Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 30, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/331/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619206307
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7619206307.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci maloletej M. V., nar.
XX.XX.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová
Ves dieťa rodičov: matky T. V., nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v F. O. X. na ulici J. S. č. XXXX/XX zastúpenej
Advokátskou kanceláriou JUDr. Daša Bajanová, s.r.o. so sídlom v Spišskej Novej Vsi na Starosaskej
ulici č. 3 a otca F. V., nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v F. O. X. na Y. ulici č. XXXX/X v konaní o návrhu
otca na zmenu výchovného prostredia o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová
Ves č.k. 14P/320/2019-65 zo dňa 27.7.2020 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o výchove maloletej M., o zmene rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 3P/39/2019-35 zo dňa 13.03.2019 a o zamietnutí protinávrhu
matky na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti.

II. M e n í rozsudok v napadnutom výroku o zastupovaní maloletej M. tak, že obaja rodičia sú oprávnení
a povinní maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a v napadnutom výroku o
výživnom tak, že matka je povinná prispievať na výživu maloletej M. sumou 90,- Eur mesačne, počnúc

od 21.10.2019 do budúcna, ktoré výživné je matka povinná uhrádzať otcovi vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred.

III. Z r u š u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o dlžnom výživnom, úprave styku a trovách konania
a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zveril mal. M. do osobnej starostlivosti otca,
ktorý je oprávnený a povinný maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Výrokom
II. uložil matke povinnosť prispievať na výživu mal. M. sumou 100,- Eur mesačne, počnúc od 22.10.2019

do budúcna, ktoré výživné je matka povinná uhrádzať otcovi vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Výrokom
III. určil matke dlžné výživné za obdobie od 22.10.2019 do 31.07.2020 v celkovej sume 840,- Eur a
uložil jej povinnosť splácať ho popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 30,- Eur, vždy do
15. dňa v mesiaci počnúc od právoplatnosti rozsudku. Výrokom IV. rozhodol, že styk matky s mal. M.
sa neupravuje. Výrokom V. rozhodol, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Spišská
Nová Ves č. k. 3P/39/2019-35 zo dňa 13.03.2019. Výrokom VI. zamietol protinávrh matky na zverenie
maloletejdostriedavejosobnejstarostlivostiavýrokomVII.rozhodol,žežiadenzúčastníkovnemáprávo

na náhradu trov konania.

2. Otec sa podaným návrhom zo dňa 21.10.2019 domáhal zmeny rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves č.k. 3P/39/2019-35 zo dňa 13.3.2019 tak, že súd maloletú M. zverí do jeho osobnejstarostlivosti, on bude oprávnený a povinný maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných
veciach, matka bude povinná prispievať na výživu maloletej M. sumou 50 Eur mesačne. Návrh odôvodnil
tým, že od poslednej úpravy nastali zásadné zmeny skutočností, keďže v čase predchádzajúceho

rozhodnutia mal vážne zdravotné problémy, bol dlhodobo práceneschopný. V súčasnej dobe už riadne
pracuje, môže naplno vykonávať všetky činnosti spojené s výchovou maloletej, pričom maloletá M. je
fakticky v jeho starostlivosti od januára 2020. Matka so zverením maloletej otcovi nesúhlasila, navrhla,
aby bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti. Pri rozhodovaní o výchove maloletej súd prvej
inštancie vychádzal toho, že obaja rodičia sú plne spôsobilí vychovávať maloletú, majú na to vytvorené

všetky podmienky, či už bytové, ekonomické, zdravotné, morálne alebo osobnostné. Zároveň prihliadol
aj na skutočnosť, že medzi rodičmi sú výrazné nezhody a maloletá prejavila záujem zostať bývať s
otcom. Zverenie maloletej do starostlivosti otca navrhol aj kolízny opatrovník. Keďže maloletú zveril do
osobnej starostlivosti otca, matke určil vyživovaciu povinnosť v sume 100 Eur mesačne od 22.10.2019
do budúcna, pričom prihliadal na jej súčasné osobné a majetkové pomery. Keďže rozhodol o určení
vyživovacej povinnosti matky na maloletú dcéru za obdobie od 22.10.2019, matke vznikol do dňa

rozhodnutia o tomto nároku nedoplatok na výživnom v celkovej sume 840 Eur, tento nedoplatok jej
povolil splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 30 Eur, počnúc od právoplatnosti
rozsudku. Súd prvej inštancie rešpektujúc názor maloletej rozhodol o úprave jej styku s matkou tak,
že tento neupravil. Mal za to, že pokiaľ si maloletá M. sama určí a dohodne stretnutie s matkou, bude
toto stretnutie prežívať oveľa plnohodnotnejšie, nakoľko stretávanie nebude časovo obmedzené. Keďže

