Podľa žalobcu je ťažké rozlíšiť dopad a príčinu zvýšenia cien, a to tým, že nie je možné dovážať
stavebné materiály z Ruska a stavebné materiály z Ukrajiny nie je možné dodať z dôvodu, že výrobcovia
nevyrábajú, alebo výrazne obmedzili dodávky.

6. Žalobca v dôsledku uvedeného tvrdil, že má nárok na predĺženie lehoty výstavby v dôsledku meškania

materiálov na stavbu, ako i na zvýšenie nákladov v dôsledku vojny na Ukrajine. Pre prípad, že by sa
súd s jeho tvrdením nestotožnil, svoj nárok považoval za dôvodný s poukazom na práva vyplývajúce
zo zákona a to v dôsledku porušenia prevenčnej povinnosti žalovaného, ako i s poukazom na jeho
nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia žalovaného. Žalovaný mal podľa žalobcu totiž povinnosťstarostlivo stanoviť valorizačný vzorec, ktorý by reflektoval zmeny cien stavebných nákladov, a to aj z
dôvodu, že riziko zmeny ceny stavebných materiálov nevie žiadna zo zmluvných strán predvídať, ani
ovládať a teda je to riziko, ktoré má znášať žalovaný, a nie je dôvod ho prenášať na žalobcu. Porušením

tejto prevenčnej povinnosti žalovaný podľa názoru žalobcu konal protiprávne a založil zodpovednosť za
škodu, ktorú žalobcovi spôsobil. Škodou je rozdiel medzi reálne zaplatenou cenou za stavebný materiál
a cenou za tento stavebný materiál uvedenou v ponuke. Stavebný dozor nekoná (resp. nevie konať,
lebo v zmysle OZP musí žalovaný o všetkom rozhodnúť vopred), pričom správne by mal aplikovať
postup, na základe ktorého by uznal nárok aspoň z časti alebo jeho opodstatnenosť, a následne by

mal určiť aká je spravodlivá čiastka tohto nároku v žiadosti o Priebežné platobné potvrdenie (ďalej len
„PPP“) v zmysle Pod-čl. 14.3 (f) VZP. V prípade, že nebude PPP stavebným dozorom riadne schválené
podľa Pod-čl. 14.6 VZP/OZP, resp. nebude žalovaným platba uhradená podľa Pod-čl. 14.7 VZP/OZP,
je možné prerušiť práce, prípadne aj odstúpiť od príslušnej zmluvy, a to s uplatnením ušlého zisku z
celej stavby. Poukazujúc na § 3 ods. 3 zákona o cenách žalobca zastával názor, že ak ho pripraví
skokovitý nárast cien o zisk, bude to v rozpore so zákonom, pretože od nikoho nemožno požadovať,

aby robil bez zisku, resp. investor má znášať riziko skokovitého nárastu cien. Bežné podnikateľské
riziko totiž pozostáva z rizika inflácie, zdraženia jednotlivých položiek, ale nie zo skokovitého nárastu,
ktoré nevedel žalobca predvídať. Nie je preto dôvod, aby to znášal výlučne žalobca a žalovaný sa
tak na jeho úkor obohatil. Žalobca mal za to, že má právo na dodatočnú korekciu za zvýšené ceny a
to, či už z dôvodu nároku na náhradu škody z dôvodu porušenia prevenčnej povinnosti, alebo nároku

na vrátenie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho vo vynaložení nákladov na zvýšené ceny bez
právneho dôvodu, resp. prostredníctvom aplikácie princípu poctivého obchodného styku, ktorý by nemal
chrániť žalovaného za zneužívanie postavenia a okolností vo svoj prospech.

7. Žalobca ďalej v návrhu poukázal na možnosť zmeny zmluvy de minimis, keď ZoVO na základe ust.

§ 18 ods. 1 písm. c) umožňuje zmluvným stranám, aby zmenili na základe písomnej dohody Zmluvu o
dielo. Žalobca sa domnieval, že pokiaľ by v rámci zmeny príslušnej Zmluvy o dielo došlo iba ku korekcii
niektorýchpoložiekzvýkazuvýmer,nazákladektorejbydošlokzvýšeniuzmluvnejcenyopreukázateľne
vynaložené náklady nad mieru stanovenú v ponuke, nedošlo by k zmene povahy Zmluvy o dielo, a
takáto zmena by bola oprávnená, teda v súlade so ZoVO. Dané ustanovenie podľa jeho názoru dáva

priestor pre zvýšenie zmluvnej ceny cca až do výšky 5 mil. eur bez DPH. Avšak návrh na takúto zmenu
obsahu príslušnej Zmluvy o dielo by musela akceptovať aj druhá strana (žalovaný). Aktuálna metodika
Úradupreverejnéobstarávanietaktiežpovažujevojnuapandémiuzanepredvídateľnéokolnosti.Otázka
o akú sumu by mohla byť zvýšená zmluvná cena by mohla byť preukázaná porovnaním cien v čase
predkladania ponúk a cien aktuálne realizovaných nákupov. Vláda SR aktuálne nariadila vypracovať

analýzu, na základe ktorej by sa mohlo postupovať pri určovaní zvýšenia Zmluvnej ceny. Analýza by
mala byť vykonaná koncom júna 2022. Napriek uvedenému sa žalobca domnieval, že má nárok na
predĺženie lehoty výstavby, a to o lehotu, počas ktorej trvajú prekážky brániace žalobcovi plniť si riadne
záväzky zo Zmluvy. Žalobca zhrnul, že s poukazom na skutočnosť, že
- žalobca si uplatnil nároky u stavebného dozoru, ktorý v rozpore so Zmluvou o nich nerozhodol;

