Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 21, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoE/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415200246
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8415200246.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov
senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Jany Jančíkovej, v exekučnej veci oprávneného: RECLAIM, a. s.,
so sídlom Staromestská 3, 811 03 Bratislava, IČO: 46 076 760, proti povinnému: Q. A., N.. XX.XX.XXXX,
A. C. XXXX/XX, XXX XX W., o vymoženie 5.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č. k. 2Er/9/2015-40 z 18. februára 2021 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Účastníkom nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením
zastavil exekúciu a nepriznal povinnému náhradu trov exekučného konania.

2. Exekučný súd svoje rozhodnutie skutkovo a právne odôvodnil tým, že na základe návrhu právneho
predchodcu oprávneného obchodnej spoločnosti E. E. B., B.. T.. Y.. na vykonanie exekúcie doručeného
súdnemu exekútorovi 13. januára 2015 a exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu
Okresného súdu Bratislava V, č. k. 4Zm/204/2014-13 z 22. septembra 2014 poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie. Súd uznesením z 11. septembra 2018 pripustil zmenu účastníka konania na strane

oprávneného tak, že do konania na miesto obchodnej spoločnosti E. E. B., B.. T.. Y.. ako oprávneného
vstúpila obchodná spoločnosť RECLAIM, a. s. Na základe ustanovenia § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) bola oprávnenému stanovená povinnosť doplniť návrh na
vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti
zákona č. 438/2015 Z. z., a teda do 22. januára 2016. Hoci znenie ustanovenia §243 ods. 1 Exekučného

poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na
vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu alebo súdnemu exekútorovi), aj Ústavný súd Slovenskej
republiky vo svojom uznesení, č. k. III. ÚS 752/2016-17 z 8. novembra 2016 zaujal stanovisko, že je
vyvoditeľný záver súdov, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu a to najmä vzhľadom
na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo
vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol

oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd a nie súdny exekútor. Uvedený postoj súdov tak prispieva
k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné
pochybnostioskutočnomčasevykonaniazákonompožadovanéhoprocesnéhoúkonu,atedaododržaní
či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie. Súdny exekútor podaním zo 16. júna
2020 zaslal súdu urgenciu, ktorou žiadal o urgentné rozhodnutie o doplnení návrhu na vykonanie
exekúcie. Keďže súd nedisponoval doplnením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, v zmysle

ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného
poriadkupožiadalsúdnehoexekútoraopredloženieexekučnéhospisuzaúčelompreskúmaniazákonnejpovinnosti oprávneného doplniť návrh na vykonanie exekúcie v lehote do 22. januára 2016. Z vyjadrenia
súdneho exekútora, ako aj z predložených listín súd zistil, že ani súdny exekútor nedisponoval týmto
doplnením. Oprávnený na základe výzvy súdneho exekútora predložil doručenku právneho predchodcu

oprávneného spolu so sprievodným listom na preukázanie skutočností, že v tomto exekučnom konaní
bola doplnená exekúcia podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Sprievodný list je adresovaný
Okresnému súdu Kežmarok, ďalej v sprievodnom liste sú uvedené iba značky exekučných konaní, v
ktorých vystupoval pôvodný oprávnený, a to bez riadneho doplnenia v zmysle ustanovenia § 39 ods. 4
Exekučného poriadku, ktorým oprávnený opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s

povinným v tomto konkrétnom exekučnom konaní. Z tvrdení súdneho exekútora a oprávneného nebolo
preukázané riadne a včasné doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie a ani neboli predložené dôkazy
osvedčujúce túto skutočnosť. Súd tak nemal preukázané, že došlo k riadnemu doplneniu návrhu na
vykonanie exekúcie v tejto exekučnej veci, pričom dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti
znáša oprávnený, od ktorého sa vyžaduje procesná aktivita. Zároveň súd poukázal na skutočnosť,
že z doručenky o doručení doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie tunajšiemu súdu predloženej

oprávneným vyplýva dátum doručenia súdu 21. január 2017, teda rok po zákonom ustanovenej lehote
(do 22. januára 2016).

3. Exekučný súd exekúciu v súlade s ustanovením § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavil z dôvodu,
že oprávnený si nesplnil zákonnú povinnosť riadne a včas doplniť návrh na vykonanie exekúcie v súlade

s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený exekučnému súdu nepreukázal, že
doplnenie bolo vykonané včas, teda do 22. januára 2016 a nepredložil ani riadne doplnenie, ktorým
opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, predložil iba sprievodný list.
Súd pritom nemôže vyzývať oprávneného na dodatočné predloženie doplnenia návrhu na vykonanie
exekúcie, pretože lehota stanovená v ustanovení § 243f ods. 1 Exekučného poriadku je obligatórne

stanovená bez možnosti jej spočívania a s jej uplynutím sú spájané procesné následky. Nedodržanie
zákonnej lehoty má pre oprávneného nepriaznivý procesný dôsledok spočívajúci v tom, že v zmysle
ustanovenia § 243f ods. 5 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví.

4. O trovách exekučného konania rozhodol exekučný súd podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.

Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a s ohľadom na zavinenie oprávneného, ktorý nedoplnil návrh
na vykonanie exekúcie a na skutočnosť, že povinnému zo súdneho spisu žiadne účelne vynaložené
trovy exekučného konania nevznikli, nepriznal povinnému náhradu trov exekučného konania.

5. Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods.