maloletú zveril do osobnej starostlivosti otca, protinávrh matky na zverenie maloletej do striedavej
osobnej starostlivosti zamietol. Pretože týmto rozsudkom rozhodol o novej úprave výkonu práv a
povinností k maloletej M., zároveň súd prvej inštancie rozhodol aj o zmene rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves č.k. 3P/39/2019-35 zo dňa 3.3.2019. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti všetkým výrokom roszudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka z dôvodu,
že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nedostatočne zistil skutkový
stav veci. Uviedla, že vo veci navrhovala vykonať znalecké dokazovanie z odboru pedopsychológie, a
to aj vzhľadom na diagnostikovanú mentálnu anorexiu maloletej, nedostatočné objektívne posúdenie

choroby maloletej otcom, taktiež z dôvodu, že styk a výchova matkou je pre maloletú dôležitá a
nevyhnutná i pre jej fyzický, psychický a sociálny vývoj. Je toho názoru, že otec nie je reálne schopný
zhodnotiť celú situáciu a postarať sa sám o maloletú. Aj z toho dôvodu navrhovala nariadiť striedavú
osobnú starostlivosť, pri ktorej by sa aj ona podieľala na výchove maloletej, jej osobnostnom rozvoji
a mala by možnosť riadne kontrolovať jej zdravotný stav. Potvrdila, že maloletá od septembra 2019

začala častejšie navštevovať otca, ona jej v návštevách nebránila, situácia sa zmenila od marca 2020,
kedy sa dcéra začala odmietať s ňou stýkať. Zdôraznila, že aj napriek vyjadreniu maloletej M., že chce
byť zverená otcovi, trvá na striedavej osobnej starostlivosti z dôvodu, že maloletá potrebuje aj vplyv
matky a hlavne jej usmerňovanie, výchovu, starostlivosť a preto je kontakt maloletej s ňou nevyhnutný.
Poukázala aj na to, že otec chodí do práce na dve zmeny, teda dcéra býva poobede sama doma až do

večera, pokiaľ otec nepríde z práce. Keď má otec poobedňajšiu zmenu, dcéra je bez kontroly. Uviedla,
že striedavá starostlivosť by sa mohla realizovať tak, že keď má otec doobedňajšiu zmenu, mohla by byť
maloletá v jeho starostlivosti a keď má poobedňajšiu zmenu, mohla by byť v jej starostlivosti. Poukázala
aj na to, že v lete 2019 pozorovala, že dcéra odmieta stravu, že má nejaký problém, pričom to oznámila
aj otcovi. Otec jej postoj nebral vážne, dokonca odmietal pochopiť, že dcéra má problém. Preto bola

nútená navštíviť detskú lekárku, maloletej bola zistená mentálna anorexia. Iba na jej naliehanie došlo
k včasnému diagnostikovaniu a liečbe maloletej a to bolo veľmi ťažké, pretože otec dcéru ovplyvňoval
tak, že jej tvrdil, že nie je chorá, že nemá žiadny zdravotný problém a napriek rozhovoru s primárkou
o zdravotnom stave dcéry nepripúšťal a nepochopil diagnostikovanú mentálnu anorexiu, ktorá sa môže
zopakovať a treba ju sledovať. Preto má vážne obavy o zdravie maloletej M., je nevyhnutné, aby mohla

pravidelne vplývať na jej výchovu, vývoj, aby mala s ňou možnosť komunikovať a riešiť všetky problémy,
starosti i radosti. Nemôže byť utiahnutá a izolovaná. Podľa jej názoru súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotilskutkovúsituáciu,nezohľadnilzdravotnýstavmaloletejahlavneneprihliadalnatúskutočnosť,
že síce dieťa má právo vyjadriť svoj názor, komu má byť zverené do starostlivosti, ale musí ísť zo
strany súdu o objektívne posúdenie a zohľadnenie i vývoja maloletého dieťaťa, jeho zdravotného stavu a

možných následkov. Maloletá takisto nemôže byť izolovaná od svojej sestry G., pričom tvrdí, že otec na
maloletúM.vplývatak,abysačonajmenejkontaktovalasňouajsosestrou.Ztohodôvoduajnavrhovala
znalecké dokazovanie ohľadom prešetrenia vplyvu otca na maloletú M. a zároveň prešetrenie možnosti
a schopnosti otca objektívne posúdiť jej celkový zdravotný stav a reálne zhodnotiť celú situáciu apostarať sa o maloletú M., avšak tento jej návrh bol zamietnutý. Súd prvej inštancie sa s jej tvrdením
a návrhom riadne nezaoberal, prihliadal len na názor maloletej a ju vylúčil z akejkoľvek starostlivosti a
styku s maloletou. Uviedla, že sa dožaduje styku s maloletou, pretože táto ho odmieta a od apríla 2020