- vláda nemá metodiku na odškodnenie skokovitého nárastu cien stavebných materiálov a ak by ju aj
mala,nepreukázaladoposiaľdodatočnézdrojeaschémunakompenzáciunákladovzdôvodurastucien;
- takmer s istotou má žalobca nárok na predĺženie lehoty výstavby, na základe čoho s istotou dôjde
k prekročeniu časovej lehoty do kedy sú výdavky žalovaného považované za oprávnené a budú mu
preplatené, v dôsledku čoho nemá žalovaný zabezpečené zdroje, teda ani OPII, ani štátny rozpočet, ani

vlastné zdroje, ani cudzie zdroje, bude možné prerušiť stavbu, prípadne od zmluvy odstúpiť;
- doposiaľ nedošlo k urovnaniu nároku dohodou na základe § 18 ods. 1 písm. c) ZoVO, resp. § 18 ods.
3 a 4 ZoVO;
bude žalobca posielať výzvu na preukázanie zabezpečenia financií podľa Pod-čl. 2.4 Zmluvy a bude
nútený prerušiť stavbu. Žalobca ďalej v návrhu tvrdil, že subdodávatelia žalobcu odchádzajú zo stavby

a žalobca im nevie uhradiť náklady, nakoľko má obmedzené cash flow ako aj kontokorentný úver z
banky. Domnieva sa, že rozumným riešením by bolo zastaviť stavbu až do rozhodnutia nárokov, resp.
do účinnosti dohody o kompenzovaní jeho nákladov zo zvýšenia cien, a preukázania zabezpečenia
peňažných zdrojov na plnú úhradu zmluvnej ceny, navýšenej o dohodnutú kompenzáciu. Hoci žalobca
trvá na tom, že na prerušenie prác, na predĺženie lehoty výstavby a na zvýšenie Zmluvnej ceny, má

nárok, jeho akceptáciu považuje za zdĺhavú a výlučne na vôli žalovaného, preto dovtedy, kým o jeho
uplatnených nárokoch rozhodne príslušný súd, požadoval dočasnú úpravu vzťahov. S ohľadom na
vzniknutúsituáciupovažovalžalobcazanajúčelnejšie,abydošlomedzižalobcomažalovanýmkdohode
o vysporiadaní nárokov, preto je potrebné bezodkladne upraviť pomery, aby nedošlo k zväčšovaniuškody na strane žalobcu, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť ďalšie stavby a mohla by smerovať k
úpadku spoločnosti.

8. Súd prvej inštancie poukázal na § 324 ods. 1, 3 § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, §
329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a konštatoval, že návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Zhodnotil, že žalobca osvedčoval skutočnosti
tvrdené v návrhu v podstatnej miere Zmluvou o dielo, ako aj jej prílohami. Z článku I bod 1.3 Zmluvy
o dielo vyplýva, že nasledovné dokumenty sú považované za súčasť zmluvy a za záväzné dokumenty,

podľa ktorých bude dielo realizované, pričom poradie záväznosti je zostupné (najzáväznejší dokument
je text zmluvy):
1.3.1. text zmluvy
1.3.2. príloha k ponuke, ktorá tvorí prílohu č. 1 zmluvy
1.3.3. osobitné podmienky, ktoré tvoria prílohu č. 2 zmluvy
1.3.4. Všeobecné podmienky „zmluvné podmienky na výstavbu“ pre stavebné a inžinierske diela

projektované objednávateľom (Červená kniha"), prvé vydanie 1999, vydané medzinárodnou federáciou
konzultačných inžinierov (FIDIC), preložené Slovenskou asociáciou konzultačných inžinierov - SACE
(slovenský preklad 2008) (ďalej len „Všeobecné podmienky“),... atď.

9. Súd prvej inštancie uviedol, že prílohou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je: zmluva

o dielo 32/Z/20, príloha č. 1 - príloha k ponuke (viď 1.3.2.), osobitné podmienky - príloha č. 2 (viď
1.3.3.). Súčasťou tejto prílohy sú všeobecné podmienky, ktoré predstavujú doplnky, úpravy a dodatky
k Všeobecným podmienkam FIDIC. Prílohou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú ďalej:
príloha 3 - výkaz - výmer (vrátane preambuly) podľa článku 1.3.6. zmluvy, list žalobcu zo dňa 29.04.2022,
rekapitulácia objektov po Dodatku č. (neuvedené), Všeobecné metodické usmernenie Úradu pre verejné

obstarávanie k aplikácii § 18 ods. 1 písm. c) ZoVO, súťažné podklady na výber zhotoviteľa stavby
„ŽSR, terminál integrovanej osobnej prepravy Trebišov“. Súd prvej inštancie mal za to, že práve od
Všeobecných podmienok FIDIC (v spojení s osobitnými podmienkami) žalobca odvodzoval svoj návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, keď citoval žalobcu, ktorý napr. uvádzal: „Žalovaný sa však
rozhodol Pod-článok 13.8 VZP neaplikovať, čo je podstatou problému, prečo je žalobca nútený obrátiť

sa na súd, aby si ochránil svoje práva.

Žalobcajetohonázoru,žeokolnosti,kuktorýmdošlovdôsledkuCOVID-19opatrení,súnepredvídateľné
okolnosti. Cenová ponuka bola pripravená s ohľadom na (i) skúsenosti bežného podnikateľa, a na (ii)
ceny platné ku koncu júna 2020. Opatrenia CO-VID-19 začali v Európe vo februári 2020, na Slovensku

však dopady COVIDU na trh sa preukázali neskôr ako sme dali ponuku. Dňa 24.02.2022 začala na
Ukrajine vojna, čo iba zhoršilo ceny.“

alebo:

„Pokiaľ ide o pandémiu COVID-19, táto nie je výslovne uvedená v Pod-čl. 17.3 VZP/OZP, teda v zmysle
Pod-čl. 17.4 VZP/OZP nemožno uplatniť Náklady z dôvodu dopadov okolností COVID-19 opatrení. Aj
samotné dôsledky oneskorenia spôsobeného úradmi nás oprávňujú iba na predĺženie Lehoty výstavby.
Pandémia sa nespomína ani v Pod-čl. 19.1 VZP/OZP, teda nie je možné prostredníctvom 19.4 VZP/OZP
uplatniť Náklady. Pri samotnej pandémii možno uplatniť iba predĺženie Lehoty výstavby podľa Pod-čl.