1 písm. b), f) a h) CSP, teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdil, že v
súlade s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku podaním z 18. januára 2016 doplnil návrh

na vykonanie exekúcie o opis všetkých rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s
povinným spolu s listinnými dôkazmi na preukázanie týchto skutočností. Exekučný súd mal v zmysle
ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku alebo nie. Toto doplnenie bolo exekučnému súdu
odoslané a odovzdané na poštovú prepravu 19. januára 2016, čo vyplýva z predloženého podacieho

hárku. Túto poštovú zásielku obsahujúcu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie k predmetným
spisom, medzi ktorými sa nachádzal aj exekučný spis vedený Okresným súdom Kežmarok pod sp. zn.
2Er/9/2015, označený číslom spisu, pod ktorým viedol spis právny zástupca jeho právneho predchodcu,
a to č. XXXXXXX konajúci exekučný súd prevzal 21. januára 2016. Kópiu preberacieho protokolu
konajúci súd zaslal na adresu právneho zástupcu jeho právneho predchodcu, ktorý v súvislosti s

množstvom doplnení každé jedno doplnenie vyhotovil len v jednom originály, ktorý zasielal na súd a v
odovzdávanom spise disponuje len kópiou doplnenia. Napriek tomu exekučný súd v odsekoch 17. a
18 odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol, že nedisponoval doplnením a oprávnený doplnil len
doručenku, z ktorej vyplýva dátum doručenia súdu 21. január 2017 a toho dôvodu si oprávnený nesplnil
zákonnú povinnosť riadne a včas doplniť návrh. Nedodržanie zákonnej lehoty má pre oprávneného

nepriaznivý procesný dôsledok, ktorý spočíva v tom, že v zmysle ustanovenia § 243f ods. 5 Exekučného
poriadkusúdexekúciuzastaví.Mázato,želehotanadoplnenienávrhunavykonanieexekúciejelehotou
procesnou, charakteristickou črtou ktorej je, že je zachovaná aj v prípadoch, keď sa procesný úkon v
rámci lehoty nedostane do dispozičnej sféry adresáta, ale stačí, keď je urobený posledný deň lehotyosobne na súde, alebo ak je odovzdaný orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Na základe uvedených
skutočností oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Povinný sa k odvolaniu oprávneného v súdom určenej lehote písomne nevyjadril.

7. Oprávnený podaním doručeným súdu prvej inštancie 17. februára 2022 označeným ako „Doplnenie
odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok pod sp. zn. 2Er/9/2015 zo dňa 18.02.2021“

doplnil odvolanie tak, že ako prílohu tohto podania doručil súdu uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky, č. k. III. ÚS/38/2022-17 z 27. januára 2022, ktoré mu bolo doručené 14. februára 2022 a v
zmysle ktorého je odvolanie voči napadnutému uzneseniu prípustné, v dôsledku čoho ústavný súd jeho
ústavnú sťažnosť z opatrnosti a právnej istoty 11. mája 2021 zamietol.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) v

zmysle § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1. apríla 2017) a § 9a ods. 1 Exekučného
poriadku (účinného do 31. marca 2017), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k
neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do
31.03.2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom
na veci pridelené podľa predpisov účinných po 01.04.2017.

10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017, ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že ustanovenie § 243f Exekučného poriadku nadobudlo

účinnosť 23. decembra 2015, teda lehota počas ktorej mohol oprávnený doplniť návrh uplynula 22.
januára 2016. Tento deň bol zároveň posledným dňom dokedy mohol oprávnený vykonať doplnenie
včas.

12. V nadväznosti na to odvolací súd konštatuje, že ak v zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej

republiky, č. k. III. ÚS 752/2016-7 z 8. novembra 2016 návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému
súdu a že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo
vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol
oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku),
zásielkuobsahujúcupredmetnédoplneniebolopotrebnénielenodoslať,aleajdoručiťexekučnémusúdu

v zákonom ustanovenej lehote.

13. Odvolací súd má však z obsahu spisu preukázané, že súdny exekútor podaním zo 16. júna 2020
žiadal súd prvej inštancie o urgentné rozhodnutie o doplnení návrhu na vykonanie exekúcie, na základe
čoho ho súd výzvou z 24. júna 2020 vyzval, aby mu v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy predložil

exekučný spis za účelom preskúmania zákonnej povinnosti oprávneného doplniť návrh na vykonanie
exekúcie v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko nedisponuje doplnením
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Ako odpoveď na výzvu súdny exekútor doručil súdu kópiu
dokladov právneho predchodcu oprávneného o doplnení návrhu na vykonanie exekúcie, z ktorých
vyplýva, že v konaní nedisponuje informáciou, či bolo pôvodným oprávneným podané doplnenie návrhu,

ale aj to, že právny zástupca právneho predchodcu oprávneného podaním z 18. januára 2016 odovzdal
súdu „Doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku“ okrem iného
aj k spisu (ich značka) 1023140, pričom na tento list papiera zároveň okopíroval doručenku, z ktorej je
zrejmé, že nejaká zásielka obsahujúca „doplnenie z exe.“ bola súdu doručená 21. januára 2017.

14. Za týchto okolností odvolací súd dospel k záveru, že právny predchodca oprávneného nedoručil
exekučnému súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie včas.15. Z uvedených dôvodov považuje odvolací súd odvolanie oprávneného za nedôvodné a vzhľadom
na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a ustanovením § 262 ods. 2 CSP tak, že účastníkom nebol priznaný
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol úspešný povinný, ktorému však zo
spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú a ani si ich neuplatnil. V odvolacom

konaní neúspešnému oprávnenému nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací
súd preto vyslovil, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť
takéhoto rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).