sa nestýkajú. Čo sa týka určenia výšky výživného poukázala na to, že súd prvej inštancie určil ešte
vyššiu vyživovaciu povinnosť na maloletú M., ako má otec určené v súčasnosti už na plnoletú dcéru G.
(90 Eur mesačne). Namietala aj výšku vypočítaného dlžného výživného, keďže jej starostlivosť riadne
zabezpečovala. Navrhla, aby odvolací súd v celom rozsahu zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil
ho na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že maloletá M. s ním žije v domácnosti piaty rok s
výnimkou obdobia od apríla 2019, kedy na jeho požiadanie bola zverená do starostlivosti matky z dôvodu
jeho úrazu a vážnej operácie a následnej ročnej práceneschopnosti. Zdôraznil, že maloletá M. ako aj
matka súhlasili s tým, že po ukončení liečby a nastúpení do práce bude maloletá M. zverená naspäť
do jeho starostlivosti. Zdôraznil, že počas obdobia, kedy bola maloletá zverená do starostlivosti matky,

maloletá toto obdobie znášala veľmi zle, čo sa prejavilo aj na známkach v škole, ako aj na úbytku jej
váhy, čo potvrdila aj matka, keď sa sťažovala, že maloletá u nej nechce jesť. U neho sa vždy stravovala
výdatne a zdravo a cítila sa vo veľmi dobrej psychickej i fyzickej pohode. Pribrala na váhe a rapídne
sa zlepšila aj v školskom prospechu. Podotkol, že počas liečby jej neboli naordinované žiadne lieky,
okrem výživového doplnku. Jej stav je hodnotený ako mentálna anorexia, čo bolo pani psychiatričkou

vysvetlené pri kontrolách, na ktoré pravidelne s maloletou chodia, že pôvod tejto mentálnej anorexie
sa zisťuje dlhodobejšie a vôbec sa nevylučuje prežívanie stresu dieťaťa. Pri poslednej kontrole bolo
konštatované, že pribrala na váhe takmer 10 kilogramov za rok. Zdôraznil, že nikdy maloletej M.
nezakazoval chodiť a stretávať sa s matkou alebo s jej rodinou, nie je pravda, že by sa s matkou
a jej rodinou nestretávala. Odmietal vyjadrenia matky, že sa nevie postarať o zdravie maloletej M..

Odmalička pravidelne s deťmi navštevoval lekárov a staral sa o ich zdravie, podotkol, že vlastní aj
certifikát ošetrovateľa, ktorý ho oprávňuje kvalitne sa starať o zdravie dieťaťa. K finančnej starostlivosti
matky o maloletú M. uviedol, že táto býva v jeho domácnosti už nepretržite celý rok, matka mu na
starostlivosť o maloletú ničím neprispieva. Zdôraznil, že maloletá má 15 rokov, myslí si, že vie veľmi
jasne a slobodne definovať čo chce a po čom túži. Pokladá za vhodné, aby matka prihliadala na pokojné

a dobrovoľné túžby a potreby maloletej, ktoré vyjadruje neustálym opakovaním, že chce žiť v domácnosti
s ním. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky ako aj k vyjadreniu otca uviedol, že pri opakovanom
zisťovaní názoru maloletá zotrvávala na svojom vyjadrení, že je u otca spokojná a chcela by naďalej

ostať bývať u neho. K zvereniu dieťaťa do osobnej starostlivosti matky došlo iba na základe dočasnej
práceneschopnosti otca, pričom táto situácia bola zo strany oboch rodičov prezentovaná maloletej M.
ako dočasná, ktorá ju z uvedeného dôvodu takto vnímala a rešpektovala. Len čo sa zdravotný stav
otca zlepšil, postupne maloletá začala u otca tráviť viac času, až nakoniec u neho ostala opätovne
bývať. Vychádzajúc z jednotlivých predložených správ od odborného lekára (detského psychiatra) a

základnej školy možno usúdiť, že maloletá v starostlivosti otca primerane prospieva. Pozorovaná je
postupná stabilizácia jej stavu (mentálna anorexia) bez potreby psychofarmatickej liečby. Odporúčania
lekára zo strany oboch rodičov sú rešpektované, na kontroly sa dieťa dostavuje pravidelne. V prvom
polroku školského roka 2019/2020 prospela s vyznamenaním, neospravedlnené hodiny nemala, podľa
stanoviska školy bolo jej správanie v norme. Kolízny opatrovník v priebehu vykonaných pohovorov

postrehol, že maloletá vystupuje pokojne a bez obáv vyjadruje svoj názor, ktorý vzhľadom na jej vek
rešpektuje.Nazákladevýsledkovdokazovaniamalzato,žeprvostupňovýsúdsprávnevyhodnotilvšetky
dostupné informácie a dôkazy ohľadom maloletého dieťaťa, otca a matky. Navrhol rozhodnutie súdu
prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne.

6. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že zotrváva na svojom pôvodnom vyjadrení. Uviedla,
že pokiaľ bola maloletá M. v starostlivosti otca od roku 2017 do augusta 2018 sa pravidelne stýkala s
matkou. Od augusta 2018 bola u nej a od novembra 2019 sa začala častejšie zdržiavať u otca. Od mája
2019 maloletá chcela chudnúť. Ona jej vysvetľovala, že nie je dôvod, aby schudla, pretože má normálnu
váhu a trvala na tom, že sa musí pravidelne stravovať, pretože dospieva a potrebuje mať zdravú a

pravidelnú stravu. Zdôraznila, že otec chodil a chodí do práce na zmeny, domov prichádza o 22:30 hod.,
v tom období nemá prehľad, čo robí maloletá, či má pravidelné prijímanie stravy. Zdôraznila, že ako
matka má právo na výchovu a starostlivosť o dcéru. Poprela, že by žiadnymi finančnými prostriedkami
neprispievala na výživu dcéry. Keď odchádzala od nej k otcovi, mala komplet zabezpečené všetkooblečenie, obuv, uhradené školské obedy, telefónne kredity, školské pomôcky. Na prelome rokov 2019,
2020 jej zabezpečila zimné ošatenie. V rozpise výdavkov, ktorý predložila súdu je preukázané, že od
marca 2020 vracala otcovi sumu 50 Eur plus 20 Eur. Okrem toho dcére kupovala to, čo nevyhnutne

potrebovala a čo požadovala. Trvala na zrušení rozsudku súdu prvej inštancie.

7. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že maloletá M. potvrdila svoju vôľu žiť
s ním v jeho domácnosti pred súdom, ako aj pri opakovaných návštevách u kolízneho opatrovníka. Na
maloletú nie je a nikdy nebol vyvíjaný žiaden nátlak v jej rozhodovaní.

8. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka a k vyjadreniu otca poprela, že by maloletej
sľúbila, že po vyliečení otca sa k nemu vráti. K takejto dohode nedošlo ani medzi ňou a otcom, nakoľko
otec s ňou odmieta komunikovať. Zdôraznila, že otec nechcel v čase, keď maloletá ochorela, ani
pripustiť, že má zdravotný problém a že musí navštíviť lekára a liečiť sa. Dokonca jej vyčítal, že maloletú
ťahá po doktoroch. Má za to, že maloletá M. je v puberte a je neustále otcom veľmi ovplyvniteľná. Iba

on sa s ňou dohodol, že po operácii a po jeho vyliečení sa k nemu vrátiť späť. Opätovne uviedla, že
otec chodí na zmeny, dieťa je fakticky dva týždne v mesiaci bez dozoru a starostlivosti v poobedňajších
hodinách, je sama v byte, preto nevidí dôvod, prečo by mala byť vylúčená zo starostlivosti o maloletú.
Zdôraznila, že dieťa potrebuje oboch rodičov a matka nemôže byť vylúčená zo starostlivosti o maloletú.
Maloletá je manipulovaná, ovplyvnená zo strany otca, obáva sa otcovej reakcie, v prípade jej iného

vyjadrenia ohľadom starostlivosti a preto trvá na tom, aby bolo vykonané znalecké dokazovanie a to
i ohľadom ovplyvňovania otca. Zároveň by sa mal znalec vyjadriť k otázke, či je v záujme maloletého
dieťaťa, aby dva týždne v mesiaci v poobedňajších hodinách bolo dieťa bez starostlivosti rodičov.

9. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že sa už viaceré roky, čo mu bola maloletá

zverenádostarostlivosti,vždystaraltak,žedcéranikdynemalavážnezdravotnéanipsychicképroblémy
a ani pri výsledkoch v škole. Zdravotné problémy, ako aj problémy v prospechu v škole začali v období,
keď bola maloletá zverená do starostlivosti matky, kde počas tohto obdobia od apríla 2019 do septembra
2019 prišlo u dcéry k veľkému úbytku na váhe a aj k zhoršeniu prospechu v škole, čo následne matka
riešila ambulantne. Potom, čo dcéra opätovne začala bývať v jeho domácnosti, sa jej zdravotný stav

zlepšil, taktiež sa zlepšila aj prospechovo v škole. Nesúhlasí s vyjadrením matky, že zabezpečovala
starostlivosť o výživu maloletej za obdobie od októbra 2019 do augusta 2020. Maloletá celé toto obdobie
bývala u neho v domácnosti a matka na jej výživu neprispela ničím, okrem zaplatenia školských obedov
v sume 57,92 Eur, z ktorých dostala od školy vrátené približne 30 Eur. Za toto obdobie poberala detský
prídavok na dieťa v sume 138 Eur.

10. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).

11. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno meniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14.Podľa§387ods.2 CSPaksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385

ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne
zistilskutočnýstav,posúdilhopodľasprávnychustanoveníZákonaorodineazákonnerozhodolozmene
výchovy mal. M. (jej zverenie do osobnej starostlivosti otca), o zmene predchádzajúceho rozsudku a o
zamietnutí návrhu matky na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, pričom starostlivoprihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je
odôvodnenie rozsudku v týchto výrokoch presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje. K odvolacím námietkam matky týkajúcich sa zamietnutia jej návrhu na zverenie mal. M.

do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na

spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby
sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby
prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade
s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov
(porovnaj IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003). Za porušenie tohto základného
práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý

proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití
relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie
sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu
súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam.

16. Pokiaľ matka namieta nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, lebo súd nevykonal ňou
navrhnutý dôkaz (znalecký posudok z odboru pedopsychológie), je potrebné poznamenať, že ani pri
rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože

výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je výlučne na súde aj s poukazom na
článok 10 ods. 1, 2 základných princípov CMP, z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov
hodnotí súd podľa vlastnej úvahy, v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden
dôkaz nemá predpísanú silu. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka v sebe obsahuje i právomoc
súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa

zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I.ÚS 52/2003). Napokon konajúci súd sa vysporiadal s námietkami
matky týkajúcimi sa zamietnutia jej návrhu na striedavú osobnú starostlivosť uplatnenými v odvolaní,
ktoré v prevažnej miere tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu nebolo v danej veci potrebné priberať znalca z odboru psychológia, pretože
na rozhodnutie o tom, ktorá forma osobnej starostlivosti o maloletú je v danej veci v záujme maloletej

postačovali dôkazy, ktoré sa už nachádzali zadokumentované v spise. Znalecký posudok je len jeden
z dôkazov, ktoré súd hodnotí vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi. Vôľa maloletej bola zisťovaná
detským psychiatrom, kolízny opatrovník opakovane šetril pomery, kladne bola hodnotená základnou
školou.

17. Novela Zákona o rodine vykonaná zákonom č. 217/2010 Z. z. zaviedla do rodinného práva inštitút
striedavej osobnej starostlivosti. Predpokladmi na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti,
ktoré musia byť splnené kumulatívne sú jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej
starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť rodičov vychovávať

dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa, súhlas aspoň jedného z rodičov so
zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Pokiaľ je záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom,
potom je potrebné dôjsť k logickému záveru, že predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení
dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť
intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa. Rodičia sa musia vedieť dohodnúť

o veciach súvisiacich so školskou dochádzkou aj s mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa,
vrátane financovania potrieb dieťaťa. Rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťaťa
by ideálne malo vychádzať zo spoločnej vôle rodičov a ich dohody, schopnosti spolu komunikovať
a spolupracovať a nezapájať dieťa do svojich osobných problémov, pretože v záujme dieťaťa je
predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie,

aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických
schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované práva dieťaťa. Za
situácie, kedy obaja rodičia sú všeobecne rovnako spôsobilí sa o svoje dieťa riadne starať (daný prípad),
je potrebné zohľadniť najmä osobnosť dieťaťa a jeho schopnosť sa vysporiadať so záťažou, ktorúrozpad rodiny prináša. Je potrebné brať ohľad na citovú orientáciu dieťaťa, aj hodnotu danú stálosťou
výchovného prostredia a na možnosť zachovania a rozvíjania jeho citových väzieb k blízkym osobám aj v
širšomokolí,kjehopriateľomazáujmom.Vneposlednomradejepotrebnévziaťdoúvahy,ktorýzrodičov

sa o dieťa doteraz osobne staral, dbal o jeho citovú a rozumovú výchovu a v podstate predstavoval
pre dieťa ústrednú osobu, ku ktorej je citovo pripútané. Odvolací súd má pritom za to, že v tejto veci
súd prvej inštancie tieto kritériá zohľadnil a splnil, pretože odôvodnenie svojho rozhodnutia založil na
uprednostnení záujmu maloletého, jeho veku, rozumovej vyspelosti a jednoznačne prejavenej vôli.