8.4 VZP/OZP, ale bez Nákladov. Dôsledky vojny na Ukrajine: Ak by vojna vyslovene prekazila plnenie
povinností Zhotoviteľovi, bolo by možné uplatniť aj Náklady prostredníctvom Pod-čl. 19.4 (b) VZP.“

10. Vzhľadom k tomu, že Všeobecné podmienky FIDIC, na ktoré odkazuje zmluva o dielo a na ktoré
opakovane žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odkazuje, neboli prílohou

návrhu, súd prvej inštancie skonštatoval, že nemal možnosť sa s ich znením (s výnimkou Osobitných
podmienok, ktoré predstavujú doplnky, úpravy a dodatky k Všeobecným podmienkam FIDIC) oboznámiť
a posúdiť tak dôsledne a dostatočne opodstatnenosť podaného návrhu. Rovnako tak súd prvej inštancie
konštatoval, že žalobca síce opakovane uvádza, že si „u stavebného dozoru uplatnil nároky, o ktorých
ten v rozpore so zmluvou nerozhodol“, avšak ani túto skutočnosť neosvedčil, keďže prílohou návrhu

bol len list žalobcu zo dňa 29.04.2022, v ktorom žalobca odkazoval na svoj list zo dňa 28.02.2022,
ktorým vyzval na mimosúdne riešenie vzniknutého sporu ohľadne nároku zhotoviteľa, avšak predmetný
list netvoril prílohu návrhu.11. Zároveň sa súdu prvej inštancie (napriek tomu, že zdôraznil, že nemal dostatočné podklady pre
posúdenie návrhu) javilo nelogické prikazovať žalovanému, aby prerušil stavbu, keď stavbu nerealizuje
objednávateľ, ale zhotoviteľ, teda žalobca, napriek tomu, že žalobca vo svojom návrhu sám uviedol,

že „bude nútený prerušiť stavbu“. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalobca sa domáhal,
aby súd určil povinnosť „hodnoverne preukázať zabezpečenie existencie finančných zdrojov na úhradu
Zmluvnej ceny vrátane úpravy zmluvnej ceny“ (pravdepodobne nedopatrením uviedol zaviazať žalobcu
- teda seba, čo súd prvej inštancie posúdil ako zrejmú chybu v písaní a mal za to, že žiada, aby
súd zaviazal žalovaného), avšak zároveň vo svojom návrhu uvádzal, že „bude posielať výzvu na

preukázanie zabezpečenia financií podľa Pod-čl. 2.4 Zmluvy o dielo a bude nútený prerušiť stavbu“. Bolo
teda podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že žalobca zatiaľ ani len nepožiadal žalovaného o preukázanie
zabezpečenia financií podľa Pod-čl. 2.4, a preto súd nemal za osvedčenú potrebu bezodkladne upraviť
pomery. Rovnako v tejto súvislosti súd konštatoval, že s výnimkou doplneného odseku mu je znenie
Pod-čl. 2.4. neznáme.

12. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. V odvolaní uviedol, že týmto predkladá
dôkazy, ktoré súd prvej inštancie v uznesení uviedol, že nemá k dispozícii a to kópiu Všeobecných
podmienok FIDIC a oznámenia, ktoré žalobca postupne zasielal žalovanému od novembra 2022.
Nekonanie nepreukazoval, keďže uvedené nie je možné preukazovať. V ďalšom upresnil, že môže

prerušiť stavbu, avšak prerušenie stavby by mohlo byť vnímané zo strany žalovaného ako porušenie
záväzku. Žalobca má povinnosť realizovať dielo za čo priebežne bude dostávať odmenu, odmena je
však v dôsledku zvýšenia cien vstupov nedostatočná a žalobca nevie znášať také finančné bremeno.
Obdobne je to na iných stavbách, napr. na stavbe medializovanej Petržalskej električky, kde taktiež
hrozí prepadnutie prostriedkov zo štrukturálnych fondov, ak sa včas nepoužijú, kde zhotoviteľ vôbec

nenastupuje na stavbu a objednávateľ nekoná, resp. tvrdí, že pracuje na úprave jednotkových cien.
Žalovaný je v zmysle Pod-čl. 8.8 VZP/OZP oprávnený prerušiť stavbu konajúc stavebným dozorom,
avšak stavebný dozor si riadne neplní svoje povinnosti a komunikáciu namiesto neho vedie žalovaný.
Žalobca si uvedomuje, že žalovaný nie je nútený dať pokyn na prerušenie stavby, lebo to nie je v
jeho záujme, ale zároveň nekoná a neakceptuje požiadavky na zvýšenie ceny diela. Preto sa žalobca

domnieval, že jeho návrh je dôvodný, nakoľko v prípade prerušenia stavby zo strany súdu, nebude
žalobca porušovať Zmluvu o dielo, nedostane sa do omeškania, nebude mu hroziť zmluvná pokuta,
nebude na svoje náklady financovať stavbu, znášať nadmerné finančné bremeno a žalovaný na druhej
strane bude nútený akceptovať, že finančné bremeno je na jeho strane, bude nútený so žalobcom
rokovať o zmene jednotkových cien dotknutých materiálov a upraviť jednotkové ceny, čím dá žalobcovi

istotu, že neskrachuje. Žalobca ďalej namietal, že správne žiadal zaviazať žalobcu na preukázanie
existencie finančných zdrojov na úhradu zmluvnej ceny, nešlo o chybu v písaní ako uviedol súd prvej
inštancie. Spolu s odvolaním žalovaný predložil aj výzvu, ktorú zaslal žalovanému (po rozhodnutí súdu
prvej inštancie) na preukázanie finančných zdrojov, avšak uviedol predpoklad, že žalovaný nebude
reagovať a nič neurobí. Výzva bola žalovanému doručená 08.07.2022, žalovaný tak má 28 dní na

odpoveď a následne, aby žalobca mohol prerušiť stavbu, musí žalovaného vyzvať a poskytnúť mu
dodatočných 21 dní. Žalobca zastával názor, že žalovaný nekonaním síce poruší Zmluvu o dielo, čo
je však nepodstatné, nakoľko žalobca chcel dosiahnuť, aby táto povinnosť bola nariadená súdom, aby
uvedené informácie získal skôr, resp. aby skôr mohol prerušiť stavbu. Ďalej uviedol, že hoci je podľa
Zmluvy o dielo oprávnený prerušiť stavbu a aj odstúpiť od Zmluvy o dielo, jeho snahou je predovšetkým

upraviť cenu a stavať, avšak potrebuje istotu, že žalovaný právne záväzným spôsobom upraví cenu a
bude mať finančné zdroje na jej zaplatenie, inak to žalobcu vedie k strate, ktorú nehodlá financovať. K
tomu má podľa neho slúžiť práve dočasná úprava pomerov, počas ktorej dôjde k úprave cien a bude
sa môcť pokračovať v stavbe.

13. Žalobca v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolanie, svoje odvolanie zo dňa 15.07.2022
doplnil o Všeobecné podmienky FIDIC s tým, že uviedol, že napriek tomu, že ich nepredložil, je názoru,
že ide o všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú verejne dostupné a sú chránené autorským právom,
preto ich nemá kopírovať, ale súd si ich má zadovážiť sám. Vo vzťahu ku komunikácii so žalovaným
doplnil, že tento neodpovedá, resp. nekoná v súlade so zmluvou, teda porušuje zmluvu už pol roka.

Nekonanie sa nedokazuje, napriek tomu však predložil celú komunikáciu so žalovaným. Žalobca ďalej
nepovažoval za relevantné, či poslal výzvu žalovanému na predloženie dôkazov o financovaní, nakoľko
je to právny úkon, ktorý podľa Zmluvy o dielo je oprávnený vykonať aj sám, avšak žalobca to žiadal mimo
zmluvy, aby to spravil súd. Uvedené má byť podstatou neodkladného opatrenia - donútiť žalovanéhokonať. Mal za to, že súd prvej inštancie mal dostatok informácií odôvodňujúcich dôvodnosť žalobcovho
nároku.

14. Písomným podaním zo dňa 25.08.2022 sa k odvolaniu žalobcu vyjadril žalovaný, ktorý sa v
celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia. Mal za to, že žalobcovi nárok na
zvýšenie dohodnutej zmluvnej ceny nevznikol ani na základe zákona, ani na základe Zmluvy o dielo. Vo
vzťahu k druhému nároku deklaroval, že existenciu finančných zdrojov hodnoverne preukázal. Žalovaný
potvrdil, že dňa 23.09.2021 došlo k uzavretiu Zmluvy o dielo, na základe podmienok ktorej sa žalobca

zaviazal splniť predmet zmluvy - zhotoviť dielo pre žalovaného. Zmluva bola výsledkom verejného
obstarávania, pričom obchodné podmienky (zmluva) boli známe všetkým hospodárskym subjektom ešte
pred predkladaním ponúk do verejného obstarávania, keďže boli súčasťou zadávacej dokumentácie.
V procese verejného obstarávania v štádiu pred predkladaním ponúk žalovanému, adresoval jeden zo
záujemcov žiadosť o vysvetlenie týkajúcu sa vyššej moci. Záujemca žiadal o vysvetlenie, či verejný
obstarávateľ uvažuje o úprave súťažných podkladov, resp. zmluvy o dielo tak, aby zmluva o dielo

jednoznačne a nepochybne upravila práva a povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k vyššej moci.
Žalovaný napriek pripomienke k žiadnej úprave súťažných podkladov nepristúpil. Svoje rozhodnutie
zdôvodnil tým, že Zmluva o dielo počíta s rôznymi situáciami, ktoré môžu počas jej trvania vzniknúť a
dostatočným spôsobom upravuje práva a povinnosti zmluvných strán. Na tejto odpovedi žalovaný trval.
Všeobecné podmienky FIDIC patria podľa žalovaného v medzinárodnej praxi medzi najpoužívanejšie

práve z dôvodu spravodlivého rozloženia rizík medzi objednávateľom a zhotoviteľom. Žalovaný
osobitnými podmienkami, ktoré predstavujú úpravy a doplnenia Všeobecných podmienok FIDIC, do
rozloženia rizík nezasahuje, pokiaľ nemá túto povinnosť napr. na základe usmernenia Ministerstva
dopravy a výstavby Slovenskej republiky. V čase prípravy verejného obstarávania platil Metodický pokyn
Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 6/2018 na použitie úpravy ceny v dôsledku

zmien nákladov pri výstavbe a modernizácii diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy a pri výstavbe a
modernizácii železničnej infraštruktúry, ktorý bol pre žalovaného záväzný. Týmto pokynom Ministerstvo
dopravy a výstavby Slovenskej republiky zaviedlo povinnosť aplikovať mechanizmus valorizácie cien len
pri stavbách, ktorých lehota výstavby bola dlhšia ako 730 dní, čo však nebol tento prípad. Žalobcu však
tieto skutočnosti neodradili od predloženia ponuky vo verejnom obstarávaní, pričom dokonca explicitne

vyhlásil,ževšetkypodmienkyvrátaneobchodnýchpodmienokakceptuje.Vokamihupredloženiaponuky
vo verejnom obstarávaní žalobca mal a mohol vedieť, že podčlánok 13.8 sa nebude aplikovať (čo aj
sám v návrhu potvrdil), a preto, ak so zmluvnými podmienkami nesúhlasil, nemal predložiť ponuku do
verejnéhoobstarávaniaavýslovnesozmluvnýmipodmienkamisúhlasiť.Žalovanývyjadrilpresvedčenie,
že Zmluva o dielo právo žalobcu na zvýšenie ceny stavebných materiálov neupravuje. Sám žalobca

skonštatoval, že 1) v Zmluve o dielo nie je riešené riziko zvýšenia cien stavebných materiálov, podčlánok
13.8 sa neaplikuje, 2) podľa podčlánku 17.4 nemožno uplatniť náklady z dôvodu dopadov okolností
COVID-19 opatrení, 3) náklady v súlade s podčlánkom 19.4 možno požadovať len v prípade, ak by
vyššia moc zabránila zhotoviteľovi vo vykonávaní akýchkoľvek jeho povinností. Podľa žalovaného je
zjavné,žeplneniepovinnostísanestalonemožným.Nazákladetvrdeniažalobcu,žeodnikohonemožno

požadovať, aby robil bez zisku, je možné dôvodne predpokladať, že hlavným problémom žalobcu je len
nižší zisk ako predpokladal pri predkladaní cenovej ponuky. Žalovaný však nie je povinný zabezpečiť
rentabilitu svojich zhotoviteľov. Verejné obstarávanie je založené na súťažení hospodárskych subjektov
o zákazku. To, že jediným hodnotiacim kritériom je najnižšia cena neznamená, že hospodárske subjekty
majú ignorovať princípy fungovania obchodnej politiky. Ak ich však ignorujú spoliehajúc sa, že im

obstarávateľ/verejný obstarávateľ v budúcnosti vyjde v ústrety a nimi ponúknutú zmluvnú cenu navýši,
avšak nestane sa tak, hospodárske subjekty musia znášať následky svojho nesprávneho obchodného
rozhodnutia. Vo vzťahu k aplikácii podčlánku 13.7 VZP síce žalobca v návrhu uviedol, že COVID-19
opatrenia a sankčné opatrenia proti Rusku možno podľa neho považovať za právne predpisy, ktoré mohli
vyvolať dopad na cenu, avšak žalovaný žiadne oznámenie o nároku a detailný nárok z titulu podčlánku