18. Model striedavej starostlivosti síce možno vo všeobecnosti považovať za model starostlivosti,
ktorý je v záujme maloletých detí, neplatí to však absolútne. I keď striedavá starostlivosť má svoje
pozitíva pri zachovaní rovnocenného vzťahu dieťaťa s rodičmi, je nutné uvedomiť si, že prináša aj
zvýšené nároky na psychiku dieťaťa, ale aj rad požiadaviek na rodičov. Prináša zvýšené nároky na
ich vzájomnú komunikáciu a schopnosť dohodnúť sa na jednotnom postupe vo výchove dieťaťa a
na riadnom zabezpečení jeho potrieb. Neustála výmena prostredia, v ktorom dieťa vyrastá, môže

mať okrem pozitívnych vplyvov aj negatívne vplyvy, keďže dieťa si takúto formu výchovy berie
ako vzor do života a pri niektorých povahách detí sa táto nejednotnosť, resp. nestálosť prostredia
môže odraziť aj na ich psychickom vývine. Z uvedeného dôvodu je potrebné náležite skúmať, či
sú splnené zákonné predpoklady na striedavú starostlivosť o dieťa, predovšetkým či je v záujme
dieťaťa. Vzhľadom na prejavený názor mal. M. a preukázanú problematickú komunikáciu rodičov, ktorá

je nevyhnutným predpokladom pre uľahčenie adaptácie dieťaťa na striedavú starostlivosť v záujme
riadneho zabezpečenia jeho potrieb a vývoja, nepovažuje ani odvolací súd striedavú starostlivosť za
súčasného stavu za vhodnú. Aj keď obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky na výchovu
maloletej a majú k nej dobrý vzťah, samotná schopnosť rodiča zabezpečiť starostlivosť o dieťa, ani dobrý
vzťah dieťaťa k rodičovi, nepostačuje na záver o vhodnosti striedavej starostlivosti rodičov. Skutočnosť,

žerodičianedokážumedziseboukonštruktívnekomunikovať,odôvodňujúdostatočnýpodkladprezáver,
že striedavá osobná starostlivosť by v tomto štádiu konania nezabezpečila dieťaťu stabilitu a zdravý
prirodzený vývin. Odvolací súd akcentuje, že nejde o jediný rozhodujúci faktor, ale ako už bolo vyššie
uvedené, vzájomná komunikácia je pri nariadení striedavej starostlivosti veľmi dôležitá. Pri striedavej
starostlivosti je potrebné, aby rodičia spolu komunikovali, a to nielen pri odovzdávaní dieťaťa, ale

aj o jeho výchove, školských aktivitách, zdravotnom stave, trávení voľného času a vôbec všetkých
záležitostiach, ktoré s výchovou dieťaťa súvisia. Naviac, ani súd ani kolízny opatrovník nezistili dôvody,
na ktoré poukazovala matka, prečo by maloletá nemala byť v starostlivosti otca, a to aj napriek jej
výslovne prejavenej vôli. Zdravotný stav maloletej sa zlepšuje, na kontroly chodí, zlepšil sa aj jej školský
prospech. Na základe uvedených skutočností odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považuje

v záujme maloletej M., jej zverenie do výchovy len jedného z rodičov, a to otca, v ktorého starostlivosti
je i v súčasnosti, a na ktorého je viac emočne fixovaná ako na matku. Odvolacie námietky matky a
aktuálnu situáciu v rodine, reflektujúc na záujem maloletej, odvolací súd zohľadnil pri prejednávaní
výroku o úprave styku matky s maloletou. Keďže súd prvej inštancie rozhodol o zverení mal. M. do
starostlivosti otca, čím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 3P/39/2019-35

zo dňa 13.03.2019, zároveň logicky musel návrh matky na zverenie maloletej do striedavej osobnej
starostlivosti zamietnuť. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov a ich správnym vyhodnotením dospel k správnym skutkovým zisteniam, následne takto zistený
skutkový stav aj správne právne posúdil. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v
jeho napadnutých výrokoch o zmene výchovy mal. M. (jej zverenie do osobnej starostlivosti otca), o

zmene predchádzajúceho rozsudku a o zamietnutí návrhu matky na zverenie maloletej do striedavej
osobnej starostlivosti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa
v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

19. Podľa ust. § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

20. Pokiaľ ide o výrok o zastupovaní maloletej M. tak, že obaja rodičia sú oprávnený a povinný maloletú
zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a výrok o výživnom, dospel odvolací súd k záveru,