13.7 VZP neeviduje. Žalovaný ďalej namietal, že povinnosť stanoviť valorizačný mechanizmus nie je
upravená v žiadnom všeobecne záväznom právnom predpise, preto nemožno hovoriť o protiprávnosti,
ani o žiadnej zodpovednosti za škodu. Žalobca bol vopred oboznámený s tým, že podčlánok 13.8 sa
v tomto zmluvnom vzťahu neaplikuje, zároveň dobrovoľne na seba prevzal riziko prípadného zvýšenia
nákladov. Je preto podľa žalovaného absurdné teraz žiadať rozdiel medzi reálne zaplatenou cenou za

stavebný materiál a cenou za stavebný materiál uvedenou v jeho vlastnej ponuke, z titulu náhrady škody.
Rovnako tak, čo sa týka nároku na vrátenie bezdôvodného obohatenia z titulu vynaloženia nákladov
bez právneho dôvodu, mal žalovaný za to, že zmluva stále trvá, takže právny dôvod existuje, preto
žalobca nemá nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný poukazujúc na zásadu pactasunt servanda uviedol, že žalobca si musí byť vedomí, že zmena okolností nevedie automaticky k
vzniku nároku na zvýšenie dohodnutej zmluvnej ceny. Zmena je imanentnou súčasťou podnikateľského
rizika a to aj vplyvom vonkajších okolností. Zmena zmluvy si však vyžaduje aj súhlas žalovaného, t.j.

dohodu zmluvných strán, nakoľko ani zákon a ani metodika Úradu pre verejné obstarávanie nezakladajú
nárok žalobcu na zvýšenie dohodnutej zmluvnej ceny. Aj Úrad pre verejné obstarávanie vo svojom
všeobecnom metodickom usmernení odkazuje v prvom rade na zásadu pacta sunt servanda, a tiež
upozorňuje, že len samotné uznanie vojny a pandémie za nepredvídateľnú okolnosť, nie je postačujúce
pre zmenu zmluvy v súlade s § 18 ZoVO. Úrad pre verejné obstarávanie má za to, že je potrebné

ďalšie analyzovanie a vyhodnocovanie v kontexte príslušného skutkového stavu (časový aspekt, otázka
príčinnej súvislosti, preukázanie nárastu cien atď.). Vo vzťahu k pandémii tak žalovaný bez akýchkoľvek
pochybností konštatoval, že časový aspekt ako dôležitý atribút podľa všeobecného metodického
usmerneniaÚradupreverejnéobstarávanie,bynaplnenýnebol,keďžeZmluvaodielobolauzavretádňa
23.09.2021, t.j. po vypuknutí pandémie. Žalovaný nepovažoval tvrdenie žalobcu, že by stavebný dozor
v rozpore so zmluvou nerozhodol o nárokoch žalobcu, za pravdivé, keďže žalovaný na nárok žalobcu na

zvýšenie cien reagoval a uviedol, že žalobca nemá ani zmluvný, ani zákonný nárok na zvýšenie zmluvnej
ceny. Zároveň žalovaný vyzval žalobcu na trpezlivosť s ohľadom na pripravujúcu sa novú metodiku
Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Vo vzťahu k finančnému krytiu žalovaný odkázal
na verejne prístupnú Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku pre projekt „Terminál
integrovanej osobnej prepravy Trebišov, realizácia“ (Zmluva č. Z311051BAW4) v Centrálnom registri

zmlúv (https://www.crz.gov.sk/zmluva/6147382), z ktorej vyplýva, že žalovanému budú poskytnuté
dostatočné prostriedky až do výšky 11.545.300,71 EUR. Žalovaný však odmietol preukazovať finančné
krytie na žalobcom požadované navýšenie zmluvnej ceny, keďže na toto navýšenie nemá žiadny nárok.
Zároveň listom č. 29132/2022/O220-184 zo dňa 21.07.2022 žalovaný reagoval i na Výzvu žalobcu na
preukázanie zabezpečenia finančných zdrojov na úhradu zmluvnej ceny podľa podčlánku 2.4..

15. Žalobca reagujúc na vyjadrenie žalovaného, v písomnom podaní zo dňa 13.09.2022 uviedol, že
vo Všeobecných podmienkach FIDIC je upravené, že v prípade ak nastane udalosť alebo riziko,
zmluvná strana je oprávnená oznámiť druhej zmluvnej strane nárok. O nároku rozhoduje stavebný
dozor podľa článku 3.5 VZP. Nárok určený stavebným dozorom podľa podčlánku 3.5 VZP je platný

a vykonateľný až dovtedy, kým nie je súdom rozhodnuté inak. Stavebný dozor je však nečinný a o
nárokoch žalobcu nerozhodol. Žalobca zotrval na názore, že má nárok na zvýšenie zmluvnej ceny a
že z dôvodu zvýšenia cien komodít a neschopnosti žalobcu ich zabezpečiť z vlastných zdrojov, dôjde
k predĺženiu lehoty výstavby. Popretie žalovaného považoval za neúčinné, nakoľko neuviedol aké sú
skutkové okolnosti ohľadom vzniku nároku žalobcu. Žalovaný síce tvrdí, že nedošlo k zmenám, v

dôsledku čoho nemusí preukazovať dodatočné finančné zdroje, avšak nijako účinne nepoprel, že by
došlo k zvýšeniu zmluvnej ceny, resp. predĺženiu lehoty výstavby, preto nemožno považovať ani jeho
tvrdenie, že preukázal finančné zdroje za správne. Účinnosť Zmluvy o dielo nastala až 28.09.2021, čiže
do tohto dátumu žalobca nemohol uzatvárať zmluvy s dodávateľmi materiálov. Práve v tomto období
však došlo k rapídnemu nárastu cien stavebných materiálov. Ak by žalovaný nesúťažil predmetnú stavbu

13 mesiacov, mohli mať strany podpísanú zmluvu skôr a dopad cien by nebol taký vysoký. Žalobca po
spočítaní času súťaženia a času realizácie (cez 1100 dní) mal za to, že sa na neho vzťahuje možnosť
navýšenia cien podľa metodiky ministerstva. Uvedenú metodiku napriek tomu považoval za v rozpore s
dobrou praxou a v rozpore s poctivým obchodným stykom. Napriek skutočnosti, že žalobca akceptoval
podmienky zmluvy pri jej uzavretí, nastala skutočnosť, ktorú nikto nepredpokladal, pretože v minulosti

takáto situácia nikdy nebola (nárast cien o 200-300%). Ide o mimoriadne riziko, ktoré má podľa neho
znášať žalovaný a ktoré doteraz za neho znášal žalobca. Naviac, Ministerstvo dopravy a výstavby SR už
akceptovalo nežiaduci stav a zmenilo Metodický pokyn č. 6/2018. Nový metodický pokyn už umožňuje
v prípade predĺženie lehoty výstavby aplikovať indexáciu na základe podčlánku 13.8 Všeobecných
podmienok FIDIC. Taktiež ÚVO SR vyjadrilo názor, že je možné tento stav korigovať prostredníctvom §

18 ods. 1 písm. c), prípadne § 3 a 4 ZoVO. Na takúto dohodu sú však potrebné dve strany a žalovaný
odmieta rokovať, preto bude žalobca nútený podať žalobu o zaplatenie zvýšenia zmluvnej ceny o
náklady. Žalobca považoval za diskriminačné, aby sám znášal rapídny a bezprecedentný nárast cien
stavebných materiálov. Žalobca si u žalovaného uplatnil z titulu COVID-19 a vojny na Ukrajine claim
každý mesiac pri fakturácií, avšak zatiaľ nie finančne, pretože situácia stále pretrváva a finančne si

to mieni uplatniť, keď bude poznať celkový dopad. Takto je to stanovené i v zmysle podčlánkov 17.3
písmeno a), 17.4, 19 a 20.1. Všeobecných podmienok FIDIC. Zdôraznil, že nároky si uplatňoval aj listami
zo dňa 14.03.2022, 12.04.2022, 09.05.2022, 06.06.2022, 04.07.2022 a 01.08.2022. Vo vzťahu k tvrdeniu
žalovaného, že nebol splnený časový aspekt, keď zmluva bola podpísaná po vypuknutí pandémie,žalobca uviedol, že zmluvu podpísať musel, nakoľko by mu žalovaný siahol na bankovú záruku vo výške
100.000 EUR. Žalobca uviedol i názor, že Metodický pokyn č. 22/2022 sa na Zmluvu o dielo vzťahuje
vzhľadom na znenie jeho článku 2 ods. 2.

16. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov
a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je vecne správne.

17. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.06.2021 elektronicky s autorizáciou podľa osobitného predpisu
sa žalobca proti žalovanému domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie spočívajúce v uložení
povinnosti žalovanému prerušiť stavbu: „Terminál integrovanej osobnej prepravy Trebišov“ realizovanú
podľa Zmluvy o dielo a to až do právoplatného skončenia veci samej, alebo do dosiahnutia písomnej a

právne účinnej dohody o žalobcom uplatnených nárokoch na predĺženie lehoty výstavby a na zvýšenie
zmluvnej ceny, v ktorej sa bude konštatovať, že účinnosťou dohody zaniká účinnosť uznesenia o
nariadení neodkladného opatrenia, a zároveň aby nariadil žalovanému, aby žalobcovi hodnoverne
preukázal zabezpečenie existencie finančných zdrojov na úhradu zmluvnej ceny vrátane úpravy
zmluvnej ceny (teda aj nárokov). Svoj návrh založil žalobca na tvrdení, že mu v zmysle Všeobecných

podmienok, t.j. podmienok, ktoré priamo odkazovali na Všeobecné podmienky FIDIC upravené v súlade
s osobitnými zmluvnými podmienkami, vznikol nárok na predĺženie lehoty výstavby diela, ako i nárok
na zvýšenie ceny diela v dôsledku nepredvídateľnej situácie, akou je/bola pandémia COVID 19, resp.
vojna na Ukrajine, následkom ktorej došlo ku skokovitému nárastu cien materiálov. Žalobca mal za
to, že finančnú záťaž nie je povinný znášať sám, pretože v zmysle Zmluvy o dielo, resp. v zmysle

zákona (zodpovednosť za škodu a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia) je povinný ju znášať
žalovaný, resp. sa nej spolupodielať. Žalobca ďalej dôvodnosť prerušenia stavby odôvodňoval tým, že v
zmysle Pod-čl. 20.1 VZP/OZP žalovaný, resp. správca stavby nereaguje na uplatnené nároky žalobcu,
nekoná o nich a nerozhodol o ich podstate, čím dostáva žalovaného do zlého cash flow. Žalovaný sa
rozhodol neaplikovať ani Pod-čl. 13.8 VZP, čo žalobca považoval za podstatu problému. Žalobca v

dôsledku obavy, že by prerušenie stavby z jeho strany mohlo byť vnímané ako porušenie Zmluvy o
dielo, žiadal, aby súd zaviazal žalovaného stavbu prerušiť a tým ho donútiť vo veci konať a uzavrieť
dohodu o predĺžení lehoty na výstavbu diela a o zvýšení zmluvnej ceny. Nárok na okamžité preukázanie
finančného zabezpečenia odvodzoval práve od skutočnosti, že je jeho nárok na zaplatenie dodatočných
nákladov dôvodný.

18. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

20. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

21. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

22. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

23. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

24. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní protiuzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

25. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

26. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

27. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s napadnutým uznesením
súdu prvej inštancie a s odvolaním žalobcu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu

prvej inštancie a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v
napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami významnými vo vzťahu k
návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a vec správne skutkovo i právne vyhodnotil na
základe stavu existujúceho v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

28. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP môže súd nariadiť
neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom v danom prípade žalobca odôvodňoval svoj návrh
potrebou bezodkladnej úpravy pomerov. V každom prípade však žalobca musí opísaním rozhodujúcich
skutočností osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. potrebu bezodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a súčasne je jeho povinnosťou v zmysle § 326 ods.
1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle
§ 326 ods. 2 CSP daná povinnosť žalobcu pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
listiny, na ktoré sa odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia
pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ako aj dôsledného preukázania (osvedčenia) tvrdených skutočností. Povinnosťou súdu je
dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých
zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá žalobcovi povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými
tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou.

29. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25.04.2012 pod sp. zn. 1Cdo/147/2011 vo

vzťahu k predbežnému opatreniu, ktoré bolo procesným inštitútom v zmysle zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok svojím obsahom a účelom blízkym neodkladnému opatreniu v zmysle CSP,
uviedol, že „Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň
osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich

zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.“.

30. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné
uviesť, že žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia hodnoverným spôsobom

neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorého ochrany sa domáhal, t.j. v danom prípade nároku na
predĺženie lehoty výstavby a vznik nároku, resp. nárok na zaplatenie dodatočných nákladov, ako i
naliehavosť na dočasnej úprave pomerov strán, t.j. nevyhnutnosť nariadiť žalovanému prerušiť stavbu
a nariadiť žalovanému preukázať dostatočné finančné zabezpečenie diela. Žalobca v tejto súvislosti
poukazoval a odvolával sa na podmienky stanovené vo Všeobecných podmienkach FIDIC (t.j. VZP v

upravenom znení podľa OZP), ako napr. Pod-čl. 17.3, 17.4, 19.1, 19.4 VZP/OZP, v zmysle ktorých
nemá v dôsledku pandémie nárok na uplatnenie si nákladov, ale v dôsledku ktorých v spojení s Pod-
čl. 8.4 VZP/OZP má nárok na predĺženie lehoty výstavby. V súvislosti so začatím vojny na Ukrajine
žalobca uvádzal, že v prípade, ak by mu táto prekazila plnenie povinností, mohol by si uplatniťv zmysle Pod-čl. 19.4 (b) VZP aj súvisiace náklady. Žalobca však žiadnu z tvrdených skutočností
neosvedčil, nakoľko znenie VZP, t.j. Všeobecné podmienky FIDIC nedoložil k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ale ani neuviedol ktoré plnenie povinností mu bolo v dôsledku vojny prekazené.

Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie nemohol posúdiť čo sa vôbec považuje za „riziko“,
čo za „vyššiu moc“, aké sú podmienky uplatnenia zodpovednosti za riziko, resp. dôsledkov vyššej
moci, kto za ne zodpovedá, či vôbec žalobca doručil oznámenia o vyššej moci žalovanému, v akej
lehote, aké sú dôsledky vyššej moci a rizík, prípadne aký vplyv majú na nároky podzhotoviteľov na
zhotoviteľa a či vôbec zhotoviteľ má nárok na náklady súvisiace so zvýšenými nárokmi podzhotoviteľov,

atď. V tejto súvislosti žalobca v odvolaní namietal, že nebolo jeho povinnosťou doložiť súdu prvej
inštancie všeobecné obchodné podmienky FIDIC, nakoľko sú verejne dostupné, sú chránené autorským
právom, preto ich nemal žalobca kopírovať, ale súd si ich mal zadovážiť sám. Odvolací súd sa s
uvedenounámietkoužalobcunestotožnil.Tzv.Všeobecnépodmienky„zmluvnépodmienkynavýstavbu“
pre stavebné a inžinierske diela projektované objednávateľom (Červená kniha“), prvé vydanie 1999,
vydané medzinárodnou federáciou konzultačných inžinierov (FIDIC), preložené Slovenskou asociáciou

konzultačných inžinierov - SACE (slovenský preklad 2008) sa v zmysle článku 1 ods. 1.3 pododsek
1.3.4 Zmluvy o dielo považujú za súčasť zmluvy, preto majú byť jej pripojenou súčasťou. V prípade, ak
žalobcaodvodzujeodichzneniasvojnárok,jepovinnýichobsahpreukázať,resp.osvedčiťatopreúčely
osvedčenia danosti jeho nároku. Nakoľko neodkladné opatrenie predstavuje nástroj efektívnej a rýchlej
ochrany práv navrhovateľa návrhu, kedy je možné rozhodnúť i bez bez vyjadrenia strán a nariadeného

pojednávania v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, je povinnosťou žalobcu v zmysle § 326 ods. 2
CSP pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia všetky listiny, na ktoré sa odvoláva. Nie
je účelom zákona a ani povinnosťou súdu si dôkazné prostriedky zabezpečovať. Povinnosťou súdu
je iba dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu
všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že Všeobecné

podmienky FIDIC nemožno považovať za všeobecne záväzný predpis, ktorý by bol zverejnený v Zbierke
zákonov SR, resp. za právne záväzný akt Európskych spoločenstiev, alebo Európskej únie zverejnený v
Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev, resp. Únie, ktoré nie je potrebné dokazovať. Odvolací súd
Všeobecné podmienky FIDIC nepovažuje ani za tzv. notoriety, teda za skutočnosti všeobecne známe v
zmysle § 186 ods. 1 CSP, nakoľko podľa jeho názoru nejde o také skutočnosti, ktoré sú známe pomerne

širokému okruhu ľudí a vedomosť o týchto ustanoveniach nemožno u bežných, priemerne vzdelaných
ľudí v danom čase predpokladať. Znenie Všeobecných podmienok FIDIC nie je ani verejne dostupné,
t.j. prístupné akejkoľvek osobe bez obmedzenia a jeho znenia sa môžu v závislosti od vykonaného
prekladu líšiť. Skutočnosť, že všeobecné podmienky sú známe určitému vymedzenému okruhu ľudí
(stavebné prostredie, t.j. stavbári, prípadne účastníci zmluvy o dielo) nezakladá predpoklad všeobecnej

známosti, resp. vedomosti o obsahu Všeobecných podmienok FIDIC ostatných osôb, resp. súdu. Z
uvedených dôvodov bolo povinnosťou žalobcu priložiť znenie všeobecných podmienok k návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, od znenia ustanovení ktorých odvodzoval svoj nárok, ktorému
má byť poskytnutá ochrana. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že nebolo možné posúdiť
opodstatnenosť nároku žalobcu. Na žalobcom dodatočne predložené Všeobecné podmienky FIDIC

nebolo možné v odvolacom konaní s poukazom na znenie § 366 CSP prihliadať. Žalobca v odvolaní
nielen neosvedčil, ale ani netvrdil, z akého dôvody prostriedky procesného útoku neuplatnil v konaní
pred súdom prvej inštancie.