že konajúci súd síce v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie riadne zistil skutkový stav (§ 24 a § 62
ZR, § 36 CMP), odvolací súd však vzhľadom na doposiaľ vykonané dokazovanie vyhodnotil a právne
posúdil niektoré skutočnosti rozdielne ako súd prvej inštancie. Zastupovanie dieťaťa navonok je právo
konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je obrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať. V zásadnýchbežných veciach môže rozhodovať každý z rodičov samostatne. V iných než bežných veciach sú rodičia
povinní sa dohodnúť. Pokiaľ sa nedohodnú, rozhodne na návrh jedného z rodičov súd. Správa majetku
dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami. Aj toto

právo patrí obom rodičom. Zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi
výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v ust. § 38 Zákona o rodine, a to buď pozastavením výkonu,
obmedzením výkonu alebo úplným pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností. Preto možno v
konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rozhodnúť výlučne tak, že súd ponechá právo
zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obom rodičom aj na čas po rozvode. Realizovať ho budú v

bežných veciach každý samostatne na základe svojho rozhodnutia, v podstatných veciach môže dieťa
zastúpiť aj jeden z rodičov, avšak len po dohode s druhým rodičom, keďže o podstatných veciach musia
rozhodovať spoločne. V danom prípade ani jeden z rodičov nebol obmedzený na svojich rodičovských
právach, preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zastupovaní
maloletej M. tak, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletú zastupovať a spravovať jej majetok
v bežných veciach.

21. Čo sa týka napadnutého výroku o výživnom, odvolací súd po dôslednom oboznámení sa so
spisovým materiálom konštatuje, že konajúci súd síce riadne zistil skutočný stav, ale nesprávne ho
posúdil podľa zákonných ustanovení Zákona o rodine o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, pretože
ho neurčil od podania návrhu, ako žiadal otec, teda od začatia konania. Zo spisu nevyplýva, prečo

malo byť určené s neskorším dátumom. Taktiež zo spisu nevyplýva, prečo bolo určené vo väčšom
rozsahu, ako má určenú vyživovaciu povinnosť otec voči druhej dcére G., ktorá už nadobudla plnoletosť.
Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku
základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej
účelomjezabezpečovaťpresvojichčlenovuspokojovaniemateriálnychpotriebatovzájomnoupomocou

podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom
predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom
tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom.
Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri

rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje
dieťa. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež
čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie
vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného
ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní

vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia,
zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne
nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti
je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne

ovplyvňuje príjmovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi
dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé
položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových
pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť
nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta

do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa
žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča,
potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb
dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť
formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Základnou podmienkou určenia

vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak,
aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa
má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola
jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho
potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria,

zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava,
poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva
vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne
obmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Nakonkrétnejvýškepriemernýchmesačnýchnákladovsa bude podieľať každý z rodičov v rozsahu, ktorý zodpovedá ich schopnostiam, možnostiam a
majetkovým pomerom. Na strane každého rodiča zohľadní súd jeho zárobky, schopnosti, možnosti a
majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti

aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami
nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu
nemusí byť rovnaká. Pri viacerých deťoch tých istých rodičov by však vyživovacia povinnosť zásadne
nemala byť diferencovaná.

22. Odvolací súd po dôslednom posúdení zisteného skutočného stavu veci a vyhodnotení vykonaného
dokazovania so zreteľom na preukázané zárobkové možnosti matky, jej ďalšie vyživovacie povinnosti,
odôvodnené potreby mal. M., ako aj po oboznámení sa s konaniami, ktoré predchádzali tomuto konaniu
dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach matky prispievať na výživu maloletej sumou 90
Eur mesačne od podania návrhu. Je nepochybné, že výživné v prepočte 3 Eurá na deň je pri aktuálnych
cenách potravín, drogérie, oblečenia a obuvi, liekov, hračiek a kníh tak nízke, že nie je potrebné zrušovať

rozhodnutie v zmysle odvolacieho návrhu matky za účelom podrobného dokazovania a preukazovania
existencie a výšky týchto výdavkov. Bežné potreby dieťaťa nevybočujúce z rámca potrieb iných detí
v tomto veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky, tak ako v predmetnom prípade, je možné
považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Odvolací súd
poukazuje aj na to, že majetkové pomery rodičov sa od úpravy výživného ich druhej dcéry G. v podstate

nezmenili, mal. M. je približne v rovnakom veku ako bola v tom čase G., mal. M. nemá preukázateľne
iné nároky a potreby ako mala G.. Obaja rodičia zarábajú približne rovnako ( matka 690,13 Eur, otec
659,74 Eur ). Odvolací súd preto nevzhliadol v odôvodnených potrebách maloletej takú zmenu, ktorá
by opodstatňovala diferencovanie rozsahu výživného tak, aby vyživovacia povinnosť matky voči mal.
M. bola vyššia, ako vyživovacia povinnosť otca voči v súčasnosti už dospelej G.. Z uvedených dôvodov

odvolací súd zmenil napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o vyživovacej povinnosti matky
voči mal. M. tak, že matku zaviazal prispievať na výživu mal. M. sumou 90,- Eur mesačne, počnúc od
21.10.2019, t.j. od začatia konania do budúcna, ktoré výživné je matka povinná uhrádzať otcovi vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred.

23. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

24. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

25. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

26. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojim procesným postupom v

rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože
mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré zákon priznáva na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti druhej strane v spore. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom
vydávaní rozhodnutia, ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť
rozhodnutiaakocelkumôžebyťdôsledkomobsahovejagramatickejnezrozumiteľnosti,neurčitostialebo

neodôvodnenosti prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, alebo aj
rovnako aj diametrálnou rozpornosťou výroku rozhodnutia a jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi
vyhláseným rozhodnutím a jeho písomným vyhotovením , ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov
rozhodnutia. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a pretoje potrebné vždy takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou zaručeného práva na súdnu
ochranu, na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru). Samotné
súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym

vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania. Pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a
obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho
skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Neodôvodnené alebo nedostatočne
odôvodnené rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako
aplikoval príslušné a hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom

rozhodovaní o veci samej.

27. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia o dlžnom výživnom
dôsledne neriadil ust. § 185 CSP a § 36 CMP, pretože žiadnym spôsobom svoje rozhodnutie
neodôvodnil. Zdôrazňuje, že konajúci súd nepoukázal na žiadny z vykonaných dôkazov, ani neuviedol
žiadneskutočnostinazákladektorýchvypočítaldlžnévýživné.Obmedzilsanavšeobecnékonštatovanie

o určenom výživnom bez toho aby stručne, jasne a výstižne uviedol, na základe akých vykonaných
dôkazov rozhodol o dlžnom výživnom. Konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie
je zrejmé, či konajúci súd pri výpočte dlžného výživného zohľadnil matkou namietané skutočnosti
(dobrovoľné platby výživného, vecné plnenia), nakoľko konajúci súd neuviedol, ktoré skutočnosti
považoval za preukázané a ktoré nie, ani akými úvahami sa pri výpočte dlžného výživného riadil, v

dôsledku čoho je rozhodnutie v napadnutom výroku o dlžnom výživnom nepreskúmateľné a zmätočné.
Naviac,akobolouvedenévbode21tohtorozhodnutia,nesprávneurčilajobdobie,zaktorédlžnévýživné
počítal.

28. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o úprave styku matky s mal.

M. dôsledne neriadil ust. § 25 ods. 2 a § 36 ods. 1 Zákona o rodine aj keď na ne poukázal. V
zmysle citovaných zákonných ustanovení je možné neupraviť styk rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti s dieťaťom len v prípade, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Z obsahu spisu však splnenie tejto zákonnej podmienky nevyplýva. Práve naopak, zo spisu je zrejmé,
že vzťahy medzi rodičmi sú negatívne. Otec ponecháva realizáciu stretávania sa maloletej s matkou na

vôľu maloletej, ktorá v poslednom období styk realizovať nechce. Takýto postoj maloletej však nemôže
byť záujme samotnej maloletej, keďže v jej záujme sa majú vytvárať podmienky na rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, sestrou ako aj s blízkymi osobami.

29. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neodôvodnil rozhodnutie o dlžnom

výživnom a v rozpore so Zákonom o rodine rozhodol o neupravený styku matky s mal. M., odvolací súd
v napadnutých výrokoch rozhodnutie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) zrušil a v rozsahu zrušenia
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci samej. Pretože odvolací súd
zrušil časť rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej, musel zrušiť aj jeho rozhodnutie o náhrade
trov konania.

30. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať náležité dokazovanie v naznačenom
smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, najmä sa v prvom rade vysporiada
s odvolacími námietkami matky, na základe zisteného skutočného stavu veci vypočíta dlžné výživné
od 21.10.2019, vysporiada sa s otázkou, do akého dátumu dlžné výživné vypočíta, pri jeho vyčíslení

zohľadní všetky relevantné skutočnosti ohľadom dlžného výživného, do úvahy zoberie všetky plnenia, o
ktorých bude mať za preukázané, že ich matka poskytla maloletej za posudzované obdobie a započíta
ich s určenou sumou výživného. Posúdi a rozhodne, či je matka schopná celú sumu dlžného výživného
uhradiť jednorazovo, alebo jej v odôvodnenom prípade umožní splácať ju v mesačných alebo iných
časových splátkach. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude aj opätovne posúdiť stretávanie sa matky

s maloletou. Za tým účelom zistí názor maloletej, rodičov, kolízneho opatrovníka, či nie sú schopní sa
na stretávaní dohodnúť. V prípade dohody posúdi, či navrhovaná dohoda nie je v rozpore so záujmom
maloletej. Ak sa nedohodnú, rozhodne autoritatívne. Zároveň opätovne rozhodne aj o trovách celého
konania. Svoje rozhodnutie riadne a zákonne odôvodní podľa ust. § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho závery
vyplývali zo zisteného skutkového stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a

logicky správne.

31. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).