31. Rovnako tak závery súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil, že si u stavebného dozoru

uplatnil nároky, o ktorých tento v rozpore so Zmluvou o dielo (či už podľa Pod-čl. 20.1, alebo
napr. 13.7 VZP) nerozhodol, považuje odvolací súd za správne, pretože žalobca spolu s návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložil dôkaz o tvrdenej skutočnosti. Jednak žalobca
neosvedčil celé znenie predmetných ustanovení, a jednak neosvedčil ani naplnenie podmienok v
nich stanovených (napr. doručenie kvalifikovaného oznámenia stavebnému dozoru do 28 dní po

tom, ako si žalobca uvedomil, alebo mal uvedomiť vznik udalosti). Nebolo preto možné považovať
tvrdenia žalobcu za dôvodné, a to napriek skutočnosti, že žalobca doručil spolu s odvolaním i list zo
dňa 28.02.2022 spolu s doručenkou, v ktorom reagoval na vyjadrenie žalovaného k nároku žalobcu
na dodatočnú platbu - nárast cien materiálov. Uvedený list spolu s ďalšími dôkazmi, osvedčujúcimi
dôvodnosť nároku žalobcu, resp. naliehavosť na vydaní neodkladného opatrenia, t.j. skutočnosť,

že žalovaný nereaguje na jeho požiadavky, že žalovaný odmieta pristúpiť k uzavretiu dohody o
zvýšení ceny za dielo, a že konanie stavebného dozoru je odsúhlasované žalovaným (ako list
žalovaného zo dňa 03.11.2021, 04.01.2022, 26.01.2022, 08.02.2022, 31.05.2022 list žalobcu zo dňa
06.06.2022, 09.05.2022, 12.04.2022, 14.03.2022, 25.01.2022, 30.12.2021, 30.11.2021, 22.10.2021),žalobca predložil až v odvolacom konaní, napriek podmienke stanovenej v § 326 ods. 2, § 329 ods.
2 CSP, kedy odvolací súd nemohol v zmysle § 366 CSP na novo predložené prostriedky procesného
útoku prihliadnuť. Úlohou odvolacieho súdu totiž nie je nanovo posúdiť opodstatnenosť celého návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, ale vec preskúmať v rozmedzí danom ustanoveniami § 379 a
380 CSP.

32. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že síce môže prerušiť stavbu, ale keďže zo strany žalovaného to
bude vnímané ako porušenie záväzku, je nevyhnutné uložiť danú povinnosť žalovanému, ktorý je v

zmysle podčlánku 8.8 VZP oprávnený prerušiť stavbu, odvolací súd nad rámec právnych záverov súdu
prvej inštancie uvádza, že žalobca jednak znenie podčlánku 8.8 VZP ku dňu vydania neodkladného
opatrenia necitoval, ani neosvedčil a jednak skutočnosť, že aj keď žalovaný síce uvedenú možnosť
má, ale nechce ju využiť, neosvedčuje dôvodnosť nároku žalobcu, ani naliehavosť na úprave pomerov
strán. Žalobca neosvedčil, že by tak žalovaný bol povinný urobiť. Skutočnosť, že žalovaný neakceptuje
požiadavky žalobcu na zvýšenie ceny diela, resp. predĺženie lehoty výstavby žalobca osvedčoval až

dôkazmi predloženými v odvolacom konaní, čo súd v predchádzajúcom odseku odôvodnenia vyhodnotil
ako neprípustné novoty. V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že je zjavné, že účelom návrhu a
snahou žalobcu je uzavretie dohody o zvýšení ceny diela, avšak súd v tomto prípade nemôže suplovať
osobu sprostredkujúcu rokovania medzi stranami, ani prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia
vynucovať od žalovaného uzavretie akejkoľvek zmluvy.

33.Vďalšomžalobcanamietal,ženepovažujezarelevantné,čiposlalžalovanémuvýzvunapredloženie
dôkazov o zabezpečení financovania, nakoľko je to právny úkon, ktorý je podľa zmluvy oprávnený
vykonať aj sám, avšak žalobca navrhoval, aby to mimo Zmluvy o dielo spravil súd. Dôsledkom
uvedeného malo byť donútenie žalovaného konať. Odvolací súd uvádza, že podstatou neodkladného

opatrenia je jeho neodkladnosť, t.j. osvedčenie naliehavosti, že žalovaný nekoná ako má, napriek jeho
povinnosti vyplývajúcej či už zo zákona, právoplatného rozhodnutia alebo zmluvného ustanovenia.
Žalobca vo svojom návrhu odvodzoval svoj nárok na predloženie dôkazov o zabezpečení financovania
diela práve od jednotlivých ustanovení Zmluvy o dielo, resp. VZP, t.j. od povinnosti žalovaného ako
objednávateľa reagovať a predložiť do 28 dní po obdržaní žiadosti žalobcu, primeraný dôkaz o tom,

že vytvoril a udržuje také finančné zabezpečenie, ktoré mu umožní zaplatiť zmluvnú cenu, preto sa
odvolaciemu súdu javí ako rozporuplné tvrdenie žalobcu v odvolaní, že uloženie povinnosti nežiadal na
podklade ustanovení Zmluvy o dielo, ale na základe „mimozmluvnej“ povinnosti/eventuálne možnosti
súdu, pričom neuviedol a nie je zrejmé z akého ustanovenia uvedenú povinnosť súdu vyvodil. Žalobca
pritom sám v návrhu uvádzal, že ešte len bude zasielať výzvu na preukázanie zabezpečenia financií

podľa podčlánku 2.4 VZP, čo napokon listom zo dňa 07.07.2022, t.j. po vydaní napadnutého uznesenia
i učinil. Odvolací súd preto považoval za správne právne závery súdu prvej inštancie, že žalobca
neosvedčil naliehavosť a bezodkladnosť úpravy pomerov medzi stranami, keď ani len nepožiadal
žalovaného o preukázanie zabezpečenia financií podľa podčlánku 2.4 VZP, ako ani neosvedčil
vôbec samotné znenie podčlánku 2.4 VZP, keď súdu prvej inštancie nepredložil znenie Všeobecných

podmienok FIDIC. Naliehavosť nemožno odvodzovať od domnienok žalobcu, že žalovaný nebude na
jeho výzvu reagovať. Zároveň v súvislosti s predložením dôkazu - výzvy žalobcu zo dňa 07.07.2022
na preukázanie finančného zabezpečenia finančných zdrojov na úhradu zmluvnej ceny, odvolací súd
poukazuje na znenie § 329 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav
v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, pričom je nepochybné, že napadnuté uznesenie bolo

vydané pred vyhotovením samotnej výzvy žalobcu.

34. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných
ustanoveníodvolacísúddospelkzáveru,žerozhodnutiesúduprvejinštanciejevovýrokuvecnesprávne
a z toho dôvodu odvolací súd, viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP, napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP. V danom prípade mal v odvolacom konaní síce plný
úspech žalovaný, v dôsledku čoho mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ale nakoľko

mu v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli, súd žalovanému nepriznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.02.2018
sp. zn. 7Cdo/14/2018, podľa ktorého ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahuspisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú
ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva).

36. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).